Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4S/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100345
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100345.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. a

členov senátu JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, štátne občianstvo Ruská federácia, bytom C. XX-XXXXXXXXXXXXXX, X/X, XXXXXX B.,
D. E., právne zastúpenej: JUDr. Jakub Magda, advokát, so sídlom Požiarnická 3969/21, 080 01 Prešov,
IČO: 55 663 559, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, so sídlom
Jarková 31, 080 01 Prešov, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-14-007/2024-Sk
zo dňa 19.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Moskve (ďalej len „zastupiteľský úrad“) bola dňa 10.07.2023
prijatá žiadosť žalobkyne, občianky Ruskej federácie o povolenie prechodného pobytu v Slovenskej
republike na účel podnikania, ku ktorej boli pripojené zákonom požadované doklady (kópia cestovného

pasu, výpis so živnostenského registra SR z 11.08.2022, výpis z registra trestov Ruskej federácie, výpis
z podnikateľského a súkromného účtu v banke s prehľadom pohybov na účte, vyhlásenie k ubytovaniu
spolu s výpisom z listu vlastníctva, ako aj splnomocnenie udelené žalobkyňou jej dcére k zastupovaniu v
konaní o žiadosti). Zastupiteľský úrad vykonal so žiadateľkou pohovor formou dotazníka obsahujúceho
všeobecné otázky a otázky v súvislosti s požadovaným účelom pobytu a odpovede žiadateľky. Ďalšie
podklady v spise zastupiteľského úradu sú rozhodnutie UPJŠ v Košiciach zo dňa 22.06.2021 o prijatí
dcéry žalobkyne na denné štúdium na bakalársky študijný program, kópia pobytového preukazu dcéry

žalobkyne o prechodnom pobyte v SR na účel podnikania s platnosťou do 16.02.2023 a výpis z
obchodného registra spoločnosti EventGo s.r.o.. Následne zastupiteľský úrad žiadosť žalobkyne so
všetkými podkladmi zaslal Oddeleniu cudzineckej polície PZ v Košiciach spolu so svojim stanoviskom,
v ktorom udelenie prechodného pobytu žalobkyni na účel podnikania neodporúčal.

2. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice po predložení žiadosti vykonal lustrácie
žalobkyne v evidenciách PZ a registri trestov SR, pripojil aktuálny výpis z listu vlastníctva, výzvou z

25.09.2023 vyzval žalobkyňu k predloženiu podnikateľského zámeru (ktorý bol žalobkyňou predložený
09.10.2023) a žiadosťou zo dňa 16.10.2023 požiadal o zaujatie stanoviska Ministerstvo hospodárstva
SR, či podnikateľská činnosť žalobkyne bude prínosom pre hospodárske záujmy SR. Ministerstvo
hospodárstva SR v stanovisku z 31.10.2023 uviedlo, že podnikateľská činnosť žalobkyne nebudeprínosom pre hospodárske záujmy SR s kódovým odôvodnením: „C.06; D“. Výzvou z 09.11.2023,
doručenou splnomocnenej zástupkyni žalobkyne dňa 23.11.2023, správny orgán vyzval žalobkyňu k
vyjadreniu sa pred vydaním rozhodnutia, ktorú možnosť žalobkyňa nevyužila.

3. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) rozhodnutím
č. PPZ-HCP-PO6-7330-013/2023-PC zo dňa 11.12.2023 rozhodlo tak, že podľa § 33 ods. 6 písm. g)
zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a
účinnom znení (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“) žiadosť žalobkyne o udelenie prechodného pobytu

na území Slovenskej republiky na účel podnikania zamietlo, t. j. z dôvodu, že udelenie prechodného
pobytu nie je vo verejnom záujme.

4. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie.

5. O odvolaní rozhodlo Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov (žalovaný) rozhodnutím

č. PPZ-HCP-PO2-14-007/2024-Sk zo dňa 19.03.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že
rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdilo a odvolanie zamietlo.

II.

