Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/100/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200657
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200657.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov

senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: Heling sk
s.r.o., so sídlom Dunajská 4, Bratislava, IČO: 44 887 264, právne zastúpený Hronček & Partners,
s.r.o., so sídlom Kálov 1, Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100592389/2020 zo dňa 03. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

III. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016, február 2016, marec 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016,

august 2016, september 2016, október 2016 a november 2016. O výsledku tejto daňovej kontroly
správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 101160269/2019/9104405/ŠTE zo dňa 16. mája
2019 (ďalej len „protokol“). Protokol a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným boli doručené
žalobcovi, ktorý sa k týmto zisteniam vyjadril podaním zo dňa 18. júna 2019.

2. Správca dane rozhodnutím č. 102485041/2019 zo dňa 05. novembra 2019 podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel
dane v sume 10.253,60 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016. V odôvodnení
svojho rozhodnutia správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal a nepredložil také dôkazy o prijatých
a poskytnutých službách, ktoré by vierohodne a jednoznačne preukazovali jeho tvrdenia o tom, že
uvedené služby za reklamné a propagačné služby a IT služby boli poskytnuté, resp. zabezpečené
práve spoločnosťou LETA s.r.o., ktorými by jednoznačne a preukázateľne vyvrátil, že sa nejednalo iba
o účtovne zaznamenané udalosti v prijatých faktúrach č. 160100016, č. 160100017, č. 160100018,

č. 160100019, č. 160100020, č. 160100021, č. 160100022 a č. 160100023 a v dokladoch k nim
predložených, t. j. že sa nejednalo len o fakturačné obchody bez existencie reálneho plnenia. Uvedené,
podľasprávcudane, podporujefakt,žeanideklarovanéITslužby,ktorémalžalobcaprijaťodspoločnosti
LETA s.r.o. a ďalej iba sprostredkovať pre spoločnosť COMISTEL, s.r.o., neboli po ukončení daňovýchkontrol u spoločnosti COMISTEL, s.r.o. (týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia jún 2016, september 2016
a október 2016) uznané a boli vyhodnotené ako neuskutočnené. Ďalej správca dane konštatoval, že
spoločnosť LETA s.r.o. nedodala ani nezabezpečila žiadne služby, t.j. neuskutočnila zdaniteľné obchody

žalobcovi. Správca dane preto uzavrel, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane
zo sporných faktúr, čím porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“).

3. O podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.

100592389/2020 zo dňa 03. marca 2020 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. Žalovaný poukázal na to, že daňová kontrola bola začatá dňa 23. februára 2018 na základe zápisnice
o začatí daňovej kontroly, ktorá bola spísaná podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku, keďže bolo
dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. K
uvedeným záverom správca dane dospel na základe získaných údajov zo spisu daňového subjektu,

ktorým bola spoločnosť COMISTEL, s.r.o., týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia jún 2016 a október
2016, pričom žalobca vystupoval pri výkone daňovej kontroly v postavení dodávateľa. Na výzvy správcu
dane adresované na sídlo žalobcu, žalobca nereagoval. A. B., spoločníčka a konateľka žalobcu,
bola viackrát neúspešne predvolávaná k správcovi dane. V decembri 2016 bolo správcovi dane
doručené ospravedlnenie od A. B., že po ukončení práceneschopnosti bude správcu dane bezodkladne

kontaktovať. A. B. sa už správcovi dane neozvala, a to napriek skutočnosti, že ju ešte aj v roku
2017 opätovne predvolával. Vzhľadom na to, že išlo o občana Českej republiky, nemohol správca
dane využiť inštitút predvedenia. Doklady žalobcu boli nakoniec získané až dňa 26. apríla 2017 od
externej účtovníčky C. D. E. F.. O týchto skutočnostiach bol žalobca riadne informovaný. Žalovaný
uvedené skutočnosti vyhodnotil za opodstatnené dôvody na začatie daňovej kontroly podľa príslušného

ustanovenia daňového poriadku. Námietku neopodstatnenosti začatia daňovej kontroly preto žalovaný
nepovažoval za dôvodnú. Žalovaný dodal, že žalobcovi nebolo upreté právo na spravodlivé konanie a
právo na súdnu a inú právnu ochranu, právo na riadne zistenie skutočností významných pre správne
určenie dane, ako ani právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

5. V súvislosti so začatím daňovej kontroly žalovaný uviedol, že dňa 23. februára 2018 správca dane
spísal zápisnicu o začatí daňovej kontroly so splnomocneným zástupcom a rodinným príslušníkom
žalobcu F. G., v ktorej ten na otázky správcu dane uviedol, že má vedomosť o ekonomickej činnosti
žalobcu (i), že žalobca vlastnil a vlastní internetový portál C. (ii), že v roku 2016 žalobca vykonával
reklamnúasprostredkovateľskúčinnosť(iii),žesprostredkovateľskáčinnosťvroku2016bolaprevažnev

oblastiITslužieb,atoprespoločnosťCOMISTEL,s.r.o.zasprávuserveru,výrobuinternetovýchstránok,
cloudové služby - čiže sprostredkovanie, databázové úložiská (iv), že žalobca mal dvoch zamestnancov
na trvalý pomer (v), a že osoba, ktorá v roku 2016 vystavovala odberateľské faktúry za žalobcu a
zodpovedala za ich správnosť bol F. G. - splnomocnený zástupca, syn A. B. (vi).

6. K námietke žalobcu, že správca dane nevypočul navrhovaných svedkov, žalovaný uviedol, že aj
keby sa správcovi dane podarilo konateľov dodávateľských spoločností predvolať, neznamenalo by to
ešte, že by správca dane bez dôkazného preukázania týchto tvrdení predmetné obchodné transakcie
vyhodnotil ako reálne uskutočnené. Žalovaný preto predmetnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. V
tejto súvislosti žalovaný poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR prezentovaný v rozsudku sp.

zn. 6Sžfk/12/2017 zo dňa 18. mája 2018.

7. Námietku žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej
únie, žalovaný vyhodnotil ako bezpredmetnú, keďže správca dane daňovou kontrolou zistil a vyhodnotil,
že žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaroval predloženými

faktúramiodspoločnostíISSASK,s.r.o.aLETAs.r.o.Žalobcatedaneuniesoldôkaznébremenovsúlade
s § 24 daňového poriadku.

8. Žalovaný poukázal na to, že správca dane vyhodnotil a uviedol, že obchodné transakcie, ktoré
žalobca deklaroval od svojich dodávateľov, a to spoločností ISSA SK, s.r.o. a LETA s.r.o., neboli reálne

uskutočnené. Obchody boli založené z veľkej časti na prefakturovaní služieb spoločnosti COMISTEL,
s.r.o., ktorá si z prijatých faktúr od žalobcu, na základe výsledku u nej vykonaných daňových kontrol
za zdaňovacie obdobia jún 2016 a október 2016, neoprávnene uplatnila právo na odpočítanie dane.
Ani ostatné služby, ktoré mali byť žalobcovi poskytnuté, neboli potvrdené a preukázané. Žalovaný tiežpoukázal na to, že v priebehu dokazovania správca dane získal informácie od Sociálnej poisťovne a
príslušnej banky, ktoré sa týkali spoločností ISSA SK, s.r.o. a LETA s.r.o., a že správca dane vyzval
žalobcu, aby konkrétnymi dôkazmi preukázal, že služby od uvedených spoločností prijal. Správca

dane pritom nahliadnutím do informačného systému žalovaného získal jednoznačné dôkazy oficiálnej
povahy o tom, že služby od uvedených spoločností nemohol prijať, pretože obe spoločnosti nepodávali
daňové priznania, resp. podaním nulových daňových priznaní za zdaňovacie obdobie 03 a 04/2016
(spoločnosť LETA s.r.o.) nedeklarovali žiadne uskutočnené plnenia, teda ani dodanie služieb žalobcovi,
a ani neodpočítali daň v prípade, že by deklarované služby zabezpečovali subdodávateľsky.

