Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 13, 2025

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124218649
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2025:6124218649.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária

poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava-Nové Mesto, IČO: 36 062 235, v konaní zastúpený:
Mgr. Zuzana Bírová, advokátka, so sídlom Americká 2, Bratislava-Nové Mesto, IČO: 30 849 837, proti
žalovanému : A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. D. - Hrnčiarovce E. F., o zaplatenie sumy 81,67
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou postúpenou na tunajší súd dňa 21.10.2024 (pred tým upomínací súd Banská Bystrica dňa

25.01.2024) sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 81,67 Eur s príslušenstvom na tom základe, že dňa
26.03.2021 bola prevádzkou motorového vozidla EVČ: G. (SK), značka: YAMAHA spôsobená dopravná
nehoda, pri ktorej došlo ku škode na majetku inej osobe poškodenému A. H. B.. I., J. EČV: K. (H). V čase
uvedenej dopravnej nehody nebolo na horeuvedené motorové vozidlo žalovaného uzavreté povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Listom zo dňa 15.08.2023 bolo žalobcovi doručené vyúčtovanie poistnej udalosti spolu so žiadosťou

o poskytnutie plnenia z garančného fondu poškodenému celkovo vo výške 35.305,- HUF (81,67 Eur).
Žalobca poukázal poškodenému poistné plnenie dňa 14.09.2023.

V zmysle § 24 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. žalobca má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
na náhradu toho, čo za neho plnila.

Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca podľa § 24 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z. z. poskytol z

poistného garančného fondu poškodenému dňa 14.09.2023 poistné plnenie vo výške 81,67 Eur.

Následne vyzval žalobca žalovaného na úhradu jeho záväzku výzvou zo dňa 19.09.2023. Výzva nebola
žalovanému doručená. Zásielka sa vrátila späť s oznámením pošty „v odbernej lehote nevyžiadaná“. Vo
výzve mu bola uložená povinnosť uhradiť žalobcovi náhradu poistného plnenia vo výške 81,67 Eur v
lehote do 19.10.2023. Žalovaný na výzvu nereagoval.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že dopravnú nehodu spôsobil p. B. K., u ktorého bolo
motorové vozidlo značky YAMAHA odstavené, pričom si uvedené vozidlo zobral bez súhlasu a vedomia
žalovaného. Žalovaný sa v čase spôsobenia dopravnej nehody nachádzal vo väzbe, preto konaniu p. B.K. nemohol zabrániť. Keďže on sám dopravnú nehodu nespôsobil, nie je tak zodpovedný za spôsobenú
škodu.

3. Rozsudkom č. k. 8C/71/2024 - 102 zo dňa 11. decembra 2024 súd prvej inštancie žalobe v celom
rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalovanému sumu 81,67 Eur s príslušenstvom. Proti
tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.
k. 8C/71/2024 - 102 zo dňa 11. decembra 2024 uznesením sp. zn. 26Co/7/2025 – 134 zrušil
a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie nariadil, že bude povinný

vysporiadať sa aj s ustanovením § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje výnimku zo
zákonného uloženia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku výlučne
osobe prevádzkovateľa a vo vymedzených prípadoch prenáša zodpovednosť na iné subjekty namiesto
prevádzkovateľa. Zákonodarca takto vymedzil situácie, v ktorých by nebolo v súlade so zásadou
spravodlivosti uložiť zodpovednosť (resp. výlučnú zodpovednosť) so všetkými následkami jej objektívnej
povahy prevádzkovateľovi dopravného prostriedku z dôvodu, že dopravný prostriedok sa dostal mimo

sféry pôsobnosti a kontroly prevádzkovateľa tým, že ho iná osoba použila nedovoleným spôsobom
(bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli). Zodpovedným subjektom sa na základe právneho prenesenia
zodpovednosti z prevádzkovateľa dopravného prostriedku stáva osoba, ktorá dopravný prostriedok
použila bez vedomia alebo proti vôli prevádzkovateľa.

