Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. júl 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200154
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Štulajter

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5020200154.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu:
ŽilinaInvest,s.r.o.,sosídlomNámestieobetíkomunizmuč.1,Žilina,IČO:36416754,zast.JUDr.Magda
Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná č. 17, Žilina, IČO: 36 848 654, proti žalovanému: Úrad
pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za
účasti: 1/ A. A., nar. XX. XXXXXX XXXX, bytom XXX XX B. C. XXX, 2/ A. D., nar. XX. XXXXXXX XXXX,
bytom E. A. C. XXXX/X, XXX XX F., 3/ G. H. I., nar. XX. XXXX XXXX, XXX XX Turie C. 275, 4/ J. J., nar.
XX. XXXX XXXX, bytom K. F. C. XXX/XX, XXX XX B., 5/ K. L., nar. X. XXXX XXXX, bytom XXX XX B. C.

XXX, 6/ A. M., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom XXX XX B. C. XXX, 7/ N. F., nar. XX. XXXXXXXX XXXX,
bytom XXX XX E. C. XX, 8/ O. A., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom XXX XX B. C. XXX, ďalší účastníci v
1/ až 8/ rade zast.: Advokátska kancelária Mgr. Marek BENEDIK, s.r.o., so sídlom Rudnayovo námestie
č. 1, Bratislava, IČO: 47 247 959, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy
a výstavby Slovenskej republiky č. 11332/2020/SV/25980 z 19. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalobca je povinný nahradiť ďalším účastníkom 1/ až 8/ v plnom rozsahu dôvodne vynaložené trovy
kasačného konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená
ich výška.

IV. Ďalším účastníkom 1/ až 8/ právo na náhradu trov konania pred Krajským súdom v Žiline a pred
Správnym súdom v Banskej Bystrici nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého
stupňa“) v konaní o vyvlastnení pozemkov pre realizáciu verejnoprospešnej líniovej stavby „Výstavba
externej infraštruktúry v súvislosti s výstavbou závodu na montáž automobilov KIA v Žiline“ (ďalej
ako „Stavba“) vedenom na návrh žalobcu rozhodol o žiadosti ďalších účastníkov 1/ až 8/ o rozšírenie
vyvlastnenia na zostávajúce časti pozemkov parc. E-KN č. 213, E-KN č. 214, E-KN č. 215 a E-KN č.

216 v k. ú. B., ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu Stavby (ďalej ako „Zostávajúce
časti pozemkov“), v ďalšom konaní nasledujúcom po právoplatnosti Rozhodnutia Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 24857/2015/B624-SV/66839/Ka zo dňa 26.
októbra 2015 Rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2019/000736/AJA zo dňa 10. septembra 2019 (ďalej ako„rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“) tak, že podľa § 110 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „Stavebný zákon“) rozširuje vyvlastnenie o parcely uvedené v položkách 1 až 4 výroku daného

rozhodnutia trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech žalobcu, pričom za rozšírenie vyvlastnenia
patrí ďalším účastníkom 1/ až 8/ náhrada v zmysle § 111 ods. 2 Stavebného zákona podľa trhovej ceny
určenej Znaleckým posudkom č. 107-2019 zo dňa 12. júla 2019 vyhotoveným znalcom G. A. H., bytom
O. XXXX/XX, P. (ďalej ako „Znalecký posudok č. 107-2019“), ktorý stanovil jednotkovú hodnotu pozemku
v sume 7,95 eur za m2, a to v sumách uvedených v položkách 1 až 4 výroku rozhodnutia orgánu verejnej

správy prvého stupňa.

2. Orgán verejnej správy prvého stupňa popísal priebeh konania a stručný obsah skôr vydaných
rozhodnutí vo veci, ktoré boli zrušené rozhodnutiami orgánu verejnej správy druhého stupňa. Uviedol,
že návrhu žalobcu ako vyvlastniteľa na zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu peši
apoľnohospodárskymimechanizmaminaparceláchC-KNč.829/34,829/100,829/101,969/13a969/14

v katastrálnom území B. v prospech ďalších účastníkov 1/ až 8/ nevyhovel, a to Rozhodnutím č. OU-ZA-
OVBP2-2019/00736-VB/AJA zo dňa 18. januára 2019, čím odpadla predbežná otázka, od ktorej záviselo
rozhodnutie vo veci žiadosti ďalších účastníkov 1/ až 8/ o rozšírenie vyvlastnenia na Zostávajúce časti
pozemkov. Žalobca na výzvu orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 15. júla 2019 doručil Znalecký
posudok č. 107-2019, ktorým došlo k zmene všeobecnej hodnoty Zostávajúcich častí pozemkov na

7,95 eur za m2. Vo vzťahu k Zostávajúcim častiam pozemkov orgán verejnej správy prvého stupňa
uviedol, že sa jedná o ornú pôdu, pričom sú umiestnené mimo zastavaného územia. Zostávajúce
časti pozemkov boli pred realizáciou Stavby využívané na poľnohospodárske účely a aj v súčasnosti z
vykonanej miestnej obhliadky a fotodokumentácie z nej je zrejmé, že Zostávajúce časti pozemkov sú na
tieto účely neustále využívané. Zostávajúce časti pozemkov využíva na intenzívnu poľnohospodársku

výrobu týkajúcu sa pestovania obilnín a krmovín súkromná spoločnosť AGRA-VÁH, s.r.o. so sídlom
Martinčekova1043,Varín,IČO:36377431(ďalejako„AGRA-VÁH,s.r.o.“).Uvedenáspoločnosťvyužíva
Zostávajúce časti pozemkov pri výkone svojej podnikateľskej činnosti na základe nájomných vzťahov
uzatvorených s takmer všetkými vlastníkmi pozemkov. Realizáciou Stavby podľa orgánu verejnej
správy prvého stupňa nedošlo k znemožneniu výkonu vlastníckeho práva k Zostávajúcim častiam

pozemkov. Vo vzťahu k prístupu na Zostávajúce časti pozemkov orgán verejnej správy prvého stupňa
skonštatoval, že k prekrytiu prístupových miest vybudovaním telesa cestnej komunikácie nedošlo a v
časti Zostávajúcich častí pozemkov, v ktorej vlastníci vstupovali na svoje pozemky z cesty Gbeľany
– Mojš, došlo len k právnemu odňatiu pozemkov v prospech žalobcu o minimálnych záberoch, ktoré
preukazuje Geometrický plán č. 76/2004 zo dňa 20. augusta 2004 vyhotovený geodetom G. M. Q.. Z

miestnejobhliadkybolozrejmé,žeZostávajúcečastipozemkovsúvúrovnicestyGbeľany-Mojš,zktorej
je možné sa bezproblémovo na ne dostať pešo a aj poľnohospodárskymi mechanizmami za účelom ich
obrábania. Vyvlastnenie časti dotknutých pozemkov netvorí žiadnu prekážku pre užívanie a vstup na
Zostávajúce časti pozemkov.

3. Orgán verejnej správy prvého stupňa skonštatoval, že bolo potrebné rozšíriť vyvlastnenie podľa §
110 ods. 3 Stavebného zákona tak, ako to požadovali vlastníci Zostávajúcich častí pozemkov, nakoľko
v konaní bolo jednoznačne preukázané, že sa žiadnym spôsobom nepodarilo zriadiť vecné bremeno
pre zabezpečenie prístupu a práva prechodu dotknutých vlastníkov k Zostávajúcim častiam pozemkov.
Uvedené predstavuje neprimeranú ťažkosť, resp. prekážku pre neobmedzené užívanie Zostávajúcich

častí pozemkov. Požiadavke zákonodarcu na „využiteľnosť“ predmetu vlastníctva nemôže zodpovedať
prechod cez cudzí pozemok bez zákonného, resp. zmluvného titulu, ktorý spočíva len v strpení
prechodu vlastníkom pozemku bez právneho titulu. Keďže podmienka podľa § 110 ods. 3 Stavebného
zákona spočívajúca v nemožnosti využívania zostávajúceho pozemku, resp. jeho užívania spojená
s neprimeranými ťažkosťami je splnená, orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol o rozšírení

vyvlastnenia aj o Zostávajúce časti pozemkov. K náhrade za vyvlastnenie Zostávajúcich častí pozemkov
v prospech žalobcu orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že táto náhrada sa odvíja od trhovej
ceny zistenej znaleckým posudkom, t. j. výlučne osoba ustanovená za znalca v príslušnom odbore je
oprávnená podať výsledok zisťovania trhovej ceny ako podklad pre rozhodovanie o výške náhrady,
pričom orgán verejnej správy si nemôže urobiť o tejto veci úsudok sám. Orgán verejnej správy prvého

stupňa preto vyzval žalobcu na predloženie aktuálneho znaleckého posudku (Znalecký posudok č.
107-2019),sobsahomktoréhoboliúčastnícioboznámeníanevznieslivočinemužiadnenámietky.Orgán
verejnej správy prvého stupňa preto určil výšku náhrady za vyvlastnenie Zostávajúcich častí pozemkov
podľa Znaleckého posudku č. 107-2019. Orgán verejnej správy prvého stupňa záverom poukázal napovinnosťdodržiavaťprecedenčnúzásaduanaskutkovozhodnúvecorozšírenívyvlastneniapozemkov
v k. ú. B., kde vydal obdobné rozhodnutie pod č. OU-ZA-OVBP2-2016/002496/1/AJA zo dňa 14. júna
2016, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené.

4. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodlo Ministerstvo
dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej ako „ministerstvo“) Rozhodnutím č. 11332/2020/
SV/25980 z 19. marca 2020 (ďalej ako „rozhodnutie ministerstva“) tak, že odvolanie žalobcu zamietlo
a napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdilo. Ministerstvo v odôvodnení

rozhodnutia stručne popísalo dovtedajší priebeh administratívneho konania, obsah rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa a obsah odvolania žalobcu. Ministerstvo uviedlo, že dňa 23. októbra 2019
žalobca doručil podanie označené ako „Doplnenie dôkazov k odvolaniu zo dňa 26.08.2019“, pričom jeho
prílohu tvoril Znalecký posudok č. 18/2019 zo dňa 9. októbra 2019 vypracovaný G. H. E., znalkyňou
v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, ev. č. 911489 (ďalej
ako „Znalecký posudok č. 18/2019“), ktorý stanovil hodnotu Zostávajúcich častí pozemkov v sume 1,76

eur / m2.

5. K jednotlivým dôvodom odvolania žalobcu ministerstvo uviedlo, že nevyhnutnou podmienkou pre
realizáciu práva vlastníka užívať predmet vlastníctva je existencia prístupu k pozemku. Orgán verejnej
správy prvého stupňa sa podľa ministerstva dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so

zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania, teda či ďalší účastníci 1/ až 8/ Zostávajúce
časti pozemkov môžu využívať, prípadne ich môžu užívať len s neprimeranými ťažkosťami, ako aj s
prístupom k nim. Spoločnosť AGRA – VÁH, s. r. o., Varín v liste zo dňa 5. októbra 2016 uviedla, že
Zostávajúce časti pozemkov sú využívané na intenzívnu poľnohospodársku výrobu, t. j. pestovanie
obilnín a krmovín, na tieto pozemky sú uzavreté nájomné zmluvy. V konaní bolo na základe výsledkov

dokazovania preukázané, že ďalší účastníci 1/ až 8/ môžu Zostávajúce časti pozemkov, ktoré vznikli
odčlenením parciel potrebných pre realizáciu Stavby, užívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením
a majú aj to isté využitie ako v čase pred realizáciou Stavby. Ďalší účastníci 1/ až 8/ ako prístup
na Zostávajúce časti pozemkov však používajú pozemky C-KN parc. č. 829/34, 829/100, 829/101,
969/13 a 969/14 vo vlastníctve žalobcu. Ďalší účastníci 1/ až 8/ síce môžu Zostávajúce časti pozemkov

využívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením (poľnohospodárska činnosť), avšak prístup na ne
majú len cez pozemky vo vlastníctve žalobcu, pričom je irelevantné, že žalobca uvedenú skutočnosť
toleruje a podľa jeho predchádzajúcich vyjadrení by ju toleroval aj v budúcnosti. Ministerstvo malo
za to, že situáciu ďalších účastníkov 1/ až 8/ vzniknutú vyvlastnením je potrebné riešiť jednoznačne
a tak, aby nevyvolávala akékoľvek pochybnosti. Podľa ministerstva neobstojí argumentácia žalobcu,

že na Zostávajúce časti pozemkov majú ďalší účastníci 1/ až 8/ spolu s ostatnými spoluvlastníkmi
zabezpečený prístup cez tie parcely, cez ktoré odjakživa prechádzali, a že nie je rozhodujúce, či išlo
o cudzie parcely. Taktiež podľa ministerstva nie je dôvodná argumentácia, že ďalší účastníci 1/ až 8/
a ich právni predchodcovia získali vecné bremeno prechodu cez uvedené cudzie parcely vydržaním
v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom náhrady za

vyvlastnenie Zostávajúcich častí pozemkov ministerstvo uviedlo, že to bol práve žalobca, kto predložil na
výzvu orgánu verejnej správy prvého stupňa Znalecký posudok č. 107-2019, pričom z danej výzvy je bez
akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalobca bol oboznámený s tým, že ide o znalecký posudok, ktorý
bude v konaní podkladom pre určenie náhrady za rozšírenie vyvlastnenia o Zostávajúce časti pozemkov.
Z administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa nie je preukázané, že by žalobca počas

konania namietal výšku náhrady alebo že by sa domáhal predloženia iného znaleckého posudku zo
strany účastníkov konania alebo orgánu verejnej správy prvého stupňa. Až v momente, keď orgán
verejnej správy prvého stupňa rozhodol o rozšírení vyvlastnenia a určil výšku náhrady za rozšírenie
vyvlastnenia na základe žalobcom predloženého Znaleckého posudku č. 107-2019, žalobca v doplnení
odvolania zo dňa 23. októbra 2019 predložil Znalecký posudok č. 18/2019. Žalobca namietal náhradu

za rozšírenie vyvlastnenia uvedenú v ním predloženom znaleckom posudku a argumentoval nižšou
náhradou na základe opätovne ním do odvolacieho konania predloženého iného znaleckého posudku.
Ministerstvo skonštatovalo, že vo vyvlastňovacom konaní po skončení ústneho pojednávania nemožno
prihliadnuť na ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v zmysle koncentračnej zásady vyjadrenej v §
113 ods. 3 Stavebného zákona a poukázalo na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Sžo/8/2014 zo dňa 26. novembra 2014, a preto vzhľadom na uvedené považovalo námietku žalobcu
za nedôvodnú.

Správna žaloba6. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia ministerstva spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, keďže

ich považuje za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“).

7. Žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/8/2013 zo
dňa 11. júna 2013 a sp. zn. 3Sžo/119/2015 zo dňa 9. júna 2015. Podľa žalobcu je nevyhnutnou

podmienkou na postup podľa § 110 ods. 3 Stavebného zákona (vyvlastnenie Zostávajúcich častí
pozemkov)kumulatívnesplneniedvochpodmienok,atonemožnosťvyužívaťzostávajúcučasťpozemku
vlastníkom,resp.možnosťjuužívaťlensneprimeranýmiťažkosťami,ažiadosťvlastníkaotakýtopostup.
Pokiaľ je teda prístup k Zostávajúcim častiam pozemkov po vyvlastnení zabezpečený rovnako ako pred
vyvlastnením,niejenijakýdôvodnapostuppodľa§110ods.3Stavebnéhoporiadku.Akajvminulostibol
prístup k Zostávajúcom častiam pozemkov len cez cudzie pozemky, nemôže byť zhoršením postavenia

vlastníkov, že aj po vyvlastnení bude prístup možný cez cudzie pozemky. Podľa vyjadrenia spoločnosti
AGRA – VÁH s.r.o. sú Zostávajúce časti pozemkov využívané na intenzívnu poľnohospodársku výrobu
a nie je žiadny problém s prístupom k nim. Využitie Zostávajúcich častí pozemkov sa podľa žalobcu
nejakým spôsobom nezmenilo. Žalobca vzhľadom na uvedené tvrdil, že napadnuté rozhodnutia orgánov
verejnej správy sú nezákonné, keďže nebolo preukázané kumulatívne splnenie podmienok pre postup

podľa § 110 ods. 3 Stavebného zákona, a to na základe porovnania faktického stavu pred vyvlastnením
a po vyvlastnení, ktorý je významne zmenený výstavbou komunikácie. Vlastníci Zostávajúcich častí
pozemkov výkon vlastníckeho práva prenechali spoločnosti AGRA – VÁH s.r.o. na poľnohospodárske
účely, pričom na tieto účely boli Zostávajúce časti pozemkov využívané odjakživa, a to aj po počas
výstavby cesty a po ukončení jej výstavby. Bezproblémový prístup na Zostávajúce časti pozemkov

skonštatoval na obhliadke na mieste samom aj orgán verejnej správy prvého stupňa.

8. Žalobca v správnej žalobe konštatoval, že ministerstvo na str. 8 a 9 napadnutého rozhodnutia
poukázalo na koncentračnú zásadu, v zmysle ktorej sa námietky proti vyvlastneniu musia uplatniť
najneskôr pri ústnom pojednávaní. Podľa žalobcu však okrem koncentračnej zásady platí aj zásada

spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku) a zásada presného a úplného zistenia
skutočného stavu veci (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Týmito zásadami je orgán verejnej správy
povinný sa riadiť bez ohľadu na koncentračnú zásadu a prípadnú aktivitu či pasivitu účastníkov konania.
Orgán verejnej správy je podľa žalobcu povinný obstarať a vykonať všetky dôkazy, ktoré prispejú
k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Ministerstvo porušilo zásadu náležitého zistenia

skutočného stavu veci, nakoľko z dôvodov uvedených v odvolaní je zrejmé, že skutkový stav, z ktorého
pri rozhodovaní vychádzalo, je nesprávny a neúplný, a to bez ohľadu na koncentračnú zásadu.

9. Žalobca ďalej tvrdil, že ďalší účastníci 1/ až 8/ majú prístup k Zostávajúcim častiam pozemkov
zabezpečený cez Železničnú ulicu, ktorá je verejnou komunikáciou určenou na všeobecné používanie.

