Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100117
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Rybárová Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100117.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.DenisyRybárovejSlivovej

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej
Rúfusovej, v právnej veci žalobkyne: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX C. XXX,
zastúpená zákonnou zástupkyňou: D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX C. XXX, matka
maloletej, právne zastúpená: JUDr. Ing. Mikuláš Práznovszky, CSc., advokát, so sídlom Bočná 26, 940
02 Nové Zámky, proti žalovanej: Obec Nitrianske Pravno, so sídlom obecného úradu Nám. SNP 1/1, 972
13 Nitrianske Pravno, právne zastúpená: JUDr. Ján Lacko, advokát, so sídlom Bojnická cesta 28/5, 972
17 Kanianka, za účasti ďalšieho účastníka konania: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. G. XXX/

XX, XXX XX D., otec maloletej, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. OCUNP12/2025/108
zo dňa 09.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Riaditeľka Spojenej školy – Základná škola s materskou školou – Grundschule mit Kindergarten, ako

prvostupňový orgán vecne príslušný na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z.
o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe v školstve“) v nadväznosti na § 31 ods. 1
zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“), rozhodnutím č. ZŠ 03-03/2024/9 zo
dňa 15.11.2024 rozhodla o neprijatí žalobkyne prestupom na základné školské vzdelávanie v základnej
škole.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že matka žalobkyne dňa 13.11.2024 doručila orgánu verejnej
správy nižšieho stupňa žiadosť o prijatie žiaka prestupom. Prvostupňový orgán verejnej správy na
základe žiadosti matky zisťoval názor druhého rodiča, t.j. otca maloletého dieťaťa, ktorý neudelil súhlas
s prestupom maloletého dieťaťa na inú školu, naopak otec dieťaťa vyjadril výslovný nesúhlas s tým, aby
maloleté dieťa prestúpilo na inú školu. Prvostupňový orgán uviedol, že ak dôjde medzi rodičmi k nezhode
o tom, čo je skutočný záujem maloletého dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. V danom
prípade, keďže nedošlo k dohode rodičov o tejto podstatnej skutočnosti, môže jeden z rodičov iniciovať

súdne konanie, v ktorom bude žiadať o nahradenie súhlasu druhého rodiča s prestupom maloletého
dieťaťa na inú školu súdom.2. Proti rozhodnutiu riaditeľky základnej školy podala zákonná zástupkyňa žalobkyne dňa 25.11.2024
odvolanie. S poukazom na ustanovenia § 46 a § 47 ods. 2 prvej vety zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“) namietala, že z výroku rozhodnutia musí

byť zrejmé, podľa akej právnej normy sa rozhodlo. Preto súčasťou výroku musia byť aj ustanovenia
právneho predpisu, o ktoré sa rozhodnutie opiera. Výrok napadnutého rozhodnutia teda podľa zákonnej
zástupkyne žalobkyne neobsahuje ani jedno ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého
sa rozhodlo. Iba z odôvodnenia vyplýva, že sa opiera o ustanovenie § 35 zákona č. 36/2005 Z.z.
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). Orgán verejnej správy

nižšieho stupňa opiera podľa zákonnej zástupkyne žalobkyne rozhodnutie iba o výslovný nesúhlas
s tým, aby maloleté dieťa prestúpilo na inú školu bez toho, aby sa zistil názor žiačky, čo je v rozpore so
zásadou materiálnej pravdy. Keby tak bol býval orgán verejnej správy nižšieho stupňa urobil, zistil by,
že žiačka (žalobkyňa) v mieste svojho trvalého bydliska je v poriadku a k otcovi ísť nechce, u matky
sa cíti lepšie ako u otca, otec doma pije s kamarátmi a s bratmi, že počas obdobia, keď bola u otca
a matka volala, otec žalobkyne jej nedovolil zdvihnúť telefón alebo jej povedal, že má povedať, že

nechce ísť s mamou, ako aj to, že chce zostať u matky, pričom u otca tri roky plače, žalobkyňa bola
násilne oddelená od mamy, žila v klamstve, v myšlienke, že je sama na všetko, musela hovoriť veci,
ktoré ju boleli a ďalšie skutočnosti svedčiace o tom, že najlepší záujem žalobkyne je ostať u matky
anenavštevovaťzákladnúškoluvKanianke,ktorásanachádzavnežiaducejpôsobnostiotcažalobkyne.
Žalobkyňa je vo veku 12 rokov a vzhľadom na jej rozumovú a emocionálnu vyspelosť je schopná

posúdiťdosahsvojichprezentovanýchpostojovarozhodnutí.Vodôvodnenírozhodnutiaorgánuverejnej
správy nižšieho stupňa nie je podľa zákonnej zástupkyne žalobkyne uvedené, z akých dôvodov otec
nesúhlasí s prestupom žalobkyne na inú základnú školu. Odôvodnenie obsahuje iba holé konštatovanie
onesúhlaseotcabezuvedeniapodstatnýchskutočnostíajenepreskúmateľnéaprenedostatokdôvodov
nezákonné. Orgán verejnej správy nižšieho stupňa pred rozhodnutím neposkytol zákonnej zástupkyni

žalobkyne možnosť sa vyjadriť k názoru otca a teda rozhodol na základe svojvoľného – arbitrárneho
názoru otca. Pokiaľ ide o nezhodu rodičov je potrebné podľa § 35 zákona o rodine odpovedať na
dve otázky: (1) či voľba medzi Základnou školou Kanianka a Spojenou školou Nitrianske Pravno je
podstatnou vecou a (2) čo je predmetom rozhodovania súdu na návrh jedného z rodičov. Zákon o rodine
a ani iný všeobecne záväzný právny predpis nedefinuje obsah pojmu „príprava na budúce povolanie“,

pretozozákonaniejezrejmé,čipodprípravounabudúcepovolaniesarozumieajškola,vktorejžiakplní
povinnú školskú dochádzku. Rovnako z rozhodnutia nie je zrejmé ani to, čo sú podstatné veci súvisiace
s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o príprave na budúce povolanie. Zákonná zástupkyňa
žalobkyne následne poukázala na ustanovenie § 144 ods. 5 školského zákona priznávajúce zákonnému
zástupcovi právo vybrať pre svoje dieťa školu. Ak by aj bolo pravdou, že voľba medzi Základnou školou

