Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. august 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/279/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201721
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201721.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov

senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcu: INGEMAR
s.r.o., so sídlom Železničná 26A, 903 01 Senec, IČO: 34 117 300, právne zastúpený: SCHUBERT &
partners, s.r.o., so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 34 117 709, proti žalovanému: Slovenská
inšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom Grösslingová 7152/5, 811 09 Bratislava, IČO: 00 156
906, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43 960 035 22/10346/24/2022-37422/2022
zo dňa 26.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, odbor
inšpekcie odpadového hospodárstva (ďalej len „Inšpektorát životného prostredia Bratislava“) vykonala
dňa 25.08.2020 v prevádzke zariadenia na zhodnocovanie plastových odpadov v Senci (na adrese

A. XXX, XXX XX B.) prevádzkovanej žalobcom (ďalej len „prevádzka žalobcu“) kontrolu dodržiavania
povinností podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) v nadväznosti na ďalšie všeobecne
záväzné právne predpisy na úseku odpadového hospodárstva za kontrolované obdobie od 01.01.2019
do 25.08.2020. Z tejto kontroly vyhotovil Inšpektorát životného prostredia Bratislava protokol č. 58/2020
zo dňa 17.09.2020 (ďalej len „protokol č. 58/2020“), v ktorom uviedol zistené nedostatky.

2. Inšpektorát životného prostredia Bratislava listom č. 9299/34/2020-38123/2020 zo dňa 16.11.2020
upovedomil žalobcu o začatí správneho konania vo veci porušenia povinností žalobcu špecifikovaných
v tomto oznámení a vyplývajúcich zo zákona o odpadoch a z vyhlášky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch“). Inšpektorát životného prostredia
Bratislava konštatoval, že porušenie povinností žalobcu bolo zistené kontrolou vykonanou v prevádzke
žalobcu, pričom výsledky kontroly boli popísané v protokole č. 58/2020. Tento protokol spolu s prílohami

mal byť podkladom pre predmetné správne konanie a vydanie rozhodnutia. Inšpektorát životného
prostredia Bratislava zároveň oznámil žalobcovi, že v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) mámožnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom a k spôsobu ich zistenia, prípadne
navrhnúť ich doplnenie, a to najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia predmetného oznámenia.

3.InšpektorátživotnéhoprostrediaBratislavarozhodnutímč.4396101120/9299/34/2020-43807/2020zo
dňa18.12.2020(ďalejlen„prvostupňovérozhodnutie“) uložilžalobcovipokutupodľa§117ods.4zákona
o odpadoch vo výške X XXX,XX eur za nedodržanie legislatívnych ustanovení zákona o odpadoch
v nadväznosti na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy na úseku odpadového hospodárstva, ktoré
bolo zistené kontrolou vykonanou v prevádzke žalobcu. Podľa prvostupňového rozhodnutia sa žalobca

za kontrolované obdobie od 01.01.2019 do 25.08.2020 dopustil:

a) porušenia § 12 ods. 1 zákona o odpadoch v spojení s § 105 ods. 3 písm. d) zákona o odpadoch a
v nadväznosti na § 6 ods. 1 vyhlášky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch,
tým, že neoznačil zariadenie na zhodnocovanie odpadov informačnou tabuľou s predpísanými údajmi
podľa § 6 ods. 1 písm. a) až f) vyhlášky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch,

čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch,

b) porušenia § 14 ods. 1 písm. f) zákona o odpadoch v nadväznosti na § 1 ods. 2 a § 2 vyhlášky č.
366/2015 Z.z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška o evidenčnej povinnosti“) tým, že neviedol evidenciu o druhu a množstve odpadu a o nakladaní

s ním, ktorý mu vznikol ako pôvodcovi a držiteľovi odpadu a ktorý sa v čase výkonu kontroly nachádzal
na prevádzke, a to odpad z dreva, papiera, kovu a plastu na ELO, ktorého vzor je uvedený v prílohe
č. 1 k vyhláške o evidenčnej povinnosti, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu
podľa § 117 ods. 1 zákona o odpadoch,

c) porušenia § 17 ods. 1 písm. l) zákona o odpadoch tým, že nezverejnil všetky platné rozhodnutia,
ktoré mu boli vydané podľa zákona o odpadoch na svojom webovom sídle www.ingemar.sk., čím naplnil
všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 117 ods. 1 zákona o odpadoch,

d) porušenia § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch tým, že nepožiadal príslušný „orgán štátnej

správy v odpadovom hospodárstve“ o udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia
na zhodnocovanie odpadov, ktorého prevádzkovanie bolo povolené podľa § 97 ods. 1 písm. c) zákona
o odpadoch rozhodnutím č. OU-SC-OSZP-2018/011116/Ra, Ad zo dňa 23.07.2018, čím naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 117 ods. 4 zákona o odpadoch.

4. O podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 43 960 009 21/674/2021-12494/2021 zo dňa 13.04.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil
v časti výroku, ktorým bola uložená pokuta tak, že žalobcovi uložil pokutu podľa § 117 ods. 4 zákona
o odpadoch vo výške XX XXX,XX eur. Toto rozhodnutie žalovaného bolo zrušené rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č. k. 2S/103/2021-185 zo dňa 30.03.2022 s tým, že Krajský súd v Bratislave vec

vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného rozsudku Krajský súd v Bratislave
konštatoval, že vo veciach administratívneho trestania sa majú primerane uplatňovať zásady trestného
konania, a to vrátane zásady zákazu reformatio in peius. Ak orgán verejnej správy v konaní o opravnom
prostriedku pristúpi k prelomeniu tejto zásady a dospeje k záveru, že je potrebné vydať rozhodnutie
v neprospech účastníka konania, ktorý podal opravný prostriedok, je jeho nevyhnutnou povinnosťou

vysvetliť okolnosti, ktoré boli dôvodom takéhoto postupu. V nadväznosti na uvedené potom Krajský
súd v Bratislave konštatoval nedostatky v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, ktoré považoval za tak
zásadné, že bránili riadnemu preskúmaniu jeho zákonnosti.

5. Po vrátení veci na ďalšie konanie žalovaný opätovne rozhodujúc o odvolaní žalobcu rozhodnutím

č. 43 960 035 22/10346/24/2022-37422/2022 zo dňa 26.10.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia
žalovaný konštatoval, že sa stotožnil so závermi Inšpektorátu životného prostredia Bratislava uvedenými
v prvostupňovom rozhodnutí, a že tento orgán verejnej správy riadne zistil a vyhodnotil skutkový
stav veci a pri uložení pokuty postupoval v súlade so zákonom o odpadoch a správnym poriadkom.

Prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov bez súhlasu na vydanie prevádzkového
poriadkutakéhotozariadenia,vydanéhopríslušnýmorgánomverejnejsprávyodpadovéhohospodárstva
podľa § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch, nebolo možné považovať za nezávažný formálny
prehrešok. Prevádzkový poriadok zariadenia na zhodnocovanie odpadov bol jedným z najdôležitejšíchdokumentov prevádzkovej dokumentácie zariadenia na zhodnocovanie odpadov, ktorý odsúhlasoval
príslušný orgán verejnej správy odpadového hospodárstva v súlade s § 97 ods. 1 písm. e) bod 2
zákona o odpadoch. Udelenie súhlasu príslušným orgánom verejnej správy odpadového hospodárstva

na vydanie prevádzkového poriadku pre zariadenie na zhodnocovanie odpadov podľa § 97 ods.
1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch zabezpečovalo, že v procese zhodnocovania odpadov boli
tieto činnosti vykonávané schváleným technologickým postupom, ktorý zaručoval súlad uvedených
postupov s podmienkami uloženými povoľovacím orgánom na ochranu životného prostredia ako celku.
Takýto súhlas orgánu verejnej správy odpadového hospodárstva zaručoval, že prevádzkový poriadok

obsahoval všetky dôležité a zákonom predpísané údaje, podľa ktorých sa pri činnosti zhodnocovania
odpadov prevádzkovateľ riadil tak, aby napríklad bola zabezpečená ochrana predmetnej prevádzky,
plnenie povinností pri obsluhe a údržbe zariadenia, a aby boli navrhnuté primerané opatrenia pre prípad
havárie v predmetnej prevádzke. Dôležité tiež bolo, či bol správne určený spôsob vykonávania vstupnej
kontroly odpadov prijímaných do zariadenia, a či bol správne nastavený rozsah analýz preberaných
druhov odpadov vo vzťahu k používanej technológii v zariadení. Žalovaný preto považoval porušenie §

