Rozsudok – Ostatné ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. marec 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124348705
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6124348705.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci sporu žalobcu: SPP -

distribúcia, a.s., so sídlom Plátennícka 19013/2, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený: Mgr. Miroslav
Hanec, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Dolné Rudiny 8, Žilina, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, C., zastúpený: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, so sídlom
Advokátskej kancelárie Pri Suchom mlyne 50, Bratislava, o zaplatenie 5.967,99 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.967,99 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5.967,99 Eur od 19.04.2023 do zaplatenia, a to všetko do 60 dní od

právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 17.07.2024, postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 16.09.2024, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.967,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50
% ročne zo sumy 5.967,99 Eur od 19.04.2023 do zaplatenia, ako aj priznania nároku na náhradu trov
konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právnym titulom pohľadávky voči žalovanému je neoprávnený
odber zemného plynu - podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej
len ,,ZoE”). Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete a má oprávnenie na distribúciu plynu.
Žalobca nie je dodávateľ zemného plynu, ani so žalovaným žiadnu zmluvu neuzatváral. Z tohto dôvodu
ide o tzv. „bežný“ občianskoprávny spor, nie spotrebiteľský. Plyn bol odoberaný na odbernom mieste:
Sokolovská 975/46, 919 43 Cífer. Pri kontrole odberného miesta dňa 26.01.2023 nadobudol žalobca

podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. Plynomer sa nachádzal za oplotením v skrinke vo fasáde rodinného domu -
verejne neprístupný. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Znaleckým
posudkom č. 65/PL-2023 zo dňa 16.03.2023 (ďalej len „ZP“) znalec Ing. Peter Leška potvrdil porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (str. 8 ZP na otázku, či má značka poškodenie, je lepená,
odpovedal: „Plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky poškodená – predelená, na plombe sa
nachádzala cudzia hmota“, na otázku, či bola overovacia / zabezpečovacia značka označená nástrojom

na to určeným, odpovedal: „ Na základe optického skúmania môžem potvrdiť, že sporné odtlačky čeľustí
plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja“, str. 9 ZP
na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, odpovedal: „Na základe
zistených skutočností môžem potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii boloporušené – mechanicky poškodené“). V zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) ZoE neoprávneným
odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením §

82 ods. 2 ZoE povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Odberateľom na
vyššie uvedenom odbernom mieste bol žalovaný. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi
distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva
hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z.. Dňa 28.03.2023 žalobca žalovanému ako odberateľovi vyúčtoval
škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 14.04.2022 do 26.01.2023,

určenú podľa cit. vykonávacieho predpisu vo výške 5.967,99 Eur za celkové množstvo neoprávnene
odobratého množstva zemného plynu v objeme 5.925,240 m3 – Vyúčtovanie č. 9000468187, splatné
dňa 18.04.2023. Dodávateľ zemného plynu žalovanému za rozhodné obdobie vyúčtoval spotrebu 0 m3.
Dňa 09.07.2024 odoslal žalobca žalovanému predžalobnú výzvu na bezodkladnú úhradu pohľadávky.
Žalovanýdlžnúsumuneuhradil.Neuhradenýzostatokkudňupodaniažalobypredstavujesumu5.967,99
Eur. Žalobca si uplatnil i nárok na úrok z omeškania, a to 8,50 % ročne zo sumy 5.967,99 Eur od

19.04.2023 do zaplatenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k.
19Up/1329/2024 zo dňa 26.07.2024, proti ktorému podal žalovaný včasný odôvodnený odpor, na
základe čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Žalovaný v odpore so žalobou nesúhlasil a

žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že na odbernom mieste na adrese A. XXX/XX, C. odoberal zemný plyn.
Avšak má za to, že z jeho strany nikdy nedošlo k neoprávnenému odberu plynu a ani k žiadnemu
inému súvisiacemu protiprávnemu konaniu, a ani o žiadnom neoprávnenom odbere plynu na jeho
odbernom mieste nemá vedomosť. Žalovaný si nebol vedomý žiadneho poškodenia meradla plynu a
ani zabezpečovacieho zariadenia, žiadne poškodenie ochrannej skrinky, meradla alebo jeho časti, a

ani zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, nevykonal, nežiadal vykonať od tretej osoby a ani
nezaznamenal. Žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok uplatňovania nároku na náhradu
škody, pretože nepreukázal porušenie právnej povinnosti a nepreukázal skutočný vznik tej škody, ktorej
náhrady sa domáha. Z týchto dôvodov nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za
nedôvodný a nepreukázaný. Žalovaný zemný plyn neoprávnene neodoberal, odoberal ho v súlade s

právom, a to na základe zmluvy o dodávke plynu, ktorá je právnym dôvodom odberu, a ktorá vylučuje
protiprávnosť odberu.
Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, keď má za to, že žalobca nepreukázal, že žalobu
podal včas v rámci objektívnej premlčacej doby. Ak žalobca tvrdí, že na meradle bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii – poškodená plomba, a len toto konanie preukazuje

(znaleckým posudkom), potom objektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy k tvrdenému
poškodeniu plomby skutočne došlo. Keďže zo skutkového stavu uvedeného žalobcom nie je možné
zistiť, kedy k tvrdenému poškodeniu plomby skutočne došlo, nie je možné zistiť, či žaloba bola podaná
včas. Je na dôkaznom bremene žalobcu, aby preukázal, že žalobu podal včas tak v rámci subjektívnej
premlčacej doby, ako aj v rámci objektívnej premlčacej doby.

Základnými podmienkami uplatňovania nároku na náhradu škody podľa hmotného práva sú: 1.)
porušenie právnej povinnosti/protiprávne konanie 2.) vznik škody 3.) priama príčinná súvislosť medzi
1.) a 2.) Pri posudzovaní nároku na náhradu škody je vždy potrebné skúmať, ktoré konkrétne skutkové
konanie je ako protiprávne určené v žalobe, a aká konkrétna škoda mala poškodenému vzniknúť, t. j.
náhrady akej konkrétnej škody sa poškodený domáha. Tieto skutkové okolnosti sú dôležité aj z hľadiska

skúmania priamej príčinnej súvislosti, v rámci ktorej sa skúma vzťah príčiny a následku. Otázka príčinnej
súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych
súvislostiach. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi konaním a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pre posúdenie vzniku
zodpovednostizaškodumápretozásadnývýznamotázka,akékonkrétneskutkovékonaniejeoznačené

ako protiprávne, a v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná.
Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním (ak je
protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť.
Porušenie právnej povinnosti. Žalobca najprv zistí skutkovú okolnosť – poškodenie plomby. Túto
skutkovú okolnosť následne právne posúdi ako neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm.

d) ZoE. Následne však právne posúdenie „neoprávnený odber plynu“ pretransformuje/považuje za
skutkové konanie, a má za to, že žalovaný plyn neoprávnene odoberal, v zmysle spotreboval, a
preto od neho žiada náhradu spotrebovaného plynu, a nie náhradu poškodenej plomby. Tento postup
je nesprávny, pretože zamieňa právne posúdenie za skutkové okolnosti. Žalobca vytvára skutkovýnásledok (spotrebovaný plyn) z právneho posúdenia (neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1
písm. d) ZoE) iného skutkového následku (poškodená plomba). O tom, že žalobca takto postupuje,
svedčí fakt, že na jednej strane tvrdí a preukazuje poškodenie plomby, a na strane druhej žiada

náhradu spotrebovaného plynu. Tento postup je nesprávny, pretože medzi poškodením plomby ako
konaním a množstvom plynu ako následkom nie je vzťah príčiny a následku. Žalobca nepreukázal
vznik tej skutočnej škody, ktorej náhrady sa domáha, pretože skutkovým konaním, ktoré spočíva
v poškodení plomby, objektívne množstvo plynu ako následok vzniknúť nemôže. Nárok žalobcu je
v podstate postavený len na účelovom a nesprávnom spájaní jednotlivých ustanovení najmä ZoE,

pričom o fiktívnom nároku žalobcu svedčí fakt, že výšku škody bez ďalšieho určoval podľa vyhlášky č.
449/2012 Z. z. Predmetnú vyhlášku je možné použiť len v prípade, pokiaľ výšku škody nie je možné
určiť, nie v prípade, pokiaľ nie je možné určiť samotný vznik škody. Výšku škody je možné určiť
až vtedy, keď je preukázaný jej samotný vznik, pričom žalobca nepreukázal samotný vznik škody a
rovno pristúpil k (fiktívnemu) určeniu jej výšky. Podstata prístupu žalobcu spočíva v tom, že ak by
napríklad odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, čo možno právne

posúdiť ako neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. h) ZoE, tak žalobca by tvrdil, že
odberateľ neumožnil prístup k meradlu, tým sa dopustil neoprávneného odberu plynu, a keďže došlo
k neoprávnenému odberu plynu, žiada od odberateľa náhradu škody predstavujúcu množstvo plynu,
pretože došlo k neoprávnenému odberu plynu. Je však zrejmé, že medzi nesprístupnením meradla
a množstvom plynu nie je žiadny vzťah príčiny a následku, preto takýmto protiprávnym konaním

– nesprístupnením meradla, objektívne ani nemôže vzniknúť škoda predstavujúca množstvo plynu.
Skutková podstata § 82 ods. 1 písm. d) ZoE v sebe neobsahuje znak spočívajúci v odoberaní/spotrebe
plynu, a preto následkom tohto druhu neoprávneného odberu nie je a objektívne ani nemôže byť
škoda predstavujúca množstvo plynu. Už z podstaty ustanovenia vyplýva, že keďže sa žalobca domáha
náhrady škody predstavujúcej množstvo plynu, tak vznik tejto škody objektívne ani nemôže preukázať,

keďže takáto škoda uvedeným skutkovým konaním – poškodením zabezpečenia – objektívne nevzniká.
Konaním poškodzujúcim plombu vzniká bezprostredný následok, ktorým je poškodená plomba, a nie
množstvo plynu. Zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii je hlavne plomba, ktorá sa nachádza
na plynomeri (meradle). Účelom plomby je ochrana indikačného zariadenia plynomera (číselníka) pred
neoprávneným zásahom, ktorého cieľom by bolo zmeniť namerané údaje (stočiť číselník meradla). Až

keď je táto ochrana porušená a je teoreticky možné vykonať stočenie číselníka meradla, až potom je
naplnená skutková podstata neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, v ktorej je
uvedené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Samotná neoprávnená manipulácia
však napĺňa skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) ZoE, ktorá
je právne definovaná ako neoprávnený zásah, v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo

nesprávne zaznamenáva odber plynu.
Znalecký posudok. Vo vzťahu k znaleckému posudku predloženému v konaní žalovaný namietal, že
týmto znaleckým posudkom, v ktorom znalec porovnával odtlačky na plombe, nemožno preukazovať
vznik škody, ktorej sa žalobca domáha, a ktorá má predstavovať množstvo plynu. Tento znalecký
posudok však nijako nerieši otázku zásahu do číselníka meradla, na základe ktorého by mohla

vzniknúť žalobcovi škoda na odobratom množstve plynu, ktorej sa domáha. Znalec v posudku uvádza:
„Sporné odtlačky som porovnal s kontrolnými odtlačkami čeľustí plombovacích kliešti, ktoré som
prevzal od zástupcu spoločnosti Elster s.r.o. .......... podľa vyjadrenia spoločnosti Elster s.r.o. sa jedná
o jednu sadu odtlačkov čeľustí plombovacích klieští z pôvodne štyroch používaných v roku 2008
pre označovanie plomb plynomerov. Podľa ďalšieho vyjadrenia spoločnosti Elster s.r.o. do roku 2008

boli razníky „M41“ vyrábané kovoryteckou metódou (ručne) čo mohlo spôsobiť určité odchýlky medzi
jednotlivými razníkmi.“. Znalec ďalej v posudku uviedol: „Optickým skúmaním označení, ktoré boli
vytvorené čeľusťami plombovacích klieští, som zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu
špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov.“. Zo znaleckého posudku nie je vôbec zrejmé,
aké špecifické znaky znalec porovnával a fakt, že znalec k posudku priložil vyjadrenie zadávateľa, ktorý

totooznačilzaobchodnétajomstvo,neobstojí.Znaleckýposudokvšeobecnemusíspĺňaťnáležitosti§17
zákonač.382/2004Z.z.oznalcoch,tlmočníkochaprekladateľoch.Znalecvosvojomposudkuneozrejmil
všetky relevantné skutočnosti, nevenoval sa im, svoj záver oprel iba o svoje subjektívne tvrdenie, nie
je možné takýto znalecký posudok považovať sa hodnoverný a jeho závery za jednoznačné. Znalcovi
boli v súvislosti s vypracovanými znaleckými posudkami pre žalobcu opakovane ukladané sankcie zo

strany Ministerstva spravodlivosti SR, ako orgánu dohľadu nad znaleckou činnosťou (rozhodnutie č.
02006/2019/153 zo dňa 27.11.2019 v spojení s rozhodnutím 02006/2019/153 RK zo dňa 11.03.2020 -
znalcovi D. E. F. uložená peňažná sankcia vo výške 1.400,- Eur). Na znalca v súvislosti s jeho znaleckou
činnosťou pre zadávateľa boli a sú opakovane podávané podnety na orgán dohľadu a bola mu uloženáaj sankcia zákazu znaleckej činnosti. Žalovaný má tak za to, že znalecký posudok nemožno považovať
za hodnoverný.
Vznik škody. Ustanovenie § 82 ods. 2 ZoE ukladá povinnosť odberateľovi uhradiť skutočne vzniknutú

