Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-21S/81/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200584
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4021200584.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a členov senátu

JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: Salanci - LMS s.r.o., Golianovo
504, IČO: 47 043 326, zastúpeného advokátskou kanceláriou slc partners s.r.o., Hviezdoslavovo
námestie 16, Bratislava, IČO: 47 246 634, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 28. 09. 2021 proti rozhodnutiu
žalovaného č. 101359113/2021 zo dňa 30. 07. 2021, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu, ktorý obsahuje fotokópie, pričom originály boli zaslané
k žalobe vedenej pod sp. zn. 21S/104/2021, správny súd po oboznámení sa s originálmi, ako aj
fotokópiami, zaslanými k obidvom spisom, t.j. aj s administratívnym spisom, vedeným v konaní pod sp.
zn. 21S/104/2021, ktorý má súd k dispozícii v rámci svojej rozhodovacej činnosti, zistil, že Kriminálny
úrad Finančnej správy listom zo dňa 08. 08. 2019 požiadal správcu dane o vykonanie daňovej kontroly

u žalobcu so zameraním sa na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1/2016-12/2016,
1/2017-12/2017, 1/2018-12/2018 a 1/2019-5/2019, a zároveň správcovi dane podaním č. 502629/2019
zo dňa 09. 09. 2019 odstúpil zaistené veci - účtovné doklady žalobcu, ktoré sú uvedené v prílohe.

Súčasťou administratívneho spisu je aj splnomocnenie zo dňa 16. 10. 2013, ktorým žalobca ako
splnomocniteľ splnomocnil podľa § 9 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
na podávanie písomností doručovaných prostredníctvom elektronického doručovania podľa Dohody o

elektronickom doručovaním, ktorú uzatvoril žalobca a správca dane dňa 16. 10. 2012, splnomocnenca
B.. C. A..

2. Následne dňa 09. 10. 2019 sa u žalobcu na základe oznámenia správcu dane zo dňa 10. 09. 2019
začala daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2016,
január až december 2017, január až december 2018, január až máj 2019, o čom bola dňa 09. 10. 2019
spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, pričom boli prevzaté doklady, záznamy a iné písomnosti k

výkonu daňovej kontroly. Boli spísané aj zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 10. 10. 2019 a zo dňa
30. 10. 2019 o prevzatí dokladov k výkonu daňovej kontroly u žalobcu a tiež zápisnica o vykonaní úkonu
zo dňa 17. 10. 2019 o prevzatí zaistených dokladov žalobcu.3. Správca dane následne zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dokladov zo dňa 05. 11. 2019 a spísal
úradný záznam zo dňa 06. 11. 2019 o prevzatí spracovaných kontrolných výkazov u žalobcu. Ďalej
spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 21. 11. 2019, jeho predmetom bola žiadosť o nazretie do

spisov a predloženie ďalších dokladov, zúčastnili sa konateľ žalobcu B.. M. E. a jeho externá účtovníčka
B.. K. R.. Do spisu žalobcu boli zaradené tiež odpovede od bankových inštitúcií v rámci daňovej kontroly
daňového subjektu marand plus, s.r.o. a o tejto skutočnosti spísal správca dane úradný záznam zo dňa
25. 11. 2019.

Žalobca dňa 01. 12. 2019 a dňa 13. 12. 2019 zaslal správcovi dane doklady požadované k výkonu
daňovej kontroly za preverované zdaňovacie obdobia.

4. Dňa 02. 12. 2019 spísal správca dane úradný záznam o prijatí kópií dokumentov a ich zaradenie do
spisu žalobcu zo spisu daňovej kontroly u iného daňového subjektu (MOTIVE, s.r.o. v likvidácii), dňa
05. 12. 2019 bol spísaný úradný záznam o prijatí kópií dokumentov a ich zaradenie do spisu žalobcu zo

spisu daňovej kontroly u iného daňového subjektu a to marand plus, s.r.o.

5. Výzvou zo dňa 21. 11. 2019 žiadal správca dane B.. C. A. o predloženie dokladov.

6. Ďalšou výzvou zo dňa 23. 01. 2020 vyzval správca dane opakovane na predloženie dokladov žalobcu,

ktorý na ňu reagoval podaniami zo dňa 13. 02. 2020, 14. 02. 2020 a 19. 02. 2020. V poslednom
podaní zo dňa 19. 02. 2020 žalobca uviedol, že zistil prekročenie rozsahu splnomocnenia B.. C. A. ako
splnomocnencom vo veci elektronickej komunikácie so žalovaným, a že konal bez splnomocnenia v
rozsahu vystavovania faktúr.