97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch za závažné protiprávne konanie. Pokiaľ išlo o poľahčujúce
okolnosti, ktoré Inšpektorát životného prostredia Bratislava vzal do úvahy pri určení výšky pokuty,
žalovaný sa s nimi stotožnil. Za priťažujúce okolnosti žalovaný považoval skutočnosť, že odvolateľ
prevádzkoval zariadenie na zhodnocovanie odpadov bez súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku
takéhoto zariadenia podľa § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch, t.j. skutočnosť, že žalobca

nezabezpečil vykonávanie činnosti v zariadení na zhodnocovanie odpadov v súlade so schválenými
postupmi zo strany príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, čím nepriamo ohrozil
životné prostredie a zdravie ľudí, ďalej dĺžku trvania protiprávneho stavu a tiež skutočnosť, že žalobca sa
dopustil až štyroch rôznych porušení povinností, ktorých dodržiavanie mu vyplývalo priamo zo zákona
o odpadoch. Žalovaný vzhľadom na zistený skutkový stav a poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti

považoval výšku uloženej pokuty za primeranú.

II.
Žaloba

6. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.12.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.12.2022,
domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, zrušenia napadnutého rozhodnutia
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu len „rozhodnutie orgánov inšpekcie životného
prostredia“) a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil právo na náhradu trov konania.

7. Rozhodnutie orgánov inšpekcie životného prostredia vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci a zároveň bolo aj nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

8. Nesprávne právne posúdenie veci spočívalo v tom, že orgány inšpekcie životného prostredia
vychádzali pri právnom posúdení vyčítaného porušenia a určenia sankcie z § 97 ods. 1 písm.

e) bod 2 zákona o odpadoch. Samotný § 97 zákona o odpadoch však mal názov „Udeľovanie
súhlasu“. Predmetné ustanovenie zákona o odpadoch zakotvovalo kompetencie orgánu štátnej správy
odpadového hospodárstva udeľovať súhlas na úseku odpadového hospodárstva. Z uvedeného potom
bolo zrejmé, že § 97 zákona o odpadoch upravoval správanie/konanie orgánov štátnej správy
odpadového hospodárstva, ktorým zákonodarca v jednotlivých ustanoveniach tejto právnej normy

určoval kompetencie a udeľoval oprávnenie udeľovať súhlasy vo vymenovaných oblastiach. Ani jedno
ustanovenie § 97 zákona o odpadoch nezakotvovalo povinnosť určitého subjektu požiadať o súhlas
s prevádzkovým poriadkom. Žalobca teda nemohol porušiť ustanovenie § 97 ods. 1 písm. e) bod 2
zákona o odpadoch tak, ako to uvádzali orgány inšpekcie životného prostredia, keďže z predmetného
ustanovenia žalobcovi nevyplývala žiadna povinnosť.

9. Do zoznamu ustanovení uvedených v § 117 ods. 4 zákona o odpadoch, pri porušení ktorých bolo
možné uložiť pokutu, bol skutočne uvedený aj § 97 zákona o odpadoch. To však neznamenalo, že orgán
verejnej správy mal „slepo“ nasledovať zákonné ustanovenia bez posúdenia materiálnej stránky veci.
Orgány inšpekcie životného prostredia boli povinné posúdiť konanie žalobcu, ak v ňom videli porušenie

zákona o odpadoch, podľa správnej právnej normy tak, aby neboli pochybnosti o správnosti postupu
orgánu verejnej správy pri ukladaní pokuty, a aby nebola porušená právna istota účastníkov konania.10. Orgány inšpekcie životného prostredia okrem nesprávneho právneho posúdenia veci nedostatočne
odôvodnili svoje rozhodnutie a nepresvedčivo vysvetlili výšku uloženej pokuty.

11. Inšpektorát životného prostredia Bratislava v prvostupňovom rozhodnutí len formálne konštatoval,
že výška pokuty uložená vo výroku tohto rozhodnutia zodpovedala závažnosti protiprávneho konania,
za ktoré sa ukladala pokuta, pričom ďalej uviedol, že mal za to, že v zákonom určenom rozpätí bola
postačujúca. Následne Inšpektorát životného prostredia Bratislava vymenoval poľahčujúce okolnosti.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia však vôbec nebolo jasné, prečo uvedený orgán verenej

správy uložil za predmetné porušenie príslušnej povinnosti pokutu vo výške X XXX,XX eur. Zo stručného
odôvodnenia nevyplývalo, že by malo dôjsť k závažným porušeniam záujmu chráneného zákonom
o odpadoch, ani k následkom vyčítaných porušení ako ani to, že by malo dôjsť k nepriamemu ohrozeniu
záujmu chráneného zákonom o odpadoch. Napriek tomu zo strany Inšpektorátu životného prostredia
Bratislava došlo k uloženiu pokuty vo výške X XXX,XX eur. Inšpektorát životného prostredia Bratislava
mal za to, že takáto výška pokuty bola postačujúca pre naplnenie represívnej i preventívnej funkcie,

pričom tiež vymenoval poľahčujúce okolnosti. Vôbec však neuviedol, akými úvahami sa riadil pri uložení
konkrétnej výšky pokuty a z akého dôvodu uložil pokutu práve vo výške X XXX,XX eur, a teda v takmer
trojnásobnej výške oproti výške pokuty, ktorú bolo podľa použitej absorpčnej zásady možné uložiť za
najprísnejšie postihnuteľný správny delikt. Konštatovanie, že výška uloženej pokuty bola postačujúca,
pri uplatnení zásad materiálneho právneho štátu ako odôvodnenie rozhodnutia skutočne nemohlo

obstáť. Zákon o odpadoch síce dával priestor na rozhodnutie o výške pokuty v rámci určených hraníc,
avšak i použitie správnej úvahy malo svoje pravidlá. Nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia orgánu
verejnej správy spôsobovalo jeho nepreskúmateľnosť. Keďže orgány inšpekcie životného prostredia
svoje rozhodnutie riadne neodôvodnili, žalobcovi odňali možnosť skutkovo a právne argumentovať proti
záverom prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia.

12. S poukazom na § 47 ods. 3 správneho poriadku mal žalobca za to, že žalovaný nedostatočne
odôvodnil svoje stotožnenie sa s výškou pokuty uloženou Inšpektorátom životného prostredia Bratislava,
ktorú ostatne tento prvostupňový orgán taktiež nezdôvodnil. Inšpektorát životného prostredia Bratislava
síce pokutu uložil v rozsahu, ktorý zákon o odpadoch pripúšťal, avšak dostatočne neodôvodnil, ktoré

okolnosti ho viedli k tomu, aby uložil sankciu práve vo výške X XXX,XX eur, a prečo má byť práve suma
X XXX,XX eur primeraná ako sankcia za vyčítané porušenie zákona o odpadoch, a nie napríklad suma
X XXX,XX eur alebo X XXX,XX eur alebo dolná hranica sankcie podľa § 117 zákona o odpadoch.

13. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia všetky námietky žalobcu odmietol ako

neopodstatnené. Vo vzťahu k výške pokuty žalovaný uviedol, že Inšpektorát životného prostredia
Bratislava určil pokutu v rámci zákonom stanoveného rozpätia od X XXX,XX eur do XXX XXX,XX eur,
pričom výška uloženej pokuty predstavovala len 2 % z maximálnej výšky pokuty, ktorú bolo možné uložiť
za zistené porušenie zákona o odpadoch. Skutočnosť, že žalovaný matematicky prepočítaval uloženú
výšku pokuty v pomere k najvyššej možnej pokute, akú bolo možné uložiť, a hodnotil, že išlo „len“ o 2

% z možnej celkovej pokuty, predstavovala len subjektívne a formalistického hodnotenie žalovaného,
z ktorého bolo možné vyvodiť len to, že žalovaný považoval sumu uloženej pokuty vo výške X XXX,XX
eur za nízku. To však s odôvodnením rozhodnutia nesúviselo.