Súdne konanie

6. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 24.05.2024 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj
„správnysúd“)sažalobkyňadomáhalazrušeniarozhodnutiažalovaného,vráteniavecinaďalšiekonanie
a náhrady trov súdneho konania. Podstatné žalobné námietky (body) vymedzila nasledovne:

- V časti nedostatočné (nesprávne) zistenie skutkového stavu, namieta, že z rozsahu podkladov,
ktoré definoval správny orgán nie je objektívne možné vyvodiť presný rozsah dôkazov – podkladov, z
ktorých konajúce orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali. Zdôrazniac, že správne orgány sú povinné
jednoznačne definovať z akých podkladov vychádzali, inak nie je možné vykonať kvalifikovaný prieskum

rozhodnutia. Podľa žalobkyne všeobecné konštatácie vo vzťahu k podkladom rozhodnutí ako „dostupné
poznatky a podklady“ a „údaje získané lustráciou“ sú v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
- Žalobkyňa s poukazom na citáciu v časti napadnutého rozhodnutia o vzťahu k hodnoteniu
stanoviska Ministerstva hospodárstva SR (aj zastupiteľského úradu) namieta, že hoci správne orgány
konštatovali, že stanovisko Ministerstva hospodárstva SR je bez riadneho odôvodnenia (a teda podľa

žalobkyne nepreskúmateľné) napriek tomu ho považovali za rozhodujúce. Namieta, že správne orgány
založili zamietnutie žiadosti výhradne na negatívnych stanoviskách Ministerstva hospodárstva SR a
zastupiteľskéhoúradu,bezzisťovaniaskutočnéhostavuveciauvedeniarelevantnýchdôvodov.Správne
orgány podľa žalobkyne nevykonali správnu úvahu zistených skutkových okolností prípadu a pristúpili
k posúdeniu žiadosti výhradne formálne. Tiež namieta nepravdivosť tvrdenia žalovaného, že správne

orgány preverili skutkové zistenia, pretože podľa žalobkyne z napadnutého rozhodnutia nevyplýva
akákoľvek verifikácia zistených skutočností správnymi orgánmi.
- Namieta, že správne orgány nezisťovali jej rodinné pomery, ale vychádzali výhradne z obsahu
žiadosti a výsledku lustrácie v systémoch PZ, v dôsledku čoho nie je zrejmé k akým zisteniam dospeli.
Uvádza, že správnym orgánom na prijatie záveru, že nedôjde k zásahu do jej rodinného a súkromného

života postačovalo konštatovanie, že má v Ruskej federácii syna, nezisťovali jej rodinné väzby a
formálne pristúpili k hodnoteniu skutkového stavu, keď opomenuli verifikovať skutočnosť, že dcéra bola
študentkou denného štúdia UPJŠ v Košiciach. S poukazom na poznámku konzulátu, že dcéra žalobkyne
žiadala v júni 2021 na konzuláte v Moskve národné víza s cieľom požiadania o prechodný pobyt v SR
na riadne denné štúdium na UPJŠ v Košiciach a zrejme sa jednalo o fiktívne doklady na štúdium, vytýka

nepreverenie, či tvrdenia a závery osoby vykonávajúcej pohovor so žalobkyňou na konzuláte v Moskve
zodpovedajú skutočnému stavu veci.
- V časti nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, žalobkyňa
uvádza námietky k stanovisku Ministerstva hospodárstva SR, k stanovisku zastupiteľského úradu, k
prekročeniu právomoci správneho orgánu a k absencii zákonných náležitostí napadnutého rozhodnutia.

- K stanovisku Ministerstva hospodárstva SR žalobkyňa poukazuje na to, že odôvodnenie predmetného
stanoviska bolo vyjadrené výhradne kódovým systémom a samotný správny orgán konštatoval, že
stanovisko ministerstva o tom, že podnikateľská činnosť účastníka konania nebude prínosom pre
hospodárske záujmy Slovenskej republiky, nie je bližšie odôvodnené. Zároveň však správny orgánuviedol, že účastníka oboznámil s týmto stanoviskom aj s odôvodnením, prečo jeho podnikateľská
činnosť nebude prínosom. V uvedenom vidí žalobkyňa argumentačný rozpor. S poukazom na
závery formulované v iných rozsudkoch (Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.06.2022 sp. zn.