Prístup je rovnako možný aj priamo z vybudovanej verejnej komunikácie Žilina – Terchová, ktorá je
určená na všeobecné používanie, pričom na ceste nie sú žiadne prekážky, ktoré by bránili v prechode.
Ďalej žalobca v správnej žalobe tvrdil, že prístup na Zostávajúce časti pozemkov majú ďalší účastníci
1/ až 8/ cez parcely E-KN č. 785/2 a č. 785/3 v k. ú. B., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX,
pričom ide o spoločné nehnuteľnosti, ktorú sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, a to

A. D., O. A., J. J., N. F., A. M., K. L., H. I. a A. A.. Prístup na uvedené nehnuteľnosti je zo Školskej
ulice v Gbeľanoch, z ktorej je vybudované premostenie cez potok priamo nadväzujúci na uvedené
nehnuteľnosti, ktoré priamo susedia so Zostávajúcimi časťami pozemkov. Záver orgánov verejnej správy
v napadnutých rozhodnutiach, že ďalší účastníci 1/ až 8/ nemôžu Zostávajúce časti pozemkov využívať,
lebo k nim nemajú zabezpečený prístup, sa podľa žalobcu nezakladá na pravde. Ministerstvo sa podľa

žalobcu vôbec nezaoberalo skutočnosťou, že A. A., A. D., G. H. I., J. J., K. L., A. M., N. F. a O. A. majú
zabezpečený prístup k Zostávajúcim častiam pozemkov cez parcely E-KN č. 785/2 a č. 785/3, ktoré
sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. B.. Žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/17/2017 zo dňa 19. júna 2018.

10. Žalobca tvrdil, že ďalší účastníci 1/ až 8/ získali vecné bremeno prechodu na Zostávajúce časti
pozemkov vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K vydržaniu „vlastníckeho práva“
podľa žalobcu došlo automaticky zo zákona, pokiaľ sa prechod kľudne, nerušene a dobromyseľne
užíva po dobu dlhšie ako 10 rokov, čo žalobca považoval za preukázané na základe skutočnosti, žeminimálne od ukončenia výstavby cesty, čo predstavuje dobu dlhšiu ako 10 rokov, sa tento prechod
využíva a využíva ho aj nájomca – spoločnosť AGRA – VÁH s.r.o. Žalobca namietal, že ministerstvo
sa touto odvolacou námietkou nezaoberalo. Žalobca v správnej žalobe uviedol citáciu vybraných častí

Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/260/2008 zo dňa 10. decembra 2008.

11. Žalobca v bode III. správnej žaloby uviedol všeobecné konštatovania vo vzťahu k dokazovaniu
v správnom konaní. Tvrdil, že „správny orgán v napadnutom rozhodnutí“ pri stanovení náhrady za
vyvlastnenie (Zostávajúcich častí pozemkov, pozn. správneho súdu) v súlade s § 111 ods. 2 Stavebného

zákona vychádzal zo Znaleckého posudku č. 107-2019, pričom znalec G. A. H. má oprávnenie
oceňovať pozemné stavby. Odvetvie pozemné stavby je zamerané na posudzovanie pozemných
stavieb, najmä budov, bytov, priemyselných stavieb, športovísk a pod., posudzovanie zabudovaných
stavebných konštrukcií, porúch stavieb, kvality vykonaných stavebných prác, technickej deliteľnosti
stavieb, súlad realizácie s projektovou dokumentáciu a pod. Pokiaľ bude predmetom samostatné
posúdenie statiky, stavebnej fyziky alebo stavebného materiálu v pozemných stavbách alebo projektovej

dokumentácie, vykoná posúdenie znalec príslušného odvetvia. Znalec G. A. H. nemá podľa žalobcu
právo oceňovať poľnohospodársku pôdu. Žalobca tvrdil, že vzhľadom na uvedené skutočnosti predložil
Znalecký posudok č. 18/2019 znalkyne G. H. E. v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty
poľnohospodárskej pôdy, pričom v správnej žalobe uviedol porovnanie náhrady podľa Znaleckého
posudku č. 18/2019 s „napadnutým rozhodnutím“. Celková „cena“ podľa Znaleckého posudku č.

107-2019 je 37 623,85 eur a podľa Znaleckého posudku č. 18/2019 je 8 355,03 eur. Rozdiel celkových
cien je teda 29 268,82 eur a podľa žalobcu tým hrozí vznik značnej finančnej škody.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie ministerstva spolu
s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie ministerstvu,

prípadne orgánu verejnej správy prvého stupňa. Zároveň žiadal, aby mu správny súd priznal právo na
náhradu trov konania.

Vyjadrenie ministerstva k správnej žalobe

13. Ministerstvo vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 6. augusta 2020 stručne popísalo priebeh
administratívneho konania a obsah rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a uviedlo, že
nesúhlasí s námietkou žalobcu, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutie
ministerstva sú nepreskúmateľné a zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy je nedostačujúce
pre riadne posúdenie veci. Odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa považovalo

ministerstvo za argumentačne presvedčivé, bol zrozumiteľne odôvodnený postup pri skúmaní
podmienok rozšírenia vyvlastnenia a boli dodržané zákonné požiadavky na obsahové náležitosti
rozhodnutia. V konaní o žiadosti o rozšírenie vyvlastnenia o Zostávajúce časti pozemkov bolo vykonané
dokazovanie vo väzbe na tvrdenia ďalších účastníkov 1/ až 8/ o znemožnení výkonu ich vlastníckeho
práva, a to z dôvodu nemožnosti užívať Zostávajúce časti pozemkov, vrátane neexistencie prístupu k

nim. Ministerstvo malo za to, že na skutočnosti zistené orgánom verejnej správy prvého stupňa bolo
povinné prihliadať z úradnej povinnosti, a preto ich zohľadnilo pri svojom rozhodovaní. Orgán verejnej
správy prvého stupňa sa dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so skutkovým stavom,
ktorý zistil v rámci dokazovania toho, či ďalší účastníci 1/ až 8/ môžu Zostávajúce časti pozemkov
využívať,prípadneichmôžuužívaťlensneprimeranýmiťažkosťamiataktiežsprístupomknim.Vkonaní

bolo na základe výsledkov dokazovania preukázané, že žiadatelia môžu Zostávajúce časti pozemkov,
ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu Stavby, užívať rovnakým spôsobom ako
pred vyvlastnením a predmetné pozemky majú to isté využitie ako v čase pred realizáciou Stavby.
Orgán verejnej správy prvého stupňa z miestnej obhliadky dňa 5. mája 2016 zistil, že ďalší účastníci
1/ až 8/ majú prístup na Zostávajúce časti pozemkov len cez cudzie pozemky, a to novovytvorené

pozemky vo vlastníctve žalobcu. Žalobca návrhom na zriadenie vecného bremena na pozemkoch C-
KN parc. č. 829/100, 829/101, 829/34, 969/13, 969/14 v k. ú. B. v jeho vlastníctve deklaroval vôľu
riešiť vyvlastnením vzniknutú situáciu a právne zabezpečiť prechod pre ďalších účastníkov 1/ až 8/
cez novovytvorené pozemky v jeho vlastníctve. Orgán verejnej správy prvého stupňa mal na základe
vyššie uvedených zistení za preukázané, že ďalší účastníci 1/ až 8/ ako prístup na Zostávajúce časti

pozemkov používajú pozemky C-KN parc. č. 829/100, 829/101, 829/34, 969/13, 969/14 v k. ú. B.
vo vlastníctve žalobcu, pričom je irelevantné, že žalobca uvedenú skutočnosť toleruje a podľa jeho
predchádzajúcich vyjadrení by ju toleroval aj v budúcnosti. Ministerstvo malo za to, že situáciu ďalších
účastníkov 1/ až 8/ vzniknutú vyvlastnením bolo potrebné riešiť jednoznačne a tak, aby nevyvolávalaakékoľvek pochybnosti. Podľa ministerstva je nelogické a nepochopiteľné, že napriek vyššie uvedeným
krokom žalobca v správnej žalobe tvrdí, že ďalší účastníci 1/ až 8/ majú na Zostávajúce časti pozemkov
iný prístup ako cez pozemky v jeho vlastníctve. Žalobca sa účelovo snaží simulovať iný skutkový stav,

ktorý v predchádzajúcich rokoch nerozporoval. Práve naopak, snažil sa ho riešiť dohodou namiesto
toho, aby ako navrhovateľ vyvlastnenia pre realizáciu Stavby prijal zodpovednosť za situáciu vzniknutú
vyvlastnením. Neobstojí argumentácia žalobcu, že na Zostávajúce časti pozemkov majú ďalší účastníci
1/ až 8/ spolu s ostatnými spoluvlastníkmi zabezpečený prístup cez tie parcely, cez ktoré odjakživa
prechádzali, a že nie je rozhodujúce, či išlo o cudzie parcely. Rovnako nie je udržateľná argumentácia

žalobcu, že ďalší účastníci 1/ až 8/ a ich právni predchodcovia získali vecné bremeno prechodu cez
uvedené cudzie parcely vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K výške finančnej
náhrady za vyvlastnenie Zostávajúcich časti pozemkov ministerstvo uviedlo, že to bol práve žalobca,
ktorý na základe výzvy orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 1. marca 2019 predložil Znalecký
posudok č. 107-2019 pričom bol oboznámený s tým, že ide o znalecký posudok, ktorý bude v konaní
podkladom pre určenie náhrady za rozšírenie vyvlastnenia o Zostávajúce časti pozemkov. Ministerstvo

vo vyjadrení ďalej zopakovalo argumentáciu uvedenú vo svojom rozhodnutí s tým, že tvrdenia žalobcu
týkajúce sa nesprávne vykonaného dokazovania v súvislosti s náhradou za rozšírenie vyvlastnenia
považuje za čisto účelové. Ministerstvo skonštatovalo, že v správnej žalobe nie sú uvedené žiadne
nové skutočnosti a okolnosti ako tie, ktoré už boli predmetnom odvolacieho konania, a s ktorými sa v
odvolacomkonanípodrobnezaoberalo,apretožiadalo,abysprávnysúdsprávnužalobuakonedôvodnú

zamietol.

Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe

14. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe tvrdil, že nie je pravdou konštatovanie
žalovaného, že žiadatelia A. A., A. D., G. H. I., J. J., K. L., A. M., N. F. a O. A. nemajú vlastný
prístup na k Zostávajúcim častiam pozemkov. Prístup majú fakticky a aj právne zabezpečený, a to
dokonca po svojich vlastných pozemkoch, na čo žalobca poukazoval v odvolaní a aj v správnej žalobe,
pričom ministerstvo sa s touto skutočnosťou nevysporiadalo. Rozhodnutie ministerstva považoval

žalobca za nezákonné, keďže ministerstvo sa v jeho odôvodnení vôbec nevysporiadalo s námietkami
žalobcu. Žalobca tvrdil, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky podľa § 110 ods. 3 Stavebného
zákona, keďže vyvlastnením sa neobmedzilo ďalším účastníkom 1/ až 8/ iné právo k pozemku
a nepreukázalo sa, že by ďalší účastníci 1/ až 8/ nemohli využívať Zostávajúce časti pozemkov, prípadne
len s neprimeranými ťažkosťami. Žalobca tvrdil, že ďalší účastníci 1/ až 8/ majú prístup k Zostávajúcim

častiam pozemkov cez svoju parcelu E-KN č. 785/3 v k. ú. B., ktorá je spoločnou nehnuteľnosťou
a susedí so Zostávajúcimi časťami pozemkov. Skutočnosť, že ďalší účastníci 1/ až 8/ majú zabezpečený
prístup na Zostávajúce časti pozemkov cez svoje vlastné nehnuteľnosti musela byť podľa žalobcu
orgánom verejnej správy známa počas celého konania, pretože vyplýva z verejne prístupných registrov
(kataster nehnuteľností), a teda orgány verejnej správy mali v tomto ohľade obstarať dôkazy a vykonať

ich. Touto skutočnosťou sa orgány verejnej správy účelovo nezaoberali. Žalobca v replike ďalej tvrdil,
že parcely C-KN č. 829/50 a 829/51 v k. ú. B. sú vytvorené z parcely E-KN č. 213 a sú v podielovom
spoluvlastníctve O. A. a A. A., parcely C-KN č. 829/48 a 829/49 v k. ú. B. sú vytvorené z parcely E-
KN č. 214 a sú v podielovom spoluvlastníctve N. F., K. L. a A. M., parcela C-KN č. 829/47 v k. ú.
B. je vytvorená z parcely E-KN č. 215 a je v podielovom spoluvlastníctve J. J.. Všetky tieto parcely

spoločne s parcelou E-KN č. 216 v k. ú. B. sú bezprostredne susediace s pozemnou komunikáciou –
cestoudruhejtriedyč.II/583amiestnoukomunikáciou„Železničnáulica“,ktorésúurčenéprevšeobecné
užívanie, a teda aj pre užívanie ďalších účastníkov 1/ až 8/. Nebol teda daný právny dôvod vyvlastňovať
Zostávajúce časti pozemkov a žiadosť ďalších účastníkov 1/ až 8/ mala byť zamietnutá. Žalobca v replike
ďalej tvrdil, že bolo povinnosťou orgánu verejnej správy Znalecký posudok č. 107-2019 odmietnuť,

keďže znalec G. A. H. nemá právo oceňovať poľnohospodársku pôdu, a vyzvať žalobcu na predloženie
znaleckého posudku znalca z odboru odhadu hodnoty poľnohospodárskej pôdy, rovnako mal oznámiť
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, že znalec z odboru oceňovania pozemných stavieb
v rozpore so svojím oprávnením oceňoval poľnohospodársku pôdu, pričom Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky by malo voči nemu vyvodiť dôsledky. Ak by ďalší účastníci 1/ až 8/ dostali náhradu

za Zostávajúce časti pozemkov vo výške náhrady za stavebný pozemok, pričom v skutočnosti ide
o poľnohospodársku pôdu, vzniklo by im bezdôvodné obohatenie a mohlo by ísť aj o trestný čin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona. K poukazu ministerstva na
uplatnenie koncentračnej zásady žalobca uviedol, že Znalecký posudok č. 107-2019 bol predložený ažpo skončení ústneho pojednávania. Znalecký posudok č. 18/2019 bol predložený necelé tri mesiace
po predložení nesprávneho Znaleckého posudku č. 107-2019. Nemohlo dôjsť k porušeniu § 113 ods.
3 Stavebného zákona, nakoľko znalecké posudky nepredstavujú námietky účastníka konania a oba

boli predložené po skončení ústneho pojednávania. Navyše, koncentračná zásada nemôže byť podľa
žalobcu v rozpore so zásadou riadneho zistenia skutkového stavu veci.

Vyjadrenie ďalších účastníkov 1/ až 8/ k správnej žalobe

15. Ďalší účastníci 1/ až 8/ vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10. augusta 2021 považovali
námietky žalobcu vo vzťahu k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu pre riadne posúdenie veci
orgánmi verejnej správy za neopodstatnené. V konaní bola vykonaná miestna obhliadka, z ktorej
vyplynuli závery, ktoré žalobca relevantne nespochybnil. Žalobca sa obmedzil len na to, že Zostávajúce
časti pozemkov sú poľnohospodársky obrábané a nie je žiadny problém s prístupom k nim. Tvrdenie
žalobcu, že Zostávajúce časti pozemkov sú poľnohospodársky obrábané považovali ďalší účastníci

1/ až 8/ za irelevantné. S touto námietkou sa orgány verejnej správy vysporiadali, a to opakovane.
Tvrdenie žalovaného, že ďalší účastníci 1/ až 8/ majú na Zostávajúce časti pozemkov prístup, považovali
ďalší účastníci 1/ až 8/ za rovnako irelevantné, keďže v dôsledku vyvlastnenia v prospech žalobcu
stratili na predmetné pozemky prístup. K poukazu žalobcu v správnej žalobe na údajný prístup ďalších
účastníkov 1/ až 8/ k Zostávajúcim častiam pozemkov, ďalší účastníci 1/ až 8/ uviedli, že správy

súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom žalobca ani nenavrhol
žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ďalší účastníci 1/ až 8/ v tejto súvislosti tiež poukázali
na koncentračnú zásadu uplatňovanú vo vyvlastňovacom konaní, pričom námietky žalobca neuplatnil
najneskôr na ústnom pojednávaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa. Jeho žalobné námietky
sú preto taktiež bezpredmetné. Z miestnej obhliadky vyplynulo, že ďalší účastníci 1/ až 8/ majú

prístup na Zostávajúce časti pozemkov len cez nehnuteľnosti tretích osôb. K tvrdeniu žalobcu, že
ďalší účastníci 1/ až 8/ vydržali vecné bremeno práva prechodu k Zostávajúcim častiam pozemku cez
cudzie pozemky, ďalší účastníci 1/ až 8/ uviedli, že je irelevantné, keďže v tomto ohľade nepostačuje
len faktické vykonávanie prístupu, ale aj oprávnená držba, ktorá sa odvodzuje od skutočného alebo
domnelého právneho titulu, pričom žalobca existenciu takého titulu nepreukázal a ani netvrdil. Námietku

žalobcu k použitiu Znaleckého posudku č. 107-2019 pre stanovenie výšky náhrady za vyvlastnenie
Zostávajúcich častí pozemkov považovali ďalší účastníci 1/ až 8/ za zjavné zneužitie práva, keďže sa
jedná o dôkaz, ktorý sám žalobca obstaral a predložil. Navyše, znalec G. A. H. je zapísaný nielen
pre odbor pozemné stavby, ale aj pre odbor odhad hodnoty nehnuteľností, a teda bol oprávnený
stanoviť hodnotu Zostávajúcich častí pozemkov. S poukazom na uplatňovanie koncentračnej zásady

vo vyvlastňovacom konaní ďalší účastníci 1/ až 8/ uviedli, že žalobca nemôže opodstatnene namietať,
že orgány verejnej správy neprihliadli na dôkazy, ktoré predložil po uplynutí lehoty na uplatnenie
námietok, vrátane Znaleckého posudku č. 18/2019. Ďalší účastníci 1/ až 8/ považovali správnu žalobcu
za neprípustnú podľa § 7 písm. a) SSP, keďže mali za to, že včasným neuplatnením námietok vo
vyvlastňovacom konaní žalobca materiálne nevyčerpal opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje

osobitný predpis. Ďalší účastníci 1/ až 8/ preto žiadali, aby správny súd žalobcu zamietol a priznal im
náhradu trov konania.

Replika žalobcu k vyjadreniu ďalších účastníkov 1/ až 8/

16. Žalobca v replike k vyjadreniu ďalších účastníkov 1/ až 8/ k správnej žalobe zo dňa 10. septembra
2021 nesúhlasil s tvrdeniami ďalších účastníkov 1/ až 8/ a zopakoval svoje tvrdenia o zabezpečení
prístupu ďalších účastníkov 1/ až 8/ k Zostávajúcim častiam pozemkov, ktoré už prezentoval v správnej
žalobe a v replike k vyjadreniu ministerstva k správnej žalobe. Ďalší účastníci 1/ až 8/ podľa žalobcu ďalej
nadobudlivecnébremenoprávaprechoducezcudziepozemkyzozákona,apretosavadministratívnom

spise ani nemôže nachádzať doklad preukazujúci vydržanie tohto práva. Podmienky pre vydržanie
daného práva sú dané už samotným faktom, že minimálne od ukončenia výstavby cesty sa prechod
cez cudzie pozemky využíva (spoločnosť AGRA – VÁH s.r.o.), pričom touto námietkou sa orgány
verejnej správy opäť nezaoberali. Žalobca uviedol, že v súdnom konaní predložil dôkazy, a to snímky
z katastrálnej mapy, listy vlastníctva č. XXXX, XXX, XXXX, XXX K. XXX pre k. ú. B. a snímku zo spornej

lokality. Žalobca tvrdil, že ďalší účastníci 1/ až 8/ majú prístup na Zostávajúce časti pozemkov cez
svoje vlastné pozemky, čo muselo byť známe orgánom verejnej správy, keďže táto skutočnosť vyplýva
z katastra nehnuteľností, napriek tomu sa s ňou účelovo nezaoberali. Neexistoval teda právny dôvod pre
vyvlastnenie Zostávajúcich častí pozemkov v prospech žalobcu. Žalobca v replike k vyjadreniu ďalšíchúčastníkov 1/ až 8/ k správnej žalobe uviedol vo vzťahu k náhrade za vyvlastnenie Zostávajúcich častí
pozemkov a spôsobilosti Znaleckých posudkov č. 107-2019 a č. 18/2019 byť podkladom rozhodnutia
obdobné tvrdenia ako v replike k vyjadreniu ministerstva k správnej žalobe.

