Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2024

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010237
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6923010237.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom, v trestnej veci obžalovaného A. B.

C., nar. XX.XX.XXXX v D. E., pre zločin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 234 ods. 1 písm.
b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D. E., trvale bytom D. E., F. C. XXX/XX, samostatne zárobkovo
činná osoba,

sa spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote, č.k. 2Pv/457/20/6609-47 zo

dňa 05.05.2023 pre zločin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 234 ods. 1 písm. b) Trestného
zákona, prekvalifikovaný prokurátorom na hlavnom pojednávaní dňa 10.09.2024 na prečin legalizácie
výnosu z trestnej činnosti podľa § 234 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, v ktorej mu je kladené za vinu, že

v období od 19.06.2020 do 10.07.2020, na Ul. SNP 2 v Rimavskej Sobote, v pobočke OTP Banka
Slovensko a.s. – po zlúčení od 31.08.2021 Československá obchodná banka, a.s. (ďalej len banka),
ako jej vtedajší zamestnanec stupňa C – expert, v zamestnaneckom pomere od 16.04.2004, vykonal na

žiadosť klientov banky na základe nimi predložených listinných podkladov, spolu 33 transakcií na účte
IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a
to:
- dňa 19.06.2020, pri stredovom kurze banky 344,145 HUF/1 EUR vykonal o
11:25 hod. vklad suma 7.650.000 HUF, v prepočte 22.229 EUR,
11:28 hod. vklad suma 9.658.000 HUF, v prepočte 28.063,75 EUR,
11:32 hod. výber suma 17.308.000 HUF, v prepočte 50.292,75 EUR,

- dňa 22.06.2020, pri stredovom kurze banky 345,460 HUF/1 EUR vykonal o
10:23 hod. vklad suma 11.703.000 HUF, v prepočte 33.876,57 EUR,
11:02 hod. vklad suma 27.273.000 HUF, v prepočte 78.946,91 EUR,
11:05 hod. výber suma 27.273.000 HUF, v prepočte 78.946,91 EUR,
11:16 hod. vklad suma 8.953.500 HUF, v prepočte 25.917,62 EUR,
11:18 hod. výber suma 8.953.500 HUF, v prepočte 25.917,62 EUR,
11:30 hod. výber suma 11.703.000 HUF, v prepočte 33.876,57 EUR,

- dňa 23.06.2020, pri stredovom kurze banky 346,930 HUF/1 EUR vykonal o
10:56 hod. vklad suma 19.454.000 HUF, v prepočte 56.074,71 EUR,
11:02 hod. výber suma 19.454.000 HUF, v prepočte 56.074,71 EUR,
11:12 hod. vklad suma 21.082.000 HUF, v prepočte 60.767.30 EUR,
11:15 hod. výber suma 21.082.000 HUF, v prepočte 60.767.30 EUR,
11:20 hod. vklad suma 13.382.000 HUF, v prepočte 38.572,62 EUR,

11:23 hod. výber suma 13.382.000 HUF, v prepočte 38.572,62 EUR,
11:27 hod. vklad suma 17.583.000 HUF, v prepočte 50.681,69 EUR,11:29 hod. výber suma 13.382.000 HUF, v prepočte 38.572,62 EUR,
14:10 hod. výber suma 4.201.000 HUF, v prepočte 12.109,07 EUR,

- dňa 09.07.2020, pri stredovom kurze banky 355,740 HUF/1 EUR vykonal o
09:33 hod. vklad suma 9.403.000 HUF, v prepočte 26.432,22 EUR,
09:35 hod. vklad suma 13.835.000 HUF, v prepočte 38.890,76 EUR,
09:38 hod. výber suma 23.238.000 HUF, v prepočte 65.322,98 EUR,
09:42 hod. vklad suma 14.840.000 HUF, v prepočte 41.715,86 EUR,

09:48 hod. vklad suma 14.320.000 HUF, v prepočte 40.254,11 EUR,
09:50 hod. výber suma 14.320.000 HUF, v prepočte 40.254,11 EUR,
09:52 hod. výber suma 14.840.000 HUF, v prepočte 41.715,86 EUR,

- dňa 10.07.2020, pri stredovom kurze banky 353,600 HUF/1 EUR vykonal o
10:12 hod. vklad suma 25.534.000 HUF, v prepočte 72.211,54 EUR,

10:15 hod. výber suma 25.534.000 HUF, v prepočte 72.211,54 EUR,
10:19 hod. vklad suma 6.509.000 HUF, v prepočte 18.407,80 EUR,
10:20 hod. vklad suma 11.081.000 HUF, v prepočte 31.337,67 EUR,
10:22 hod. výber suma 17.590.000 HUF, v prepočte 49.745,47 EUR,
10:25 hod. vklad suma 9.950.000 HUF, v prepočte 28.139,14 EUR,

10:27 hod. vklad suma 8.275.000 HUF, v prepočte 23.402,15 EUR,
10:30 hod. výber suma 18.225.000 HUF, v prepočte 51.541,29 EUR,

teda spolu vykonal
- 18 vkladov finančnej hotovosti v sume spolu 250.485.500 HUF, v prepočte podľa stredového

kurzu banky k jednotlivým dňom vykonania transakcie v sume 715.921,42 EUR, kde reálny objem
predložených prostriedkov určených ako vklad bol v skutočnosti nižší, než pripísaná výška sumy
vkladu na účet, ktorými klienti banky deklarovali úhradu svojich vzájomných finančných záväzkov,
pričom finančnú hotovosť zamestnanec banky riadne neprevzal do pokladne, ale ponechal ju voľne na
priehradke a bezprostredne po zúčtovaní jednotlivých vkladov vykonal