20S/26/2021, Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.10.2021 sp. zn. 5S/30/2021) žalobkyňa namieta,
že stanovisko je nezákonné, arbitrárne a nepreskúmateľné, keďže neobsahuje vecné odôvodnenie
významupodnikateľskejčinnostižalobkyneprehospodárstvoSR,absentujúvňomnáležitostistanovené
zákonom a tak nie je možné verifikovať ani preskúmať jeho zákonnosť. A vyplývajúc z toho namieta
nezistenie skutočného stavu veci náležite a v dôsledku toho nesprávne právne posúdenie veci.

- K stanovisku Zastupiteľského úradu SR v Moskve, v ktorom sa neodporúča udelenie povolenia na
pobyt žalobkyni, nakoľko sa podľa zastupiteľského úradu jedná o fiktívne podnikanie a primárnym cieľom
žalobkyne je emigrácia z domovskej krajiny, žalobkyňa namieta, že vychádza výhradne zo subjektívneho
vnímania jej osoby v rámci osobného pohovoru a tieto závery nie je možné považovať za objektívne
a verifikované. Namieta, že z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú dôkazy či skutočnosti, ktoré by
takéto závery odôvodňovali, či preukazovali úmysel fiktívneho vykonávania podnikania žalobkyňou

v SR. Žalobkyňa tiež zdôraznila, že stanovisko zastupiteľstva je odporúčaním bez záväznosti pre
správny orgán. Uviedla, že samotný rozhovor bol na zastupiteľskom úrade vedený neštandardne javiac
sa ako zaujatý voči nej. Podľa žalobkyne neuvedenie rozhodujúcich skutočností, z ktorých závery
zastupiteľského úradu vychádzali v napadnutom rozhodnutí spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Tiež
má žalobkyňa za to, že takéto stanovisko zastupiteľského úradu bez vecného zdôvodnenia nemôže byť

podkladom rozhodnutia.
- K namietanému prekročeniu právomoci správneho orgánu žalobkyňa s poukazom na vymedzenie
verejnéhozáujmužalovanýmvnapadnutomrozhodnutíuvádza,žezákonopobytecudzincovnedefinuje
obsah pojmu „verejný záujem“ a prvostupňový správny orgán ani žalovaný nedisponujú oprávnením na
výklad obsahu právnej normy a teda ani pojmu „verejný záujem“, a neboli oprávnené svojvoľne podať

výklad tohto pojmu. Tiež namieta uplatňovanie interných predpisov voči nej, čo je podľa neho v rozpore
s objektívnym právom.
- K namietanej absencii zákonných náležitostí napadnutého rozhodnutia žalobkyňa s poukazom na
znenie § 47 ods. 3 správneho poriadku uvádza, že žalovaný sa relevantne nevyjadril k ním uplatneným
odvolacím námietkam.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.07.2024 žalobné námietky hodnotil ako nedôvodné a
zdôraznil zákonnosť svojho rozhodnutia s poukazom na jeho podklady a dôvody.

8. Žalobkyňa v replike zo dňa 03.09.2024 zotrvala na dôvodnosti svojich žalobných námietok.

9. Žalovaný v duplike zo dňa 10.09.2024 zotrval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a opätovne
stručne zvýraznil jeho podstatné dôvody.

10. Na pojednávaní konanom dňa 24.07.2025 účastníci resp. ich zástupcovia zotrvali na doterajších

stanoviskách.

III.
Relevantná právna úprava

11. Správny súd uvádza vzťahujúce sa ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (v
znení účinnom ku vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného, 19.03.2024):

- Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel podnikania.
- Podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, prechodný pobyt na účel podnikania udelí
policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej
krajiny, ktorý podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba.

- Podľa § 31 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva štátny
príslušník tretej krajiny osobne v zahraničí na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý mu
vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má bydlisko, ak
tentozákonneustanovujeinak;akniejetakýtozastupiteľskýúradalebovprípadochhodnýchosobitnéhozreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na
ktorom štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Zastupiteľský úrad,
ktorý žiadosť prijal, vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.