Duplika ďalších účastníkov 1/ až 8/ k replike žalobcu

17. Ďalší účastníci 1/ až 8/ v duplike k replike žalobcu zo dňa 12. októbra 2021 vyjadrili nesúhlas
s tvrdeniami žalobcu v replike. K tvrdeniam žalobcu o prístupe k Zostávajúcim častiam pozemkov cez

parcely E-KN č. 785/2 a 785/3 v k. ú. B. uviedli, že tieto pozemky tvoria svah potoka, kadiaľ sa jazdiť
nedá, pričom v r. 1967 sa posunulo futbalové ihrisko tak, že cesta prakticky prestala existovať. Parcela
„č. 785“ je tiež prerušená parcelou C-KN č. 822/1, a je tak úplne znemožnený prechod z parcely E-KN
č. 785/2 na parcelu E-KN č. 785/3. Rovnako nepravdivé je tvrdenie žalobcu, že prístup k Zostávajúcim
častiam pozemkov je zo Školskej ulice. Žalobca tiež nepreukázal a ani nedeklaroval splnenie všetkých
podmienok pre vydržanie práva prechodu k Zostávajúcim častiam pozemkov. Orgán verejnej správy

prvého stupňa nariadil a vykonal miestnu obhliadku, a preto mu nie je možné vytýkať, že nezisťoval
skutočnostirelevantnéprerozhodnutie.Žalobcapodľaďalšíchúčastníkov1/až8/nevyvrátilpredpoklady
pre postup podľa § 110 ods. 3 Stavebného zákona. Ďalší účastníci 1/ až 8/ opätovne poukázali, že znalec
G. A. H. je zapísaný aj pre odbor odhad hodnoty nehnuteľností, a teda bol oprávnený stanoviť hodnotu
Zostávajúcich častí pozemkov, keďže ide stále o nehnuteľnosti. Žalobca navyše neuplatnil žiadne vecné

námietky proti Znaleckému posudku č. 107-2019.

18. Žalobca sa k duplike ďalších účastníkov 1/ až 8/ vyjadril podaním zo dňa 29. novembra 2021.

Konanie pred krajským súdom a kasačným súdom

19.OsprávnejžaloberozhodolKrajskýsúdvŽiline(ďalejako„krajskýsúd“)akosprávnysúdRozsudkom
sp. zn. 30S/63/2020 zo dňa 15. februára 2022 (ďalej ako „rozsudok krajského súdu“) tak, že rozhodnutie
ministerstva zrušil a vec vrátil ministerstvu na ďalšie konanie. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania.
Podľa krajského súdu bolo pre naplnenie § 110 ods. 3 Stavebného zákona podstatné vyriešenie

otázky prístupu ďalších účastníkov 1/ až 8/ k Zostávajúcim častiam pozemkov. Podľa krajského súdu
žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa namietal dve relevantné
právne skutočnosti, s ktorými sa ministerstvo vo svojom rozhodnutí nevysporiadalo, a to s otázkou
prístupu na Zostávajúce časti pozemkov cez Školskú ulicu a nasledujúce premostenie cez potok
vedúce k parcelám E-KN č. 785/2 a 785/3 v k. ú. B., ktorých spoluvlastníkmi sú aj ďalší účastníci

1/ až 8/. Druhou skutočnosťou bolo vydržanie vecného bremena práva prechodu zo strany ďalších
účastníkov 1/ až 8/ cez cudzie pozemky susediace so Zostávajúcimi časťami pozemkov, ku ktorej
ministerstvo uviedlo len to, že ide o nedôvodnú námietku. Podľa krajského súdu mal žalobca dostať
konkrétnu odpoveď na svoju námietku v otázke existencie prístupu ďalších účastníkov 1/ až 8/ k
Zostávajúcim častiam pozemkov, keď práve od zodpovedania danej otázky závisí záver o naplnení

hypotézy § 110 ods. 3 veta tretia Stavebného zákona pre ich vyvlastnenie. Ministerstvo malo dostatočne
jasným a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotiť predmetné odvolacie námietky žalobcu a posúdiť ich
opodstatnenosť v zmysle aplikovaných hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov. Pokiaľ tak
ministerstvo neurobilo, porušilo tým § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v dôsledku čoho krajský súd zrušil
rozhodnutieministerstvazdôvodunepreskúmateľnostiprenedostatokdôvodovpodľa§191ods.1písm.

d) SSP.

20. O kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku krajského súdu rozhodol Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“) Rozsudkom sp. zn. 1Svk/46/2022 zo dňa 31. júla 2024
(ďalej ako „rozsudok kasačného súdu“) tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil Správnemu

súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Kasačný súd poukázal na uplatňovanie koncentračnej zásady
vo vyvlastňovacom konaní podľa § 113 ods. 3 Stavebného zákona, pričom z administratívneho spisu
zistil, že v rámci vyvlastňovacieho konania sa uskutočnili 3 ústne pojednávania (5. mája 2016, 12.
júla 2017 a 12. júna 2018) s tým, že prvé dve boli spojené s miestnou obhliadkou, pričom žalobca
ani na jednom ústnom pojednávaní nevzniesol námietku týkajúcu sa možnosti ďalších účastníkov 1/

až 8/ mať prístup k Zostávajúcim častiam pozemkov cez pozemky E-KN parc. č. 785/2 a 785/3 v k.
ú. B. a ani námietku vydržania vecného bremena práva prechodu na Zostávajúce časti pozemkov
zo strany ďalších účastníkov 1/ až 8/. Tieto námietky vzniesol žalobca prvýkrát až v odvolaní proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa. K poukazu žalobcu na zásadu materiálnej pravdy,ktorú mali podľa jeho názoru orgány verejnej správy uplatniť aj napriek koncentračnej zásade, kasačný
súd uviedol, že žalovaný (ministerstvo) nebol povinný skutočnosti prístupu ďalších účastníkov 1/ až
8/ k Zostávajúcim častiam pozemkov a vydržanie práva vecného bremena prístupu k nim cez cudzie

pozemky skúmať ex offo v odvolacom konaní v rámci povinnosti zistiť skutočný stav veci podľa § 3
ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku, keďže v konaní o rozšírení vyvlastnenia podľa tretej vety
§ 110 ods. 3 Stavebného zákona je ochrana verejných záujmov výrazne marginálna, čo znamená, že
koncentračná zásada, ktorá je primárne spojená s ochranou subjektívnych práv účastníkov konania, sa
v tomto konaní uplatní v širšom rozsahu. Zásada materiálnej pravdy prelamuje koncentračnú zásadu

predovšetkýmpriochranenormatívneustanovenýchverejnýchzáujmov.Naopak,ochranysubjektívnych
práv sa môže účastník konania relevantne domáhať len v rámci lehôt spojených s koncentráciou
konania. Pokiaľ Stavebný zákon v § 113 ods. 3 explicitne ustanovil, že na námietky účastníka konania
uplatnené neskôr, t. j. po ústnom pojednávaní, nebude prihliadané, nebolo povinnosťou žalovaného
(ministerstva) sa s nimi ako odvolacími dôvodmi vecne vysporiadať. Samotná skutočnosť, že žalovaný
(ministerstvo) výslovne neuviedol, že na odvolaciu námietku možného prístupu na Zostávajúce časti

pozemkov cez pozemky E-KN parc. č. 785/2 a 785/3 v k. ú. B. s odkazom na koncentračnú zásadu
neprihliada, nemôže vyvolať nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Zákonom
ustanovené neprihliadanie na určitú skutočnosť nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako povinnosť uviesť
takýto záver v odôvodnení rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené kasačný súd považoval za dostatočné aj
konštatovanie žalovaného (ministerstva), že námietka žalobcu týkajúca sa vydržania vecného bremena

práva prechodu ďalšími účastníkmi 1/ až 8/ bola nedôvodná. Kasačný súd dospel k záveru, že z
procesnoprávneho pohľadu žalovaný (ministerstvo) nebol povinný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadať
s odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa možnosti prístupu ďalších účastníkov 1/ až 8/ na
Zostávajúce časti pozemkov cez pozemky E-KN parc. č. 785/2 a 785/3 v k. ú. B., resp. vydržania
vecného bremena práva prechodu na Zostávajúce časti pozemkov zo strany ďalších účastníkov 1/ až

