Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dominik Čipka

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 32Sas/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100663
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0724100663.4

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX,
E., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova
1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-12379/33-13 zo dňa
05.04.2013, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.03.2023, ktoré bolo postúpené na
Správnemu súdu v Bratislave dňa 01.06.2023 (ďalej len „podanie žalobcu I“), sa žalobca domáhal
odstránenia nečinnosti Sociálnej poisťovne vo veci rozhodovania o jeho nároku na starobný dôchodok

(žiadosť podaná dňa 27.10.2022) v zmysle zákonov č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov a č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.12.2003.
Zároveň sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva zboru
väzenskej a justičnej stráže (ďalej aj „GR ZVJS“ alebo „žalovaný“) č. 441 014 745 0 zo dňa 05.08.2008 vo
veci dôchodku a preskúmania rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14/2019 zo dňa 05.04.2013.

2. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. BA-7Sa/28/2023-23 zo dňa 15.03.2024 vylúčil žalobu
v časti konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-d-12379/14/2019 zo
dňa 05.04.2013 na samostatné konanie. Vec bola vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.
14Sas/21/2024.

3. Uznesením č. k. 14Sas/21/2024-28 zo dňa 03.07.2024 správny súd v Bratislave vyzval žalobcu na

doplnenie podania I a odstránenie jeho neúplnosti a nezrozumiteľnosti tak, že uvedie deň doručenia
napadnutého rozhodnutia alebo iného oznámenia žalobcovi, opíše rozhodujúce skutočnosti, označí
dôkazy, ak sa ich žalobca dovoláva, uvedie žalobný návrh, teda ako žiada vo veci rozhodnúť a predloží
jedno vyhotovenie (fotokópiu) napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 182 ods. 2 písm. c) zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

4. Podaním zo dňa 23.07.2024 (ďalej len „podanie II.“) žalobca doplnil svoje podanie I tak, že uviedol, že
„navrhuje správanému súdu rozhodnutie GR ZVJS č. GR ZVJS-12379/33-13 zo dňa 05.04.2013 zrušiť
ako rozhodnutie, ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený a na základe právoplatného
rozsudku NS SR zo dňa 31.10.2012 sp. zn. 9So/180/2011 vyzvať Sociálnu poisťovňu, aby v lehote dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku správneho súdu rozhodla o žiadosti žalobcu zo dňa
15.12.2008.“ Spolu s podaním II doručil žalobca správnemu súdu v Bratislave aj rozhodnutie žalovaného

č. GR ZVJS-12379/33-13 zo dňa 05.04.2013.Správny súd v Bratislave z obsahu podaní žalobcu zistil,
že žalobca žiada súd o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-12379/33-13 zodňa 05.04.2013 a zároveň sa domáha ochrany proti nečinnosti sociálnej poisťovne v konaní o žiadosti
žalobcu zo dňa 15.12.2008.

5. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca podal správnu žalobu v sociálnych veciach a žalobu proti
nečinnosti orgánu verejnej správy. Keďže sa jednalo o veci, ktoré nebolo možné spojiť a ani ich nebolo
možnéichmeritórneprejednaťarozhodnúťvrámcijednéhokonaniapredsprávnymsúdom,správnysúd
vBratislavevzmysle§166ods.2CSPvspojenís§25SSPvylúčilžalobuvčastiožalobeprotinečinnosti
orgánu verejnej správy na samostatné konanie. Predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na

správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 14Sas/21/2024 zostala iba žaloba o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. GR ZVJS-12379/33-13 zo dňa 05.04.2013, ktorú vzhľadom na vecnú príslušnosť Správny
súd Bratislave uznesením sp. zn. 14 Sas/21/2024 zo dňa 22.10.2024 postúpil Správnemu súdu v
Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) s odkazom na §10, §13 ods. 3 a §18 ods. 2 SSP, kde je vec
vedená pod sp. zn. 32Sas/10/2024.

6. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciachustanovenýchtýmtozákonom.(2)Každý,ktotvrdí,žejehoprávaaleboprávomchránenézáujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za

podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

7. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

8.Podľa§6ods.2písm.c)SSP:správnesúdyrozhodujúvkonaniachosprávnychžalobáchvsociálnych
veciach.

9. Podľa § 7 písm. a) SSP: správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

10. Podľa § 97 SSP: ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP: správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

12. Keďže zo žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ide o prvostupňové rozhodnutie, voči
ktorému je prípustné odvolanie, správny súd žiadosťou o súčinnosť zo dňa 04.03.2025 požiadal GR
ZVJS o oznámenie, či žalobca podal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu. Dňa 20.03.2025

bola správnemu súdu doručená odpoveď žalovaného, v ktorej tento uviedol, že toto rozhodnutie bolo
žalobcovi doručené dňa 10.04.2013, žalobca proti nemu nepodal odvolanie a napadnuté rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2013.