14. Žalovaný vymenoval Inšpektorátom životného prostredia Bratislava uvedené poľahčujúce okolnosti,

avšak opomenul skutočnosť, že zo strany žalobcu išlo o prvé porušenie povinnosti zo zákona
o odpadoch. V súvislosti s priťažujúcou okolnosťou spočívajúcou v porušení § 97 ods. 1 písm. e) bod 2
zákona o odpadoch žalovaný tvrdil, že malo dôjsť nepriamo k ohrozeniu životného prostredia a zdravia
ľudí. Žalovaný však neuviedol, prečo práve absencie predmetného súhlasu by mala byť spôsobilá
nepriamo ohroziť životné prostredie a zdravie ľudí, pričom taktiež neuviedol, akým spôsobom malo

k takému nepriamemu ohrozeniu dôjsť. Žalovaný pochybil aj tým, že nevzal do úvahy zistenia v súvislosti
s prevádzkovým poriadkom žalobcu uvedené v prvostupňovom rozhodnutí.

15. Účelom súhlasu s prevádzkovým poriadkom bolo zhodnotiť, či bol prevádzkový poriadok
vyhotovený v súlade so zákonom a či obsahoval všetky náležitosti tak, aby bol zabezpečený proces

zhodnocovania odpadov bezpečne pre životné prostredie a pre ľudí. Žalobca prevádzkovým poriadkom
disponoval, predložil ho inšpektorom a podľa zhodnotenia inšpektorov tento nevykazoval nedostatky.
Žalovaný však na túto skutočnosť vôbec neprihliadal a len účelovo vyhodnocoval konanie žalobcu
ako závažné. Zo zistení uvedených v prvostupňovom rozhodnutí nevyplývalo, že by v dôsledkuabsentujúceho súhlasu s prevádzkovým poriadkom nastal taký následok alebo iná okolnosť, ktorá by
závažnosť vyčítaného konania žalobcu odôvodňovala. Žalovaný taktiež nepresvedčivo zdôvodnil zmenu
kvalifikácie vyčítaného porušenia na závažné.

16. Pokuta vo výške X XXX,XX eur sa z pohľadu žalovaného nezdala byť vysoká, avšak pre žalobcu
v jeho aktuálnom stave bola možno až likvidačná. Pri jej zaplatení by žalobca nemal na úhradu nákladov
na spracovanie odpadu v rozsahu, na ktorý sa zaviazal voči Environmentálnemu fondu.

III.
Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.04.2023 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú
a neopodstatnenú.

18. Žalobca sa v správnej žalobe zaoberal tým, či sa mohol vôbec dopustiť porušenia § 97 zákona
o odpadoch, keďže predmetné ustanovenie neobsahovalo žiadnu povinnosť. Hoci s uvedeným tvrdením
bolo možné súhlasiť, zároveň ale bolo nutné zdôrazniť, že orgány inšpekcie životného prostredia
neuložili žalobcovi pokutu podľa § 97 zákona o odpadoch, ale podľa § 117 zákona o odpadoch, ktorý
bol nazvaný ako iné správne delikty. Z uvedeného dôvodu bola žalobcova polemika o štruktúre právnej

normy, a to § 97 zákona o odpadoch, značne irelevantná.

19. Hoci § 97 zákona o odpadoch upravoval kompetencie orgánu verejnej správy, bolo potrebné na
predmetné ustanovenie nazerať v spojení s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch, ktorý stanovoval
povinnosť „prevádzkovať zariadenie v súlade so schváleným prevádzkovým poriadkom, ak v § 97 ods. 1

písm. e) druhom bode nie je ustanovené inak.“ Predmetná povinnosť bola následne bližšie špecifikovaná
v § 23 vyhlášky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. Samotný § 17 ods. 1
písm. b) zákona o odpadoch upravoval povinnosť prevádzkovať zariadenie na zhodnocovanie odpadov
v súlade so schváleným prevádzkovým poriadkom. Bolo zrejmé, že naplneniu predmetnej povinnosti
predchádzalo jeho schválenie, keďže ak si prevádzkovateľ prevádzkový poriadok nedal schváliť, nebolo

možné vykonávať činnosť v súlade s ním. V tejto súvislosti žalovaný zopakoval svoju argumentáciu
týkajúcu sa významu prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov a udelenia
súhlasu na vydanie predmetného prevádzkového poriadku uvádzanú v napadnutom rozhodnutí.

20. Uložená výška pokuty zodpovedala miere a rozsahu zistených nedostatkov. Inšpektorát životného

prostredia Bratislava výšku uloženej pokuty riadne zdôvodnil, pričom s jeho zdôvodnením sa žalovaný
stotožnil, čo uviedol aj v napadnutom rozhodnutí. Orgány inšpekcie životného prostredia uviedli, akými
úvahami sa riadili pri určovaní výšky pokuty, pričom uviedli poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti.
Nebolo pravdivé tvrdenie, že žalovaný dopĺňal priťažujúce okolnosti, keďže priťažujúce okolnosti boli
prítomné už počas prvostupňového správneho konania. Žalovaný predmetné okolnosti len zhrnul za

sebou, avšak všetky vyplývali aj z prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný nedopĺňal ani dokazovanie,
keďže skutkový stav považoval za riadne zistený.

21. Výška uloženej pokuty bola zákonná, nevybočovala z medzí stanovených zákonom a bola riadne
odôvodnená. Výška uloženej pokuty bola vecou voľnej úvahy. V tejto súvislosti žalovaný poukázal

na stanoviská prezentované v správnej súdnej praxi, a to v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sžo/11/2013 a sp. zn. 3Sžp/10/2011.

IV.
Replika žalobcu

22. Žalobca v replike zo dňa 11.05.2023 zotrval na podanej žalobe.

23. V zmysle § 97 zákona o odpadoch mohol protizákonne konať len príslušný orgán verejnej správy,
keďže v tejto právnej norme zákonodarca zakotvil podmienky udeľovania súhlasu orgánom verejnej

správy odpadového hospodárstva. Napokon sám žalovaný vo vyjadrení k žalobe ozrejmoval, že na § 97
zákona o odpadoch bolo potrebné nazerať v spojení s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch, ktoré
už povinnosť subjektu odpadového hospodárstva ustanovovalo. Orgány inšpekcie životného prostredia
však neuviedli vo svojom rozhodnutí, že by žalobca mal porušiť § 17 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch.Orgány inšpekcie životného prostredia vo svojom rozhodnutí uviedli, že žalobca mal porušiť § 97
ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch. Bolo povinnosťou príslušných orgánov verejnej správy
vydať rozhodnutie, ktoré nevyvoláva pochybnosti o vyslovených porušeniach. Následné vysvetľovanie

žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe vo vzťahu k použitiu § 97 zákona o odpadoch v spojitosti
s iným ustanovením tohto právneho predpisu nepredstavuje spôsob, akým by mali postupovať orgány
verejnej správy pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Ak teda
orgány inšpekcie životného prostredia neuviedli určito, zrozumiteľne a presne, k porušeného ktorého
ustanovenia príslušného právneho predpisu malo dôjsť, porušili svoju povinnosť vydať rozhodnutie

s určitým, zrozumiteľným a presným výrokom.

24. Pokiaľ ide o prevádzkový poriadok, ten mal žalobca vyhotovený. Inšpektori vykonávajúci kontrolu
predchádzajúcu konaniu o uložení pokuty konštatovali, že tento prevádzkový poriadok žalobcu bol
vyhotovený v súlade so zákonom. Bolo potom zrejmé, že žalobca sa spravoval pri svojej činnosti
prevádzkovým poriadkom, ktorý bol súladný so zákonom o odpadoch. Orgány inšpekcie životného

prostredia pristupovali k otázke vyčítaného porušenia chýbajúceho súhlasu s prevádzkovým poriadkom
príliš formalisticky, keď nevzali do úvahy skutočnosť, že žalobca disponoval prevádzkovým poriadkom,
ktorý bol skontrolovaný inšpektormi, teda osobami povolanými na uskutočnenie takejto kontroly.