9. K vyjadreniu žalobcu, že mal vedomosť o tom, že daňové kontroly u spoločnosti COMISTEL, s.r.o. boli
ukončené bez zistených porušení v súvislosti s plneniami poskytovanými žalobcom, žalovaný uviedol,
že správca dane tieto vyhodnotil za nepravdivé.

10. K tvrdeniu žalobcu, že správcovi dane riadne preukázal, že vyfakturované plnenia reálne prebehli,

pretože o tom existovali záznamy o odovzdaní týchto plnení predložené správcovi dane (s poukazom
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011), žalovaný uviedol, že správca dane s týmto
tvrdením jednoznačne nesúhlasil z dôvodu, že nebolo možné konštatovať, že deklarované faktúry a k
nim pripojené prílohy (pracovné výkazy, zmluvy) obsahovali podrobný položkovitý opis. Na samotných
faktúrach sa v predmete uvádzali len strohé konštatovania všeobecného charakteru ako „spracovanie

analytických dát“, „dissaster recovery“ alebo „reporting služieb a dostupnosti“.

11. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v rámci vyrubovacieho konania správca dane vyhovel žalobcovi
a vypočul svedka D. A. (spoločnosť LETA s.r.o.) a spísal s ním zápisnicu o výsluchu svedka zo dňa 10.
septembra 2019. Výsluchu tohto svedka za zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu. Predmetná

výpoveď svedka nemala v konečnom dôsledku vplyv na výsledok daňových kontrol. Svedok odpovedal
formálne, potvrdzujúc vykonanie preverovaných služieb. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti,
že svedok nevedel vysvetliť/objasniť, čo znamenali jednotlivé služby. Nevedel ani to, z akej adresy bola
počítačová sieť spravovaná. Nepoznal terminológiu a dokonca ani nevedel, čo znamená termín „service
desk“, a čo je jeho obsahom. Bez povšimnutia žalovaného nezostala skutočnosť, že konateľ spoločnosti

COMISTEL, s.r.o. mal podľa verejne dostupných informácií vysokoškolské vzdelanie a dlhoročnú prax v
IT oblasti, pričom za túto spoločnosť zabezpečoval vysokoodborné služby pre renomované spoločnosti
(Slovak Telecom, Swan, Telenor, British telecom, Telecom Austria).

12. Relevanciu nepriznal ani námietke žalobcu, že pre spoločnosť COMISTEL, s.r.o. išlo o poskytovanie

služieb a administrácie siete LAN/WAN, hostingových služieb a iných elektronických služieb, ktoré boli
poskytované online v reálnom čase, a ktorých poskytovanie sa nezaznamenávalo v papierovej ani inej
materiálnej podobe, a ktorá bola zaznamenaná v reálnej činnosti web stránok a fungovaní elektronických
služieb v danom čase, a teda požiadavka správcu dane voči žalobcovi na predloženie akýchkoľvek
údajov vo vlastníctve tretej osoby bola preto nedôvodná. Žalovaný uviedol, že bolo na žalobcovi, aké

doklady a dôkazy si zaobstará a predloží správcovi dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania. Žalobca mohol podrobne objasniť okolnosti nakontaktovania sa na dotknuté spoločnosti,
predložiť dôkazy o tom, že tieto spoločnosti ponúkali, resp. mali zverejnenú ponuku, alebo reklamu,
prípadne dôkazy o tom, odkiaľ získal na spoločnosti referencie a odporúčania. Žalobca mohol predložiť
e-mailovú komunikáciu, či už s deklarovanými dodávateľskými spoločnosťami, ale aj s odberateľskou

spoločnosťou.

13. S poukazom na uvedené žalovaný uzavrel, že správca dane počas celého výkonu daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania dodržiaval všeobecne záväzné právne predpisy a to tak hmotnoprávne ako
aj procesné.

II.
Žaloba

14. Žalobca sa žalobou zo dňa 29. apríla 2020 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého

rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci na
ďalšie konanie a tiež priznania práva na náhradu trov konania.15. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie žalobca označil za nesprávne, nezákonné
a nepreskúmateľné. Ich vydaniu predchádzal nezákonný postup finančných orgánov.

16. Uviedol, že finančné orgány opakovane uvádzali, že predmetom prevažujúcej podnikateľskej
činnosti žalobcu v roku 2016 bolo prevádzkovanie internetového portálu infoglobe.sk/cz/ru/en (i),
sprostredkovanie telekomunikačných služieb, IT servis (ii) a sprostredkovanie reklamnej činnosti
(festivaly, podujatia) (iii). Už tu sa prejavilo nesprávne zistenie skutkového stavu na strane finančných
orgánov. Žalobca totiž nevykonával sprostredkovanie telekomunikačných služieb, IT servis ani

sprostredkovanie reklamnej činnosti, ale tieto služby zabezpečoval, t.j. právne vystupoval ako ich
poskytovateľ, ktorý ich však vykonával prostredníctvom svojich subdodávateľov, čo vyplynulo zo
všetkýchvykonanýchdôkazovajvyjadrenížalobcuvdaňovomkonaní.Tátoskutočnosťaninebolanijako
sporná. Ak správca dane vychádzal z právneho postavenia žalobcu ako sprostredkovateľa, samozrejme
nemohol ani v ďalšom dôjsť ku správnym záverom.

17.Vpriebehudaňovejkontrolyboloustálené,žežalobcasavroku2016nazákladeúčtovnýchdokladov
predložených k výkonu daňovej kontroly venoval najmä zabezpečovaniu telekomunikačných služieb a
IT servisu pre spoločnosť COMISTEL, s.r.o., ktorá s účinnosťou k 30. marca 2017 zanikla zlúčením, a
ktorej právnym nástupcom bola spoločnosť Hedge Fund s.r.o., pričom v období júl 2016 bola hlavným
dodávateľom služieb spoločnosť LETA s.r.o., ktorá v obchodnom vzťahu so žalobcom vystupovala v

postavení subdodávateľa služieb spočívajúcich najmä v poskytovaní správy siete, server hostingu,
poskytovaní billingových služieb, cloudových služieb, správy CRM systému, zálohovaní dát, updatoch
systému a správy vybraných aplikácií, odstraňovania sieťových porúch, pravidelných monitoringov sietí
a konfiguračných úprav súvisiacich s prevádzkou vybraných systémov.

