Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422201868
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:1422201868.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. E. X, XXX XX F., 2/ B. G. B., H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX F., zastúpená
splnomocneným zástupcom A. B. C. B., bytom D. E. X, XXX XX F. (žalobcom v 1. rade), proti
žalovaným: 1/ B. D. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX M. N., zastúpená JUDr. Vladimírom
Dlugolinským, advokátom, so sídlom Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42231582, 2/ D. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom O. X, XXX XX E. N., 3/ B. F., nar. XX.X.XXXX, bytom O. X, XXX XX E. N., zastúpení
splnomocnenou zástupkyňou P. L., bytom D. XXXX/XX, XXX XX C., o určenie vzniku vecného bremena

k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa,
č. k. 6C/49/2022-121 z 29.1.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaní v 1., 2. a 3. rade majú proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“)
rozhodol, cit.: „I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznáva náhradu trov konania v

rozsahu 100 %, ktoré sú povinní zaplatiť žalobcovia v 1. a 2. rade, pričom o výške tejto náhrady rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd takto rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia oprávnenia z vecného bremena
in rem spočívajúceho v práve vstupu, prechodu, vjazdu a prejazdu osôb, motorových vozidiel, strojov
a mechanizmov cez pozemky, vrátane práva odstaviť na pozemkoch motorové vozidlá na krátkodobé
parkovanie a za účelom vykládky a nakládky tovarov; v práve stavby, vedenia, uloženia a prevádzky

inžinierskych sietí (rozvody kanalizácie, elektriny, plynu, telekomunikačných a dátových sietí), vrátane
práva napojenia na jestvujúce inžinierske siete v stanovených bodoch napojenia a spočívajúce v práve
vstupu, prechodu, vjazdu a prejazdu osôb, motorových vozidiel, strojov a mechanizmov cez pozemky
z dôvodu realizácie stavby, opráv, úprav, údržby a rekonštrukcie inžinierskych sietí, ktorého výkon je
povinná žalovaná v 1. rade a každý ďalší vlastník nehnuteľnosti strpieť, a to pozemkov parcela KN C
č. XXX/X, KN C č. XXX/X, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. E. N., a to na tých častiach parciel KN C č.
XXX/X a č. XXX/X, ktoré boli pôvodne parcelou č. XXXX/X a ktoré sú jednoznačne určené a definované

geometrickým plánom, na základe ktorého parcela č. XXXX/X vznikla odčlenením od pôvodnej parcely
č. XXXX a ktorého výkon sú povinní strpieť i žalovaní v 2. a 3. rade na parcele KN C č. XXX/X vedenej
na LV č. XXXX, k. ú. E. N., a to na tej časti parcely č. XXX/X, ktorá bola pôvodne parcelou č. XXXX/X aktorá je jednoznačne určená a definovaná geometrickým plánom, na základe ktorého parcela č. XXXX/
X vznikla odčlenením od pôvodnej parcely č. XXXX.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení čl. 20 ods. 1 Ústavy SR; § 3 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“); § 123; § 124; § 127 ods. 3; § 135c ods. 1-3; §
151n ods. 1; § 151o ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“
alebo „OZ“). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1; § 262, ods. 1, 2 CSP.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania považoval za
nesporné, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parcely KN C č. XXX/X, záhrada o výmere 142
m2, vedenej na LV č. XXXX, k. ú. E. N., ktorú nadobudli na základe rozhodnutia Okresného súdu Stará
Ľubovňa sp. zn. 5C/209/2022 z 15.1.2008, a to vydržaním po ich právnych predchodcoch. Takisto bolo
preukázané, že žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXXX,
okrem iných i parciel KN C č. XXX/X a č. XXX/X, k. ú. E. N., ktorými prechádzala pôvodná parcela KN

C č. XXXX/X. Žalovaná v 1. rade nadobudla vyššie uvedené nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy
v roku 2014 od rodiny F.. Nespornou skutočnosťou bolo i to, že žalovaní v 2. a 3. rade sú výlučnými
vlastníkmi parcely KN C č. XXX/X vedenej na LV č. XXXX, k. ú. E. N., ktorú nadobudli na základe
kúpnej zmluvy v roku 2002 od Slovenskej republiky - M. E. C. E. N.. Súd mal preukázané, že pôvodná
parcela č. EN XXXX/X bola neknihovanou parcelou, z ktorej geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX-

XX bol odčlenený diel 9 a pričlenený k novovytvorenej parcele KN C č. XXXX/X. Následne geometrickým
plánom č. XX/XXXX bola parcela KN C č. XXXX/X zlúčená s parcelou KN C č. XXX/X.