Kanianka a Spojenou školou Nitrianske Pravno je podstatnou vecou súvisiacou s výkonom rodičovských
práv a povinností, škola nemá právo rozhodovať o tom, či žiadosť podala zákonná zástupkyňa žalobkyne
oprávnene alebo nie. Škola preto bola oprávnená a zároveň aj povinná rozhodnúť o žiadosti zákonnej
zástupkynežalobkyneopovolenieprestupuvýhradnezdôvodunajlepšiehozáujmu(dieťaťa)bezohľadu
na súhlas otca s prestupom. Pri vyhovení žiadosti o povolenie prestupu by otec mal možnosť vyjadriť

nesúhlas až následne v konaní na súde na základe jeho návrhu a nie v správnom konaní o prijatí žiačky
prestupom. Ustanovenie § 35 zákona o rodine demonštratívne vymenúva podstatné veci, v ktorých
rozhoduje súd, ak sa o nich rodičia nedohodnú, avšak toto ustanovenie nekonkretizuje o čom má
súd rozhodnúť, čiže čoho sa rodič môže na súde domáhať, teda nie je zrejmý ako má znieť žalobný
návrh. Orgán verejnej správy nižšieho stupňa v napadnutom rozhodnutí podľa zákonnej zástupkyne

žalobkyneneuvádza,nazákladeakéhovšeobecnezáväznéhoprávnehopredpisuaakouúvahoudospel
k záveru, že jeden z rodičov môže iniciovať súdne konanie o nahradenie vôle druhého rodiča. Podľa
súdnej praxe súd pri nezhode rodičov o otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností
rozhoduje o tom, čo je v záujme maloletého dieťaťa a nie o nahradení vôle druhého rodiča (uznesenie
Okresného súdu Galanta sp. zn. 32P/162/2024 zo dňa 10.10.2024). Medzi záujmami dieťaťa a rodičov

musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť osobitný význam venovaný
najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami rodiča (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.I.ÚS379/2010).Orgánverejnejsprávypretonemoholrozhodnúťnazáklade
súhlasu alebo nesúhlasu druhého rodiča, v tomto prípade otca bez prihliadnutia na najlepší záujem
žalobkyne. Orgán verejnej správy podľa zákonnej zástupkyne žalobkyne bol povinný rozhodnúť o prijatí

žalobkyne ako žiačky prestupom výhradne na základe zistenia jej najlepšieho záujmu. V prípade, že
orgán verejnej správy nižšieho stupňa by prestup žalobkyne ako žiačky povolil a otec by s rozhodnutím
nesúhlasil mal by možnosť podať návrh na súd, aby o najlepšom záujme maloletej žiačky rozhodolsúd. Pri zamietnutí žiadosti zákonnej zástupkyne žalobkyne by bola daná možnosť podať návrh na súd
zákonnej zástupkyni žalobkyne.

3. Žalovaná o odvolaní zákonnej zástupkyne žalobkyne rozhodla rozhodnutím
č. OCUNP12/2025/108 zo dňa 09.01.2025, tak že rozhodnutie riaditeľky základnej školy o neprijatí
žalobkyne prestupom na základné vzdelávanie potvrdila. V odôvodnení žalovaná uviedla, že
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, dôvodov odvolania a spisového materiálu súvisiaceho
s rozhodnutím orgánu verejnej správy nižšieho stupňa a porovnaní so všeobecne záväznými právnymi

predpismi zistila, že orgán verejnej správy nižšieho stupňa na základe žiadosti matky zisťoval názor
druhého rodiča, t.j. otca maloletého dieťaťa, ktorý súhlas s prestupom žalobkyne na inú školu neudelil,
naopak vyslovil výslovný nesúhlas s tým, aby žalobkyňa prestúpila na inú školu. Následne žalovaná
poukázala na ustanovenie § 35 zákona o rodine, teda ak dôjde medzi rodičmi maloletého dieťaťa
k nezhode o tom, čo je skutočný záujem maloletého dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Keďže nedošlo k dohode rodičov o tejto podstatnej skutočnosti, môže jeden z rodičov iniciovať súdne

konanie, v ktorom bude žiadať o nahradenie súhlasu druhého rodiča s prestupom maloletého dieťaťa
na inú školu súdom. Na záver žalovaná ako odvolací orgán uviedla, že pri rozhodovaní vychádzala
len z podkladov predložených orgánom verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré boli k dispozícii aj
ostatným účastníkom, nevykonala ďalšie dokazovanie a vychádzala len zo spisového materiálu
doručeného orgánom verejnej správy nižšieho stupňa, preto nebola v odvolacom konaní povinná

aplikovať ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

Konanie pred správnym súdom

4. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 10.02.2025 sa žalobkyňa prostredníctvom
zákonnej zástupkyne domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého ako aj jemu
predchádzajúceho rozhodnutia. Zároveň si uplatnila aj nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa
prostredníctvom zákonnej zástupkyne na prvom mieste v žalobe poukázala na rozsudok Okresného
súdu Prievidza č. k. 9P/36/2015-23 zo dňa 06.10.2015 o zverení dcéry zákonnej zástupkyne žalobkyne

H. B. a žalobkyne (A. B.) do osobnej starostlivosti zákonnej zástupkyne žalobkyne a súd styk
rodičov s maloletými deťmi neupravil. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 8P/52/2021-65 zo dňa
05.01.2022 o nariadení neodkladného opatrenia v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 6CoP/19/2022-505 zo dňa 11.04.2022 uložil zákonnej zástupkyni žalobkyne povinnosť odovzdať
maloleté deti H. a A. B. dočasne do osobnej starostlivosti otca (v tomto správnom súdnom konaní

v postavení ďalšieho účastníka konania) a to do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 8P/52/2021 o zverenie maloletých detí H. a A. do osobnej
starostlivosti otca. Od 01.09.2021 do vykonania neodkladného opatrenia dňa 10.01.2022 maloleté
deti boli žiačkami Rodinnej školy – Súkromnej základnej školy so sídlom Lazovná 6, Banská Bystrica
a Súkromnej základnej školy, Kaštieľ 1, Bernolákovo. Po vykonaní neodkladného opatrenia dňa

