Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Tos/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325010482
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8325010482.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07.10.2025,
v trestnej veci obvineného A. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu
Humenné sp. zn. 4T/37/2025 zo dňa 29.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť obvineného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd ponechal podľa § 238 ods. 4 Tr. poriadku v spojení s § 72 ods.
1 písm. e/ Tr. poriadku obvineného A. B. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, vo
väzbe. Podľa § 79 ods. 3 Tr. poriadku žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.
Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku písomný sľub obvineného ako náhradu väzby neprijal a podľa

§ 80 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka nad
obvineným.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený, ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice, sťažnosť,
v ktorej následne prostredníctvom svojho obhajcu namietal, že súd nesprávne a nedostatočne odôvodnil
uznesenie, zároveň tiež, že sa riadnym spôsobom nevysporiadal s vykonanými dôkazmi a vykonané

dôkazy nesprávne právne a skutkovo vyhodnotil. Naďalej trvá na ústnych vyjadreniach obhajcu pri
svojom výsluchu, ako aj na písomnostiach, ktoré boli súdu predložené. Má za to, že dôvody väzby
pominuli. Ak by napriek tomu súd videl dôvody väzby aj naďalej, tak samotným písomným sľubom,
ako aj nariadením dohľadu probačného a mediačného úradníka, by mal súd prvého stupňa dostatočne
zabezpečené jeho správanie na slobode, a preto mal súd rozhodnúť, že prijíma jeho písomný sľub ako
náhradu za väzbu, resp. nahrádza väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka a prepustil na

slobodu.Privýsluchuohľadomväzbyuviedol,ževprípadeprepustenianaslobodubudevšetkyprípadne
uložené povinnosti a obmedzenia dodržiavať, uviedol aj to, že sa pravidelne dostaví na každý úkon v
danej trestnej veci a podrobí sa dohľadu probačného a mediačného úradníka. Po prepustení z väzby
chce byť doma, aby prihotovil drevo na zimu pre rodinu, pochádza zo slabých sociálnych pomerov, je
otcom troch maloletých detí. V danom prípade neexistuje dôvodná obava, že v prípade jeho prepustenia
na slobodu bude v páchaní krádeží, resp. lúpeží pokračovať. Sťažovateľ poukázal na vyjadrenie matky,

ktorá čestne prehlásila, že sa o neho po finančnej stránke postará. Zároveň má sťažovateľ za to, že
súd prvého stupňa ničím neodôvodnil, v čom má byť celkom jednoznačne a nespochybniteľne daný
dôvod preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku. Názor súdu prvého stupňa, že bude
nutne na slobode chcieť mať finančný príjem a z dôvodu, že nemá legálny zdroj svojich príjmov, má
tak hroziť reálne nebezpečenstvo, že bude v obdobnom konaní na slobode pokračovať, je nesprávny
a ničím neodôvodnený. Má príležitostný príjem vo výške 300,- až 400,- eur a že denne si dokáže

zarobiť 70,- až 100,- eur. Jednou zo zákonných podmienok pre ponechanie obvineného vo väzbe, by
mala byť aj reálna existencia konania alebo iných konkrétnych skutočností, z ktorých vyplýva dôvodná- reálna obava z následku alebo viacerých následkov uvedených pod dôvodmi väzby uvedenými v §
71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku. Na slobode má vybudované dostatočné zázemie a domov. V prípade
prepustenia na slobodu bude žiť so svojou rodinou, družkou a troma maloletými deťmi, rodičmi, ktorí

stoja za svojím synom. Prehlásil, že nebude páchať žiadnu trestnú činnosť, bude dodržiavať všetky
obmedzenia a splní všetky povinnosti, ktoré mu budú uložené. Na vyzvanie sa vždy dostaví pred súd,
prípadne pred orgány činné v trestnom konaní. Bude sa zdržiavať v mieste bydliska rodičov, resp. vopred
oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta bydliska. Má zabezpečené bývanie,
ako aj prostriedky na živobytie a nie je predpoklad, že by pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Nie

je nebezpečný pre spoločnosť. Väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody a má byť
uložená, resp. pretrvávať, len ak existujú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce dôvody väzby uvedené
v zákone. Väzba nie je trestom, ale je výlučne len procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne
zaistiť osobu obvinenú z trestného činu, pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením
jej osobnej slobody. Ide o najzávažnejší zásah do práv fyzickej osoby, a to obmedzením jej osobnej
slobody v situácii, keď sa na obvineného hľadí akoby nebol odsúdený. Ako najzávažnejší zásah do

osobnej slobody obvineného má byť potom aplikovaná len v prípade, ak jej účel nemožno dosiahnuť
iným spôsobom. Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté
uznesenie a rozhodol, že vyhovuje jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, resp. že prijíma
jeho písomný sľub ako náhradu za väzbu, resp. nahrádza väzbu dohľadom probačného a mediačného
úradníka a prepustí ho na slobodu.