25. Doplnenie priťažujúcich okolností v napadnutom rozhodnutí pôsobilo zmätočne, keďže jednou

z priťažujúcich okolností, ktoré bez odôvodnenia doplnil žalovaný do napadnutého rozhodnutia
oproti prvostupňovému rozhodnutiu, bol vyčítaný nedostatok chýbajúceho súhlasu s prevádzkovým
poriadkom, ktorý mal podľa žalovaného nepriamo ohroziť životné prostredie a zdravie ľudí. Uvedený
nedostatoktedanajednejstranepovažovalžalovanýzaporušenieprávnehopredpisu(pričomodkazoval
na nesprávne ustanovenie zákona o odpadoch) a na druhej strane rovnaký vyčítaný nedostatok

považoval aj za priťažujúcu okolnosť, avšak bez toho, aby uvedené negatívne následky tohto porušenia
aj konkretizoval. Žalovaný vôbec nešpecifikoval, aký negatívny následok mal vzniknúť vyčítanými
porušeniami, konkrétne vyčítaným chýbajúcim súhlasom s prevádzkovým poriadkom.

26. Žalovaný ako priťažujúcu okolnosť uvádzal aj trvanie protiprávneho stavu. Naopak, Inšpektorát

životného prostredia v Bratislave v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že žalobca od samotného
začiatku kontroly až do jej ukončenia s orgánom verejnej správy spolupracoval, prejavil snahu o nápravu
protiprávneho stavu a okamžite pri zistených nedostatkoch z kontroly prijal opatrenia na nápravu. Bolo
potom zjavné, že náhľady orgánov inšpekcie životného prostredia sa líšili, pričom ale žalovaný vôbec
nezdôvodnil, prečo napriek tomu, že nedospel k iným skutkovým zisteniam, mal potrebu nazerať na

predmetné skutkové zistenia ako na priťažujúce okolnosti, a to bez ohľadu na Inšpektorátom životného
prostredia Bratislava uvedené poľahčujúce okolnosti.

V.
Duplika žalovaného

27. Žalovaný v duplike zo dňa 28.04.2025 zotrval na stanovisku, že žaloba nie je dôvodná.

28. Žalobca v replike neuviedol žiadne nové argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia
žalovaného uvedené vo vyjadrení k žalobe. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca opakoval argumenty

uvedené už aj v rámci odvolacieho konania a v podanej žalobe, nebolo účelné sa k nim opakovane
vyjadrovať. Predmetné tvrdenia žalobcu boli žalovaným už vyvrátené.

VI.
Konanie na správnom súde

29. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave
(ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského
súduvBratislave,KrajskéhosúduvNitreaKrajskéhosúduvTrnavenasprávnysúdvovšetkýchveciach,

v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 5S/279/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným
výberom pridelená senátu 6S správneho súdu a je vedená na tomto súde pod sp. zn. BA-5S/279/2022.30. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v
spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie,

vrátanekonania,ktorépredchádzalojehovydaniu,adospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná.Ožalobe
rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani
jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke
správneho súdu dňa 13.08.2025 (§ 137 ods. 4 SSP) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.08.2025.

VII.
Relevantné právne predpisy

31. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023
sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f

tým nie je dotknuté.

32. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Podľa § 12 ods. 1 zákona o odpadoch, každý je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi
zaobchádzať v súlade s týmto zákonom; ten, komu vyplývajú z rozhodnutia vydaného na základe tohto
zákona povinnosti, je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať aj v súlade s týmto
rozhodnutím.

35. Podľa § 14 ods. 1 písm. f) zákona o odpadoch, držiteľ odpadu je povinný viesť a uchovávať evidenciu
o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi.

36. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch, prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie

odpadov alebo zneškodňovanie odpadov (ďalej len „zariadenie“) je okrem plnenia povinností podľa § 14
povinný prevádzkovať zariadenie v súlade so schváleným prevádzkovým poriadkom, ak v § 97 ods. 1
písm. e) druhom bode nie je ustanovené inak.

37. Podľa § 17 ods. 1 písm. l) zákona o odpadoch, prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie

odpadov alebo zneškodňovanie odpadov (ďalej len „zariadenie“) je okrem plnenia povinností podľa
§ 14 povinný zverejniť všetky platné rozhodnutia, ktoré mu boli vydané podľa tohto zákona, na svojom
webovom sídle.

38. Podľa § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch, orgány štátnej správy odpadového

hospodárstva udeľujú súhlas na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie
odpadov okrem zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene,
ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton a zariadenia na zmenšovanie objemu komunálnych
odpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton.

39. Podľa § 105 ods. 3 písm. d) zákona o odpadoch, všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo, ustanoví podrobnosti o nakladaní s odpadmi, požiadavky na zariadenia na nakladanie
s odpadmi a na prevádzkovanie zariadenia, označovanie zariadenia na nakladanie s odpadmi,
podrobnosti o označovaní a zhromažďovaní odpadov v priestoroch prekládkovej stanice komunálneho
odpadu a priestoroch skladovania výkopovej zeminy, technológii nakladania s nebezpečnými odpadmi,

zhromažďovanie odpadov a skladovanie odpadov, podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na
nakladanie s odpadmi, zverejnenie podmienok, za ktorých preberá odpad na spracovanie, zhodnotenie
alebo zneškodnenie, označovanie zariadenia na zber odpadov alebo výkup odpadov, podrobnosti
ooznámeníprizberealebovýkupeodpaduodfyzickýchosôb,zverejňovaniedruhovodpadov,naktorýchzneškodňovanie alebo zhodnocovanie je oprávnené, vzorec na výpočet energetickej účinnosti, rozsah
a spôsob monitorovania odpadov z výroby oxidu titaničitého a prostredia, do ktorého sa tento odpad
vypúšťa, ukladá alebo vstrekuje, limity toxicity, zoznam odpadov, ktoré sa zakazuje skládkovať bez ich

predchádzajúcej úpravy.

40. Podľa § 112 ods. 2 zákona o odpadoch, ak orgán štátneho dozoru zistí, že kontrolovaná osoba
porušila povinnosť uloženú týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na
jeho vykonanie alebo povinnosť vyplývajúcu jej z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona, uloží

jej pokutu podľa § 117. Ak orgán štátneho dozoru zistí skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že bol spáchaný
trestný čin, vykoná jej oznámenie podľa osobitného predpisu.

41. Podľa § 116 ods. 2 zákona o odpadoch, pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, rozsah
a čas trvania protiprávneho konania.

42. Podľa § 117 ods. 1 zákona o odpadoch, pokutu od 500 eur do 50 000 eur uloží príslušný orgán
štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá
poruší povinnosť podľa § 14 ods. 1 písm. a), f), g), h), n); § 15 ods. 2, 18; § 16 ods. 1, 2; § 16 ods. 4;
§ 16 ods. 8 písm. b), ods. 12; 16a ods. 1; § 17 ods. 1 písm. c), d), g), h), i), k), l), m); § 19 ods. 1 písm.
b), c), e), h), i); § 20 ods. 9; § 21 ods. 3 písm. b), c), e), h), j), o), p), q), r); § 26 ods. 2 písm. a), b); § 26

ods. 3, 4, 5, 6; § 27 ods. 4 písm. h); § 28 ods. 4 písm. h), i), k), n), o), p), s), t), ac), ad), ae); § 28 ods. 9
písm. a), b), c),d), f), g), h), i), j), k), ods. 10, 11; § 29 ods. 1 písm. d), e), f), g), h), i), m); § 30 ods. 6, 7;
§ 34 ods. 1 písm. l); § 38 ods. 1; § 39 ods. 4 písm. d), e); § 41 písm. a), b), c), d), m), n); § 44 ods. 8
písm. f), g), h), j), k), l), n), o), u); § 44 ods. 12, 13, 14; § 46 ods. 2; § 50 ods. 4; § 51 písm. e), f), g), j);
§ 53 ods. 7, 8; § 54 ods. 1 písm. f), ods. 5; § 55 ods. 3, 4, 5; § 56 ods. 4, 5, 9, 10; § 61 ods. 1 písm. h),

i), j); § 61 ods. 2, 3, 6; § 62 ods. 2, 3, 4; § 64 ods. 2 písm. b), g), h); § 65 ods. 1 písm. e), f), o), p), q), r),
s), v), w); § 67 ods. 1, 3, 4; § 74 ods. 1 písm. b); § 79 ods. 8, 10; § 81 ods. 2, 3, 4, 15, 25; § 82 ods. 3
písm. a), b); § 92 ods. 4; § 93 ods. 1; § 103 ods. 7, 13, 19, 20; § 125 ods. 5.

43. Podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch, pokutu od 1 200 eur do 120 000 eur uloží príslušný orgán

štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá
poruší povinnosť podľa § 6 ods. 10; § 12 ods. 1, 2, 6; § 14 ods. 1 písm. b), c), d), e), i), j), m); § 14 ods. 6;
§ 15 ods. 13; § 16 ods. 3; § 16 ods. 8 písm. c), e), f), g); § 17 ods. 1 písm. f), n), o); § 21 ods. 3 písm.
i), k), s); § 22; § 23; § 25 ods. 4, 6, 10, 12; § 26 ods. 1 písm. b); § 27 ods. 4 písm. a), b), c), d), i), l);
§ 27 ods. 8, 12, 13, 17, 18, 19, 21; § 28 ods. 4 písm. a), b), f), g), m), q), r), u), v), w), x), y), z), aa), ab),

af), ag),ah); § 28 ods. 5; § 28 ods. 12 písm. c); § 28 ods. 13; § 29 ods. 1 písm. a), c), d), h), j), k), l), o);
§ 29 ods. 2; § 30 ods. 1, 2, 3, 4; § 31 ods. 6, ods. 11 písm. a), b), c), d), e), f), g), h), i), j), k), l), m), n),
o), p), r), s), 12, 13, 14, 15, 17 písm. c); § 31 ods. 8; § 34 ods. 1 písm. a), b), c), d), f), g), h), i), j), k);
§ 34 ods. 3, 4, 5, 6; § 35; § 36; § 38 ods. 2, 3; § 39 ods. 1, 3; § 39 ods. 4 písm. a), b), c); § 39 ods. 5;
§ 40 ods. 2; § 41 písm. g), h), i), j), k), l); § 44 ods. 3; § 44 ods. 8 písm. a), d), e), m), q), r), s),v),w); § 44

ods. 9; § 45; § 46 ods. 1 písm. d), e); § 47 ods. 1 písm. d), e); § 47 ods. 2 písm. d), e); § 49; § 50 ods. 1,
2; § 51 písm. h), i); § 53 ods. 1, 5, 6; § 54 ods. 1 písm. a), b), c); § 57 ods. 1, 2, 4; § 59 ods. 1, 2, 3, 4,
5, 6, 8, 9, 10; § 61 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), k); § 63 ods. 1; § 64 ods. 2 písm. c), d), e); § 65
ods. 1 písm. b), g), h), i), j), k), l), m), t); § 66 ods. 2, 3, 5; § 70; § 72; § 73 ods. 10; § 74 ods. 2 a 3; § 75
ods. 2, 3; § 76 ods. 6, 7, 8, 9, 10; § 77 ods. 3 a 4; § 78; § 79 ods. 15, 19; § 81 ods. 9; § 125 ods. 1, 2,

3, 4, § 135ea ods. 3; § 135eb ods. 6, 7, 8; § 135ec; § 135k.

44. Podľa § 117 ods. 4 zákona o odpadoch, pokutu od 1 500 eur do 200 000 eur uloží príslušný orgán
štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá
poruší alebo koná v rozpore s § 17 ods. 1 písm. a), b), j); § 19 ods. 1 písm. a), d); § 19 ods. 3; § 21

ods. 1; § 21 ods. 3 písm. a), l), m); § 26 ods. 1 písm. a); § 28 ods. 4 písm. c), d); § 29 ods. 1 písm. b);
§ 44 ods. 8 písm. b), c); § 51 písm. a); § 64 ods. 1; § 65 ods. 1 písm. a); § 89 ods. 1; § 97.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

45. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie orgánov inšpekcie
životného prostredia, a to konkrétne rozhodnutie vo veci uloženia pokuty za správne delikty na úseku
odpadového hospodárstva, t.j. vo veci správneho trestania. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, čiorgány inšpekcie životného prostredia pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Správny
súd pritom venoval osobitnú pozornosť námietkam žalobcu týkajúcim sa právnej kvalifikácie skutku,

ktorého spáchaním sa mal dopustiť správneho deliktu najprísnejšie postihnuteľného spomedzi viacerých
správnych deliktov, ktoré mal spáchať (ďalej len „námietky žalobcu týkajúce sa právnej kvalifikácie
skutku“), a tiež námietkam žalobcu týkajúcim sa výšky uloženej pokuty, majúc zároveň na pamäti
povinnosť preskúmať predmetnú právnu vec aj v intenciách § 195 SSP.

46.Pokiaľideonámietkyžalobcutýkajúcesaprávnejkvalifikácieskutku,správnysúdprvotnepripomína,
že fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bola uložená správna sankcia, má právo vedieť to, za
aký skutok je postihovaná (sankcionovaná), ako aj to, ako tento skutok orgán verejnej správy právne
kvalifikuje. Samotná právna kvalifikácia skutku pritom musí byť vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej
správyvovecisprávnehotrestaniadostatočneurčitáamusíznejbyťzrejmé,ktoréustanoveniaprávnych
predpisov páchateľ skutku porušil.

47. Pri posudzovaní právnej kvalifikácie skutku zo strany orgánu verejnej správy z hľadiska vyššie
uvedených požiadaviek, ktoré sa na ňu kladú, nemožno postupovať formalisticky, a teda nemožno
akúkoľvek vadu právnej kvalifikácie skutku vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci
správneho trestania považovať za dôvod na jeho zrušenie. Pokiaľ orgán verejnej správy vo výroku

rozhodnutia vo veci správneho trestania napríklad neuvedie všetky ustanovenia, ktoré zakladajú
porušenú právnu normu, je potrebné v každom jednotlivom prípade posúdiť závažnosť takéhoto
pochybenia. Pri úvahách, či je neuvedenie určitého ustanovenia vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej
správy vo veci správneho trestania odstrániteľné interpretáciou rozhodnutia, je významné najmä to, či
jasné vymedzenie skutku vo výroku predmetného rozhodnutia dovoľuje urobiť jednoznačný záver o tom,

akú právnu normu vlastne páchateľ príslušného skutku porušil.

48. V preskúmavanej právnej veci bol jeden zo skutkov, ktorého spáchaním sa žalobca mal dopustiť
správneho deliktu najprísnejšie postihnuteľného spomedzi viacerých správnych deliktov, ktoré mal
spáchať (ďalej len „predmetný skutok“), vo výroku prvostupňového rozhodnutia vymedzený a právne

kvalifikovaný tak, že žalobca nedodržal legislatívne ustanovenia zákona o odpadoch v nadväznosti
na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy na úseku odpadového hospodárstva, ktorá skutočnosť
bola zistená kontrolou vykonanou v prevádzke žalobcu špecifikovanej vo výroku prvostupňového
rozhodnutia, a to konkrétnejšie tak, že za kontrolované obdobie od 01.01.2019 do 25.08.2020 sa žalobca
dopustil porušenia § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch tým, že nepožiadal príslušný „orgán

štátnej správy v odpadovom hospodárstve“ o udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku
zariadenianazhodnocovanieodpadov,ktoréhoprevádzkovaniebolopovolenépodľa§97ods.1písm.c)
zákona o odpadoch rozhodnutím č. OU-SC-OSZP-2018/011116/Ra, Ad zo dňa 23.07.2018, čím naplnil
všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 117 ods. 4 zákona o odpadoch. Takýto popis
skutku a jeho právna kvalifikácia vo výroku prvostupňového rozhodnutia zodpovedajú požiadavkám na

určitosť výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci správneho trestania. Ani žalobca ostatne
nenamietal, že z popisu skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia by mu nebolo zrejmé miesto, čas,
čispôsobjehospáchaniaavadytakéhotocharakteruvovýrokuprvostupňovéhorozhodnutianevzhliadol
ani správny súd. Žalobca taktiež nepopieral, že v uvedenom období nepožiadal príslušný „orgán štátnej
správy v odpadovom hospodárstve“ o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o

odpadoch. Žalobca v podstate namietal „len“ právnu kvalifikáciu predmetného skutku.

