Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoCsp/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123200987
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123200987.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. D. XXX,
C. D., zastúpeného: Advokát CIBULKA, s.r.o, so sídlom Hodžova 1488/53, Trenčín, IČO: 55 673 121,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752 zastúpenému: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516,
o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o vydanie bezdôvodného obohatenia,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 27Csp/6/2023-98 zo dňa
16. októbra 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 27Csp/6/2023-139 zo dňa
29. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 114,96 eur do 3 dní a žalobcovi

proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
určenia, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa voči žalobcovi práva na zrážky zo mzdy na
základe Dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov) Dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.01.2011,
zabezpečujúcu pohľadávku žalovanej zo zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX a v súvislosti s ňou, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ako aj vydania

bezdôvodného obohatenia v sume 320 eur, a to z dôvodu, že doposiaľ vykonané zrážky zo mzdy v
celkovej výške 320 eur sú neoprávnené, pretože sú založené na neplatnej Dohode
ozrážkachzomzdyatedažalovanýsabezdôvodneobohatil.Otejtožaloberozhodolsúd rozsudkomsp.
zn. 27Csp/6/2023 zo dňa 22.09.2023 tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) Dlžníka
č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.01.2011, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným k Zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.01.2011, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu,

výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 114,96 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia, výrokom III. vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a výrokom IV.
rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vrozsahu 72 %. Na základe odvolania žalovaného čo do výrokov II. a IV. odvolací súd uznesením sp. zn.
8CoCsp/4/2024 zo dňa 08.02.2024 rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti vo výroku II. a IV. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V časti

výrokov I. a III. rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2023.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že po podanom odvolaní zostala predmetom konania už len časť
nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 114,96 eur.
Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca v pozícii dlžníka a žalovaný v pozícii veriteľa

uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere, ktorú mal žalobca podpísať dňa 01.01.2011 a žalovaný dňa
14.01.2011. Podľa bodu 5 predmetnej zmluvy dlžník žiadal veriteľa
o poskytnutie úveru v celkovej sume 1.500 eur, ktorý mal splácať v 42 pravidelných mesačných
splátkach, splatných 4. deň v mesiaci, v sume 80,37 eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť
bola vyčíslená v sume 3.375,54 eur, predpokladaná RPMN za úveru bola 70,01 %, ročná úroková
sadzbaúveru70,01%,pripriemernejRPMN44,57%.Poskytnutáčiastkarevolvingu790,84eur,celková

čiastka,ktorúmusídlžníkzaplatiťprirevolvingu1.928,88eur,predpokladanáRPMN úverupriposkytnutí
revolvingu: 63,32 %, RPMN revolvingu: 76,21 %. V bode 6 údaje o schválenom úvere vyplýva, že táto
časť mala byť vypísaná až dodatočne. Poskytnutá čiastka úveru je v sume 1.500 eur, počet splátok: 42,
splatné v 6. deň v mesiaci, mesačná splátka 80,37 eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola
vyčíslená v sume 3.375,54 eur, predpokladaná RPMN za úveru bola 66,02 %, ročná úroková sadzba

úveru
70,01 %, pri priemernej RPMN 44,57 %. Poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur, celková čiastka, ktorú
musí dlžník zaplatiť pri revolvingu 1.928,88 eur, predpokladaná RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu:
70,01 %, RPMN revolvingu: 76,21 %, ročná úroková sadzba úrokov
z omeškania: 9 %. Spolu so zmluvou o úvere uzatvorili žalobca a žalovaný dohodu o zrážkach zo mzdy

dlžníka č. XXXXXXXXXX. Súd zistil, že túto uzatvoril žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ. Zo strany
dlžníka bola podpísaná dňa 01.01.2011, zo strany veriteľa dňa 14.01.2011. Žalobca na predmetný úver
uhradil za obdobie od 10.01.2011 do 09.02.2023 sumu
1.614,96 eur. Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 30.08.2022 E.
F. E., ktorá požiadala v mene veriteľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., zamestnávateľa žalobcu (C. -