10.01.2022 maloleté deti od 01.02.2022 prestúpili do Základnej školy Kanianka podľa
§ 31 ods. 1 školského zákona. Žalobkyňa prostredníctvom zákonnej zástupkyne poukázala na to,
že riaditeľka školy rozhodla o prijatí maloletých detí bez súhlasu zákonnej zástupkyne žalobkyne
a bez toho aby so zákonnou zástupkyňou žalobkyne konala ako s účastníkom konania. Zákonnej
zástupkyni žalobkyne nebolo zaslané ani rozhodnutie o prijatí maloletých detí podľa § 51 školského

zákona. Žalobkyňa býva na základe jej vlastného slobodného rozhodnutia u matky a k otcovi sa už
vrátiť nechce. Z uvedeného dôvodu zákonná zástupkyňa žalobkyne žalobkyňu po predchádzajúcom
neúspešnom pokuse o prihlásenie žalobkyne do základnej školy osobnou návštevou riaditeľky školy
listom zo dňa 12.11.2024 písomne požiadala riaditeľku základnej školy o prijatie žalobkyne do 6.
ročníka prestupom. Dňa 32.11.2024 (pozn. správneho súdu: správne podľa administratívneho spisu

dňa 21.11.2024) bolo zákonnej zástupkyni žalobkyne doručené rozhodnutie riaditeľky Spojenej školy
č. ZŠ 03-03/2024/9 zo dňa 15.11.2024, ktorým rozhodla o neprijatí žalobkyne prestupom na základné
vzdelávanie z dôvodov: (1) spojená škola na základe žiadosti matky zisťovala názor druhého rodiča
t.j. otca maloletého dieťaťa, pričom tento neudelil súhlas s prestupom maloletého dieťaťa na inú školu,
naopak otec dieťaťa vyjadril výslovný nesúhlas s tým, aby maloleté dieťa prestúpilo na inú školu a

(2) ak dôjde medzi rodičmi k nezhode o tom, čo je skutočný záujem maloletého dieťaťa, rozhodne na
návrh niektorého z nich súd. V danom prípade, nakoľko nedošlo k dohode rodičov o tejto podstatnej
skutočnosti, môže jeden z rodičov iniciovať súdne konanie, v ktorom bude žiadať o nahradenie súhlasu
druhého rodiča s prestupom maloletého dieťaťa na inú školu súdom. Zákonná zástupkyňa žalobkynedňa 25.11.2025 podala odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľky základnej školy z uvedených dôvodov:
a) v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je uvedené, z akých dôvodov otec nesúhlasí s tým,
aby maloleté dieťa prestúpilo na inú školu. Odôvodnenie obsahuje iba holé konštatovanie o nesúhlase

otca bez uvedenia podstatných skutočností, ktoré ho k tomu viedli. Rozhodnutie správneho orgánu
je v tejto časti nepreskúmateľné a preto pre nedostatok dôvodov nezákonné. b) Neskôr po tom, čo
bola zákonnej zástupkyni žalobkyne dňa 29.11.2024 doručená žiadaná kópia celého administratívneho
spisu Základnej školy, zákonná zástupkyňa žalobkyne zistila, že v spise sa žiadne vyjadrenie otca
žalobkyne nenachádza. c) Správny orgán v napadnutom rozhodnutí neuvádza, na základe akého

všeobecne záväzného právneho predpisu a akou úvahou dospel k záveru, že jeden z rodičov môže
iniciovať práve súdne konanie o nahradenie vôle druhého rodiča. Zákonná zástupkyňa žalobkyne
následne v odvolaní poukázala na súdnu prax, konkrétne na uznesenie Okresného súdu Galanta sp.
zn. 32P/162/2024 zo dňa 10.10.2024 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
379/2010. Dňa 22.01.2025 bolo zákonnej zástupkyni žalobkyne doručené rozhodnutie napadnuté touto
správnou žalobou, o potvrdení rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa o neprijatí žalobkyne

prestupom na základné vzdelávanie v základnej škole.
Následne žalobkyňa poukázala na ustanovenia čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 28 ods.
1 Dohovoru o právach dieťaťa vyhláseného oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 104/1991 Zb. a na čl. 14 ods. 1 Charty základných práv
a slobôd Európskej únie, majúc za to, že maloletá dcéra bola napadnutým rozhodnutím ukrátená na

jej práve na vzdelanie. Žalobkyňa prostredníctvom zákonnej zástupkyne v žalobe následne poukázala
na to, že prostredníctvom právneho zástupcu dňa 09.12.2024 podala trestné oznámenie a následne
dňa 13.01.2025 bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené upovedomenie prokurátorky Okresnej
prokuratúry Prievidza, podľa ktorého uvedené trestné oznámenie bolo podľa § 198 ods. 1 zákona č.
301/2005 Z.z. Trestný poriadok odovzdané z dôvodu miestnej a vecnej príslušnosti na ďalšie konanie

Odboru kriminálnej polície Prievidza, Okresného riaditeľstva PZ Prievidza. Žalobkyňa navrhla, aby
Správny súd v Banskej Bystrici napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e), f) a g) a ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z.
Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a aby žalovanému bola
uložená povinnosť zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobkyne náhrada trov konania v lehote troch

dní.

5. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.06.2025 prostredníctvom právneho zástupcu uviedla,
že zákonná zástupkyňa žalobkyne písomnou žiadosťou zo dňa 12.11.2024 požiadala spojenú školu o
prijatie žalobkyne na základné vzdelávanie prestupom do

6. ročníka zo Základnej školy Kanianka, ktoré odvodnila tým, že žalobkyňa bola matkou prihlásená
ku dňu 11.11.2024 k trvalému pobytu v obci Tužina z doterajšieho trvalého pobytu u otca žalobkyne
a to od 01.02.2022. K žiadosti priložila kópiu potvrdenia o trvalom pobyte zo dňa 11.11.2024. Matka
žalobkyne zmenu trvalého pobytu svojej dcéry vykonala účelovo a protiprávne, majúc vedomosť o tom,
že maloletá je právoplatným súdnym rozhodnutím Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8P/52/2021

zo dňa 05.01.2022 zverená do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju mal na svojej adrese prihlásenú
k trvalému pobytu. Okamžite, ako sa otec žalobkyne, dozvedel o účelovej zmene trvalého pobytu zo
strany matky žalobkyne, zrušil toto prihlásenie k trvalému pobytu žalobkyne a opätovne dňa 15.11.2024
prihlásil žalobkyňu k trvalému pobytu v obci D.. Vzhľadom na to, že na žiadosti matky žalobkyne
zo dňa 12.11.2024 o prijatie žiaka prestupom absentoval podpis otca žalobkyne, riaditeľka základnej

školy telefonicky kontaktovala otca žalobkyne, ktorému bola žalobkyňa zverená do výchovy a opatery
právoplatným súdnym rozhodnutím a zisťovala, či otec žalobkyne súhlasí s prestupom žalobkyne na
základné vzdelávanie do Nitrianskeho Pravna. Otec žalobkyne sa jednoznačne vyjadril, že s prestupom
žalobkynenesúhlasístým,ženáslednepísomnelistomdoručenýmSpojenejškolevNitrianskomPravne
dňa 20.11.2024 oznámil, že nesúhlasí s prestupom žalobkyne na túto školu, keďže už tretím rokom

navštevuje Základnú školu v Kanianke. Na základe uvedených skutočností, ako aj na základe znalosti
rodinných pomerov žalobkyne orgán verejnej správy nižšieho stupňa rozhodol o neprijatí žalobkyne
na základné vzdelávanie prestupom na Spojenú školu v Nitrianskom Pravne, keďže neboli splnené
zákonné podmienky podľa školského zákona, t.j. žiadosť o prestup žalobkyne ako maloletej žiačky na
základné vzdelávanie nebola podpísaná oboma rodičmi a žiadateľka, matka žalobkyne, nepreukázala

správnemu orgánu existenciu niektorej z výnimiek upravených v ustanovení § 144 ods. 2 písm. a) až
c) školského zákona, v prípade ktorých sa nevyžaduje súhlas a podpis žiadosti druhého z rodičov. Na
základe podaného odvolania zákonnou zástupkyňou žalobkyne proti rozhodnutiu o neprijatí žalobkyne
na základné vzdelávanie prestupom žalovaná ako odvolací orgán preskúmala uvedené rozhodnutie a pozistení, že neboli splnené podmienky stanovené školským zákonom na prijatie žalobkyne prestupom na
základné školské vzdelávanie v I. J. K. L. M., zistil, že toto rozhodnutie bolo vydané zákonne. Žalovaná
poukázal na to, že vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi uznesením

sp. zn. ČVS: ORP-26/1-VYS-PD-2025 zo dňa 12.03.2025 podľa ustanovenia § 197 ods. 1 písm. d)
Trestného poriadku trestné oznámenie odmietla, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania
alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Na základe vyššie uvedeného žalovaná navrhla,
aby Správny súd v Banskej Bystrici podanú žalobu podľa ustanovenia § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

6. Žalobkyňa v replike zo dňa 28.08.2025 uviedla, že nie je pravdou, že o prijatie žalobkyne na základné
vzdelávanie prestupom do 6. ročníka zo Základnej školy Kanianka požiadala zákonná zástupkyňa
žalobkyne z dôvodu prihlásenia žalobkyne k trvalému pobytu v obci Tužina ku dňu 01.11.2025. Podľa
žiadosti o prijatie žalobkyne zo dňa 12.11.2024 bola žalobkyňa prihlásená zákonnou zástupkyňou
z dôvodu, že od 01.11.2024 trvalo žalobkyňa býva v C., o čom zákonná zástupkyňa žalobkyne priložila

k žiadosti ako dôkaz kópiu potvrdenia obce Tužina o trvalom pobyte zo dňa 11.11.2024. Z potvrdenia
o trvalom pobyte vyplýva, že zákonná zástupkyňa žalobkyňu ako svoju dcéru prihlásila na trvalý pobyt
v obci C. od 11.11.2024, pričom tento dátum vyjadruje deň odkedy skutočne v C. trvalo býva. Následne
žalobkyňa vo svojom vyjadrení poukázala na § 3 ods. 1 prvá veta zákona
č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej

republiky. Uvedený zákon podľa žalobkyne definuje trvalý pobyt občana iba od miesta jeho stáleho
bydliska a aj to iba spravidla. So zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného
z rodičov súdom zákon nespája miesto jeho trvalého pobytu. Prihlásenie žalobkyne na trvalý pobyt
preto nebol protiprávnym konaním. Ustanovenie § 3 ods. 1 prvej vety zákona č. 253/1998 Z.z. definuje
trvalý pobyt občana nezávisle od toho, ktoré miesto je v registri obyvateľov Slovenskej republiky

uvedené. Občan ohlasuje miesto svojho trvalého pobytu a nie opačne, to znamená, že miestom
trvalého pobytu je miesto, ktoré ohlásil. Potvrdenie obce o trvalom pobyte občana je jedným z dôkazov
o trvalom pobyte, nie však jediným a výlučným a potvrdenie o trvalom pobyte je verejnou listinou,
ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Okrem uvedeného podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998
Z.z. prihlásenie občana na trvalý pobyt má evidenčný charakter a žalovaná si preto s potvrdením

obce Kanianka o trvalom pobyte žalobkyne zo dňa 18.11.2024 môže naložiť podľa vlastného uváženia.
Žalobkyňa navrhla, aby súd na túto časť vyjadrenia žalovanej neprihliadol. Žalobkyňa v ďalšej časti
svojho vyjadrenia poukázala na to, že právny poriadok Slovenskej republiky nepozná pojem účelového
právneho úkonu. Účelovosť právneho úkonu nepatrí medzi podmienky, ktoré by zakladali neplatnosť
právneho úkonu, preto žalobkyňa navrhla, aby súd neprihliadol ani na túto časť vyjadrenia žalovanej.