8/, v dôsledku čoho bol záver krajského súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia ministerstva právne
nesprávny. Kasačný súd ďalej skonštatoval, že odvolacie námietky žalobcu boli nezohľadniteľné nielen
procesne, ale boli aj hmotnoprávne bezpredmetné. Pozemky E-KN parc. č. 785/2 a 785/3 v k. ú. B.
navzájom nesusedia, pretože sa medzi nimi nachádza pozemok C-KN parc. č. 822/1 vo výlučnom
vlastníctve inej fyzickej osoby (LV č. XXXX k. ú. B.) odlišnej od ďalších účastníkov 1/ až 8/, pričom tento

pozemok nie je súčasťou spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, do ktorej patria pozemky E-
KNparc.č.785/2a785/3,tedalencezpozemkyE-KNparc.č.785/2a785/3byaniteoretickynemohlibyť
Zostávajúce časti pozemkov prístupné. Priamy prístup na Zostávajúce časti pozemkov zo strany ďalších
účastníkov 1/ až 8/ nie je možný ani zo Železničnej ulice, keďže medzi touto verejnou komunikáciou a
ZostávajúcimičasťamipozemkovsanachádzajúpozemkyC-KNparc.č.829/101a829/34vovlastníctve

žalobcu (LV č. XXXX k. ú. B.), resp. iné pozemky vo vlastníctve osôb odlišných od ďalších účastníkov
1/ až 8/. Vo vzťahu k námietke vydržania vecného bremena práva prechodu kasačný súd skonštatoval,
že žalobca v odvolaní jednak vôbec nespresnil, na ktorých pozemkoch malo k tomuto vydržaniu dôjsť
a zároveň táto námietka bola v zjavnom rozpore s predchádzajúcimi vyjadreniami a úkonmi žalobcu,
ktorý navrhol ďalším účastníkom 1/ až 8/ uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena. Nie je možné

súčasne tvrdiť, že vecné bremeno vzniklo ex lege vydržaním a zároveň sa domáhať uzatvorenia zmluvy
o zriadení vecného bremena. Zjavnú hmotnoprávnu bezpredmetnosť žalobcových odvolacích námietok
mohol podľa kasačného súdu krajský súd zistiť sám z údajov katastra nehnuteľností a vykonať v tomto
ohľade dokazovanie aj bez návrhu, keďže aj na dokazovanie v správnom súdnom konaní dopadá v
zmysle § 25 SSP a § 185 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej ako „CSP“) možnosť vykonania dôkazu bez návrhu účastníka konania, ak ide o dôkaz,
ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové
tvrdenia účastníkov konania sú v rozpore so skutočnosťou, pričom kataster nehnuteľností nesporne má
povahu takéhoto verejného registra. Podľa kasačného súdu bude úlohou správneho súdu v ďalšom
konaní vecne sa zaoberať zákonnosťou rozhodnutia žalovaného (ministerstva) v spojení s rozhodnutím

orgánu verejnej správy prvého stupňa v rozsahu uplatnených žalobných bodov s tým, že správny
súd bude viazaný vyššie uvedeným právnym názorom kasačného súdu, pričom zároveň správny súd
rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

Konanie pred správnym súdom po zrušení rozsudku krajského súdu

21. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené
sa konanie vedie po zrušení rozsudku krajského súdu na Správnom súde v Banskej Bystrici pod novou

sp. zn. 1S/42/2024.

22. Dňom 1. apríla 2024 podľa § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení
neskorších predpisov prešla právomoc na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia na
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. V dôsledku uvedenej zmeny v zákonnej

úprave prešla pasívna vecná legitimácia v tomto konaní o správnej žalobe žalobcu z ministerstva na
žalovaného - Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 180 ods. 3 SSP
namiesto orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý
prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2. Správny súd preto konal s Úradom pre
územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako žalovaným namiesto ministerstva.

23. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný súd
podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 17. júla 2025, na ktoré boli
účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP, v neprítomnosti žalobcu, ktorý
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, pričom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia ministerstva spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého

stupňa z dôvodov uplatnených v správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie
je dôvodná.

24. Zástupca žalovaného na pojednávaní pred správnym súdom zotrval na správnej žalobe a jej
dôvodoch, pričom zdôraznil jej podstatné body. Zástupca ďalších účastníkov 1/ až 8/ na pojednávaní

zotrval na ich predchádzajúcich vyjadreniach a zdôraznil ich podstatné body s poukazom na rozsudok
kasačného súdu. Predseda senátu vykonal aj bez návrhu účastníkov konania dokazovanie podľa § 25
SSP v spojení s § 185 ods. 2 SSP oboznámením kópie mapy s prekryvom parciel registra C KN a registra
E KN v k. ú Gbeľany z Portálu elektronických služieb katastra nehnuteľností, ktorá zobrazuje stav v
predmetnom území, ďalej oboznámením výpisov z listov vlastníctva č. XXXX, XXX, XXXX, XXX, XXX,

XXXX K. XXXX, ako aj záznamu z Portálu elektronických služieb katastra nehnuteľností, podľa ktorého
parcely č. 829/33 a č. 829/35 nie sú evidované ani v registri C KN a ani v registri E KN.

25. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje

v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

26. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primeraneustanoveniaprvejadruhejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkuokremustanoveníointervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

27. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je

ustanovené inak.

29. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.

30. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnychdôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
„žalobné body“).

31. Podľa § 183 ods. 1 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší
žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

32. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

33. Podľa § 110 ods. 3 Stavebného zákona v znení účinnom do 31. marca 2024 vyvlastnenie sa
môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením
práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k
časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený
by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe,

prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu
časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.

34. Podľa § 113 ods. 3 Stavebného zákona v znení účinnom do 31. marca 2024 námietky proti
vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky

uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník
uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci
konania výslovne upozorniť.

35. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ministerstva, rozhodnutie orgánu verejnej správy

prvéhostupňaapostup,ktorýichvydaniupredchádzal,pričomrozsahprieskumubolstanovenýdôvodmi
nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo
znamená, že určenie rozsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny
súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom
žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie

žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej
lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov
považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1
písm. e) SSP. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať

skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože
nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si
orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav,
t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s
hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.

36. Žalobca napadol správnou žalobou rozhodnutie ministerstva vrátane rozhodnutia orgánu verejnej
správy prvého stupňa, ktorými bolo rozhodnuté vo veci vyvlastnenia Zostávajúcich častí pozemkov
v prospech žalobcu na návrh ďalších účastníkov 1/ až 8/ podľa § 110 ods. 3 tretej vety Stavebného
zákona v znení účinnom do 31. marca 2024, a ktorými bola určená náhrada za vyvlastnenie, a to

z dôvodu, že v dôsledku vyvlastnenia pozemkov pre realizáciu Stavby na návrh žalobcu ďalší účastníci
1/ až 8/ nemôžu využívať Zostávajúce časti pozemkov, keďže ďalší účastníci 1/ až 8/ majú prístup
k Zostávajúcim častiam pozemkov len cez cudzie pozemky, pričom nedošlo k zriadeniu vecného
bremena práva prechodu ďalších účastníkov 1/ až 8/ k Zostávajúcim častiam pozemkov cez cudzie
pozemky. Žalobca považoval rozhodnutie ministerstva spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy

prvého stupňa za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP.

37. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie veci žalovaným a orgánom verejnej
správy prvého stupňa, keď tvrdil, že v konaní nebolo preukázané kumulatívne splnenie podmienok

pre postup podľa § 110 ods. 3 Stavebného zákona, keďže prístup ďalších účastníkov 1/ až 8/
k Zostávajúcim častiam pozemkov je aj po vyvlastnení možný a Zostávajúce časti pozemkov aj skutočne
sú využívané na intenzívnu poľnohospodársku výrobu, teda ich využitie sa po vyvlastnení pozemkov
v prospech žalobcu za účelom realizácie Stavby nijako nezmenilo. Uvedenú žalobnú námietku správnysúd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 110 ods. 3 tretej vety Stavebného zákona sa rozšíri vyvlastnenie
aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada, v prípade, ak sa 1. vyvlastnením
prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku a 2. vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať

zostávajúcu časť pozemku, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami. Splnenie
prvej podmienky nebolo medzi účastníkmi konania sporné, keďže žalobca za účelom realizácie Stavby
nadobudol vyvlastnením do svojho vlastníctva časti pozemkov v k. ú. B., po odčlenení ktorých
v podielovom spoluvlastníctve ďalších účastníkov 1/ až 8/ zostali Zostávajúce časti pozemkov. Spornou
otázkou zostala možnosť ďalších účastníkov 1/ až 8/ využívať Zostávajúce časti pozemkov. Orgány

verejnej správy zhodne na základe vykonaného dokazovania vo svojich rozhodnutiach uviedli, že
Zostávajúce časti pozemkov sú aj po vyvlastnení pozemkov v prospech žalobcu za účelom realizácie
Stavby využívané na intenzívnu poľnohospodársku výrobu nájomcom AGRA-VÁH s.r.o., pričom prístup
na Zostávajúce časti pozemkov je tak zo strany nájomcu ako aj ďalších účastníkov konania fakticky
možný,avšaklenzapredpokladu,žeprechod(prejazd)sauskutočnícezpozemkyvovlastníctvežalobcu
(pozemky C-KN parc. č. 829/34, 829/100, 829/101, 969/13 a 969/14). Ministerstvo v napadnutom

rozhodnutí výslovne uviedlo, že ďalší účastníci 1/ až 8/ síce môžu Zostávajúce časti pozemkov využívať
rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením (poľnohospodárska činnosť), avšak prístup na ne majú
len cez pozemky vo vlastníctve žalobcu, pričom je irelevantné, že žalobca uvedenú skutočnosť toleruje
a podľa jeho predchádzajúcich vyjadrení by ju toleroval aj v budúcnosti. Správny súd sa stotožňuje
s uvedeným záverom, keďže je potrebné rozlišovať prístup ďalších účastníkov 1/ až 8/ na Zostávajúce