škodu len v prípade, ak škoda skutočne vznikla. To znamená, že nie každé konanie, ktoré je právne
posúdené ako neoprávnený odber plynu, má za následok vznik škody. V citovanom ustanovení tiež
nie je definované, čo sa má rozumieť pod pojmom „škoda“ a sú v ňom uvedené štyri subjekty, ktoré
sa môžu náhrady škody domáhať. Vzhľadom na tieto skutočnosti ako aj vzhľadom na osem rôznych
druhov neoprávnených odberov plynu je vždy potrebné dôsledne skúmať, aká škoda poškodenému

vznikla (ak vznikla), t. j. čo škodu predstavuje, aký je následok protiprávneho konania. Ustanovenie
§ 82 ods. 1 písm. d) ZoE pokrýva konanie – zásah do plomby meradla, t. j. zásah do zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii. Následok, ktorý vzniká v priamej príčinnej súvislosti s týmto konaním,
je poškodená plomba, t. j. porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Škoda v zmysle §
82 ods. 2 ZoE, ktorej skutočný vznik treba preukázať, môže predstavovať len poškodenú plombu, a to
vzhľadom na výklad § 82 ods. 2 ZoE v spojení s § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Žalobca ako prílohu návrhu

predložil výpočet výšky škody, ktorý urobil pomocou vyhlášky č. 449/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška“). Z ustanovenia
§ 1 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že táto sa použije pri určení výšky škody len v prípade takého konania,
ktorého následkom je škoda predstavujúca množstvo plynu. Konanie, ktoré má za následok vznik škody
predstavujúcej množstvo plynu, pokrývajú len skutkové podstaty neoprávnených odberov plynu podľa §

82 ods. 1 písm. a), b) a c) ZoE. Pri ostatných druhoch neoprávnených odberov plynu nemôže vzniknúť
škoda predstavujúca množstvo plynu, pretože protiprávne konanie žiadnym spôsobom nesmeruje k
samotnejspotrebe/množstvuplynualebokinýmokolnostiamsúvisiacimsospotrebou/množstvomplynu.
Smerom k súdnemu konaniu to znamená, že výška škody v prípade neoprávneného odberu plynu podľa
§ 82 ods. 1 písm. d) ZoE nemohla byť určená pomocou vyhlášky, pretože následkom neoprávneného

odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE je škoda predstavujúca poškodenú plombu, a nie škoda
predstavujúca množstvo plynu. Ak žalobca použil vyhlášku č. 449/2012 Z. z., použil ju nesprávne, a
preto je výška škoda určená nesprávne. Naviac, výška škody určená pomocou vyhlášky je neprimeraná,
pretože niekoľkonásobne prevyšuje obvyklú spotrebu odberného miesta žalovaného. V takomto prípade
už náhrada škody neplní len kompenzačnú funkciu, ale voči odberateľovi pôsobí sankčne, na strane

odberateľa dochádza k nadkompenzácii a tým dochádza k porušeniu majetkových práv žalovaného.
Výška škody, ktorú si uplatňuje žalobca voči žalovanému, je jednak nepreukázateľná zo strany žalobcu
a jednak vysoko prekračuje množstvo odobratého zemného plynu na uvedenom odbernom mieste.
Žalovaný vyslovene uviedol, že za posledných 10 rokov je na odbernom mieste priemerná ročná
spotreba plynu viac – menej konštantná a to, čo požaduje žalobca od žalovaného z titulu škody na

plyne za 10 mesiacov je trojnásobok priemernej ročnej spotreby, čo zjavne nemôže byť reálna škoda,
ktorá by žalobcovi vznikla. Žalobca tak nepreukázal v zmysle § 82 ods. 2 ZoE vznik skutočnej škody,
ktorej náhrady sa domáha, a na jej preukázanie nepredložil súdu žiadny dôkaz. Vznik škody je skutková
okolnosť, a žiadny zo žalobcom predložených dôkazov nepreukazuje, že mu škoda, ktorej náhrady sa
domáha, skutočne vznikla.

Zákonná úprava zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka predpokladá pre
vznik zodpovednosti za škodu preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a priamej
príčinnej súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Z iných predpokladov nemôže
vychádzať a nevychádza ani ZoE, z ktorého žalobca svoj nárok vyvodzuje. Nie každý neoprávnený
odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody. Preukázanie skutočného vzniku škody nie je
dôvodné stotožňovať s preukázaním poškodenia overovacej značky meradla. Samotné poškodenie
zabezpečovacej značky plynomeru neznamená, že tento plynomer reálne prestane zaznamenávať
správnu (reálnu) spotrebu plynu meranú týmto meradlom. Nemožno vychádzať pri vyvodzovaní
zodpovednosti za škodu z hypotetického tvrdenia, že je tu možnosť takéhoto zásadu (v podobe

„pretočenia“ plynomeru), na ťarchu odberateľa plynu, keď možno in contrario vyvodiť ten záver, že
takýto plynomer správne zaznamenával skutočný odber plynu a k zásahu nedošlo. Vznik skutočnej
škody predstavujúcej množstvo plynu, ktorej náhrady sa žalobca domáha, nemožno vyvodzovať
z každého poškodenia plomby meradla, ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by
meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Žalobca

je preto povinný preukázať vykonanie zásahu do meradla, ktorý spôsobil jeho nefunkčnosť alebo
nesprávnu funkčnosť, hoci na dobu, ktorú nie je možné objektívne zistiť. Zistenie existencie „porušenia
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii“ na meradle, je objektívnym protiprávnym stavom, ktorýzákon označuje za neoprávnený odber. K zodpovednosti za spôsobenú škodu však musí pristúpiť aj
nespochybniteľne zistená skutočnosť „vzniku škody“.
Zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii má zabrániť vykonaniu samotnej neoprávnenej

manipulácie, pričom škoda predstavujúca množstvo plynu vzniká len/až touto neoprávnenou
manipuláciu (stočením), t. j. zásahom do meradla v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva
alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Len takýmto zásahom vzniká rozdiel medzi skutočne
spotrebovaným množstvo plynu a množstvom plynu, ktoré je zaznamenané na meradle, pričom tento
rozdiel je škoda predstavujúca množstvo plynu, ktorá vzniká v priamej príčinnej súvislosti s takýmto

zásahom. Žalobca však ani takýto zásah do meradla, konkrétne do číselníka meradla, nepreukázal.
Žalovaný tiež poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. marca 2021, sp. zn.
III. ÚS 114/2020-81 (ďalej len „nález“), ktorý predložil za účelom podpory argumentácie týkajúcej sa
právneho posúdenia otázky vzniku škody a primeranosti výšky škody pri nároku na náhradu škody pri
neoprávnenom odbere plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE.
Výška škody. Aj náhradný spôsob určenia výšky škody sa má čo najviac blížiť k náhrade len

skutočne vzniknutej škody. Preto aj v prípadoch určovania výšky škody podľa vyhlášky treba preukázať
rozhodujúce okolnosti, z ktorých bude vyplývať predpokladaná škoda. Podľa uznesenia ústavného súdu
č. k. IV. ÚS 137/2018 zo 14. februára 2018 „uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je
založené na náhrade skutočnej škody, keďže náhrada škody plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu“.
Ak by sa nahrádzala fiktívna škoda vypočítaná podľa vzorca bez ohľadu na skutkové okolnosti, došlo by

k vychýleniu zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom PDS na náhrade skutočnej škody
a ochrane distribučnej siete a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa, ktorý by sa
tak stal už zásahom neprimeraným. Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné vychádzať z
toho, že občianskoprávny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody
nemôže byť akousi nadkompenzáciou poškodeného, či dokonca sankciou neoprávneného odberateľa

za neoprávnený odber (podobne nález Ústavného súdu Českej republiky č. k. I. ÚS 668/15 z 11. augusta
2015 a č. k. Pl. ÚS 29/13 z 1. apríla 2014). V rámci občianskoprávnej zodpovednosti je nutné hradiť
skutočnú škodu, teda ujmu na majetku poškodeného, a túto preto treba zisťovať.

4. Žalobca v replike zo dňa 12.09.2024 uviedol, že žalovaný je striktne objektívne zodpovedný

za neoprávnený odber zemného plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej
manipulácii podľa § 82 ods. 1 ZoE. Účelové tvrdenie žalovaného o nezasahovaní do plynomera ho
žiadnym spôsobom nezbavuje objektívnej zospovednosti. Plynomer sa nachádzal za oplotením, v
skrinke vo fasáde rodinného domu – verejne neprístupný. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by
za poškodením meradla stála iná osoba. Žalobca nemá reálnu možnosť zistiť, v ktorý deň bolo

zabezpečenie v meradle porušené. Žalobca sa dozvedel o vzniknutej škode dňom, kedy znalec
potvrdil poškodenie zabezpečovacej značky / plomby číselníka meradla a znalecký posudok doručil
žalobcovi. Premlčanie nároku má povinnosť preukázať žalovaný, čo sa nestalo. Keďže nie je možné
určiť presný dátum poškodenia plomby, zákon ukladá žalobcovi možnosť nárokovať si v konaní obdobie
NO maximálne v dobe jedného roka od odhalenia NO alebo od nasledujúceho dňa po poslednom

fyzickom odpočte. Dňa 13.04.2022 bol na odbernom mieste žalovaného vykonaný fyzický odpočet, pri
ktorom nebolo hlásené podozrenie na porušenie plomby. K porušenie plomby, teda zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii, došlo v období od 14.04.2022 do 26.01.2023. Na základe uvedeného je
aj neoprávnený odber vyúčtovaný od 14.04.2022 do 26.01.2023. Objektívna premlčacia doba začala
plynúť dňa 14.04.2022. Žalobca podal žalobu na príslušný súd dňa 17.07.2024, teda v rámci objektívnej

trojročnej premlčacej doby. Žalobca sa o škode a kto za ňu zodpovedá, dozvedel až zo znaleckého
posudku zo dňa 16.03.2023, ktorý potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Čiže
od okamihu 16.03.2023 teda začala plynúť subjektívna premlčacia doba, pričom táto neuplynula, keďže
žaloba bola podaná 17.07.2024. Žaloba bola podaná v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.
Porušenie právnej povinnosti. Žalovaný si v konaní určuje vlastné podmienky, kedy a za akých okolností

dochádza k neoprávnenému odberu zemného plynu a účelovo ignoruje skutkové podstaty uvedené
v zákone. Poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) dochádza nepochybne
k zásahu do plynomera a jeho súčastí. Ak je plomba na meradle poškodená, automaticky meradlo
stratilo platnosť overenia a údaj z takého meradla nie je možné použiť pre obchodné účely. Navyše,
ak má žalovaný možnosť manipulovať so zabezpečením, je veľká pravdepodobnosť, že manipuloval aj

so samotným číselníkom. Z dôvodu, že ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného, žalobcovi právny
predpis neukladá povinnosť, aby v konaní preukazoval, či aj s číselníkom bolo reálne manipulované.
Žalobca ani nemá reálnu možnosť takúto manipuláciu s číselníkom (jeho samotné stočenie) preukázať.
Na číselníku po jeho stočení neostávajú žiadne stopy po manipulácii a žiaden subjekt takúto udalosťnevie potvrdiť a ani vyvrátiť. Z tohto dôvodu je na meradle osadená plomba, ktorej porušenie odhaľuje
akúkoľvek manipuláciu s číselníkom. Žalovaný nesprávne interpretuje a svojvoľne vykladá právnu
kvalifikáciu neoprávneného odberu zemného plynu, ktorú opiera o svoje dôkazmi nepodložené teórie.

Zámerne zamieňa iné skutkové podstaty neoprávneného odberu zemného plynu, čím sa stáva odpor
žalovaného zavádzajúcim a zmätočným. Žalobca si uplatňuje náhradu škody podľa ustanovenia § 82
ods. 1 písm. d) ZoE. Ak žalovaný tvrdí, že skutková podstata § 82 ods.1 písm. d) ZoE neobsahuje znak
spočívajúci v odoberaní/spotrebe plynu, možno len konštatovať, že úmyselne nesprávne interpretuje
právny predpis. Znak spočívajúci v odbere/ spotrebe je v danej skutkovej podstate jednoznačne a

zrozumiteľne obsiahnutý.
Príčinná súvislosť. Žalobca v konaní preukázal príčinnú súvislosť medzi porušením zabezpečenia a
vznikom škody na strane žalobcu. Žalovaný odoberal zemný plyn prostredníctvom meradla, ktoré malo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takomto prípade mal žalovaný možnosť si
kedykoľvek a v akomkoľvek rozsahu upravovať spotrebu na meradle podľa svojich vlastných predstáv,
bez ohľadu na to, v akom množstve plyn reálne spotreboval. Navyše takýto odber nemožno považovať

za legálny a v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu samotný dodávateľ žalovanému za rozhodné obdobie
vyúčtoval nulovú spotrebu a vrátil zálohové platby. Meradlo s poškodeným zabepezpečením proti
neoprávnenej manipulácii automaticky stráca platné overenie. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 31Cob/36/2018.
Znalecký posudok. Na odstránenie pochybností týkajúcich sa znaleckého posudku navrhol žalobca

výsluch znalca Ing. Petra Leška. K predloženým rozhodnutiam MS SR týkajúcim sa znaleckej činnosti D.
E. F. a rozhodnutiam správnych súdov vo veci správneho konania uviedol, že každé správne konanie, či
už disciplinárneho charakteru alebo iného sa vzťahuje len ku konkrétnemu prípadu, ktorý je predmetom
konania. Nemožno jeho závery automaticky zovšeobecňovať a vzťahovať aj na všetky ďalšie znalecké
posudky vypracované uvedeným znalcom. Ak by aj znalec používal rovnaké alebo podobné metódy

