Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 8, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 26P/90/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225201980
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201980.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Rajňákom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
U. N., D. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, matky: O.. G. N., narodená
XX.XX.XXXX,bytomR.XXXX/XX,N.,právnezastúpenáadvokátskoukanceláriouJóža&partneri,s.r.o.,

so sídlom Sládkovičova 7, Nitra, IČO: 53 815 963, a otca: M. W., D. XX.XX.XXX1, bytom A., toho času
bytom G. X, N., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom zo dňa 23.06.2025, doručeným súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu
dňa 23.06.2025, domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil otcovi
maloletého dieťaťa: U. N., narodená XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“), aby sa nepribližoval k
maloletému dieťaťu na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch
v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a prípadne orgánmi prejednávajúcimi
priestupky a nakoniec sa matka domáhala, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania.

2. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že rozsudkom vtedajšieho
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.04.2022, sp. zn. 61P/66/2022 (ďalej len ,,rozsudok OS BA“)
súd schválil rodičovskú dohodu tak, že maloletá je zverená do osobnej starostlivosti matky, zastupovať
a spravovať jej majetok budú obaja rodičia a otec bol zaviazaný na platenie výživného v sume 150 eur

mesačne. Styk s maloletou je určený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny
týždeň v sobotu od 15:00 hod. do 17:00 hod. v prítomnosti matky s tým, že styk sa v určenom čase začne
v mieste bydliska matky, kde sa v určenom čase aj ukončí. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II zo
dňa 23.10.2024, sp. zn. 17P/79/2024 (ďalej len ,,rozsudok MS BA“) súd rozhodol tak, že mení rozsudok
OS BA v časti úpravy styku otca s maloletou a v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca, tak
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 18:00

hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každú stredu vždy od 16:30 hod.
do 19:00 hod. a otca zaviazal na platenie výživného v sume 220 eur mesačne. Proti výroku I. rozsudku
MS BA podala matka maloletého dieťaťa v zákonnej lehote odvolanie. O podanom odvolaní doposiaľ
nebolo rozhodnuté. Matka uviedla, že nakoľko sa udiali viaceré skutočnosti, ktoré sú dôvodmi na vydanie
neodkladného opatrenia, matka maloletej podáva tento návrh na vydanie neodkladného opatrenia.

3.Matkaďalejuviedla,žeotecmaloletejU.sapočasstretnutísmatkouopakovanedopúšťalnevhodného
správania, ktoré zahŕňalo aj sexuálne narážky a návrhy voči matke. Vzhľadom na opakované nevhodnésprávanie zo strany otca bola matka nútená podniknúť právne kroky a podala dňa 21.11.2024 trestné
oznámenie voči otcovi maloletej U.. Dňa 23.11.2024 jeho správanie vyvrcholilo aj k maloletej U., keď
hladil jej nohu aj napriek výzve matky v tomto konaní pokračoval až matka bola nútená zasiahnuť fyzicky

a odtiahnuť mu ruku od dcéry, na čo matka reagovala podaním trestného oznámenia. Orgány činné v
trestnom konaní v súvislosti s trestným oznámením matky zo dňa 21.11.2024 vydali uznesenie, ktorým
vec postúpili Okresnému úradu Bratislava na prejednanie ako priestupok, nakoľko výsledky skráteného
vyšetrovania preukázali, že v danom prípade nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť
kvalifikovaný ako priestupok. Pokiaľ ide o ďalšie trestné oznámenie matky zo dňa 25.11.2024, ktoré sa

týkalo konkrétneho incidentu, pri ktorom otec aj napriek výzve matky hladil maloletú U. po nohe, bolo
toto oznámenie uznesením odmietnuté.