Na základe podanej sťažnosti obvineným preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr.
poriadku správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,
ako aj konanie napadnutým výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že Okresný súd Humenné uznesením sp. zn.
1Tp/19/2025 zo dňa 02.06.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.06.2025
vzal obvineného A. B. do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, pričom táto
väzba začala plynúť dňa 31.05.2025 o 04.45 hod a vykonáva sa v ÚVV a ÚVTOS Košice. Zároveň
súd nenahradil väzbu obvineného dohľadom mediačného a probačného úradníka, neprijal písomný sľub

a neprijal záruku dôveryhodnej osoby C. B. a D. E..

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Humenné podala na Okresný súd Humenné dňa 19.09.2025
obžalobu pod číslom Pv 364/7702-46 na obvinených 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona v súbehu s

prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona,
na obvineného 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a na obvineného 3/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na
tom skutkovom základe, že

- dňa 31.05.2025 v čase okolo 03:00 hod. na pešej zóne pri podchode označenom č. 27 na Námestí
slobody v Humennom, na mieste verejnosti prístupnom, po prechádzajúcej vzájomnej dohode fyzicky
napadli J. K. z L. a to tak, že ho sotili do chrbta, chytili mu nohy, v dôsledku čoho spadol, držali ho na
zemi a kopli mu do ľavej lícnej časti tváre, pričom počas toho ako sa chcel J. K. brániť, mu z vnútorného

ľavého vrecka bundy vypadla peňaženka, v ktorej sa nachádzali dve platobné karty k bankovému účtu
vedenému v J. M. N., O. na meno J. K., finančná hotovosť v presne nezistenej výške, občiansky preukaz,
vodičský preukaz, kartička poistenca a zákaznícka karta GVP, následne A. B. zo zeme zobral túto
peňaženku, vybral z nej finančnú hotovosť vo výške 5,- eur a dve platobné karty a z miesta činu spolu
utiekli smerom na veľkú železničnú stanicu v Humennom, kde A. B. jednu platobnú kartu podal do

ruky N. B., ktorý ju však neprijal a odhodil ju na veľkej železničnej stanici a druhú platobnú kartu si
ponechal, čím takto poškodenému J. K. z L. spôsobili zranenia – ľahké pomliaždenie mäkkých častí
chrbta ľavej ruky a ľahké pomliaždenie mäkkých častí s povrchovou odreninou ľavého kolena s dobou
liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 4 až 6 dní a odcudzením osobných dokladov
a poškodením odevu (pánskych riflí) škodu vo výške 30,- eur.

Obvinený, ako už bolo vyššie uvedené, bol vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm.
c/ Tr. poriadku.Podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, môže byť obvinený vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky
trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo

ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná
trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, a ak
vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný,
nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.

Podľa § 238 ods. 4 Tr. poriadku, ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe prednostne a urýchlene
a ak to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne s rozhodnutím podľa § 239 ods. 1, § 241, § 244 alebo
§ 331 ods. 1, najneskôr však tak, aby postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 došlo k právoplatnému
rozhodnutiu o väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v
prípravnom konaní.

Krajský súd úvodom konštatuje, že väzba obvinenej osoby je závažným zásahom do jej práv a slobôd,
ktorá smie z toho dôvodu trvať len nevyhnutný čas. Ak dôvody väzby pominú, musí byť obvinený ihneď
prepustený na slobodu. Pri rozhodovaní o väzbe súdy nerozhodujú o vine, resp. nevine obvineného,
a preto nie je ani nevyhnutné, aby táto bola z doposiaľ zadovážených dôkazov jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností preukázaná. Stačí existencia odôvodneného podozrenia zo spáchania skutku.