49. Vo väzbe na právnu kvalifikáciu predmetného skutku správny súd uvádza, že podľa § 97 ods.
1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch „orgány štátnej správy odpadového hospodárstva“ udeľujú
súhlas na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov okrem zariadenia

na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita
neprevyšuje 100 ton a zariadenia na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná
kapacita neprevyšuje 50 ton. Túto právnu normu pochopiteľne nie je možné vykladať uplatnením výlučne
jazykového výkladu. Jazykový výklad totiž predstavuje len prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej
norme a je len východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jej zmyslu a účelu, k čomu slúžia aj ďalšie

postupy ako napríklad logický a systematický výklad, či výklad e ratione legis. Zmysel právnej normy
pritom nie je možné určiť izolovane, bez poznania vnútorných súvislostí právneho systému. Preto je
potrebné obsah a zmysel právnej normy objasňovať tak, že sa posudzuje v kontexte s inými normami
právneho predpisu, v ktorom je obsiahnutá, prípadne v rámci odvetvia, ku ktorému patrí, či celéhoprávneho systému (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž 36/2006
zo dňa 15.2.2007). Jednotlivé metódy zisťovania obsahu a zmyslu právnej normy by sa mali navzájom
dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.

50. Vychádzajúc z vyššie uvedených pravidiel výkladu právnych noriem správny súd uvádza, že
zákonodarca v § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch skutočne explicitne upravuje kompetenciu
„orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva“, a to kompetenciu udeliť súhlas na vydanie
prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov s výnimkami stanovenými v tejto

právnej norme. Na druhej strane tejto kompetencii „orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva“
logicky zodpovedá povinnosť príslušného subjektu požiadať o udelenie predmetného súhlasu. Ak by
totiž žiadny subjekt nemal povinnosť požiadať o udelenie predmetného súhlasu, daná kompetencia
by nemala žiadny zmysel, a teda by bola nezmyselná. Pokiaľ ide o subjekt, ktorý by mal o udelenie
predmetného súhlasu požiadať, logicky ním je prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov,
na ktoré sa nevzťahuje výnimka uvedená v § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch, s tým, že

o udelenie predmetného súhlasu má požiadať skôr, ako začne takéto zariadenie prevádzkovať. Tieto
závery vyplývajú z logického výkladu § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch. Uvedené závery
pritom vyplývajú aj zo systematického výkladu § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch, t.j.
z výkladu § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch zohľadňujúceho § 17 ods. 1 písm. b) zákona
o odpadoch. Ak má totiž prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov prevádzkovať takéto

zariadenie v súlade so schváleným prevádzkovým poriadkom, pokiaľ v § 97 ods. 1 písm. e) bod 2
zákona o odpadoch nie je ustanovené inak, ako to vyplýva z § 17 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch,
pochopiteľne musí najprv požiadať o udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku takéhoto
zariadenia.

51. Aj keď je normatívna úprava ustanovená v § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch a v
§ 17 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch vzájomne úzko previazaná, pre prevádzkovateľa zariadenia
na zhodnocovanie odpadov z nich vyplývajú rozdielne povinnosti. Kým z § 97 ods. 1 písm. e) bod 2
zákonaoodpadochvyplývapovinnosťprevádzkovateľazariadenianazhodnocovanieodpadovpožiadať
o udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov,

pokiaľ nejde o výnimku stanovenú v tejto právnej norme, zatiaľ z § 17 ods. 1 písm. b) zákona
o odpadoch vyplýva povinnosť prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov prevádzkovať
takéto zariadenie v súlade so schváleným prevádzkovým poriadkom. Vo veciach správneho trestania
je preto potrebné dôsledne rozlišovať, či prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov svojím
opomenutím alebo konaním porušil povinnosť vyplývajúcu z § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona

o odpadoch alebo povinnosť vyplývajúcu z § 17 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch.

52. Z administratívneho spisu vyplýva, že orgány inšpekcie životného prostredia zistili, že žalobca
prevádzkovalzariadenienazhodnocovanieodpadov,ažeoudeleniesúhlasunavydanieprevádzkového
poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov nepožiadal príslušný „orgán štátnej správy odpadového

hospodárstva“. Ak potom orgány inšpekcie životného prostredia konštatovali, že žalobca porušil §
97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch tým, že nepožiadal príslušný „orgán štátnej správy
v odpadovom hospodárstve“ o udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na
zhodnocovanie odpadov, ktorého prevádzkovanie bolo povolené podľa § 97 ods. 1 písm. c) zákona
o odpadoch rozhodnutím č. OU-SC-OSZP-2018/011116/Ra, Ad zo dňa 23.07.2018, čím naplnil všetky

znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 117 ods. 4 zákona o odpadoch, v intenciách vyššie
uvedených záverov správneho súdu vec správne právne posúdili.

53. Sumarizujúc uvedené správny súd dospel k záveru, že popis predmetného skutku a vymedzenie
jeho právnej kvalifikácie vo výroku prvostupňového rozhodnutia zodpovedajú požiadavkám na určitosť

výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci správneho trestania, a že orgány inšpekcie životného
prostredia predmetný skutok správne právne kvalifikovali a jeho správnu právnu kvalifikáciu aj náležite
vymedzili.

54. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa výšky uloženej pokuty, správny súd prvotne pripomína,

že výška uloženej pokuty vo veciach správneho trestania je spravidla primárne vecou správnej úvahy
orgánu verejnej správy, a že správny súdny prieskum tejto úvahy sa obmedzuje len na posúdenie toho,
či je záver orgánu verejnej správy dostatočne odôvodnený a či nevybočuje z medzí správnej úvahy,
t. j. či úvahy orgánu verejnej správy neodporujú právnym predpisom, obsahu administratívneho spisu,skutkovým zisteniam a zásadám logického myslenia. Inými slovami, z hľadiska správneho súdneho
prieskumu správnej úvahy orgánu verejnej správy týkajúcej sa výšky uloženej pokuty je rozhodujúce
posúdenie toho, či výška pokuty bola stanovená v zákonom určenom rozmedzí, či bolo prihliadnuté

k všetkým zákonným hľadiskám, či sa úvahy orgánu verejnej správy pohybujú v medziach správnej
úvahy,ačisúvtomtosmereúvahyorgánuverejnejsprávyriadneodôvodnené.Priposudzovanísprávnej
úvahy orgánu verejnej správy týkajúcej sa výšky uloženej pokuty pritom nemožno opomenúť, že jej
podstatou je skutočnosť, že s ohľadom na pestrosť do úvahy prichádzajúcich životných situácií nie je
možné nastaviť žiadny univerzálny vzorec pre výpočet konkrétnej výšky pokuty.

55. V preskúmavanej právnej veci nebolo sporné, že výška žalobcovi uloženej pokuty bola stanovená
v zákonom určenom rozmedzí, keď zákonodarca za správne delikty uvedené v § 117 ods. 4 zákona
o odpadoch stanovil sankciu v podobe pokuty v sume minimálne vo výške X XXX,XX eur a maximálne
vo výške XXX XXX,XX eur. Žalobcovi totiž bola uložená pokuta vo výške X XXX,XX eur. Inými
slovami,priurčeníkonkrétnejvýškypokutyorgányinšpekcieživotnéhoprostredianevybočilizozákonom

stanovených medzí. Po ustálení tohto záveru správny súd pristúpil k posúdeniu úvah a záverov, ktorými
orgány inšpekcie životného prostredia odôvodnili uvedenú konkrétnu výšku pokuty.

