Uznesenie – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. september 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 28Sa/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100990
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100990.2

Uznesenie

28Sa/10/2024

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,

v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. B. F. XXX, XXX XX G., zast.: JUDr.
Emil Vaňko, advokát, so sídlom Tŕnie 134, 962 34 Tŕnie, IČO: 37 897 951, proti žalovaným: 1/ Okresné
riaditeľstvo policajného zboru v Novom Meste nad Váhom, so sídlom Hviezdoslavova č. 39, 915 01 Nové
Mesto nad Váhom, 2/ Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, so sídlom Jilemnického č. 1,
911 42 Trenčín, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

28Sa/10/2024

I. Návrh žalovaného 2/ na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Žalobu proti žalovanému 1/ o d m i e t a .

III. Žalobu proti žalovanému 2/ o d m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania .

o d ô v o d n e n i e :

28Sa/10/2024

1. Dňa 28. 08. 2024 bola v konaní pod sp. zn. 22Sa/4/2024 Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej
aj len ,,správny súd“) doručená žaloba žalobcu označená ako „Žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej
správy a proti inému zásahu orgánu verejnej správy do práv a slobôd“. Správny súd výzvou zo dňa
11. 09. 2024 vyzval žalobcu, aby správnemu súdu ozrejmil, či žalobca mienil svojím podaním podať
žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Správny súdny poriadok“ alebo len „SSP“)

alebo žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. SSP, prípadne žalobca
mienil podať žalobu aj proti nečinnosti orgánu verejnej správy a aj proti inému zásahu orgánu verejnejsprávy (č. l. 32 spisu). Žalobca na predmetnú výzvu správneho súdu reagoval podaním zo dňa 11. 10.
2024 tak, že súhlasil s tým, aby konajúci správny súd vylúčil konanie o inom zásahu do práv žalobcu
na samostatné konanie. Správny súd Uznesením č. k. 22Sa/4/2024 - 54 zo dňa 13. 11. 2024, ktoré

sa stalo právoplatným dňa 29. 11. 2024, konanie o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej
správy vylúčil na samostatné konanie. Konaniu o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola
pridelená spisová značka 28Sa/10/2024.

2. Po vylúčení veci na samostatné konanie považoval správny súd za potrebné odstrániť vady žaloby

proti inému zásahu orgánu verejnej správy, a preto Uznesením č. k. 28Sa/10/2024-62 zo dňa 27. 01.
2025 vyzval žalobcu na ich odstránenie.

3. Žalobca na výzvu správneho súdu reagoval podaním zo dňa 17. 02. 2025, v ktorom požiadal
o predĺženie lehoty na odstránenie vád žaloby, ktorej správny súd vyhovel. Následne žalobca podaním
zo dňa 17. 02. 2025, doručeným správnemu súdu dňa 18. 02. 2025, doplnil žalobu proti inému zásahu

orgánu verejnej správy. Z obsahu žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy a jej doplnení
vyplynulo, že žalobca vníma ako iný zásah orgánov verejnej správy:

a. nevydanie kladného potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou podľa § 17 ods. 5 zákona č.
190/2003Z.z.ostrelnýchzbraniachastrelivevzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonozbraniach

a strelive“) následkom čoho došlo Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom
Meste nad Váhom č. ORPZ-NM-OPP1-24-002/2023-EZP zo dňa 04. 07. 2023 v spojení s Rozhodnutím
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne č. KRPZ-TN-OPP-43-003/2023-DZ zo dňa 04. 09.
2023 ako odvolacieho orgánu k odňatiu zbrojného preukazu žalobcu č. AA 337344 platného do 24.
06. 2023 a tiež k zamedzeniu prístupu žalobcu k právu na vydanie zbrojného preukazu, na vlastnenie

a používanie zbraní a streliva a k negatívnemu zásahu do jeho osobnostných práv na držbu a nosenie
zbraní a streliva,
b. nesprávny procesný postup, kedy nadriadený s personálnou právomocou svoj záver o nevyhovení
žiadosti žalobcu o vydanie písomného potvrdenia v zmysle § 17 ods. 5 zákona č. 190/2003 Z. z. o
strelných zbraniach a strelive, ktorým sa osvedčuje bezúhonnosť, spoľahlivosť a zdravotná a psychická

spôsobilosť používať služobnú zbraň príslušníka Policajného zboru nevyjadril v štandardnom písomnom
rozhodnutí, ale prostredníctvom neformálneho listu, a to Oznámením č. ORPZ-NM-262-012/2023 zo
dňa 26. 06. 2023 (ďalej len ako „Oznámenie“),
c. diskriminačnú požiadavku žalovaných orgánov verejnej správy (policajných útvarov) na predloženie
výlučne kladného potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou podľa § 17 ods. 5 zákona č.

190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive s odkazom na status žalobcu ako príslušníka ozbrojeného
zboru a neprijatie iných zákonom predpokladaných a žalobcom predložených listín preukazujúcich
splnenie podmienok na vydanie zbrojného preukazu, ktoré predkladajú „bežní“ občania, ktorí nie sú
príslušníkmi ozbrojeného zboru.

4. Žalobca v žalobnom petite navrhol správnemu súdu, aby jednak vyslovil nezákonnosť Oznámenia a
tiež i nezákonnosť požiadavky žalovaného 1/ uvedenej v Rozhodnutí č. ORPZ-NM-OPP1-24-002/2023-
EZP zo dňa 04. 07. 2023 na predloženie kladného potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou,
ako i nezákonnosť požiadavky žalovaného 2/ uvedenej v Rozhodnutí č. KRPZ-TN-OPP-43-003/2023-

DZ zo dňa 04. 09. 2023 na predloženie kladného potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou.
Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd žalovanému 1/ a 2/ zakázal pokračovať na trvaní splnenia
požiadavky voči žalobcovi na predloženie potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou,
ktorým sa osvedčuje bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa a jeho zdravotná spôsobilosť a psychická
spôsobilosť a žiadal, aby správny súd nariadil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť obnoviť stav pred zásahom

a pokračovať v konaní voči žalobcovi o jeho požiadavke na vydanie zbrojného preukazu do jedného
mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca napokon navrhol správnemu súdu, aby zaviazal
žalovaného 1/ a 2/, aby spoločne a nerozdielne nahradili žalobcovi v celom rozsahu trovy konania.

