Rozhodnutie – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. september 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 31Sas/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100413
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100413.2

Rozhodnutie

15 31Sas/4/2024
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, v právnej veci žalobcu:
A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXXX/XX,XXXXXD.,zast.:AdvokátCIBULKA,s.r.o.,sosídlom
Hodžova 1488/53, 911 01 Trenčín, IČO: 55 673 121 proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny, so sídlom: Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. UPS/US1/SSVROPPKPC1/SOC/2024/982 zo dňa 10.05.2024, takto

r o z h o d o l :

14 31Sas/4/2024

I. Rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov
na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. UPS/US1/SSVROPPKPC1/SOC/2024/982 zo dňa
10.05.2024 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a
zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

13 31Sas/4/2024

Administratívne konanie a predchádzajúce súdne konanie

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“)
rozhodnutím č. TN1/OPPKPČ/SOC/2020/51664-3 zo dňa 07.07.2020 (ďalej len „prvostupňové

rozhodnutie“) nevyhovel žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu z dôvodu, že žalobca
nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 k zákonu č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o kompenzačných príspevkoch“).

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom bolo uvedené, že lekársky

posudok bol veľmi stručný, nakoľko žalobca sa lieči v psychiatrickej ambulancii od roku 2010, je
na čiastočnom invalidnom dôchodku, má priznanú invaliditu 55% a má preukaz fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím. V podanom odvolaní žalobca ďalej poukázal, že v prílohe číslo 18
k Zákonu o kompenzačných príspevkoch je zreteľne napísané, že nárok na parkovací preukaz má
duševné postihnutie pri stredne ťažkých alebo ťažkých psychiatrických postihnutiach. Diagnóza žalobcu
- bipolárna afektívna porucha, ovplyvňuje jeho neovládateľné a nepredvídateľné správanie hocikedy a

kedykoľvek, žalobca nikdy nevie, kedy to príde.3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/
SOC/2021/1417 zo dňa 01.03.2021 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že podľa lekárskeho posudku zo dňa 24.02.2021

bola určená miera funkčnej poruchy žalobcu 50%, podľa druhu zdravotného postihnutia zaradeného do
prílohyč.3,kapitolyIV,bodu4,písmenab)kZákonuokompenzačnýchpríspevkoch,nakoľkoposudkový
lekár za najvýraznejšie z dokladovaných ochorení považoval „Duševné poruchy a poruchy správania.
Afektívne poruchy nálady (manické, depresívne, periodické). Stredná porucha“. Z
psychiatrických vyšetrení od roku 2010 nevyplývajú neovládateľné poruchy správania ani prejavy

agresivitysohrozovanímsebaalebookolia.Stavžalobcunemožnosubsumovaťpod§16ods.6písm.b)
zákona o kompenzačných príspevkoch, nakoľko agresívne správanie žalobcu vyplýva z predvídateľných
okolností, porucha správania spontánne termínuje, prejavy agresivity nie sú viazané len na miesto, ale
aj na domáce prostredie a súvisia s akoukoľvek konfrontačnou situáciou, nezávisle od miesta osôb.
Žalovanýkonštatoval,žežalobcasmieroufunkčnejporuchy50%sapovažujezafyzickúosobusťažkým
zdravotným postihnutím, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa

§ 16 ods. 6 Zákona o kompenzačných príspevkoch a zároveň nemá ani zdravotné postihnutie uvedené
v prílohe číslo 18 Zákona o kompenzačných príspevkoch, teda nespĺňa podmienky pre vyhotovení
parkovacieho preukazu podľa § 17 Zákona o kompenzačných príspevkoch.

4. Žalobca rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2021/1417 zo dňa 01.03.2021

napadol správnou žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 14Sa/23/2021
zo dňa 29.11.2021 tak, že rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/
SSVOPPKPC1/SOC/2021/1417 zo dňa 01.03.2021 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie
z dôvodu, že uvedené rozhodnutie žalovaného trpí vadami podľa § 191 ods. 1 písm, d) zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. 14Sa/23/2021 zo dňa 29.11.2021 podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7SSk/24/2022 zo dňa 31.05.2023 tak, že kasačnú
sťažnosť zamietol.