4. Matka ku realizácií styku otca s maloletou uviedla, že na margo alibistického prístupu orgánov
činných v trestnom konaní, ktoré v prípade podaných trestných oznámení matky vec buď postúpili ako
priestupok, alebo bez ďalšieho odmietli, ako aj s ohľadom na celkovú pomalosť súdnych konaní, bola

matkanútenáprijaťvlastnépreventívneopatrenianaochranumaloletejU..Prirealizáciisúdomurčeného
styku s otcom preto prizýva nezávislých svedkov, ktorí môžu objektívne potvrdiť priebeh stretnutí. V
prípadoch, keď je na stretnutí prítomný svedok, otec upriami celú pozornosť na túto osobu, dožaduje sa
jej identity, vyjadruje nesúhlas s jej prítomnosťou a vytvára napätú atmosféru, ktorá pravidelne vyúsťuje
do konfrontácií medzi rodičmi, v niektorých prípadoch dokonca až do privolania policajnej hliadky.

Maloletá U. je pritom prítomná a stáva sa len pasívnym svedkom konfliktov medzi rodičmi. Vzhľadom
na jej citlivú a úzkostlivú povahu takéto situácie absolútne nezodpovedajú stabilnému a bezpečnému
prostrediu, ktoré je nevyhnutné pre jej riadny osobnostný a emocionálny vývin.

5. Matka uviedla, že v rámci odvolacieho konania vedeného pred Krajským súdom v Trnave pod

sp. zn. 15CoP/52/2025, sa opakovane domáhala toho, aby sa otec maloletej U. podrobil klinickej
psychodiagnostike vykonanej znalcom z odboru psychológie. Vo svojom podaní zo dňa 21.3.2025
matka tento návrh rozšírila a navrhla, aby sa znaleckému skúmaniu z rovnakého odboru podrobila
aj ona a maloletá U.. Súdu zároveň predložila konkrétne návrhy znaleckých otázok. Do odvolacieho
konaniavstúpilprokurátor,ktorýsúdunavrhuje,abyvovecinariadilpojednávanie,naktoromnavrhované

znalecké dokazovanie, klinickej psychodiagnostike znalcom z odboru psychológie, vykoná. Z vyššie
uvedeného má matka za to, že je tu vážna hrozba, že správaním otca maloletej U. môže dôjsť
k nebezpečenstvu bezprostredne hroziacej ujmy a môže byť ohrozená telesná a duševná integrita
maloletej U.. Matka je názoru, že konanie vo veci starostlivosti o maloletú si vyžaduje urgentný prístup,
keďže plynutie času by mohlo mať nenapraviteľné dôsledky a kvôli osobitosti prípadu je potrebný

okamžitý zásah súdu, ktorý poskytne maloletej okamžitú a efektívnu súdnu ochranu.

6. Matka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila nasledovné listinné dôkazy: rodný list
maloletej, uznesenie Okresného riaditeľstva A. S. N. S. zo dňa 07.05.2025, sp. zn. ORP-XX/X-S.-N.-
XXXX, správa predškolského zariadenia o hodnotení maloletej zo dňa 18.02.2025, podanie trestného

oznámenia zo dňa 21.11.2024, uznesenie Okresného riaditeľstva A. S. N. S. zo dňa 19.12.2024, sp.
zn. ORP-XXXXXPS-N.-XXXX, podanie prokurátora zo dňa 21.05.2025 v konaní vedenom pod sp. zn.
15CoP/52/2025 na Krajskom súde v Trnave, podanie trestného oznámenia zo dňa 25.11.2024, prehľad
stretnutí otca s maloletým dieťaťom.

7. Súd vykonal lustrácie v Registri obyvateľov a v súdnom manažmente. Z odpovede na lustráciu v
Registri obyvateľov a z rodného listu maloletej mal súd preukázané, že maloletá U. (X,X F.) pochádza z
partnerského vzťahu rodičov, matky G. N. a otca M. W., ktorí sú účastníkmi konania. Podľa odpovede na
lustráciu v Registri obyvateľov matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu: Z. N., nar.
XX.XX.XXXX. Podľa odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť

k maloletému dieťaťu: M. W., nar. XX.XX.XXXX.