7. Následne správca dane zaslal žalobcovi výzvu zo dňa 06. 03. 2020, v ktorej ho vyzval, aby sa písomne
vyjadrilapreukázaljehotvrdeniapredloženímlistinnýchaleboinýchdôkazov.Navýzvureagovalžalobca
písomným podaním zo dňa 18. 03. 2020.

8. Výsluch predvolaného svedka B.. C. A. a konateľa žalobcu B.. M. E. dňa 08. 04. 2020 sa neuskutočnil

z dôvodu mimoriadnej situácie na Slovensku v súvislosti s rizikom šírenia nového koronavírusu, o čom
bol Ing. E. oboznámený oznámením správcu dane zo dňa 23. 03. XXXX. B.. A. neprevzal oznámenie
správcu dane v odbernej lehote, správca dane ho kontaktoval telefonicky, o čom bol spísaný úradný
záznam zo dňa 24. 03. 2020.

9. V administratívnom spise sa nachádza aj odpoveď správcu dane zo dňa 02. 04. 2020, adresovaná
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky vo veci podaného trestného oznámenia žalobcom.

10. V súvislosti s preverovaním obchodných vzťahov žalobcu a ďalších spoločností boli spísané úradné
záznamy, a to úradný záznam zo dňa 14. 04. 2020 ohľadom spoločnosti AGROCULTUR BIO, s.r.o. V

rovnaký deň boli spísané aj úradné záznamy o preverovaní obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti
Bazika s.r.o. v likvidácii (do 12. 07. 2022 Babičkina záhrada s.r.o.), ako aj žalobcu a spoločnosti BBC
consulting, s.r.o. v konkurze.

11. Súčasťou administratívneho spisu je aj metodické usmernenie žalovaného zo dňa 21. 04. 2017 vo

veci posúdenia možnosti uplatniť § 69 ods. 5 zákona o DPH v prípade zistenia zneužívajúceho konania
v kontexte judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorému predchádzala žiadosť správcu dane zo dňa 23. 04.
2020.

12. Výzvou zo dňa 06. 03. 2020 žiadal správca dane žalobcu opätovne o písomné vyjadrenie a

preukázanie tvrdení predložením listinných alebo iných dôkazov, na ktorú žalobca reagoval podaním zo
dňa 18. 03. 2020.

13. Následne správca dane spísal dňa 23. 04. 2020 úradný záznam o preverení obchodných vzťahov
žalobcu a spoločností CONTEC PLUS, s.r.o., úradný záznam o vyžiadaní kópií faktúr od iných

zamestnancov správcu dane elektronickou poštou dňa 26. 02. 2020 a o preverení obchodných vzťahov
žalobcu a spoločností ETNA Production, s.r.o. Boli spísané aj úradné záznamy zo dňa 24. 04. 2020
ohľadom preverovania obchodných vzťahov žalobcu a spoločností ENERGEN SK, s.r.o., EXTERIER
SK, s.r.o., BRANDS STORE ITALY s.r.o., G.L. Pharma Slovakia, s. r. o. (týkal sa tiež vyžiadania kópiífaktúr od iných zamestnancov správcu dane elektronickou poštou dňa 26. 02. 2020 a dožiadaním zo
dňa 03. 03. 2020), HZ Stavby s.r.o. a JADA Fashion, s.r.o. Tiež správca dane spísal dňa 06. 05. 2020
úradný záznam o vyžiadaní kópií faktúr elektronickou poštou dňa 26. 02. 2020 a o preverení obchodných

vzťahov žalobcu a daňového subjektu C. I. G.K.PLUS. V tento deň spísal aj úradný záznam o vyžiadaní
kópií faktúr elektronickou poštou dňa 26. 02. 2020, 28. 04. 2020 a 06. 05. 2020 a o preverení obchodných
vzťahov žalobcu a spoločnosti TRUENO GLASH v. o. s. (do 28. 08. 2020 GLASH s. r. o.). V nasledujúci
deň t. j. 07. 05. 2020 spísal úradný záznam o preverení obchodných vzťahov žalobcu a daňového
subjektu C. C. - VERITAS, ďalej dňa 11. 05. 2020 úradné záznamy o preverení obchodných vzťahov