práce pri vypracovaní napadnutého znaleckého posudku v tomto konaní, mohlo ísť len o formálne
nedostatky. O skutkovo a právne obdobný prípad sa jednalo aj vo veci vedenej na Krajskom súde
v Bratislave, kde súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný žalovanou z dôvodu, že citované správne
konanie sa netýkalo napadnutého znaleckého posudku a správny orgán v ňom považoval za chybný
postup znalca a nie vecnú správnosť znaleckého skúmania. Žalobca má za to, že žalovaný hodnoverne

nepreukázal akékoľvek nedostatky znaleckého posudku v tomto konkrétnom prípade. Poukazuje len na
formálne nedostatky, ktoré nemajú vplyv na hodnovernosť a odbornosť znaleckého posudku. Znalec
pri jeho vypracovaní postupoval zákonne a správne a nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania.
Ak súdu nie sú jasné akékoľvek skutočnosti, výsluchom znalca sa tieto nejasnosti odstránia. Podľa
vyjadrenia spoločnosti Elster, ktoré je obsiahnuté aj v znaleckom posudku, je zrejmé, že “v jednom

kalendárnom roku existuje viacero rovnakých razníkov jedného typu”. Všetky tieto razníky sú rovnaké
a zhodné. Je preto irelevantné, s ktorým kontrolným odtlačkom znalec porovnal sporné odtlačky, keďže
všetky kontrolné odtlačky v danom roku boli rovnaké a zhodné. Na základe uvedeného nie je ani
žiadnym spôsobom možné, aby bola plomba vytvorená takýmto razníkom mechanicky poškodená –
predelenáanaplombesanachádzalacudziahmota,takakotobolovtomtoprípade.Znalecvznaleckom

posudku jednoznačne potvrdil mechanické poškodenie plomby. Takto mechanicky poškodená plomba
neplnila funkciu zabezpečenia proti neoprávnenej mnipulácii, čo potvrdil aj znalec v znaleckom posudku.
Prípadné odchýlky vzniknuté pri kovoryteckej metóde výroby, na ktoré poukazoval žalovaný, žiadnym
spôsobom nemôžu spôsobiť mechanické poškodenie – predelenie a lepenie plomby ako tomu bolo v
prípade žalovaného. Je nepochopiteľná úvaha žalovaného, aby boli v znaleckom posudku uvedené

rozmery kontrolných odtlačkov a ich porovnanie so sporným odtlačkom. Ak by žalobca zverejnil tieto
rozmery, viedlo by to k možnému zneužitiu, keby si akýkoľvek neoprávnený subjekt mohol na dnes už
prístupných CNC strojoch vyhotoviť dokonalé kópie razníkov. Také sfalšované plomby by už žalobca
nemohol pri podozrení neoprávneného odberu absolútne odhaliť. Rozmery ochranných značiek na
plombe sú chránené obchodným tajomstvom a ich zverejnenie je neprijateľné.

Vznik škody. Škoda žalobcovi vzniká automaticky odberom zemného plynu prostredníctvom meradla
s porušeným zabezpečením, keďže toto meradlo automaticky stratilo platnosť overenia. Pre výpočet
škody vzniknutej neorpávneným odberom (NO) bol Ministerstvom hospodárstva vydaný vykonávací
predpis, ktorý určuje spôsob výpočtu škody. Nemožno sa stotožniť s tvrdeniami žalovaného, že
tento predpis nemožno akceptovať, keď vyhláška č. 449/2012 Z.z. je záväzným právnym predpisom.

Žalobca tiež poprel povinnosť preukazovať funkčnosť alebo nefunkčnosť meradla, keď takáto povinnosť
nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Samotné manipulovanie s číselníkom, nemá za následok
nefunkčnosť meradla. Na číselníku nezostanú žiadne stopy. Je irelevantné, či meradlo meralo správne,
alebo nie. Z právnych predpisov jednoznačne vyplýva, že meradlo s poškodeným zabezpečenímproti neoprávnenej manipulácii automaticky stráca platné overenie. Žalobcovi nevyplýva povinnosť
preukazovať, či meradlo bolo funkčné alebo nie, prípadne či zaznamenávalo odber plynu.
K Nálezu Ústavného súdu. Nález považuje žalobca za odklon od rozhodovacej praxe súdov, a to

aj z pohľadu rozhodovacej praxe samotného ÚS SR, ktorý po jeho vydaní vydal diametrálne odlišné
rozhodnutia. Súčasne vo veci posudzovanej v náleze sa rozhodovalo o iných skutkových okolnostiach
prípadu. Po spornom rozhodnutí Najvyšší súd SR a Ústavný súd SR vydali rozhodnutia, v ktorých
potvrdzujúprávnynázoržalobcuakoajžalobcompoužitýspôsobvýpočtuškody(UznesenieNajvyššieho
súduSR4Cdo/106/2020,UznesenieÚstavnéhosúduSR,sp.zn.II.ÚS207/2021,UznesenieÚstavného

súdu SR, sp. zn. II. ÚS 319/2021, Uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 457/2021). Žalobca
nesúhlasí s tým, že by vyhláška počítala s maximálnym množstvom odobratého zemného plynu a jeho
nepretržitého trvania. Zákonodarca, aby kompenzoval uplatnenie inštitútu objektívnej zodpovednosti,
výrazne znížil hodnoty množstva plynu, ktoré žalovaný pre takýto prípad mohol reálne odobrať. Vyhláška
upravuje optimálne predpoklady pre rozumné stanovenie limitov, na základe ktorých si žalobca môže
náhradu škody uplatniť. Najvyšší súd SR sa opakovane vysporiadal aj s otázkou vyčíslenia škody v

tom, že predchádzajúce ročné ani budúce ročné spotreby nie je možné použiť, a to najmä z dôvodu,
že zmluvný odber sa riadi inými pravidlami ako neoprávnený odber, ktorý pravidlá nemá ustanovené.
Čo sa týka započítania platieb, tie žalobca v žiadnom prípade nemôže započítať, lebo započítať sa dá
iba to, čo bolo uhradené, žalobcovi žalovaný žiadne platby neuhradil. Čo sa týka poškodenia meradla,
reálne nie je možné akýmkoľvek spôsobom určiť (či už metrologickým preskúšaním alebo znaleckým

dokazovaním), či niekto s číselníkom meradla manipuloval alebo nie.
Žalobca ešte doplnil, že žalovaný nepreukázal, že na jeho strane nedošlo k neoprávnenému odberu
zemného plynu. Odpor žalovaného neobsahuje žiadne skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by žalovaného
zbavovali objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu.

5. Žalobca ako dôkazy predložil Cenník externých služieb SPP – distribúcia, a.s. s účinnosťou od
01.02.2021, Znalecký posudok č. 65/PL-2023 s prílohami, zápis zo dňa 26.01.2023 o vykonanej
kontrole odberného miesta, fotografie, Vyúčtovanie znalečného zo 03.04.2023, Vyúčtovanie škody za
odber zemného plynu č. 9000468187, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného
plynu, Potvrdenie SPP, a.s. zo dňa 17.06.2024, Predžalobnú výzvu na zaplatenie zo dňa 09.07.2024,

ePotvrdenku EPH387301251, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7Cob/38/2022-270 zo dňa
13.09.2022, Uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/106/2020 zo dňa 29.06.2021, Uznesenie
Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/31/2022-468 zo dňa 28.09.2022, Rozsudok Najvyššieho súdu
SR č.k. 1Obdo/32/2022 zo dňa 26.07.2023, Uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 3Obdo/49/2019 zo
dňa 26.09.2019, Uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 1CoCsp/17/2022-255 zo dňa 06.09.2022,

Uznesenie Ústavného súdu SR č. II. ÚS 319/2021-21 zo dňa 16.06.2021, Uznesenie Ústavného súdu
SR č. II. ÚS 207/2021-10 zo dňa 21.04.2021, Uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 457/2021-17 zo
dňa 30.11.2021, Uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 7Cdo/283/2020 zo dňa 21.04.2022.

6. Žalovaný ako dôkazy predložil Rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 02006/2019/153 zo

dňa 27.11.2019, Rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 02006/2019/153 RK zo dňa 11.03.2020,
Rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 18621/2021/153 zo dňa 22.07.2021, Rozhodnutie
Ministerstva spravodlivosti SR č. 18621/2021/153 RK zo dňa 26.10.2021, Nález Ústavného súdu SR č.
III. ÚS 114/2020-81 zo dňa 09.03.2021, Záznam o mimoriadnej udalosti zo dňa 12.10.2020, Vyúčtovaciu
faktúru za dodávku zemného plynu za obdobie od 06.04.2019 do 03.04.2020, Vyúčtovaciu faktúru za

dodávku zemného plynu za obdobie od 04.04.2020 do 02.04.2021, Vyúčtovaciu faktúru za dodávku
zemného plynu za obdobie od 03.04.2021 do 13.04.2022, Vyúčtovaciu faktúru za dodávku zemného
plynu za obdobie od 14.04.2022 do 03.04.2023.

7. Súd zhodnotil všetky podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vypočul si ich prednesy,

vykonal dokazovanie relevantnými listinami založenými stranami do spisu špecifikovanými vyššie,
výsluchom znalca a za preukázané považoval nižšie opísané skutočnosti, z ktorých po právnom
posúdení dospel k záveru o dôvodnom podaní žaloby.

8. V Znaleckom posudku č. 65/PL-2023 zo dňa 16.03.2023 znalec Ing. Peter Leška uviedol, že na

plombe osadenej v kryte číselníka sa nachádza označenie „08 – M41“, pričom na základe optického
skúmania znalec potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli
vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami
plombovacích klieští znalec zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických spornýcha kontrolných odtlačkov. Zároveň plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky poškodená –
predelená, na plombe sa nachádzala cudzia hmota. Znalec tiež uviedol, že nezistil výrazné poškodenie
krytu ako ani meradla. Na základe zistených skutočností znalec potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii bolo porušené – mechanicky poškodené.

9. Vo Vyúčtovaní škody za odber zemného plynu zo dňa 28.03.2023 vyúčtoval žalobca žalovanému
hodnotu zemného plynu za obdobie od 14.04.2022 do 26.01.2023 vo výške 5.740,40 Eur (za celkové
neoprávnene odobraté množstvo zemného plynu 5.925,240 m3) a náklady zisťovania vo výške 227,59

Eur, t.j. spolu 5.967,99 Eur.

10. Spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s. v potvrdení zo dňa 17.06.2024 uviedla, že v
období od 14.04.2022 do 26.01.2023 mala so žalovaným uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu,
pričom za obdobie od 14.04.2022 do 26.01.2023 odobral odberateľ na predmetnom odbernom mieste
0 m3 zemného plynu. Stav uvedený vo vyúčtovaní ako stav ku dňu 30.04.2022 bol zistený na základe

odpočtu vykonaného PDS dňa 13.04.2022, pričom pri odpočte meradlo vykazovalo stav 33.277 m3.
Evidovaný stav ku dňu 26.01.2023 (demontáž plynomeru) bol 33.277 m3.

11. V konaní nebolo sporným, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete a má oprávnenie na
distribúciu plynu. Adresou odberu zemného plynu je A. XXX/XX, C. a zmluvným odberateľom plynu na

predmetnom odbernom mieste bol žalovaný. Nesporné bolo i to, že na danom odbernom mieste bol v
rozhodnomobdobíodoberanýzemnýplyn.Tiežbolonesporné,žedňa26.01.2023vykonalzamestnanec
žalobcu kontrolu odberného miesta, pri ktorej nadobudol podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom plynomer bol
následne demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi.

12. Medzi stranami sporu bolo sporná včasnosť podania žaloby, či zo strany žalovaného došlo na
meradle plynu k poškodeniu zabezpečovacieho zariadenia proti neoprávnenej manipulácii – plomby
alebo či žalovaný vykonal nejaký zásah do tejto plomby, resp. či došlo k poškodeniu meradla plynu, či
zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odberu plynu alebo k inému protiprávnemu konaniu, či

žalobca riadne preukázal porušenie plomby na meradle, či preukázal základné podmienky uplatňovania
nároku na náhradu škody, konkrétne porušenie právnej povinnosti, vznik škody a priamu príčinnú
súvislosť medzi nimi, či následkom zásahu do plomby meradla je škoda predstavujúca poškodenú
plombu, t.j. porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii alebo škoda predstavujúca
množstvo plynu a či škoda žalobcu bola vypočítaná správne.

13. Na pojednávaní dňa 10.01.2025 žalobca následne doplnil, že v danom prípade ide o situáciu, kedy
znalec pri skúmaní plomby zistil, že plomba bola predelená, nachádzala sa na nej cudzia hmota a toto
umožňovalo odklopiť kryt číselníka bez toho, aby bola plomba z plynomeru odňatá alebo inak zmenená,
vymenená. Táto situácia, keď je možné odklopiť kryt číselníka, umožňuje zásah do číselníka a ľubovoľnú

úpravu údajov na číselníku plynomera. Žalobca je presvedčený, že je to závažný zásah ho plynomera,
ktorý preukazuje vznik protiprávneho úkonu a príčinnú súvislosť so vznikom škody.

14. Žalovaný na uvedené reagoval tým, že je zásadný rozdiel medzi spotrebami či pred či po zistení
neoprávneného odberu a škodou, ktorú si vyčísľuje a uplatňuje žalobca. V tomto prípade sa požaduje 3-

násobok za rozhodné obdobie ročnej spotreby na odbernom mieste. Na odbernom mieste bola v roku
2020 nahlásená porucha, kde bol detekovaný únik plynu. Vtedy došlo ku kompletnému a dôkladnému
posúdeniu plynomera a celej prípojky a od tohto obdobia do neoprávneného odberu plynu bola spotreba
viace menej konštantná. Žalobca si ale uplatňuje spotrebu za takmer 3 roky, čo nemôže byť reálny odber
a nemôže to predstavovať reálnu škodu, ktorá žalobcovi vznikla.