5. Na podklade výzvy správneho súdu zo dňa 10. 04. 2025 žalovaný 1/ doručil správnemu súdu písomné

vyjadrenie zo dňa 23. 04. 2025, v ktorom okrem iného uviedol, že kľúčové pre posúdenie veci je správne
pochopenie povahy písomného potvrdenia nadriadeného podľa § 17 ods. 5 zákona o zbraniach a
strelive. Žalovaný 1/ mal za to, že toto potvrdenie nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní
podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov(ďalej len „Správny poriadok“), ale ide o interný doklad, resp. faktický úkon (stanovisko) nadriadeného s
personálnou právomocou, ktorý na základe interných informácií a hodnotení týkajúcich sa služobného
pomeru a výkonu služby príslušníka posudzuje splnenie zákonom stanovených predpokladov vo vzťahu

k používaniu služobnej zbrane. Toto stanovisko slúži ako podklad pre konanie o vydaní zbrojného
preukazu vedené príslušným útvarom Policajného zboru (§ 16 zákona o zbraniach a strelive). Žalovaný
1/ ďalej uviedol, že jeho Oznámenie a samotné nevydanie kladného potvrdenia podľa § 17 ods. 5 zákona
o zbraniach a strelive nenapĺňajú znaky „iného zásahu“ v zmysle § 252 SSP. Ide o výsledok interného
hodnotenia a posúdenia splnenia podmienok viažucich sa na status žalobcu ako príslušníka Policajného

zboru a jeho spôsobilosť používať služobnú zbraň. Dôsledok nevydania kladného potvrdenia, a to
odňatie zbrojného preukazu žalobcovi bolo riešené v samostatnom správnom konaní, ktoré vyústilo
do vydania riadneho správneho rozhodnutia, ktoré bolo preskúmateľné v odvolacom konaní a je
preskúmateľné súdom v rámci všeobecnej správnej žaloby. Na základe vyššie uvedených skutočností a
argumentov mal žalovaný 1/ za to, že jeho postup pri vybavovaní žiadosti žalobcu o vydanie potvrdenia
podľa § 17 ods. 5 zákona o zbraniach a strelive a následné Oznámenie o nevyhovení tejto žiadosti

nenapĺňajú znaky nezákonného iného zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 SSP. Preto
žalovaný 1/ navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa
§ 191 ods. 1 písm. c) SSP ako nedôvodnú zamietol. Alternatívne navrhol, aby správny súd konanie
zastavil podľa § 99 písm. g) SSP z dôvodu odpadnutia dôvodov na jeho pokračovanie, nakoľko žalobca
už nie je príslušníkom Policajného zboru.

6. Žalovaný 2/ doručil správnemu súdu na podklade výzvy správneho súdu zo dňa 10. 04. 2025 písomné
vyjadrenie zo dňa 23. 04. 2025, v ktorom okrem iného zdôraznil, že práve samotné systematické
zaradenie inštitútu písomného potvrdenia podľa § 17 ods. 5 v zákone o zbraniach a strelive a aj s
ohľadom na závery Ústavného súdu SR obsiahnuté v Náleze sp. zn. PL. ÚS 15/06 z 20. 05. 2009

preukazuje, že účel daného inštitútu je z hľadiska jeho ratio legis koncentrovaný predovšetkým na
štádium rozhodovania o žiadosti o vydanie zbrojného preukazu a žiadosti o vydanie nového zbrojného
preukazu na účely rozhodnutia, o ktorých je dôvodné zabezpečovať od nadriadeného s personálnou
právomocou potvrdenie podľa § 17 ods. 5 zákona o zbraniach a strelive. Inštitút písomného potvrdenia
tak, ako ho upravuje § 17 ods. 5 zákona o zbraniach a strelive, je viazaný výhradne na status a

individuálny charakter subjektu držiteľa zbrojného preukazu. Žiadateľ o vydanie zbrojného preukazu ako
príslušník Policajného zboru je povinný predložiť potvrdenie nadriadeného s personálnou právomocou k
tomu, aby osvedčil bezúhonnosť a spoľahlivosť a svoju zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť
používať zbraň. Toto potvrdenie nie je možné nahradiť predložením všeobecných podkladov tak, ako
to konštatuje žalobca, nakoľko sám žalobca v čase podania žiadosti a konania o vydanie nového

zbrojného preukazu naplnil kvalifikačné znaky individuálneho subjektu konania tým, že bol príslušníkom
Policajného zboru. Žalovaný 2/ zároveň poukázal na fakt, že konanie o žiadosti policajta a samotné
potvrdenie nadriadeného vydávané pre potreby konania s odkazom na § 17 ods. 5 zákona o zbraniach
a strelive nemá návrhovú povahu a nezakladá tak dispozičné právomoci ani pre nadriadeného, ani pre
správny orgán, ktorý rozhoduje o zbrojnom preukaze. Ide o splnenie zákonnej povinnosti nadriadeného,

teda o úkon "ex lege", ktorý je iba plnením zákonnej povinnosti. Opatrenie, ktoré žalobca vyžaduje
vydať vo forme rozhodnutia, je iba informáciou, resp. výstupom z riadiacej činnosti nadriadeného s
personálnou právomocou, pričom výkon riadiacej činnosti sa neposudzuje ako konanie vo veciach
služobného pomeru a je viazaný výhradne na plnenie služobných činností, povinností a oprávnení
nadriadeného. Ďalej poukázal na to, že návrh žalobcu podľa žalovaného 2/ vychádza z nesprávneho

právnehoposúdeniavecivzhľadomnato,žeodkazujenapovinnosťvydaťrozhodnutiepodľaustanovení
Správneho poriadku napriek tomu, že nadriadený koná podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe
príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 73/1998 Z.
z.“)týkajúcichsanoseniaslužobnejzbrane,kdejepôsobnosťSprávnehoporiadkuvylúčená.Oznámenie

nadriadeného má formu opatrenia a môže tak byť predmetom súdneho prieskumu, v rámci ktorého súd
preskúmazákonnosťasprávnosťpostupunadriadeného.Nadriadenývriadiacejarozhodovacejčinnosti
nemôže vydať iné rozhodnutie, než aké mu umožňuje vydať zákon č. 73/1998 Z. z., a aj to iba v rámci
konania vo veciach služobného pomeru. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby správny
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže postup žalovaného 2/ bol v súlade so zákonom. Alternatívne

navrhol, aby správny súd konanie zastavil podľa § 99 písm. g) SSP z dôvodu odpadnutia dôvodov na
jeho pokračovanie, nakoľko žalobca už nie je príslušníkom Policajného zboru. Ďalej alternatívne navrhol,
aby správny súd podľa § 100 ods. 2 SSP konanie o žalobe prerušil z dôvodu, že prebieha iné súdne
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie správneho súdu (konaniepod sp. zn. 4S/72/2024 pred Správnym súdom v Banskej Bystrici o preskúmanie zákonnosti služobného
hodnotenia,ktorýmbolžalobcauznanýzanespôsobiléhovykonávaťakúkoľvekfunkciuvštátnejslužbe).

7. Žalobca možnosť podať repliku využil podaním zo dňa 03. 07. 2025, v ktorom okrem iného poukázal
na to, že okresný riaditeľ neakceptoval skutočnosť, že žalobca disponuje novými platnými psychotestami
od civilného psychológa, ani skutočnosť, že ho písomne vyzval, aby ho v prípade potreby vyslal
na preskúšanie z používania zbraní, vrátane prípadných zdravotných alebo psychologických testov tak,
aby nebola pochybnosť o jeho spôsobilosti používať služobnú zbraň, čo bolo odmietnuté a bol vydaný

pokyn k odobratiu zbrojného preukazu. Žalobca ďalej uviedol, že ak pre policajta pri skončení platnosti
zbrojnéhopreukazuniejemožnosťpreskúmaťtotokonanienadriadenéhosúdomataktiežpokiaľpolicajt
nemá možnosť takéto potvrdenie nahradiť riadnymi dokladmi preukazujúcimi jeho spôsobilosť ako iná
civilná osoba, je tu podľa žalobcu precedens bezprávia. Zároveň poukázal na to, že na druhý deň
po prepustení zo služobného pomeru by mu ako bývalému policajtovi nič nebránilo ako civilnej osobe
k držbe zbrojného preukazu, nakoľko toto potvrdenie už nahradil všetkými potrebnými dokladmi. Na

základe uvedeného trval na podanej žalobe v plnom rozsahu.

8. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný 1/ podaním zo dňa 09. 07. 2025 (duplikou), kde síce
žalovaný 1/ uviedol, že trvá na svojej kasačnej sťažnosti, avšak čo do obsahu a označenia podanie
reaguje na repliku žalobcu zo dňa 03. 07. 2025. Žalovaný 1/ v predmetnom podaní reagoval na

tvrdenie žalobcu, že mal aktuálne platné nové psychotesty od civilného psychológa tak, že v zmysle
zákona o zbraniach a strelive policajt preukazuje svoju spôsobilosť k držbe a noseniu potvrdením
od nadriadeného a nie vykonaním psychotestov u civilného psychológa. Riaditeľ Okresného riaditeľstva
Policajného zboru nedisponuje oprávnením vyslať žalobcu ako policajta na preskúšanie z používania
zbrane, prípadne zdravotných alebo psychologických testov tak, ako v replike uvádza žalobca. Rovnako

tak riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru nemôže vydať pokyn k odobratiu zbrojného
preukazu,pretožeotejtoskutočnostirozhodujesamotnýorgánnazákladezákonaozbraniachastrelive.
Naproti tomu riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru mohol a aj vyzval a vytvoril všetky
podmienky žalobcovi na to, aby sa podrobil kontrolnému psychologickému vyšetreniu v zmysle interných
predpisov. Po ich absolvovaní mohol riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru žalobcovi

okrem iného vydať aj potrebné potvrdenie o spôsobilosti na nosenie a držanie zbrane ako si vyžaduje
zákon o zbraniach a strelive a zároveň rozptýliť pochybnosti o psychologickej spôsobilosti žalobcu.
Žalovaný 1/ uviedol, že žalobca hľadá možnosti, ako sa vyhnúť zákonom riadne určenému kontrolnému
psychologickému vyšetreniu, pretože sa sťažuje na nemožnosť nahradiť ho dokladmi preukazujúcimi
jeho spôsobilosť ako civilnej osoby, a to považuje za bezprávie. Záver vyjadrenia žalovaného 1/

obsahoval námietky voči Rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5S/8/2023 zo dňa 30.
04. 2025. Tieto námietky týkajúce sa Rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5S/8/2023
zo dňa 30. 04. 2025 nie sú podstatné pre meritum tejto veci, a preto ich správny súd neuvádza.
9. Na dupliku žalovaného 1/ reagoval žalobca triplikou zo dňa 31. 07. 2025, v ktorej uviedol, že nie
je zrejmé, komu chcel žalovaný 1/ dupliku adresovať, keďže dupliku žalovaný 1/ spája s konaním

správneho súdu pod sp. zn. 5S/8/2023. Ďalej sa žalobca vyjadril, že v zmysle vyjadrenia priameho
nadriadenéhožalobcukodobratiuslužobnejzbranedošlonazákladepokynuzvyššiehostupňariadenia.
K psychologickému vyšetreniu na účely spôsobilosti k výkonu funkcie policajta žalobca uviedol, že to
neskúma výhradne možnosť držby zbrane. Osoba psychicky nespôsobilá na výkon funkcie policajta
môže byť držiteľom zbrane a zbrojného preukazu, čo je bežné. Zároveň skutočnosť, že je niekto

poľovník alebo športový strelec, nezakladá jeho spôsobilosť na výkon funkcie policajta. Žalobca priložil
k vyjadreniu okrem iného opakované oznámenie o nevyhovení žiadosti o vydanie písomného potvrdenia
č. ORPZ-NM-177-001/2024 zo dňa 08. 03. 2024, informáciu o absolvovaní psychologického vyšetrenia,
odpoveď Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, odboru kontroly a organizačno-
právnych činností č. GR ZVJS-08658/12-2023-2 zo dňa 09. 11. 2023 na žiadosť žalobcu podľa zákona

č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
psychologický posudok o špeciálnej psychologickej spôsobilosti na držanie alebo nosenie zbrane
a streliva zo dňa 06. 07. 2023.

10. Na tripliku žalobcu reagoval žalovaný 1/ podaním zo dňa 12. 08. 2025, v ktorom zotrval na

svojich tvrdeniach. Zdôraznil zákonnosť svojho postupu, keďže Krajská prokuratúra Trenčín, ako aj
Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom, napriek opakovaným podnetom zo strany žalobcu,
nezistili porušenie zákona zo strany riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste
nad Váhom, v súvislosti s nevydaním potvrdenia o bezúhonnosti, spoľahlivosti a zdravotnej či psychickejspôsobilosti žalobcu na používanie služobnej zbrane podľa § 17 ods. 5 zákona o zbraniach a streliva,
ktoré je nevyhnutné na účely predĺženia platnosti zbrojného preukazu (spisy Pd 159/23/3304 - 11, Pd
XXX/XX/XXXX-5,D.XXX/XX/XXXX-3,D.XXX/XX/XXXX–7).Žalovaný1/zdôraznil,žejehopostupbol

vedenývsúladesplatnouprávnouúpravou,internýmipredpismiPolicajnéhozboruSlovenskejrepubliky,
v záujme zabezpečenia riadneho výkonu služby.

11. Podaním zo dňa 13. 08. 2025 následne reagoval žalobca na podanie žalovaného 1/ zo dňa 12. 08.
2025, v ktorom okrem už predtým uvedených skutočností poukázal na to, že dňa 23. 09. 2022 odmietol

psychologické vyšetrenie a za toto jeho konanie nebolo začaté konanie o prepustení zo služobného
pomeru a nebola mu odňatá zbraň, pričom neskoršie bolo rovnaké konanie žalobcu dôvodom na odňatie
zbrane a nevydanie potvrdenia Ďalej poukázal na § 55 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. s tým, že za
jedno disciplinárne previnenie možno uložiť trest len raz, a preto pokiaľ dostal disciplinárne opatrenie
za odmietnutie psychologického vyšetrenia, následné odňatie zbrane a nevydanie potvrdenia majú
charakter ďalšieho trestu za ten istý skutok, čo je v rozpore s princípom ne bis in idem.

12. Podanie žalobcu zo dňa 13. 08. 2025 bolo žalovanému 1/ a žalovanému 2/ zaslané na vedomie
a obom doručené dňa 18. 08. 2025. K podaniu žalobcu zo dňa 13. 08. 2025 sa žalovaný 1/ a ani žalovaný
2/ ku dňu vydania tohto uznesenia nevyjadrili.

13. Správny súd považoval za potrebné vysporiadať sa v prvom rade s procesným návrhom žalovaného
2/ na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha iné správne súdne konanie (konanie pred Správnym
súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 4S/72/2024 o preskúmanie zákonnosti služobného hodnotenia,
ktorým bol žalobca uznaný za nespôsobilého vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe), v ktorom
sa rieši otázka, ktorá môže mať podľa žalovaného 2/ význam pre rozhodnutie správneho súdu v tomto

správnom súdnom konaní. Správny súd uvádza, že nevzhliadol zákonný dôvod pre postup navrhnutý
žalovaným 2/ podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, a preto návrh žalovaného 2/ podľa § 162 ods. 3 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov v spojení s § 25 SSP zamietol.

14. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie

uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie
podnet.