18. Medzi spoločnosťou COMISTEL, s.r.o. a žalobcom bola riadne uzatvorená písomná zmluva o
prevádzke a poskytovaní servisnej podpory a ďalších službách v zmysle príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že táto zmluva bola medzi uvedenými stranami dňa 16.
septembra 2014 uzatvorená, nebola nijako spochybnená a rozporovaná. Na základe predmetnej zmluvy
dochádzalo priebežne aj počas kontrolovaného obdobia k poskytovaniu dohodnutých služieb. Tieto

služby však neposkytoval priamo žalobca, ale v celom rozsahu jeho subdodávateľ, a to v kontrolovanom
zdaňovacom období júl 2016 spoločnosť LETA s.r.o., o čom svedčí písomná zmluva medzi spoločnosťou
LETA s.r.o. a žalobcom. Znenie tejto zmluvy bolo obsahovo obdobné ako znenie zmluvy medzi
spoločnosťou COMISTEL, s.r.o. a žalobcom. V danom prípade išlo o štandardný zmluvný vzťah
zabezpečovania služieb prostredníctvom subdodávateľov.

19. Predmetom kontrolovaného obdobia vybraných mesiacov roka 2016 boli najmä služby, ktoré žalobca
poskytoval pre spoločnosť COMISTEL, s.r.o. Išlo o poskytovanie služieb správy a administrácie siete
LAN/WAN, hostingových služieb a iných elektronických služieb, ktoré boli poskytované online v reálnom
čase, pričom ich poskytovanie sa nezaznamenávalo v papierovej ani inej materiálnej podobe. Jediné,

čo si poskytovateľ s užívateľom tohto druhu služieb mohli na ich zachytenie vytvoriť, bol záznam o
poskytovaníslužbyspopisom.Totozmluvnéstranyvykonávaliaprílohamifaktúrtakbolireporty(výkazy)
vykonaných prác. Tieto výkazy si vyhotovili zmluvné strany pre seba a nie pre tretie osoby. Napriek
tomu, že správca dane mal tieto výkazy a prílohy k faktúram k dispozícii, nijako na ne neprihliadal a
bez jediného odôvodnenia ich en bloc odmietol ako dôkaz z dôvodu, že ich považoval za „všeobecné“,

keďže služby v nich deklarované boli opísané stroho a všeobecne, a keďže v nich ani nebolo uvedené
meno pracovníka, ktorý služby vykonal.

20. Žalobca namietal vykonanie dokazovania nahliadnutím správcu dane do spisových materiálov
týkajúcich sa spoločnosti COMISTEL, s.r.o., a to do protokolu č. 101468659/2017 zo dňa 03. júla 2017

a protokolu č. 102126711/2017 zo dňa 09. októbra 2017 a tiež do zápisnice o ústnom pojednávaní č.
100183655/2017 zo dňa 31. januára 2017. Tento postup považoval za nesprávny, a to najmä z dôvodu
nepreskúmateľných, nedôvodných a nesprávnych záverov, ku ktorým došiel príslušný správca dane v
uvedených protokoloch. Všetky osoby, ktoré v týchto daňových kontrolách v spoločnosti COMISTEL,
s.r.o. aktívne vypovedali a podali vysvetlenie, totiž jednoznačne dosvedčili prijatie služieb v zmysle faktúr

od žalobcu (pri ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie dane) a uzatvorených zmlúv.

21. Z výsluchov svedkov C. H. H. a G. I. vôbec nevyplývalo, že by správcovi dane ich odpovede
„nestačili“, alebo že by ich považoval za neurčité alebo všeobecné. Uvedení svedkovia ani razneodpovedali, že by nevedeli o tom, čo sa vykonávalo, aké služby a akým spôsobom sa vykonávali.
Ak chcel správca dane konkrétnejšie odpovede, mal sa ich adresnejšie pýtať a svedkom klásť otázky
týkajúce sa právnych vzťahov a predmetu daňovej kontroly u žalobcu. Týmto postupom správcu

dane boli porušené práva žalobcu a bolo mu odňaté právo na spravodlivé konanie, pričom mu bola
zároveň odňatá možnosť uplatnenia jeho práv. Preto žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutia
finančných orgánov a po vrátení veci na nové konanie nariadil správcovi dane, aby vykonal výsluchy
G. I. a C. H. H..

22. Zamestnanci finančných orgánov ako osoby bez odbornej spôsobilosti nemohli kvalifikovane
vyhodnotiť a posudzovať obsah poskytovaných služieb, či obsah záznamov o poskytnutých službách
a pracovných výkazov. Správca dane mal pre relevantné posúdenie veci zabezpečiť do konania
odborne spôsobilú osobu a prípadne zabezpečiť znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie ohľadne
poskytovaných služieb, primeranosti rozsahu, v akom boli deklarované, posúdenia relevantnosti zápisov
z poskytnutých služieb a primeranosti nákladov, resp. ceny v tomto segmente.

23. Finančné orgány pochybili, keď napriek opakovaným návrhom žalobcu nevykonali výsluch F. G.
ako svedka, ktorý bol osobou, ktorá sa mala podieľať na zabezpečovaní týchto služieb. Za dostatočné
žalobca nepovažoval jeho zodpovedanie niekoľkých všeobecných otázok pri začatí daňovej kontroly dňa
23. februára 2018, kedy sa vyjadril ako osoba splnomocnená za žalobcu. Predmetné plnomocenstvo

však bolo v priebehu daňovej kontroly zrušené.

24. Žalobca nemohol niesť zodpovednosť za to, že spoločnosť LETA s.r.o. nepodávala daňové priznania
kdanizpridanejhodnoty,pretožetonemalakozistiťaanipreveriť.Suvedenouobchodnouspoločnosťou
mal uzatvorenú obchodnú zmluvu, dohodnuté podmienky spolupráce a jeho zástupca F. G. v súvislosti

s jej plnením komunikoval s D. A., konateľom uvedenej spoločnosti, ktorý mal vedomosť, že práce boli
aj vykonané a ich vykonanie potvrdené.

25. Finančné orgány nevykonali riadne a relevantné právne posúdenie veci. Síce formálne odcitovali
úryvky z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a tiež Súdneho dvora Európskej únie, ale tieto závery

nesprávne aplikovali. Finančné orgány vôbec nevykonali právne posúdenie veci v kontexte judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie.