- 15 výberov tej istej finančnej hotovosti v sume spolu 250.485.500 HUF v prepočte podľa stredového
kurzu banky k jednotlivým dňom vykonania transakcie v sume 715.921,42 EUR, ktorá bola pred tým
fiktívne vložená na účet vkladateľom, kedy finančnú hotovosť zamestnanec banky riadne nevydal z
pokladne majiteľovi účtu, ale predloženú hotovosť z vkladu z priehradky v nezistenej výške odovzdal
späť vkladateľovi,

pričom v rozpore s interným pracovným predpisom PP 2017/0012 týkajúcim sa vykonávania
pokladničnej a zmenárenskej služby a interným predpisom banky týkajúcim sa prevencie, detekcie,
monitoringu ako aj nahlasovania neobvyklých obchodných operácií s nezvyčajnou povahou č. PO
2019/0199, tieto transakcie neohlásil oddeleniu AML (Anti Money Laundering), ktoré je zamerané na

ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu napriek tomu, že bol o
neobvyklých obchodných operáciách a o povinnosti ich ohlasovania opakovane preškolený, naposledy
dňa 30.04.2019 a dňa 17.12.2019,

teda

neoznámil alebo neohlásil, napriek tomu, že taká povinnosť mu vyplývala z jeho zamestnania, povolania
alebo funkcie, neobvyklú obchodnú operáciu,

tým mal spáchať

prečin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 234 odsek 1 písm. b) Trestného zákona.

oslobodzuje podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 05.05.2023 pod č. konania
2Pv/457/20/6609-47 obžalobu na obvineného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D. E., pre zločin legalizácie

výnosu z trestnej činnosti podľa § 234 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, ako je to uvedené v tejto obžalobe a v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Vtejtosúvislostijepotrebnéhneďnaúvoduviesť,žepočastrestnéhostíhaniaobžalovanéhoatovštádiu
hlavného pojednávania došlo k novelizácii trestného zákona, preto v záverečnej reči prokurátor v súlade
s touto novelizáciou právnu kvalifikáciu žalovaného skutku modifikoval na prečin legalizácie výnosu
z trestnej činnosti podľa § 234 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní obhajca obžalovaného v stanovisku k obžalobe uviedol,
že obžalovaný sa necíti byť vinný a že popiera, že by mal úmysel spáchať žalovaný trestný čin.

Na hlavnom pojednávaní bol k veci samej vypočutý obžalovaný A. B. C., ako svedok bol vypočutý A.

G. H. I., ďalej boli podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného
prečítané zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania, a to J. C. zo dňa 24.11.2022 (č. l. 96
až 99), K. L. zo dňa 01.12.2022 (č. l. 100 až 105), M. D. zo dňa 16.02.2023 (č. l. 133 až 142) a I. D.
D. zo dňa 16.06.2022 (č. l. 51 až 62).

Okrem uvedeného dokazovania bolo na hlavnom pojednávaní vykonané aj ďalšie dokazovanie a podľa
§ 269 Trestného poriadku boli prečítané nasledovné listinné dôkazy: prevodové listy - výbery, (č. l.
145 až 147), vkladové a výberové lístky (č. l. 148 až 153), vkladové a výberové lístky v hotovosti
(č. l. 154 až 162), jednotlivé faktúry identického charakteru v maďarskom jazyku (č. l. 163 až 179),
vkladové a výberové lístky OTP banky Slovensko a.s. (č. l. 180 až 186), vkladové a výberové lístky

OTP banky Slovensko a.s, Rimavská Sobota (č. l. 187 až 194), faktúry bankových operácií (č. l. 195 až
202), pracovný predpis OTP banky Slovensko a.s. (č. l. 221 až 228), pokyn predstavenstva OTP banky
Slovenskoa.s.(č.l.229až235),výsledkytestov(č.l.237),Európskyvyšetrovacípríkaz(č.l.265až272),
materiál finančného vyšetrovania (č. l. 283-335), správa o povesti (čl. 347), správa o priestupkoch (čl.
346) a odpis registra trestov (čl. 345).

Po vykonaní vyššie uvedeného dokazovania boli zistené nasledovné skutočnosti.

Obžalovaný A. B. C. na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vyhlásil,
že sa cíti byť nevinný zo skutku kladeného mu za vinu v obžalobe. K veci samej vypovedal v podstatnom

obsahu rovnako, ako aj pri svojom výsluchu v prípravnom konaní. Vypovedal o tom, že v pobočke OTP
banky Slovensko, a.s. v Rimavskej Sobote mali veľa zahraničných klientov a to najmä z Maďarska, ktorí
si v tejto pobočke otvárali účty a vykonávali prevody hlavne kvôli výške poplatkov, ktoré boli v Maďarsku
rádovo vyššie ako na Slovensku. Zdôraznil, že konanie kladené mu za vinu prebehlo v období pandémie
covidu, kedy bol určitý čas problém prechádzať cez hranice. Predmetné obdobie sa viaže k obdobiu,

keď došlo k uvoľneniu prechodu cez hranice. Aj z tohto dôvodu sa stalo, že viacerí klienti z Maďarska,
ktorí do pobočky prišli, tak požiadali o vykonanie vkladov a platieb za dlhšie časové obdobie.

Na doplňujúce otázky uviedol, že v ich pobočke bolo pravidlo, že ak chcel klient vybrať vyššiu
hotovosť, akou disponovala banka, tak musel výber nahlásiť vopred. Tvrdil, že za čas kým v banke

pracoval, tak sa školenia s osobnou účasťou nerealizovali, absolvoval len e-learningové školenia,
avšak na týchto školeniach im nikto podrobne nevysvetlil bližšie skutočnosti ohľadom neobvyklých
obchodných operáciách. Test, ktorý absolvoval prebiehal podľa neho cez pracovnú dobu, elektronicky
prostredníctvom počítača.