15. Pokiaľ ide o dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, tak pri tomto dôvode

sa umožňuje prerušenie konania z dôvodu vyskytnutia sa predbežnej otázky. Rozumie sa tým otázka,
ktorá má význam pre rozhodnutie správneho súdu. Rozhodovacia prax má na mysli otázku, ktorá je
buď riešená v inom súdnom alebo administratívnom konaní. Ustanovenie § 100 ods. 2 SSP vymedzuje
taxatívne dôvody tzv. fakultatívneho prerušenia konania. Teda na rozdiel od dôvodov uvedených v § 100
ods. 1 SSP, kedy správny súd musí vždy prerušiť svoje konania, tak v prípade fakultatívnych dôvodov je

to na zvážení správneho súdu, či k prerušeniu konania pristúpi alebo nie. Správny súd pri vyhodnotení
dôvodu na prerušenie konania môže súdne konanie prerušiť, ak má zato, že je to potrebné pre jeho
budúce rozhodnutie. V zmysle rozhodovacej praxe možno takéto prerušenie očakávať najmä v tých
prípadoch, keď správny súd má pri svojom rozhodovaní posudzovať takú otázku, ktorá by inak mala
byť rozhodnutá súdom v civilnom (sporovom alebo i mimosporovom) procese. Neprerušením konania

a nevyčkaním na rozhodnutie v civilnom sporovom konaní by sa správny súd vystavil riziku nastúpenia
neželanej situácie, keď by tú istú otázku mohli súdy posúdiť odlišne, čím by bol výrazne oslabený
princíp právnej istoty. Na druhej strane však k prerušeniu konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP treba
pristupovať mimoriadne citlivo, pretože v dôsledku prerušenia konania môže dôjsť k neúmernému
predĺženiu správneho súdneho konania, a to až do tej miery, že táto dĺžka oslabí s rozhodnutím

správneho súdu spojenú materiálnu ochranu subjektívnych práv, resp. zákonnosti a verejného záujmu.

16. Správny súd návrh žalovaného 2/ na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP zamietol,
nakoľko nedospel k záveru, že by skutočnosť, že sa vedie správne súdne konanie o preskúmanie
zákonnosti služobného hodnotenia, ktorým bol žalobca uznaný za nespôsobilého vykonávať akúkoľvek

funkciu v štátnej službe bolo dôvodom na prerušenie konania v konaní o správnej žalobe proti inému
zásahu orgánu verejnej správy. V tomto osobitnom správnom súdnom konaní sa žalobca môže žalobou
domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak zásah alebo jeho následky trvajú
alebo ak hrozí jeho opakovanie. Žalobca sa môže tiež domáhať aj určenia nezákonnosti už skončenéhoiného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu a rozhodnutie
správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo na inú ochranu žalobcových práv (§ 252 ods. 1 a 2
SSP). Správny súd vyhodnocuje otázku, či faktickým postupom vykonaným orgánom verejnej správy pri

plneníúlohvoblastiverejnejsprávy,súalebomôžubyťpráva,právomchránenézáujmyalebopovinnosti
(v danom prípade) fyzickej osoby (žalobcu) priamo dotknuté (§ 3 ods. 1 písm. e) SSP). Predmetom
rozhodovania správneho súdu pri tomto type správnej žaloby nie je zodpovedanie otázky týkajúcej
sa zákonnosti a správnosti záveru orgánu verejnej správy o subjektívnom práve, právom chránenom
záujme alebo povinnosti účastníka administratívneho konania tak, ako je to pri iných typoch správnych

žalôb prejednávaných správnymi súdmi, napr. pri všeobecnej správnej žalobe. Preto vedené správne
súdne konanie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 4S/72/2024 a všetky skutočnosti, ktoré
by mohli mať význam pre rozhodnutie vo veci samej o (ne)zákonnosti služobného hodnotenia, ktorým
bol žalobca uznaný za nespôsobilého vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, nemajú pri správnej
žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy relevanciu. Správny súd tiež dodáva, že prerušením
správnehosúdnehokonaniabezprávnehodôvodubymohlanastaťsituácianeprimeranejdĺžkysúdneho

konania, čím by na strane žalobcu došlo k ujme na jeho subjektívnych právach.

17. Správny súd po preskúmaní veci, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu,
argumentáciou žalobcu, žalovaného 1/ a žalovaného 2/ dospel k záveru, že žaloba proti inému zásahu
žalovaného 1/ a žalovaného 2/ je neprípustná, a preto správny súd žalobu proti žalovanému 1/ a

žalobu proti žalovanému 2/ podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 3 ods. 1 písm. e) SSP odmietol
z dôvodu neprípustnosti.

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;

iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

20.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu

verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

22. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

23. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

24. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

25. Podľa § 17 ods. 5 zákona o zbraniach a strelive žiadateľ, ktorý je v čase podania žiadosti
príslušníkom ozbrojených síl Slovenskej republiky vykonávajúcim profesionálnu službu, príslušníkom
ozbrojeného bezpečnostného zboru, ozbrojeného zboru, Slovenskej informačnej služby alebo

Národného bezpečnostného úradu, predkladá písomné potvrdenie nadriadeného s personálnou
právomocou (ďalej len „nadriadený“), ktorým sa osvedčuje bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa
a jeho zdravotná spôsobilosť a psychická spôsobilosť používať služobnú zbraň. Nadriadený je
povinný bezodkladne oznámiť policajnému útvaru, ktorý zbrojný preukaz vydal, zmeny, ktoré majúza následok stratu bezúhonnosti, spoľahlivosti, zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti
držiteľa zbrojného preukazu.

26. Podľa § 70 ods. 1 zákona o zbraniach a strelive ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na
konanie vo veciach upravených týmto zákonom správny poriadok.

27. Správny súd uvádza, že pri žalobe proti inému zásahu podľa § 252 a nasl. SSP bolo úmyslom
zákonodarcu poskytnúť súdnu ochranu pred negatívnymi účinkami faktických úkonov, t.j. pred zásahmi

orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. V zmysle judikatúry
všeobecných súdov zásah je faktická činnosť, t.j. neformálny úkon orgánu verejnej správy, resp.
všeobecný úkon, ktorý nie je urobený formou rozhodnutia, opatrenia, ale je záväzný pre osoby, voči
ktorým smeruje. Zásah je aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného zásahu, pokynu alebo
donútenia zameraného priamo proti poškodenému alebo proti nemu vykonanému. Za zásah judikatúra
nepovažuje vydanie rozhodnutia, opatrenia, ani nečinnosť orgánu verejnej správy (obdobne napr.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžz/3/2010 zo dňa 15. 02. 2011). Nezákonný
zásah teda nesmie mať formu rozhodnutia, ani základ v rozhodnutí orgánu verejnej správy. Z uvedeného
teda vyplýva, že na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia, iný zásah orgánu verejnej správy má čisto
faktickú povahu, t.j. neprebehlo pri ňom žiadne administratívne konanie a je výsledkom okamžitého
uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.

28. Primárnou otázkou, ktorej zodpovedanie správnemu súdu prináležalo, bolo posúdiť, či sú v
predmetnej veci splnené procesné podmienky na to, aby mohol pokračovať v konaní, a to či žalobcom
definovaný iný zásah orgánu verejnej správy žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je zásahom v zmysle legálnej
definície iného zásahu orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP.