Nedostatok podpisu otca žalobkyne na žiadosti žalobkyne o prijatie na základné vzdelávanie prestupom
podľa § 28d školského zákona nie je podľa žalobkyne dôvodom na zamietnutie žiadosti. Prvostupňový
správny orgán bol podľa žalobkyne povinný podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku si obstarať súhlas
otca žalobkyne sám, čo napriek svojmu tvrdeniu podľa žalobkyne nevykonal. V administratívnom
spise prvostupňového správneho orgánu, ktorý si vyžiadala zákonná zástupkyňa žalobkyne, sa

nenachádza písomne vyjadrenie otca žalobkyne ani úradný záznam o údajnom telefonickom kontakte
prvostupňového správneho orgánu s otcom žalobkyne. Ako dôkaz žalobkyňa k vyjadreniu predložila
kópiu spisu Spojenej školy Nitrianske Pravno č. ZŠ 03-03/2024. Ak druhý rodič nesúhlasí s prijatím
svojho maloletého dieťaťa do školy, má možnosť využiť známe právne prostriedky nápravy, čo podľa
žalobkynejejotecneurobil.Nazákladeuvedenéhožalobkyňatrvalanasvojomžalobnomnávrhuvcelom

rozsahu.

7. Žalovaná v duplike zo dňa 02.09.2025 uviedla, že trvá na svojom stanovisku, že matka žalobkyne
účelovo a bez súhlasu otca žalobkyne, ktorému bola maloletá žalobkyňa súdnym rozhodnutím zverená
do osobnej starostlivosti, zmenila trvalé bydlisko žalobkyne a podala žiadosť o jej prijatie na základné

vzdelávanie do Spojenej školy v Nitrianskom Pravne prestupom. Žalovaná v tejto súvislosti zároveň
uviedla, že matka žalobkyne nezabezpečila, aby žalobkyňa navštevovala Základnú školu v Kanianke,
na ktorú bola riadne prijatá a táto od novembra 2024 až do konca júna 2025, t.j. do skončenia
školského roka vôbec nechodila do základnej školy. K tvrdeniu žalobkyne, že nedostatok podpisu otca
žalobkyne nie je dôvodom na zamietnutie žiadosti o prestup, žalovaná poukázala, že ustanovenie §

28d školského zákona upravuje predprimárne vzdelávanie v materskej škole a nie v základnej škole.
Rozhodovanie o prestupe žiaka v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole
upravuje ustanovenie § 31 ods. 1 školského zákona, ktoré jednoznačne stanovuje, že o prestupe žiaka
rozhoduje rozhodnutím o prijatí žiaka prestupom riaditeľ základnej školy, do ktorej sa žiak hlási a ajna tento prípad sa musí aplikovať ustanovenie § 144a školského zákona, ktorý jednoznačne upravuje,
že na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, sa
vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa, ak § 144a ods. 2 školského zákona neustanovuje

inak. V súlade s citovaným ustanovením školského zákona bolo teda podľa žalovanej povinnosťou
matky žalobkyne pri podávaní žiadosti o prestup žalobkyne na základné vzdelávanie si zadovážiť súhlas
otca žalobkyne, alebo preukázať správnemu orgánu, že je tu niektorá z okolností upravených v §
144a ods. 2 školského zákona, kedy sa podpis druhého z rodičov nevyžaduje. Tvrdenie žalobkyne
o tom, že prvostupňový správny orgán si mal obstarať súhlas otca žalobkyne sám, považuje žalovaná

za zavádzajúce. Žiadosť o prestup žalobkyne na inú základnú školu podala matka žalobkyne, preto
podľa žalovanej bola práve matka žalobkyne povinná dodržať všetky ustanovenia hmotnoprávneho
predpisu (školský zákon), upravujúce podávanie žiadostí týkajúcich sa výchovy a vzdelávania. Správny
poriadok v ustanovení § 32 ods. 1 ukladá správnemu orgánu len povinnosť presne a úplne zistiť
skutkový stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalovaná v tejto
súvislosti uviedla, že riaditeľka Spojenej školy v Nitrianskom Pravne ako prvostupňový správny orgán

pred vydaním rozhodnutia zisťovala stanovisko otca žalovanej, k podanej žiadosti o prestup na inú školu,
pričom otec žalobkyne jednoznačne vyjadril nesúhlas s prestupom svojej dcéry na Spojenú školu do
Nitrianskeho Pravna, čo následne písomne zdokladoval listom zo dňa 20.11.2024, ktorý sa nachádza
v administratívnom spise. Podľa žalovanej v žiadnom prípade nebolo povinnosťou riaditeľky Spojenej
školy v Nitrianskom Pravne presviedčať otca žalobkyne, aby súhlasil s prestupom, ako to prezentuje

právny zástupca žalobkyne vo svojom vyjadrení zo dňa 28.08.2025. Na základe uvedeného žalovaná
konštatovala, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj odvolací správny orgán, mali náležite zistený
skutkový stav potrebný pre ich rozhodnutia a navrhla, aby Správny súd v Banskej Bystrici podanú žalobu
v súlade s ustanovením § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.

Právny rámec

8. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

9. Podľa § 5 ods. 3 písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia (ďalej len „zákon o štátnej správe v školstve“) riaditeľ
základnej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni. Rozhoduje o prijatí žiaka prestupom.

10. Podľa § 38 ods. 5 zákona o štátnej správe v školstve na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 okrem
pokarhania riaditeľom školy a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 4 okrem pokarhania riaditeľom školy,
podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 14, § 6 ods. 4 a 5, § 8 ods. 2 druhej
vety, § 9 ods. 5, § 10 ods. 5, 6 a 9, § 14 ods. 4, ods. 6 písm. b), § 16 až 18 a § 37a sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní.

11. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „školský zákon“) prvej a druhej vety školského zákona v
priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže žiak základnej školy na základe
písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia prestúpiť do inej základnej školy. O

prestupe žiaka rozhoduje rozhodnutím o prijatí žiaka prestupom riaditeľ základnej školy, do ktorej sa
žiak hlási.

12. Podľa § 144 ods. 5 školského zákona zákonný zástupca má právo vybrať pre svoje dieťa školu
alebo školské zariadenie, ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúce

schopnostiam, zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru,
národnosti a etnickej príslušnosti; právo na slobodnú voľbu školy alebo školského zariadenia možno
uplatňovať v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy.

13. Podľa § 144a ods. 1 školského zákona na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o

ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo
neplnoletého žiaka, ak odsek 2 neustanovuje inak.14. Podľa § 144a ods. 2 školského zákona podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo
neplnoletého žiaka podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak
a) jednému z rodičov bol obmedzený alebo pozastavený výkon rodičovských práv a povinností vo

veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, ak jeden z rodičov bol pozbavený výkonu rodičovských práv a
povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, alebo ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne
úkony bola obmedzená,
b) jeden z rodičov nie je schopný zo zdravotných dôvodov podpísať sa, alebo
c) vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou

prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.

15. Podľa § 144a ods. 3 školského zákona rozhodnutia, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania, vydané
podľa Správneho poriadku sa doručujú obom zákonným zástupcom dieťaťa alebo neplnoletého žiaka.
Ak je v podaní uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu, nepovažuje sa to za
nedostatok podania. Ak je v podaní uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu,

riaditeľ školy nie je povinný druhú doručovaciu adresu zisťovať a rozhodnutie sa doručuje len na známu
doručovaciu adresu. Ak majú obaja zákonní zástupcovia rôznu doručovaciu adresu, rozhodnutie sa
doručuje každému zákonnému zástupcovi osobitne.

16. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 35/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinnosti sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.

17. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 35 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

19. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo

dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

Posúdenie veci správnym súdom

20. Správny súd bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa §

137 ods. 4 SSP v spojení s úpravou podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario, keď účastníci konania
jeho nariadenie nežiadali a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, pričom deň
verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na
webovom sídle súdu, po oboznámení s obsahom administratívneho spisu, po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných

rozhodnutí vychádzal, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia žalovanej
(§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle
úpravy § 183 SSP, viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, a preto správnu žalobu žalobkyne zamietol z nasledovných dôvodov:

21. Rozhodnutím riaditeľky Spojenej školy – Základná škola s materskou školou – N. E. D., J. XXX/
XX, L. M., ako riaditeľky základnej školy, bola žalobkyňa neprijatá prestupom na základné vzdelávanie
v základnej škole, pretože otec žalobkyne vyjadril výslovný nesúhlas s prestupom na inú školu. Súčasne
riaditeľka základnej školy poukázala na to, že ak dôjde medzi rodičmi k nezhode o tom, čo je skutočný
záujem maloletého dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Keďže v danom prípade podľa

riaditeľky základnej školy ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa nedošlo k dohode rodičov o tejto
podstatnej skutočnosti, môže jeden z rodičov žiadať o nahradenie súhlasu druhého rodiča s prestupom
maloletého dieťaťa na inú školu súdom. Proti tomuto rozhodnutiu riaditeľky základnej školy podala
odvolanie zákonná zástupkyňa (matka) žalobkyne, o ktorom rozhodla žalovaná ako odvolací orgántak, že rozhodnutie riaditeľky základnej školy o neprijatí žalobkyne prestupom na základné vzdelanie
potvrdila. Žalovaná v rozhodnutí o odvolaní poukázala na ustanovenie § 35 zákona o rodine a rovnako
ako orgán verejnej správy nižšieho stupňa poukázala na to, že ak dôjde medzi rodičmi k nezhode o tom,

čo je skutočný záujem maloletého dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd a jeden z rodičov
môže iniciovať súdne konanie, v ktorom bude žiadať o nahradenie súhlasu druhého rodiča s prestupom
maloletého dieťaťa na inú školu súdom.

22. Správny súd v tomto správnom súdnom konaní konal s otcom žalobkyne ako s ďalším účastníkom

konania podľa § 32 ods. 3 písm. a) SSP, pretože žalovaná ako aj prvostupňový orgán konali v priebehu
administratívneho konania s otcom ako zákonným zástupcom maloletej žalobkyne. Vzhľadom na to,
že otec maloletej žalobkyne ako zákonný zástupca bol účastníkom administratívneho konania o prijatie
žalobkyne prestupom na základné školské vzdelávanie v základnej škole a že príprava na budúce
povolanie, ktorej súčasťou je aj plnenie povinnej školskej dochádzky, patrí medzi podstatné veci týkajúce
sa výkonu rodičovských práv a povinností a rodičovské práva a povinnosti v zmysle ustanovenia § 28

ods. 2 zákona o rodine majú obaja rodičia, patrí otcovi maloletej žalobkyne v tomto správnom súdnom
konaní postavenie ďalšieho účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. a) SSP. Otec na výzvu súdu na
vyjadrenie sa k žalobe zostal v konaní nečinný.

23. V zmysle čl. 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na vzdelanie a školská

dochádzka je povinná, ktorej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon. Žalobkyňa má ústavné právo na
vzdelanie a súčasne je povinná zúčastňovať sa povinnej školskej dochádzky v rozsahu (dĺžka po vekovú
hranicu) určenom školským zákonom. Teda žalobkyňa sa správnou žalobou domáha ochrany svojho
ústavnéhoprávanavzdelanievrámcipovinnejškolskejdochádzky,doktoréhomalobyťpodľažalobkyne
zasiahnuté napadnutým rozhodnutím ako aktom vydaným v oblasti verejnej správy, preto žalobkyňa je

aktívne procesne legitimovaná na podanie tejto správnej žaloby. Využívanie práva na vzdelanie zahŕňa
aj slobodu voľby pri výbere príslušného vzdelávacieho zariadenia buď oprávnenou osobou, prípadne jej
rodičmi, alebo inými zákonnými zástupcami maloletého.