Na otázku prokurátora, prečo finančnú hotovosť pri prebratí nevložil do pokladne uviedol, že v tomto
prípade, keď prišiel klient, tak mu doložil faktúry, hotovosť, pričom jednotlivé faktúry boli v rôznych
sumách a to v nižších aj vo vyšších. Keďže proces evidovania každej jednotlivej bankovej operácie bol
časovo náročný, so súhlasom klienta to vyriešil tak, že dal dokopy viac faktúr, avšak pri každej takejto
operácii vyžadoval a kontroloval všetky potrebné údaje ako aj doklady k nim. Zopakoval, že nič iné

nespravil, len celý postup zjednodušil a urýchlil tým, že kalkulačkou z dokladov zrátal dokopy viac súma potom urobil úhradu jednou sumou s tým, že do vkladu však napísal viac variabilných symbolov, aby
bolo zrejmé, o ktoré faktúry ide. Keď urobil vklad, zároveň nahral do počítača aj výber, ktorý mu musel
odkontrolovať riaditeľ pobočky a to kontrolou sumy, majiteľa, občianskeho preukazu a podobne, a až

následne mohol operáciu dokončiť.

Na ďalšie doplňujúce otázky obhajcu uviedol, že mal vedomosť o tom, že transakcie boli monitorované,
keďže na pobočke boli všade kamery. Tiež uviedol, že každá transakcia nad určitú sumu si vyžadovala
kontrolu tzv. štyroch očí, čo vlastne znamenalo, že operáciu nemohol dokončiť bez toho, aby ju

neskontrolovala ešte aj ďalšia iná osoba. Touto osobou bol väčšinou riaditeľ pobočky. Doplnil, že
nikdy neboli touto kontrolou zistené nejaké nedostatky, ktorých by sa dopustil. Pri transakciách klienti
predkladali občianske preukazy, ako aj faktúry. Keďže z pracovníkov pobočky vedel najlepšie po
maďarsky a klienti to vedeli, tak väčšinou stále čakali na to, aby ich vybavil on, najmä z dôvodu, aby
nedošlo ku komunikačným problémom.

Na doplňujúce otázky uviedol aj to, že v pobočke mali aj klientov, ktorí robili vyššie obraty a to aj
okolo 200.000 eur, preto predmetné bankové operácie nepovažoval za neobvyklé. Kontrola štyroch očí
spočívala v tom, že iná osoba overovala, či to bol skutočný klient, či predložil požadované doklady,
či operáciu podpísal, do systému nahrával meno vkladateľa, názov spoločnosti na ktorú bol vklad,
variabilné symboly faktúr, sumu vkladu.

Svedok A. G. H. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal v podstatnom obsahu tiež rovnako ako aj pri
výsluchu v prípravnom konaní. V čase, keď sa mal skutok stať vykonával funkciu riaditeľa pobočky OTP
banky Slovensko, a.s. v Rimavskej Sobote. V tom čase mala ich pobočka okolo 500 maďarských firiem
ako klientov. Tieto firmy tvorili obrat aj niekoľko desiatok miliónov forintov za týždeň. Obžalovaného

pozná, bol zamestnancom pobočky, kde bol riaditeľ, pričom ho hodnotil ako zodpovedného pracovníka,
u ktorého nezistil nejaké pracovné nedostatky, naopak uviedol, že obžalovaný bol bankou viackrát
odmenený za dosahované pracovné výsledky. O obžalovanom tiež uviedol, že z pracovníkov pobočky
vedel najlepšie po maďarsky.

K veci samej vypovedal o tom, že pokiaľ klient doniesol do banky hotovosť, ktorú chcel vložiť, tak
príslušný pracovník mal skontrolovať totožnosť klienta, prepočítať peniaze, danú sumu zaevidovať do
systému a pokiaľ išlo o väčšiu sumu, tak mal pracovník požadovať aj preukázanie ekonomického účelu
a to napríklad faktúrou, prípadne zmluvou. Tento ekonomický účel bolo potrebné dokladovať nad sumu
15.000 eur. Pracovník banky mal teda spočítať peniaze, skontrolovať pravosť bankoviek a hotovosť

uložiť do časovej pokladne. Časová pokladňa mala viac zásuviek, pričom každá bola nastavená na
iný časový limit, po ktorom sa dala otvoriť a to z dôvodu bezpečnosti v prípade napríklad bankového
prepadu – lúpeži.

Na otázku, akú najvyššiu sumu mohol klient vybrať svedok uviedol, že mohlo ísť aj o státisíce, záležalo

to od toho, akú výšku sumy mal na účte. Dodal, že objem hotovostných obratov v ich banke bol veľký,
pretože pobočka bola blízko hraníc s Maďarskom a maďarskí klienti k nim chodili najmä z dôvodu rádovo
a mnohonásobne nižších poplatkov.
Na doplňujúcu otázku, čo bolo neobvyklou bankovou operáciou, svedok uviedol, že v podstate ide
o subjektívny pohľad zamestnanca banky, ktorý operáciu realizuje a poukázal pri tom na bod č. 12

predpisu č. 2017/12.