5. Predmet konania žalobcovia vymedzili tak, že sa domáhali vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka, spočívajúceho v prechode, prejazde cez pôvodnú parcelu XXXX/X a pôvodnú

parcelu XXXX/X a zároveň žiadali zriadenie vecného bremena v práve stavby, uloženia, vedenia a
prevádzkyinžinierskychsietí(voda,plyn,elektrina,telekomunikačnéadátovésiete).Žalobcoviavžalobe
uviedli, že sa domáhajú zriadenia vecného bremena a v navrhovanom výroku žaloby uviedli, že sa
domáhajú určenia, že nadobudli právo vecného bremena in rem. Žalobcovia v písomných vyjadreniach
detailne popísali ich domnienky, na základe ktorých malo podľa ich názoru dôjsť k podvodnému -

nezákonnému vydržaniu parcely č. XXXX/X (v súčasnosti vo vlastníctve žalovanej v 1. rade), ktorá mala
v minulosti slúžiť ako prístupová cesta - Q. R. P., okrem iného i k pozemku žalobcov, parcele č. XXX/
X, ako i nezákonnému zániku pôvodnej parcely EN XXXX, k. ú. E. N.. Predmetom konania však nie
je určenie neplatnosti vydržania parcely KN C č. XXXX/X ani pôvodnej parcely EN č. XXXX, a naviac
žalobcovia by ani neboli aktívne legitimovaní domáhať sa takéhoto určenia, keďže domáhať sa určenia,

či tu právo je alebo nie je, je možné, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c) CSP) a
žalobca preukáže aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobcovia nie sú oprávnení sa domáhať určenia, že došlo
k nezákonnému vydržaniu parcely, ktorej nie sú vlastníkmi, takéto oprávnenie má len ten, kto preukáže,
že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ktorá bola vydržaná v rozpore s právnymi predpismi.

6.Predpokladomnazriadenievecnéhobremenasúdomvzmysle§151oods.3Občianskehozákonníka,
tzv. práva nevyhnutnej cesty, sú tri podmienky: 1. vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého
pozemku; 2. prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak; 3. neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie
práva cesty vylučujú. Právo nevyhnutnej cesty je možné zriadiť len na základe žaloby vlastníka stavby,
ktorý nie je vlastníkom priľahlého pozemku. Súd v zmysle ustanovenia § 151o ods. 3 OZ nemá zákonnú

možnosť zriadiť vecné bremeno cesty k pozemku, ktorý nie je zastavaný stavbou. V prejednávanom
prípade žalobcovia nie sú vlastníkmi stavby, ku ktorej by sa domáhali zriadenia vecného bremena, tzv.
práva nevyhnutnej cesty.

7. Vecné bremeno možno nadobudnúť i jeho výkonom - vydržaním. V konaní žalobcovia výslovne

neuvádzali, že došlo k vydržaniu práva cesty a súd bol toho názoru, že v danom prípade ani nie sú
splnené zákonné podmienky na určenie, že došlo k vydržaniu práva cesty. Z vyjadrení žalovaných bolo
preukázané, že žalobcovia nevykonávali/nevyužívali „právo cesty“ k svojmu pozemku parcele č. XXX/
X. Takisto mal súd preukázané, že vlastníctvo žalovaných nebolo obmedzené, resp. zaťažené vecným
bremenom. Tieto tvrdenia zo strany žalobcov ani neboli rozporované, resp. nebol preukázaný opak