Požiadavka istoty je nevyhnutná až v štádiu meritórneho rozhodovania vo veci. Vznesenie obvinenia,
ako aj podaná obžaloba v predmetnej veci je dostatočne podporené doposiaľ produkovanými dôkazmi,
a teda nie je možné konštatovať jeho zjavnú neopodstatnenosť a tým aj neopodstatnenosť „základu“,
z ktorého je potrebné vychádzať pri posudzovaní, či je možné vôbec uvažovať o väzobných dôvodoch.

Súd sa pri rozhodovaní o väzbe nezameriava na otázky súvisiace s hodnotením viny alebo konečným
hodnotením dôkazov spôsobom podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, naopak, obmedzuje sa predovšetkým
na skúmanie toho, či sú pri rozhodovaní o väzbe splnené jej materiálne a formálne podmienky (II. ÚS
626/2016), a to s ohľadom na konkrétne štádium konania.

Krajský súd konštatuje, že väzba je zaisťovací inštitút slúžiaci k dosiahnutiu účelu trestného konania,
pričom rozhodovanie o nej nespočíva na princípe istoty bez dôvodných pochybností, ale vždy je vedené
v rovine pravdepodobnosti vo vzťahu k dôsledkom, ktoré môžu nastať z konania obvineného, ktoré by
mohlo napĺňať skutkovú podstatu niektorého z väzobných dôvodov.

V posudzovanej veci bola proti obvinenému podaná obžaloba pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.
1 Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona v súbehu s prečinom
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona. Z
doposiaľ zabezpečených dôkazov, aj podľa krajského súdu, vyplýva, že zistené skutočnosti nasvedčujú
tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky stíhaného trestného činu

a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený A. B., a to aj napriek tomu, že obvinený
spáchanie skutku popiera s uvedením, že poškodeného len sotil, ten však spadol na zem až po tom,
ako ho zložil F., poškodenému vtedy vypadla peňaženka, túto mu vzal, ale potom mu ju zobral Kevin.

Poukázať je potrebné predovšetkým na svedeckú výpoveď poškodeného J. K., ktorý v prípravnom

konaní skutok popísal zhodne s podanou obžalobou. Poškodený podrobne opísal, ako bol v deň
incidentu napadnutý troma Rómami, ako ho zhodili na zem a ako mu ukradli peňaženku, potom prišiel
aj štvrtý a zobral mu aj mobilný telefón, následne sa všetci rozutekali.

SvýpoveďoupoškodenéhokorešpondujeajvýpoveďmaloletéhosvedkamaloletéhoN.B.,ktorýpotvrdil,

že H. I., F. G. a A. B. olúpili poškodeného, sami mu to povedali.

Na dôvodnosť trestného stíhania poukazuje aj výpoveď spoluobvinených H. I. a F. G., ktorí sa
v prípravnom konaní ku skutku priznali a obaja zhodne uviedli, že A. B. navrhol, že okradnú toho uja a
oni s tým súhlasili a následne opísali skutok tak, ako sa im kladie za vinu.

O dôvodnosti trestného stíhania svedčia aj závery znaleckého posudku č. 37/2025 A. A. N., z
ktorého plynie, že J. K. dňa 31.05.2025 utrpel ľahké pomliaždenie mäkkých častí chrbta ľavej ruky
a ľahké pomliaždenie mäkkých častí s povrchovou odreninou ľavého kolena, ktoré vzniklo v dvochfázach úrazového deja. Mechanizmus vzniku poranení korešponduje s objektívnym nálezom zistených
poranení pri prvotnom ošetrení na chirurgickej ambulancii – Urgent NSP Humenné. Iný mechanizmus
vzniku, ako to udáva poškodený, je málo pravdepodobný. Doba obmedzenia v obvyklom spôsobe života

poškodeného ja podľa znalca v trvaní 4 - 6 dní.

Vyššie uvedené dôkazy, aj podľa názoru krajského súdu, v tomto štádiu trestného stíhania dostatočným
spôsobom nasvedčujú dôvodnosti podanej obžaloby.

