Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Vorobelová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29P/60/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201992
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124201992.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd A. sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľky: B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XX, A., právne zastúpenej JUDr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom
Hlavná 50, Prešov proti manželovi navrhovateľky: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, A., právne
zastúpený SD LEGAL, s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností k mal.: E. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov takto
r o z h o d o l :
I. Manželstvo účastníkov B. C., F. G., nar. XX.XX.XXXX a A. C., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa
XX.XX.XXXX D. A., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu A., vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
II. Na čas po rozvode z v e r u j e mal. E., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
IV. Odporca- manžel navrhovateľky j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej E. sumou 380,00
Eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku
o rozvode manželstva.
V. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou E. takto:
- každý párny týždeň v roku v pondelok a v utorok od 15.30 hod. do 19.00 hod. a od piatka párneho
týždňa od 15.30. hod. do nedele do 18.00 hod.,
- v nepárnom týždni v stredu a štvrtok od 15.30 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme
v určený čas v predškolskom alebo školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a po uplynutí
dohodnutého času ju odovzdá pred miestom bydliska matky,
- matka j e p o v i n n á dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
VI. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka svojím návrhom, podaným na tunajší súd dňa 08.03.2024, žiadala rozviesť manželstvo
s manželom a na čas po rozvode upraviť pomery k maloletej E. tak, že ju žiadala zveriť do svojej osobnej
starostlivosti, zo strany otca určiť výživné 400,00 Eur a upraviť styk otca s maloletou tak, že by tento bol
oprávnený sa s ňou stretávať počas bežného roka každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu od 09.00 hod.do18.00hod.aletnéazimnéprázdninypodľadohodyrodičov.Navrhovateľkasvojnávrhodôvodnilatým,
že s manželom uzatvorili manželstvo dňa 12.12.2019, k uzavretiu manželstva došlo z citovej náklonnosti
a zo vzťahu sa im narodila dcéra E.. Matka vnímala povahové vlastnosti otca ako necitlivosť a hádavosť
za problém, ale mala za to, že v manželstve sa to zmení. V roku 2022 presvedčil manžel navrhovateľku,
aby si kvôli nemu založila živnosť. V roku 2023 však už túto živnosť prevádzkovať nechcela a ukončila ju
ku koncu roka, čo manžel vnímal ako podraz z jej strany. Ešte viac to narušilo už aj tak narušené vzťahy.
Navrhovateľka vníma to, že manžel sa viac venoval iným aktivitám ako rodine. Aktuálne medzi nimi city
ochladli, nevedú spoločnú domácnosť a navrhovateľka sa chce rozviesť.
2. Manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod súhlasil. Čo do úpravy pomerov, v súčasnosti súhlasil
so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, aj keď uviedol, že v budúcnosti by súhlasil so
striedavou osobnou starostlivosť. Rodičia sa následne dohodli aj na úprave styku tak, ako je uvedená
vo výroku a žiadali upraviť styk otca s maloletou takto a čo sa týka výživného, manžel navrhoval výživné
vo výške 200,00 Eur – bežné výživné a 100,00 Eur sporivá čiastka. Účet na ktorý by sa sporenie malo
poukazovať však v priebehu konania nezriadil.
3. Opatrovník v prípade rozvodu navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, zo strany
otca určiť primerané výživné a tiež upraviť styk v súlade s dohodou rodičov.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so správou opatrovníka,
potvrdením o príjmoch a výdavkoch účastníkov, oboznámením sa s výpismi z účtov, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento stav:
5. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva pochádza jedno dieťa E., nar.
XX.XX.XXXX. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, aj keď navrhovateľka vnímala povahové
vlastnosti manžela – ako necitlivosť a hádavosť ako možný problém. Neskôr sa však vzťahy medzi
manželmi narušili a konflikty spôsobovala aj skutočnosť, že manžela prevádzkovala na svoje meno
živnosť, ktorú chcel prevádzkovať manžel. Neskôr však túto živnosť proti vôli manžela zrušila. Manželka
pociťovala za problém skutočnosť, že manžel trávil málo času s rodinou. Od marca 2024 manželia nežijú
v spoločnej domácnosti. Z tejto sa odsťahovala manželka.
Manžel potvrdil rozvrat vzťahu, skutočnosť, že spolu nežijú, obnovu spolužitia vylúčil.
6. Manželka od marca 2024 nežije v spoločnej domácnosti, odišla do prenajatého bytu. V súčasnosti
zaňho uhrádza nájom 600,00 Eur. Spolu s matkou v danom byte bývajú dve jej staršie deti a mal. E..
Matka od februára 2024 pracuje v spoločnosti H. I. a jej príjem je XXX,XX Eur mesačne, k tomu poberala
rodičovskýpríspevokXXX,XXEurdotrochrokovvekumaloletej,tedadoseptembra2024.Odseptembra
rodičovských príspevok nepoberá. Zaplatila ročne ZRPŠ 40,00 Eur, výtvarná 15,00 Eur. Ďalšie mesačné
výdavky matky sú 33,00 Eur sporenie, staršej dcére platí 8,00 Eur stravné, 50,00 Eur záloha na začiatku
školského roka, 15,00 Eur ZRPŠ ročne, 50,00 Eur pomôcky. Starší syn matky je u otca, matka výživné
naňho neplatí, ani nedostáva výživné na staršiu dcéru.