a žalobcovia v tomto smere ani nenavrhovali vykonať dôkazy. Žalobcovia sa podanou žalobou ďalej
domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve stavby, vedenia, uloženia a prevádzky
inžinierskych sietí. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné zriadiť vecné bremeno
cesty, nie však vecné bremeno s iným obsahom, a to ani za použitia analogickej aplikácie inýchprávnych predpisov, keďže takéto rozhodnutie by bolo nad rámec právomoci súdu (porovnaj rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/4211/2011, sp. zn. 22Cdo/2950/2019). V iných prípadoch, než ktoré
sú upravené v zákone, nemôže súd svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno, a to ani vtedy, keby

vzhľadom na okolnosti prípadu by sa javilo zriadenie vecného bremena nutným východiskom k jeho
riešeniu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1438/2004).

8.Vkonaníďalejžalobcoviapoukázalina§135cods.3Občianskehozákonníka,predmetnéustanovenie
sa však týka situácie, ak je stavba zriadená na cudzom pozemku a v prejednávanom prípade takáto

situácia nevznikla. Pre úplnosť súd uvádza, že ak by aj boli splnené podmienky na zriadenie vecného
bremena spočívajúceho v práve cesty, výrok, resp. rozsah určenia, v akom sa má vecné bremeno
vykonávať tak, ako to uviedli v žalobnom návrhu žalobcovia, neobstojí, keďže nie je vykonateľný pre
neurčitosť rozsahu, akým sa má právo vykonávať (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/29/2009 /R 28/1986/), pričom žalobcov o tejto skutočnosti súd upovedomil v uznesení z
10.8.2022. Súd zamietol ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov navrhované žalobcami i žalovanou v 1.

rade, keďže ich vykonanie by bolo nehospodárne a nesúvisiace s predmetom konania. Súd nepovažoval
za potrebné vyjadrovať sa k ostatným namietaným skutočnostiam, keďže svoje rozhodnutie založil na
vyššie uvedenom závere (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06,
III. ÚS 260/06).

9. Proti rozsudku ako celku podali žalobcovia v 1. a 2. rade odvolanie, podľa § 365 ods. 1 písm. b),
d), e), f) a h), v ktorom navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pôvodná žaloba vychádzala aj z dôvodov uvedených v § 137 písm.
b) a c) CSP, súd prvej inštancie sa však v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal otázkou naliehavého
právneho záujmu na pokojnom užívaní vlastníckeho práva zaručeného aj medzinárodnými dohovormi.

Za podstatné považujú, že bývalá ulica R. P., ktorá predstavovala jedinú prístupovú cestu k ich pozemku
bola podľa ich názoru podvodne prevedená do vlastníctva právnych predchodcov žalovanej v 1. rade,
pričom je úplne irelevantné, že žalovaná v 1. rade sa tohto podvodu nedopustila. Predpokladaný priebeh
tohto podvodu viackrát uviedol v predchádzajúcich podaniach, pričom súd prvej inštancie nevykonal
ním navrhované dôkazy. Mesto E. N. tým, že previedlo verejnú komunikáciu do súkromného vlastníctva,

zasiahlo do jeho vlastníckych práv. Vlastníctvo nadobudnuté v rozpore s právnym poriadkom nemôže
požívať právnu ochranu a samotný tento fakt ho oprávňuje na zriadenie vecného bremena bez finančnej
náhrady. Vada konania, ktorej sa súd dopustil, spočívala v tom, že posudzoval žalobu len podľa § 151o
ods. 3 OZ, ale neposudzoval ju podľa § 137 písm. b) a c) CSP.

10. Žalobcovia ďalej namietali právny názor súdu prvej inštancie, že navrhovaný rozsah vecného
bremena by bol nevykonateľný. Žalobcovia doplnili žalobu na výzvu súdu aj v tejto otázke a ak súd
prvej inštancie ich doplnenie nepovažoval za dostatočné, mal ich znova vyzvať na ďalšie doplnenie, inak
zasiahol do ich práva na spravodlivý proces. Toto právo súd porušil aj tým, že nevykonal navrhované
dôkazy, ktoré by boli spôsobilé spresniť rozsah navrhovaného vecného bremena a tým odstrániť