56. Z rozhodnutia orgánov inšpekcie životného prostredia je zrejmé, že pri určení výšky pokuty prihliadali
nazákonodarcomexplicitnestanovenékritériázávažnosti,rozsahuačasutrvaniaprotiprávnehokonania

s tým, že sa neobmedzili „iba“ na konštatovanie zohľadnenia týchto kritérií a ich výpočet. V tomto smere
správny súd osobitne poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v ňom prezentované
záveryžalovaného,ktorývymedzil,včomvidelzávažnosťpredmetnéhoskutkuatakistovymedzilrozsah
a čas trvania protiprávneho konania.

57. Čo sa týka hodnotenia závažnosti predmetného skutku, správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil
s argumentáciou žalovaného v napadnutom rozhodnutí, v rámci ktorej vymedzil, v čom videl závažnosť
predmetného skutku a prečo považoval tento skutok za závažné protiprávne konanie (s. 7 – 8
napadnutého rozhodnutia). Správny súd preto v plnom rozsahu odkazuje na túto argumentáciu
žalovaného v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný stručne, ale jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo

je dôležité udelenie súhlasu príslušného „orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva“. V tejto
súvislosti správny súd poznamenáva, že námietka žalobcu, podľa ktorej žalovaný zmenil kvalifikáciu
predmetného skutku na závažné porušenie zákonom stanovenej povinnosti oproti jeho kvalifikácii
realizovanej Inšpektorátom životného prostredia Bratislava v prvostupňovom rozhodnutí, nebola
dôvodná. Inšpektorát životného prostredia Bratislava sa totiž v prvostupňovom rozhodnutí priamo

nevyjadril k závažnosti predmetného skutku.

58. Čo sa týka rozsahu a času trvania protiprávneho konania, z rozhodnutia orgánov inšpekcie životného
prostredia je zrejmé, že predmetný skutok sa týkal jedného zariadenia na zhodnocovanie odpadov
prevádzkovaného žalobcom, a že protiprávne konanie trvalo počas celého kontrolovaného obdobia,

t. j. viac ako rok a pol. Samotné kontrolované obdobie bolo vo výroku prvostupňového rozhodnutia
vymedzené ako obdobie od 01.01.2019 do 25.08.2020.

59. Z napadnutého rozhodnutia správny súd zistil, že žalovaný v ňom vymedzil, ktoré okolnosti boli
zohľadnené ako poľahčujúce a tiež to, ktoré okolnosti boli zohľadnené ako priťažujúce. Samotné

poľahčujúce ako aj priťažujúceho okolnosti žalovaný jasne a zrozumiteľne zhrnul v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že
žalovaným konštatované prevádzkovanie zariadenia na zabezpečenie odpadov bez súhlasu na vydanie
prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov podľa § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona
o odpadoch, čím nepriamo ohrozil životné prostredie a zdravie ľudí, ako aj konštatovaná dĺžka trvania

protiprávneho konania a tiež konštatované dopustenie sa štyroch rôznych porušení povinností zo strany
žalobcu má oporu v administratívnom spise. Inými slovami, správny súd z obsahu administratívneho
spisu zistil, že žalovaným konštatované priťažujúce okolnosti majú oporu v administratívnom spise.

60. V nadväznosti na námietku žalobcu, že „hneď prvá priťažujúca okolnosť predstavuje údajné

porušenie § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch“ (ods. 28 žaloby), správny súd uvádza,
že táto námietka nezodpovedá obsahu napadnutého rozhodnutia. Žalovaný totiž ako prvú priťažujúcu
okolnosť v napadnutom rozhodnutí uvádza to, že žalobca prevádzkoval zariadenie na zhodnocovanie
odpadov bez súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadovv zmysle zákona o odpadoch, a že tým nepriamo ohrozil životné prostredie a zdravie ľudí. Žalovaný
tak v napadnutom rozhodnutí považoval za priťažujúcu okolnosť takú okolnosť, ktorá bola odlišná
od okolnosti napĺňajúcej skutkovú podstatu správneho deliktu spočívajúceho v porušení § 97 ods. 1

písm. e) bod 2 zákona o odpadoch, keď poukázal na prevádzkovanie predmetného zariadenia bez
súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku na zhodnocovanie odpadov podľa uvedenej právnej normy.
Zároveň žalovaný poukázal na potenciál prevádzkovania zariadenia na zhodnocovanie odpadov bez
predmetného súhlasu nepriamo ohroziť životné prostredie a zdravie ľudí. O tom, že prevádzkovanie
zariadenianazhodnocovanieodpadovbezpredmetnéhosúhlasumápotenciálnepriamo ohroziťživotné

prostredie a zdravie ľud, nemôže byť žiadna pochybnosť, a preto je skutočne potrebné takúto okolnosť
považovať za priťažujúcu. Pre úplnosť správny súd uvádza, že potenciál prevádzkovania zariadenia na
zhodnocovanie odpadov bez predmetného súhlasu nepriamo ohroziť životné prostredie a zdravie ľudí
vyplýva z okolností popísaných žalovaným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v časti, ktorá sa týka
významu procesu udeľovania predmetného súhlasu.

61. Sumarizujúc uvedené právny súd dospel k záveru, že rozhodnutie orgánov inšpekcie životného
prostredia, t.j. napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ako celok obsahuje
dostatočné odôvodnenie správnej úvahy vo vzťahu k stanoveniu výšky ukladanej pokuty, ktorá
bola uložená v zákonnom stanovenom rozpätí. Správny súd v tomto smere osobitne poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého je zrejmé, že žalovaný sa materiálne zaoberal

kritériami určovania výšky pokuty a zohľadnil ich pri určení výšky pokuty, svoje úvahy v tomto smere
jasne a zrozumiteľne zhrnul, pričom jeho úvahy nevybočili z medzí logického myslenia.

62. Správny súd považuje za príhodné v súvislosti s výškou žalobcovi uloženej pokuty poznamenať,
že realizovanie povinnosti zaplatiť predmetnú pokutu nepochybne zasahuje majetkovú sféru žalobcu.

To však súvisí so samotnou podstatou správnej sankcie ako trestu. Správna sankcia musí pôsobiť
na páchateľa správneho deliktu výchovne, aby sa v budúcnosti vyvaroval ďalšieho protiprávneho
konania (tzv. preventívna funkcia) a súčasne musí spôsobiť citeľnú ujmu, aby sa nevytratil jej výchovný
účinok (tzv. represívna funkcia). Správna sankcia teda musí plniť nielen preventívnu, ale aj represívnu
funkciu, čo znamená, že uloženú správnu sankciu musí páchateľ správneho deliktu pociťovať ako

nezanedbateľnú ujmu, a teda ako negatívny zásah do svojej majetkovej sféry. V tomto kontexte je potom
potrebné zdôrazniť, že ani nízka ziskovosť či priamo stratovosť páchateľa správneho deliktu pritom bez
ďalšieho neoprávňuje orgán verejnej správy k tomu, aby neuložil pokutu alebo k tomu, aby uložil pokutu
v minimálnej výške, pretože tým by došlo k úplnému popretiu zmyslu správneho trestania (porovnaj napr.
rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5As/47/2019 zo dňa 09.04.2020).

63. Pokiaľ žalobca vzniesol námietky voči odôvodneniu výšky pokuty v prvostupňovom rozhodnutí,
resp. pokiaľ žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie výšky pokuty v prvostupňovom rozhodnutí,
správny súd pripomína, že administratívne konanie na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok.
Rozhodnutie orgánu verejnej správy vydané na prvom stupni preto nemožno vnímať izolovane bez

prihliadnutia k rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému na druhom stupni, pokiaľ samozrejme
v príslušnej právnej veci bolo rozhodované o riadnom opravnom prostriedku. Ak teda v príslušnej právnej
veci bolo rozhodované o riadnom opravnom prostriedku a v danej právnej veci bola uložená správna
sankcia, odôvodnenie jej uloženia a jej výšky je potrebné vnímať vo vzájomnom prepojení odôvodnenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy vydaného na prvom stupni a odôvodnenia rozhodnutia orgánu

verejnej správy vydaného na druhom stupni s tým, že orgánu verejnej správy rozhodujúcemu o riadnom
opravnom prostriedku je daná možnosť doplniť ako aj prípadne modifikovať odôvodnenie rozhodnutia
orgánu verejnej správy vydaného na prvom stupni. Samotné zistenie nedostatkov v odôvodnení
rozhodnutia orgánu verejnej správy vydaného na prvom stupni tak bez ďalšieho nie je automaticky
dôvodom brániciam tomu, aby ho orgán verejnej správy rozhodujúci o riadnom opravnom prostriedku

mohol potvrdiť. Inými slovami, orgán verejnej správy rozhodujúci o riadnom opravnom prostriedku môže
potvrdiť týmto opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie aj vtedy, ak zistí vady v odôvodnení
rozhodnutia orgánu verejnej správy vydanom na prvom stupni, pričom v takom prípade je povinný
identifikované vady odstrániť v odôvodnení svojho vlastného rozhodnutia, t. j. v odôvodnení rozhodnutia
o riadnom opravnom prostriedku. Je tak zrejmé, že námietka nedostatočného odôvodnenia výšky