29. V ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP sa vymedzuje iný zásah orgánu verejnej správy, a to všeobecne,
a v časti za bodkočiarkou doplnkovo. Obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický
postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Doplnková definícia iného zásahu nadväzuje
na doterajšiu judikatúru správnych súdov a v záujme jednoznačnosti explicitne stanovuje, že pod

iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie aj postup tohto orgánu pri výkone kontroly alebo
inšpekcie podľa osobitného predpisu. Spoločným menovateľom oboch definičných vymedzení iného
zásahu orgánu verejnej správy je priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach fyzickej a právnickej osoby. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou
podmienkou spojenou s unesením aktívnej žalobnej legitimácie (§ 254 SSP). Posudzovanie existencie

tohto priameho dotyku je prísne individuálne a závislé od osobitostí konkrétneho prípadu (porovnaj napr.
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/1/2020 zo dňa 30. 9. 2020, bod 14.,
Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/27/2024 zo dňa 30. 01.
2025). Táto bezprostrednosť z povahy veci znemožňuje, aby sa vopred viedol formalizovaný proces s
jeho formalizovaným zavŕšením.

30. Vyššie citované zákonné ustanovenie teda obsahuje veľmi všeobecné a široko koncipované
vymedzenie pojmu „iný zásah orgánu verejnej správy“. Presná definícia objektívne nie je možná, pretože
pod pojem „zásah“ spadá veľké množstvo faktických činností orgánov verejnej správy, ku ktorým sú
oprávnené rôznymi zákonmi. Z ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP je však zrejmé, že ide o úkony neformálne,

faktické, pre ktoré môžu, ale nemusia byť stanovené pravidlá. V zásade ide o úkony, ktoré nie sú učinené
formou rozhodnutia alebo opatrenia, ale aj napriek tomu sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú a
tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť.

31.Ustanovenie§3ods.1písm.c)SSPobsahujevymedzeniepojmu„opatrenie“orgánuverejnejsprávy,

keď ide o správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie),
ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní a ktorého účinkami môžu byť
práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb dotknuté. Odkazujúc
na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 21/08 zo dňa 23. 09. 2009, Ústavný súd
Slovenskej republiky zdôraznil, že nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne

označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku
konkrétnym adresátom práva a zakladá im priamo alebo aj nepriamo práva a povinnosti.32. Správny súdny poriadok vo svojich ustanoveniach dáva odpoveď aj na to, čo možno rozumieť
pod pojmom „administratívne konanie“ na účely správneho súdneho konania. V zmysle § 3 ods. 1
písm. a) SSP je ním procesný postup orgánu verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti

verejnej správy pri vydávaní individuálnych a normatívnych správnych aktov. Administratívne konanie
je pojem širší ako správne konanie (konanie podľa Správneho poriadku). Administratívne konanie je
chápané ako procesne formalizovaný postup pri vydávaní individuálnych a normatívnych správnych
aktov. Pod procesnou formalizáciou je pritom potrebné rozumieť to, že pri administratívnom konaní
možno rozoznávať jeho začiatok, priebeh a ukončenie, prípadne i účastníkov. Z tohto pohľadu preto

administratívne konanie nemá povahu faktického výkonu pôsobnosti orgánu verejnej správy na mieste
samom, t. j. jeho výsledkom nie je iný zásah orgánu verejnej správy, pre ktorý je typický jeho
bezprostredný faktický výkon. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti iného zásahu orgánu verejnej
správy môže správny súd realizovať výlučne v rozsahu žalobných bodov, ktorými samotný žalobca
vymedzuje predmet súdneho prieskumu.

33. Správny súd uvádza, že na Správnom súde Banskej Bystrici bolo vedené konanie o žalobe
žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) pod sp. zn.
22Sa/4/2024, ktoré bolo ukončené vydaním Uznesenia č. k. 22Sa/4/2024 - 70 zo dňa 02. 05. 2025, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 05. 2020 a ktorým správny súd žalobu žalobcu proti nečinnosti orgánu
verejnej správy zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Správny súd dňa 08. 09.

2025 nahliadal do spisu sp. zn. 22Sa/4/2024, pričom nahliadnutím do predmetného spisu zistil, že jeho
súčasťou je i žiadosť žalobcu služobne zaradeného vo funkcii či referent s ÚOZ obvodného oddelenia
Policajného zboru Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11. 05. 2023, ktorou žalobca požiadal riaditeľa
Okresného riaditeľstva policajného zboru Nové Mesto nad Váhom o vydanie písomného potvrdenia
nadriadeného s personálnou právomocou podľa § 17 ods. 5 zákona o zbraniach a strelive, ktorým sa

osvedčuje bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa a jeho zdravotná spôsobilosť a psychická spôsobilosť
používať služobnú zbraň, nakoľko platnosť zbrojného preukazu žalobcu na skupinu AEF, č. AA 337344
je do dňa 24. 06. 2023.

34. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že jeho obsahom je aj Úloha č. 21

z operatívnej porady riaditeľa Krajského riaditeľa Policajného zboru v Trenčíne s riaditeľmi a vedúcimi
organizačných zložiek Krajského riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 05. 06. 2023. Obsahom
predmetnejÚlohyč.21bolovprípadeuplatneniaprávomocinadriadenéhoupravenýchvčl.5Nariadenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení, ako aj v prípade
začatia prieskumného konania na určenie zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej služby,

dôsledne zvážiť aplikáciu inštitútov priznaných nadriadenému v rozsahu riadiacich, organizačných,
kontrolných a hodnotiacich povinností podľa zákona č. 73/1998 Z. z. s dôrazom na záujmy riadneho
výkonu štátnej služby najmä s ohľadom na úpravu podmienok prideľovania, nosenia, ukladania
a zabezpečenia zbraní a nábojov s poukazom na čl. 9 ods. 3 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. 29/2017 o prideľovaní, nosení, ukladaní a zabezpečení zbraní a nábojov v znení neskorších

predpisov a s ohľadom na zabezpečenie podkladov na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru
policajtov v priebehu štátnej služby z dôvodu závažných zmien v spôsobilosti policajta na výkon funkcie
s poukazom na ustanovenie § 27 ods. 6 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z..

35. Z obsahu administratívneho spisu ďalej správny súd zistil, že žalovaný 1/ si k žiadosti žalobcu

o vydanie písomného potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou podľa § 17 ods. 5
zákona o zbraniach a strelive vyžiadal stanovisko odboru dokladov a evidencií Prezídia policajného
zboru. Stanovisko bolo vydané pod č. PPZ-ODE2-2023/046990-002 zo dňa 20. 06. 2023 a z jeho
obsahu vyplýva, že v prípadoch, kedy sa príslušný nadriadený rozhodne o potrebe posúdiť duševnú
spôsobilosť policajta na výkon štátnej služby vykonaním kontrolného psychologického vyšetrenia podľa

Nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení, nie je zo strany príslušného
nadriadeného žiadúce do absolvovania uvedeného vyšetrenia osvedčovať psychologickú spôsobilosť
používať služobnú zbraň pre daného policajta.

36. Súčasťou administratívneho spisu je aj stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

sekcie personálnych a sociálnych činností, centrum vzdelávania a psychológie č. SPSČ-
CVP2-2023/003546-001 zo dňa 21. 06. 2023, v ktorom je uvedené, že nakoľko sa v zmysle čl. 5 ods. 1
Nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení žalobca nepodrobil vyšetreniuna posúdenie duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, čím nie je naplnený ani § 48 ods. 3 písm.
s) zákona č. 73/1998 Z. z., podmienky na vrátenie zbrane v tom čase neboli naplnené.