8. Súd lustráciou v súdnom manažmente zistil, že vo veci maloletej U. bolo rozhodované v konaní
vedenom pod sp. zn. B5-61P/6/2022, v konaní vedenom pod sp. zn. B5-4Em/5/2022-51 a v konaní
vedenom pod sp. zn. 17P/79/2024.

9. Rozsudkom vtedajšieho Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.04.2025, sp. zn. B5-61P/6/2022-82,
právoplatného dňa 26.04.2022 čo do výroku I., dňa 27.04.2022 čo do výroku II. a vykonateľného dňa
26.04.2025, súd schválil rodičovskú dohodu v nasledujúcom znení: Maloletá U. N., nar. XX.XX.XXXX sazveruje do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.
Otec sa zaväzuje počnúc mesiacom január 2022 platiť na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne vždy
vopred do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci k rukám matky maloletej. Dlh na zročnom výživnom

za obdobie mesiacov január - marec 2022 v celkovej výške 210 eur sa otec zaväzuje zaplatiť k rukám
matky v 3 splátkach po 70 eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom apríl 2022. Otec
je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod. v
prítomnosti matky s tým, že styk sa v určenom čase začne v mieste bydliska matky, kde sa v určenom
čase aj ukončí (výrok I. citovaného rozhodnutia). Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania (výrok II. citovaného rozhodnutia).

10. Uznesením vtedajšieho Okresného súdu Bratislava V zo dňa 08.11.2022, sp. zn. B5-4Em/5/2022-51,
právoplatného dňa 14.12.2022, súd zamietol návrh otca - oprávneného zo dňa 12.08.2022 o nariadení
výkonu rozhodnutia - rozsudok vtedajšieho Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.04.2022, sp.
zn. B5-61P/6/2022 - 82. Súd v danom konaní uviedol, že nie je naplnený dôvod na donucovanie

matky ako povinnej ku rešpektovaniu rozhodnutia súdu, keďže nebolo preukázané, že by si povinná
povinnosťjejvyplývajúcuzexekučnéhotituluneplnilači,žebyaktuálnevčaserozhodovaniasúdubránila
oprávnenému naďalej v kontakte s dieťaťom.

11. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II zo dňa 23.10.2024, sp. zn. 17P/79/2024-71, súd rozhodol,

žeotecjeoprávnenýstretávaťsasmaloletoukaždýnepárnytýždeňvsobotuod09:00hod.do18:00hod.
akaždýnepárnytýždeňvnedeľuod09:00hod.do18:00hod.akaždústreduvždyod16:30hod.do19:00
hod. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. Otec si maloletú prevezme v dňoch,
kedy je táto v predškolskom zariadení v tomto predškolskom zariadení. V prípade, že bude navštevovať
následne školské zariadenie, tak v tomto školskom zariadení. Inak si otec maloletú prevezme v mieste

bydliska matky, ktorej ju v mieste jej bydliska vždy po ukončení styku aj odovzdá (výrok I. citovaného
rozhodnutia). Otec je povinný počnúc dňom 01.9.2024 prispievať na výživu maloletej výživným vo výške
220 eur mesačne a to vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky vopred. Zročné výživné za obdobie
od 01.9.2024 do 31.10.2024 je otec povinný uhradiť v sume 140 eur k rukám matky do troch dní od
doručenia tohto rozsudku (výrok II. citovaného rozhodnutia). V časti o uloženie informačnej povinnosti

matke súd návrh otca zamieta (výrok III. citovaného rozhodnutia). Týmto rozsudkom sa mení rozsudok
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 61P/6/2022-82 zo dňa 06.04.2022 v časti úpravy styku otca s
maloletou a v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca (výrok IV. citovaného rozhodnutia). Žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V. citovaného rozhodnutia). Konanie nebolo
doposiaľ právoplatne skončené, proti výroku I. tohto rozsudku podala matka odvolanie.