žalobcuadaňovéhosubjektuB.C.Revi-tech,žalobcuaspoločnostíJMInternationals.r.o.aKOVOSPOL
RUNÁK s.r.o., dňa 12. 05. 2020 o preverení obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti LOUNGE
CAFFE & BAR s.r.o. a dňa 14. 05. 2020 o preverení obchodných vzťahov žalobcu a spoločností MAMOX
s.r.o., marand plus, s.r.o. Okrem toho dňa 14. 05. 2020 spísal aj úradný záznam o vyžiadaní kópie faktúr
elektronickým listom zo dňa 28. 02. 2020 a o preverení obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti VZP
ADRIKA s.r.o. Súčasťou administratívneho spisu je aj úradný záznam zo dňa 15. 05. 2020 o vyžiadaní

kópie faktúr elektronickým listom zo dňa 28. 02. 2020 a o preverení obchodných vzťahov žalobcu a
spoločnosti Merge s.r.o., úradný záznam zo dňa 18. 05. 2020 o preverení obchodných vzťahov žalobcu a
spoločnosti NEVA SK, s.r.o., úradný záznam zo dňa 19. 05. 2020 o vyžiadaní kópie faktúr elektronickým
listom zo dňa 02. 03. 2020 a o preverení obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti PELUPA s.r.o.,
úradný záznam zo dňa 19. 05. 2020 o preverení obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti PIZZA

SMEJO, s.r.o. v likvidácii, úradný záznam o prijatí kópie faktúr elektronickým listom zo dňa 21. 11. 2019 a
zo dňa 18. 05. 2020 a o preverení obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti MOTIVE, s.r.o. v likvidácii.
Dňa 21. 05. 2020 bol tiež spísaný úradný záznam o vyžiadaní kópie faktúr elektronickým listom zo dňa
28. 02. 2020, ich prijatie dňa 26. 03. 2020 a dňa 20. 05. 2020 a o preverení obchodných vzťahov žalobcu
a daňového subjektu G.. K. D. JADA, úradný záznam o vyžiadaní kópie faktúr elektronickým listom zo

dňa 28. 02. 2020 a o preverení obchodných vzťahov žalobcu a daňového subjektu M. D., tiež o preverení
obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti REMARS s.r.o., úradný záznam o vyžiadaní kópie faktúr
evidovaných spoločnosťou SEKont Nitra, s.r.o. a ktorých vystavenie bolo deklarované žalobcom od
iných zamestnancov správcu dane elektronickým listom dňa 28. 02. 2020 a o preverení obchodných
vzťahov žalobcu a spoločnosti SEKont Nitra, s.r.o.. Úradný záznam z nasledujúceho dňa 22. 05. 2020 sa

týkal vyžiadania kópie faktúr elektronickým listom zo dňa 28. 02. 2020, zo dňa 21. 05. 2020 a ich prijatia
dňa 26. 03. 2020 a dňa 22. 05. 2020 a preverenia obchodných vzťahov žalobcu a daňového subjektu
Mgr. H. D.. Úradný záznam zo dňa 25. 05. 2020 spísal správca dane v súvislosti s vyžiadaním kópie
faktúr elektronickým listom zo dňa 28. 02. 2020 a 21. 05. 2020 a s preverením obchodných vzťahov
žalobcu a daňového subjektu D. D.. Ďalšie úradné záznamy o preverení obchodných vzťahov žalobcu

a spoločností G.L. Pharma Slovakia, s. r. o., Flex-Volt s.r.o., správca dane spísal dňa 04. 06. 2020,
následne dňa 08. 06. 2020 o prijatí ďalších faktúr elektronickou poštou dňa 04. 06. 2020 a o preverení
obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti TRUENO GLASH v. o. s. (do 28. 08. 2020 GLASH s. r. o.) a
dňa 25. 06. 2020 o preverení obchodných vzťahov žalobcu a daňového subjektu D. G. - Meat express.

14. Správca dane opätovne predvolal na výsluch svedka Ing. C. A., ktorému zaslal predvolanie na
výsluch svedka zo dňa 02. 06. 2020, zároveň žalobcovi zaslal upovedomenie o vypočutí svedka zo dňa
02. 06. 2020 a na ústne pojednávanie predvolal konateľa žalobcu B.. M. E..

Predvolaný svedok B.. C. A. podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 01. 07. 2020 využil právo

odoprieť výpoveď podľa § 25 ods. 2 daňového poriadku.

V rovnaký deň, t.j. dňa 01. 07. 2020 bola spísaná aj zápisnica o pojednávaní, ktorého sa zúčastnili
konateľ žalobcu B.. M. E. a B.. K. R., externá účtovníčka žalobcu.

15. V administratívnom spise sa nachádzajú aj faktúry predložené žalobcom, ktorými doplnil podanie
č. 6/17768343/2019.

16. Správca dane dňa 19. 08. 2020 vydal protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január až
december 2016, január až december 2017, januára až december 2018 a január až máj 2019. Protokol

spolu s výzvou na vyjadrenie sa bol doručený žalobcovi dňa 09. 09. 2020, zároveň protokol správca
dane doručil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Žalobca podaním zo dňa 09. 10. 2020 evid. č.
608200293/2020 požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie k protokolu, na základe uvedenej žiadosti
vydal správca dane rozhodnutie č. 101621601/2020 zo dňa 23. 10. 2020, ktorým podľa § 28 ods. 1, 2daňového poriadku vyhovel žiadosti a predĺžil žalobcovi lehotu na predloženie písomného vyjadrenia
k doručenému protokolu o 30 kalendárnych dní, t.j. do 21. 11. 2020. Žalobca zaslal správcovi dane
vyjadrenie k protokolu zo dňa 18. 11. 2020, doručené správcovi dane dňa 19. 11. 2020.