vadu podania spočívajúcu v nevykonateľnosti žalobného petitu. Podľa žalobcov neobstojí ani tvrdenie
žalovaných, že záhradu na parcele č. XXX/X žalobcovia neužívali, keďže ich tam vôbec nebolo vídať.
Dôvody prečo sa zriadenia vecného bremena domáhajú až teraz žalobcovia dostatočne jasne vysvetlili
a potrebu zriadenia vecného bremena odôvodnili zámerom stavby bungalovu na svojom pozemku.
V závere požiadali odvolací súd, aby sám obstaral a vykonal dôkazy, ktoré navrhli v konaní pred súdom

prvej inštancie podľa § 366 písm. c) CSP.

11.Žalovanív2.a3.radevosvojomvyjadreníkodvolaniuuviedli,ževčasekúpy(vr.2002)nehnuteľnosť
- parcelu KN č. XXX, k. ú. E. N., kupovali v dobrej viere a zákonným spôsobom. Nemali žiadnu vedomosť
o tom, aby cez parcelu č. XXX (toho času parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X) prechádzala alebo mala

prechádzať parcela XXXX/X, tak ako to tvrdia žalobcovia. Už z logického hľadiska vyplýva, že pokiaľ
by to tak bolo, oni ako potencionálni záujemcovia a neskôr kupujúci parcely č. XXX, reagovali by na
takúto situáciu a určite o parcelu č. XXX by sa ani neuchádzali. Parcelu č. XXX kupovali od Slovenskej
republiky - Nemocnice s poliklinikou v E. N., ako od výlučného vlastníka, na katastrálnej mape nebola
vyznačená parcela č. XXXX/X, ani žiadna iná parcela, ktorá by mala byť prístupovou cestou k záhrade

evidovanej pod p. č. XXX/X, ktorej vlastníkom sú žalobcovia.12. Žalovaná v 1. rade k odvolaniu uviedla, že ešte v roku 2014 na základe kúpnej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený 25.9.2014, sa stala v meste E. N., k. ú. E. N., vlastníčkou nehnuteľností, t. j.
pozemkov parc. KN registra „C“ č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X zapísané na LV č. XXX, pozemkov parc.

KN registra „C“ č. XXX/X, XXXX/X zapísané na LV č. XXXX a stavby rodinného domu súp. č. XXX.
Podotýka, že nehnuteľnosti odkúpila do výlučného vlastníctva od predávajúcich, a to rodiny F., ktorí
tieto nehnuteľnosti nadobudli v dedičskom konaní po nebohom A. C. F.. Poručiteľ tieto nehnuteľnosti
nadobudol od svojich právnych predchodcov - rodičov. Neskôr po vklade vlastníckeho práva a z dôvodov
zmeny užívania dokončenej stavby a rozdelenia stavby došlo k zlúčeniu niektorých parciel a všetko

bolo zapísané na LV č. XXXX. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy v roku 2014 ani na jednom liste
vlastníctva predávajúcich nebolo vyznačené vecné bremeno práva cesty alebo iné právo, ktoré by
zakladalo povinnosť predávajúcim strpieť vecné bremeno, ktorého sa dovolávajú žalobcovia a ktoré by
bola povinná prevziať. Ďalej poukazuje na § 151o OZ, čiže súd môže zriadiť právo vecného bremena -
právo cesty k stavbe len na základe žaloby vlastníka takejto stavby. Žalobcovia však nie sú vlastníkmi
žiadnej stavby umiestnenej na pozemku p. č. XXX/X alebo v jej okolí. Zastáva názor, že odôvodnenie

žaloby ako aj podaného odvolania je založené len na domnienkach žalobcov a konštruovaní dôkazov
bez relevantných podkladov. Samotný rozsah žalobného návrhu, ak by aj žalobcovia spĺňali podmienky
pre zriadenie vecného bremena, je pre jeho neurčitosť a nereálnosť nevykonateľný. Na základe vyššie
uvedenéhonavrhuje,abyodvolacísúdpotvrdilrozsudoksúduprvejinštancieazároveňpriznalžalovanej
v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania.