Svedok v ďalšom doplnil aj to, že v auguste roku 2020 prebehla komplexná kontrola ich pobočky, ktorá
nezistila žiadne vážne nedostatky ohľadom porušenia bankových predpisov. Svedok uviedol aj to, že
ide o účelové konanie zo strany banky, ktorá sa ho chcela ako nepohodlného riaditeľa zbaviť a keďže

v jeho konaní nič nenašli, tak na jednom videozázname, ktorý sa týkal práve obžalovaného zistili, že
obžalovaný spočítal viacej faktúr a dal ich na jeden účtovný doklad. Jeho chybou bolo, že neriešil každú
faktúru samostatne. V tejto súvislosti ešte vysvetlil, že obžalovaný chcel celý postup len urýchliť, išlo
o obdobie covidu, keď sa otvorili hranice a keď prišlo do ich pobočky veľa klientov, hlavne z Maďarska.
Na ďalšie doplňujúce otázky, svedok uviedol, že operácie ktoré sú predmetom tohto konania považuje za

bežné transakcie, ktoré ani on nepovažuje a nepovažoval za neobvyklé. Podľa svedka boli zrealizované
v ich pobočke aj vyššie transakcie ako predmetné a jedinú chybu v konaní obžalovaného vidí len v tom,
že si to chcel už popísaným spôsobom urýchliť a zjednodušiť. Dodal však, že takýto postup bol aj
v záujme samotných klientov, keďže mali plnú bankovú halu.Ohľadom školení v ich banke svedok uviedol, že pracoval v rôznych bankách a to aj v zahraničných,
pričom OTP banka Slovensko, a.s. mala podľa neho najslabšie vzdelávanie a najslabší vzdelávací

proces.

Svedok záverom potvrdil, že prostredníctvom kontroly štyroch očí verifikoval predmetné operácie, ktoré
realizoval obžalovaný a že mu bol známy aj spôsob ako to obžalovaný robil. Obžalovanému ohľadom
postupu akým to zrealizoval nič nevytkol a opäť zdôraznil, že predmetné bankové operácie ani z jeho

pohľadu neboli neobvyklé.

Svedkyňa I. D. D., ako právnička právneho odboru, teraz už ČSOB Banky, a. s., sa vyjadrila k otvoreniu
finančného účtu spoločnosti Best Nyerges Bau, Kft. Budapest, ktorého disponentmi boli osoby K. L.
a J. N.. Tento účet otváral A. C. a všetky operácie boli robené vždy u tohto zamestnanca banky.
Vyhodnotením kamerových záznamov z jednotlivých kreditných a debetných operácií sa ich odbor

domnieva, že sa jednalo o fiktívne transakcie, pretože objem finančných prostriedkov, ktoré C. zložil
po príchode k A. C., nezodpovedali objemu finančných prostriedkov, ktoré boli následne vkladané
na daný účet a zároveň v hotovosti následne po každom vklade aj vyberané. Podľa vyhodnotenia
kamerových záznamov mali za to, že ide o fiktívne debetné operácie, hotovostné výbery disponentom
účtu L.. Poukázala na výbery tých istých čiastok, ktoré boli v hotovosti vložené C. okrem jednej, a to

dňa 23.06.2020 o 14.10 h vo výške 4 201 000 HUF, pričom A. C. identifikoval C. ako klienta L.,
ktorý za klienta následne túto transakciu podpísal digitalizovaným podpisom tromi pokusmi, ktoré boli
ich systémom vyhodnotené ako neplatné. Verifikáciou, tzv. kontrolou štyroch očí, bola táto transakcia
v systéme verifikovaná riaditeľom pobočky H. I., a to bez kontroly identifikácie klienta a celkovej
transakcie. Tvrdila, že finančné prostriedky podľa vyhodnotenia kamerových záznamov v tomto prípade

neboli vyplatené, celá transakcia bola vyhotovená len písomne, pokladničný doklad si prevzal C.. Po
ukončení všetkých kreditných a debetných operácií podľa kamerových záznamov odovzdal A. C. všetky
doklady k transakciám a finančné prostriedky, ktoré na začiatku zložil C. naspäť tejto osobe. Táto
skutočnosť je podľa svedkyne uvedená v tabuľke v prílohe číslo 1 trestného oznámenia z 28.09.2020.
Vypovedala aj o tom, že v dňoch 09.07.2020 a 10.07.2020 sa do banky v Rimavskej Sobote dostavili M.

D. a K. L. za účelom hotovostných kreditných a debetných operácií na vyššie uvedenom účte. Vždy prišli
k zamestnancovi pobočky A. C., kde M. D. predložila tomuto nejakú písomnú dokumentáciu a zložila
mu aj finančné prostriedky vo forintoch. Z vyhodnotenia kamerových záznamov predpokladajú, že sa
jednalo o fiktívne transakcie, nakoľko objem finančných prostriedkov od M. D. nezodpovedal objemu
finančných prostriedkov vkladaných na vyššie uvedený účet a ktoré boli po každom vklade vyberané.

PodľakamerovýchzáznamovbolivýberyverifikovanériaditeľompobočkyH.I.beztoho,abyskontroloval
jednotlivé transakcie a vykonal identifikáciu klientov. L. podpísal pokladničné doklady o výberoch bez
toho, aby mu boli finančné prostriedky fyzicky odovzdané do rúk za stálej prítomnosti M. D.. Po ukončení
všetkých operácií A. C. odovzdal všetky doklady k transakciám a finančné prostriedky naspäť osobe M.
D. a potichu spolu komunikovali. Tieto okolnosti sú zaznamenané v tabuľke číslo 2 trestného oznámenia.