časti pozemkov vo faktickej rovine (čo rovnako nebolo medzi účastníkmi konania sporné, pričom táto
skutočnosť vyplynula aj z dokazovania vykonaného orgánom verejnej správy prvého stupňa) a v rovine
právnej. Faktický prístup ďalších účastníkov 1/ až 8/ (a rovnako aj nájomcu AGRA-VÁH s.r.o.) na
Zostávajúce časti pozemkov je možný len za predpokladu, že vlastník priľahlých pozemkov (v súčasnosti
žalobca) tento prístup cez svoje pozemky bez právneho titulu toleruje. Nemožno však považovať

za dostatočné, ak tento prístup závisí len od dobrej vôle žalobcu (eventuálne akéhokoľvek vlastníka
dotknutých pozemkov, cez ktoré sa prístup realizuje) a jeho prísľubu ho tolerovať aj v budúcnosti.
Pokiaľ ďalší účastníci 1/ až 8/ nemajú zabezpečený prístup k Zostávajúcim častiam pozemkov takým
spôsobom, z ktorého vyplýva aj vynútiteľné právo (vlastnícke právo, vecné bremeno práva prechodu
a prejazdu) proti prípadnej nevôli vlastníka dotknutých pozemkov, teda stav právnej istoty ďalších

účastníkov 1/ až 8/, nemožno uvažovať o situácii, že ďalší účastníci 1/ až 8/ môžu aj de iure, nielen
de facto využívať Zostávajúce časti pozemkov. Pokiaľ teda ministerstvo malo za to, že situáciu ďalších
účastníkov 1/ až 8/ vzniknutú vyvlastnením je potrebné riešiť jednoznačne a tak, aby nevyvolávala
akékoľvek pochybnosti, a to vyvlastnením Zostávajúcich častí pozemkov v prospech žalobcu podľa §
110 ods. 3 Stavebného zákona za náhradu, tento záver je správny. Keďže v konaní bolo preukázané

splnenie podmienok podľa § 110 ods. Stavebného zákona, napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej
správy sú v súlade so zákonom.

38. Žalobca v správnej žalobe spochybnil záver orgánov verejnej správy, že ďalší účastníci 1/ až
8/ nemôžu Zostávajúce časti pozemkov využívať, lebo k nim nemajú zabezpečený prístup, a to

tým, že 1. k Zostávajúcim častiam pozemkov majú prístup cez Železničnú ulicu, ktorá je verejnou
komunikáciou určenou na všeobecné používanie, ďalej priamo z vybudovanej verejnej komunikácie
Žilina – Terchová, ktorá je určená na všeobecné používanie, cez parcely E-KN č. 785/2 a č. 785/3
v k. ú. B., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, pričom ide o spoločné nehnuteľnosti, ktorú
sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, a to A. D., O. A., J. J., N. F., A. M., K. L.,

H. I. a A. A., a 2. na základe vecného bremena práva prechodu na Zostávajúce časti pozemkov,
ktoré mali získať vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tieto skutočnosti žalobca
namietal v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, avšak ministerstvo sa
s nimi v napadnutom rozhodnutí nevysporiadalo, v dôsledku čoho je podľa žalobcu jeho rozhodnutie
zaťažené vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Správny

súd vyhodnotil aj túto žalobnú námietku ako nedôvodnú. Vo vyvlastňovacom konaní sa podľa § 113
ods. 3 Stavebného zákona v znení účinnom do 31. marca 2024 uplatňovala koncentračná zásada,
v zmysle ktorej mohol žalobca proti vyvlastneniu uplatniť námietky najneskoršie pri ústnom pojednávaní,
pričom na námietky uplatnené neskoršie sa neprihliada. Žalobca teda mohol uplatniť uvedené námietky
nanejskôr pri ústnych pojednávaniach, ktoré sa uskutočnili v dňoch 5. mája 2016, 12. júla 2017 a 12.

júna 2018. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca ich neuplatnil pri uskutočnených ústnych
pojednávaniach, ale v rozpore s § 113 ods. 3 Stavebného zákona až v odvolaní proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy prvého stupňa, čo skonštatoval aj kasačný súd vo svojom Rozsudku sp. zn.
1Svk/46/2022 zo dňa 31. júla 2024. Ministerstvo sa teda nemohlo uvedenými námietkami žalobcuvecne zaoberať, keďže tomu bránilo ustanovenie § 113 ods. 3 Stavebného zákona. Ako vyplýva aj
z rozsudku kasačného súdu, pričom správny súd je právnym názorom kasačného súdu podľa § 469 SSP
viazaný, nebolo povinnosťou ministerstva sa predmetnými námietkami žalobcu ako odvolacími dôvodmi

vecne vysporiadať. Ako poznamenal kasačný súd v bode 30. svojho rozsudku „... samotná skutočnosť,
že žalovaný výslovne neuviedol, že na odvolaciu námietku možného prístupu na zostávajúce časti
pozemkov cez pozemky parc. č. 785/2 a 785/3 s odkazom na koncentračnú zásadu neprihliada, nemôže
vyvolať nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov“. Keďže ministerstvo nebolo
povinné sa vo svojom rozhodnutí vysporiadať s predmetnými odvolacími námietkami žalobcu, je žalobná

námietka týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia ministerstva nedôvodná.

39. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že okrem koncentračnej zásady sa uplatňuje
v predmetnom správnom konaní aj zásada spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (§ 3 ods.
5 Správneho poriadku) a zásada presného a úplného zistenia skutočného stavu veci (tzv. zásada
materiálnej pravdy podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku), pričom ministerstvo sa bolo nimi povinné

riadiťbezohľadunakoncentračnúzásadupodľa§113ods.3Stavebnéhozákona,atedaneprihliadnutím
na ne ministerstvo zaťažilo svoje rozhodnutie vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu na
riadne posúdenie veci, správny súd rovnako vyhodnotil predmetnú žalobnú námietku ako nedôvodnú.
Ako skonštatoval kasačný súd vo svojom Rozsudku sp. zn. 1Svk/46/2022 zo dňa 31. júla 2024,
ministerstvo nebolo povinné skutočnosti prístupu ďalších účastníkov 1/ až 8/ k Zostávajúcim častiam

pozemkov a vydržanie práva vecného bremena prístupu k nim cez cudzie pozemky skúmať ex offo v
odvolacom konaní, keďže v konaní o rozšírení vyvlastnenia podľa § 110 ods. 3 tretej vety Stavebného
zákona sa koncentračná zásada, ktorá je primárne spojená s ochranou subjektívnych práv účastníkov
konania, uplatní v širšom rozsahu a ani zásada materiálnej pravdy ju nemôže prelomiť (body 27., 28.
a 40. rozsudku kasačného súdu). Žalobca sa nedomáhal ochrany verejného záujmu, pri ktorom je

potrebné zistiť skutočný stav veci, ale ochrany svojich vlastných subjektívnych práv, čo mohol účinne
urobiť len v rámci lehôt spojených s koncentráciou konania, teda namietať rozsah zistenia skutkového
stavu orgánom verejnej správy najneskôr pri ústnom pojednávaní v súlade s § 113 ods. 3 Stavebného
zákona.

40. Správny súd uvádza, že napriek nemožnosti prihliadania na tvrdenia žalobcu, že ďalší účastníci
1/ až 8/ majú prístup k Zostávajúcim častiam pozemkov a že vydržali vecné bremeno práva prechodu
k Zostávajúcim častiam pozemkov, ktoré vzniesol až v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy prvého stupňa, v dôsledku uplatňovania koncentračnej zásady podľa § 113 ods. 3 Stavebného
zákona, z hľadiska presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu je vhodné, aby predmetné

tvrdenia boli podrobené hmotnoprávnemu posúdeniu, čo vykonal aj kasačný súd v Rozsudku sp.
zn. 1Svk/46/2022 zo dňa 31. júla 2024. Keďže v prípade tvrdenia žalobcu v správnej žalobe o
zabezpečení prístupu ďalších účastníkov 1/ až 8/ k Zostávajúcim častiam pozemkov cez Železničnú
ulicu, ďalej z vybudovanej verejnej komunikácie Žilina – Terchová a cez vlastné parcely E-KN č.
785/2 a č. 785/3 v k. ú. B. sa jedná o skutkové tvrdenie žalobcu, ktoré je podľa záväzných údajov

katastra nehnuteľností v rozpore so skutočnosťou, správny súd vykonal aj bez návrhu v súlade so
záväzným právnym názorom kasačného súdu dokazovanie podľa § 185 ods. 2 CSP v spojení s §
25 SSP, a to vo vzťahu k preskúmaniu dôvodnosti žalobných námietok z hmotnoprávneho hľadiska.
Z dôkazov vykonaných na pojednávaní pred správnym súdom vyplýva (katastrálna mapa s prekryvom
parciel registra C-KN a registra E-KN), že v prípade, ak by ďalší účastníci 1/ až 8/ realizovali prístup

k Zostávajúcim častiam pozemkov zo Železničnej ulice (či už v smere z obce Gbeľany alebo v smere
z obce Varín) a rovnako aj z cesty II/583 Žilina - Terchová, museli by prechod alebo prejazd vykonať cez
parcely C-KN č. 829/14, č. 829/15, č. 829/34, č. 829/100 a č. 829/101 zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX, k. ú. B. vo vlastníctve žalobcu (parcely C-KN č. 829/34, č. 829/100 a č. 829/101 sú bezprostredne
hraničiace so Zostávajúcimi časťami pozemkov), teda cez cudzie pozemky bez existencie právneho