26. Žalobca zdôraznil, že neuznaním jeho práva na odpočítanie dane spôsobom prezentovaným
finančnými orgánmi, došlo k hrubému porušeniu princípu daňovej neutrality a jeho práva ako daňového

subjektu na odpočítanie dane. Došlo k porušeniu základných princípov uplatňovania systému dane z
pridanej hodnoty, ktorý je v rámci Európskej únie zjednotený prijatím Smernice č. 2006/112/ES, ktorej
výklad a jednotná a správna aplikácia v právnych poriadkoch a súdnymi orgánmi jednotlivých členských
štátov je zabezpečovaná prostredníctvom právne záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V
tejto súvislosti poukázal na základné stanovisko a východisko Súdneho dvora Európskej únie, prevzaté

aj judikatúrou slovenských súdov, v zmysle ktorého právo na odpočítanie dane je základnou zásadou
a neoddeliteľnou súčasťou spoločného systému dane z pridanej hodnoty, ktoré v zásade nemôže
byť obmedzené a uplatňuje sa bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na
vstupe. Zásada daňovej neutrality sa odráža v režime odpočítania dane, ktorého cieľom je úplne
zbaviť podnikateľa bremena dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho

hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty v dôsledku toho zabezpečuje
úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod
podmienkou, že tieto činnosti samé v zásade podliehajú dani z pridanej hodnoty. Daň z pridanej hodnoty
sa uplatňuje na všetky transakcie výroby alebo distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo
zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu. Z toho vyplýva, že čo sa týka dane z pridanej

hodnoty, každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani z pridanej
hodnoty splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora
Európskejúnietedavyplýva,žeprávozdaniteľnýchosôbodpočítaťzdanezpridanejhodnoty,ktorúmajú
zaplatiť, daň už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje
základnú zásadu spoločného systému dane z pridanej hodnoty zavedeného právnou úpravou Európskej

únie. Súdny dvor Európskej únie vo svojich rozhodnutiach ustálil, že opatrenia, ktoré majú členské štáty
možnosť prijať s cieľom zabezpečiť správny výber dane a predchádzať daňovým podvodom, nesmú
ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov. Z tohto dôvodu sa nemôžu používaťspôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie dane a tým neutralitu dane z pridanej
hodnoty, ktorá predstavuje základnú zásadu spoločného systému dane z pridanej hodnoty.

27. V nadväznosti na poukaz na Smernicu č. 2006/112/ES žalobca navrhol, aby vo veci konajúci
súd predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku a požiadal tak o výklad právnych
noriem práva Európskej únie, ktorých zodpovedanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie a správne právne
posúdenie veci. Žalobca zároveň aj navrhol znenie prejudiciálnych otázok.

28. Vedenie dokazovania zo strany správcu dane bolo podľa žalobcu nezákonné, formalistické a
neprimerané, bolo vykonané neúplne a bolo vedené nesprávnym spôsobom, pričom v konaní došlo k
viacerým procesným pochybeniam zo strany správcu dane. Zistené skutočnosti boli finančnými orgánmi
vyhodnotené nesprávne a subjektívne. Finančné orgány pochybili, keď žalobcovi pričítali existenciu
dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Na žalobcu tak finančné
orgány preniesli nedostatky iného daňového subjektu. Žalobca nesúhlasil s tvrdením finančných

orgánov, že ním vyúčtované plnenia, pri ktorých uplatnil právo na odpočítanie dane, sa opieralo
len o formálne vystavené faktúry. Žalobcovi ani nebolo zrejmé, ako k tomu finančné orgány dospeli.
Poukázal na to, že k vystaveným faktúram boli vždy uzatvorené zmluvy, prípadne boli vyhotovené
objednávky a ako doklad o prevzatí plnenia si účastníci zmluvných vzťahov vystavovali aj výkazy
(potvrdenia) o vykonanom plnení, ktoré tvorili prílohy vystavených faktúr (alebo inak nazvané výkazy)

a k reklamným plneniam predložil správcovi dane aj fyzické dôkazy k výsledkom plnenia. Zastával
názor, že vyfakturované plnenia riadne preukázal a nesúhlasil s názorom žalovaného, že k predmetným
plneniam nedošlo, pretože nepredložil k daňovej kontrole správcom dane požadované doklady. Žalobca
tiež poukazoval na neprimerané jednanie a nezákonné požiadavky zo strany správcu dane na rozsah
dôkazov potrebných na uznanie práva na odpočítanie dane. Postup finančných orgánov predstavoval

porušenie majetkových práv žalobcu.

III.
Vyjadrenie žalovaného

29. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23. júla 2020 konštatujúc, že napadnuté rozhodnutie
bolo vydané v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase.

30. Správca dane konal v maximálnej súčinnosti so žalobcom v pozícii kontrolovaného daňového
subjektu a vykonal značné množstvo úkonov za účelom získania dôkazov k prevereniu (verifikovaniu)

skutočností, ktoré deklaroval žalobca predloženými faktúrami od spochybnených dodávateľských
spoločností. Správca dane sa zaoberal všetkými argumentami, námietkami či návrhmi žalobcu a
žalobcovi umožnil plne si uplatniť svoje práva kontrolovaného daňového subjektu. Žalovaný sa plne
stotožnil s vyhodnotením zisteného skutkového stavu zo strany správcu dane s dôrazom na záver,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno s poukázaním na niektoré rozsudky z rozhodovacej praxe

Najvyššieho súdu SR. Žalovaný preto rezolútne odmietol tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutie
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je nesprávne, nezákonné a nepreskúmateľné z dôvodu
predchádzajúceho nezákonného postupu finančných orgánov.

31. Žalovaný taktiež odmietol argumentáciu žalobcu, že len formálnym konštatovaním určitých

skutočností zapríčinil to, že sa vec dostala do štádia konania pred Krajským súdom v Bratislave. Už
správca dane poukázal na to, že žalobca si riadne neplnil svoje povinnosti daňového subjektu, a že nebol
súčinný v rámci preverovania obchodných prípadov v súvislosti s daňovou kontrolou u deklarovanej
odberateľskej spoločnosti COMISTEL, s.r.o. Už v tom čase bol žalobca nespoľahlivým daňovým
subjektom. Keď správca dane vyjadril svoje pochybnosti a vyzval žalobcu na predloženie relevantných

dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia deklarované faktúrami od spochybnených dodávateľských
spoločností, bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy. Je tak zrejmé, že konanie pred správnym súdom
si žalobca zapríčinil sám.

32. K námietke žalobcu, že pre spoločnosť COMISTEL, s.r.o. išlo o poskytovanie služieb správy a

administrácie LAN/WAN, hostingových služieb a iných elektronických služieb, ktoré boli poskytované
online v reálnom čase, a ktorých poskytovanie sa nezaznamenáva v papierovej, ani inej materiálnej
podobe, žalovaný už v odvolacom konaní konštatoval, že bolo na samotnom žalobcovi, aké doklady a
dôkazysizaobstaráapredložísprávcovidanepočasdaňovejkontrolyavyrubovaciehokonania.Žalobcamohol podrobne objasniť okolnosti nakontaktovania sa na dotknuté spoločnosti, predložiť dôkazy o tom,
že tieto spoločnosti ponúkali, resp. mali zverejnenú ponuku, alebo reklamu, prípadne dôkazy o tom,
odkiaľ získal na predmetné spoločnosti referencie, odporúčania. Žalobca mohol predložiť e-mailovú

komunikáciučiužsdeklarovanýmidodávateľskýmispoločnosťami,aleajsodberateľskouspoločnosťou.
Bolo teda na žalobcovi, aby už v čase deklarovaných zdaniteľných plnení si zabezpečil dôkazy, ktoré by
potom mohol predložiť s odstupom času, napríklad z dôvodu obhájiteľnosti pred správcom dane.

33. S námietkou žalobcu, že pasivitu iného účastníka zmluvného vzťahu v daňovej kontrole vedenej u

žalobcu nebolo možné pričítať na ťarchu žalobcu, žalovaný súhlasil, ale len za predpokladu, že daňový
subjekt (všeobecne) unesie svoje dôkazné bremeno v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie
dane, ktoré nie je možné považovať za automatické právo. Žalovaný mal za to, že dostatočne objasnil,
prečo sa žalobcom označená rozhodovacia prax Súdneho dvora Európskej únie nevzťahovala na jeho
prípad.