Celkovo tak pri analýze bolo zistené, že v období mesiacov jún 2020 až júl 2020 boli na bežnom účte
spoločnosti Best Nyerges Bau, Kft. Budapest vykonané pravdepodobne fiktívne, hotovostné, kreditné
a debetné operácie s nezvyčajnou povahou vo výške 250 685 000 HUF, čo je v prepočte asi 723 270
€. Menovaný, a najmä A. C., konali v rozpore s internými predpismi banky týkajúcich sa problematiky
ochrany pred legalizáciu príjmov z trestnej činnosti napriek tomu, že vedeli, že činnosti, na ktorých sa

zúčastnili,malipovahuobchodnýchoperáciísnezvyčajnoupovahouatietooperácieneohlásilitímuAML
ich banky. Vzhľadom k pandemickej situácii v roku 2020 ich banka vykonala na pobočke k problematike
AML kontrolu len raz, a to dňa 19.08.2020, kde zistili viacero nedostatkov práve v tejto problematike.
Aj z dôvodu pandemickej situácie sa preverovali kamerové systémy banky. O predpisoch, ktoré porušili
títo zamestnanci banky, boli všetci zamestnanci banky oboznámení e-mailovými správami, naposledy

o predpise PO 2019/0199 dňa 07.01.2020. Na predmetnom účte odo dňa 30.09.2020 neevidujú žiadne
obchodné vkladové operácie.

Justičnými orgánmi Maďarska bol vykonaný výsluch svedka J. C., ktorý po poučení aj podľa ustanovení
Trestného poriadku Slovenskej republiky uviedol, že pozná osobu K. L., ktorý mal byť subdodávateľom

niektorej z jeho spoločností, najmä v súvislosti s poľnohospodárskymi prácami, išlo o dodávku
pracovníkov. Nevedel uviesť názov spoločnosti, ktorú zastupoval. Za tieto práce mu on odmenu vyplatil
v hotovosti a ako aj bankovým prevodom na účet firmy, ktorú L. zastupoval. Dátumy si však nepamätá.
NaSlovenskoprišliprevodyvhotovostivykonaťpreto,lebomaďarskébankovépoplatkysúvyššieakonaSlovensku. Podľa jeho vyjadrenia on mal dostatočnú finančnú hotovosť, lebo inak by to nevedel zaplatiť.
Nevedel vysvetliť, prečo jeho vklad na účet spoločnosti K. L. nezodpovedá výške pripísaných finančných
prostriedkov a ním dovezenej finančnej hotovosti. Uviedol, že zamestnanec OTP Banky v Rimavskej

Sobote vrátil všetku finančnú hotovosť, ktorú on vložil na účet spoločnosti K. L. a ktorú K. L. následne
vybral späť jemu do rúk preto, lebo on mal preplatok voči K. L. a spolu sa tak dohodli a že keď vyjdú
z banky, tak sa medzi sebou vyrovnajú. V banke sa prevažne s pokladníkom rozprával on preto, lebo je
zhovorčivejší, riešil si svoju časť a nemohol riešiť veci za L.. Potvrdil, že pozná pokladníka banky, lebo
väčšinou chodili k nemu, nakoľko tento vedel po maďarsky. Vie, že sa volá B. a vedel z pracovníkov

najlepšie po maďarsky a bol ochotný a nápomocný pri vybavovaní. Raz mu ponúkli aj víno, ale on si
ho odmietol zobrať.

Justičnými orgánmi Maďarska bol vykonaný aj výsluch svedka K. L., ktorý po poučení aj podľa
ustanoveníTrestnéhoporiadkuSlovenskejrepublikyuviedol,žebolkonateľomspoločnostiBestNyerges
Bau, Kft. Budapest, pričom do problémov ho dostal muž s menom J. N. z Ózdu. Tento mu povedal,

že keď zoberie na svoje meno jednu firmu, tak dobre pochodí, lebo za to bude dostávať mesačne
výplatu, avšak on nič nikdy nedostal. On ani firmu neriadil, len bola na jeho mene. Táto osoba s ním
bola aj na Slovensku, kde otvorili účet, čo odôvodnili tým, že na Slovensku sú bankové poplatky menšie
a výhodnejšie. Osobu pod menom J. C. nepozná. Po nahliadnutí do fotodokumentácie, túto osobu
opoznal a uviedol, že s ňou chodil na Slovensko do banky s tým, že J. N. mu uviedol, že táto osoba od

neho prevezme firmu Best Nyerges Bau, Kft. Budapest. Od J. C. on nedostal za celé obdobie žiadne
peniaze. Keď bol s ním v júni 2020 v banke v Rimavskej Sobote, C. vložil na účet jeho firmy peniaze,
ktoré sa neskôr previedli a vybral ich z tohto účtu a peniaze si zobral naspäť C.. Na vklade a výbere
išlo o rovnakú sumu. Nevedel sa vyjadriť k výške tejto sumy. Všetko podľa svedka vybavoval C., on
s tým nemal nič spoločné. Na Slovensko išiel len preto, aby podpisoval papiere. Osobu menom M. D.

pozná asi tak dlho ako J. C.. Aj túto ženu spoznal cez J. N.. Nevedel sa vyjadriť akú spoločnosť táto
zastupuje, ani či s ňou spolupracoval. Rovnako bolo s finančnými prostriedkami u M. D., ako aj u osoby
J. C., teda peniaze doniesli, vložili, vybrali rovnakú sumu a M. D. si peniaze zobrala späť. On v banke
len podpisoval papiere.