5. Na základe vyššie uvedeného žalovaný opätovne posúdil odvolanie žalobcu, pričom za účelom

objektívneho posúdenia zdravotného stavu žalobcu žalovaný doplnil konanie o znalecký posudok.
Žalovaný ustanovil znalca MUDr. Miroslava Čerňana, v odbore zdravotníctvo a farmácie, odvetvie
psychiatrie, za účelom vypracovania znaleckého posudku. Zo záverov znaleckého posudku číslo
5/2024 vyplynulo, že znalec u žalobcu nezistil duševné ochorenie, respektíve nezistil psychotickú
poruchu. Uvedená zmiešaná porucha osobnosti u žalobcu nie je duševným ochorením, panická

porucha je duševná porucha, nie duševné ochorenie. Znalec u žalobcu nezistil bipolárnu afektívnu
poruchu, ktorá je duševným ochorením. Znalec ďalej uviedol, že zistená zvýšená porucha osobnosti
sa prejavmi agresie môže prejaviť, panická porucha nezahŕňa vo svojich klinických prejavov agresiu
či agresivitu. Neovládateľné alebo nepredvídateľné správanie u zmiešanej poruchy osobnosti nebolo
znalcom zistené. U žalobcu aj napriek zistenej zmiešanej osobnosti znalec nezistil poruchu kontaktu

s realitou, poruchu úsudku. Znalec ďalej konštatoval, že u žalobcu nezistil duševnú poruchu, ktorá by
mu bránila vo využívaní prostriedkov hromadnej dopravy. Znalec ďalej konštatoval, že nezistil duševné
ochorenie u žalobcu, respektíve ťažké prejavy sociálnych interakcií. Zistená zvýšená porucha osobnosti
zahŕňa emočne nestabilná spektrum, čo úzko súvisí s prejavmi histriónskej poruchy osobnosti. Po tom,
čo znalec žalovanému doručil znalecký posudok, bol znalcovi doručený záznam z psychologického

vyšetrenia žalobcu zo dňa 10.05.2022, na základe čoho si žalovaný vyžiadal doplnenie znaleckého
posudku s tým, či znalec na základe zistení uvedených v psychologickom vyšetrení zotrval na svojich
záveroch. Zo záverov doplnenia číslo 1 znaleckého posudku č. 5/2024 vyplynulo, že znalec zotrval na
svojich záveroch podaných v prvotne vypracovanom znaleckom posudku.

6. O podanom odvolaní tak opätovne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/
US1/SSVROPPKPC1/SOC/2024/982 zo dňa 10.05.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že
odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že posudkový lekár žalovaného v lekárskom posudku zo dňa 06.05.2024 určil
mieru funkčnej poruchy žalobcu 40%, na základe druhu zdravotného postihnutia zaradeného do

prílohy číslo 3 kapitoly IV., bodu 2 písmena B k Zákonu o kompenzačných príspevkoch. Žalovaný
ďalej uviedol, že posudkový lekár konštatoval, že vzhľadom na rozpor medzi diagnostickými závermi
zdokladovaných odborných psychiatrických vyšetrení a subjektívnymi ťažkosťami žalobcu, ako aj
subjektívnych opisoch ťažkostí žalobcu uvádzaných v odvolaniach, na ktoré neustále poukazovaliposudkoví lekári vo svojich lekárskych posudkoch a ktoré sa výraznejšie zhodovali s diagnostickými
kritériami poruchy osobnosti a nie ošetrujúcim psychiatrom deklarovanú bipolárnu afektívnu poruchu,
žalovaný za účelom odborného zhodnotenia psychického stavu požiadal súdneho znalca v odbore

zdravotníctvo a farmácia o vypracovanie znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že
znalec u žalobcu neustanovuje psychiatrické ochorenie alebo poruchu osobnosti, pričom bipolárna
afektívna porucha depresívna porucha neboli u žalobcu kriteriálne podložené. Na základe uvedeného
tak bola určená miera funkčnej poruchy u žalobcu 40%, čo predstavuje dolnú hranicu percentuálneho
rozpätia, nakoľko podľa znaleckého posudku a dokladovanými psychiatrickými vyšetreniami je výskyt

atakov sporadicky a nevyžaduje si neodkladné lekárske ošetrenie ani hospitalizačnú liečbu, pričom nie
je zdokladované narušenia orientácie, myslenia. Ostatné zdravotné postihnutia žalobcu sú posudkovo
nezávažné a nízko percentné a nemajú vplyv na rozhodujúce zdravotné postihnutie, a preto žalovaný
nezvýšil celkovú mieru funkčnej poruchy v súlade s § 12 zákona o kompenzačných príspevkoch.
Žalovaný ďalej poukázal na závery znaleckého posudku, kedy znalec konštatoval, že u žalobcu
nezistil poruchu kontaktu s realitou, poruchu úsudku, stratu racionálnej kontroly nad situáciou, pričom