žalobcovi uloženej pokuty by mohla byť vyhodnotená ako dôvodná iba v tom prípade, ak by
nebola dostatočne odôvodnená vo vzájomnom prepojení odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia
a napadnutého rozhodnutia. O takýto prípad ale v preskúmavanej právnej veci v intenciách vyššie
uvedenej argumentácie správneho súdu nejde.64. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa vymedzenia okruhu poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, správny súd v prvom rade pripomína, že zákonodarca stanovil povinnosť prihliadnuť pri

určení výšky pokuty za správny delikt podľa § 117 ods. 4 zákona o odpadoch na závažnosť, rozsah
a čas trvania protiprávneho konania. Týmito obligatórnymi kritériami určovania výšky pokuty sa žalovaný
v preskúmavanej právnej veci materiálne zaoberal a zohľadnil ich pri určení výšky pokuty, ako to už
bolo uvedené. Správny súd nijako nespochybňuje, že zákonodarca pri rozhodovaní o konkrétnej výške
pokuty vytvoril priestor aj na zohľadnenie ďalších kritérií použitím slova „najmä“ v príslušnej právnej

norme upravujúcej okruh kritérií, ktoré má orgán verejnej správy pri rozhodovaní o konkrétnej výške
pokuty za správny delikt podľa § 117 ods. 4 zákona o odpadoch zohľadniť. Na druhej strane správny
súd ale zdôrazňuje, že dôsledky explicitného neuvedenia určitej okolnosti nevyplývajúcej z tých kritérií,
ktoré má orgán verejnej správy v zmysle príslušnej právnej normy obligatórne zohľadniť pri rozhodovaní
o konkrétnej výške pokuty za určitý správny delikt, v odôvodnení rozhodnutia vo veci správneho trestania
je potrebné posudzovať v skutkových a právnych okolnostiach konkrétnej právnej veci so zreteľom

na celkovú výšku uloženej pokuty a jej „pozíciu“ v rámci zákonom stanoveného rozpätia, pričom je
zároveň potrebné zvážiť potenciál danej okolnosti vyvolať rozumné pochybnosti o súlade konkrétnej
výšky uloženej pokuty so všeobecnou predstavou o jej adekvátnosti a spravodlivosti. V nadväznosti na
uvedené správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške XXXX,XX
eur. To znamená, že žalobcovi bola pokuta uložená blízko dolnej hranice zákonom stanoveného rozpätia

pohybujúceho sa od X XXX,XX eur do XXX XXX,XX eur. Vzhľadom na výšku pokuty stanovenú blízko
dolnej hranice zákonodarcom relatívne široko stanoveného rozpätia, v rámci ktorého sa mohla stanoviť
konkrétna výška pokuty, podľa správneho súdu ani prihliadnutie na okolnosť, že zo strany žalobcu
išlo o prvé porušenie povinnosti zo zákona o odpadoch, v celkovom kontexte ostatných poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností uvedených žalovaným v napadnutom rozhodnutí a v celkovom

kontexte závažnosti, rozsahu a času trvania protiprávneho konania žalobcu by nebolo spôsobilé vyvolať
rozumné pochybnosti o súlade výšky žalobcovi uloženej pokuty so všeobecnou predstavou o jej
adekvátnosti a spravodlivosti. To isté platí aj o námietke žalobcu, že žalovaný nevzal do úvahy zistenie
v rámci vykonanej kontroly v súvislosti s prevádzkovým poriadkom žalobcu, podľa ktorého nebol zistený
jehonedostatok.Žalobcanavyšeanineozrejmil,prečobytakétozisteniemalopredstavovaťpoľahčujúcu

okolnosť, keď predmetný skutok spočíval v tom, že žalobca nepožiadal príslušný „orgán štátnej správy
v odpadovom hospodárstve“ o udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na
zhodnocovanie odpadov.

65. Pre úplnosť správny súd záverom k odôvodneniu výšky pokuty uloženej žalobcovi v rozhodnutí

orgánov inšpekcie životného prostredia uvádza, že aj keby pripustil, že odôvodnenie jednotlivých kritérií,
z ktorých orgány inšpekcie životného prostredia pri rozhodovaní o výške pokuty vychádzali, mohlo
byť dôkladnejšie, z dôvodov uvedených vyššie v odôvodnení tohto rozsudku by nemohol prisvedčiť
záveru, ku ktorému smeruje argumentácia žalobcu, že totiž toto odôvodnenie je natoľko povrchné, že je
spôsobilé vyvolať rozumné pochybnosti o tom, že uložená pokuta zodpovedá konkrétnym okolnostiam

posudzovaného prípadu. Aj keď sú úvahy orgánov inšpekcie životného prostredia v prvostupňovom
rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí relatívne stručné, sú podľa správneho súdu celkom jasné
a zrozumiteľné a smerujú ku konkrétnym skutkovým zisteniam majúcim oporu v administratívnom spise,
pričom ako celok dostatočne odôvodňujú konkrétnu výšku pokuty uloženej žalobcovi.

66. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na pristúpenie k sankčnej moderácii zo strany správneho súdu, správny
súd dospel k záveru, že podmienky na takýto postup splnené neboli. K sankčnej moderácii by totiž
správny súd mohol pristúpiť vtedy, ak by sankcia bola neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre
žalobcu likvidačný charakter.

67. Neprimeraná povahe skutku je taká sankcia, ktorá je neadekvátna okolnostiam konkrétneho prípadu.
O takúto situáciu pritom ide vtedy, ak sankcia, vzhľadom ku konkrétnemu porušeniu zákona, vybočuje
zo všeobecnej predstavy o jej adekvátnosti a spravodlivosti, napriek tomu, že bola uložená v zákonom
stanovenom rozpätí, a že orgán verejnej správy dodržal všetky zásady pre ukladanie sankcie a zvážil
všetky hľadiská pre jej individualizáciu. O takúto situáciu ale v preskúmavanej právnej veci v intenciách

vyššie uvedenej argumentácie správneho súdu nejde.

68.Čosatýkalikvidačnéhocharakterusankcieakodôvodunapristúpenieksankčnejmoderácii,správny
súd nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by žalobcovi uložená pokuta mohla mať pre neholikvidačný charakter. O likvidačnom charaktere pokuty by pritom bolo možné uvažovať, ak by pokuta bola
neprimeraná osobným a majetkovým pomerom žalobcu do tej miery, že by bola spôsobilá sama osebe
privodiť žalobcovi platobnú neschopnosť či donútiť ho ukončiť podnikateľskú činnosť alebo vytvoriť stav,

kedy by sa na dlhú dobu v podstate jediným zmyslom jeho podnikateľskej činnosti stalo splácanie
predmetnej pokuty, a zároveň by tu bolo reálne riziko, že žalobca sa dostane do existenčných problémov.
Žalobca síce na podporu svojho tvrdenia o likvidačnom charaktere uloženej pokuty pripojil k žalobe
určité písomnosti, ktoré sa však týkajú iba určitých čiastkových aspektov jeho ekonomickej situácie
v určitom časovom období. Predmetné písomnosti nemali taký charakter, že by umožňovali správnemu

súdu utvoriť si komplexný úsudok o celkovej majetkovej situácii žalobcu. Dôkazné bremeno ohľadne
preukázania likvidačného charakteru uloženej pokuty preto žalobca neuniesol.

69. Na základe vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby,
a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.

70. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

71. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm.
c/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom

konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.