G., F.) o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu ako dlžníka a to až do úplného splatenia dlhu do výšky
4.981,16 eur k 15.08.2017, a to s poukazom na uzatvorenú Dohodu o zrážkach zo mzdy. Ako variabilný
symbol bol uvedený: XXXXXXXXXX. Žalobcovi boli v mesiacoch september 2022 až december 2022
vykonané jeho zamestnávateľom celkovo štyri zrážky zo mzdy v sume 80 eur, t. j. spolu 320 eur.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, c/ § 9 ods. 1, §
17ods.1písm.b/zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,§451ods.1,2,§53ods.9,§565,
§ 517 ods. 2, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka. Vychádzal z obrany
žalovaného, ktorá spočívala v tvrdeniach, že úhrady vo výške 320 eur nie sú bezdôvodným obohatením,
pretože len suma úroku z omeškania z dôvodu porušenia povinnosti splácať istinu za celé obdobie

omeškania dosiahla čiastku 466,58 eur. Suma úroku z omeškania 466,58 eur bola uhradená čiastočne,
časťou z platby zo dňa 10.01.2023 v sume 34,96 eur. Suma 320 eur ako bezdôvodné obohatenie tak
podľa žalovaného nemôže byť posúdená a označená. Žalobca rozporoval jednak správnosť vyčíslenia
úrokov z omeškania, keďže nemal vedomosť o tom, že by došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru a zároveň namietal premlčanie tohto nároku žalovaného, nakoľko príslušenstvo pohľadávky sa

premlčuje spolu s istinou. Súd prvej inštancie si od žalovaného v tejto súvislosti vyžiadal ďalšie skutkové
tvrdenia a listinné dôkazy preukazujúce kedy a na základe akého právneho úkonu došlo k vyhláseniu
predčasnej splatnosti predmetného úveru. Žalovaný
v oznámení zo dňa 22.05.2024 uviedol, že žalobca bol na možnosť zosplatnenia upozornený listom zo
dňa 19.07.2011, tento mu bol doručený dňa 25.07.2011. Ďalej uviedol, že Občiansky zákonník a ani

iný zákon v relevantnom čase nevyžadoval samostatnú listinu o zosplatnení, túto funkciu plní podanie
žaloby o zaplatenie dlžnej sumy a výzva na zaplatenie celého dlhu. Žalobca bol vyzvaný na zaplatenie
výzvou zo dňa 12.08.2011 a následne žalobou
v rozhodcovskom konaní sp. zn. 42/12/12-SAS. Predmetné výzvy ani rozhodcovskú žalobu či rozsudok
v konaní nedoložil. Súd prvej inštancie sa v tomto zmysle s argumentáciou žalovaného nestotožnil.

Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje na to, že
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka
až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je toto ustanovenie tzv. lex specialis k § 565 druhá vetaObčianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky.
V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka po
uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom sa stali

zročnými aj ďalšie splátky. Zo systematického zaradenia ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565
v Občianskom zákonníku ako aj z ich logického výkladu vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne
dva úkony, ktoré úkony musia byť pre možnosť mimoriadneho zosplatnenia dlhu uskutočnené, pričom
tieto úkony musia byť adresné a určité. Prvým úkonom je výzva v zmysle ustanovenia § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka a druhým úkonom je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, keď z

predmetných úkonov musí byť jednoznačné, vo vzťahu ku ktorej splátke úveru výzva a zosplatnenie
úveru smeruje. Žalovaný na dopyt súdu síce predložil listinu označenú ako Oznámenie o zosplatnení zo
dňa 19.07.2011, ktorou žalovaný oznámil žalobcovi, že je ku dňu vypracovania oznámenia v omeškaní
s úhradou splátok č. 3, 4 a 5, ktoré je povinný uhrádzať ako dlžník podľa zmluvy o revolvingovej
pôžičke č. XXXXXXXXXX, avšak túto súd posúdil ako výzvu na zaplatenie omeškaných splátok spojenú
s upozornením, že ak nedôjde

k úhrade, žalovaný ako veriteľ môže pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.
V tomto konaní sa potom žalovanému žiadnym spôsobom nepodarilo preukázať, že došlo
k platnému zosplatneniu predmetného úveru, naopak, samotný žalovaný uviedol, že takúto listinu
nevyhotovil a jej funkciu mali plniť iné listiny, ktoré v konaní ani nedoložil. Súd preto uzavrel, že v prípade
úveru poskytnutého žalobcovi nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Spotrebiteľovi

musí byť z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru jednoznačne určiteľné (zrejmé), pre
nezaplatenie ktorej splátky úveru chce veriteľ dlh zosplatniť, resp. ho zosplatnil. Vzhľadom na uvedené
súd prvej inštancie dospel
k záveru, že v prípade úveru poskytnutého žalobcovi nedošlo k platnému zosplatneniu úveru
a žalobcovi plynuli prípadné úroky z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých splátok úveru. V zmysle

zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 14.01.2011 bola poskytnutá čiastka úveru v sume
1.500 eur, počet splátok: 42, splatné v 6. deň v mesiaci, mesačná splátka 80,37 eur. Prvá splátka úveru
bola splatná dňa 06.02.2011 a posledná dňa 06.07.2014. Nakoľko dlžník neplnil splátky žalovanému
riadne a včas, vznikol žalovanému ako veriteľovi nárok na úroky z omeškania pri každej z omeškaných
splátok. Podľa § 121 ods. 3 príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z

omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Právo na zaplatenie úroku a úroku z omeškania, ako
príslušenstvo pohľadávky, sa premlčuje v štandardnom režime podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
Úroky z omeškania
v prípade poslednej zo 42 splátok úveru sa premlčali v trojročnej premlčacej dobe dňa 07.07.2017, a k
tomuto dňu boli preto premlčané už aj všetky predchádzajúce úroky

z omeškania. Preto súd posúdil obranu žalovaného ako neúčinnú a sumu vo výške 114,96 eur považoval
za bezdôvodné obohatenie sa na strane žalovaného na úkor žalobcu a zaviazal žalovaného k úhrade
tejto sumy. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď
žalobca bol s ohľadom na výsledok sporu v konaní úspešnou stranou. V prvej časti žalobného návrhu
(určenie povinnosti žalovaného zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy) bol žalobca úspešný na

100 %. V druhej časti žalobného návrhu žalobcu, bol úspešnejšou stranou žalovaný, nakoľko úspech
žalobcu, ktorý sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 320 eur a súd mu priznal 116,96
eur, predstavuje 36 %. Úspech žalovaného v tejto časti predstavuje 64 % a pomer úspechu a neúspechu
je 28 %
v prospech žalovaného. Celkovo tak súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi

v rozsahu 72 % (100-28). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a namietal odvolacie dôvody podľa § 365

ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho výkladu ustanovení Občianskeho zákonníka
o tom, kedy a ako dochádza k zosplatneniu úveru a z nesprávneho výkladu zákona o tom, že prijatie
premlčaného dlhu je bezdôvodným obohatením. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nikdy

nevyžadovalo ani nevyžaduje 2 úkony na to, aby boli splnené podmienky pre uplatnenie práva veriteľa
požadovať úhradu všetkých splátok. Podľa citovaného ustanovenia na to, aby mohol veriteľ uplatniť
právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka musí spraviť oznámenie - vopred aspoň 15 dní -, že toto
právo uplatní. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žiadne dva úkony veriteľa nevyžaduje.Ustanovenie§565Občianskehozákonníkaajehostabilnývýkladuvádzajú,žeuplatnenietohtoprávasa
môže udiať aj podaním žaloby. Ak súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že neboli splnené podmienky
naplatneariadnezosplatneniesplátokúveru,jehozáverysúzáverminesprávnymi.Pokiaľsúdvychádza

z nesprávneho zosplatnenia úveru nie je zrejmé, prečo vyčíslený úrok z omeškania neposúdil ako
vyčíslenie tohto nároku pre omeškanie s úhradou splátok. Druhým nesprávnym záverom súdu je to, že
prijaté plnenia priradené k neuhradenému nároku na zaplatenie úrokov
z omeškania, ktoré vznikli z dôvodu nesplácania dlhu žalobcom majú byť bezdôvodným obohatením.
Tento záver súd po právnej stránke vôbec nevysvetlil. Poukázal na to, že podľa

§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie
premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Z tohto dôvodu je odôvodnenie
napadnutého rozsudku a jeho výrok nezákonný a nedôvodný. Súd svojím postupom legitimizuje
porušenie zmluvných povinností zo strany dlžníka len preto, lebo mu priznáva postavenie spotrebiteľa.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie potvrdil. Na platné mimoriadne zosplatnenie úveru sa jednoznačne vyžadujú dva právne
úkony. V rámci prvého právneho úkonu je veriteľ povinný pred zosplatnením úveru spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní upozorniť na výkon tohto práva, pričom právo na jednorazové zosplatnenie úveru
má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Druhý právny úkon
je samotné zosplatnenie úveru, ktoré nadobudne účinky doručením do dispozičnej sféry adresáta. Aj