znalec u žalobcu nezistil takú duševnú poruchu, ktorá by žalobcovi bránila vo využívaní prostriedkov
hromadnej dopravy. Žalovaný ďalej konštatoval že kompenzácia sociálnych dôsledkov zdravotného
postihnutia nasleduje až za vyčerpanými liečebno - terapeutickými možnosťami a medicínskymi
postupmi. Vo svetle týchto skutočností je zrejmé, že u žalobcu je potrebné zásadne prehodnotiť
farmakologickú liečbu, zavedenie liečebno pedagogickej intervencie na stratégie zvládania záťažových

situácií, aplikovanie psychoterapeutických postupov, psycho edukáciu nielen posudzovanej osoby, ale aj
rodinnýchpríslušníkov.Nazákladeaktuálneholekárskehoposudkužalobcanespĺňakritériánapriznanie
preukazu ŤZP, ktoré je podmienené mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. Žalovaný tak konštatoval
že žalobca nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a preto sa kompenzácie v súlade
so zákonom nenavrhujú.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

7. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas podanou správnou žalobou domáhal,
aby správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil.

8. Úvodom správnej žaloby žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania a predošlého súdneho
konania. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie žalovaného či prvostupňového
orgánu verejnej správy trpí vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie
veci, nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ

napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá
oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohla
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca ďalej
uviedol, že názor žalovaného, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, je nesprávny. Žalobca je názoru, že jeho psychický stav mal žalovaný subsumovať pod § 14

ods. 6 písm. b) zákona o kompenzačných príspevkoch. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne posúdil jeho
zdravotný stav, nakoľko diagnóza, ktorá zo znaleckého posudku vyplynula nie je v súlade s diagnózou
a doterajšími závermi psychiatrov. Žalobcovi bola opakovane diagnostikovaná viacerými psychiatrami
bipolárna afektívna porucha osobnosti, pričom všetky lekárske správy ošetrujúcich lekárov, ako aj
predchádzajúce lekárske posudky týkajúce sa iných nárokov žalobcu nezávisle od seba potvrdzujú

diagnózubipolárnejafektívneporuchyužalobcu.Neexistenciuuvedenejporuchykonštatujelenposudok
žalovaného vypracovaný na účely rozhodnutia o odvolaní. Vzhľadom na uvedenú situáciu má žalobca
podozrenie, že zo strany žalovaného ide o šikanu jeho osoby. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí
vysporiadal s ostatnými lekárskymi správami psychiatra tak, že tieto vo vzťahu k znaleckému posudku
neboli správne. Uvedené zhodnotenie skutkového stavu u žalobcu vyvoláva pochybnosti, nakoľko

diagnostika jeho zdravotného stavu v znaleckom posudku je v rozpore s viacerými lekárskymi závermi
viacerých ošetrujúcich lekárov žalobcu, ktorý mu diagnostikovali bipolárnu afektívnu poruchu osobnosti.
Žalobca poukázal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného malo odstrániť logické rozpory, ktoré vznikli v
rámci posúdenie skutkového stavu a samotného odôvodnenia rozhodnutia č. UPS/
US1/SSVOPPKPC1/SOC/2021/1417 zo dňa 01.03.2021, pričom napadnuté rozhodnutie neprispelo

k odstráneniu pochybnosti o správnosti diagnostického záveru a ani k overeniu objektívnosti alebo
úplnosti diagnostického záveru. Žalobca zároveň poukázal, že žalovaný v rozhodnutí č. UPS/US1/
SSVOPPKPC1/SOC/2021/1417 zo dňa 01.03.2021 konštatoval, že agresívne až brachiálne správanie
žalobcu je viazané na nevyhovenie jeho požiadavkám za situácie, keď sa mu kladie odpor, respektíveza situácie, keď sa narúša jeho osobný priestor, pričom tieto prejavy správania mali byť zmysle
znaleckých záverov predvídateľné. V napadnutom rozhodnutí však žalovaný u žalobcu konštatuje už
len bližšie nepomenované alebo nekonkretizované prejavy agresie, ktoré však panická porucha vo

svojich klinických prejavoch nezahŕňa. Žalobca poukázal, že sa nedokáže sám dopraviť na miesto mimo
svojej domácnosti, pričom pri presúvaní je odkázaný na pomoc manžela. Žalobca zdôraznil, že mu
nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia, pričom znalecký posudok
žalobcovi nebol doručený pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Žalobca má navyše za to, že znalec,
ktorého zabezpečil žalovaný, nepôsobil nestranne, keď tento dospel k záveru o zdravotnom stave

