Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. október 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35T/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123011854
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123011854.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, , v trestnej veci

odsúdeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o preskúmanie rozhodnutia v dôsledku
zmeny zákona podľa § 405a Trestného poriadku, § 405b Trestného poriadku an., na verejnom zasadnutí
dňa 25.10.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I.Podľa§405bods.1Trestnéhoporiadkusúd ruší vdôsledkuzánikutrestnostiprečinukrádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, ktorý bol predmetom konania
vedeného pred Okresným súdom Galanta sp. zn. 1T/11/2023, a ktorého trestnosť zanikla podľa § 84

Trestného zákona, výrok o treste uložený odsúdenému: A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, rozsudkom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 35T/49/2023, zo dňa 19.09.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

II. Podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku sa za zostávajúci trestný čin, ktorého trestnosť
nezanikla podľa § 84 Trestného zákona, odsúdenému:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov,

u k l a d á

podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona,
§ 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 39 ods.
2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 48 (štyridsaťosem)

mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa odsúdený zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu so stredným stupňom stráženia.

III.Podľa§405bods.1Trestnéhoporiadkuperanalogiamsazrušujevýrokotresteuloženýodsúdenému
trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/11/2023, zo dňa 22.02.2023, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 35T/49/2023, zo dňa 19.09.2023, právoplatný toho
istého dňa, bol odsúdený uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákonaspolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Odsúdenému bol uložený podľa § 188 ods. 1
Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41

ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 48 (štyridsaťosem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s
uložením súhrnného trestu súd zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Galanta zo dňa 22.02.2023, sp. zn. 1T/11/2023, právoplatným dňa 25.07.2023, ako

aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad. Rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. 35T/19/2023, nadobudol
právoplatnosť 19.09.2023.

2. Podľa § 405a ods. 1 Trestného poriadku ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona
podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie

takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

3. Podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný
čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti

činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží
primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh
uloženého trestu započítanie možné.

4. Trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 22.02.2023, sp. zn. 1T/11/2023, právoplatným
dňa 25.07.2023, bol odsúdený uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a)
písm. Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, spolupáchateľstvom, ktorého sa dopustil dňa
29.06.2022, tým, že sa zmocnil cudzej veci, túto si prisvojil a spôsobil škodu vo výške 311,83 eur.
Odsúdenému bol za uvedený skutok uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov

5. Podľa § 84 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania
znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon
ustanoví, že tento čin nie je trestným činom. Podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného
od 06.08.2024, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní spôsobí tak malú škodu, potrestá sa

odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, škodou
malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Podľa § 125 ods. 2 Trestného zákona účinného
od 06.08.2024, ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie
škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená
aspoň škoda malá.

6. Trestnosť prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa odsúdený
dopustil dňa 29.06.2022 a za ktorý bol uznaný za vinného trestným rozkazom Okresného súdu
Galanta zo dňa 22.02.2023, sp. zn. 1T/11/2023, zanikla v zmysle § 84 v Trestného zákona účinného
od 06.08.2024, nakoľko výška škody spôsobenej uvedeným trestným činom nedosahuje úroveň malej

škody v zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Z uvedeného dôvodu súd
vzmysle§405bods.1vetadruháTrestnéhoporiadkurozsudkomnaverejnomzasadnutízrušilrozsudok
OkresnéhosúduTrnava,sp.zn.35T/49/2023,lenvovýrokuotresteauložilodsúdenémunovýprimeraný
trest za zostávajúci trestný čin, ktorého trestnosť nezanikla, za použitia ustanovení Trestného zákona
účinného do 05.08.2024.

7. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že v minulosti (pred spáchaním skutku) bol odsúdený 22 krát
súdne trestaný. V jeho trestnej minulosti prevažovala majetková trestná činnosť (krádeže, podvod,
neoprávnené použitie motorového vozidla), porušovanie domovej slobody, ale aj marenie výkonu
úradného rozhodnutia. V jednom prípade s dopustil zločinu lúpeže. Odsúdenému boli ukladané

opakovanie niekoľkoročné nepodmienečné tresty odňatia slobody. Odsúdený bol z posledného výkonu
trestu odňatia slobody prepustený dňa 25.03.2022 (odpis z registra trestov).8. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

9. Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest ako právny
následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu, v čom sa odráža zásada
personálnosti trestu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je

určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a
prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti,
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Ochrana spoločnosti
sa pritom uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia, teda represiou a prvkom výchovy. Oba
prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného

pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trest musí vyjadrovať tiež morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. V treste je obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a
jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

10. Pri úvahách o druhu a výmere trestu je nutné dôsledne aplikovať tiež ustanovenie § 34 ods.

4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Výmerou trestu sa pritom rozumie nielen
určenie trestu v rámci sadzby tam, kde je trest takto kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít
alebo obsahu trestov, ak je toto určenie vyhradené súdu. Rozpätie zákonom stanovenej trestnej sadzby

umožňuje a zároveň ukladá súdu povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere
uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, 5 Tr. zák. Osobu
páchateľa je pritom potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a nemožno obísť ani možnosti jeho
nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára, či už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy

páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitosti so spáchaným trestným činom. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť pritom
vždyvsúladesochranou,ktorúsúduloženýmtrestomposkytuje,záujmomspoločnosti,štátuaobčanom
pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri

ukladaní trestov je nutné vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to princípu
zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu. K uvedeným skutočnostiam je potrebné prihliadať pri
ukladaní trestov vo všeobecnosti.

11. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu,

s prihliadnutím, na to, že došlo k zániku trestnosti jedného zo skutkov z dôvodov uvedených v bode 6,
dospel k záveru, že odsúdenému je potrebné uložiť nový primeraný trest odňatia slobody vo výmere 48
mesiacov, pričom pri ukladaní uvedeného trestu odňatia slobody sa súd riadil aj nasledovnými kritériami.

12. Súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona účinného do 05.08.2024.

a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona účinného do 05.08.2024 –
v minulosti bol už za trestnú činnosť odsúdený.

13. V prípade odsúdeného mu bolo nutné uložiť len trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom
s poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák.

14. Súd pri výmere trestu súd zohľadnil pomery a osobnosť odsúdeného (22 násobný recidivista,
opakovane vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody), povahu a závažnosť ním spáchanej
trestnej činnosti (zločin). Súd ukladal trest podľa trestnej sadzby uvedenej v § 188 ods. 1 Trestného
zákona účinného do 05.08.2024 (základná sadzba je 3 roky až 8 rokov). Vzhľadom na rovnaký počet

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd neupravoval základnú trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 2
Trestného zákona, účinného do 05.08.2024. Odsúdený sa ale opätovne dopustil zločinu, keď v minulosti
bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava 3, sp. zn. 3T/41/02, zo dňa za trestný čin lúpeže
podľa § 234 z.č. 140/1961 Zb., za ktorý bolo možné uložiť odsúdenému trest odňatia slobody na 2 rokyaž 10 rokov. Preto súd upravil základnú trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 5 Trestného zákona účinného
do 05.08.2024. Trestná sadzba, v ktorej tak súd mohol ukladať trest odňatia slobody odsúdenému bola
v rozpätí od 66 mesiacov do 8 rokov. Vzhľadom na súdom prijaté vyhlásenie odsúdeného o vine, súd

mohol ukladať trest pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby pri použití § 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 Tr. zák. účinného do 05.08.2024 analogicky s tým, že takto upravená dolná hranica je vo výmere 44
mesiacov.

15. Súd uložil odsúdenému trest odňatia slobody vo výmere 48 mesiacov nepodmienečne. Takto

uložený trest podľa názoru súdu zabezpečí v prípade odsúdeného najmä ochranu spoločnosti tým,
že odsúdenému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a z dôvodu dĺžky trestu vytvorí podmienky
na možnosť jeho prevýchovy k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov. Takýto trest bude nepochybne vyjadrovať tiež jeho morálne odsúdenie spoločnosťou.
Súd uložil odsúdenému trest na takmer celkom dolnej hranici upravenej trestnej sadzby pri mimoriadnom
znížení trestu. Vzhľadom na tú skutočnosť, že odsúdený je niekoľkonásobný recidivista, opakovane vo

výkone trestu, ktorý sa trestnej činnosti za ktorú bol uznaný za vinného dopustil len cca. 6 mesiacov
po prepustení z výkonu trestu, nepovažoval súd za účelné, v súlade s generálnym účelom trestu
a zabezpečením individuálnej prevencie, uložiť odsúdenému trest odňatia slobody na celkom dolnej
hranici mimoriadne zníženého trestu, a to ani pri zohľadnení toho, že mu ukladal trest už len za
jeden trestný čin – zločin lúpeže. Odsúdený svojím doterajším spôsobom života preukázal, že ide

o nenapraviteľného recidivistu a akékoľvek tresty v jeho prípade neplnia účel. Súd by v prípade, ak by
uložil trest na celkom dolnej upravenej hranici trestnej sadzbe vyslal signál, že aj v prípade recidívy
postačí na dosiahnutie minimálneho trestu vyhlásenie o vine, čo by celkom zjavne popieralo účel trestov.

16. Súd uložil odsúdenému nový primeraný trest odňatia slobody vo výmere 48 mesiacov

nepodmienečne. Takto uložený trest podľa názoru súdu zabezpečí v prípade odsúdeného najmä
ochranu spoločnosti tým, že odsúdenému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a z dôvodu dĺžky
trestu vytvorí podmienky na možnosť jeho prevýchovy k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest bude nepochybne vyjadrovať tiež jeho morálne
odsúdenie spoločnosťou..

17. Súd zaradil odsúdeného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu do sútavu so stredným stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, účinného do 05.08.2024, keďže v posledných
10 rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,

ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,

manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.