15. V rámci svojho výsluchu znalec na pojednávaní uviedol, že mu bol predložený plynomer s výrobným
číslom 6462218. Pri pokuse o demontáž plomby zistil, že je predelená. Plombu znalec následne
demontoval a na spodnej časti plomby zistil prítomnosť cudzej hmoty, ktorá tam byť nemala. Porovnal
tak plomby a zistil, že znaky sa nezhodujú. Tým, že plomba bola predelená, dal sa odklopiť kryt číselníka.

V tejto súvislosti znalec poukázal na obrázok 6, kde je vidieť odklopený kryt číselníka. Zároveň ako
je vidieť na obrázku 9, tak sa na plombe nachádza zaschnutá hmota. Na otázku, či sa to tvárilo ako
zlepené spolu, vrch a spodok, znalec uviedol, že v podstate áno. Zároveň znalec uviedol, že v roku
2008 sa používali 4 kusy razníkov s typovým označením M41, t.j. označenie metrologického strediska,ktoré ho označovalo z výroby. Tieto razníky už aktuálne fyzicky neexistujú. Znalec má k dispozícii 1
kontrolný odtlačok s označením 08 M41, ktorý prevzal od spoločnosti Elster. Tiež potvrdil, že nemá
vedomosť, ktorým razníkom z tých 4 bol vytvorený kontrolný odtlačok, keďže sú už zničené. Znalec

pripustil, že pôvodne tam mohla byť osadená aj táto plomba, ktorá síce nesedí s jeho odtlačkom, ale
môže sedieť s tými ďalšími z tých 4, ktoré on nemá. Záver posudku je však preto taký, pretože plomba
bola predelená s tým, že následne bola zlepená lepidlom. Znalec zároveň konštatoval, že zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii bolo mechanicky poškodené.

16. Žalobca právom záverečnej reči uviedol, že v konaní bolo preukázané, že v rozhodnom období na
odbernom mieste dochádzalo k odberu zemného plynu a súčasne predložením znaleckého posudku
avýsluchomznalcažalobcapreukázal,žebolopoškodenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii
na plynomery, cez ktorý bol dodávaný zemný plyn na odbernom mieste žalovaného. Konkrétne na tomto
plynomerybolapredelenáplomba,ktorázabezpečuječíselníkpredakoukoľvekmanipuláciou.Aakosám
znalec potvrdil, bolo takýmto spôsobom možné odklopiť kryt číselníka a ľubovoľne s ním manipulovať.

Vzhľadom k tomu, že ide o objektívnu zodpovednosť, boli splnené všetky zákonné predpoklady pre
priznanie náhrady škody, ktorú žalobca vyčíslil v súlade so ZoE a vykonávacím predpisom.

17. Žalovaný právom záverečnej reči uviedol, že z výsluchu znalca vyplynulo, že nemá vedomosť aká
originálna, t.j. pôvodná plomba, bola na plynomery osadená, ani v akom stave táto plomba bola. Aj

samotný znalec potvrdil, že jemu dostupný porovnávací materiál a možné iné porovnávacia materiály,
ktoré už nie sú teraz dostupné, by mohli mať za následok iný výsledok znaleckého dokazovania. Je
teda zrejmé, že znalec nemal ani všetky raznice, ktoré boli v danom čase oficiálne používané, nemal
ani dostatok porovnávacieho materiálu, s ktorým by mohol pracovať a pri použití ktorého by mohol
bez pochybností uzavrieť, že originálna plomba, ktorá bola na plynomery v čase jeho uvedenia do

prevádzky, a plomba, ktorú demontoval a skúmal, sú rovnaké, či odlišné. Žalovaný má za to, že ak nie
je bez pochýb preukázaný vznik škody, nemožno automaticky riešiť jej výšku. Posudok bol vypracovaný
iba a výlučne na stav plomby ako zabezpečenia plynomera a z toho vyplývajúcu možnosť zasiahnuť
do číselníka, jeho stočenie, resp. pretočenie, ale toto nikto v konaní ani netvrdil ani nepreukazoval.
Zároveň podľa žalovaného nie každý neoprávnený odber plynu, kedy je porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii, má za následok aj reálnu škodu na plyne, resp. na potenciálne odobratom
plyne. Medzi poškodením plomby ako protiprávnym konaním a odobratým množstvom plynu neexistuje
vzťah príčiny a dôsledku a tým, že je používaný na výpočet škody na plyne vykonávací predpis,
nedochádza k reparačnej a kompenzačnej funkcii škody, ale tak, ako je táto škoda vyčíslená, má doslova
sankčný charakter. V prípade náhrady škody sa má uplatniť skutočná škoda. Odberateľ je povinný

uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ale iba v prípade, ak táto naozaj vznikla. Žalovaný si je vedomý toho,
že dodávateľ plynu konečnému odberateľovi, čiže jemu, vystavil za obdobie neoprávneného odberu tzv.
nulovú faktúru, čo ako keby znamená, že za toto obdobie neuhradil plyn nikomu. Vrátili sa mu v nejakej
miere aj preplatky. Žalovaný si je toho vedomý a nebolo a nie je jeho záujmom za uvedené obdobie
nezaplatiť spotrebovaný plyn nikomu. Nemá záujem ukrátiť žalobcu o plyn, ktorý reálne odobral, avšak

zásadne nesúhlasí so spôsobom a výškou škody tak ako bola voči nemu uplatnená.

18. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

19. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom v čase vzniku škody (ZoE), neoprávneným odberom plynu je odber meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo
určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

21. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi

plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a
prevádzkovateľovi distribučnej siete.22. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu

ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 157/2018 Z.z. o metrológií a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase trvania neoprávneného odberu (ZoM), o zaradení meradla do skupiny
určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri meraní, ktoré súvisí s platbami.

24. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 157/2018 Z.z. ZoM, určené meradlo je možné používať na účel podľa
§ 11 ods. 1, len ak má platné overenie, ak sa toto vyžaduje.

25. Podľa § 25 ods. 12 písm. d) zákona č. 157/2018 Z.z. ZoM, platnosť overenia určeného meradla
zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo

zabezpečovacia značka.

26. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 265/1999 Z.z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach pripojenia, dodávok a merania plynu, odberateľom kategórie
domácnosť je odberateľ odoberajúci plyn pre svoju vlastnú spotrebu, nie však na podnikateľské účely.

27. Podľa § 1 ods. 9 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z.,
ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej iba
“vyhláška”), ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo
alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa,
ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet
určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12
mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.

28. Podľa § 1 ods. 12 vyhlášky, v prípade neoprávneného odberu plynu, pri ktorom má prevádzkovateľ
distribučnej siete k dispozícii údaje o množstve neoprávnene odobratého plynu z určeného meradla
(meradla, ktoré má platné overenie a bolo namontované prevádzkovateľom distribučnej siete), výška
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene
odobratého plynu určeného meradlom a ceny podľa odseku 1.

29. Podľa § 1 ods. 14 vyhlášky, k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú
nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného
odberu plynu.

30. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

31. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

32. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

33. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

34. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

35. Podľa § 443 ods. 3 OZ prvá veta, škoda sa uhrádza v peniazoch.36. Podľa § 450 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme
pritomzreteľnajmänato,akokuškodedošlo,akoajnaosobnéamajetkovépomeryfyzickejosoby,ktorá
ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno

vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

37.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana

výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

40. Súd sa pri právnom posúdení veci ako prvej venoval námietke premlčania nároku vznesenej v
konaní žalovaným (vo vzťahu k nedodržaniu objektívnej premlčacej doby), pričom dospel k záveru,
že nie je dôvodnou. Žalovaný argumentoval, že objektívna premlčacia doba v danej veci plynie od

okamihu poškodenia plomby (zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii), ktorý okamih poškodenia
zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplýva, dokonca sám žalobca uznal, že tento deň určiť nevie, a
teda žalobca nepreukázal, že žaloba je podaná včas. Súd má však za to, že odo dňa poškodenia
plomby začína plynúť iba objektívna premlčacia doba nároku na náhradu škody na plombe, ktorého sa
však žalobca v konaní nedomáha. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej

neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Udalosťou, z ktorej
škoda vznikla (§ 106 ods. 2 OZ) je potom nie poškodenie plomby, ale samotný, rôznu dobu trvajúci,
neoprávnený odber zemného plynu, ktorý sa premlčuje samostatne za každý deň uplatneného obdobia
trvania neoprávneného odberu plynu. Keďže žalobca si v konaní uplatnil podľa § 1 ods. 9 vyhlášky
nárok na náhradu škody za obdobie trvania neoprávneného odberu od 14.04.2022 do 26.01.2023

(keď posledný fyzický odpočet bol dňa 13.04.2022), trojročná objektívna premlčacia doba za prvý deň
neoprávneného odberu uplynula dňa 14.04.2025 (keď nemohla začať plynúť skôr ako dňa 14.04.2022).
Žaloba bola podaná dňa 17.07.2024, a teda nárok žalobcu nie je v žiadnej časti premlčaný v objektívnej
premlčacej dobe. Pre úplnosť súd vyhodnotil i premlčanie nároku v subjektívnej premlčacej dobe.
Subjektívna premlčacia doba mohla začať plynúť najskôr odo dňa 16.03.2023, kedy sa poškodený

dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1 OZ), keď podľa vlastných tvrdení v daný
deň nadobudol žalobca podozrenie, že žalovaný odoberá plyn meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Dvojročná subjektívna premlčacia doba tak uplynula dňa
16.03.2025, a teda nárok nie je premlčaný ani v subjektívnej premlčacej dobe. Nárok si tak žalobca
uplatnil v zákonnej premlčacej dobe a námietka premlčania je nedôvodná.

41. Predpokladom úspešnosti žaloby bolo preukázanie žalobcu, že došlo k protiprávnemu konaniu,
vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi. Súd má za to, že žalobca dané aspekty zodpovednosti
za škodu v tomto konaní preukázal.

42. Ustanovenie § 82 ZoE upravuje niekoľko skutkových podstát, ktoré označuje za neoprávnený
odber plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú
dodávateľovi plynu neoprávneným odberom treba dôsledne rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty (z
viacerých možných) neoprávneného odberu dodávateľ plynu, resp. prevádzkovateľ distribučnej siete
odvíja porušenie povinnosti. Pri každej zo skutkových podstát musia byť totiž naplnené iné predpoklady

vzniku nároku na náhradu škody. V prípade neoprávneného odberu pritom prichádza do úvahy tak
subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu, ako je to napr. v prípade neoprávneného odberu plynu v
zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. c) ZoE (neoprávnený zásah „odberateľa“ do meradla s
následkom nezaznamenávania alebo nesprávneho zaznamenávania odberu plynu), ako aj objektívna
zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, ako je v prípade neoprávneného

odberu plynu v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona (odber plynu meraný meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii). Žalobca si v konaní uplatnil nárok
nanáhraduškodypodľaustanovenia§82ods.1písm.d)ZoE,priktoromjezozneniaprávnehopredpisu
(gramatickývýklad),zmysluaúčeluustanovenia(teleologickývýklad),akoizustálenejjudikatúryzrejmé,že zodpovednosť odberateľa je objektívnou. Zodpovednosť odberateľa za škodu vzniká pri splnení
predpokladov, že 1. na predmetnom odbernom mieste dochádzalo k odberu plynu (plyn bol odoberaný)
a 2. odoberaný plyn bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii (plomba). Zákon teda pri uplatnení nároku na náhradu škody nevyžaduje
zisťovanie, kedy a kým bola plomba na určenom meradle porušená, či o tom odberateľ vedel alebo
nie, prípadne ako bolo s meradlom nakladané po porušení plomby. Zákon nevyžaduje preukazovanie
zavinenia odberateľa za vznik škody, respektíve za porušenie plomby. Účelom a zmyslom zákonnej
úpravy je umožniť subjektom uvedeným v § 82 ods. 2 ZoE domôcť sa náhrady škody voči odberateľovi

zemného plynu, ktorý odoberal plyn meraný meradlom s porušenou plombou (určeným meradlom bez
platného overenia - § 16 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 12 písm. d) ZoM).

43. Objektívny charakter zodpovednosti za škodu potvrdzuje napríklad uznesenie Najvyššieho súdu
SR (NS SR) sp. zn. 4Cdo/106/2020 z 29.6.2021 (vydané v období po náleze ÚS SR, na ktorý
poukazuje žalovaný), v ktorom súd uviedol: “Z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu k

otázke týkajúcej sa zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu za neoprávnený odber plynu,
a to z rozhodnutí najvyššieho súdu napr. sp. zn. 1Cdo/107/2008, ako aj sp. zn. 4Cdo/102/2010,
vyplýva, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V tom prípade odberateľ
plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie

proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie
zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného,
prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie
meradla porušili. Totožný právny záver vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/30/2009,
sp. zn. 3Cdo/99/2012….Pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom

plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
dovolací súd konštatuje, že zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna
a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii….Pre posúdenie existencie protiprávneho úkonu v
zmysle § 82 ods. 1 písm. d) ZoE je rozhodujúce zistenie, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti

neoprávnenejmanipuláciiplynunameradleajeirelevantné,čimeradlobolofunkčnéalebonie,prípadne,
či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu.”