s ohľadom na uvedenú lehotu nie je možné vykonať oba úkony naraz. Pokiaľ žalovaný poukazoval
na žalobu v rozhodcovskom konaní, do súdneho konania rozsudok rozhodcovského súdu nepredložil,
nebolo preukázané doručenie žaloby, predmet sporu, identifikácia sporových strán a podobne. Zo strany
žalovaného tak absentujú rozhodujúce skutkové tvrdenia. Žalobca vo vzťahu k ďalšej časti odvolania
žalovaného uvádza, že žalovaný v konaní nepreukázal, kedy malo dôjsť

k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, a teda nie je zrejmá správnosť výpočtu úrokov
z omeškania, ktoré žalovaný namieta vo výške 466,58 eur. Keďže súd prvej inštancie úver posúdil ako
bezúročný a bez poplatkov, nemohol rozhodnúť inak ako žalobu aj v tejto časti zamietnuť. Ak by bol aj
hypotetickyvýpočetúrokovzomeškaniasprávny,suma320eurbolažalovanémupoukázanánazáklade
neplatnejdohodyozrážkachzomzdy,tedavrozporesozákonom.Uvedenévylučujedobrovoľnéplnenie

premlčaniadlhuatakémutopostupu-neoprávnenémuvykonaniuzrážok-niejemožnépriznaťdôsledok
plnenia premlčaného dlhu. Naznačená obrana žalovaného je nedôvodná.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

9. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného nariaďovať

pojednávanie.

10. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia
o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

12. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní výslovne odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej

inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP).15. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné

konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

16. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

17. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. V súdenej veci bolo o žalobe žalobcu čiastočne právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 27Csp/6/2023 zo dňa 22.09.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 8CoCSp/4/2024-74 zo dňa 08.02.2024 tak, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody

ozrážkachzomzdydlžníkač.XXXXXXXXXXzodňa14.01.2011uzavretejmedzižalobcomažalovaným
k zmluve o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.01.2011. Súdy mali za to, že označená dohoda zrážkach zo mzdy dlžníka
neobsahuje zákonné náležitosti a je z tohto dôvodu neplatná. Ďalej bolo konštatované, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.01.2011 je bezúročná a bez poplatkov podľa § 9

ods. 2 písm. j/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy, pretože v nej bola nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa.

19. Predmetom tohto konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 114,96 eur titulom nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný dôvodil, že úhrady žalobcu vo výške 320 eur nie

sú bezdôvodným obohatením, pretože len suma úroku z omeškania z dôvodu porušenia povinnosti
splácať istinu za celé obdobie omeškania dosiahla čiastku 466,58 eur. Úrok z omeškania 466,58 eur bol
uhradený čiastočne, časťou z platby zo dňa 10.01.2023
v sume 34,96 eur. Vo vyjadrení žalovaného zo dňa 02.03.2023 sa nachádza tabuľkové vyčíslenie tohto
úroku z omeškania.

20. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie
pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením
procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý
zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil

procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

21. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, vychádzajúc z obsahu súdneho
spisu možno v prvom rade konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy
upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných

povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní
dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Táto
odvolacia námietka žalovaného, ktorú naviac žiadnym spôsobom nerozviedol, tak opodstatnená nebola.22.Čosatýkaodvolacíchdôvodovpodľa§365ods.1písm.f/ah/CSP,vychádzajúczobsahuspisu,súd
prvej inštancie správne na základe dôkazov, založených v spise, posúdil právny vzťah medzi stranami

podľa ustanovení zákona č. 120/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka a na
základe vykonaného dokazovania ustálil, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že by
došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo strany žalovaného.

23.Podľa§565zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkaakideoplnenievsplátkach,môževeriteľ

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

24. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024 ak
ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo

podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

25.ŽalovanývkonanípredložillistinuoznačenúakoOznámenieozosplatnenízodňa19.07.2011,ktorou
žalovaný oznámil žalobcovi, že je ku dňu vypracovania oznámenia

v omeškaní s úhradou splátok č. 3, 4 a 5, ktoré je povinný uhrádzať ako dlžník podľa zmluvy
o revolvingovej pôžičke č. XXXXXXXXXX. Suma omeškaných splátok je spolu 241,11 eur. Upozornil
žalobcu, že ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky o viac ako
3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy,
ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti. Dlžník tým stratí výhodu splátok a bude povinný celý dlh

zaplatiť naraz.

26. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že zo systematického zaradenia
ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 v Občianskom zákonníku ako aj z ich logického výkladu vyplýva, že
zákonodarca pre riadne predčasné zosplatnenie dlhu spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy vyžaduje

jednoznačne dva úkony, a to výzvu v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Naviac je
však vo vzťahu k argumentácii žalovaného potrebné dať do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, publikovaného v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 34/2025 „bez konkretizácie splátky,

pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia
preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom do
31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný
neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 OZ)“. Predmetné publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

nadviazalo na prax najvyššieho súdu vyjadrenú napr. v rozhodnutiach
sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024,
sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 a iné, v zmysle ktorej v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k
vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre
platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu
splátku,prektorújednorazovoapredčasnemôžezosplatniťcelýdlh.Konštatovaniesúduprvejinštancie,
že spotrebiteľovi musí byť z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru jednoznačne určiteľné,
pre nezaplatenie ktorej splátky úveru chce veriteľ dlh zosplatniť, má tak oporu v najnovšej judikatúre
najvyššej súdnej autority (čl. 2

ods. 2 CSP).

27. Záveru súdu prvej inštancie, že žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať, že vo vzťahu
k žalobcovi došlo k riadnemu vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu žalobcu zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak niet čo vytknúť.

V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovaného odvolací súd na okraj poznamenáva, že v konaní
nebolo vykonaným dokazovaním preukázané tvrdenie žalovaného, že by žalobcovi bola doručená
žaloba, ktorej posúdenia ako právneho úkonu predčasného zosplatnenia úveru sa žalovaný v odvolaní
domáha.28. Vzhľadom na to, že v rozhodovanej veci už bola zmluva o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.01.2011 posúdená ako bezúročná a bez poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm.

j/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy rozsudkom Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 27Csp/6/2023 zo dňa 22.09.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 8CoCSp/4/2024-74 zo dňa 08.02.2024 a vzhľadom na to, že v zmysle vyššie uvedeného
k mimoriadnemu zosplatneniu dlhu žalobcu zo zmluvy o úvere zo strany žalovaného nedošlo, súd prvej

inštancie správne uzavrel, že žalovanému by patrili prípadné úroky z omeškania odo dňa splatnosti vo
vzťahu k tej- ktorej nezaplatenej splátke úveru samostatne.

29. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný v konaní dôvodil sumou úrokov z omeškania, ktorá
celkom zjavne uvedenému nezodpovedá. V ním predloženej tabuľke vyčíslenia úrokov z omeškania
totiž uvádza prvé dve splátky splatné dňa 06.03.2011 a 06.04.2011 po 80,37 eur ako uhradené dňa

10.01.2011 a dňa 08.03.2011 (s úrokom z omeškania 0 %), ale už tretiu „splátku“ datuje dňom splatnosti
10.08.2011 s dlžnou sumou 1 339,26 eur, a úrokom z omeškania 21,26 eur. Nasledujú „splátky“
s dátumom splatnosti 10.10.2011, dátumom splatenia 10.10.2011, dlžnou sumou 1258,89 eur a úrokom
z omeškania 11,47; s dátumom splatnosti 14.11.2011, dátumom splatenia 14.11.2011, dlžnou sumou
1178,52 eur a úrokom z omeškania 18,40 eur atď. Žalovaný tak podľa názoru odvolacieho súdu

nepreukázal svoje tvrdenie, že by ním namietaná suma 466,58 eur ( resp. po odpočítaní časťou z platby
zo dňa 10.01.2023 v sume 34,96 eur suma 431,62 eur) predstavovala žalobcom neuhradený zákonný
úrok z omeškania. Vzhľadom na to ako i na absenciu ďalších skutkových tvrdení žalovaného v tomto
smere nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie z vlastnej iniciatívy „pátrať“ a počítať, nárok na úroky
z omeškania v akej výške žalovanému v skutočnosti vznikol. Súd prvej inštancie potom sumu vo výške

114,96 eur dôvodne považoval za bezdôvodné obohatenie sa na strane žalovaného na úkor žalobcu
a správne zaviazal žalovaného k úhrade tejto sumy, a to bez ohľadu na prípadné premlčanie nároku
žalovaného na úroky z omeškania.

30. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku

o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za
výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil.

31. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny.

32. Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

35. Odvolací súd konštatuje, že podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP žalobcovi, ktorý
bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdovb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
(§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
CSP).