12. Z odôvodnenia rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 23.10.2024, sp. zn. 17P/79/2024-71
súd zistil, že súd v časti návrhu otca na rozšírenie styku považoval za legitímnu požiadavku otca
smerujúcu k rozšíreniu jeho styku s maloletou. Úprava prítomnosti matky v súdom schválenej dohode
rodičov mala svoje opodstatnenie, keďže v čase schvaľovania dohody mala maloletá približne rok a

pol, prítomnosť matky bola dôležitá tak s ohľadom na jej vek, ako aj na potrebu dojčenia. Aktuálne
má prakticky štyri roky, potreba dojčenia nemôže byť v tomto veku legitímnym dôvodom pre ďalšie
obmedzovanie styku otca s ňou, a zároveň ani dôvodom na prítomnosť matky pri styku. Navyše obaja
rodičia popisujú, že počas vzájomného stretávania sa dochádza ku konfliktom, musela byť dokonca
privolávaná policajná hliadka. Všetkým týmto konfliktom musela byť doposiaľ prítomná maloletá a nie je

žiaden racionálny dôvod, aby táto situácia pretrvávala. V prejednávanej veci bol ale pre súd podstatný
úprimnýzáujemrodiča-otcanarozšírenístykusvlastnoudcérou,čojeprirodzenýpostojrodiča,ktorému
na dieťati záleží.

13. Ďalej z citovaného rozsudku vyplýva, že súd považuje otca za rovnako kvalitného rodiča ako matku.

Matka síce formulovala svoje výhrady voči otcovi, tie však smerovali predovšetkým vo vzťahu k jej
vzájomným nezhodám s otcom. Na jednej strane vyčíta navrhovateľovi, že nepredložil žiaden dôkaz
o jeho tvrdeniach o tom, že mu ona obmedzuje styk s dcérou, na druhej strane, ani ona nijakým
spôsobom nepreukázala, že by záujem otca o rozšírenie jeho styku s dcérou bol v rozpore so záujmom
maloletej. Matka síce uvádzala, že rozšíreniu styku otca s maloletým dieťaťom má brániť aj skutočnosť,

že sa domnieva, že otec na stretnutia za maloletou chodieva pod vplyvom omamných látok. Toto
podozrenie nebolo nijako racionálne podložené, naopak, v prospech riadneho vedenia života otcom
svedčí skutočnosť, že si dokázal zaobstarať prácu a aj pravidelný príjem, riadne si plní vyživovaciu
povinnosť, oženil sa, s manželkou čakajú dieťa. Nehovoriac už o tom, že ak by aj bol racionálny dôvodzaoberať sa týmto nijako hodnoverne čo i len osvedčeným, nie to ešte preukázaným tvrdením matky,
tak súd by to nezbavovalo povinnosť hľadať riešenie pre zachovanie a zlepšovanie vzťahu a kontaktu
otca s maloletou, keďže záujem maloletej na vyrovnanom vzťahu s oboma rodičmi je prvoradý.

14. Z uznesenia Okresného riaditeľstva A. S. N. S. zo dňa 07.05.2025, sp. zn. ORP-XX/X-S.-N.-
XXXX súd zistil, že trestné oznámenie podané matkou pre podozrenie zo spáchania zločinu sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona bolo odmietnuté, nakoľko nie je
dôvod na začatie trestného stíhania alebo pre na postup podľa §-u 197 ods. 2 Trestného poriadku.

V danom prípade sa nepotvrdilo, že by sa otec voči maloletej dopustil protiprávneho konania, čo sa
vykonaným vyšetrovanímnepotvrdilo a nepodarilo sa objektívne a nespochybniteľne zistiť skutkový stav,
o ktorom by neboli dôvodné pochybnosti a to v rozsahu odôvodňujúcom minimálne aspoň postup podľa
§ 199 ods. 1 Trestného poriadku. V danom prípade z vyjadrení matky, predložených a zabezpečených
písomností je zrejmé, že podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej nadobudla len na základe
svojhosubjektívnehonázoru,zosvojichsubjektívnychpocitovasituácií,priktorýchbolaprítomná.Matka

prítomná na stretnutiach otca s maloletou vníma dotyky otca voči maloletej ako obchytkávanie, nepáči
sa jej, že ju drží za ruku, že ju chytá za chrbát, ramená, kolená a zadok a podľa nej, keď si maloletú
vykladá na krk, tak ju chytá za boky a za zadok.