- Podľa § 31 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal, vykoná so
žiadateľom o udelenie prechodného pobytu osobný pohovor na účel predbežného posúdenia žiadosti.
Pohovor sa vedie v štátnom jazyku alebo inom, obom stranám zrozumiteľnom jazyku. O pohovore
vyhotoví zastupiteľský úrad písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu.
Záznam sa vyhotoví v jazyku, v ktorom sa viedol pohovor, a musí byť podpísaný žiadateľom; ak pohovor

nebol vykonaný v štátnom jazyku, zastupiteľský úrad vyhotoví preklad záznamu do štátneho jazyka a
opatrí ho osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu. Ak žiadateľ neovláda štátny jazyk, môže si
na vlastné náklady zabezpečiť tlmočníka, ktorý je povinný podpísať záznam. Zastupiteľský úrad zašle
policajnému útvaru spolu so záznamom a jeho prekladom aj svoje stanovisko k udeleniu prechodného
pobytu, v ktorom uvedie, či udelenie prechodného pobytu odporúča alebo neodporúča s uvedením
konkrétnych dôvodov.

- Podľa § 32 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva štátny
príslušník tretej krajiny na úradnom tlačive. Pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu je štátny
príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad a všetky náležitosti k žiadosti o udelenie
prechodného pobytu ustanovené týmto zákonom, inak zastupiteľský úrad alebo policajný útvar žiadosť
o udelenie prechodného pobytu neprijme. Ak zastupiteľský úrad alebo policajný útvar žiadosť o udelenie

prechodného pobytu neprijme, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytne písomnú informáciu o tom,
ktoré doklady musí k žiadosti o udelenie prechodného pobytu doložiť, aby sa jeho žiadosť prijala. (…)
- Podľa § 32 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o
udelenie prechodného pobytu dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a
doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú a) účel pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka

tretej krajiny podľa § 22, ktorý je zapísaný v obchodnom registri, v živnostenskom registri alebo v
inom obdobnom registri alebo zapísaný v obchodnom registri ako osoba oprávnená konať v mene
obchodnej spoločnosti alebo družstva, b) bezúhonnosť, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, c)
finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 28 a 29,
d) finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa

§ 22; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene
významného zahraničného investora, e)zabezpečenie ubytovania; to neplatí, ak (…), j)realizovateľnosť
a udržateľnosť podnikateľskej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22, ktorý účel
pobytu preukazuje predložením podnikateľského zámeru.
- Podľa § 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, účel pobytu podľa odseku 2 písm. a) štátny

príslušník tretej krajiny preukáže predložením podnikateľského zámeru vo forme podľa osobitného
predpisu, podnikateľského zámeru na realizáciu inovatívneho projektu alebo dokladu potvrdzujúceho
oprávnenie na podnikanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22.
- Podľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie
prechodného pobytu prihliada na a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske

záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny
pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa
štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho
finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c)stanovisko zastupiteľského
úradu k udeleniu prechodného pobytu.

- Podľa § 33 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar pri posudzovaní podnikateľského zámeru,
ktorý štátny príslušník tretej krajiny predložil podľa § 32 ods. 5 písm. a), si vyžiada stanovisko od
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej
krajiny je a) prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky alebo b) prínosom pre hospodárske
záujmy Slovenskej republiky a predložený podnikateľský zámer bude slúžiť na realizáciu inovatívneho

projektu.
- Podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie
prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.
- Podľa § 120 ods. 1 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom
predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom

konaní [s odkazom na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov].12. Podľa § 10 ods. 1 druhá veta živnostenského zákona, fyzickým osobám s bydliskom v štáte, ktorý nie
je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore
alebo zmluvným štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré nemajú udelený pobyt

na území Slovenskej republiky, vzniká živnostenské oprávnenie najskôr dňom udelenia povolenia na
pobyt na území Slovenskej republiky.

13. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správny orgán
je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre

rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

14. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem

údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa
považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

15. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

16. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183
SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 24.07.2025 dospel k záveru, že žaloba nie

je dôvodná.

17. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
o nevyhovení žiadosti žalobkyne ako občana tretej krajiny (Ruskej federácie) o udelenie prechodného
pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona

o pobyte cudzincov, t. j. z dôvodu, že udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.

18. Správny súd nehodnotil ako dôvodnú námietku žalobkyne ohľadom nedostatočného vymedzenia
dôkazov a podkladov, z ktorých správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali, a tým porušenie
§ 47 ods. 3 správneho poriadku. Podľa názoru správneho súdu z obsahu napadnutého rozhodnutia

žalovaného je zrejmé na základe akých podkladov a dôkazov rozhodol vo veci žalobkyne, aj
akým spôsobom tieto hodnotil, a teda formuloval svoje skutkové zistenia a právne závery. Zároveň
tieto žalovaným a predtým prvostupňovým správnym orgánom označené podklady a dôkazy plne
korešpondujú s obsahom administratívneho spisu. Ak žalobkyňa vidí rozpornosť s označeným
ustanovením správneho poriadku vo všeobecnom vymedzení podkladov, z ktorých správne orgány

pri svojom rozhodovaní vychádzali použitím formulácií ako „dostupné poznatky a podklady“ a „údaje
získané lustráciou“, správny súd zdôrazňuje, že tieto formulácie nič nemenia na jasnom vymedzení
týchto podkladov a ich obsahu v ostatnom obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného. Zároveň
správny súd dodáva, že nie je úlohou orgánov verejnej správy vo svojich rozhodnutiach explicitne
uvádzať zoznam všetkých dokumentov tvoriacich administratívny spis. Z rozhodnutia však musí byť

zrejmé to, ktoré dôkazy vzal orgán verejnej správy za podklad svojho rozhodnutia, pričom v predmetnej
veci tak z prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia je uvedené zrejmé.19. Žalovaný k dôvodom prvostupňového rozhodnutia doplnil, že „stanovisko MH SR vrátane jeho
odôvodnenia je jednou, nie však jedinou a výlučnou skutočnosťou, popri existencii ostatných právnych
skutočností (stanovisko ZÚ SR Moskva a jeho odôvodnenie, ktoré nedalo odporúčacie stanovisko,

záznam z pohovoru na ZÚ SR Moskva, osobné a rodinné pomery účastníka konania, dĺžka doterajšieho
pobytu, obsah všetkých predložených dôkazov v konaní), ktoré boli hodnotené jednotlivo a všetky vo
vzájomnej súvislosti...“

20. Ako to vyplýva z vyššie uvedeného ako aj z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,

stanovisko Ministerstva hospodárstva SR o tom, že podnikateľská činnosť žalobkyne nebude prínosom
pre hospodárstvo Slovenskej republiky, predstavovalo len jeden z dôkazov, z ktorých správne
orgány pri rozhodovaní vychádzali, pričom všetky dôkazy boli vyhodnotené vo vzájomnej súvislosti
s ostatnými dôkazmi a skutočnosťami. Žiadosť žalobkyne o udelenie prechodného pobytu na účel
podnikania nebola zamietnutá výlučne pre vydanie nesúhlasného stanoviska ministerstva, ale žalovaný
v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo popísal, z akých ďalších hľadísk sa vecou žalobkyne

zaoberal a pre ktoré ďalšie skutočnosti nakoniec dospel k záveru, že udelenie povolenia na pobyt
žalobkyni, nie je vo verejnom záujme. Preto skutočnosť, že stanovisko ministerstva nedisponuje bližším
odôvodnením (len tzv. kódovým) sama osebe, za stavu hodnotenia tohto dôkazu v súhrne s inými
dôkazmi, ktorými správny orgán disponoval a ktorými odôvodňoval svoje rozhodnutie, nie je spôsobilá
zakladaťnepreskúmateľnosťnapadnutéhorozhodnutia,akoaniaplikáciuzáverovformulovanýchviných

rozhodnutiach správnych súdov, na ktoré poukázala žalobkyňa.

