Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Mário Pohorelský

Oblasť právnej úpravy – Trestné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/16/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125010906

Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mário Pohorelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125010906.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave 2. októbra 2025

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. B., nar. XX. XXXX XXXX v D.,
bytom C. D. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

1.apríla2025včaseo02:10hod.viedolakovodičosobnémotorovévozidloznačkyE.F.XXX,evidenčné
číslo C., v C. po ulici G., kde po zastavení s vozidlom bol kontrolovaný policajnou hliadkou Obvodného
oddelenia Policajného zboru Hlohovec a vozidlo riadil napriek tomu, že rozhodnutím o priestupku
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Hlohovec pod sp. zn. ORPZ-TT-ODI4-2025/004037 z 12.
marca 2025, právoplatným 12. marca 2025, mu bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 16 (šestnásť) mesiacov od 12. marca 2025 do 12. júla 2026,

t e d a

maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona a § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne
odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.

Podľa§61ods.1,ods.2Trestnéhozákonaukladáobžalovanémuajtrestzákazučinnostiviesťmotorové
vozidlá každého druhu na dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava doručila 3. apríla 2025 obžalobu na obžalovaného
v predmetnej trestnej veci. Proti trestnému rozkazu zo 6. júna 2025 podala odpor, na ktorom zotrvala
aj na hlavnom pojednávaní.

Popredneseobžalobyprokurátorkounahlavnompojednávaníobžalovanýurobilvyhláseniepodľaovine
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Z toho dôvodu bolo dokazovanie v ďalšom priebehu
hlavného pojednávania zamerané na rozhodnutie o treste.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatnej časti listinných dôkazov - odpisu registra trestov,
odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, odpovede na lustráciu
v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a úradného prekladu zápisničného záznamu
a skráteného vyhotovenia rozsudku.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol jedenkrát súdne trestaný na území
Rakúskej republiky rozhodnutím Landesgericht Korneuburg sp. zn. 314 HV 141/2024m z 13.01.2025,
právoplatným 17.01.2025, za krádež. Uložený mu bol trest odňatia slobody vo výmere štyridsaťdva dní
s podmienečným odkladom výkonu so skúšobnou dobou v trvaní tri roky.

Z odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplynulo, že voči
obžalovanému je vedené trestné stíhanie v prejednávanej trestnej veci.

Z odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že
obžalovaný má v období od 6. októbra 2016 do 30. marca 2025 evidovaných tridsaťosem priestupkov

protibezpečnostiaplynulosticestnejpremávky-nerozsvietenésvetlápočasjazdy,prekročenierýchlosti,
nerešpektovanie dopravného značenia, zlý technický stav vozidla, nezapnuté bezpečnostné pásy, jazda
bez platných dokladov na vedenie a prevádzku motorového vozidla, obsluha mobilného telefónu,
jazda pod vplyvom návykových látok, parkovanie na pešej zóne. Priestupky boli v prevažnej miere
vyriešené uložením blokových pokút v rozmedzí od desať eur do stopäťdesiat eur, pri jazde pod

vplyvom návykových látok príslušný správny orgán rozhodnutím o uložení pokuty vo výške tristo eur
a zákazu činnosti na šestnásť mesiacov. Ostatný záznam má obžalovaný zo 14. septembra 2025, keď
sa dopustil priestupku porušením zákazu fajčenia na železničnej stanici. Tento priestupok bol vyriešený
napomenutím.

Z úradného prekladu zápisničného záznamu a skráteného vyhotovenia rozsudku vyplynulo, že hlavné
pojednávanie sa na Krajinskom súde Korneuburg v trestnej veci 314 Hv 141/24m uskutočnilo 13. januára
2025 od 11:30 hod. do 12:12 hod. Obžalovaný bol rozsudkom tamojšieho súdu uznaný vinným, že sa 5.
decembra 2024 v Hainburgu an der Donau ako spolupáchateľ pokúsil osobám s dispozičným právom
spoločnosti Billa AG odobrať cudzie hnuteľné veci, konkrétne štyri fľaše rumu značky BUMBU XO, jednu

fľašu rumu značky Diplomatic Reserva Excl a jednu fľašu rumu značky Pampero v celkovej hodnote
274,40 eura s úmyslom sa ich prisvojením neoprávnene obohatiť a to tak, že spolupáchateľ vzal fľaše
z regálu a uložil ich do ruksaku vystlaného fóliami, zatiaľ čo obžalovaný naširoko rozopäl svoju bundu
a poskytol mu zrakové krytie a spolupáchateľ následne s nimi bez zaplatenia opustil filiálku, pričom
obidvaja boli pri čine pozorovaní pracovníkmi filiálky. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody

v trvaní šesť týždňov s podmienečným odkladom výkonu pri určení skúšobnej doby v trvaní troch rokov
a započítaná bola vyšetrovacia väzba 5. decembra 2024 od 11:45 hod. do 16:10 hod. Tamojší súd zistil
jednu poľahčujúcu okolnosť (riadny spôsob života), priťažujúcu okolnosť nezistil.

Obžalovaný sa k vykonaným dôkazom vyjadril, že pokuty sú väčšinou za zlý technický stav vozidla,

takže to nie je také strašné. V Rakúsku bol len ako vodič, on nič nezobral.Prokurátorka sa v záverečnej reči s poukazom na vykonané dokazovanie, konkrétne na vyhlásenie
obžalovaného o vine, bližšie k skutkovým a právnym okolnostiam nevyjadrovala. Pokiaľ ide o návrhu

trestu, po uznaní obžalovaného vinným navrhla uložiť mu trest odňatia slobody podľa § 348 ods. 1
Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l) a § 37 písm. h) Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere štyri mesiace so zaradením na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Nepodmienečný výkon trestu odôvodnila skutočnosťou, že predmetný trestný čin spáchal v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia. Alternatívne podľa názoru prokuratúry je možné pristúpiť i k uloženiu

peňažného trestu a to vo výmere minimálne tisíc eur. Každopádne však navrhla uložiť trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní troch rokov.