44. Súd tak aj s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax dovolacieho súdu založil svoje rozhodnutie na
závere,žezodpovednosťpodľa§82ods.1písm.d)a§82ods.2ZoEjezodpovednosťouobjektívnou,t.j.

otázka zavinenia žalovaného nie je v tomto konaní relevantná a nie je potrebné zisťovať a posudzovať,
kto a kedy plombu porušil, či plombu porušil žalovaný alebo o jej porušení vedel a súčasne ani to, ako
sa s plynomerom nakladalo po porušení plomby. Žalobcu tak nezaťažuje dôkazné bremeno ani ohľadne
toho, či okrem porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii došlo k stáčaniu plynomeru
(neoprávnenej manipulácii s meradlom), keď právny predpis takýto predpoklad vzniku zodpovednosti

odberateľa za škodu neobsahuje. V prípade trvania na preukazovaní zásahu do meradla (či už v
súvislosti s preukazovaním porušenia právnej povinnosti, alebo v súvislosti s preukazovaním vzniku
samotnej škody) by zadefinovanie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods.
1 písm d) bolo zbytočným (a táto skutková podstata by sa stala nepoužiteľnou a nadbytočnou), keď
uvedené konanie je už obsiahnuté v skutkovej podstate podľa § 82 ods. 1 písm. c) ZoE. Keďže však

táto skutková podstata neoprávneného odberu v právnom predpise existuje v platnej a účinnej podobe,
nemá prečo nevyvolávať predpokladané právne následky. Aj s poukazom na skutočnosť, že v ZoE sú
jasne uvedené obe spomenuté skutkové podstaty neoprávneného odberu (s jasne určenou a odlišnou
hypotézou právnej normy – predpokladom, za naplnenia, ktorého, dochádza k definovaniu odberu ako
neoprávneného) súd uzatvára, že žalobca nie je v tomto prípade povinný preukazovať a súd nie je

povinný skúmať, či došlo k zásahu do meradla, stáčaniu plynomeru, prípadne, či plynomer meral, alebo
nemeral správne. Zisťovanie daných skutočností zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, pričom
podmieňovanie vzniku neoprávneného odberu (či súvisiacej škody) skutočnosťou preukázania stáčania
plynomeru (nesprávneho zaznamenávania odberu plynu) by mohlo ohroziť stabilitu distribučnej sústavy
plynu, keď zabezpečovacie plomby na plynomeroch by sa stali fakticky zbytočnými, bez reálneho

priameho následku ich porušenia, keď prevádzkovateľ distribučnej siete by vždy musel bez ďalšieho
preukazovať nesprávnosť nameraných hodnôt na plynomeri (čo je zväčša nepreukázateľné). Žalovaným
žiadaným výkladom dotknutého ustanovenia § 82 ods. 1 písm d) ZoE – vyžadovaním preukázania
stočenia plynu, či nesprávnosti merania meradla (ktorý súd nenachádza vo výklade gramatickom,teleologickom a už vôbec ho nepovažuje za logický) by tak došlo k ohrozeniu, či dokonca zabráneniu
dosiahnutia samotného cieľa právnej úpravy neoprávneného odberu plynu, ktorým je stabilita a ochrana
distribučnej sústavy. V prejednávanej veci je tak irelevantným, či plynomer meria, alebo nemeria

správne, resp. žalobca uvedenú skutočnosť nie je povinný preukazovať, keďže si neuplatnil nárok
podľa § 82 ods. 1 písm. c) ZoE. Cieľom skutkovej podstaty podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE je totiž
postihovať neoprávnený odber v prípade, ak zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii na meradle
bolo porušené, nedá sa naďalej v zmysle ZoM naň spoľahnúť ako na meradlo s overením, keďže
bez prítomnosti neporušenej plomby je možné s číselníkom meradla manipulovať a namerané hodnoty

ľubovoľne upravovať.

45. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že ak by uplatnenie nároku na náhradu škody zákon
podmieňoval tým, že poškodený musí nevyhnutne preukázať, kto a kedy plombu porušil, prípadne či
o poškodení plomby odberateľ vedel, resp. či sám plombu porušil alebo porušenie plomby zadal tretej
osobe, bolo by tým bez ďalšieho znemožnené uplatnenie nároku na náhradu škody. Nie je reálne možné,

aby žalobca (v danom prípade prevádzkovateľ distribučnej sústavy) zistil (a dokonca vedel preukázať),
kedy, kým a ako došlo k porušeniu plomby. Tým by sa predmetná právna úprava stala neupotrebiteľnou
a práva z nej vyplývajúce nerealizovateľnými.

46. Objektívny charakter zodpovednosti odberateľa za škodu pritom potvrdzuje aj nález Ústavného

súdu III. ÚS 114/2020-81 („nález“), podľa ktorého „Keďže v danom prípade právne závery o objektívnej
zodpovednosti odberateľa za neoprávnený odber, ktorý je merané určeným meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, sú odôvodnené, vychádzajú z vedeckého
prístupu k zákonnému textu (opierajú sa o výklad gramatický a teleologický), ústavný súd nemá
dôvod zasiahnuť do posúdenia tejto právnej otázky o objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu za

neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) prvej aliney ZoE.“ Uvedený nález, na ktorý
poukazuje žalovaný, rovnako potvrdzuje i legitimitu cieľa právnej úpravy neoprávneného odberu v
podobe nevyhnutnosti zabezpečenia stability a ochrany distribučnej sústavy, hoci v tomto prípade
dochádza k určitému zvýhodneniu prevádzkovateľa distribučnej siete, avšak vzhľadom na potrebu
ochrany verejného záujmu uvedené ústavný súd vyhodnotil ako ústavne konformné a zásah do

majetkového práva odberateľa v tomto prípade za prechádzajúci testom proporcionality (odsek 48.
nálezu).

47. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/49/2019 z 26.9.2019 “Ak
je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným

zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t.j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu
v súlade s § 82 ods. 2 ZoE povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku.
Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon považuje neoprávnený
odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) ZoE rozhodujúce samotné

porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či
bolo meradlo funkčné, nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu.
Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že druhým predpokladom zodpovednosti za
škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu,
je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s

porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii”.

48. Protiprávnym konaním tak v tomto prípade je odoberanie plynu, pričom odber je meraný určeným
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plynomerom s
porušenou plombou). Takéto odoberanie plynu z distribučnej sústavy (nemerané v súlade s platnými

právnymi predpismi) zákon v § 82 ods. 1 písm. d) ZoE označuje ako neoprávnený odber plynu.
Iné skutkové podstaty neoprávneného odberu sú pre túto vec bezpredmetné. Žalobca sa pritom v
konaní jasne domáhal náhrady škody z dôvodu neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1
písm. d) ZoE. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že skutková podstata § 82 ods. 1 písm.
d) ZoE v sebe neobsahuje znak spočívajúci v odoberaní/spotrebe plynu, a preto následkom tohto

druhu neoprávneného odberu nie je a objektívne ani nemôže byť škoda predstavujúca množstvo
plynu. Naopak, súd má za to, že daná skutková podstata v sebe priamo zahŕňa znak odoberania
plynu, čo vyplýva z jasnej dikcie zákona (neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným
meradlom, na ktorom…..), z jeho jednoznačného gramatického, ako i teleologického výkladu, akouž bolo uvedené i judikatúrne uzavreté vyššie. Naopak výklad žalovaného, že poškodením plomby
dochádza iba ku škode na plombe (bez iných právnych dôsledkov v prípade existujúceho odberu plynu)
je výkladom špekulatívnym, právne nelogickým, nerešpektujúcim jasné znenie platného a účinného

právneho predpisu.

49. Na preukázanie protiprávneho konania podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE je potrebné ustáliť, že
1. žalovaným je odberateľ zemného plynu na danom odbernom mieste, 2. na danom odbernom
mieste bol zemný plyn v rozhodnom období odoberaný (spotrebúvaný), 3. na plynomeri na danom

odbernom mieste bola porušená plomba. Iné predpoklady preukazovania danosti protiprávneho konania
zákon nevyžaduje. Ak totiž § 82 ods. 1 písm. d) ZoE jednoznačne viaže povinnosť nahradiť škodu
na poškodenie plomby, potom procesnou povinnosťou žalobcu je preukázať poškodenie plomby, nie
vyvracať každú špekuláciu žalovaného.

50.Vkonanínebolosporné,žezmluvnýmodberateľomplynunapredmetnomodbernommieste(A.XXX/

XX, C.) bol žalovaný. V konaní taktiež nebolo sporným, že na danom odbernom mieste bol v rozhodnom
období odoberaný zemný plyn (sám žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádzal, že plyn odoberal, a to na
základe zmluvy o dodávke plynu). Sporné v konaní medzi sporovými stranami bolo, či žalobca riadne
preukázal porušenie plomby na meradle, ako posledného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu.

51. Žalobca preukazoval porušenie plomby predložením súkromného znaleckého posudku č. 65/
PL-2023 znalca v odbore kriminalistika, odvetvie mechanoskopia Ing. Petra Lešku. Tento v písomnom
znaleckom posudku (posudok č.l. 14 a nasl.) uviedol, že “zistil, že mu bol v nepoškodenom obale
predložený plynomer s výrobným číslom 6462218-0B9-08-I …. Pri pokuse o demontáž plomby zistil, že
plomba je predelená, kryt číselníka je možné odklopiť od telesa plynomeru bez dodatočného poškodenia

plomby. Spodná časť plomby je upevnená na nosnom plechu krytu číselníka. Optickým skúmaním
povrchu plomby zistil prítomnosť zaschnutej hmoty na spodnej časti plomby. Z predloženého plynomeru
demontoval olovenú plombu krytu číselníka. Pri demontáži nedošlo k poškodeniu mechanoskopických
stôp na plombe ako ani k poškodeniu povrchu zaisťovacieho plechu. Na plombe sa nachádza označenie
„08 – M41“. Sporné odtlačky porovnal s kontrolnými odtlačkami čeľustí plombovacích klieští, ktoré

prevzal od zástupcu spoločnosti Elster, s.r.o.”. Znalec optickým skúmaním zistil obsahovú zhodu
(označenie v tvare „08 – M41“), tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a
kontrolných odtlačkov. Na základe optického skúmania potom znalec potvrdil, že sporné odtlačky
čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja.
V závere posudku znalec uviedol, že môže potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej

manipuláciiboloporušené–mechanickypoškodené.Prílohouznaleckéhoposudkuježiadosťoposudok
obsahujúca charakteristiku meradla, kde výrobcom je spoločnosť PREMAGAS, typ meradla BK G4T –
P0B9, s výrobným číslom 6462218, s rokom výroby 2008, rokom posledného overenia 2008, pričom
značka bola osadená autorizovanou osobou ELSTER – MIDO. Znalecký posudok obsahuje riadnu
znaleckú doložku v zmysle právnych predpisov.

52. Žalovaný v konaní namietal nepreskúmateľnosť znaleckého posudku, pričom argumentoval i
predloženými rozhodnutiami o uložení sankcií znalcovi ministerstvom spravodlivosti. V správnych
konaniach bolo znalcovi vytýkané, že z posudkov nevyplýva, (i) akým spôsobom znalec plombu
demontoval, akým spôsobom ju poškodil, a či spôsobené poškodenie mohlo/nemoholo mať vplyv na

znalecké dokazovanie, ak áno, aký; (ii) že v znaleckom posudku neobjasnil, aké kontrolné odtlačky a
v akom počte od zadávateľa posudku prevzal a nevysvetlil rozpor medzi množným číslom kontrolných
odtlačkov a jednotným číslom porovnávacích odtlačkov; (iii) že neuviedol aké sú to špecifické znaky
sporných a kontrolných odtlačkov a nepopísal bližšie aké rozmerové, tvarové a obsahové zhody/
nezhody zistil (rozhodnutie ministerstva spravodlivosti č. 02006/2019/153 (č.l. 43 a nasl.); (iv) že z

posudku nevyplýva, či znalec poškodil počas demontáže okolie zaisťovacieho plechu krytu číselníka
v okolí plomby sám; (v) že aby mohol znalec konštatovať odstránenie plomby a jej nahradenie
inou plombou, musel mať vedomosť o tom, aká konkrétna plomba bola umiestnená v roku overenia
(rozhodnutie ministerstva č. 18621/2021/153 (č.l. 57 a nasl.); (vi) že znalec do posudku nepriložil všetku
fotodokumentáciu; (vii) že z posudku nie je jasné, v čom sa skúmané špecifické znaky zhodovali, či boli

rozdielne (napr. vzdialenosť medzi určitými bodmi, výška, hĺbka), znalec sa obmedzil na konštatovanie
zhody/nezhody špecifických znakov bez jeho bližšieho popisu (rozhodnutie ministra č. 02006/2019/153
RK (č.l. 53 a nasl.).53. Žalovaný tiež namietal, že znalec nemal k dispozícii samotné raznice, že porovnanie vykonal iba s
jednou tvarovou zostavou kontrolných odtlačkov, že z posudku nie je možné zistiť, aké špecifické znaky
znalec porovnával.

54.Vzhľadomnaobsiahlenámietkyžalovaného,akoajzaúčelomumožneniažalovanémuklásťznalcovi
otázky, keď znalecký posudok mu nedával odpovede na všetky ním kladené otázky, súd uskutočnil podľa
§ 208 ods. 3 CSP výsluch znalca na pojednávaní dňa 28.03.2025. Na pojednávaní znalec uviedol, že
mu bol predložený plynomer s výrobným číslom 6462218. Pri pokuse o demontáž plomby zistil, že je

predelená. Plombu následne demontoval a na spodnej časti plomby zistil prítomnosť cudzej hmoty, ktorá
tam byť nemala. Porovnal tak plomby a zistil, že znaky sa nezhodujú. Tým, že plomba bola predelená,
dal sa odklopiť kryt číselníka. V tejto súvislosti znalec poukázal na obrázok 6, kde je vidieť odklopený
kryt číselníka. Zároveň ako je vidieť na obrázku 9, tak sa na plombe nachádza zaschnutá hmota. Na
otázku, či sa to tvárilo ako zlepené spolu, vrch a spodok, znalec uviedol, že v podstate áno. Znalec mal
k dispozícii 1 kontrolný odtlačok s označením 08 M41, ktorý prevzal od spoločnosti Elster. Tiež potvrdil,

že nemá vedomosť, ktorým razníkom z tých 4 bol vytvorený kontrolný odtlačok, keďže sú už zničené.
Znalec pripustil, že pôvodne tam mohla byť osadená aj táto plomba, ktorá síce nesedí s jeho odtlačkom,
ale môže sedieť s tými ďalšími z tých 4, ktoré on nemá. Záver posudku je však preto taký, pretože plomba
bola predelená s tým, že následne bola zlepená lepidlom. Znalec zároveň konštatoval, že zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii bolo mechanicky poškodené.