13. Žalobcovia v odvolacej replike zotrvali na tom, že súd napadnutý rozsudok riadne, presvedčivo
a zrozumiteľne nezdôvodnil a nevykonal navrhnuté dôkazy. Uviedli, v čom podľa nich spočívala
nezákonnosť vydržania majetku mesta právnymi predchodcami žalovanej v 1. rade a navrhli, aby bolo
miestotrvaléhopobytuS.F.zistenéaoverenévrámciodvolaciehokonania.Súdvnapadnutomrozsudku

nevysvetlil, prečo pri svojom rozhodovaní nezohľadnil naliehavý právny záujem žalobcov (§ 137 písm.
c) CSP) na pokojné užívanie svojho majetku, čo je základným ľudským právom žalobcov, čím porušil
právo žalobcov na spravodlivé prejednanie veci a zároveň tým spôsobil v konaní vadu, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Ďalej uviedli, že žalovaná v 1. rade „zabudla“ uviesť, že parcela č. XXXX/X bola nielen v roku 2014,
ale dokonca ešte aj v roku 2016 evidovaná v katastri nehnuteľností ako miestna mestská komunikácia,
teda ulica R.. To úplne jednoznačne vyplýva z kópie katastrálnej mapy z 22.10.2014, ktorú žalobcovia
pripojilikžalobe.VtejtokópiikatastrálnejmapybolabývaláulicaR.naparceleč.XXXX/Xstáleoznačená
symbolom značkového kľúča katastrálnych máp č. XXX, ktorým sa označuje miestna komunikácia, t.

j. mestská ulica. Okrem toho aj L. G. E.. N. (katastrálny úrad) prípisom z 18.9.2023 č. XX-XX-XXX-
XX-XXX/XXXX L. potvrdil súdu pravdivosť tvrdenia žalobcov o tom, že pôvodná neknihovaná parcela
EN XXXX/X, z ktorej bola následne odčlenená aj parcela C-KN XXXX/X, bola miestnou komunikáciou,
teda ulicou R. P.. V tejto súvislosti poukázali na § 70 zákona č. 162/1995 Z. z., podľa ktorého sú údaje
katastra, a teda aj údaje katastrálnej mapy, správne, hodnoverné a záväzné, a to dokonca i v prípade,

ak by to tak nebolo (porovnaj rozsudok sp. zn. 5C/61/2022 zo 17.4.2024), ide totiž o právnu domnienku,
ktorá chráni dôveru každého v správnosť údajov katastra. V tomto konaní ten istý súd § 70 cit. zákona
evidentne odignoroval, čím porušil základné právo žalobcov na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods.1
Dohovoru. Žalobcovia nemali dôvod domáhať sa zriadenia vecného bremena na verejnosti prístupnej
miestnej komunikácii, keďže obce po miestnych komunikáciách zriaďovanie a vedenie inžinierskych sietí

bežne povoľujú.

15. Ďalej uviedli, že ani súkromný vlastník miestnej komunikácie nie je oprávnený svojvoľne túto miestnu
komunikáciu zastavať a už vonkoncom nie v rozpore s právnym poriadkom. Parcela č. XXXX/X (resp.
následne aj parcela č. XXX/X, do ktorej bola pôvodná parcela č. XXXX/X včlenená) totiž priamo a

bezprostredne hraničí so záhradou žalobcov p. č. XXX/X. Z toho následne vyplýva, že podľa § 59
ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. žalobcovia mali byť neopomenuteľnými účastníkmi stavebného
konania. V rozpore so zákonom však žalobcov k stavebnému konaniu neprizval nielen stavebný úrad,
ale ani žalovaná v 1. rade, na čo žalobca v 1. rade počas konania opakovane poukazoval. V podaní
z 27.2.2023 žalobca v 1. rade zároveň požiadal súd, aby od stavebného úradu zabezpečil kompletnú