Ďalej bol justičnými orgánmi Maďarska vykonaný výsluch svedkyne M. D., ktorá po poučení aj podľa
ustanovení Trestného poriadku Slovenskej republiky uviedla, že spoločnosť, ktorú zastupuje sa volá
Dixi Red, Kft. a táto sa zaoberá poľnohospodárskou činnosťou a pod.. Je jedinou konateľkou tejto
spoločnosti. Uviedla, že K. L. asi pozná, stretla sa s ním pravdepodobne 2 – 3 krát. Pravdepodobne
s ním mala nejaký obchodný vzťah, ale nepamätá si na to. S K. L. sa niekoľkokrát stretla pri vkladaní

peňazí v banke. Asi jej uhrádzal to, že mu poskytla ľudí na práce, ale nevie presne uviesť. V dňoch
09.07.2020 a 10.07.2020 bola v banke v Rimavskej Sobote, mala so sebou finančnú hotovosť, výšku
si nepamätá, ale bolo to dosť peňazí a platila takto faktúry pre Best Nyerges Bau, Kft. Budapest. Vie,
že ju vtedy L. poprosil , aby ona zobrala peniaze kým vyjdú z banky, lebo nemal so sebou tašku, čomu
ona vyhovela a potom mu ich vrátila. Je pravdou tiež, že s pracovníkom banky komunikovala len ona,

lebo ona navrhovala čo sa má s peniazmi a ako urobiť. V banke chodili k jednému mladému mužovi,
ktorý vedel dobre po maďarsky a tento ich takmer vždy obsluhoval. Nikde inde sa s ním nestretla. Tohto
mladého muža si pamätá a zoznámila sa s ním len v banke, najmä vzhľadom k tomu, že vedel dobre po
maďarsky.Jehomenovšaknevedelauviesť.Onamuzavybavenieichobchodovnedalažiadnuodmenu.

Prokurátor v podanej obžalobe tvrdil, že vina obžalovaného za žalovaný trestný čin je preukázaná
uvedenými svedeckými výpoveďami, ako aj zabezpečeným listinným materiálom.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania sa však samosudca s takýmto názorom prokurátora
nestotožnil.

Prokurátor tvrdil, že obžalovaný sa konaním popísaným v obžalobe dopustil prečinu legalizácie výnosu
z trestnej činnosti podľa § 234 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, pretože neoznámil alebo neohlásil,
napriek tomu, že taká povinnosť vyplývala z jeho zamestnania povolania alebo funkcie, neobvyklú
obchodnú operáciu.

Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že skutkovou podstatou trestného činu rozumieme súhrn
konkrétnych znakov, ktoré charakterizujú určité ľudské správanie ako trestný čin. Skutková podstata
je jedným z formálnych znakov trestného činu a je charakterizovaná súhrnom jednotlivých znakov,medzi ktorými existujú vzťahy relatívnej samostatnosti a zároveň vzájomnej podmienenosti, čo z nich
vytvára určitý systém. V dôsledku toho je podmienkou existencie skutkovej podstaty naplnenie všetkých
znakov skutkovej podstaty toho-ktorého trestného činu. Nedostatok jedného znaku sa rovná nedostatku

skutkovej podstaty ako takej. Z uvedeného vyplýva, že znaky skutkovej podstaty trestného činu majú
všeobecne obligatórnu povahu s výnimkou prípravy a pokusu, kde chýba následok a príčinný vzťah
medzi ním a konaním. Okrem toho skutková podstata môže obsahovať niektoré znaky, ktoré nie sú vo
všeobecnosti povinné a tieto znaky označuje ako fakultatívne.

Medzi obligatórne znaky skutkovej podstaty každého trestného činu patrí objekt, objektívna stránka,
páchateľ - subjekt a subjektívna stránka. Všetky tieto štyri znaky tvoria jednotný celok, existujú v každej
skutkovej podstate trestného činu aj keď v nej nie sú výslovne uvedené, avšak v prípade ak by niektorý
z týchto znakov chýbal, nešlo by v danom prípade o trestný čin.

Podľa § 234 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, kto neoznámi alebo neohlási, napriek tomu, že taká

povinnosť mu vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, neobvyklú obchodnú
operáciu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Objektom je v danom prípade záujem spoločnosti na ohlasovaní skutočností, ktoré je možné vyhodnotiť
ako dôvodné podozrenie, že došlo k neobvyklej obchodnej operácii. Trestný čin legalizácie výnosu

z trestnej činnosti podľa § 234 ods. 1 písm. b) Trestného zákona kriminalizuje neplnenie povinnosti zo
strany povinných subjektov, ktoré sú povinné hlásiť skutočnosti nasvedčujúce tomu, že ide o neobvyklú
obchodnúoperáciu.Subjektjevtomtoprípadešpeciálny,pretožepáchateľommôžebyťlenosoba,ktorej
oznámenie uvedenej skutočnosti priamo vyplýva zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie.
V aplikačnej praxi pôjde najčastejšie o zamestnanca banky. Je potrebné upozorniť, že zamestnanci

resp. osoby, ktorým uvedené ustanovenie ukladá takúto povinnosť, nie sú povinní hlásiť každé jedno
podozrenie, ale len podozrenie, ktoré je dôvodné vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam. Z hľadiska
subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom pre trestnú zodpovednosť páchateľa
v tomto smere nie je rozhodujúce, či ide o priamy úmysel alebo o nepriamy úmysel. Z vyššie uvedeného
vyplýva aj to, že pre trestnú zodpovednosť obžalovaného bolo nevyhnutné mu v tomto konaní preukázať

okrem iného aj naplnenie objektívnej stránky žalovaného trestného činu, teda neohlásenie neobvyklej
obchodnej operácii a zavinenie vo forme úmyslu.

V prejednávanej veci však prokurátor počas celého trestného stíhania, ale ani v obžalobe samotnej,
nepreukázal naplnenie jednak objektívnej stránky žalovaného trestného činu a ani subjektívnej stránky.

Ohľadom objektívnej stránky je potrebné najskôr uviesť, čo je neobvyklá obchodná operácia.

Definícia neobvyklej obchodnej operácie je uvedená v § 4 Zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred
legalizáciou príjmu z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Podľa uvedeného

zákona neobvyklou obchodnou operáciou je právny úkon alebo iný úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že
jeho vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu, pričom definície „legalizácie“
a „financovania terorizmu“ sú uvedené v § 2 a § 3 uvedeného zákona.