21. Ak žalobkyňa vo vzťahu k stanovisku ministerstva, ako aj vo vzťahu k stanovisku zastupiteľstva v
Moskve namietala opomenutie verifikácie skutočností, ktorým zjavne vzhľadom na ostatný obsah jej
argumentácie mienila preverovanie prínosu jej podnikania pre hospodárstvo Slovenskej republiky, resp.

preverovanie tvrdení zastupiteľského úradu v jeho stanovisku, správny súd uvádza, že dokazovanie
správneho orgánu nie je bezbrehé a správne orgány už samotným vyhodnotením týchto dôkazov vo
vzájomnej súvislosti aj s ostatnými skutočnosťami verifikovali ich dôkaznú hodnotu pre posúdenie v
predmetnej veci relevantnej otázky, a to existencie verejného záujmu na udelení povolenia na pobyt
žalobkyni.

22. K námietkam žalobkyne vo vzťahu k hodnoteniu stanoviska zastupiteľstva v Moskve k jej žiadosti, v
ktorom sa neodporúča udelenia povolenia na pobyt žalobkyni, nakoľko sa podľa zastupiteľského úradu
jedná o fiktívne podnikanie a primárnym cieľom žalobkyne je emigrácia z domovskej krajiny, správny súd
poukazuje na závery žalovaného, v ktorých zdôraznil a doplnil, že „zastupiteľský úrad a jeho stanovisko

vovecimáprisamotnomrozhodovanínezastupiteľnémiesto,nakoľkoZÚSRMoskvamalpriamyosobný
kontakt so žiadateľom (či pri podaní žiadosti alebo počas osobného pohovoru) a tak mali pracovníci
zastupiteľského úradu možnosť vytvoriť si predstavu nielen o osobe účastníka konania, ale o celkovom
zámere žiadosti o prechodný pobyt. ....“.

23. V intenciách aj takéhoto hodnotenia stanoviska zastupiteľského úradu zo strany žalovaného sa
javia ako nepodložené a nedôvodné námietky žalobkyne, predmetné stanovisko vychádza výhradne zo
subjektívneho vnímania jej osoby v rámci osobného pohovoru. Nakoľko podľa správneho súdu, ako na
to poukázal aj žalovaný, vnímanie správania sa žiadateľa pri podávaní žiadosti a osobnom pohovore
má vlastnú informačnú hodnotu pri predbežnom posúdení žiadosti zastupiteľstvom vyjadrenom v ním

vypracovanom stanovisku k žiadosti.

24. Okrem toho správny súd nezistil, že by závery v stanovisku zastupiteľstva, na ktorého je žalovaný
v súlade so zákonnou úpravou pri posudzovaní žiadosti povinný prihliadať (§ § 33 ods. 1 zákona o
pobyte cudzincov) boli v rozpore s obsahom ostatných dôkazov, vrátane obsahu záznamu z osobného

pohovoru so žalobkyňou vykonaným zastupiteľstvom, a zistenými skutočnosťami, na ktoré žalovaný
pri svojom rozhodovaní prihliadal, vrátane rodinných pomerov žalobkyne (syn žalobkyne žije v Ruskej
federácii a dcéra žije v Slovenskej republike na základe povoleného prechodného pobytu spolu s
manželom, tiež občanom Ruskej federácie a dvomi synmi v trojizbovom prenajatom byte), tvrdeného
predmetu podnikania, ktorý zamýšľa vykonávať a vymedzenia predmetov podnikania v predloženom