Okrem dôvodnosti trestného stíhania sa stotožnil krajský súd aj so záverom okresného súdu v tom
smere,ževdanomprípadevtomtoštádiukonaniaexistujútakékonkrétneskutočnosti,ktoréodôvodňujú
obavu, že v prípade ponechania na slobode, by obvinený mohol pokračovať v trestnej činnosti (§
71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku). Krajský súd sa so sťažnostnou námietkou obvineného ohľadne
nedostatočného odôvodnenia preventívnej väzby nestotožnil. Okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozhodnutiapodrobnepoukázalnakonkrétneskutkovéokolnosti,prektoréjeobvinenýstíhaný,aktorých

sa rozhodovanie o väzbe týka a poukázal na konkrétne skutočnosti, v ktorých videl dôvodnosť trestného
stíhania obvineného a dôvody väzby. V zhode so závermi uvedenými v dôvodoch napadnutého
uznesenia aj krajský súd, po preskúmaní obsahu predloženého spisového materiálu, dospel k záveru, že
väzba obvineného z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku je zákonná a odôvodnená. Vychádzajúc aj
z tejto úvahy hodnotené závery okresného súdu o možnosti pokračovania obvineného v trestnej činnosti

majú svoj vecný základ. Túto obavu podľa názoru krajského súdu odôvodňujú najmä okolnosti prípadu
a osoba obvineného. Obvinený sa podľa odpisu registra trestov už trestnej činnosti opakovane dopustil,
na skutočnosť ktorú podrobne poukázal okresný súd, navyše, obvinený sa uvedenej trestnej činnosti
mal dopustiť počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, a teda od jej páchania ho
neodradila ani hrozba premeny tresty. Obvinený je pritom nezamestnaný, preto je možné predpokladať,

že si trestnou činnosťou zabezpečuje prostriedky na svoje živobytie, čo obavu z pokračovania v páchaní
trestnejčinnostiznásobuje.Správnetiežkonštatovalokresnýsúd,žeuobvinenéhodochádzakugradácii
závažnosti trestnej činnosti, keďže najprv bol postihnutý pre priestupky, neskôr pre trestné činy krádeže
a v súčasnosti mal obvinený pri páchaní majetkovej trestnej činnosti použiť i násilie voči inej osobe. Je
potrebné tiež zdôrazniť, že práve obvinený A. B. mal byť iniciátorom stíhaného zločinu lúpeže a súčasne

to mal byť on, kto po tom, čo sa zmocnil peňaženky, mal rozdeľovať lup, vrátane bankomatových kariet.

Uvedené skutočnosti nepochybne odôvodňujú obavu z pokračovania v trestnej činnosti obvineným,
pretože tento má reálne sklony k páchaniu protiprávnej činnosti.

Okolnosti na strane obvineného zároveň svedčia aj o tom, že vzhľadom na osobu obvineného a na
okolnosti predmetného trestného činu, nie je v tomto štádiu možné nahradiť väzbu podľa § 80 alebo §
81 Tr. poriadku.

Podľa ustanovenia § 80 ods. 1 písm. a/, b/, c/ a § 81 Tr. poriadku, je väzbu možné nahradiť zárukou

dôveryhodnej osoby, písomným sľubom obvinenej, dohľadom probačného a mediačného úradníka
alebo peňažnou zárukou. Vyžaduje sa pritom, aby vzhľadom na osobu obvineného a na povahu
prejednávaného prípadu, súd považoval záruku dôveryhodnej osoby, alebo písomný sľub obvineného
za dostatočné a prijal ich, alebo bolo možné účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného
úradníka nad obvineným, alebo aby s prihliadnutím na osobu a majetkové pomery obvineného alebo

toho, kto za neho zloženie peňažnej záruky ponúka, povahu činu, jeho následok a iné okolnosti prípadu
bolo možné peňažnú záruku prijať ako náhradu za väzbu.

Krajský súd pripomína, že na nahradenie väzby niektorým z inštitútov, ktoré upravuje Trestný poriadok,
nie je právny nárok, ide len o možnosť, ku ktorej môže súd pristúpiť a takýto výklad je v súlade

aj so znením čl. 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR a čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Súd musí pri rozhodovaní o nahradení väzby zvážiť, či intenzita zásahu do
osobnej slobody obvineného tým, že je vo väzbe, nie je celkom zjavne neprimeraná k miere zvýšenia
rizika, že nahradením väzby a prepustením obvineného na slobodu, obvinený môže uskutočniť konanie
zakladajúce väzobný dôvod.