34. K spochybnenej výpovedi svedka žalovaný uviedol, že predmetnú výpoveď správca dane vyhodnotil
správne. Žalovaný dal do pozornosti celú zápisnicu o pojednávaní č.
102135930/2019/9106405/Šte zo dňa 10. septembra 2019. Žalovaný sa k predmetnej svedeckej
výpovedi vyjadril aj v napadnutom rozhodnutí, keď uviedol, že svedok nevedel vysvetliť/objasniť,
čo znamenali jednotlivé služby, nevedel, z akej adresy bola počítačová sieť spravovaná, nepoznal

terminológiu, dokonca nevedel, čo znamená termín „service desk“ a čo je jeho obsahom. Nebolo zrejmé,
ako potom mohol vykonávať predmetné služby v oblasti IT, resp. ako mohol vedieť posúdiť nákupnú
hodnotu v preverovaných obchodných prípadoch, ak by ich chcel zabezpečiť v subdodávke. Žalovaný
tiež poukázal na skutočnosť, že svedok predmetné zdaniteľné plnenia nedeklaroval za spoločnosť
ani daňovými priznaniami, či kontrolnými výkazmi. Výpoveď predmetného svedka považovali finančné

orgány za formálnu a za výpoveď bez dôkaznej váhy. Finančné orgány sa rozhodne nestavali do
pozície relevantných posudzovateľov odborných služieb v oblasti IT. Aj laik však z výpovede svedka
zaznamenanej v zápisnici o pojednávaní č. 102135930/2019/9106405/Šte zo dňa 10. septembra 2019
mohol relevantne vyhodnotiť jej formálnosť.

35. V súvislosti s namietaným nahliadnutím do vykonaných daňových kontrol u deklarovanej
odberateľskej spoločnosti COMISTEL, s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane konal v súlade s § 24
ods. 2, ods. 3 a ods. 4 daňového poriadku v nadväznosti aj na § 3 ods. 3 a ods. 5 daňového poriadku.
Správca dane teda konal zákonne, preto aj získané dôkazy boli zákonne získanými dôkazmi, na ktoré
bol správca dane povinný prihliadať.

36. K námietke žalobcu, že nebola vykonaná svedecká výpoveď F. G., žalovaný uviedol, že
splnomocnený zástupca žalobcu mohol v tom čase navrhnúť ďalšie ústne pojednávanie za účelom
objasnenia skutočností k preverovaným obchodným prípadom. Správca dane dokonca písomne
informoval žalobcu, že môže prísť nahliadnuť do spisu. Uvedenú námietku preto žalovaný nepovažoval

za relevantnú.

37. Námietka žalobcu, že správca dane mal už v čase daňovej kontroly vyjadriť svoje pochybnosti podľa
§ 46 ods. 5 daňového poriadku, bola zavádzajúca. Správca dane tak totiž učinil dňa 22. októbra 2018.

38. Skutočnosť, že deklarované dodávateľské spoločnosti nepodávali daňové priznania k dani z pridanej
hodnoty ani kontrolné výkazy za rok 2016 (až na špecifikované výnimky), finančné orgány v žiadnom
prípadenedávalizavinužalobcovi.Tietoskutočnostialebolsprávcadanepovinnývyhodnotiťažalovaný
sa s týmto vyhodnotením stotožnil. Žalovaný mal za to, že vychádzajúc z celkového konania žalobcu
ako podnikateľského subjektu nebolo možné konštatovať, že by ten bol konal obozretne a v dobrej viere.

39. Námietky týkajúce sa nezákonného začatia daňovej kontroly boli bezpredmetné. V tomto smere
žalovaný odkázal na skutočnosti, ktoré predchádzali procesu daňovej kontroly.

40. Rozhodnutia finančných orgánov boli v súlade so zákonom, vychádzali zo správneho posúdenia veci

a boli riadne odôvodnené. Nemožno im preto prisúdiť vadu nepreskúmateľnosti, ako to tvrdil žalobca.

IV.
Replika41. Žalobca v replike zo dňa 26. augusta 2020 uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe
neuviedol žiadne nové skutočnosti a opätovne sa nevysporiadal s podstatnými žalobnými argumentami

žalobcu. Žalobca zároveň zotrval na všetkých tvrdeniach uvedených v žalobe.

42. Žalovaný možnosť podať dupliku k replike nevyužil.

V.

Konanie na správnom súde

43. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave

je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/100/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

44. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu
prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

45. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 21. augusta 2025, nakoľko boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie

pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 16. júla 2025
oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti SR.

VII.

Relevantné právne predpisy

46. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

47. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

48. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

49. Podľa § 2 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, predmetom dane je
a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,

b/ poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c/ nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát“),d/ dovoz tovaru do tuzemska.

50. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty, dodaním tovaru je prevod práva nakladať

s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným
majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné
veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna
hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným
kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň

predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

51. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty, dodaním služby, je každé plnenie, ktoré
nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia
práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

52. Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,
ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania

stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru
nájomcovi.

53. Podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

54. Podľa § 49 ods. l zákona o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
55. Podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,

a/ ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,
b/ ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
c/ ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
d/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

56. Podľa § 51 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak:
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,

c/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d/ má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

VIII.

Posúdenie veci správnym súdom

57. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov,
ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl
2016. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných

námietok posúdiť, či finančné orgány pri vydaní predmetných rozhodnutí a v konaní, ktoré predchádzalo
ich vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.

58. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných
orgánov vo veci odpočítania dane, správny súd prvotne uvádza, že právo zdaniteľných osôb na

odpočítanie dane, ktorú majú zaplatiť, dane splatnej alebo už zaplatenej na vstupe z tovarov, ktoré
nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému
dane z pridanej hodnoty. I keď právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane predstavuje základnú
zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty, môže byť obmedzené, resp.odopreté, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok
(alebo formálnych podmienok) pre priznanie práva na odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému
podvodu, či k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo

dňa 30. júna 2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26. októbra 2022 a sp. zn. 6Sžfk/41/2021 zo dňa 30.
marca 2023). Ide o rôzne právne dôvody pre obmedzenie, resp. odopretie práva na odpočítanie dane,
ktorých jednoznačné odlíšenie je dôležité najmä v súvislosti s rozsahom a predmetom dokazovania či
inštitútom dôkazného bremena. V rámci správneho súdneho prieskumu rozhodnutí finančných orgánov,
ktorými tie odopreli žalobcovi právo na odpočítanie dane a vyrubili mu rozdiel dane, je potom správny

súd viazaný dôvodom obmedzenia, resp. odopretia práva na odpočítanie dane vymedzeným finančnými
orgánmi.

59.Vychádzajúczobsahurozhodnutífinančnýchorgánovmožnokonštatovať,žežalobcovibolvyrubený
rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok
pre priznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu. Správny súd preto venoval v medziach

žalobných námietok osobitnú pozornosť prieskumu záveru finančných orgánov o nepreukázaní splnenia
hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu.

60. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa v zmysle zákona o dani
z pridanej hodnoty rozumejú: existencia zdaniteľného plnenia (i), jeho dodanie zdaniteľnou osobou (ii) a

použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti (iii). Právo
na odpočítanie dane pritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. Ak
čo i len jedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane
nie je splnená, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

61. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje.
Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,
zmluvou). Predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností
preukazuje daňový subjekt. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je

bezvýhradné, resp. neobmedzené. Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje
povinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú
mieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť
daný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, kedy
preukazované skutočnosti nastali. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňového subjektu

požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne
nemožné.

62. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i)
povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom

uplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok
a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu.
Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt
preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami
správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy

nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového
subjektujednoznačnevyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednú
schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Je tak zrejmé,
že úlohou správcu dane pri verifikovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane je
vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či pri

predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. To znamená, že pokiaľ si daňový subjekt
uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené.

63. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,

pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniudôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Inými slovami, nepostačuje
predložiť faktúru, či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú

pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie
ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom
rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.

64. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v medziach žalobných námietok posúdiť aj

preskúmavanú právnu vec.

65. Ako to už bolo naznačené, finančné orgány v preskúmavanej právnej veci spochybnili samotnú
existenciu materiálneho plnenia, t.j. poskytnutie služieb, ako aj poskytnutie týchto služieb inou
zdaniteľnou osobou. Finančné orgány teda spochybnili v poradí prvú i druhú hmotnoprávnu podmienku
na odpočítanie dane, keď uzavreli, že sa jednalo len o fakturačné obchody bez existencie reálneho

plnenia. Konkrétne podľa sporných faktúr mala spoločnosť LETA s.r.o. dodať žalobcovi routing
prevádzky, management služby, server hosting, billingové služby a spracovanie analytických dát pre
spoločnosť COMISTEL, s.r.o., pričom následne tieto služby žalobca fakturoval spoločnosti COMISTEL,
s.r.o. Podľa sporných faktúr mala spoločnosť LETA s.r.o. žalobcovi dodať aj reklamné a propagačné
služby, resp. materiály.

66. Žalobca predložil správcovi dane sporné faktúry, ďalej faktúry vystavené pre spoločnosť COMISTEL,
s.r.o., prílohu k faktúre č. 160100018, prílohu k faktúre č. 160100019 a č. 160100021, výkaz o prevedení
práckfaktúreč.160100022a160100023,pričomztýchtolistinnýchdôkazovniejezrejmé,ktokonkrétne
mal služby vykonať. Žalobca taktiež predložil zmluvu o prevádzke a poskytovaní servisnej podpory a

ďalších službách uzatvorenú so spoločnosťou LETA s.r.o. dňa 14. mája 2016 ako aj obsahovo totožné
zmluvy uzatvorené so spoločnosťami COMISTEL, s.r.o. a ISSA SK, s.r.o. dňa 16. septembra 2014.

67. F. G. do zápisnice o začatí daňovej kontroly dňa 23. februára 2018, pokiaľ ide o podnikateľskú
činnosť žalobcu v roku 2016, uviedol, že žalobca vlastnil internetový portál infoglobe.sk a v roku 2016

uskutočňoval reklamnú a sprostredkovateľskú činnosť prevažne v oblasti IT služieb pre spoločnosť
COMISTEL, s.r.o. Tiež potvrdil, že vystavoval faktúry a zodpovedal za ich správnosť. Správcovi dane
zaslal vysvetlenie zo dňa 31. januára 2019, v ktorom zopakoval, že služby IT pre COMISTEL, s.r.o.
žalobca iba sprostredkoval a dodal, že žiadne podklady, okrem tých, ktoré mal k dispozícii aj správca
dane, už nemal, keďže všetko obdržala spoločnosť COMISTEL, s.r.o., a to vrátane prístupových údajov

do informačných systémov s tým, že tieto doklady môže doložiť iba spoločnosť COMISTEL, s.r.o. Týmito
dokladmivšaknedisponovalaanispoločnosťCOMISTEL,s.r.o.,pričomtátoskutočnosťbolapreukázaná
v rámci daňovej kontroly vykonanej práve v tejto spoločnosti za mesiac október 2016.

68. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vypočutie F. G. v pozícii svedka za účelom, aby mu mohol klásť otázky,

správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane F. G. v postavení svedka
nevypočul s odôvodnením, že ten sa vyjadril do zápisnice o začatí daňovej kontroly. Je tiež zrejmé, že F.
G., ako splnomocnený zástupca a syn konateľky žalobcu, sa kedykoľvek mohol dostaviť pred správcu
dane,respektívejehoprítomnosťmoholkedykoľvekzabezpečiťsplnomocnenýzástupcažalobcuvrámci
daňovej kontroly, pokiaľ považoval za potrebné, aby sa ešte k realizácii zdaniteľných plnení vyjadril.

F. G., splnomocnený na konanie v mene žalobcu, sám uviedol, že za žalobcu konal výlučne on sám,
a že podpisoval faktúry. Okrem svojho vyjadrenia do zápisnice o začatí daňovej kontroly zo dňa 23.
februára2018,zaslalF.G.správcovidaneajpísomnévyjadreniezodňa31.januára2019,vktoromsvoje
predchádzajúce vyjadrenie potvrdil, pričom tiež potvrdil, že nemá žiadne doklady, ktorými by preukázal
dodanie služieb spoločnosti COMISTEL, s.r.o. F. G. zastupoval žalobcu na základe generálnej plnej

moci zo dňa 14. októbra 2013 v celom rozsahu. Žalobca následne odvolal dňa 14. marca 2019 plnú
moc udelenú F. G., avšak iba v rozsahu zastupovania v rámci daňovej kontroly. Z dôvodovej správy
k daňovému poriadku vyplýva, že na účely správy daní je každý povinný vypovedať ako svedok o
dôležitých okolnostiach týkajúcich sa iných osôb, ak sú mu známe. O výsluch svedka pôjde vtedy, ak
sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam, ktoré pozná, ak sa tieto týkajú

iných osôb. F. G. však bol oprávnený na konanie v mene žalobcu, nešlo teda na tieto účely o inú osobu.
Správny súd preto dospel k záveru, že správca dane nepochybil, keď návrhu žalobcu na vypočutie F.
G. v pozícii svedka nevyhovel.69. V súvislosti s pochybnosťami správcu dane vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok
na priznanie práva na odpočítanie dane správny súd uvádza, že z vykonaného dokazovania mal
preukázané, že tieto sa zakladali na konkrétnych skutočnostiach. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že

konkrétne služby poskytnuté žalobcovi spoločnosťou LETA s.r.o., ktoré mal žalobca následne poskytnúť
spoločnosti COMISTEL, s.r.o., boli v predložených faktúrach vymedzené naozaj veľmi všeobecne,
pričom išlo o služby, ktoré mali väčšinou virtuálnu povahu a mali sa uskutočňovať prístupovými kódmi.
Sám žalobca poukázal na to, že poskytovanie elektronických služieb sa nezaznamenávalo v papierovej,
ani inej materiálnej podobe. Práve s poukazom na uvedené bolo v záujme žalobcu na účely preukázania

zdaniteľných plnení zabezpečiť konkrétnosť sporných faktúr a rovnako tiež riadne vypĺňanie pracovných
výkazov a záznamov o vykonaných zásahoch v zmysle zmluvy. Ani konateľ spoločnosti LETA s.r.o. D.
A. pritom nemal potrebné informácie o poskytnutých službách, nevedel, z akej adresy bola počítačová
sieť spravovaná, nepoznal terminológiu a tvrdil tiež to, že niektoré služby mala poskytnúť firma, ktorej
názov si nepamätal. D. A. nevedel uviesť ani dôvod, pre ktorý spoločnosť LETA s.r.o. nepodávala daňové
priznania a kontrolné výkazy. D. A. v rámci výsluchu uviedol, že predloží doklady, avšak tieto nepredložil.