žalobcu po hodinovom stretnutí, pričom predchádzajúci psychiater žalobcu vyšetroval niekoľko rokov,
nový psychiater posledné 2 mesiace. V znaleckom posudku, ako aj v lekárskom posudku a následne
aj v napadnutom rozhodnutí bolo konštatované, že u žalobcu nebolo zistené neovládateľné alebo
nepredvídateľné správanie zo zmiešanej poruchy osobnosti, pričom bližšie odôvodnenie uvedeného
záveru absentuje, a teda je v tomto smere napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Agresivita žalobcu
v dôsledku jeho duševného stavu je nesporná aj podľa doplneného dokazovania. Podľa žalobcu ho

vykazuje znaky účelovosti aj otázka položená znalcovi znení: „ak je prítomné duševné ochorenie u
posudzovanej fyzickej osoby, znemožňuje toto zdravotné postihnutie využívania prostriedkov verejnej
hromadnej dopravy k preprave“. Takto položená otázka nie je právne relevantná, pretože nie je
podstatné či duševné ochorenie znemožňuje cestovanie prostriedkami hromadnej dopravy, ale či osoba
je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej

dôstojnosti z dôvodu duševnej poruchy času sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo
nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb. Žalobca je
toho názoru, že spĺňa zákonné kritérium pre priznanie parkovacieho preukazu zmysle § 17 ods. 1 písm.
b) Zákona o kompenzačných príspevkoch.

9. Podaním doručeným súdu dňa 13.08.2024 žalobca predložil správnemu súdu znalecký posudok číslo
17/2024 od znalca MUDr. Svetozár Droba a zároveň navrhol menovaného znalca vypočuť.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu zamietol.

11. Úvodom vyjadrenia k žalobe žalovaný zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania spolu
s predchádzajúcim súdnym konaním. K námietke žalobcu, že pokiaľ by žalobca mal k dispozícii
znalecký posudok, tak by doložil aktuálne lekárske správy, žalovaný uviedol, že žalobca mal vedomosť

o prebiehajúcom znaleckom posudzovaní pričom sa dňa 08.01.2024 osobne zúčastnil ambulantného
psychiatrického vyšetrenia u znalca E. F.. Žalovaný ďalej poukázal na celý rad judikatúry, ktorá sa týkala
právomocí posudkového lekára na posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby, ďalej na judikatúru
týkajúcu sa doplnenia dokazovania či posúdenia správnosti záverov znaleckého posudku, čím poukázal
na nastavenie určitého rámca pravidiel Najvyšším súdom Slovenskej republiky, podľa ktorých majú

správne orgány hodnotiť a následne súdy preskúmavať lekárske posudky, a to z hľadiska jeho úplnosti,
logickosti, presvedčivosti, pričom je nad rámec týchto pravidiel, a teda nezákonné zo strany správneho
orgánu a súdu skúmať odbornú stránku posudku.

Replika žalobcu

12. Žalobca v podanej replike uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že len posudkoví lekári sú v
správnom konaní oprávnení a schopní odborne posúdiť odkázanosť posudzovanej fyzickej osoby a
rovnako nespochybňuje ani skutočnosť, že posudkový lekár je viazaný odbornými závermi špecialistov.
Žalobca však poukazuje najmä na to, že zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce na riadne

posúdenie veci, a to vzhľadom na zásadné rozpory medzi závermi vyplývajúcimi zo znaleckého posudku
a doplnenia znaleckého posudku a závermi dvoch nezávisle od seba vyšetrujúcich lekárov žalobcu.
Žalobca za nedostatočné tiež považuje, že žalovaný ani posudkový lekár žalovaného nebrali do úvahy
lekárske správy psychiatra za obdobie rokov 2021 až 2024, teda nevychádzali z aktuálnej zdravotnej
dokumentácie žalobcu. Z tohto dôvodu nemožno tvrdiť, že zisťovanie skutočného stavu bolo vykonané v