55. Súd konštatuje, že zo záverov znalca v posudku v spojení s jeho výsluchom na pojednávaní mal
za jednoznačne preukázané, že plomba na predmetnom plynomeri bola porušená – predelená a na
plombe sa nachádzala cudzia hmota. Ak je znaleckým skúmaním jednoznačne zistené, že plomba
bola mechanicky predelená, kryt číselníka bolo možné odklopiť od telesa plynomeru bez dodatočného

poškodenia plomby a následne cudzou hmotou bola plomba zlepená, potom logickým záverom je,
že pôvodná plomba bola porušená. Je teda zrejmé, že ide o také porušenie plomby, v dôsledku
ktorého zaniká ochranná funkcia plomby a je umožnené vykonanie neoprávnenej manipulácie. Námietky
žalovaného k znaleckému posudku nie sú spôsobilé vyvrátiť záver, že plomba na odbernom mieste bola
porušená. Prípadné odchýlky vzniknuté pri kovoryteckej metóde výroby, na ktoré poukazoval žalovaný,

žiadnym spôsobom nemôžu spôsobiť mechanické poškodenie – predelenie a lepenie plomby ako tomu
bolo v prípade žalovaného. V konaní mal súd za preukázané, že znalec tiež porovnal sporné odtlačky s
kontrolnými odtlačkami, ktoré prevzal od žalobcu. Spochybňovanie úplnosti, či správnosti (predloženia
odtlačkov razníc používaných v dotknutom roku) predložených kontrolných odtlačkov zo strany žalobcu
je pre súd nedôvodné, a to najmä s poukazom na to, že podstatnou skutočnosťou v tomto prípade je

to, že i keby plomba bola originálna, bola mechanicky poškodená – predelená, pričom sa na plombe
nachádzala aj zaschnutá cudzia hmota. Tým, že táto plomba bola predelená, dal sa odklopiť kryt
číselníka.Keďžeznaleczáveryvyplývajúcezoznaleckéhoposudkujednoznačnevysvetlilvrámcisvojho
výsluchu, súd nemá dôvod spochybňovať odborný postup znalca, či spoľahlivosť ním používaných
metód. Žalovaný mal možnosť v konaní predložiť vlastné dôkazy, prípadne i vyvracajúce odborné závery

znalca, avšak takéto v konaní predložené neboli.

56. Súd tak v konaní neprebral nekriticky názor znalca, ale posudok podrobil individuálnej kontrole,
vyhodnotil ho spoločne s ostatnými v konaní predloženými dôkazmi a dospel k záveru, že znalecký
posudok (doplnený výsluchom znalca) je presvedčivý a úplný. Žalovaný namietal postup znalca a

úplnosť, či presvedčivosť posudku, avšak neuviedol konkrétne tvrdenia ohľadne nesprávnosti jeho
konečných záverov. Znalecký posudok riadne obsahuje žalovaným vytýkanú znaleckú doložku, na
pojednávaní znalec doplnil i celkový opis priebehu jeho skúmania, keď i tu súd poukazuje na skutočnosť,
že v tomto prípade znalec nevyvodzoval svoje závery zo zvukových či iných aspektov demontáže
plômb, ktoré by neboli opakovane vyhodnotiteľné, a teda jediným dôkazom porušenia plomby by bolo

subjektívne a nezadokumentované posúdenie znalcom (čo v minulosti spôsobovalo nepreskúmateľnosť
znaleckého skúmania konštatovanú súdmi), ale vychádzal z optického skúmania, ako prípustnej
odbornej metódy skúmania znalcom daného zamerania.

57. K sankciám uloženým znalcovi správnymi orgánmi súd uvádza, že súd posudzuje znalecké

posudky z iných hľadísk ako orgán kontroly. V civilnom sporovnom konaní sa totiž súd nesústreďuje
na prípadné formálne pochybenia znalca (napr. nedostatok nie zásadnej náležitosti), ktoré nemajú
vplyv na logickú súvislosť, preskúmateľnosť a presvedčivosť záverov znalca, avšak správny orgán
takéto chyby postihuje. Rovnako správny orgán vyhodnocuje písomný výstup znalca v posudku, avšaksúd berie dokazovanie v konaní ako celok, a teda aj prípadné nedostatky písomného znaleckého
posudku môžu byť odstránené/doplnené výsluchom znalca a určité skutočnosti nevyplývajúce priamo z
posudku môžu byť dokazované a vyplývať i z iných dôkazov predložených v konaní, keď súd hodnotí

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Posudzovanie znaleckého skúmania a jeho preskúmateľnosti a
presvedčivosti súdom a správnym orgánom je preto iné, s inými právnymi dôsledkami a procesnými
závermi. Súčasne súd zdôrazňuje, že žalovaným predložené rozhodnutia správnych orgánov sa netýkali
priamo znaleckého posudku predloženého v tomto konaní, súčasne však uzatvára, že správnymi
orgánmi vytýkané nedostatky v konaní predložený posudok ani neobsahuje. Znalecký posudok spojení

s výsluchom znalca totiž obsahuje dostatočný opis i dokumentáciu postupu demontáže plynomeru a
je zrejmé, že znalec plombu pri demontáži nepoškodil (k výhradám (i) a (iv)). V znaleckom posudku
objasnil, aké kontrolné odtlačky a v akom počte od žalobcu prevzal (ii). Znalec tiež uviedol, aké
špecifické znaky skúmal (iii) (vi). Znalec mal podľa prílohy posudku vedomosť o tom, aká plomba bola
umiestnená v roku overenia (v) a súčasťou posudku je kompletná fotodokumentácia (vi). V tomto prípade
tak bola iná dôkazná situácia, ako v konaní pred Krajským súdom v Trnave, ktorý v rozhodnutí č.k.

31Cob/57/2019-281 zo dňa 26.5.2020, na ktoré poukazoval žalovaný, potvrdil zamietnutie žaloby pre
nedostatky znaleckého posudku totožného znalca. V tomto konaní súd, s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu, znalecký posudok predložený žalobcom považuje za preskúmateľný a zodpovedajúci
zásadám logického myslenia a v spojení s výsluchom znalca preukazujúci mechanické porušenie
plomby na meradle.

58. Závery znalca žalovaný relevantným spôsobom nevyvrátil, pričom znalec potvrdil mechanické
porušenie plomby – jej predelenie. Súd preto na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že na
strane žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu spočívajúcemu v odoberaní (spotrebúvaní) plynu na
predmetnom odbernom mieste, keď takto odoberaný plyn bol meraný určeným meradlom s porušeným

zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) spojení s § 82 ods. 2 ZoE
je tak žalovaný zodpovedný za neoprávnené odoberanie plynu na predmetnom odbernom mieste a je
povinný nahradiť žalobcovi škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu.

59. Pri neoprávnenom odbere plynu meranom meradlom, na, ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu (por. napr. uznesenie NS SR sp.
zn. 4Cdo/106/2020). Dodávateľ plynu dodáva do distribučnej siete také množstvo plynu, ktoré jeho
zmluvní odberatelia odoberú na meraných výstupných bodoch distribučnej siete. Dodávateľ plynu si
účtuje úhradu za plyn v sume, aká bola nameraná na odberných miestach jeho zmluvných odberateľov,
a iba v takom množstve dodáva plyn do distribučnej siete. Množstvo dodaného plynu dodávateľom

sa rovná súčtu nameraných odberov na jednotlivých meradlách. V prípade zistenia odberu plynu
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (neoprávneného
odberu), nemožno brať do úvahy nameraný odber, keďže plynomer stratil overenie a údaje z neho už
nemôžu byť použité (§ 25 ods. 12 písm. d) v spojení s § 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm.
a) ZoM). Prevádzkovateľ distribučnej siete tak nemôže takto odobratý plyn vyúčtovať dodávateľovi

plynu do odberného miesta. Pokiaľ teda žalovaný takto odoberal tzv. nemeraný plyn, tento odoberal na
úkor žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý dodal do systému v rámci jeho povinnosti
vyvažovať distribučnú sieť, a teda nad rámec nameranej spotreby všetkých dodávateľov. Odberom
takéhoto plynu dochádza k vzniku škody u prevádzkovateľa distribučnej siete. Ide teda primárne o
skutočnú škodu spočívajúcu v množstve odobratého zemného plynu, ktorý žalobca nemôže vyúčtovať

dodávateľovi zemného plynu (a ani dodávateľ ho nemôže vyúčtovať odberateľovi), a teda dochádza k
zmenšeniu majetku žalobcu o hodnotu žalovaným odobratého/spotrebovaného zemného plynu.

60. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 5 Obdo/32/2018 “Z charakteru spôsobu poskytovania prístupu
k tejto komodite (zemného plynu) v zmysle jeho distribúcie je jednoznačné, že zákon automaticky

pri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku škody na strane žalobcu, ak bol plyn zo siete
odoberaný, keďže týmto momentom zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného
dodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom
zariadenia bez poškodeného zabezpečenia (t.j. spĺňajúceho kritériá oprávneného odberu)… V prípade
odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká

žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o
hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj
náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť, a ktoré by mu inak
nevznikli…. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná,t.j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady),
hodnote neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj nákladoch, ktoré žalobca musí v
súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť, a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému

odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy
nižšej inštancie, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene
s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa
zmluvy žalovanému dodávať.”

61. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v rozhodnom období odoberal z distribučnej
siete plyn. Nebolo sporné ani to, že dodávateľ zemného plynu vyúčtoval žalovanému za dodávku
zemného plynu v rozhodnom období do odberného miesta sumu 0,- Eur. Táto skutočnosť vyplýva aj
z potvrdenia spoločnosti SPP, a.s. zo dňa 17.06.2024 (č.l. 29). Na základe uvedeného súd dospel k
záveru, že žalovaný v rozhodnom období odobral z distribučnej siete plyn, za ktorý nezaplatil. Žalobcovi
v dôsledku neoprávneného odberu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného vznikla skutočná

škoda spočívajúca v znížení majetku žalobcu o hodnotu neoprávnene odobratého množstva zemného
plynu a o žalobcom vynaložené náklady, ktoré by inak nevynaložil, ak by k neoprávnenému odberu
nedošlo.

62. Pokiaľ sa týka príčinnej súvislosti, táto vyjadruje priamu väzbu javov (objektívnych súvislostí), v

rámci ktorého jeden jav - príčina, vyvoláva druhý jav - následok. Príčinná súvislosť sa zisťuje vo
vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je
protiprávne). Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak
je iba sprostredkovaný (por. rozsudok NS SR z 30.06.2010, sp. zn. 5 Cdo/126/2009).

63.Súdtiežuzavrel,žemedziprotiprávnymkonanímžalovaného(odoberaniezemnéhoplynumeraného
meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii) a vznikom škody u žalobcu
existujepriamapríčinnásúvislosťaškodažalobcovivzniklaakopriamydôsledokneoprávnenéhoodberu
plynu žalovaným. Škoda na strane žalobcu vznikla totiž práve preto, že žalovaný odoberal zemný
plyn meraný meradlom s porušenou plombou. Porušenie plomby plynomeru, a z toho vyplývajúca

nepoužiteľnosť zaznamenaných údajov na plynomeri bráni tomu, aby žalobca štandardným spôsobom
vyúčtoval dodávateľovi zemný plyn odobratý žalovaným na predmetnom odbernom mieste. Z rovnakého
dôvodu nemohol dodávateľ zemného plynu fakturovať dodaný plyn žalovanému, a teda žalovaným
neoprávnene odobratý zemný plyn nie je zemným plynom dodaným dodávateľom SPP, a.s. na základe
zmluvy o dodávke plynu uzavretej so žalovaným. Tvrdenia žalovaného, že mal na dodávku plynu

uzavretú riadnu zmluvu, sú preto bez právneho významu.

64. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že následkom porušenia zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii (plomby) je vždy iba a len poškodená plomba, bez akýchkoľvek ďalších
súvislostí. Ak totiž k poškodeniu plomby pristúpi súčasný odber plynu, dochádza k neoprávnenému

odberu plynu s následkami definovanými ZoE. Žalobca sa pritom v tomto konaní nedomáhal náhrady
škody z titulu poškodenia plomby (ako protiprávneho konania), ale z titulu odberu plynu meradlom,
na ktorom bola plomba porušená (ktorý odber je protiprávnym konaním). Je pravdou, že v prípade
poškodenia plomby na plynomeri môže dôjsť k situácii, že následkom nebude vznik skutočnej škody v
podobe hodnoty odobratého plynu, a to napr. v prípade, ak na odbernom mieste nedošlo v rozhodnom

období k žiadnemu odoberaniu/spotrebúvaniu plynu (pričom prebiehajúci odber plynu v rozhodnom
období predstavuje skutkovú okolnosť podliehajúcu dokazovaniu v konaní), v tomto konaní však odber
plynu v rozhodnom období nebol sporným.