15. Podľa článku 24 Charty základných práv Európskej únie, deti majú právo na takú ochranu a

starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory sa
berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť (ods. 1). Pri
všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú
detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na
pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v

rozpore s jeho záujmom (ods. 3).

16. Podľa ustanovenia článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich
výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

17. Podľa ustanovenia článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Podľa ustanovenia článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, je zakotvená zásada, že obaja

rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich
prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným
zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

19. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 veta prvá, druhá, štvrtá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa,

ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä
určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú
primerane.

20. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

21.Podľaustanovenia§2ods.1Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlen„CMP“),nakonaniapodľa
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. V zmysle ustanovenia § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení.

23. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.24. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

25. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

26. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

27. Podľa ustanovenia § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v
konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

28. Z citovaného ustanovenia (bod 23. tohto uznesenia) vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie v dvoch prípadoch, a to v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo v prípade
obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a
za splnenia zákonných predpokladov, pričom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ vo svojom
návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp

opodstatnenosti). Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa
dokazovaniavkonaníonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Konanieoneodkladnomopatrení
má povahu osvedčovania, čiže súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Potreba úpravy pomerov, ktoré majú byť neodkladným
opatrením upravené, musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti (Sedlačko in

Števček a kol., 2022, s. 1233 - 1234).

29. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu dieťaťa sa okrem
iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, stabilita prostredia, v ktorom sa

dieťa zdržiava, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Neodkladné opatrenie možno nariadiť v prípade, ak
je preukázané ohrozenie pomerov maloletého dieťaťa a aj v prípade, ak to vyžaduje verejný záujem.
Pod verejným záujmom je potrebné rozumieť ochranu práv maloletého dieťaťa (bod 7. uznesenia
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.10.2016, sp. zn. 11CoP/413/2016). Inak povedané, nariadenie
neodkladného opatrenia vo veciach maloletých detí je nevyhnutné len vtedy, keď záujem maloletého

dieťaťa(napríkladzdravie,život,výživa,výchova,starostlivosť)jevážneohrozenýadanýprípadjenutné
rýchlo a pružne riešiť okamžitým zásahom zo strany súdu za účelom ochrany práv maloletých detí.

30. Súd po oboznámení sa s návrhom matky, ako aj s obsahom priložených listín, ďalej aj zisteniami z
predchádzajúcej rozhodovacej činnosti súdu a s poukazom na citované zákonné ustanovenia uzavrel,

že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné zamietnuť.

31. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP (zákaz
priblíženia) postačuje, ak je osvedčená existencia reálnej možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej
integrity dotknutej osoby, v tomto prípade maloletej U.. Nariadenie neodkladného opatrenia v týchto

prípadoch je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia hrozby zásahov do integrity
chránenej osoby a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku uplatnenia zákazu priblíženia sa
ohrozenej osobe poskytne pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej žiť v strachu a v obavách
pred zásahmi do svojej integrity, ktoré sú v tejto forme taktiež prejavom psychického násilia.