dostatočnom rozsahu. Za účelom preukázania, že diagnostické závery psychiatrov žalobcu sú správne,
si žalobca dal počas konania vypracovať znalecký posudok, ktorý preukazuje, že žalobca trpí bipolárnou
afektívnou poruchou. Žalobca má za to, že v prípade ním zadaného znaleckého posudku nemožno
hovoriť o subjektívnych údajoch a výpovediach prevzatých od pacienta, a teda znalecký posudokpredstavuje dostatočne odborný a objektívny dôkaz. Vzhľadom na rozpor v znaleckých posudkoch
ohľadom diagnózy žalobcu žalobca navrhol, aby bol v konaní vypočutí MUDr. Svetozár Droba a E.
E. F. za účelom objasnenia rozporov v diagnostike zdravotného stavu žalobcu. Podľa žalobcu nebolo

dokazovanie vykonané v dostatočnom rozsahu a v lekárskom posudku absentuje rozhodujúce skutkové
tvrdenie práve z dôvodu, že žalovaný, znalec a ani posudkový lekár nebrali do úvahy lekárske správy
MUDr. Košťana.

13. Žalovaný sa k podanej replike žalobcu nevyjadril

14. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 18.03.2025 žalobca správnemu súdu predložil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne zo dňa 05.03.2025, z ktorého vyplýva, že aj v konaní pred Sociálnou poisťovňou je
žalobca naďalej invalidný a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55%.

15. Podaním doručeným súdu dňa 25.08.2025 sa žalovaný ospravedlnil z účasti na pojednávaní,

ktoré správny súd nariadil na deň 08.09.2025, zotrval na svojich vyjadreniach a uviedol, že súhlasí
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

16. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov

uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP
a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

17. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 08.09.2025, ktoré súd nariadil na návrh žalobcu

podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Právny zástupca žalobcu sa vyjadril k predmetu súdneho prieskumu,
pričom nad rámec žaloby a repliky neuviedol žiadne nové skutočnosti. Žalobca zároveň uviedol, že ďalej
netrvá na navrhnutom vykonaní dôkazov výsluchom svedkov. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil.
Posúdením všetkých žalobcom a žalovaným uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom
administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože existuje dôvod na

zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP, v dôsledku čoho správny
súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4
SSP. Rozsudok bol dňa 08.09.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený ústne na pojednávaní za
prítomnosti žalobcu, keďže žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil a udelil súhlas, aby sa vo veci
konalo v jeho neprítomnosti.

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.22. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

23. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

24. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov.

25. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

26. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku: tento zákon upravuje právne vzťahy
pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len
„preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací

preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa
osobitného predpisu.

27. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených
v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do

spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach
ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku: kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku

ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto
zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely
tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: sociálny dôsledok ťažkého zdravotného

postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v
porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých
podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

30. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku : ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné

postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

31. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o kompenzačnom príspevku: posudková činnosť na účely
kompenzácie je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

32. Podľa § 11 písm. a) až g) Zákona o kompenzačnom príspevku: lekárska posudková činnosť na účely
tohto zákona je
- hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby,
- určovanie miery funkčnej poruchy,

- posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
- posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
- posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,
- posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6,
- posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.33. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: lekársku posudkovú činnosť vykonáva
posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti
spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s

lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú
starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore
a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

34. Podľa § 12 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku : na účely kompenzácie, preukazu a

parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa
druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.

35. Podľa § 14 ods. 6 písm. a) až c) Zákona o kompenzačnom príspevku : fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie
je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej

dôstojnosti z dôvodu
-ťažkejporuchymobilitypremiestniťsakvozidluverejnejhromadnejdopravyosôbaspäť,nastupovaťdo
vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej
hromadnej dopravy osôb
- duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo

nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo
- ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

36. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o kompenzačnom príspevku : príslušný orgán vyhotoví
fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím parkovací preukaz, ak

- z právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že má zdravotné postihnutie uvedené
v prílohe č. 18,
- podľa komplexného posudku, ktorý bol podkladom na právoplatné rozhodnutie o peňažnom príspevku
na kompenzáciu, je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom.

37. Podľa § 53 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku : na konanie vo veciach kompenzácie, na
konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“): správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby
mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia

správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

39. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku: správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

40. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku : na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

41. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku : dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky,
listiny a ohliadka.

42. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku : vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

43. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku : správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.44. Parkovací preukaz je osobitná forma preukazu, vydávaný podľa Zákona o kompenzačných
príspevkoch, ktorého funkciou je osvedčovať status jeho držiteľa v prípadoch, keď sú s ním spojené
konkrétne výhody. Základnou výhodou je možnosť využívať parkovacie miesta vyhradené pre vozidlá

prepravujúce osoby so zdravotným postihnutím, ako aj ostatné výhody ktoré prináležia jeho držiteľovi
v súvislosti s jeho zdravotným znevýhodnením.

45. Pre vydanie parkovacieho preukazu je potrebné, aby dotknutá fyzická osoba splnila ďalšie zákonné
podmienky na jeho vydanie, a teda aby išlo o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá trpí

zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 18 k Zákonu o kompenzačných príspevkoch, alebo ak
bol fyzickej osobe priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu, ak z komplexného posudku vyplýva, že
ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom.

46. Zmyslom a účelom konania o kompenzácii, vrátanie konania o parkovacom preukaze, je podpora

sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, vrátane
nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb
tejto osoby, za jej aktívnej účasti, pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti a minimalizácia sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným
úsilím a prostriedkami.

47. Posúdením administratívneho spisu, správnej žaloby, ako aj ostatných vyjadrení žalobcu
a žalovaného, dospel správny súd k záveru, že sporným medzi žalobcom a žalovaným bolo, či
na strane žalobcu boli splnené podmienky na priznanie parkovacieho preukazu podľa § 17 Zákona
o kompenzačných príspevkoch a či žalovaný správne posúdil zdravotný stav žalobcu. V zmysle

uvedeného bolo medzi účastníkmi ďalej sporné, či v prípade žalobcu ide o osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím, keďže podľa lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom žalovaného má
žalobca zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy 40 %, s čím sa žalobca nestotožnil.

48. Podľa lekárskeho posudku zo dňa 06.05.2024, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia

a ktorého závery žalovaný do napadnutého rozhodnutia prevzal, bolo žalobcovi určené ako rozhodujúce
zdravotné postihnutie porucha osobnosti, správania, intelektu a komunikácie, stredné narušenie
sociálnej prispôsobivosti podľa kapitoly IV., ods. 2, písm. b) prílohy č. 3 k Zákonu o kompenzačných
príspevkoch, pričom miera funkčnej poruchy bola určená 40% (dolná hranica percentuálneho rozpätia).
Ostatné zdravotné postihnutia boli vyhodnotené ako posudkovo nezávažné a nízkopercentné, preto

miera funkčnej poruchy nebola zvýšená. Žalobca podľa hodnotenia lekárskeho posudku nie je osobou
s ťažkým zdravotným postihnutím.

49. Samotné posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiacej miery funkčnej poruchy
je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo

veciach nárokov podľa Zákona o kompenzačných príspevkoch na kompenzáciu sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia zdravotný stav posudzuje žalovaný vo forme lekárskej posudkovej
činnosti v zmysle § 11 Zákona o kompenzačných príspevkoch s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva
posudkový lekár žalovaného, resp. prvostupňového orgánu verejnej správy (§ 11 ods. 2). Závery
posudkového lekára sú zachytené v lekárskom posudku, ktorý je podstatným dôkazom, na ktorý je

súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy
v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver
ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn.9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že lekársky posudok zo dňa 06.05.2024 je
podkladom rozhodnutia žalovaného, tak bolo potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný

a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa
posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými v čase posudzovania rozhodnými a pre danú vec
relevantnými skutočnosťami, lekárskymi správami, ktoré objektivizujú zdravotný stav posudzovanej
osoby, prihliadne pritom k ťažkostiam uvádzaným účastníkom konania a svoje posudkové závery
náležite odôvodní.

50. V zmysle vyššie uvedeného konštatovania správny súd posúdil lekársky posudok, vypracovaný
posudkovým lekárom žalovaného a dospel k záveru, že tento nespĺňa základnú požiadavku dôslednej
odôvodnenosti, presvedčivosti a logickosti. V lekárskom posudku sa uvádza, že posudkový lekárvychádzal pri posúdení zdravotného stavu z viacerých lekárskych správ – psychiatrické vyšetrenie zo
dňa16.05.2019,08.06.2019,19.07.2019,20.08.2019,02.10.2019,04.11.2019,05.12.2019,08.01.2020,
07.02.2020, 09.03.2020, hospitalizačná prepúšťacia správa zo dňa 08.11.2014, psychiatrický výpis