65. Súd právny vzťah žalobcu a žalovaného nevyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Tu poukazuje

napríklad na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/283/2020 zo dňa 21.4.2022, v ktorom sa uvádza: “Pre
úplnosť dovolací súd dodáva, že v danom prípade (náhrada škody za neoprávnený odber plynu a
zodpovednosť odberateľa za odber meraný meradlom, na ktorom bola porušená plomba) sa nejedná o
spor s ochranou slabšej strany (napr. II. ÚS 70/2019).” Súd pritom pri tomto hodnotení vychádzal aj z
osobitných charakteristík danej veci, kedy medzi sporovými stranami nebol uzatvorený žiaden zmluvný

vzťah, žalobca si voči žalovanému neuplatňuje nárok zo zmluvy, ale z neoprávneného odberu zemného
plynu v zmysle právnych predpisov.66. Pri vyčíslení výšky škody postupoval žalobca podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu (ďalej iba “vyhláška”). Žalovaný v konaní nenamietal nesprávnosť výpočtov vykonaných

žalobcom podľa vyhlášky, namietal, že žalobca vôbec nemal určovať výšku škody podľa vyhlášky, a že
uplatňovaná výška náhrady škody je neprimeraná a má sankčný, nielen kompenzačný charakter.

67. Súd dospel k záveru že žalobca správne použil na výpočet výšky skutočnej škody vyhlášku, a to
podľa § 82 ods. 3 ZoE, keďže nemal dispozícii objektívne a spoľahlivé podklady, na základe ktorých by

mohol škodu vyčísliť inak. Žalobca nemohol za účelom vyčíslenia výšky škody použiť údaje namerané
plynomerom, keď na tomto bola zistená porušená plomba, určené meradlo (plynomer) tak stratilo
overenie a akékoľvek údaje z neho už nemôžu byť použité (§ 25 ods. 12 písm. d) v spojení s § 16 ods.
1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) ZoM). Nemožnosť použitia údajov z plynomeru, ktorý nemá platné
overenie alebo nebol namontovaný prevádzkovateľom distribučnej siete, t.j. nie je originálnym, výslovne
vyplýva (a contrario) aj z § 1 ods. 12 vyhlášky. Predmetná vyhláška v § 1 ods. 1 výslovne uvádza,

že podľa nej je potrebné postupovať práve v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva
neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že
žalobca bol oprávnený určiť výšku škody podľa vyhlášky, keď údaje z plynomeru nebolo možné použiť
a v konaní nebolo preukázané, že by žalobca disponoval akýmikoľvek inými podkladmi, ktoré by bolo
možné považovať za objektívne a spoľahlivé a postačujúce na presné určenie hodnoty plynu, ktorý

žalovaný neoprávnene odobral z distribučnej siete v rozhodnom období.

68. Taktiež žalobca nemohol pri vyčíslení škody postupovať podľa predchádzajúcich, či nasledujúcich
spotrieb plynu na odbernom mieste, pričom tu súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu SR.

69. V uznesení sp. zn. 3Obdo/49/2019 zo dňa 26.9.2019 NS SR poukázal na ustálenú rozhodovaciu
prax dovolacieho súdu, a to konkrétne na uznesenie NS SR 5Obdo/32/2018 z 29.11.2018, v ktorom NS
SR uviedol “V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k

zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú
škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom
plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť
inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným
predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to

vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle
množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej
siete,zktorejbolplynneoprávneneodobratý,muselpoznaťpresnémnožstvotaktoodobratéhozemného
plynu. V zmysle ust. § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda
záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa
tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom
bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom,
ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 59 ZoE predpokladá, t. j. podkladom, na základe ktorého by bolo

možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku
skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie,
keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné
určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a
teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom,

na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť
spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý
zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k
odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.“ Obdobne v rámci ustálenej rozhodovacej praxe
poukazoval na rozsudok NS SR 3Obdo/49/2018 zo dňa 13.6.2019, podľa ktorého “Ak bolo na určenom

meradle plynu porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno ho použiť na daný
účel s poukazom na znenie ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii v znení
účinnom do 30. júna 2018, a hodnoty namerané meradlom (t. j. plynomerom), na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemôže žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sietepoužiť ako údaj o množstve odobratého plynu. Pokiaľ došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti
neoprávnenej manipulácii, nemá prevádzkovateľ distribučnej siete objektívnu možnosť zistiť množstvo
skutočne odobratého plynu. Rovnako aj v prípade neoprávneného odberu plynu podľa § 59 ods. 1 písm.

d/ zákona o energetike nie je možné za účelom zistenia skutočne vzniknutej škody vychádzať z údajov
o množstve odobratého plynu za obdobie, ktoré predchádzalo neoprávnenému odberu plynu prípadne
za obdobie, ktoré nasledovalo po neoprávnenom odbere plynu, keďže tieto údaje nepredstavujú údaj
o množstve skutočne odobratého plynu počas obdobia neoprávneného odberu plynu. Preto ani pri
neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii, podľa § 59 ods. 1 písm. b/ zákona o energetike, nemôže množstvo skutočne odobratého
plynu a výšku skutočne vzniknutej škody určiť znalec v znaleckom posudku (keďže to nemôže určiť
ani samotný poškodený), ktorý tak nie je možné považovať za objektívny a spoľahlivý podklad pre
vyčíslenie skutočne vzniknutej škody. Výška skutočne vzniknutej škody sa aj v tomto prípade určí
spôsobompredpokladanýmvustanovení§59ods.3druháčasťvetyzákonaoenergetike,atovýpočtom
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu na základe Vyhlášky č. 155/2005 Z. z..” Súčasne

Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 3Obdo/49/2019 zo dňa 26.9.2019 dospel k výslovnému záveru, že
“pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi mohla neoprávneným odberom plynu vzniknúť škoda,
ktorá proporcionálne zodpovedá odberu plynu žalovaným za predchádzajúce obdobie, v dôsledku čoho
neaplikoval pri výpočte výšky škody vyhlášku, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu a zároveň vec nesprávne právne posúdil.”

70. V rozhodnutí sp. zn. 2Obdo/71/2021 zo dňa 30.11.2022 týkajúceho sa problematiky určovania výšky
škody za neoprávnený odber plynu Najvyšší súd Slovenskej republiky i napriek existencii rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 114/2020 zo dňa 09.03.2021 zdôraznil, že nakoľko otázka aplikácie
vyhláškypriurčovanívýškyškodyzaneoprávnenýodberplynubolaužvrozhodovacejpraxidovolacieho

súdu zodpovedaná vo viacerých jeho rozhodnutiach (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 13.06.2019 sp. zn. 3Obdo/49/2018, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 26.09.2019 sp. zn. 3Obdo/49/2019, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
14.05.2020 sp. zn. 5Obdo/76/2019), s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 06.03.2017 sp. zn. 3Cdo/6/2017 a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa

06.10.2020 č. k. I. ÚS 115/2020 publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky pod č. 33/2020, ide o ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej nemá dôvod
sa odchýliť.

71. Žalobca tak nemohol škodu vyčísliť ani podľa predchádzajúcich spotrieb na odbernom mieste, keď

skutočnosť, že na odbernom mieste bola v istý rok určitá spotreba plynu, neznamená, že iný rok by bola
spotreba rovnaká. Pre určenie skutočného množstva neoprávnene odobratého plynu nie je tak možné
za objektívny a spoľahlivý podklad vzniknutej škody považovať ani údaj o spotrebe za predchádzajúce,
prípadne nasledujúce obdobie, pretože ten nepreukazuje množstvo skutočne neoprávnene odobratého
plynu za rozhodné obdobie. Súd zdôrazňuje, že uvedený právny názor prešiel i kontrolou ústavnosti,

keď ÚS SR v uznesení I. ÚS 457/2021-17 zo dňa 30.11.2021 (t.j. rozhodnutie bolo vydané až po
náleze na ktorý žalovaný poukazuje) odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky vo veci, kde NS SR daný
právny názor vyjadril. Ústavný súd tu pritom výslovne uviedol, že “najvyšší súd ústavne akceptovateľným
spôsobom zodpovedal otázku týkajúcu sa spôsobu výpočtu náhrady škody. V tejto súvislosti poukazuje
najmä na časti napadnutého rozsudku, z ktorých vyplýva, že pre určenie výšky vzniknutej škody je

nevyhnutné poznať presné množstvo odobratého plynu, a to je možné určiť len určeným meradlom
s platným overením bez porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Preto pre určenie
skutočného množstva neoprávnene odobratého plynu nie je možné ako relevantný údaj považovať ani
údaj o spotrebe za prechádzajúce, prípadne nasledujúce obdobie. V nadväznosti na to jednoznačne
poukázal na znenie § 59 ods. 2 a 3 zákona o energetike, v zmysle, ktorých je odberateľ, ktorý

neoprávnene odoberal plyn, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu (ktorá má zohľadňovať množstvo
skutočne odobratého plynu počas doby neoprávneného odberu, pozn.), ak vznikla a zároveň ak nie je
možné vyčísliť už skutočne vzniknutú škodu súdu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
v takom prípade sa použije spôsob výpočtu škody, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo (teda vyhláška, pozn.). A keďže v danom prípade nebola takto jednoznačne a

objektívne preukázaná skutočná škoda, bolo namieste aplikovať práve postup pri jej výpočte stanovený
podľa vyhlášky.“.72. Na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu poukázal NS SR i v uznesení 4Cdo/181/2020
z 21.1.2021, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave (rozsudok č. k. 6Co/22/2020-519
zo 4.3.2020), ktorý nevyčíslil výšku škody, pri nemožnosti zistenia reálneho množstva odobratého

plynu, podľa vyhlášky (keďže takéto vyčíslenie by podľa názoru Krajského súdu v Bratislave
predstavovalo neprimeraný zásah do majetkových práv odberateľa, keďže výpočet náhrady škody
by tak nezabezpečoval iba naplnenie kompenzačného princípu, ale prišlo by ním k nadkompenzácii
poškodeného, či sankcii pre odberateľa), ale zohľadnením histórie predchádzajúcej spotreby plynu
žalovaným, ktorá sa má viac približovať skutočnej škode. NS SR k uvedenému názoru uviedol, že “V

prejednávanej veci odvolací súd bol toho názoru, že výška fiktívnej škody podľa vyhlášky č. 449/2012
Z.z. spôsobuje neprimeraný zásah do majetkových práv neoprávneného odberateľa plynu, a preto dal
prednosť takému spôsobu tohto výpočtu, ktorý bude bližšie realite v tom zmysle, že zohľadnil históriu
prechádzajúcej spotreby plynu žalovanou, a to aj napriek skutočnosti, že nie je možné zistiť počiatok
neoprávneného odberu, t. j. kedy došlo k narušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
(olovených plomb) predmetného meracieho zariadenia - porov. ustanovenie § 442 C.s.p., v zmysle

ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolací súd preto
vzhľadom na vyššie uvedené závery konštatuje, že uvedený právny názor odvolacieho súdu o spôsobe
výpočtu zohľadnením prechádzajúcej spotreby plynu v tomto prípade nie je správny..” Dané rozhodnutie
NS SR rovnako prešlo testom ústavnosti, keď Ústavný súd v uznesení II. ÚS 319/2021- 21 zo dňa
16.6.2021 odmietol sťažnosť sťažovateľky proti danému rozhodnutiu Najvyššieho súdu, pričom sa

vysporiadal tiež s poukazom sťažovateľky na nález (III. ÚS 114/2020 z 9.3.2021 – nález, na ktorý
poukazuje aj žalovaný), ku ktorému uviedol, že “i keď v danej veci ide o rovnakú právnu otázku,
odlišnésúskutkovéokolnostiprípadu,pričomdovolacísúdvrelevantnejčastiodôvodnenianapadnutého
uznesenia zrozumiteľne vysvetlil dôvody, prečo nebolo možné v právnej veci sťažovateľky zohľadniť
spotrebu plynu za predchádzajúce obdobia.”

73.Súdpoukazujúcnaindividuálnecharakteristikyvecinadrámeczdôrazňuje,žezohľadňovanieminulej
spotreby na odbernom mieste pri vyčísľovaní vzniknutej škody nepovažuje za právne správne, a to aj s
poukazom na skutočnosť, že v prípadoch neoprávneného odberu nie je možné zistiť kedy presne došlo k
porušeniuzabezpečeniaprotineoprávnenejmanipuláciismeradlom,ktorýčasovýmomentnebolzistený

ani v tejto veci a žalobca si uplatňoval nároky podľa § 1 ods. 9 vyhlášky.

74. Podľa názoru tunajšieho súdu neprichádza do úvahy ani zníženie výšky škody podľa § 450 OZ, keď v
konaní neboli preukázané ani tvrdené také okolnosti, ktoré by mohli byť hodnotené ako okolnosti hodné
osobitného zreteľa. Tu je pre súd relevantným, čo do okolností vzniku škody, že meradlo, na ktorom

bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii sa nenachádzalo na verejne prístupnom
mieste, bolo uzamknuté, a teda prípadný zásah tretej osoby (ktorého možnosť by mohla predstavovať
okolnosť hodnú osobitného zreteľa) je dostatočne presvedčivo vylúčený. Žalovaný sám pritom v konaní
netvrdilsúdujehoakokoľveknepriaznivémajetkové,čiosobnépomery.Pozohľadnenívyššieuvedených
okolností vzniku škody ako aj pomerov žalovaného súd dospel k záveru, že vo veci neboli naplnené

žiadne také okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zníženie náhrady škody.