4. Súd doplnil dokazovanie výsluchom manželky žalovaného F. B., oboznámil sa s výpisom z účtu,
vyúčtovaním, oznámením o poistnom plnení, výpočtom hodnoty vozidla, faktúrami, výzvou na úhradu,
zápisom o poškodení vozidla, fotodokumentáciou, osvedčením o vozidle, jeho zaevidovaní, odpoveďami
a ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v spise a ustálil nasledovný skutkový a právny záver vecí:

5. Žalovaný je fyzická osoba, v tom čase držiteľ motorového vozidla zn. EVČ: G. (SK), značka: YAMAHA
spôsobená dopravná nehoda, pri ktorej došlo ku škode na majetku inej osobe poškodenému A. H. B.. I.,
J. EČV: K. (H). V čase uvedenej dopravnej nehody nebolo na horeuvedené motorové vozidlo žalovaného
uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla.

6. Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym
poriadkom krajiny miesta nehody bola Maďarská kancelária poisťovateľov motorových vozidiel. Táto
svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations.

Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z
ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle § 24
ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. žalobca má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu na náhradu toho,

čo za neho plnila.

Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca podľa § 24 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z. z. poskytol z
poistného garančného fondu poškodenému dňa 14.09.2023 poistné plnenie vo výške 81,67 Eur.

7. Civilný sporový poriadok je založený na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného) stavu, keď
zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok je postavený
na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté skutkové tvrdenia
strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k dokazovaniu, keď
vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje len o tom, ktorý z

navrhnutých dôkazov sa vykoná a ktorý nie. Súd z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať
dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom

protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o

ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

8. Žalovaný sa v čase nehody sa nachádzal vo väzbe od 17.10.2020 do 03.06.2021 a až do 16.11.2021

bol vo výkone trestu, čo súd zistil lustráciou externých subjektov.

9. Svedkyňa F. B., manželka žalovaného uviedla, že keď zavreli jej manžela mali pred domom
nepojazdnú motorku, na ktorej žalovaný spadol, niečo sa zlomilo a preto bola nepojazdná. Mala ísť na
opravu, len žalovaného uväznili. Tak zavolala B. K., s ktorým sa jej manžel stretával a vedela, že má

v J. veľké priestory, či by ju tam nemohla uskladniť. Ten súhlasil a prišiel aj s prívesom pre ňu. Naložili ju
a ona išla za nimi autom do nejakej dediny za B. smerom na L., kde mal K. priestory – hangár, kde bolo
viac áut, K. sa s nimi zaoberal, nevie či ich opravoval. Motorka sa zložila, kľúče zobrala a odišla domov.
Nemali dohodu do kedy tam motorka môže zostať. Potom jej niekedy telefonoval nejaký pán, ktorý jej
povedal, že motorka havarovala a že nie je zaplatené poistné. Ona sa čudovala ako sa mohlo jazdiť na

motorke, keď kľúče mala ona a odvtedy, keď motorku odovzdala K. sa nestretli.

10. Podľa §-u 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo sa

malo v súlade s právom vykonať. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná
peniazmi. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ďalšou zo zákonných podmienok zodpovednosti za
škodujepríčinnásúvislosť,čoznamená,žemedziprotiprávnymúkonomaškodoumusíbyťvzťahpríčiny
a následku. Zavinenie predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a k škode. Na rozdiel
od predchádzajúcich podmienok má subjektívny charakter, môže byť úmyselné, alebo nedbanlivostné.

Toto rozlíšenie je relevantné iba z hľadiska posúdenia rozsahu náhrady škody.

V zmysle § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú
za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ
motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

V zmysle § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.Podľa § 429 Občianskeho zákonníka prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a
veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení

možnosť ich opatrovať.