Tento zákon považuje v § 4 ods. 2 za neobvyklú obchodnú operáciu najmä obchod,

a) ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju
povahu zjavne vybočuje z bežného rámca alebo povahy určitého druhu obchodu alebo obchodu určitého
klienta,
b) ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju
povahu nemá žiaden zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel,

c) pri ktorom sa klient odmieta identifikovať alebo poskytnúť údaje potrebné na vykonanie starostlivosti
povinnou osobou podľa § 10, § 11 a 12,
d) pri ktorom klient odmieta poskytnúť informácie o pripravovanom obchode alebo sa snaží poskytnúť
čo najmenej informácií alebo poskytne také informácie, ktoré môže povinná osoba veľmi ťažko alebo
len s veľkými nákladmi preveriť,

e) pri ktorom klient žiada o jeho vykonanie na základe projektu, ktorý vyvoláva pochybnosti,
f) pri ktorom sú použité finančné prostriedky nízkej menovitej hodnoty v neprimerane vysokom objeme,
g) s klientom, u ktorého možno predpokladať, že vzhľadom na jeho zamestnanie, postavenie alebo inú
charakteristiku nie je alebo nemôže byť vlastníkom potrebných finančných prostriedkov,h) pri ktorom objem finančných prostriedkov, s ktorými klient disponuje, je v zjavnom nepomere k povahe
alebo rozsahu jeho podnikateľskej činnosti alebo ním deklarovaným majetkovým pomerom,
i) pri ktorom je odôvodnený predpoklad, že finančné prostriedky alebo majetok má byť použitý alebo bol

použitý na financovanie terorizmu, je výnosom z trestnej činnosti alebo súvisí s financovaním terorizmu,
j) pri ktorom je odôvodnený predpoklad, že jeho konečným užívateľom výhod je osoba, ktorá
zhromažďuje alebo poskytuje finančné prostriedky alebo majetok za účelom financovania terorizmu,
k) ktorý je realizovaný z krajiny, alebo do krajiny, na území ktorej pôsobia teroristické organizácie, alebo
ktorá poskytuje finančné prostriedky alebo inú podporu teroristickým organizáciám,

l) pri ktorom je odôvodnený predpoklad, že klientom alebo konečným užívateľom výhod je osoba, na
ktorú sa vzťahuje medzinárodná sankcia podľa osobitného predpisu,1a) alebo osoba, ktorá môže byť
vo vzťahu k tejto osobe, alebo
m) pri ktorom je odôvodnený predpoklad, že jeho predmetom je alebo má byť vec alebo služba, ktorá
môže súvisieť s vecou alebo službou, na ktorú sa vzťahuje medzinárodná sankcia podľa osobitného
predpisu.1a)

Každápovinnáosobavzmysleuvedenéhozákonamápovinnosťpísomnevypracovaťaaktualizovaťtzv.
Program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu. Medzi povinné náležitosti
tohto programu patrí aj prehľad konkrétnych foriem neobvyklých obchodných operácií podľa predmetu
činnosti povinnej osoby. Ide o operácie, ktoré sa môžu vyskytnúť v jej podnikateľskej činnosti. Medzi

povinné náležitosti tiež patrí aj postup pri posudzovaní, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod
neobvyklý. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že u každej povinnej osoby, podľa predmetu jej činnosti,
môžu byť rôzne a odlišné obchodné operácie, ktoré sa budú považovať za neobvyklé. Je dôležité,
aby sa každá povinná osoba zamyslela nad tým, aké konkrétne neobvyklé obchodné operácie sa
môžu pri jej podnikaní v praxi vyskytnúť. Na základe uvedeného tak môžu byť rozdielne neobvyklé

obchodné operácie pre predmet činnosti bankovníctva, vedenie účtovníctva, u realitných kancelárií,
záložní, prípadne aj pri výkone právnických povolaní a to napr. advokácie a notárstva.

V prejednávanej veci prokurátor tvrdil, že banka, v ktorej bol obžalovaný zamestnaný, mala vypracovaný
„Program vlastnej činnosti banky v oblasti ochrany pred legalizáciu príjmov z trestnej činnosti

a financovaním terorizmu“. Uvedené preukazoval dokumentom s takýmto názvom, ktorý je v spise
žurnalizovaný pod č. PO 2019/0199 na č. l. 229 až 235 (ďalej len „program“).

V bode 15.1 tohto „programu“ sa však uvádza, že pri rozpoznávaní NOO (neobvyklá obchodná
operácia) je nutné vychádzať z informácií získaných v rámci vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku

klientovi a kvalifikované rozpoznávanie indikátorov neobvyklosti. Pre účely rozpoznávania indikátorov
neobvyklosti bola vypracovaná pomôcka pre zamestnancov banky, ktorá je prílohou č. 12 tohto predpisu.

Z výsluchu svedka A. G. I. ale aj samotného obžalovaného bolo v tejto súvislosti zistené, že v predmetnej
banke absentovalo akékoľvek školenie ohľadom tejto problematiky a aj z čítanej výpovede svedkyne I.

D. vyplýva, že nemala vedomosť o tom, či o tom bol obžalovaný preškolený, táto svedkyňa uviedla len
toľko, že predmetný predpis bol 08.01.2020 e-mailom zasielaný všetkým zamestnancom pobočiek.

V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné ešte zdôrazniť, že podľa „programu“ mala byť pre účely
rozpoznávania indikátorov neobvyklosti vypracovaná pomôcka, ktorá je prílohou č. 12 tohto predpisu,

avšak v konaní prokurátor nepredložil uvedenú prílohu a ani žiaden dôkaz o tom, že takáto príloha bola
vypracovaná, existuje a že s jej obsahom bol obžalovaný minimálne oboznámený v prípade, ak nedošlo
k preškoleniu.