24. Rodičia podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky majú právo na starostlivosť o deti

a o ich výchovu a dieťa má ústavné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Právo a povinnosť
rodičov vychovávať svoje maloleté dieťa v sebe zahŕňa starostlivosť o komplexný rozvoj osobnosti
dieťaťa (duševný, fyzický, rozumový, mravný, citový), o jeho nadanie, fyzické schopnosti, o výchovu
zameranú na posilnenie úcty a rešpektu k rodičom, k ľudským a základným právam iných osôb, k svojmu
národu a iným národnostiam, ako i rozhodovať v mene dieťaťa, kým nie je schopné samo vystupovať

vo vlastnom mene. Právo a povinnosť vychovávať maloleté deti zaberá v hierarchii rodičovských
práv najvyššiu priečku. Táto výchova a starostlivosť má byť dôsledná a sústavná a pri jej výkone
smú rodičia zo svojho osobitého právneho postavenia používať primerané výchovné prostriedky s
cieľom donútiť dieťa plniť si svoje povinnosti, a tým spolupracovať pri jeho výchove. Maloleté deti si
totiž vyžadujú osobitnú ochranu, či už v oblasti súkromného práva alebo v oblasti verejného práva,

vzhľadom na svoj stav, postupný vývin, na schopnosť samostatne sa rozhodovať a spravovať svoje
veci. Hlavná zodpovednosť za starostlivosť a výchovu detí bola od nepamäti na rodičoch. Rodina je
základnou istotou, kde by mali byť dieťaťu uznané jeho práva a rodičia by mali dieťaťu pre dobrý rozvoj
poskytnúť plnohodnotné prostredie s dostatočným množstvom podnetov a dostatočnými materiálnymi
prostriedkamiprevývindieťaťa.PodobneDohovoroprávachdieťaťaukladázmluvnýmštátompovinnosť

vynaložiťvšetkoúsilienato,abysauznalazásada,žesútorodiča,ktorímajúspoločnúarovnakúprvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývin dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.
Z ust. § 28 ods. 2 zákona o rodeine vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia v
rovnakom rozsahu, pokiaľ niektorý z nich nebol v týchto právach obmedzený, alebo mu neboli odňaté, či
pozastavené (čo však nie je daný prípad). Obsahom týchto práv a povinností je starostlivosť o výchovu,

zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, jeho zastupovanie a správa majetku, pričom
rodičia vždy musia postupovať pri ich výkone tak, aby chránili záujmy svojho maloletého dieťaťa. Zákon
o rodine rozlišuje medzi tzv. bežnými vecami súvisiacimi s výkonom rodičovských práv a povinností a
podstatnými vecami. „Výkon rodičovských práv a povinností nie je závislý od skutočnosti, či sú rodičia
maloletého manželia alebo nie, a ani od skutočnosti, či spolu žijú alebo nežijú, resp. či jeden z nich

žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti a druhý nie. Rodičia sú pri ich výkone zásadne rovnoprávni.
V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa má dieťa právo na starostlivosť oboch rodičov. Štáty, ktoré
sú zmluvnou stranou Dohovoru, musia vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada spoločnej
zodpovednosti rodičov za výchovu a vývoj dieťaťa s cieľom zabezpečiť ochranu jeho najlepších záujmov.Zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov nestráca druhý rodič žiadnu
časť výkonu rodičovských práv.“ (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/155/2023 zo dňa
31.10.2013).

25. Z ustanovenia § 35 zákona o rodine vyplýva, že pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností sú rodičia povinní sa dohodnúť. Podstatným rozhodnutím vo veci
maloletého dieťaťa treba rozumieť také rozhodnutie rodiča, ktoré svojim obsahom a dôsledkami výrazne
zasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča a súčasne má výrazný vplyv

na záujem samotného dieťaťa. Pri rozhodovaní rodičov o bežných veciach, súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, sa nevyžaduje dohoda rodičov (i keď sa predpokladá), a každý z rodičov
môže vykonávať v týchto bežných veciach rodičovské práva a povinnosti sám a prijímať v týchto veciach
rozhodnutia bez vyžadovania súhlasu druhého rodiča. Pokiaľ však ide o podstatné veci súvisiace s
výkonom rodičovských práv a povinností, a to aj keď rodičia nežijú spolu a dieťa je zverené jednému
z nich do osobnej starostlivosti, sa vyžaduje, aby sa rodičia dohodli a pokiaľ to nie je možné, ktorýkoľvek

z rodičov je oprávnený podať návrh na súd, kedy bude dohoda rodičov o tejto podstatnej veci, ku
ktorej rodičia nemôžu dospieť, v zmysle ustanovenia § 35 zákona o rodine nahradená autoritatívnym
rozhodnutím súdu. Ustanovenie § 35 zákona o rodine tak umožňuje rodičom obrátiť sa na súd v prípade,
že sa nedohodnú o tzv. podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností.
Čo sa zo zákona považuje za podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností

zákon o rodine uvádza iba demonštratívne. Uvedený výpočet (vysťahovanie maloletého dieťaťa do
cudziny, správa majetku maloletého dieťaťa, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, o príprave na budúce povolanie) však aspoň sčasti objasňuje
charakterpodstatnýchvecísúvisiacichsvýkonomrodičovskýchprávapovinnostípráveprostredníctvom
uvedenýchpríkladov.Zuvedenéhojenepochybné,ževýberzákladnejškolynaplneniepovinnejškolskej

dochádzky maloletého dieťaťa, resp. jeho zmena, je podstatnou otázkou, o ktorej sa musia rodičia
dohodnúť a pri nezhode rodičov, súd na návrh jedného z nich po vykonanom dokazovaní o uvedenej
otázke autoritatívne rozhodne. Právo na výber školy a typu školy, právo na takú výchovu a vzdelávanie,
ktoré najviac zodpovedá individuálnym schopnostiam a záujmom detí patrí rodičom dieťaťa.