37. Napokon je obsahom administratívneho spisu aj Oznámenie žalovaného 1/ č. ORPZ-
NM-262-012/2023 zo dňa 26. 06. 2023 podpísané riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Novom Meste nad Váhom, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že jeho žiadosti o vydanie písomného
potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou, ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 17 ods.
5 zákona o zbraniach a strelive, osvedčuje bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa, ako aj zdravotná

a psychická spôsobilosť používať služobnú zbraň, sa nevyhovuje.

38. Správny súd uvádza, že Správny súdny poriadok vymedzuje definičné znaky iného zásahu orgánu
verejnej správy v ust. § 3 ods. 1 písm. e). Na účely prejednávanej veci je relevantná úprava pred
bodkočiarkou, v zmysle ktorej sa pod iným zásahom rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh
v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti

fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Aj pri inom zásahu orgánu verejnej správy sa
teda vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym dotykom na právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby.

39. Podľa správneho súdu žalobcom špecifikovaný iný zásah orgánu verejnej správy tak ako je uvedený

v bode 3. tohto uznesenia nespĺňa atribúty iného zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1
písm. e) SSP. Vydanie a zaslanie vyššie citovaného Oznámenia nemôže mať charakter iného zásahu
orgánu verejnej správy, keďže nepredstavovalo faktický postup žalovaného 1/ vykonaný pri plnení úloh
v oblasti verejnej správy, ale tento úkon bol vykonaný na základe žiadosti žalobcu zo dňa 11. 05. 2023
a predchádzal mu administratívny formalizovaný postup (opísaný v bode 34. – 36. uznesenia).

40. Pokiaľ žalobca namietal iný zásah orgánu verejnej správy, ktorý mal spočívať v tom, že žalobcom
označený žalovaný 1/ mal v prípade žiadosti žalobcu zo dňa 11. 05. 2023 rozhodnúť štandardným
písomným rozhodnutím a nie prostredníctvom neformálneho listu (Oznámením), správny súd uvádza,
že ani takto žalobcom špecifikovaný iný zásah orgánu verejnej správy nespĺňa atribúty iného zásahu

orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Podľa správneho súdu nie sú pochybnosti
o tom, že Oznámenie vydal žalobcov nadriadený s personálnou právomocou, a to riaditeľ Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste na Váhom, ktorý pri vybavovaní žiadosti žalobcu zo dňa
11. 05. 2023 vystupoval v postavení žalobcovho nadriadeného s personálnou právomocou v služobnom
pomere príslušníka Policajného zboru v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z.. Procesným účinkom žiadosti

žalobcu zo dňa 11. 05. 2023 o vydanie potvrdenia, ktorým sa osvedčuje bezúhonnosť a spoľahlivosť
žiadateľa a jeho zdravotná spôsobilosť a psychická spôsobilosť používať služobnú zbraň bolo, že jej
doručením sa začalo administratívne konanie. Zo znenia ustanovenia § 17 ods. 5 Zákona č. 190/2003
Z. z. vyplýva, že bezúhonnosť, spoľahlivosť, zdravotná a psychická spôsobilosť žiadateľa – príslušníka
ozbrojených zborov na používanie služobnej zbrane sa osvedčuje formou „písomného potvrdenia

nadriadeného s personálnou právomocou“ a nevyžaduje sa forma rozhodnutia obsahujúceho výrokovú
časť, odôvodnenie a poučenie. Vydanie vyššie citovaného neformálneho listu - Oznámenia č. ORPZ-
NM-262-012/2023 zo dňa 26. 06. 2023 nemôže mať charakter iného zásahu orgánu verejnej správy,
keďže nepredstavovalo faktický postup orgánu verenej správy vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej
správy, ale tento úkon bol vykonaný nadriadeným s personálnou právomocou na základe žiadosti

žalobcu zo dňa 11. 05. 2023 a predchádzal mu administratívny formalizovaný postup.

41. Pokiaľ ďalej žalobca v doplnení žaloby uviedol ako iný zásah žalovaného 1/ a 2/ aj ich „diskriminačnú“
požiadavku vyjadrenú v Rozhodnutí žalovaného 1/ č. ORPZ-NM-OPP1-24-002/2023-EZP zo dňa 04.
07. 2023 a v Rozhodnutí žalovaného 2/ č. KRPZ-TN-OPP-43-003/2023-DZ zo dňa 04. 09. 2023 na

predloženie výlučne kladného potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou podľa § 17 ods.
5 zákona o zbraniach a strelive a neprijatie iných žalobcom predložených listín osvedčujúcich jeho
spôsobilosť používať služobnú zbraň, správny súd je nútený opätovne skonštatovať, že ani takto
špecifikovaný iný zásah orgánu verejnej správy (žalovaného 1/ a 2/) nespĺňa atribúty iného zásahu
orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Správny súd uvádza, že citované rozhodnutia

boli vydané žalovaným 1/ ako orgánom verejnej správy prvého stupňa a žalovaným 2/ ako odvolacím
orgánom verejnej správy v správnom konaní vedenom vo veci odňatia zbrojného preukazu žalobcu.
Predmetom rozhodovania správneho súdu pri správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej
správy nie je zodpovedanie otázky týkajúcej sa zákonnosti a správnosti záveru orgánov verejnejsprávy o subjektívnom práve (o práve nosenia či držby zbrane a streliva žalobcom) tak, ako je to
pri všeobecnej správnej žalobe. V prípade preskúmavania zákonnosti týchto individuálnych správnych
aktov žalovaného 1/ a 2/ na základe všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 a nasl. SSP (nie na základe

správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorá je predmetom tohto konania) môže
správny súd pristúpiť aj k posúdeniu zákonnosti postupu (požiadaviek) orgánu verejnej správy, ktorý ich
vydaniu predchádzal.

42. Správny súd navyše pre úplnosť dodáva, že nebolo sporné, že žalobca v čase podania žiadosti

zo dňa 11. 05. 2023 o vydanie písomného potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou,
ktorým sa osvedčuje bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa a jeho zdravotná spôsobilosť a psychická
spôsobilosť používať služobnú zbraň, bol príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky.
Pre príslušníkov ozbrojeného zboru platí osobitný režim preukazovania bezúhonnosti, spoľahlivosti,
zdravotnej a psychickej spôsobilosti pre účely získania zbrojného preukazu, nakoľko príslušníci
ozbrojených síl a ozbrojených zborov musia profesionálne zaobchádzať so zbraňami a strelivom a ich

spôsobilosť je aj súčasťou ich tréningu, a teda spôsobilosť príslušníka Policajného zboru vykonávať
službu a aj používať služobnú zbraň priebežne vyhodnocuje podľa znenia ust. § 17 ods. 5 zákona
o strelných zbraniach a strelive nadriadený s personálnou právomocou. V konaní o tomto type
správnej žaloby však nebol podľa správneho súdu priestor pre vyhodnocovanie žalobcom uvádzanej
argumentácie o tom, že žalovaný 1/ a 2/ (policajné útvary) mali akceptovať za účelom preukázania

splnenia podmienok podľa § 17 ods. 5 zákona o strelných zbraniach a strelive aj iné doklady (napr.
psychologický posudok z 06. 07. 2023), než len kladné potvrdenie nadriadeného s personálnou
právomocou, pretože tým by správny súd prekročil limity súdneho prieskumu dané správnou žalobou
proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