Neobstojí preto tvrdenie prokurátora o tom, že vina obžalovaného je vo veci preukázaná zabezpečeným

listinným materiálom. V tomto smere prokurátorom tvrdené skutočnosti nemožno vyvodiť ani zo
skutočnosti, že obžalovaný dňa 30.04.2019 absolvoval školenie banky formou e-learningu, pod názvom
„Program vlastnej činnosti banky v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti
a financovaním terorizmu“, vykonaním testu so skóre testu 10/10, a teda úspešnosťou 100%, o 12:20:06
hodine. A taktiež, že obžalovaný bol dňa 17.12.2019 účastný prezentácie „Ochrany pred legalizáciou

príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu“, a vykonaním testu so skóre testu 28/28, a teda
úspešnosťou 100%, o 15:06:52 hodine. K týmto tvrdeniam prokurátor zabezpečil ako listinný dôkaz len
výstupy zo systému banky (č. l. 237) z čoho však vyplýva len to, že si obžalovaný zaslaný dokuments uvedenými názvami mal preštudovať, a že absolvoval test s uvedenou úspešnosťou. Z tohto dokladu
však vôbec nevyplýva, čo bolo obsahom takéhoto bankou nazvaného „vzdelávania“.

Dôležité je pripomenúť aj to, že zo žiadnych ďalších prokurátorom zabezpečených a na hlavnom
pojednávaní čítaných listinných dôkazov nevyplýva, aké konkrétne bankové operácie považovala OTP
banka Slovensko, a.s. za neobvyklé obchodné operácie, a že si skutočne tak, ako jej to ukladá
zákon č. 297/2008 Z. z. splnila svoje povinnosti vyplývajúce pre ňu z tohto zákona. Teda, či banka
ako povinnú náležitosť „programu“ spracovala prehľad konkrétnych foriem neobvyklých obchodných

operácií podľa predmetu jej činnosti ako povinnej osoby v zmysle uvedeného zákona, a či o jednotlivých
ňou spracovaných a identifikovaných neobvyklých obchodných operácií minimálne oboznámila svojich
zamestnancov, preškolila ich a to aj samotného obžalovaného.

Prokurátor v podanej obžalobe zároveň tvrdil, že vina obžalovaného je preukázaná aj svedeckými
výpoveďami.

Ani s týmto záverom sa samosudca nestotožnil, pretože žiadna z vykonaných svedeckých výpovedí
neusvedčuje obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu. V súhrne možno uviesť, že
výpovede svedkov J. C., K. L. a M. D., ktoré boli zrealizované justičnými orgánmi Maďarska,
obžalovaného z trestnej činnosti neusvedčujú a tieto osoby len popisujú okolnosti za akých došlo

k bankovým operáciám a na akom základe tieto bankové operácie prebiehali. Ani jedna z týchto
svedeckých výpovedí nepreukazuje, že by obžalovaný naplnil tak subjektívnu ako aj objektívnu stránku
žalovaného trestného činu. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne I. D. D., ktorá ako jediná obžalovaného
usvedčuje,jenutnéuviesť,žesamasvedkyňauviedlalentoľko,žeodbor,vktorompracujevyhodnocoval
kamerové záznamy z jednotlivých kreditných a debetných operácií a na základe vyhodnotenia týchto

kamerových záznamov sa ich odbor len domnieva, že sa jednalo o fiktívne transakcie. Oproti tejto
výpovedi je výpoveď svedka, bývalého riaditeľa pobočky A. G. H. I., ktorý vykonával kontrolu takzvaných
štyroch očí a verifikoval bankové operácie zrealizované obžalovaným. Podľa tohto svedka išlo však na
rozdiel od svedkyňa D. o bežné bankové operácie a nie o neobvyklé, ktoré by bolo potrebné v zmysle
zákona oznamovať príslušnému orgánu.

Už aj na základe týchto rozdielnych svedeckých výpovedí možno konštatovať, že sú tu vážne rozpory,
či v danom prípade išlo o neobvyklé obchodné operácie alebo o bežné obchodné bankové operácie
realizované v predmetnej pobočke banky obžalovaným.

Na vyššie uvedenom základe preto samosudca dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci nebola
preukázaná objektívna stránka žalovaného prečinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 234
ods. 1 písm. b) Trestného zákona.

Rovnako tak nebola vykonanými dôkazmi preukázaná ani subjektívna stránka žalovaného trestného

činu - úmysel obžalovaného (ktorý sa viaže na jeho konkrétne konanie kladené mu za vinu obžalobou)
neoznámiť alebo neohlásiť napriek tomu, že taká povinnosť mu vyplývala z jeho zamestnania neobvyklú
obchodnú operáciu.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel samosudca po zhodnotení vykonaného dokazovania k záveru, že

žiaden priamy dôkaz vo vzťahu ku skutku uvedenému v obžalobe, ktorý by svedčil o vine obžalovaného,
produkovaný nebol a nepriame dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní netvorili vo svojom
súhrne ničím neporušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov navzájom sa doplňujúcich a na seba
nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť
len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru (R38/1970, R38/1968).

Na uvedenom základe a zároveň aplikovaním zásady „pochybnosti v prospech obžalovaného“
samosudca dospel k záveru, že nebola v konaní preukázaná subjektívna a ani objektívna stránka
žalovaného trestného činu, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, a preto obžalovaného podľa § 285 písm.
b) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota, sp. zn.

2Pv/457/20/6609-47 zo dňa 05.05.2023, pre prečin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 234
odsek 1 písm. b) Trestného zákona, oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.
neoznámil alebo neohlásil, napriek tomu, že taká povinnosť mu vyplývala z jeho zamestnania, povolania
alebo funkcie, neobvyklú obchodnú operáciu,Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i

v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj
prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).

Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.