Krajský súd sa nestotožnil s námietkou sťažovateľa o možnom využití inštitútu dohľadu probačného
amediačnéhoúradníkaprenahradenieväzby,čiprijatiepísomnéhosľubu.Podľanázorukrajskéhosúdu,
inštitút dohľadu probačného a mediačného úradníka, vzhľadom na vyššie uvedené, nie je jednoznačnespôsobilý objektívne minimalizovať prípadné páchanie trestnej činnosti zo strany obvineného na takú
únosnú mieru, aby bolo možné túto formu nahradenia väzby považovať za dostatočnú. Na tento záver
poukazuje skutočnosť, že taký dohľad nie je vykonávaný nepretržite a reálne nemôže dostatočným

spôsobom minimalizovať možnosť prípadného páchania trestnej činnosti obdobného charakteru, pre
ktorú je obvinený stíhaný. Tu je možné len opakovane poukázať na to, že obvineného od spáchania
trestného činu neodradilo ani aktuálne plynutie skúšobnej doby. Zároveň ani povaha trestnej činnosti,
ktorá sa mu kladie za vinu, neposkytuje záruku, že účel väzby sa dosiahne dohľadom nad osobou
obvinenou osobou na to zákonom určenou, a to vzhľadom práve na skutočnosť, že obvinený sa mal už

aj v minulosti dopustiť majetkovej trestnej činnosti, keď bol dvakrát odsúdený pre trestný čin krádeže,
a rovnako tak bol aj priestupkovo postihnutý pre priestupky proti majetku, z čoho možno vyvodiť záver
o stúpajúcej závažnosti trestnej činnosti vzhľadom na aktuálne trestné stíhanie pre zločin lúpeže. Tieto
skutočnosti, podľa názoru krajského súdu, nedovoľujú urobiť záver, že by nateraz účel väzby bolo
možné u obvineného dosiahnuť aj nahradením väzby niektorým z inštitútov uvedených v § 80 a § 81 Tr.
poriadku. Práve s ohľadom na osobu obvineného a charakter trestnej činnosti, ako aj spôsob konania,

krajský súd len ťažko môže nadobudnúť presvedčenie, že by bol v tejto veci dosiahnutý základný
zmysel dohľadu, ktorým je ovplyvnenie životných postojov, prispievanie k urovnaniu osobných pomerov,
kontrolovanie chovania obvineného tak, aby nemaril účel prebiehajúceho trestného stíhania a nedopustil
sa ďalšej trestnej činnosti. Nahradenie väzby z týchto dôvodov nie je možné ani za uloženia primeraných
povinností a obmedzení, resp. ich kontroly technickými prostriedkami. Pritom pri uložení ich kontroly

technickými prostriedkami ide len o technickú stránku spôsobu výkonu primeraných obmedzení alebo
povinností, čo môže byť posudzované až v prípade, že budú zistené dôvody na nahradenie väzby, čo v
prejednávanej veci krajský súd v tomto štádiu konania nezistil.

Obvineným ponúknutý písomný sľub krajský súd preskúmal a dospel k rovnakému záveru ako okresný

súd, že tento s poukazom na osobu obvineného, charakter trestnej činnosti, nie je možné akceptovať
a ako náhradu väzby prijať. Obvinený, vzhľadom na svoju kriminálnu a priestupkovú minulosť, nie
je natoľko dôveryhodný, aby bolo možné uveriť tomu, že bude ochotný a schopný dodržiavať to, čo
deklaruje.

Na uvedenom závere nič nemení ani v sťažnosti proklamovaný záujem viesť riadny život po prepustení
z väzby, ako aj snaha starať sa o tri maloleté deti, ako aj dostatočné rodinné zázemie. K uvedenému
krajský súd uvádza, že práve táto skutočnosť mala obvineného odradiť od páchania trestnej činnosti
a motivovať ho k tomu, aby viedol riadny život, navyše za situácie, keď mu bola poskytnutá šanca na
nápravu práve v podobe podmienečného odsúdenia. Sťažnostné námietky obvineného preto krajský

súd vyhodnotil ako nedôvodné.

Vzhľadom na súčasné štádium konania, možno v súlade so zásadou primeranosti a zdržanlivosti,
aj vzhľadom na to, že sa mu kladie za vinu spáchanie až dvoch úmyselných trestných činov, z toho
jedného zločinu násilného charakteru, je možné dosiahnuť účel väzby len obmedzením osobnej slobody

obvineného väzbou.

Pretookresnýsúddospelkzákonnému,odôvodnenémuasprávnemuzáveru,keďponechalobvineného
vo väzbe, žiadosť o prepustenie z väzby zamietol, väzbu obvineného nenahradil dohľadom probačného
a mediačného úradníka a písomný sľub obvineného ako náhradu väzby neprijal.

Keďže krajský súd ani v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, nezistil pochybenia,
sťažnosť obvineného v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.