dokumentáciu k stavebným i kolaudačným konaniam stavieb uskutočnených na pozemku p. č. XXXX/
X, keďže predmetnú dokumentáciu v tom čase bez vlastnej viny nevedel súdu predložiť, pretože ju
nevlastnil. Iba časť z relevantnej stavebnej dokumentácie, a to konkrétne stavebné povolenie č. XXXX/
XXXX-XX z 25.8.2015, rozhodnutie č. XXX/XXXX-XX z 26.8.2021 a kolaudačné rozhodnutie č. XXX/XXXX-XX z 24.1.2022, sa žalobcovi v 1. rade podarilo získať aspoň dodatočne, to však až 26.4.2024,
takže ich pripája v prílohách k tomuto stanovisku žalobcov. I keď stavebný úrad v kópiách uvedených
rozhodnutí, ktoré doručil žalobcovi v 1. rade, vymazal mená niektorých účastníkov konania, ktorým

sa predmetné rozhodnutia doručovali, zo zaslaných kópií je evidentné, že tieto rozhodnutia nikdy
neboli doručené ani žalobcom a ani právnemu predchodcovi žalobkyne v 2. rade (pokiaľ ešte v roku
2016 žil). A pokiaľ by súd mal v tejto veci pochybnosť, môže si doručovanie predmetných rozhodnutí
overiť na stavebnom úrade mesta, a to vyžiadaním takých kópií týchto rozhodnutí, na ktorých úrad
mená účastníkov konaní nevymaže. Tým je teda preukázané, že žalovaná v 1. rade nadobudla stavby

uskutočnené na pôvodnej parcele č. XXXX/X v rozpore s právnym poriadkom, a preto v súlade s čl. 20
ods. 1 ústavy nemôže požívať ochranu. Súd bol nielen plne oprávnený, ale aj povinný nariadiť zbúranie
stavieb nadobudnutých v rozpore s právnym poriadkom Súd postupom v konaní žalobcov protiprávne
diskriminoval voči žalovanej v 1. rade, čo je v príkrom rozpore s čl. 14 Dohovoru i s čl. 12 ods. 2 ústavy.

16. Nemôže obstáť ani argumentácia žalovanej v 1. rade o neurčitosti a nevykonateľnosti žalobného

návrhu. Žalobcovia určili a špecifikovali geometrické plány, ktorými boli detailne lokalizované,
identifikované a individualizované časti nehnuteľnosti L. XXX/X, L. XXX/X a L. XXX/X, cez ktoré
žalobcovia žiadali zriadenie/určenie vecného bremena in rem vo svoj prospech. Tieto geometrické plány
boli k dispozícii na katastrálnom úrade, avšak žalobcovia ich nemali k dispozícii, preto ich bez svojej
viny nemohli súdu predložiť. Povinnosťou súdu preto bolo vyžiadať si od katastrálneho úradu žalobcami

presne a jednoznačne určené a vyšpecifikované geometrické plány, čo však súd neurobil. Súd si tieto
geometrické plány nevyžiadal a následne v bode 22. rozsudku nepravdivo skonštatoval, že žalobcami
navrhnutý výrok rozsudku „nie je vykonateľný pre jeho neurčitosť rozsahu, akým sa má právo vykonávat“
a to aj napriek tomu, že katastrálny úrad v prípise z 18.9.2023 č. XX-XX-XXX- -L./XXXX L. presne
špecifikoval geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX-XX, na základe ktorého bola vytvorená nová parcela

L. XXXX/X.

17. K vyjadreniu žalovaných v 2. a 3. rade žalobcovia uvádzajú, že žalovaní nepredložili súdu žiaden
dôkaz o tom, ako z ulice R., p. č. XXXX/X, vznikla parcela č. XXX. Pritom z vyjadrenia L. G. E.. N.
z 18.9.2023 č. XX-XX-XXX-XX-XXX/XXXX L. vyplýva, že pôvodná neknihovaná parcela č. XXXX/X

tvorila miestnu komunikáciu, t. j. mestskú ulicu R.. Štát, zastúpený Nemocnicou s poliklinikou v E..
N., predal žalovaným viac majetku, t. j. viac pozemkov, než sám vlastnil. Žalovaní museli následne
takto podvodne „predaný“ cudzí pozemok vrátiť pôvodnému majiteľovi, a to bez toho, aby im štát
spätne refundoval časť kúpnej ceny, ktorú od žalovaných neoprávnene zinkasoval za podvodný predaj
cudzieho pozemku. A keďže štát dokázal žalovaným podvodne predať cudzí pozemok, ktorý nebol jeho