titulu umožňujúceho prechod alebo prejazd (parcely C-KN č. 829/33 a č. 829/35, na ktoré poukázal
žalobca v bode IV písm. b/ správnej žaloby podľa zistenia správneho súdu z Portálu elektronických
služieb katastra nehnuteľností neexistujú). Podľa zistení správneho súdu z vykonaného dokazovania
vyplýva, že prístup ďalších účastníkov 1/ až 8/ k Zostávajúcim častiam pozemkov nie je možný ani cez
parcely E-KN č. 785/2 a č. 785/3 v k. ú. B., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré sú

podľa tvrdenia žalobcu v správnej žalobe spoločnými nehnuteľnosťami v podielovom spoluvlastníctve
aj účastníkov konania, a to A. D., O. A., J. J., N. F., A. M., K. L., H. I. a A. A.. Zo R. S. v obci Gbeľany
je síce možné realizovať prístup na parcelu E-KN č. 785/2 (k. ú. B.), ktorá je spoločnou nehnuteľnosťou
v podielovom spoluvlastníctve (mimo iných) aj uvedených fyzických osôb, avšak z predmetnej parcelyje možný prechod na parcelu E-KN č. 785/3 (k. ú. B.), ktorá je rovnako spoločnou nehnuteľnosťou
v podielovom spoluvlastníctve (mimo iných) aj uvedených fyzických osôb a ktorá bezprostredne hraničí
so Zostávajúcimi časťami pozemkov (obe parcely sú zapísané spoločne na liste vlastníctva č. XXXX k. ú.

B.), len cez parcelu C-KN č. 822/1 zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve
inej fyzickej osoby odlišnej od účastníkov konania, a to T. I., T. N. (výška spoluvlastníckeho podielu 1/1),
a teda aj tento žalobcom tvrdený prístup ďalších účastníkov 1/ až 8/ k Zostávajúcim častiam pozemkov
je opätovne možný len cez pozemky v cudzom vlastníctve bez existencie právneho titulu umožňujúceho
ich prechod alebo prejazd. Z uvedeného vyplýva, že skutkové tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že

ďalší účastníci 1/ až 8/ majú zabezpečený prístup k Zostávajúcim častiam pozemkov, je v rozpore
so skutočnosťou. Predmetné tvrdenia žalobcu preto nie sú spôsobilé spochybniť záver ministerstva
a orgánu verejnej správy prvého stupňa, že boli splnené podmienky pre vyvlastnenie Zostávajúcich častí
pozemkov na návrh ďalších účastníkov 1/ až 8/ v prospech žalobcu v zmysle § 110 ods. 3 Stavebného
zákona.

41. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že ďalší účastníci 1/ až 8/ majú k Zostávajúcim častiam pozemkov
prístup na základe vecného bremena práva prechodu, ktoré mali získať vydržaním podľa § 134 ods.
1 Občianskeho zákonníka, správny súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku kasačného súdu, ktorý
v jeho bode 35. uviedol: „Vo vzťahu k námietke vydržania vecného bremena práva prechodu žalobca
v odvolaní jednak vôbec nespresnil, na ktorých pozemkoch malo k tomuto vydržaniu dôjsť a zároveň

táto námietka bola v zjavnom rozpore s predchádzajúcimi vyjadreniami a úkonmi žalobcu, ktorý navrhol
ďalším účastníkom konania uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena. Súčasne nie je totiž
možno tvrdiť, že vecné bremeno vzniklo ex lege vydržaním a zároveň sa domáhať uzatvorenia zmluvy
o zriadení vecného bremena.“ Správny súd preto nemohol prisvedčiť dôvodnosti žalobnej námietky
žalobcu v danom ohľade. Ani toto tvrdenie žalobcu tak nie je spôsobilé spochybniť záver ministerstva

a orgánu verejnej správy prvého stupňa, že boli splnené podmienky pre vyvlastnenie Zostávajúcich častí
pozemkov na návrh ďalších účastníkov 1/ až 8/ v prospech žalobcu v zmysle § 110 ods. 3 Stavebného
zákona.

42. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe tvrdil, že znalec G. A. H. nemá oprávnenie oceňovať

poľnohospodársku pôdu, pričom orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal pri stanovení náhrady
za vyvlastnenie Zostávajúcich častí pozemkov z ním vyhotoveného Znaleckého posudku č. 107-2019,
takto formulované tvrdenie nemožno vyhodnotiť ako relevantnú žalobnú námietku spôsobilú spochybniť
zákonnosťnapadnutýchrozhodnutíorgánovverejnejsprávy.Žalobcavsprávnejžalobelenskonštatoval,
že „správny orgán v napadnutom rozhodnutí“ vychádzal pri stanovení náhrady za vyvlastnenie

Zostávajúcich častí pozemkov zo Znaleckého posudku č. 107-2019, pričom znalec G. A. H. nemá
oprávnenie oceňovať poľnohospodársku pôdu. Žalobca však neuviedol a ani nekonkretizoval, aký má
táto skutočnosť vplyv na zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutia
ministerstva, resp. v čom spočíva prípadná nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Bez toho,
aby žalobca namietal nezákonnosť rozhodovania a postupu orgánov verejnej správy, správny súd

nemôže vyhodnotiť tvrdenia žalobcu konštatačného charakteru ako žalobnú námietku a vykonať na jej
základe súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutia
žalovaného bez toho, aby prípadné dôvody nezákonnosti sám namiesto žalobcu vyhľadával. Podľa
§ 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania
uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov

žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť
dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov
má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti
rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude,

keďžepodľa§134ods.1SSPjesprávnysúdviazanýrozsahomadôvodmisprávnejžaloby.Zformulácie
žalobných bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza
na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je
oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej
žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne

uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať
na daný prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Ak by tak správny súd urobil,
nebol by už nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu, čoby bolo v hrubom rozpore nielen so základnými princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým
zásady podľa § 5 ods. 9 SSP, podľa ktorej „v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné
postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej

správnym súdom,“ najmä však čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ V prípade, ak by správny súd
za žalobcu sám dopĺňal všeobecne uplatnené žalobné dôvody, resp. ich sám konkretizoval a proaktívne
vyhľadával z obsahu administratívneho spisu dôvody nezákonnosti rozhodovania a postupov orgánov

verejnej správy, porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a negoval by princíp materiálneho
právneho štátu. Správny súd taktiež nemôže prihliadať ani na prípadné doplnenie argumentácie žalobcu
v jeho v replikách, keďže tieto predložil po uplynutí lehoty podľa § 183 SSP, podľa ktorého môže žalobca
rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné
body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Správny súd v tomto ohľade uvádza, že žalobca
môže namietať v správnom súdnom konaní nezákonnosť rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy

len za zákonom stanovených podmienok. K zákonným obmedzeniam žalobcu v uplatňovaní dôvodov
nezákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy dochádza v správnom súdnom konaní
zavedením tzv. koncentračného princípu, podľa ktorého je žalobca povinný sústrediť svoje žalobné
dôvody v určitom časovom úseku stanovenom priamo zákonom, pričom po uplynutí takto stanovenej
lehoty už nie je možné na uplatnené dôvody nezákonnosti prihliadnuť. V zmysle koncentračnej zásady

je uvádzanie žalobných dôvodov (námietok) časovo obmedzené až na výnimky stanovené zákonom
uplynutím lehoty na podanie správnej žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania
pred správnym súdom vznášať ďalšie námietky, resp. skôr uplatnené námietky dodatočne dopĺňať
a rozširovať.

43. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky,
pričom uviedol len vybranú časť z ich odôvodní, správny súd uvádza, že bez toho, aby žalobca
konkretizoval ako sú v nich uvedené závery aplikovateľné na skutkový a právny stav prejednávanej veci,
je takéto poukázanie bezpredmetné. Nepostačuje na rozhodnutia súdov len poukázať a stotožniť sa s
nimi. Aby bolo poukázanie na ne zo strany žalobcu relevantné, žaloba by musel ozrejmiť ich právny

a skutkový základ, najmä ich blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona,
relevantné právne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.
Výňatky odôvodnení súdnych rozhodnutí takéto kritériá nespĺňajú.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ministerstva

v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im predchádzalo, z
dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju
podľa § 190 SSP zamietol.

45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má

právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
pred správnym súdom nepriznal.

46. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.

47. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v
konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú
im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať

právo na náhradu ďalších trov konania. Ďalší účastníci 1/ až 8/ podali kasačnú sťažnosť proti rozsudku
krajského súdu, ktorá bola kasačným súdom vyhodnotená ako dôvodná a na jej základe kasačný súd
zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici.
Správnysúdmázato,žeuvedenáskutočnosťpredstavujedôvodhodnýosobitnéhozreteľaprepriznanie
práva na náhradu trov kasačného konania ďalším účastníkom 1/ až 8/ voči žalobcovi podľa § 169 druhej

vety SSP, keďže žalobca podal nedôvodnú správnu žalobu, pričom ďalší účastníci 1/ až 8/ boli nútení
brániť svoje práva v kasačnom konaní, v ktorom boli úspešní. Zároveň však správny súd nepriznal
ďalším účastníkom 1/ až 8/ voči žalobcovi náhradu trov konania pred Krajským súdom v Žiline a pred
Správnym súdom v Banskej Bystrici, keďže Krajský súd v Žiline a ani Správny súd v Banskej Bystricineuložili ďalším účastníkom 1/ až 8/ žiadnu povinnosť, a teda nebola splnená podmienka pre priznanie
práva na náhradu ich trov konania podľa § 169 prvej vety SSP.

48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutia
správneho súdu.

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.