Podľa § 430 Občianskeho zákonníka (1) namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný
prostriedokbezvedomiaaleboprotivôliprevádzateľa.Prevádzateľzodpovedáspoločnesním,aktakéto
použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

(2) Ak je dopravný prostriedok v oprave, zodpovedá po čas opravy prevádzateľ podniku, v ktorom sa
oprava vykonáva, a to rovnako ako prevádzateľ dopravného prostriedku.

V predmetnom prípade išlo o vykonanie prác: kontrola cesty pri nehode – 1 hodina a čistenie povrchu
vozovky ručne a strojom do 10 m2, spolu škoda 30.700,- HUF.

11. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona číslo 381/2001 Z.z. Kancelária poskytuje z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba
bez poistenia zodpovednosti.

12. V zmysle § 24 ods. 7 zákona číslo 381/2001 Z. z. žalobca má právo proti tomu, kto zodpovedá za

škodu na náhradu toho, čo za neho plnila.

Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. poskytol z
poistného garančného fondu poškodenému dňa 14.09.2023 sumu 35.305,- HUF (81,67 Eur).

Následne vyzval žalobca žalovaného na úhradu jeho záväzku výzvou zo dňa 19.09.2023. Výzva nebola
žalovanému doručená. Zásielka sa vrátila späť s oznámením pošty „v odbernej lehote nevyžiadaná“. Vo
výzve mu bola uložená povinnosť uhradiť žalobcovi náhradu poistného plnenia vo výške 81,67 Eur v
lehote do 19.10.2023. Žalovaný na výzvu nereagoval.

13. Žalobca je v súlade s čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES Národnou
Kanceláriou Systému zelenej karty. Systém zelenej karty je mechanizmus ochrany obetí dopravných
nehôd v dôsledku cezhraničného pohybu motorových vozidiel. Systém zelenej karty vznikol na základe
Doporučenia č. 5, z 25. januára 1949, ktoré prijala pracovná skupina pre cestnú dopravu Výboru pre
vnútrozemskú dopravu Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov. Kancelária

Systému zelenej karty v krajine miesta nehody garantuje odškodnenie poškodeným, ktorým bola
spôsobená škoda prevádzkou motorových vozidiel z iného štátu Systému zelenej karty. Mechanizmus
fungovania členských kancelárií Systému zelenej karty je upravený mnohostrannou dohodou Internal
Regulations, publikovanou v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. L 192/23 dňa 31. júla 2003. Ako je
uvedené v preambule týchto pravidiel, vychádzajú z európskych smerníc a dohôd schválených na pôde

Rady kancelárií (Comité Européen des Assurances).

Vsúladesčlánkom5.1InternalRegulationsKanceláriakrajiny,vktorejmámotorovévozidlo(prevádzkou
ktorého bola škoda spôsobená) trvalé stanovište, je povinná refundovať náhradu, ktorú Kancelária v
krajine nehody vyplatila v súvislosti so spôsobenou škodou.

Žalobca je v súlade s článkom 10 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ ES
zároveň orgánom povereným náhradou škody pre prípady škody spôsobenej nepoisteným vozidlom –
Poistný garančný fond (ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o PZP).

14. Súd poukazuje na to, že bolo preukázané, že žalovaný mal svoju nepojazdnú motorku uskladnenú
v hangári u B. K.. Žalobcova obrana, že motorka patrí do BSM a preto prevádzateľmi boli obaja manželia
je len účelovou obranou. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že motorka patrila do BSM. Zo
sobášneho listu súd zistil, že žalovaný uzavrel manželstvo dňa 22.06.2019 s F. B. M..

Podľa § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný
prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa.Súd mal za to, že motorka bola použitá bez vedomia a aj proti vôli žalovaného. Žalobca na procesnú
obranu žalovaného reagoval len právnou argumentáciou vo forme citovaných zákonných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že nebola preukázaná zodpovednosť žalovaného za
škodu. Súd bol toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal svoj nárok uplatnený v žalobe a preto
žalobu zamietol.

16. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

V danej veci bol žalovaný úspešný v plnom rozsahu a preto mu súd priznal náhradu trov konania v 100%.

17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením
v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.