vlastníctvom, je namieste podozrenie, že štát takto postupoval aj v druhom prípade a žalovaným v 2.
a 3. rade podobne podvodne predal aj časť ulice R. (t. j. časť mestskej komunikácie), ktorú nevlastnil.
Žalobcovia však dôkazy o vzniku parcely č. XXX, resp. o včlenení parcely č. XXXX/X do parcely č.
XXX nemali, preto ich bez vlastného zavinenia súdu predložiť nemohli. Na preukázanie dôvodnosti
svojho podozrenia preto žalobcovia v podaní z 20.10.2022 požiadali súd, aby si od katastrálneho úradu

(L. G. E.. N.) vyžiadal relevantný dôkazový materiál, na základe ktorého by bolo možné podozrenie
žalobcov spoľahlivo potvrdiť alebo vyvrátiť. Súd však takýto dôkazový materiál neobstaral a aj v tomto
prípadevykonaniežalobcaminavrhovanýchdôkazovzamietolsodôvodnením,že„ichvykonaniebybolo
nehospodárne a nesúvisiace s predmetom konania“. Súd sa v auguste 2023 obrátil na katastrálny úrad
(G. E.. N.) so žiadosťou o zaslanie informácií týkajúcich sa vzniku parcely L. XXXX/X. V tej istej žiadosti

súd teda mohol požiadať katastrálny úrad aj o zaslanie informácií o vzniku parcely č. XXX, pričom by si
zaobstaranie týchto informácií v rámci tej istej žiadosti z augusta 2023 nevyžadovalo ani žiadne ďalšie
finančné náklady a ani žiaden ďalší čas navyše, takže ani konanie by sa tým nijakým spôsobom ani
nepredĺžilo a ani nepredražilo, pretože katastrálny úrad by v jednej odpovedi mohol objasniť nielen vznik
parcely L. XXXX/X, ale zároveň aj vznik parcely č. XXX. A navyše informácie o tom, či štát bol oprávnený

predaťčasťpôvodnejuliceR.,p.č.XXXX/X,žalovanýmv2.a3.radejednoznačnespredmetomkonania
súvisia, pretože pokiaľ by to tak nebolo, teda pokiaľ by štát podvodne predal ulicu R. žalovaným, a to aj
napriek tomu, že ju nemal vo svojom vlastníctve, ulica by musela zostať ulicou a žalobcovia by tak mali
nárok na zriadenie vecného bremena in rem na uloženie, vedenie a vykonávanie údržby inžinierskych
sietí na ulici, a to z dôvodu naliehavého právneho záujmu na zabezpečenie základného ľudského práva

žalobcov na pokojné užívanie a zveľaďovanie svojho majetku. Žalobcovia opätovne žiadajú odvolací
súd, aby v novom konaní na prvej inštancii nariadil podriadenému súdu vykonať a obstarať všetky
dôkazy, ktorých obstaranie a vykonanie žalobcovia žiadali v celom priebehu doterajšieho konania, a to
vrátane žiadostí o dôkazy, ktoré boli uvedené vo všetkých písomných podaniach žalobcov. Žalobcoviatiež žiadajú, aby v rámci ďalšieho konania bolo preukázané aj celé funkčné obdobie, počas ktorého A.
C. F. pôsobil na poste prednostu MsÚ E.. N.. Žalobcovia odvolací súd žiadajú aj o to, aby v súvislosti
so stavbami žalovanej v 1. rade, ktoré boli uskutočnené v rozpore s právnym poriadkom, súdu prvej

inštancie nariadil rozhodnúť aj možnosti zriadenia vecného bremena in rem na bývalej parcele L. XXXX/
X a to podľa § 137 písm. c) CSP a z dôvodu naliehavého právneho záujmu na ochranu základného
ľudskéhoprávažalobcovnapokojnéužívanievlastnéhomajetku.Žalobcoviatiežžiadajú,abynazáklade
relevantných údajov katastra bol preukázaný aj spôsob vytvorenia a vzniku parcely L. XXX.