26. Právna úprava prijatia žiaka na základné vzdelávanie v základnej škole pri plnení povinnej školskej,
resp. aj prestupu dochádzky plne rešpektuje tak ústavné právo (maloletého) dieťaťa na vzdelanie ako
aj ústavné právo rodiča dieťaťa na starostlivosť a východu o dieťa. Druhé ústavné právo má svoj prejav
v tom, že na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania musia byť podpisy oboch zákonných
zástupcov dieťaťa a že rozhodnutia, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania sa doručujú obom zákonným

zástupcom dieťaťa. Inými slovami pre uplatnenie práva maloletého dieťaťa na výchovu a vzdelávanie
je potrebný súhlasný prejav vôle oboch zákonných zástupcov maloletého dieťaťa a rozhodnutie
vydané v konaní, ktorého predmetom je výchova a vzdelávanie dieťaťa, sa doručuje obom zákonným
zástupcom, teda účastníkom konania sú obaja zákonní zástupcovia maloletého dieťaťa. Na druhej
strane ústavné právo dieťaťa na vzdelanie je chránené tým, že v prípade nezhody medzi zákonnými

zástupcami v otázkach výchovy a vzdelávania maloletého dieťaťa, o spornej otázke medzi zákonnými
zástupcami autoritatívne rozhodne súd, teda aby dieťa malo garantované faktické uplatnenie ústavného
práva na vzdelanie aj v prípade nezhody medzi jeho zákonnými zástupcami o tejto otázke.

27. Správny súd konštatuje, že jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných

zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej
žaloby posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci
skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti,

teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť
rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcehojehovydaniu.Pripreskúmavanízákonnostirozhodnutiasúdvychádza zoskutkového
stavu, ktorý tu bol v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v
čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve súd

dokazovanie zásadne nevykonáva. Správny súd vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné
na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho
súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych
orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správneorgány splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskum v predmetnej veci
nie je absolútny, ale je limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi
tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej

žaloby. Na neskôr uplatnené žalobné body napr. v replike, resp. prednesené na pojednávaní správny
súd neprihliada.

28. Úlohou správneho súdu v tomto správnom súdnom konaní nebolo rozhodnúť o tom, na v akej
základnej škole má žalobkyňa plniť povinnú školskú dochádzku, ani zisťovať najlepší záujem žalobkyne

ako maloletého dieťaťa a už vôbec nie rozhodnúť o nezhode rodičov o príprave žalobkyne na budúce
povolanie ako podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností podľa § 35 zákona
o rodine. Predmetom tohto správneho súdneho konania bolo výlučne posúdiť, či napadnuté rozhodnutie
v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy nižšieho stupňa je zákonné, tzn. či správny orgán vecne
príslušný na konanie si zadovážil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade

so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

29. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho
stupňa, ktoré správnou žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovanej predchádzalo, správny súd

konštatuje, že pri ich vydávaní neboli porušené žiadne hmotnoprávne ako aj procesnoprávne predpisy
upravujúce rozhodovanie riaditeľa základnej školy o prijatí žiaka prestupom na základné vzdelávanie
v základnej škole. Riaditeľka základnej školy postupovala zákonne, ak si vyžiadala stanovisko otca ako
zákonného zástupcu maloletej žalobkyne, keďže v žiadosti o prijatie žiaka prestupom podanej zákonnou
zástupkyňou žalobkyne zo dňa 12.11.2024 absentoval súhlasný prejav vôle otca ako zákonného

zástupcu žalobkyne s prestupom žalobkyne na základné vzdelávanie v základnej škole (Spojená škola –
Základná škola s materskou školou – N. E. D., J. XXX/XX, L. M.). Keďže otec maloletej žalobkyne ako jej
zákonný zástupca vyjadril výslovný nesúhlas s prestupom žalobkyne na základné vzdelávanie, riaditeľka
základnej školy vec správne právne posúdila a žalobkyňu neprijala prestupom na základné vzdelávanie
v základnej škole. Rovnako žalovaná ako odvolací orgán rozhodla zákonne, ak rozhodnutie riaditeľky

základnej školy o neprijatí žalobkyne na základné vzdelávanie v základnej škole potvrdila z rovnakých
dôvodov ako bolo rozhodnuté riaditeľkou základnej školy o neprijatí žalobkyne prestupom na základné
školské vzdelávanie v základnej škole. V záhlaví oboch rozhodnutí sú špecifikované právne predpisy,
na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané. Správny súd zistil, že obsahom administratívneho spisu je
písomné stanovisko otca ako súčasť administratívneho spisu, a teda žalobná námietka, že sa uvedené

podanie nenachádza v administratívnom spise je nedôvodná.

30. Ako obiter dictum správny súd zvýrazňuje právo zákonnej zástupkyne žalobkyne iniciovať súdne
konanie o nahradenie súhlasu druhého rodiča ako zákonného zástupcu s prestupom žalobkyne na
základné vzdelávanie v základnej škole (Spojená škola – Základná škola s materskou školou – N. E.

D., J. XXX/XX, L. M.) na príslušnom súde podľa § 35 zákona o rodine. Jedine súd oprávnený rozhodnúť
v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 písm. h) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov je príslušný rozhodnúť o tejto veci žalobkyne ako
maloletého dieťaťa, na ktorej sa rodičia ako zákonní zástupcovia nevedia dohodnúť.

31. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žalobkyni, ktorá úspech v konaní nemala,
súd pri aplikácii § 167 ods. 1 a contrario SSP právo náhradu trov konania nepriznal. Rovnako správny
súd nepriznal náhradu trov ani žalovanej podľa § 168 SSP a contrario, keďže v okolnostiach prípadu
nevzhliadol danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanej ako orgánu
štátnej správy, keďže obec ako školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach,

v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ materskej školy alebo riaditeľ základnej školy a zároveň
v predmetnej veci sa jednalo o výkon prenesenej štátnej správy (§ 6 ods. 1 a 5 zákona o štátnej správe v
školstve). Súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle § 169 SSP a contrario,
pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením
povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny súd.

32. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,

ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.