Obžalovaný nevedel, čo má povedať, mrzí ho to. Po udelení práva posledného slova uviedol, že ho
to veľmi mrzí. Našiel si prácu asi mesiac dozadu v zahraničí, lebo má syna a dokáže sa teraz o neho
normálne postarať.

Podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku po prednesení obžaloby predseda senátu poučí
obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého
zo skutkov uvedených v obžalobe.

Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny,
ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka
dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom
a znalcom.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážením
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 4 Trestného zákona podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý mimo územia
Slovenskej republiky spáchal občan Slovenskej republiky alebo cudzinec, ktorý má na území Slovenskej
republiky trvalý pobyt.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, jeho vyhlásenie bolo po splnení všetkých

zákonných podmienok súdom prijaté.

Pokiaľ ide o výrok o treste, súd sa nestotožňuje s názorom prokuratúry, že by nemal v súvislosti
so zaevidovaným odsúdením obžalovaného rakúskym súdom za trestný čin krádeže, ktorým mu bol
uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu, vôbec prihliadať

na to, o aký trestný čin išlo alebo či konanie obžalovaného na území Rakúskej republiky by bolo
protiprávnym konaním v zmysle Trestného zákona, ak by sa ho dopustil na území Slovenskej republiky
a následne byť viazaný tým, že obžalovanému plynie skúšobná doba na území Rakúskej republiky.
Súd svoj odlišný právny názor odvodzuje predovšetkým z § 4 Trestného zákona, ktorý spolu s ďalšími
nasledujúcimi ustanoveniami upravuje osobnú pôsobnosť Trestného zákona, v ktorom je výslovne

upravené, že podľa tohto zákona (Trestného zákona) sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý mimo územia
Slovenskej republiky spáchal občan Slovenskej republiky alebo cudzinec, ktorý má na území Slovenskej
republiky trvalý pobyt. Podľa názoru súdu to v praxi znamená, že súd musí posúdiť, či konanie, ktorého
sa dopustil obžalovaný ako občan Slovenskej republiky na území Rakúskej republiky, je trestné aj
v zmysle Trestného zákona. Z toho dôvodu si súd zadovážil predmetné rozhodnutie z Rakúskej republiky

a nechal vyhotoviť jeho úradný preklad. Súd tento procesný proces nezvolil len z akéhosi rozmaru, ale
práve kvôli tomu, že v odpise registra trestov je poznačená len poznámka o tom, že obžalovaný bol
právoplatne odsúdený rakúskym súdom za trestný čin krádeže podľa tamojšej právnej úpravy účinnej
do 5. decembra 2024. Z oboznámeného úradného prekladu rozhodnutia rakúskeho súdu vyplynulo, že
konanieobžalovanéhonaplniloznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinukrádežepodľarakúskehopráva,

kde celková škoda odcudzeného tovaru bola vo výške 274,40 eura. Pri tejto výške spôsobenej škody
by sa na území Slovenskej republiky jednalo o priestupok proti majetku. Vzhľadom na túto skutočnosť
súd pri rozhodovaní o treste pre obžalovaného neprihliadal na plynutie skúšobnej doby podmienečného
odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloženého rakúskym súdom. Súd identifikoval jednu poľahčujúcuokolnosť - obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval (§ 36 písm. l)
Trestného zákona). Zo strany prokuratúry bola navrhnutá priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona v podobe spáchania viacerých trestných činov. V danom prípade je prejednávaný

iba jeden trestný čin a to prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Ak by malo ísť o priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, pri ktorej súd môže podľa povahy predchádzajúceho
odsúdenia prihliadnuť na túto okolnosť, súd na podklade vykonaného dokazovania nezistil existenciu
tejto priťažujúcej okolnosti, keď neprihliadol na odsúdenie obžalovaného rakúskym súdom za trestný
čin krádeže, ktorý podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nie je trestným činom. Ak by sa totiž

obžalovaný dopustil identického konania v predajni obchodnej spoločnosti BILLA napríklad v mestskej
časti Bratislava - Petržalka, bol by riešený blokovou pokutou uloženou príslušníkmi Policajného zboru.
Trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov súd považoval s prihliadnutím na oboznámené
skutočnostizaprimeraný,zákonný,spravodlivýadostatočnýnadosiahnutienápravyobžalovaného.Súd
vyhodnotil zákonné podmienky na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody v prejednávanej
trestnej veci za splnené. Zároveň uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Obžalovaný bol v krátkej dobe po tom, ako mu bol rozhodnutím príslušného správneho orgánu uložený
zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, prichytený hliadkou Policajného zboru za volantom osobného
motorového vozidla. Z tohto pohľadu súd ustálil, že je potrebné na obžalovaného pôsobiť aj takýmto
druhom trestu. Trojročné trvanie trestu zákazu činnosti sa súdu javilo byť i s ohľadom na oboznámenú
odpoveď na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov primeraným.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Trnava. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný a poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného jeho splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.

Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzníobžalovanéhovpriamomrade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí
s podaním odvolania v svoj prospech uvedenými osobami.

Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.