18. Žalovaná v 1. rade v odvolacej duplike zotrvala na svojej predošlej argumentácii.

19. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 a nasl. CSP, a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Odvolací
súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie a v plnej miere naň odkazuje.

20. Predmetom tohto konania bolo posúdenie oprávnenosti žaloby na zriadenie vecného bremena podľa
žalobného petitu medzi sporovými stranami. Súd prvej inštancie správne rozlíšil dve situácie, keď sú
vlastníci susedných pozemkov zo zákona povinní strpieť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere
vstup na svoje pozemky za účelom údržby susediacich pozemkov a stavieb (§ 127 ods. 3 OZ) bez
nutnosti zriaďovať vecné bremeno v podobe práva cesty. Žalobcovia v priebehu konania netvrdili, že im

žalovanívtomtoprístupenaichpozemokbránia.Inásituáciajevprípade,akzriadenievecnéhobremena
navrhne vlastník stavby, ktorý nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku, (§ 151o ods. 3 OZ), čo
však nie je tento prípad, keďže žalobcovia nie sú vlastníkmi nijakej stavby na sporných pozemkoch.

21. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie neposudzoval žalobu podľa § 137 písm. b) a c) CSP, ale

iba podľa § 151o ods. 3 OZ, odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že
žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP, keďže na podanie takejto
žaloby neboli aktívne vecne legitimovaní (nesvedčalo im vlastnícke právo) a žalobu podľa § 137 písm.
b) súd prvej inštancie posudzoval s ohľadom na § 151o ods. 1, 3 OZ s právnym záverom, že žalobu
treba zamietnuť, keďže žalobcovia nespĺňajú hmotnoprávne podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

22. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhované dôkazy, odvolací súd
konštatuje, že je vecou konajúceho súdu, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie so zreteľom na predmet
konania a na zásadu hospodárnosti konania. Dôkazy navrhované žalobcami mali preukázať nezákonný

prevod miestnej komunikácie do súkromného vlastníctva právnych predchodcov žalovanej v 1. rade
za vedomej či nevedomej spoluúčasti mesta E. N.. Súd prvej inštancie vychádzal zo žalobného petitu,
ktorým žalobcovia žiadali zriadenie vecného bremena voči žalovaným, nežiadali určiť, že pozemok, na
ktorom bola miestna komunikácia nie je vo vlastníctve žalovaných. Odvolací súd súhlasí s právnym
názorom súdu prvej inštancie, že súd v tomto konaní nebol oprávnený zisťovať zákonnosť alebo

nezákonnosť právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalovanej v 1.
rade (rodina F.), pretože by tým porušil zásadu ne ultra petitum, podľa ktorej súd v zásade nemôže
prisúdiť viac, než čoho sa žalobcovia domáhajú. Rovnakú odpoveď dáva odvolací súd aj na námietku,
že stavebnou činnosťou žalovanej v 1. rade boli porušené predpisy stavebného konania, keďže toto je
otázka, ktorá patrí do právomoci správnych súdov, kým, ako uviedol aj súd prvej inštancie, všeobecné

súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci (§ 3 CSP).

23.Návrhžalobcovnauplatnenie§366písm.c)CSPodvolacísúdvyhodnotilakonedôvodný,keďžetoto
ustanovenie sa týka novôt v odvolacom konaní, pričom v tomto prípade nejde o prostriedky procesného
útoku alebo procesnej obrany doposiaľ v konaní neuplatnené, keďže ide o návrh na vykonanie tých

istých dôkazov, o ktoré sa žalobcovia neúspešne pokúšali už pred súdom prvej inštancie. Z tohto dôvodu
ani odvolací súd nepovažoval za účelné doplniť alebo zopakovať dokazovanie podľa návrhu žalobcov.

24. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

25. Správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov prvoinštančného konania, keď súd
prvej inštancie v celom rozsahu žalobu zamietol.26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, podľa ktorého žalovaní mali v odvolacom konaní plný úspech a majú nárok na náhradu trov tohto
štádia konania proti žalobcom, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).