Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5S/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100022
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100022.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PavlaTkáčaačlenovsenátuJUDr.

Eriky Klimekovej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom:
Prešov,adresapredoručovanie:MestskýúradvPrešove,Hlavná73,Prešov,protižalovanému:Centrum
právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom Masarykova 10, Prešov, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KaPO-150435/23206/2023-152414/2023 zo dňa 21.12.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a správnu žalobu.

II. Žalobcovi a žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
KaPO-150435/23206/2023-152414/2023 zo dňa 21.12.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým
žalovaný rozhodol o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi vo veci dovolania
proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/55/2023-502 zo dňa 03.10.2023 [týmto uznesením
bolo z dôvodu neprípustnosti odmietnuté odvolanie žalobcu voči uzneseniu Okresného súdu Prešov
č.k. 19C/14/2022-396 zo dňa 26.05.2023 o pristúpení ďalšieho subjektu na strane žalovaného do

predmetného súdneho konania].

2. Žalobca žiadosťou zo dňa 11.12.2023 (ďalej aj „žiadosť“) požiadal žalovaného o poskytnutie právnej
pomoci bez finančnej účasti podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám
v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej aj „žiadosť“ a „zákon č. 327/2005 Z. z.“). V žiadosti

žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci dovolania voči uzneseniu Krajského súdu
v Prešove č.k. 3Co/55/2023-502 zo dňa 03.10.2023 a voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k.
3Co/56/2023-506 zo dňa 03.10.2023. Vo vyššie uvedenej časti bola žiadosť vylúčená na samostatné
konanie [opatrením žalovaného č. 0p-KaPO/8/2023 zo dňa 18.12.2023], o ktorej rozhodol žalovaný
napadnutým rozhodnutím, tak ako je uvedené vyššie.

3. Dôvodom nepriznania nároku na právnu pomoc žalobcovi bolo nesplnenie podmienky podľa § 6 ods.

1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. a teda, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. V napadnutom
rozhodnutí žalovaný konštatoval, že neprípustnosť dovolania voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove
je daná podľa na § 419 v spojení s § 420 a § 421 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).4. Správny súd posúdil podanú správnu žalobu a jej prílohy podľa ich obsahu [§ 55 ods. 3 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“)], pričom sa zameral na identifikáciu žalobných

bodov,ktorébymoholpodrobiťposúdeniuvsúdnomkonaní.Vtejtosúvislostisprávnysúdupozorňujena
to, že žalobnými bodmi sú dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a
právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné [§ 182 ods. 1 písm. e) SSP].
Správny súd je v právnej veci žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, okrem žalobných bodov,
na ktoré musí prihliadať z úradnej moci [§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 134 ods. 2 SSP]. Správny súd

zároveň poukazuje na to, že žalobca domáhajúci sa súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia mal
postupovať vo svetle všeobecnej právnej zásady: vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým).

5. Napriek veľkému rozsahu správnej žaloby vrátane príloh, zo správnej žaloby bolo možné
vyabstrahovať iba nasledujúci žalobný bod (doslovne citované): (i) CPP mi nielenže zamedzilo zákonné
dovolanie, ale dokonca ma pozbavilo svojprávnosti“ (správna žaloba, s. 1).

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia, pričom uviedol, že tieto
sú vecne správne (vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.10.2024).

7. Žalobca počas súdneho konania oznámil súdu, že si neželá vykonať doručovanie do jeho poštovej

schránky [P.O. BOX], ktorú pre tento účel doposiaľ využíval (podanie žalobcu zo dňa 02.04.2025). Na
základe tejto žiadosti realizoval správny súd doručovanie písomností žalobcovi postupom podľa § 72
ods. 3 SSP v spojení s § 106 ods. 1 písm. a) a nasl. CSP [správny súd zároveň žalobcovi doručil
predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 28.08.2025, taktiež do jeho emailovej schránky].

8. Po odročení pojednávania, ktoré bolo nariadené na deň 30.06.2025, nariadil správny súd opakovane
pojednávanie vo veci na deň 28.08.2025. Na toto pojednávanie sa nedostavili účastníci konania ani
verejnosť. Z uvedeného dôvodu správny súd vyhlásil tento rozsudok v tento deň postupom podľa § 137
ods. 3 druhá veta SSP vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej
tabuli súdu po dobu 14 dní.

II.
Vybrané ustanovenia právnych predpisov

9. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej
pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu,

10. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne

najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

III.

Posúdenie správnym súdom

11. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím, konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,
a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle žalobných bodov tieto posúdil a
dospel k nasledovným záverom.

12. K žalobnému bodu (i) správny súd posúdil vecnú správnosť záverov žalovaného týkajúcu sa
prípustnosti dovolania voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/55/2023-502 zo dňa
03.10.2023. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny záver Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súdu SR“ alebo „kasačný súd“), podľa ktorého

[zvýraznenie doplnené správnym súdom]:

„Kasačný súd ešte k otázke skúmania zrejmej bezúspešnosti sporu poukazuje na rozsudok kasačného
súdu sp. zn. 8Sžo/9/2016 zo dňa 30.11.2017 podľa ktorého: „Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup kspravodlivostiiosobámmateriálneznevýhodnenýmsarealizujeiprostredníctvomzákonač.327/2005Z.
z., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej
pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré

v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu
svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere,
znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby
v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám
patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé

uplatnenie alebo bránenie práva je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že
nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu ( ods. 1 písm. § 6 b/ zákona č. 327 /2005 Z.z.). Samozrejme, nie
je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005
Z.z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby
skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo
skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu

nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za
obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené
v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr.
z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných
predpisov. Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona č.