Vo vzťahu k pochybnostiam správcu dane nie je bez významu ani skutočnosť, že konateľ spoločnosti
COMISTEL, s.r.o. mal dlhoročnú prax v IT oblasti a teda je naozaj nanajvýš zvláštne, že by si dal
služby IT vykonať spoločnostiam, ktoré sa týmto nezaoberajú, neboli preukázané ich referencie, ani
predchádzajúca prax v tejto oblasti.

70. Správca dane v konaní okrem vyššie uvedených zistení identifikoval aj ďalšie spochybňujúce
zistenia, a to skutočnosť, že spoločnosť LETA s.r.o. nezamestnávala podľa odpovede Sociálnej
poisťovne nijakých zamestnancov, ďalej skutočnosť, že spoločnosť LETA s.r.o. prijímala v roku 2016
finančné prostriedky podľa odpovede Tatra banka, a.s. výhradne od žalobcu, ktoré boli následne ihneď
vybraté, či nepodávanie daňových priznaní a kontrolných výkazov dodávateľom, t.j. spoločnosťou

LETA s.r.o. Tieto skutočnosti spochybňovali tak dodanie služieb žalobcovi ako aj prijatie služieb od
potencionálneho subdodávateľa spoločnosti LETA s.r.o. Skutočnosť, že subdodávateľ spoločnosti LETA
s.r.o. nebol zistený a neidentifikoval ho ani samotný dodávateľ, t. j. spoločnosť LETA s.r.o., znemožnila
ďalšie zisťovanie toho, kto služby skutočne poskytol. O obsahovej náplni a presnej špecifikácii
poskytovaných služieb, skutkovom priebehu ich poskytovania a subjektoch, ktoré sa mali na plnení

podieľať, existovali na základe vykonaného dokazovania mnohé nejasnosti až rozpory, ktoré správca
dane v prvostupňovom rozhodnutí veľmi konkrétne pomenúva. Tieto rozpory neboli schopné vyvrátiť ani
formálne vystavené doklady žalobcu a ani všeobecné výpovede a vyjadrenia zúčastnených subjektov
za žalobcu, dodávateľa a odberateľa, ktoré sa zhodovali v podstate len v tom, že formálne vykonanie
služby potvrdili.

71. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje zhodne s finančnými orgánmi,
že deklarované zdaniteľné plnenia - IT služby, ktoré mala žalobcovi poskytnúť spoločnosť LETA s.r.o.,
boli na základe vykonaného dokazovania správcom dane dôvodne spochybnené, pričom žalobca po
prenesení dôkazného bremena nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by potvrdil skutočnosti ním

deklarované na predložených sporných faktúrach. Dôkazné bremeno, ktorým bol žalobca v predmetnom
daňovom konaní zaťažený, pritom nebolo neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti správcu dane
sa týkali len vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom. Išlo teda o
okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu a od žalobcu rozhodne možno spravodlivo
požadovať, aby vedel vysvetliť a preukázať (či už predložením alebo označením dôkazov) podstatu ním

realizovaného obchodného vzťahu.

72. Pochybnosti správcu dane by neboli spôsobilé zmeniť ani svedecké výpovede C. H. H. a G. I.
zo spoločnosti COMISTEL, s.r.o., a to z dôvodu, že v preskúmavanej právnej veci bola vykonaným
dokazovaním spochybnená jedna zo základných hmotnoprávnych podmienok priznania nároku na

odpočítanie dane v podobe existencie materiálneho plnenia, a to tak vo vzťahu medzi dodávateľom
žalobcu, t.j. spoločnosťou LETA s.r.o., a žalobcom, ako aj vo vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou
COMISTEL, s.r.o., pričom spoločnosť COMISTEL, s.r.o. voči tomuto záveru správcu dane ani nebrojila.
Správnemu súdu z návrhov na svedecké výpovede nie je zrejmé, ako by sa z ich obsahu malo potvrdiť,
že predmetné služby pre žalobcu dodala práve spoločnosť LETA s.r.o., keď služby podľa vyjadrení

samotného žalobcu mali len virtuálnu podobu a mali sa uskutočňovať prístupovými kódmi. Samotný
správny súd v tejto súvislosti dodáva, že nebolo jeho povinnosťou uskutočniť výsluch uvedených osôb,
keďže nie je súdom skutkovým (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, ktoré sa všakna daný prípad nevzťahujú), ale súdom, ktorý na základe uplatnených žalobných bodov preskúmava
zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

73. V nadväznosti na faktúry, ktorých predmetom bolo dodanie reklamných a propagačných služieb,
resp. materiálov, správny súd uvádza, že z predložených listinných dôkazov, CD a DVD nosičov nie
je vylúčené, ale ani potvrdené, že k nejakým službám takéhoto charakteru, resp. k dodaniu takéhoto
materiálu reálne došlo. Nevyplýva z nich však to, kto ich uskutočnil. Žalobca deklaroval dodanie takýchto
služieb, resp. materiálov spoločnosťou LETA s.r.o., avšak táto skutočnosť bola vykonaným dokazovaním

dôvodne spochybnená a iná zdaniteľná osoba (namiesto spoločnosti LETA s.r.o. ako dodávateľa) nebola
zistená. Zistená nebola ani subdodávateľská zdaniteľná osoba spoločnosti LETA s.r.o. ako dodávateľa.
Preto aj pri týchto faktúrach boli spochybnené základné hmotnoprávne podmienky na priznanie nároku
na odpočítanie dane, či už absencia reálnej existencie poskytnutej služby v deklarovanom rozsahu, ako
aj ich prípadné poskytnutie prostredníctvom inej zdaniteľnej osoby.

74. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca skutočne nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane.

75. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa začatia daňovej kontroly, z administratívneho spisu je
zrejmé, že daňová kontrola bola v preskúmavanej právnej veci začatá dňa 23. februára 2018, a to s

odkazom na ustanovenie § 46 ods. 3 daňového poriadku spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly
z dôvodu, že existovalo dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady žalobcu budú pozmenené,
znehodnotené alebo zničené. Zo zápisnice o začatí daňovej kontroly mal správny súd preukázané, že
táto obsahuje všetky zákonné náležitosti, konkrétne je v nej uvedený (i) deň začatia daňovej kontroly -
23. februára 2018, (ii) miesto vykonávania daňovej kontroly - Daňový úrad Bratislava, Dr. Vl. Clementisa

10, Bratislava, miestnosť 306, (iii) predmet daňovej kontroly - daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobia: január 2016, február 2016, marec 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september
2016, október 2016 a november 2016. V predmetnej zápisnici bol uvedený aj dôvod začatia daňovej
kontroly.

76. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že neboli splnené zákonné podmienky na začatie daňovej kontroly
podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku, správny súd uvádza, že správca dane zistil prostredníctvom
daňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu, a to spoločnosti COMISTEL, s.r.o., že žalobca
v pozícii dodávateľa tejto spoločnosti, konkrétne konateľka žalobcu A. B., so správcom dane
nespolupracovala. Preto správca dane obávajúc sa práve znehodnotenia alebo zničenia dokladov

dôvodne využil postup podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku, pričom je potrebné dodať, že v daňovom
konaní nebolo preukázané a ani tvrdené žalobcom, že by týmto postupom bolo zasiahnuté do práv
žalobcu garantovaných daňovým poriadkom v rámci výkonu daňovej kontroly. Správny súd preto
vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.

77. Správny súd za dôvodnú nepovažoval ani námietku žalobcu, že správca dane nepostupoval v súlade
s ustanovením § 46 ods. 5 daňového poriadku a nevyzval ho k podaniu vysvetlenia, týkajúceho sa ním
predložených či navrhnutých dôkazov, pričom mal za to, že správca dane preukázateľne nespochybnil
ani jeden predložený dôkaz. Správny súd mal totiž obsahom administratívneho spisu preukázané,
že žalobca bol v priebehu daňovej kontroly najskôr pomerne stručne oboznámený o pochybnostiach

správcu dane vo vzťahu k deklarovaným obchodom so spoločnosťou LETA s.r.o. Konkrétne išlo o výzvu
zo dňa 22. októbra 2018, prostredníctvom ktorej správca dane na základe skutočnosti, že spoločnosť
LETA s.r.o., ako deklarovaný dodávateľ žalobcu nereagoval na výzvy správcu dane, nebolo možné
vypočuť konateľa tejto spoločnosti D. A. prostredníctvom MVI a potom čo mal správca dane k dispozícii
iba doklady predložené žalobcom, oznámil žalobcovi, že v procese dokazovania nebolo zo strany

spoločnosti LETA s.r.o. potvrdené a preukázané dodanie služieb pre žalobcu. Následne však bol žalobca
oboznámený o konkrétnejších zisteniach a pochybnostiach správcu dane a podrobnom priebehu
daňovej kontroly, a to na ústnom pojednávaní dňa 09. apríla 2019 so záverom, že obchodná spolupráca
so spoločnosťou LETA s.r.o. nebola žiadnym spôsobom potvrdená a preukázaná. Hoci v zápisnici o
ústnom pojednávaní správca dane výslovne neodkazuje na ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku,

z materiálneho hľadiska išlo z jeho strany o doplnenie a konkretizáciu jeho pochybností k deklarovaným
obchodom žalobcu, ku ktorým mal žalobca dostatočný priestor pred vydaním protokolu sa vyjadriť a
predložiť dôkazy preukazujúce deklarované obchody. Uvedené úkony správcu dane tak správny súdvyhodnotil ako úkony oboznamujúce žalobcu o pochybnostiach správcu dane a tak naplňujúce jeho
povinnosť stanovenú v § 46 ods. 5 daňového poriadku.

78. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd dodáva, že konkrétne pomenovanie a rozsah
pochybností správcu dane vždy závisí od okolností prípadu. Pokiaľ v preskúmavanej právnej veci
správca dane nemal k dispozícii žiadne podklady od deklarovaného dodávateľa, napr. jeho vyjadrenia,
jeho daňové priznanie, poprípade jeho kontrolné výkazy, ktorými by mohol overiť, či skutočne
k deklarovanému plneniu došlo, je z pohľadu správneho súdu konštatovanie správcu dane, že

reálnosť obchodnej spolupráce so spoločnosťou LETA s.r.o. nebola žiadnym spôsobom preukázaná,
dostačujúca.Užbolototižopakovanejudikované,želenfaktúry,respektíveinéformálnedoklady,ktorých
materiálny podklad nie je preukázaný, ako listinné dôkazy pre preukázanie deklarovaných obchodov
nestačia (ods. 63 rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/71/2022 zo dňa 27. februára
2024). Žalobca vedel o pochybnostiach správcu dane, a preto mal možnosť tieto pochybnosti rozptýliť
prostredníctvom ním predložených ďalších dôkazov. Tieto pochybnosti podporil, nie potvrdil, aj výsledok

daňovej kontroly spoločnosti COMISTEL, s.r.o. za zdaňovacie obdobie október 2016, že k dodaniu
služieb zo strany žalobcu nedošlo. Spoločnosť COMISTEL, s.r.o. sa voči tomuto záveru správcu dane
ani nebránila, pričom správny súd zdôrazňuje, že táto skutočnosť je ale bezpredmetná pre posúdenie
danej veci.

79. Záverom správny súd k žalobcom citovanej rozhodovacej praxi Súdneho dvora Európskej únie
dodáva, že z dôvodu spochybnenia spenia základných hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva
na odpočítanie dane sa na danú vec vzťahovali výlučne tie rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie,
ktoré sa týkali problematiky hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane.

80. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie správny súd uvádza, že k rovnakým právnym záverom
dospel aj Najvyšší správny súd SR v skutkovo a právne obdobnej veci identických účastníkov konania,
a to v rozsudku sp. zn. 1Sfk/44/2022 zo dňa 29. októbra 2024, sp. zn. 3Sfk/44/2022 zo dňa 09. októbra
2024 a sp. zn. 5Sfk/36/2022 zo dňa 25. septembra 2024.

81. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných
námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa §
190 SSP zamietol.

82. Pre úplnosť správny súd uvádza, že návrh žalobcu, aby správny súd položil Súdnemu dvoru

Európskej únie prejudiciálnu otázku, a aby túto súdnu inštanciu požiadal o výklad právnych noriem
Európskejúnie,predstavovalvkonečnomdôsledkunávrhžalobcunaprerušeniekonania.Vnadväznosti
na uvedený návrh žalobcu však správny súd pripomína, že nie je súdom poslednej inštancie, a
teda nemá povinnosť predkladať Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky. Samozrejme,
správnemu súdu je tento procesný postup umožnený, pokiaľ to uzná za potrebné pre rozhodnutie vo

veci. Správny súd posúdil dôvodnosť predmetného návrhu žalobcu a dospel k záveru, že návrh žalobcu
na prerušenie konania nebol dôvodný, keďže posudzovaná vec nie je z pohľadu rozhodovacej činnosti
Súdneho dvora Európskej únie sporná a v podstate je konzistentne riešená, keď v prípade nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok neprichádza do úvahy priznanie nároku na odpočítanie dane. Správny súd
preto návrh na prerušenie konania zamietol. V nadväznosti na zamietnutie návrhu na prerušenie konania

správny súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho správneho súdu SR prezentované v rozsudku sp. zn.
5Sfk/36/2022 zo dňa 25. septembra 2024, ods. 54.

83. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v
súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

84. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným

Centrum právnej pomoci (písm. c/).