32. Pokiaľ ide o uloženie otcovi nepribližovať sa k maloletému dieťaťu na vzdialenosť menšiu ako
20 metrov neodkladným opatrením, je potrebné uviesť, že takéto uloženie je závažným zásahom do
rodičovských práv otca, akým je právo styku otca ako nerezidenčného rodiča s maloletou U., pričom
povinnosťou matky je osvedčiť tvrdenia, o ktoré sa opiera. Súd prijal záver, že zo strany matky nebola
osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa formou neodkladného opatrenia

a zo strany súdu nebolo zistené ani žiadne potenciálne ohrozenie, ktoré by si nariadenie neodkladného
opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo, nakoľko súd mal už v tomto štádiu konania
nesporne zistené, že nie je dôvodná obava z toho, že by stabilita a bezpečie prostredia, v ktorom žijemaloletá U. bola stretávaním sa s otcom ohrozená alebo hrozilo by mu ohrozenie či by stretávaním sa
s otcom bol ohrozený osobnostný a emocionálny vývin maloletej.

33. Matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila prítomnosť konfliktu
medzi ňou a otcom, pričom prítomnosť tohto konfliktu je súdu známa z jeho predchádzajúcej činnosti.
Súd taktiež konštatuje, že pozývanie svedkov na styk otca s maloletou, ktoré predstavuje jedno z
preventívnych opatrení matky rozhodne nezlepšuje situáciu v rodine a len umocňuje tento konflikt.
Matka nijakým spôsobom neosvedčila, že by otec mal nevhodné správanie či mal nevhodné návrhy

či už smerom ku nej alebo k maloletej, uvedené skutočnosti súd vyhodnotil ako tvrdenia matky. Z
návrhu matky a z priložených podaní týkajúcich sa trestných oznámení súd ustálil, že hladenie nohy
maloletej či chytenie za chrbát pri usádzaní na krk sú bežné spôsoby fyzického kontaktu s rodičom.
Čo sa týka usadenia na kolená a blízkosť pohlavného údu k usadenému maloletému dieťaťu, súd
konštatuje, že vo všeobecnosti každý usadený na kolenách je v blízkosti vonkajších pohlavných orgánov
či už mužských, ale aj ženských, je to dané anatómiou ľudského tela samotným sedením na kolenách.

Tvrdené skutočnosti matkou súd teda vyhodnotil ako základný fyzický kontakt rodiča s dieťaťom.

34. Súd mal aj z konania vedeného pod sp. zn. 17P/79/2024 za osvedčené, že otec má úprimný záujem
o stretávanie sa a rozšírenie tohto styku s maloletou. V konaní bolo taktiež preukázané, že otec vedie
riadny život - zaobstaral si prácu, z ktorej má pravidelný príjem, riadne si plní vyživovaciu povinnosť,

oženil sa a založil si novú rodinu. Nariadiť preto neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods.
2 písm. h) CSP by bolo v príkrom rozpore so záujmami maloletej U.. Z doterajšej činnosti súdu, súd
nezistil, že by sa otec dopustil nevhodného správania k maloletej, naopak konflikt existuje najmä medzi
matkou a otcom. Súd môže s matkou súhlasiť jedine v tom bode, že hádky medzi rodičmi, pri ktorých
je maloletá prítomná či incidenty so svedkami prítomnými a privolanie policajných hliadok na styk otca

s maloletou sú v rozpore s jej záujmami. Súd týmto apeluje na matku, aby nenarušovala priebeh styku
otca s maloletou a aby pri styku otca s maloletou poskytla otcovi potrebnú súčinnosť tým, že maloletú
na styk pripraví či už materiálne a/alebo aj psychicky.

35. Na záver, súd nezistil také ohrozenie záujmov maloletej U., ktoré by si vyžadovalo nariadenie

neodkladného opatrenia. Maloletá U. je v osobnej starostlivosti matky, kde má zabezpečené bývanie,
výživu a ostatné základné potreby. Styk otca s maloletou prebieha v dvojtýždenných intervaloch a
za prítomnosti matky, v zmysle právoplatného rozsudku vtedajšieho Okresného súdu Bratislava V.
Nakoľko proti rozsudku vo veci samej bolo podané odvolanie, spis bol predložený odvolaciemu súdu na
rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku, súd teda nebude vo veci pokračovať konaním začatým

ex offo.

36. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).
Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (ustanovenie § 376 ods. 3
CMP).