živnostenskom liste (okrem textilnej a odevnej výroby, ktorú žalobkyňa uviedla, že mieni vykonávať sú
v živnostenskom liste označené aj ďalšie činnosti), tvrdených podmienkach za akých podnikanie mieni
realizovať (textilnú a odevnú výrobu mieni žalobkyňa vykonávať v jednej izbe trojizbového bytu, kde
býva jej dcéra so zaťom a dvomi deťmi a kde má bývať aj žalobkyňa v prípade povolenie pobytu) a pod..25. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že správne orgány nezisťovali jej rodinné pomery, správny súd
konštatuje, že absencia takého zisťovania z obsahu administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia

nevyplýva. Zistenia žalovaného aj prvostupňového orgánu ohľadom rodinných väzieb žalobkyne sa
plne opierajú o jej vlastné vyjadrenia pri osobnom pohovore, v ktorom uviedla, že je vdova, jej syn
žije v Ruskej federácii a dcéra s manželom a deťmi v Slovenskej republike. Pričom ak samotná
žalobkyňa pri osobnom pohovore na zastupiteľstve, ani v priebehu administratívneho konania, ako
ani v rámci žalobnej argumentácie neuviedla žiadne iné osobitosti rodinných väzieb, ktoré by mali

byť predmetom osobitného zisťovania zo strany správneho orgánu, alebo na ktoré by mal správny
orgán pri rozhodovaní o jej žiadosti prihliadať, potom sa javí ako nepodložená a nedôvodná jej žalobná
argumentácia o nezisťovaní jej rodinných väzieb, resp. formálnom posudzovaní možného zásahu do
jej rodinného a súkromného života. Za stavu nesporného zistenia, že dospelá dcéra žalobkyne má
povolený pobyt na území Slovenskej republiky, ani nepreverovanie zo strany správneho orgánu či bola
alebo je študentom denného štúdia na UPJŠ v nadväznosti na zastupiteľským úradom v tomto smere

vyslovené pochybnosti, nie je spôsobilé založiť dôvodnosť námietok žalobkyne vo vzťahu k zisťovaniu
a posudzovaniu jej rodinných pomerov.

26. Ako dôvodná neobstojí ani námietka prekročenia právomoci správneho orgánu tým, že žalovaný
sám v napadnutom rozhodnutí vymedzil obsah pojmu verejný záujem, hoci tento nedefinuje zákon o

pobyte cudzincov a preto podľa žalobkyne k takému vymedzeniu žalovaný nebol oprávnený. Naopak,
podľa názoru správneho súdu, pokiaľ zákon o pobyte cudzincov upravuje ako jeden z možných dôvodov
zamietnutia žiadosti o udelenie prechodného pobytu práve skutočnosť, že jeho udelenie nie je vo
verejnom záujme (§ 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov), potom k vymedzeniu obsahu
tohto referenčného kritéria posudzovania žiadosti je konajúci správny orgán nielen oprávnený, ale jeho

vymedzenie z jeho strany je dokonca žiadúce, nakoľko práve vo vzťahu k tomuto kritériu majú byť a v
danom prípade aj boli formulované jeho hodnotiace úsudky k zisteným skutočnostiam.

27. Správny súd vzhľadom na obsah administratívneho spisu, z ktorého bolo potrebné pri súdnom
prieskume rozhodnutia vychádzať a ktorý nasvedčuje tomu, že prvostupňový, ale aj odvolací správny

orgán si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzali, nemal
žiadne pochybnosti o zákonnosti vykonaných dôkazov, spôsobe vykonania a vyhodnotenia dôkazov,
ktoré viedli správne orgány k správnym záverom o tom, že bolo spoľahlivo zistené, že udelenie povolenia
na prechodný pobyt žalobcovi nie je vo verejnom záujme. Správny súd preto nemal pochybnosti o
správnosti zistenia správnych orgánov o naplnení dôvodov na zamietnutie žiadosti žalobkyne o udelenie

prechodného pobytu na účel podnikania.

28. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadne, zrozumiteľne a dostatočne vysporiadal aj s odvolacími
námietkami žalobkyne, preto ako dôvodná neobstojí ani žalobná námietka absencie zákonných
náležitostí napadnutého rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

29. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol ako
nedôvodnú. (výrok I)

30. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobkyňa nemala v konaní
ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy,
ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči
žalobkyni nepriznal. (výrok II)

31. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 1 v spojení s § 441 ods. 1 SSP)Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti.(§445ods.2SSP)

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)