7. Maloletá E. v čase podania návrhu navštevovala jasle, kde matka uhrádzala denne 27,00 Eur. Od
septembra 2024 maloletá navštevuje materskú školu. Matka jej uhrádza stravné 50,00 Eur a školné
35,00 Eur. Maloletá je zdravá, prekonáva bežné detské ochorenia.
8. Otec pracuje ako profesionálny vojak, jeho príjem je X XXX,XX Eur mesačne. Výdavky otca sú 250,00
Eur nájom, 340,00 Eur hypotéka, ide o byt, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, 70,00 Eur životné
poistenie, 150,00 Eur investovanie do akcií a rôznych fondov, 200,00 Eur výdavky drogéria, hygienické
potreby, pričom uviedol, že v tejto sume sú vedené aj bežné opravy v rámci bytu, 150,00 Eur pohonné
hmoty, 100,00 Eur údržba auta, 180,00 Eur ročne PZP, 100,00 Eur telefón, TV, internet, 45,00 Eur plyn
a elektrina. Otec uviedol, keďže matka tvrdila, že prevádzkuje pneuservis, že tento už neprevádzkuje,
prevádzkuje ho jeho matka a je skôr zatvorený ako otvorený. Otec uviedol, že v investičných fondoch má
nasporenú sumu asi XXXX,XX Eur. Je vlastníkom dvoch motorových vozidiel J. K. E. H. I. rokom výroby
1995. V minulosti prevádzkoval autoumývareň, v súčasnosti uvádzal, že nie. Má prenajatú garáž, kde
má stroje z bývalej umývarky a poskytuje umytie známym, ktorí mu prenajali garáž.9. Podľa § 18 Zákona o rodine (ďalej len ZR), manželia sú si v manželstve rovní v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 23 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a
od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli
k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie
o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
12. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
13. Podľa § 24 ods. 4 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
14. Podľa § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15. Podľa § 24 ods. 6 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.
16. Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
17. Podľa § 25 ods. 2 ZR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.
20. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšiehozamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
21. V predmetnom konaní bolo preukázané, že účastníci spolu od apríla tohto roka nežijú, navzájom
si nedôverujú, ich vzťah je naštrbený, komunikujú spolu len ohľadom maloletej. Ani jeden sa nesnažil
o obnovenie vzťahu. Súd teda potvrdil fakticky rozvrat aj právne a manželstvo rozviedol.
22. Na čas po rozvode zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, matka žiadala zveriť maloletú do
svojej starostlivosti a otec s tým v súčasnosti súhlasil. Rodičia sa viac menej dohodli na úprave styku
otca s maloletou a žiadali túto úpravu zahrnúť do rozsudku. Súd teda upravil styk otca s maloletou
podľa dohody rodičov, pričom ale súd poukazuje na to, že pokiaľ by došlo k zmenám, či už vo
vzťahu k pracovným povinnostiam rodičov, zdravotnému stavu alebo mimoškolským aktivitám, resp.
voľnočasovým aktivitám maloletej, môžu si rodičia aj samy zmeniť úpravu styku podľa zmenených
pomerov.
Čo sa týka úpravy výživného, matka žiadala výživné vo výške 400,00 Eur, otec navrhoval výživné 200,00
Eur a 100,00 Eur ako sporivá čiastka. Matka vyčíslila náklady na maloletú a v súd vychádza z toho, že
najmä jej podiel, na bývanie značne zvýšil náklady matky. Otec deklaroval svoj príjem ako profesionálny
vojak a minimálne príjmy uvádzal z podnikania, ktoré je v súčasnosti vedené na jeho matku. V súčasnosti
nebolo náležite preukázané, žeby mal otec iné príjmy. Pri určovaní výživného, súd prihliadol na potreby
maloletého dieťaťa, na skutočnosť, že síce v júni dieťa navštevovalo jasle, avšak od septembra je dieťa
v materskej škôlke, kde má matka výdavky už len 85,00 Eur mesačne. Súd prihliadol na skutočnosť, že
otec má upravený styk počas víkendu, avšak aj počas pracovného týždňa. Súd vychádzal z toho, že
maloletá je zdravá a vzhľadom na jej vek a potreby je výživné vo výške 380,00 zodpovedajúce. Podľa
odporúčacích tabuliek, podľa príjmu otca by výživné malo byť určené do 450,00 Eur mesačne, vzhľadom
však na upravený styk, aj cez pracovný týždeň, súd určil výživné 380,00 Eur. Súd neurčoval sporivú
časť výživného, keďže určené výživné pokryje mesačné výdavky matky na maloletú, a tiež súdu otec
nepredložil účet, na ktorý by sporivá čiastka mala byť hradená.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a v prevyšujúcej
časti návrh matky ako nedôvodný zamietol.
23. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa
Civilnéhomimosporovéhoporiadku,súdnepriznalnáhradutrovkonaniažiadnemuzúčastníkovkonania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach.
(§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenierozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP)
Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má
maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko,
môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému
matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.