13. Správny súdny poriadok v ustanovení § 98 ods. 1 upravuje dôvody odmietnutia správnej žaloby

týkajúce sa predovšetkým procesných podmienok konania, ktoré je správy súd povinný skúmať už pri
podaní žaloby ako aj počas celého konania. Splnenie procesných podmienok skúma správny súd z
úradnej povinnosti, pričom nie je viazaný potrebou podania návrhu na postup podľa tohto ustanovenia
zo strany účastníkov konania. Jedným z dôvodov pre odmietnutie správnej žaloby je ten, že sa jedná
o neprípustnú žalobu (§ 98 ods. 1 písm. g) SSP).

14. Za neprípustnú žalobu je podľa SSP považovaná taká žaloba, ktorá smeruje proti rozhodnutiu
alebo opatreniu, ktoré je vylúčené z prieskumu právomoci správneho súdu. Rovnako za neprípustnú
žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP sa považuje žaloba podaná proti prvostupňovému rozhodnutiualebo opatreniu orgánu verejnej správy alebo žaloba podaná počas konania o riadnom opravnom
prostriedku, a to s odkazom na ustanovenie § 7 písm. a) SSP. Ustanovenie § 7 SSP obsahuje
výpočet vecí stojacich mimo právomoci správnych súdov, medzi ktoré sú zaradené aj rozhodnutia, resp.

opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky
riadne opravné prostriedky. Pod pojmom riadne opravné prostriedky sa majú na mysli tie opravné
prostriedky v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové rozhodnutie správneho
orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný úkon, ktorým sa sleduje napadnutie
správneho rozhodnutia).

15. Správny súd po preskúmaní predmetnej veci zistil, že žalobca podal žalobu voči rozhodnutiu
žalovaného č. GR ZVJS-12379/33-13 zo dňa 05.04.2013, t. j. rozhodnutie prvostupňového orgánu
verejnej správy, proti ktorému žalobca nepodal odvolanie, a teda nebola splnená základná procesná
podmienka na vedenie správneho súdneho konania v zmysle § 97 SSP, a to spôsobilý predmet
súdneho prieskumu, keďže žalobca nežiada preskúmať konečné rozhodnutie, ktoré by nadobudlo

právoplatnosťpopredchádzajúcompoužitíriadnehoopravnéhoprostriedkuvsprávnomkonaní.Správny
súd ďalej uvádza, že nie je možné zhojiť podanie žaloby proti prvostupňovému rozhodnutiu, pretože ide
o neprípustnú žalobu v zmysle § 7 písm. a) SSP.

16. Na nedostatok tejto procesnej podmienky bol správny súd povinný prihliadnuť, aj keď sa jedná o

konanievsociálnychveciach,vktoromsažalobcoviakofyzickejosobeposkytujepoučenieoprocesných
právach a povinnostiach tak, aby žalobca neutrpel pri uplatňovaní svojich práv ujmu v zmysle ust. §
199 ods. 2 SSP. S ohľadom na správnym súdom zistené skutočnosti, nemožno konštatovať existenciu
spôsobilého predmetu súdneho prieskumu v zmysle ust. § 6 ods. 1 SSP, t. j. právoplatného konečného
rozhodnutia o podanom odvolaní, ktoré vydal odvolací orgán v zmysle ust. § 180 ods. 1 SSP. Je totiž

nevyhnutné,abyvoveciskonečnouplatnosťourozhodlisprávneorgányaažnáslednejemožnévykonať
prieskum ich rozhodovacej činnosti správnym súdom.

17. Správny súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/5/2022 zo dňa
30.03.2022, v ktorom Najvyšší správny súd SR uviedol: „konanie v správnom súdnictve je prostriedkom

ultima ratio, a teda ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov právnych vzťahov súdom nastupuje
až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Uvedené je zrejmé
z celej konštrukcie Správneho súdneho poriadku, keď zákon napríklad požaduje vyčerpanie žalobcovi
prípustných opravných prostriedkov (§ 7 písm. a) SSP), vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia
správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania (§ 7 písm.

b) SSP), ale tiež upravuje možnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie
orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP). Na
tomto mieste teda možno uzatvoriť, že správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych
orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, respektíve postupmi správnych orgánov
sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade

preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie
a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, respektíve ktoré sa týka základných práv a
slobôd žalobcu. V danej súvislosti treba poukázať na ústavnoprávne korene daného princípu, keď
síce podstatou správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou
štátu a jeho výkonnej moci zverenej správnym orgánom, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne

poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom takejto úpravy je
predísť situácií, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním
procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci.“

18. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že predmetná správna

žaloba je neprípustná, nakoľko sa ňou žalobca domáha prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa a preto podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. a) SSP
žalobu ako neprípustnú odmietol.

19. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z

účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože žaloba bola
odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP, preto
o trovách rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku uznesenia.Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1
SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP),
v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa

§ 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.