43. Pokiaľ žalobca vo svojich vyjadreniach v priebehu správneho súdneho konania (zo dňa 03. 07. 2025,
zo dňa 31. 07. 2025) brojil proti postupu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom
Meste nad Váhom, ktorý nemal akceptovať žalobcom predložený psychologický posudok o špeciálnej
psychickej spôsobilosti na držanie a nosenie zbrane a streliva a ani nemal žalobcu vyslať na preskúšanie
z používania zbrane (vrátane zdravotných a psychotestov), správny súd v kontexte judikatúry vyšších

súdnych autorít (porovnaj napr. Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžk/31/2020 zo dňa 27.10.2021 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky č. 1/2022) ohľadom prípustnosti súdneho prieskumu procesného postupu
žalovaného orgánu verejnej správy v režime správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej
správy vo všeobecnosti uvádza, že tento by pripadal do úvahy len za situácie excesu orgánu verejnej

správy pri plnení úloh predpokladaných zákonom, čo v tomto prípade nenastalo. V predmetnom
rozhodnutí Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uviedol, cit.: „Kasačný súd nevylučuje, že v
priebehu daňového exekučného konania môže dôjsť zo strany správcu dane k nezákonnému zásahu,
kedy prekročí rozsah svojich oprávnení a faktickým úkonom zasiahne do práv a právom chránených
záujmov daňového subjektu, no takýmto zásahom nemôže byť procesný postup správcu dane v rámci

administratívneho konania predpokladaný zákonom, ani priame následky procesného postupu, ktoré
zákon predpokladá.“

44. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. „...nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje,
kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov...“ Riaditeľ Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom v danom prípade ako nadriadený s personálnou
právomocou nevystupoval pri vybavovaní žiadosti žalobcu o vydanie potvrdenia s odkazom na § 17 ods.
5 zákona o strelných zbraniach a strelive ako orgán verejnej správy, ale ako nadriadený s personálnou
a tiež riadiacou, organizačnou, kontrolnou a hodnotiacou právomocou (§ 4 ods. 2 Zákona č. 73/1998 Z.
z.)vslužobnompomere,ktorýpredmetnýmpotvrdenímosvedčujebezúhonnosť,spoľahlivosť,zdravotnú

a psychickú spôsobilosť podriadeného príslušníka Policajného zboru ako žiadateľa o vydanie zbrojného
preukazu vo vzťahu k používaniu služobnej zbrane. Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Novom Meste nad Váhom postupoval v rámci konania o žiadosti žalobcu zo dňa 11. 05. 2023 zákonom
o strelných zbraniach a strelive prezumovaným spôsobom, pričom pred vydaním Oznámenia zistil
rozhodujúce skutočnosti (odmietnutie žalobcu podrobiť sa kontrolnému psychologickému vyšetreniu

realizovanému na podnet nadriadeného, stanovisko odboru dokladov a evidencií Prezídia policajného
zboru č. PPZ-ODE2-2023/046990-002 zo dňa 20. 06. 2023 o neosvedčovaní psychickej spôsobilosti
na používanie služobnej zbrane u policajta do absolvovania kontrolného psychologického vyšetrenia,
obsah Úlohy č. 21 z operatívnej porady riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne)a svoj záver o nevyhovení žiadosti žalobcu pre nesplnenie požiadaviek následne vyjadril v citovanom
Oznámení.

45. V prípade právnej úpravy žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy v Správnom súdnom
poriadku sa poskytuje súdna ochrana fyzickým a právnickým osobám pred faktickým postupom
vykonaným pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, keďže zo strany orgánov verejnej správy
dochádza ku ingerencii s fyzickými a právnickými osobami nielen prostredníctvom rozhodnutí, opatrení,
ale aj faktickými zásahmi, faktickou činnosťou. Správny súd vyššie ozrejmil dôvody, pre ktoré v žalobe

žalobcom špecifikovaný iný zásah orgánu verejnej správy žalovaným 1/ a žalovaným 2/ nespĺňa atribúty
iného zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Pri inom zásahu, ktorý má
čisto faktickú povahu, by nemalo prebehnúť žiadne formalizované administratívne konanie a mal by
byť výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste
samom.Administratívnekonanieakotakésamoosebenemôžebyťsamostatnýmpredmetomprieskumu
v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Toto možno preskúmať podľa ustanovení

Správneho súdneho poriadku v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy (§ 177 a nasl. SSP), keďže zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho
vydaniu. Až v prípade preskúmavania zákonnosti týchto individuálnych správnych aktov (§ 3 ods. 1
písm. b), c) SSP) môže správny súd pristúpiť aj k posúdeniu zákonnosti postupu orgánu verejnej správy,

ktorý ich vydaniu predchádzal. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku uverejnenom v Zbierke
stanovísk SR č. 7/2013, sp. zn. 3Sžz/2/2012 uviedol, že: „...v prípade, ak by súd v rámci konania
žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy preskúmal zákonnosť, resp. prípustnosť vedenia
správneho konania, dopustil by sa predčasného konania, ktoré by zasahovalo do právomoci orgánov
verejnej správy. Takýmto konaním by došlo k prelínaniu súdnej moci s mocou výkonnou“.

46. Správny súd pri posúdení prípustnosti tejto žaloby proti žalovanému 1/ a 2/ vychádzal predovšetkým
z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 6 ods.
2 písm. f) SSP nemôže byť považovaná za náhradu správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, t.j.
žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súdny

poriadok totiž striktne rozlišuje a pojmovo vymedzuje v citovanom ustanovení § 3 ods. 1 SSP jednotlivé
predmety prieskumu v správnom súdnictve a spája s nimi odlišné procesné prostriedky právnej ochrany
(§ 6 ods. 2 SSP). Žalobca je vždy povinný zvoliť jeden žalobný typ, vymedzený v Správnom súdnom
poriadku a nemôže jednotlivé žalobné typy navzájom zamieňať alebo v žalobe spájať. To všetko je
odôvodňované najmä skutočnosťou, že jednotlivým žalobným typom zodpovedajú v Správnom súdnom

poriadku relatívne samostatné procesné úpravy, ktoré sa líšia čo do stanovenia počiatku behu lehôt k
uplatneniu žaloby, ich náležitostí, úpravy aktívnej a pasívnej legitimácie, úpravy toho, k akému dátumu
súdzisťujeskutkovýaprávnystav.Zákonodarcaprikoncipovanístriktnejúpravyjednotlivýchprocesných
inštitútov ochrany v Správnom súdnom poriadku si bol jasne vedomý, že by bolo mimoriadne obtiažne
viesť súdne konanie o jednej a tej istej žalobe tak, aby bolo možné na konci súdneho konania rozhodnúť

v súlade s požiadavkami ktorejkoľvek z procesných úprav pripadajúcich hypoteticky do úvahy.

47. Správny súd v tejto spojitosti tiež poukazuje aj na Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/27/2024 zo dňa 30. 01. 2025, podľa ktorého: ,,Iný zásah orgánu
verejnej správy je vo všeobecnosti definovaný prostredníctvom svojho obsahu a právnych účinkov.

Obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti
verejnej správy (napr. v procese kontroly a inšpekcie). Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má
iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované
administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu
verejnej správy na mieste samom. Opätovne však musí ísť o oprávnenie týkajúce sa zákonom

ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. Aj pri inom
zásahu orgánu verejnej správy sa vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym dotykom na
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby. Posudzovanie
existencie tohto priameho dotyku u takejto osoby, ktorá je logicky v pozícii žalobcu, je prísne individuálne
v závislosti od osobitostí konkrétneho prípadu.“

48. V tomto smere je nutné venovať náležitú pozornosť i záverom vyplývajúcim z Nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 596/2022- 29 zo dňa 07. 02. 2023, v ktorom vyslovil porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Najvyššieho správnehosúdu Slovenskej republiky, konkretizovaným vo výroku nálezu, a v ktorom vyššia súdna autorita uviedla:
„Na základe uvedených východísk a za účinného právneho stavu podľa názoru ústavného súdu platí,
že ak možno ochranu toho istého subjektívneho práva dosiahnuť viacerými typmi konaní v správnom

súdnictve, voľba konkrétneho z nich je vecou procesnej autonómie žalobcu. V prípade konkurencie
žalobných typov je výber druhu správnej žaloby, ktorou sa uplatňuje ochrana subjektívnych práv,
zverený do dispozičnej sféry žalobcu.“ Najvyšší správny súd Slovenskej republiky taktiež v Uznesení
veľkého senátu sp. zn. 19SVs/1/2022 zo dňa 29. 03. 2023 zhodne venoval náležitú pozornosť nutnosti
jednoznačného ustálenia predmetu konania vzhľadom na následné správne obsadenie správneho súdu,

keď v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia.

49. Ak v rámci výkonu právomocí orgánu verejnej správy došlo zo strany orgánu verejnej správy
k vydaniu rozhodnutia alebo opatrenia, jeho zákonnosť sa preskúmava samostatne, najmä v rámci
všeobecnej správnej žaloby (§ 177 a nasl. SSP). Inak povedané, ak žalobca mienil namietať zákonnosť
Oznámenia a zákonnosť požiadavky žalovaného 1/ a 2/ na predloženie potvrdenia nadriadeného

spersonálnouprávomocou,ktorýmsaosvedčujebezúhonnosťaspoľahlivosťžiadateľaajehozdravotná
spôsobilosť a psychická spôsobilosť používať služobnú zbraň, formulovanej v ich rozhodnutiach
vydaných v správnom konaní vo veci odňatia zbrojného preukazu, prieskum takto definovaného iného
zásahu orgánov verejnej správy je neprípustný, a to z dôvodu, že iný zásah nie je rozhodnutím /
opatrením a v správnom súdnom konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy nemôže

prísť k zrušeniu rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy. Ani požiadavka žalobcu, aby správny súd
zakázal pokračovať žalovanému 1/ a 2/ na trvaní na splnení požiadavky voči žalobcovi na predloženie
potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou podľa § 17 ods. 5 zákona o strelných zbraniach
a strelive, nenapĺňa definičné znaky iného zásahu z pohľadu legálnej definície v zmysle ust. § 3 ods. 1
písm. e) SSP upravujúcej iný zásah orgánu verejnej správy ako faktický postup vykonaný pri plnení úloh

v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

50. Pokiaľ žalobca odkazuje na následky ním označeného zásahu do jeho subjektívnych práv v podobe
odňatia zbrojného preukazu na základe rozhodnutí žalovaného 1/ a 2/, správny súd má za to, že nie je

možné ani teoreticky uvažovať, že by v prejednávanej veci išlo o následky iného zásahu orgánu verejnej
správy. Takáto úvaha je vylúčená už len z dôvodu, že nie je možné hľadať negatívne následky iného
zásahu orgánu verejnej správy tam, kde k takémuto inému zásahu nedošlo. Litera ust. § 252 SSP nebola
ani v jednom jeho odseku naplnená.

51. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že správna žaloba
žalobcu proti žalovanému 1/ a 2/ je neprípustná, a preto ju s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) SSP
v spojení s § 3 ods. 1 písm. e) SSP odmietol.

52. Správny súd obiter dictum pre úplnosť dodáva, že pokiaľ by aj bola naplnená legálna definícia iného

zásahu orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP (čo v danom prípade nie je) správna
žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej musí byť podľa § 256 SSP, podaná v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr
do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že Oznámenie zo dňa 26. 06. 2023 bolo žalobcovi doručené dňa 27. 06. 2023. V zmysle §

69 ods. 4 SSP lehota určená podľa mesiacov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním
alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. V
danom prípade dňom, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty je deň, kedy sa žalobca
dozvedel o Oznámení, v zmysle ktorého nespĺňa požiadavky na osvedčenie bezúhonnosti, spoľahlivosti,
zdravotnej a psychickej spôsobilosti používať služobnú zbraň. Dňom doručenia Oznámenia žalobcovi

začala žalobcovi plynúť subjektívna zákonná dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby proti
inému zásahu orgánu verejnej správy. Posledný deň dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby
proti inému zásahu orgánu verejnej správy pripadol na deň 27. 08. 2023 (utorok, pracovný deň), pričom
žalobca podal správnu žalobu až dňa 28. 08. 2024. Pokiaľ by udalosťou určujúcou začiatok lehoty bol
deň, kedy sa žalobca dozvedel o Rozhodnutí žalovaného 2/, ktorým žalovaný 2/ ako odvolací orgán

verejnej správy potvrdil Rozhodnutie žalovaného 1/ ako orgánu verejnej správy prvého stupňa o odňatí
zbrojného preukazu žalobcu č. H. 337344 v správnom konaní vo veci odňatia zbrojného preukazu,
tak i v tomto prípade by bola správna žaloba podaná po uplynutí subjektívnej dvojmesačnej zákonnej
lehoty, keďže Rozhodnutie žalovaného 2/ č. KRPZ-TN-OPP-43-003/2023-DZ zo dňa 04. 09. 2023 boložalobcovi doručené dňa 04. 09. 2023, posledný deň lehoty na podanie správnej žaloby pripadol na 04.
11. 2023 (pondelok, pracovný deň) a správna žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola
podaná až dňa 28. 08. 2024. Pokiaľ žalobcovi uplynula subjektívna lehota na podanie správnej žaloby

proti žalovanému 1/ aj 2/, skúmanie objektívnej dvojročnej lehoty je už bez právneho významu. Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky v Uznesení sp. zn. 10 Sžk 23/2020 zo dňa 30. 09. 2021 uviedol, že:
„...táto dvojročná lehota je totiž len najneskorším časovým úsekom, do ktorého vôbec možno podať
žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP. Pretože žaloba musí byť podaná tak v subjektívnej, ako aj objektívnej
lehote, znamená existencia objektívnej lehoty v podstate to, že ak sa dotknutá osoba o zásahu dozvie

až po uplynutí dvoch rokov od jeho vykonania, nemôže sa už domáhať ani určenia nezákonnosti zásahu
v zmysle § 252 ods. 2 SSP. Sama existencia objektívnej lehoty však subjektívnu dvojmesačnú lehotu
nijako neruší, nepredlžuje ani inak nemení.“

53. O trovách konania správny súd rozhodol za použitia § 170 písm. a) SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod pre aplikovanie

§ 171 ods. 1 SSP.

Poučenie:

28Sa/10/2024

P o u č e n i e : Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť jeho doručením.
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP), v potrebnom počte
vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.