327/2005 Z.z. je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o technický pojem výlučne pre účely tohto konania,
ktorý nemôže prejudikovať právne následky pre vyššie uvedené dovolacie konanie. Tento pojem je
demonštratívne vymedzený pojmom „najmä“ a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého odporca pri
dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence neodporúča vstúpiť
do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha odporcu, keď

súd pri prieskume zákonnosti neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia v zmysle § 245
ods. 2 OSP. Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na
ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne
skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, má
prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od

okolnostíkonkrétnehoprípadu.Priposudzovaníschopnostižiadateľaoznačiťdôkazynapodporusvojich
tvrdení nie je správny orgán oprávnený ich hodnotiť, to prináleží až súdu konajúcemu vo veci samej,
avšak musí posúdiť, či žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci je schopný aspoň označiť dôkazy na
podporu svojich tvrdení. K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu odporcom zaujal názor aj
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 z 25. apríla 2013,

v ktorom konštatoval, že „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci
podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných
podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide
len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby
v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo

neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci
koná.“

[rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp.zn. 1Svk/57/2022].

13. Podľa názoru správneho súdu žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne poukázal na to, že
dovolanie je prípustné iba vtedy, ak to zákon pripúšťa [§ 419 CSP]. Následne žalovaný správne
postupoval, keď uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/55/2023-502 zo dňa 03.10.2023 posúdil
z hľadiska procesných predpokladov podania dovolania, ktoré upravujú § 420 CSP a § 421 CSP.

14. Uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/55/2023-502 zo dňa 03.10.2023 sa vzťahuje
k rozhodnutiu Okresného súdu Prešov č.k. 19C/14/2022-396 zo dňa 26.05.2023, ktoré nebolo
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí [keďže sa jednalo o procesné rozhodnutie o pribratí subjektu
do súdneho konania]. Z tohto dôvodu neboli vo veci zrejme splnené procesné podmienky pre podanie
dovolania voči tomuto uzneseniu podľa § 420 CSP.

15. Zároveň uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/55/2023-502 zo dňa 03.10.2023 došlo
k odmietnutiu odvolania žalobcu, a teda sa nejednalo o rozhodnutie, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilorozhodnutie súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu neboli vo veci zrejme splnené procesné podmienky
pre podanie dovolania voči tomuto uzneseniu podľa § 421 CSP.

16. Ďalší okruh prípadov, v ktorých možno podať dovolanie v civilnom sporovom konaní zákon
neupravuje [okrem posudzovaných ustanovení § 420 CSP a § 421 CSP]. Preto s poukazom na §
419 CSP je vecne správny záver žalovaného, že voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k.
3Co/55/2023-502 zo dňa 03.10.2023 nebolo dovolanie prípustné.

17. Keďže podanie dovolania nebolo v právnej veci žalobcu prípustné, potom neobstojí žalobná
námietka, podľa ktorej mal žalovaný žalobcovi „zamedziť podanie zákonného dovolania.“ Správny súd
v tejto súvislosti ďalej uvádza, že dôvody, z ktorých vychádzal žalovaný majú zrejmý procesný charakter,
a teda aj vo svetle vyššie uvedenej rozhodovacej praxe spadajú pod pojem zrejmá bezúspešnosť sporu
podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.

18. Pre úplnosť správny súd dodáva, že zákonné rozhodnutie orgánu verejnej správy nemožno
považovať za nezákonný zásah do subjektívnych práv žalobcu, a teda ho nemožno ani v prenesenom
slova zmysle považovať za dôvod „pozbavenia spôsobilosti“ žalobcu.

19. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd nepovažoval tento žalobný bod za dôvodný.

20. Žalobca v správnej žalobe navrhol vykonať výsluch ním označených svedkov (správna žaloba, s. 1).
Podľa názoru správneho súdu tieto dôkazy objektívne nemohli mať žiadnu relevantnú vecnú súvislosť
s posudzovaným žalobným bodom [posudzovanou bola otázka právna a nie otázka skutková]. Ich
vzťah k prejednávanej veci taktiež žalobca dostatočne nevymedzil. Z tohto dôvodu správny súd dôkazy

označené žalobcom nevykonal.

21. Správny súd nezistil vo veci také vady napadnutého rozhodnutia, na ktoré bol povinný prihliadať
z úradnej povinnosti [a contrario § 134 ods. 2 SSP]. Okrem týchto vád, iné než žalobcom vytýkané vady,
správny súd pri svojom rozhodovaní neposudzoval [§ 134 ods. 1 SSP].

22. Na základe vyššie uvedeného správny súd zamietol správnu žalobu ako nedôvodnú [§ 190 SSP].

23. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,
že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre

rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,
§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,
Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,

III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj
povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) /nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39/

24. Správny súd odpovedal v tomto rozsudku na relevantné žalobné body, ktoré žalobca aspoň
v minimálnej miere rozvinul. Ďalšie dôvody uvádzané v podaniach a prednesoch účastníkov konania
nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho
rozhodnutia osobitne nevenoval.

25. Správny súd v konaní neúspešným žalobcom právo na náhradu trov nepriznal [a contrario § 167
SSP]. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal,
keďže vo veci neboli prítomné také okolnosti, aby bolo možné náhradu trov konania od žalobcov
spravodlivo požadovať [§ 168 SSP].

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4
SSP].Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno

odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svojepodania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.