75. Žalovaný v konaní namietal, že výška škody určená podľa vyhlášky je neprimerane vysoká,
nedochádza tak iba k reparačnej funkcii náhrady škody, ale škoda takto vyčíslená má sankčný charakter
a zasahuje do majetkových práv žalovaného. Uvedeným žalovaný v podstate spochybňuje pravidlá

výpočtu náhrady škody uvedené vo vyhláške, respektíve vyhlášku ako takú. Vyhláška je výsledkom
určitého procesu prípravy, bola publikovaná v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a je všeobecne
záväzná. Skutočnosť, že sa žalovaný nestotožňuje s pravidlami výpočtu výšky škody upravenými vo
vyhláške nemôže byť kvalifikovaná ako okolnosť hodná osobitného zreteľa, pre ktorú by súd mohol
pristúpiť k zníženiu náhrady škody. Súd nemôže ignorovať vyhlášku a sám si stanoviť, aká výška škody

sa mu zdá byť primeraná (s výnimkou, ak súd v konkrétnom prípade zistí jedinečné okolnosti hodné
osobitného zreteľa – ktoré tu nezistil; takou okolnosťou však nemôže byť obsah vyhlášky ako taký).

76. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného nálezom (III. ÚS 114/2020 z 9.3.2021), v ktorom vyjadrené
právne názory žiada aplikovať, súd uvádza, že uvedené rozhodnutie Ústavného súdu nie je

aplikovateľné v prejednávanej veci, keď vychádza z rozdielnych skutkových okolností veci. V tam
prejednávanej veci išlo v prípade žalovaného o bežného odberateľa plynu v kategórii domácnosti, ktorý
bol dokonca súdom oslobodený od súdnych poplatkov vo výške 93% a mal diagnostikovanú rakovinu
(ktoré aspekty môžu mať pre súd prirodzene význam pri hodnotení primeranosti priznanej výšky škodyči celkovom skúmaní parametrov nároku). Ústavný súd v danom rozhodnutí priamo poukazoval na
potrebu zvýšenej opatrnosti a vyvažovania vo vzájomnom strete stojacich záujmov odberateľov plynu a
prevádzkovateľa distribučnej siete, osobitne v prípade odberateľov v domácnostiach, a to aj vo vzťahu

k posudzovaniu predpokladov, za ktorých zodpovednosť vzniká. I keď v danej veci ide o rovnakú právnu
otázku, odlišné sú konkrétne skutkové okolnosti prípadu, ktoré súd posudzoval individuálne. Súčasne
másúdzato,ženaplnilinálezompredpokladanývšeobecnýprincíp,že„keďžeinštitútnáhradyškodynie
je sankčným prostriedkom, ale má plniť predovšetkým funkciu kompenzačnú a preventívnu, vypočítaná
výška škody nemá byť neúmerná skutočnosti. K jej stanoveniu by mali všeobecné súdy pristupovať na

základe spravodlivého uváženia a vždy prihliadať na okolnosti prípadu“, keď vo veci zohľadoval práve
osobitosti prípadu, skúmal možnosti zisťovania skutočnej škody žalobcom a dospel k záveru, že v tejto
veci nemal žalobca objektívne a spoľahlivé podklady na iné vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, a preto
správne a zákonne vyčíslil škodu podľa vyhlášky, pričom takto vyčíslenú škodu nemožno považovať za
neprimeranú.

77. Súd sa pritom nestotožnil s tvrdením žalovaného, že neaplikovaním právnych záverov v náleze
by mohlo dôjsť k porušeniu princípu právnej istoty. Ústavný súd Slovenskej republiky v Uznesení zo
dňa 22.11.2011, spis. zn.: IV. ÚS 499/2011 uviedol: „Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie
právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva
rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06)“. V prejednávanej veci

však súd dospel k záveru, že podmienky, z ktorých vychádzal Ústavný súd v náleze nie sú totožné s
podmienkami (skutkovými okolnosťami) v prejednávanej veci. Sú to práve komplexné osobitosti veci,
ktoré súd posudzuje pri hodnotení celkovej spravodlivosti rozhodnutia, či aplikácii ústavného princípu
proporcionality.

78. V cit. ustanovení § 450 OZ je obsiahnuté pravidlo o moderácii povinnosti nahradiť škodu.
Nerozhoduje pritom, či povinnosť nahradiť škodu vyplýva zo zodpovednosti založenej na princípe
zavinenia, alebo na objektívnom princípe, akou je napríklad zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravných prostriedkov (R 3/1984). Zásadne sa toto ustanovenie týka všetkých nárokov,
vrátane nárokov nemajetkovej povahy, akými sú náhrada bolestného a náhrada za sťaženie

spoločenského uplatnenia. Ak moderácia prihliada na finančné pomery škodcu a poškodeného, vnáša
tým do rozhodovacej činnosti prvok nepredvídateľnosti. Ospravedlnením by mala byť výnimočnosť
situácie, kedy by plná náhrada škody predstavovala pre žalovaného neúmerne veľkú záťaž. Pri
rozhodovaní v takýchto prípadoch by sa malo v duchu návrhu modernej európskej úpravy (PETL -
Princípy európskeho deliktuálneho práva) prihliadať hlavne na predpoklady zodpovednosti (čl. 1:101),

rozsahu ochrany príslušného záujmu (čl.2:102) a veľkosť škody. Kľúčovou je skutočnosť, že ustanovenie
§ 450 nedáva súdu priestor na úvahu, či moderáciu výšky škody na daný prípad použije alebo nepoužije
(R 34/1969; R 22/1979). Zo znenia zákona vyplýva jednoznačný príkaz súdom pri rozhodovaní o
nároku na náhradu škody vždy skúmať, či sú dané podmienky zníženia náhrady škody a vo svojom
rozhodnutí zdôvodniť aj záver, prečo k zníženiu nepristúpil. Na druhej strane, súd nesmie zníženie

náhradyškodypoužívaťľubovoľneaznižovaťnáhraduškodymechanicky.Súdmásledovaťúčelinštitútu
zmiernenia, t.j. zabrániť nežiaducej tvrdosti. Súdna prax pripúšťa, že tento cieľ je prvoradý, ale nie
jediný (Cz 17/68). V žiadnom prípade nie je súd oprávnený odpustiť povinnosť nahradiť škodu alebo
náhraduškodyopomenúť.Zákonneustanovujevšetkykritériá,ktorýmijenaplnenýpojem„dôvodyhodné
osobitného zreteľa“, ktorými sa potom zvažuje primeranosť zníženia náhrady, ani nevyžaduje, aby sa

naplnili všetky, demonštratívne uvedené hľadiská (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp.zn. 25Cdo/691/2006).

79. Dôvody, ktoré súd musí zobrať do úvahy sú: ako ku škode došlo, aké sú osobné a majetkové
pomeryosoby,ktoráškoduspôsobila,akésúpomeryosoby,ktorábolapoškodená.Priskúmanípomerov

škodcu a poškodeného súd prihliada najmä na príjmy z pracovnej a inej zárobkovej činnosti, na ich
majetkové pomery, vyživovacie povinnosti, celkový spôsob života, dosiahnutú životnú úroveň a pod..
Jediným dôvodom, kedy je moderácia škody zo zákona vylúčená (tzv. negatívne vymedzenie), je
skutočnosť, že škoda bola spôsobená úmyselne. Dôvody na zníženie náhrady škody nie sú v ustanovení
§ 450 vypočítané taxatívne (R 3/1984, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2795/2005). To

znamená, že súd zváži, ktoré ďalšie okolnosti konkrétneho prípadu prichádzajú do úvahy ako dôvody,
ktoré napĺňajú účel ustanovenia. Každý prípad predstavuje jedinečnú situáciu a preto aj okolnosti
ospravedlňujúce zníženie náhrady budú individuálne v každej inej veci. Konkrétne dôvody, na ktoré súd
v danom prípade prihliadol, by však mali predstavovať „hodnotiace kritérium“, najmä to, či je spravodlivé,aby škodca hradil škodu v celom rozsahu. Dôvody, ktoré viedli súd k zníženiu musia byť vždy podrobne
a riadne konkretizované v odôvodnení rozsudku, nestačí len poukázať na ustanovenie § 450 OZ (R
27/1977). Pokiaľ súd dôjde k záveru, že k moderácii nepristúpi, musí tento svoj názor riadne odôvodniť

(porovnaj: rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. 1Cp 35/62, tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČSSRsp.zn.3Cz17/68).Pokiaľideorozsahzníženiapovinnostiknáhradeškody,zákonlenustanovuje,
že zníženie má byť primerané. Súd pritom prihliada na hľadiská, podľa ktorých zníženie posudzuje.
Sporným môže byť, či súd musí aplikovať pravidlo o znížení povinnosti náhrady škody aj v prípadoch,
keď samotná výška náhrady škody je obmedzená samotným zákonom. Podľa súdnej praxe (R 12/07) a

niektorých autorov (Fekete, I. Občiansky zákonník I, Veľký komentár, Žilina: Eurokódex, 2011 s. 1211,
Češka, Z. Občanský zákonník, Komentář, Díl II. Praha: Panorama, 197, s. 571) zákonné určenie výšky
náhrady škody nebráni tomu, aby súd použil pravidlo v § 450 OZ (Veľké Komentáre, Števček, Dulák,
Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol., Občiansky zákonník I, C. H. Beck, 2015).

80. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o

bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132
CSP, podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie
stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.
Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým

splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností, tzv.
bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak
strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana sporu vôbec netvrdila a ktorá nevyšla

inak v konaní najavo, nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného
práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti;
potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer strán. Právo súdu je v tom, že rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná. Ide tu

o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore v závislosti na tom, ako
vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

81. V predmetnej veci žalovaný neposkytol súdu žiadne informácie o svojich osobných, majetkových a

zárobkových pomeroch a neuniesol tak bremeno tvrdenia nevyhnutné pre aplikáciu moderačného práva
súdu v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka.

82. Súd zdôrazňuje, že v zmysle prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti súd nie je povinný a ani
oprávnený vyhľadávať za strany rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ich nároky či obranu odôvodňovali,

a tieto len posudzuje. Skutkový stav zisťuje len v rámci vymedzenom procesným útokom a obranou
procesným postupom podľa zákona, a teda, okrem niektorých výnimiek, iba na základe predložených
skutkových tvrdení, a to či už zhodných (§ 186 ods. 2 CSP), nepopretých (§ 151 ods. 1 CSP) alebo
verifikovaných po vykonanom dokazovaní (§ 220 ods. 2 CSP). Skutočnosti, ktoré procesne nikto netvrdil
(okrem skutočností všeobecne známych, alebo skutočností známych súdu z jeho činnosti, prípadne

niektorých skutočností vyplývajúcich z verejných registrov) podkladom rozhodnutia nie sú. Súd preto za
takejto procesnej situácie nepristúpil k moderácii priznanej výšky náhrady škody.

83. S poukazom na vyššie uvedený výklad zaoberajúc sa preskúmaním všetkých hľadísk potrebných
pre prípadnú aplikáciu ust. § 450 OZ súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú dané podmienky

na primerané zníženie náhrady škody podľa § 450 OZ, pretože súd nemal žiadne informácie o osobe
žalovaného. V konaní súd ustálil, že boli kumulatívne splnené všetky podmienky uplatňovania nároku
na náhradu škody podľa § 82 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 82 ods. 2 ZoE, a teda žalobca má voči
žalovanému pohľadávku z titulu náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu.

84. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody vyúčtovaním č. 9000468187 (č.l. 28),
z ktorého vyplýva škoda v celkovej výške 5.967,99 Eur, zahŕňajúca hodnotu zemného plynu vyčíslenú
podľa vyhlášky za obdobie 14.04.2022 až 26.01.2023 v sume 5.740,40 Eur (príloha vyúčtovania –
výpočet škody – č.l. 28 rub a náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu vsume 227,59 Eur (konkrétny rozpis podľa prílohy vyúčtovania č.l. 28 rub). Úhradu za posudok žalobca
preukázal listinou vyúčtovanie znalečného (č.l. 27 rub) a ostatné náklady vyčíslil v súlade s Cenníkom
externých služieb SPP – distribúcia, a.s. (č.l. 9 a nasl.), pričom tieto náklady neboli v konaní ani osobitne

sporované čo do ich uplatnenej výšky. Uvedený dlh žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil. V konaní
súd ustálil, že boli kumulatívne splnené všetky podmienky uplatňovania nároku na náhradu škody podľa
§ 82 odseku 1 písm. d) v spojení s § 82 ods. 2 ZoE, a teda žalobca má voči žalovanému nárok na
náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu vo výške 5.967,99 Eur, ktorý nárok
žalobcovi priznal.

85. Súd žalobcovi priznal i nárok na ním uplatnené úroky z omeškania. Úroky z omeškania si žalobca
uplatnil vo výške 8,50 % ročne zo sumy istiny od 19.04.2023 do zaplatenia. Keďže súd priznal žalobcovi
žalobou uplatnenú istinu a žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s ustanovením § 517 ods. 2
OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., priznal súd žalobcovi i nárok na ním zákonne uplatnený
úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu podľa vyúčtovania č. 9000468187,

keďže týmto dňom sa žalovaný dostal s úhradou do omeškania. Súd umožnil žalovanému plnenie v
rozsudku priznaného nároku v predĺženej 60 - dňovej lehote podľa § 232 ods. 3 CSP vzhľadom na výšku
priznanej sumy.

86. Ďalšie argumenty žalobcu a žalovaného súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za

nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.).
Pretonaostatnúargumentáciužalobcuažalovanéhosúdnepovažovalzapotrebnéreagovaťšpecifickou
odpoveďou.

87. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

88. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

89. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

90. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

91. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok
žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov

konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil
dôvod na postup podľa § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).