bez dátumu, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 13.02.2019, 03.02.2019, 15.04.2019, 09.08.2018,
09.08.2018, 18.09.2018, 18.09.2018, 18.10.2018, 19.11.2018, 19.11.2018, 19.12.2018, 17.01.2019,
09.09.2020, 14.10.2020, 03.12.2020, urologické vyšetrenie zo dňa 04.12.2020, gastroenterologické
vyšetrenie zo dňa 16.10.2020, 11.04.2019, diabetologické vyšetrenie zo dňa 16.10.2020, a znalecký
posudok č. 5/2024 vypracovaný MUDr. Miroslavom Čerňanom zo dňa 19.02.2024, doplnený znalecký

posudok č. 5/2024 vypracovaný MUDr. Miroslavom Čerňanom zo dňa 24.04.2024. Z lekárskych
správ z psychiatrických vyšetrení vyplýva, že stav žalobcu je s kolísaniami, lieky toleruje dobre, je
emočne afektívne instabilný, s nízkou frustračnou toleranciou, dlhodobo preukazuje zlú toleranciu
záťažových situácii, má sklony k panike, úzkostným prejavom, s nekľudom, bola konštatovaná bipolárna
afektívna porucha. Zo znaleckého posudku č. 5/2024 vyplýva, že znalec u žalobcu nezistil duševné
ochorenie, bola zistená zmiešaná porucha osobnosti, ktorá zahŕňa emočne nestabilné spektrum, znalec

nezistil duševnú poruchu, ktorá by bránila žalobcovi vo využívaní prostriedkov hromadnej dopravy
k preprave. Z doplneného znaleckého posudku č. 5/2024 vyplýva, že znalec zotrváva na svojich
záveroch podaných v prvotnom znaleckom vypracovanom znaleckom posudku. Na základe uvedeného
možno jednoznačne konštatovať diametrálnu odlišnosť záverov, ktoré vyplývajú z lekárskych správ
a záverov, ktoré vyplývajú zo znaleckého posudku č. 5/2024, resp. doplneného znaleckého posudku.

V zmysle dôkaznej teórie nie je daná „vyššia“, resp. „nižšia“ váha toho ktorého dôkazu, všetky
dôkazy majú rovnakú dôkaznú hodnotu. Je preto povinnosťou správneho orgánu, v tomto prípade
žalovaného, aby sám vyhodnotil jednotlivé dôkazné prostriedky, jednak individuálne a následne vo
vzájomnej súvislosti. V lekárskom posudku, resp. v napadnutom rozhodnutí, takého vyhodnotenie
absentuje. Posudkový lekár prevzal bez ďalšieho závery znaleckého posudku, pričom tieto z jeho strany

neboli konfrontované vo vzťahu k záverom vyplývajúcich z jednotlivých lekárskych vyšetrení. Lekársky
posudok tak nemožno považovať za dostatočne odôvodnený, keď v ňom absentujú závery, z ktorých
by vyplývalo, prečo a v čom je znalecký posudok č. 5/2024 správny a naopak, v čom nie je daná
správnosť záverov vyplývajúcich z lekárskych správ. Takto koncipované závery uvedené v lekárskom
posudku, a následne aj v napadnutom rozhodnutí, zakladajú zákonný nedostatok nepreskúmateľnosti

napadnutého rozhodnutia pre jeho nedostatočné odôvodnenie.

51. Správny súd ďalej konštatuje, že posudkový lekár sa pri hodnotení zdravotného stavu nezaoberal
aktuálnymi lekárskymi správami, pričom najnovšie lekárske správy z psychiatrických vyšetrení
pochádzali z roku 2020. Je pravdou, že novšími lekárskymi správami sa zaoberal znalec v znaleckom

posudku, ale na riadne zistenie skutkového stavu a vyššie uvedené vyhodnotenie jednotlivých dôkazov
sa nimi mal zaoberať aj posudkový lekár žalovaného. Z dôvodu absencie aktuálnych lekárskych správ
správny súd dospel k záveru, že existuje aj ďalší dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a teda
nedostatočne zistený skutkový stav žalovaným na riadne posúdenie veci.

52. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení ohľadom vlastného zdravotného stavu, ktoré však nepatrí do
posudzovania správneho súdu, predložil znalecký posudok č. 17/2024, vypracovaný MUDr. Svetozárom
Drobom zo dňa 17.07.2024, ktorý podľa žalobcu preukazuje nesprávnosť znaleckého posudku č.
5/2024. Správny súd konštatuje, že žalobcom predložený znalecký posudok nie je relevantný vo vzťahu
k posúdeniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko tento nebol súčasťou administratívneho

spisu a bol vyhotovený až po tom, ako žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Správny súd pri posúdení
zákonností rozhodnutia orgánu verejnej správy vychádza zo skutkového stavu zisteným orgánom
verejnej správy. Správny súd nie je súdom skutkovým, nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie
vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie nezákonnosti.

Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového
a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom rozsahu.
Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho
skutkové závery, ale poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym právam fyzických a právnických osôb
v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, preskúmať či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok

vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebné
mať na pamäti podstatnú skutočnosť, a to že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom
pre rozhodnutie správneho súdu. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený
tak, aby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy.53. Po oboznámení sa s obsahom predošlých súdnych rozhodnutí, Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 14Sa/23/2021 zo dňa 29.11.2021 a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

7SSk/24/2022 zo dňa 31.05.2023, správny súd konštatuje, že žalovaný sa neviazal vysloveným záverov
súdov, keď neposudzoval v ďalšom konaní „nepredvídateľnosť“ konania žalobcu v zmysle splnenia
podmienok Zákona o kompenzačnom príspevku. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaný, resp. posudkový
lekár, prevzal záver znalca uvedené v znaleckom posudku č. 5/2024, pričom sa nevysporiadal so
závermi, ktoré vyplývajú z uvedených súdnych rozhodnutí. Žalovaný len rámcovo uviedol, že závery

súdov boli na základe znaleckého posudku č. 5/2024 prekonané, avšak bližšie zdôvodnenie tohto záveru
žalovaného v napadnutom rozhodnutí absentuje.

54.Správnysúdsastotožňujesargumentácioužalovaného,ktorúžalovanýpodporilajradomrozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že nepatrí do kompetencie súdu hodnotiť zdravotný stav
dotknutej osoby, pričom zdravotný stav má hodnotiť posudkový lekár, ktorého závery sú zachytené

v lekárskom posudku. Lekársky posudok má byť orgánom verejnej správy zhodnotení, pričom úlohou
súdu je podrobiť lekársky posudok prieskumu. Avšak uvedená argumentácia žiadnym spôsobom nie je
relevantná vo vzťahu k neúplnosti lekárskeho posudku, resp. jeho nedostatočného odôvodnenia, ktoré
správny súd popísal vyššie (ods. 50).

55. K námietke žalobcu, ohľadom nesprávneho právneho posúdenia, správny súd uvádza, že námietka
nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a súčasne uplatnená námietka nesprávneho
právneho posúdenia veci popri sebe neobstoja, keďže arbitrárne rozhodnutie už zo svojej podstaty
vylučuje posúdenie jeho zákonnosti pre nesprávne právne posúdenie veci. Bez náležitého odôvodnenia
stanovísk v predmetnej veci správny súd nemôže posúdiť, či žalovaný vec správne právne posúdil.

56. Hoci žalobca správnemu súdu navrhol, aby správny súd zrušil aj prvostupňové rozhodnutie, správny
súd tomuto návrhu nevyhovel. Podľa § 191 ods. 3 môže správny súd v závislosti od okolností zrušiť
aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré
predchádzalo napadnutému rozhodnutiu, ak to žalobca navrhne. Správny súd však vzhľadom na dôvody

zrušenia napadnutého rozhodnutia (nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov; nedostatočne zistený
skutkový stav) nepovažoval za účelné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný sa bude musieť
vecou opätovne zaoberať, pričom v ďalšom konaní bude viazaný vysloveným názorom správneho súdu.

57. Žalovaný v ďalšom konaní náležite posúdi zdravotný stav žalobcu, posúdi všetky relevantné lekárske

správy, ako aj znalecké posudky - znalecký posudok zabezpečený žalovaným, tak aj znalecký posudok
predložený žalobcom v súdnom konaní, pričom jednotlivé dôkazy vyhodnotí samostatne a následne
vo vzájomnej súvislosti, pričom vyhodnotenie dôkaz vo vzťahu k zdravotnému stavu žalobcu náležite
odôvodní. Zároveň bude žalovaný povinný zaoberať sa aj skôr vyslovenými závermi Krajského súdu
v Trenčíne a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd
priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa

§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

2 31Sas/4/2024

P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP).Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.

3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v

tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej

sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.