17. Na základe telefonických hovorov ohľadom dohodnutia termínu prerokovania pripomienok k
protokolu, o čom boli spísané úradné záznamy, bola dňa 18. 12. 2020 spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok žalobcu k protokolu č. 101335699/2020 zo dňa 19. 08.
2020.

18. Rozhodnutím č. 100243857/2021 zo dňa 17. 02. 2021 správca dane určil žalobcovi na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2019 rozdiel v sume 26.832,98 eur tým, že nepriznal nadmerný
odpočet uplatnený žalobcom na dani z pridanej hodnoty v sume 1.000,68 eur a vyrubil daň vo výške
zistenej vlastnej daňovej povinnosti vo výške 25.832,30 eur, z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí.

Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 16. 03. 2021.

Žalovaný žiadosťou zo dňa 31. 05. 2021 požiadal Ministerstvo financií Slovenskej republiky o predĺžení
lehoty na rozhodnutie v odvolacích konaniach, pričom Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom
zo dňa 09. 06. 2021 predĺžilo lehotu na rozhodnutie o 45 dní.

O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II tohto
odôvodnenia.

Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť podľa vyznačenia dňa 11. 08. 2021.

19. V administratívnom spise správcu dane sa tiež nachádza zoznam vydaných faktúr žalobcu za
obdobie 01. 01. 2016 - 31. 05. 2019, faktúry vystavené žalobcom ako dodávateľom pre odberateľov
DOMAT Materieel en afvalverwerking technologie, Metalimpex Slovakia s.r.o., a výpis žalobcu za
účtovné obdobie od 01. 03. 2019 do 31. 03. 2019 v Slovenskej sporiteľni, a.s.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

20. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101359113/2021 zo dňa 30. 07. 2021 žalovaný podľa § 74 ods.
4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 100243857/2021 zo dňa
17. 02. 2021, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov správca dane určil žalobcovi
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2019 rozdiel v sume 26.832,98 eur tým, že
nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní v sume 1.000,68 eur a vyrubil daň vo výške

zistenej vlastnej daňovej povinnosti v sume 25.832,30 eur.

21. V odôvodnení žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán vecne príslušný preskúmal rozhodnutie v
rozsahu požadovanom v odvolaní, s ním súvisiaci zaslaný spisový materiál a v odvolaní uvádzané
skutočnosti, a zistil nasledovný skutkový stav.

22. Žalobca ako daňový subjekt (ďalej aj len „daňový subjekt“) podal daňové priznanie k dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2019 dňa 25. 04. 2019, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v
sume1.000,68eur.KriminálnyúradFinančnejsprávy(ďalej„KÚFS“)nazákladezistenýchnezrovnalostí,
ktoré vyplynuli z analýzy údajov uvedených v kontrolných výkazoch daňového subjektu a v kontrolných

výkazoch jeho dodávateľov a odberateľov, zaslal správcovi dane list č. 451687/2019 zo dňa 08. 08.
2019 vo veci žiadosti o vykonanie daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobia január až december
2016, január až december 2017, január až december 2018 a január až máj 2019 u daňového subjektu.
Správca dane vykonal u daňového subjektu, platiteľa dane z pridanej hodnoty, v zmysle § 46 ods. 1
zákona č. 563/2009 Z. z. daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január

až december 2016, január až december 2017, január až december 2018 a január až máj 2019 (ďalej
„daňová kontrola”), ktorá podľa oznámenia o daňovej kontrole č. 102131697/2019 zo dňa 10. 09. 2019,
začala dňa 09. 10. 2019 a skončila dňa 09. 09. 2020, doručením protokolu č. 101335699/2020 zo dňa19. 08. 2020 (ďalej „protokol”), ktorého súčasťou bola výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole. Daňový subjekt sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole v určenej lehote.

23. Daňovou kontrolou dokladov zaistených a odstúpených KÚFS a predložených daňovým subjektom
bolo okrem iného správcom dane zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2019 si
daňový subjekt v podanom daňovom priznaní (ďalej len „DP“) uplatnil právo na odpočítanie dane v
zmysle § 49 - § 54 zákona č. 222/2004 Z. z. v celkovej sume 7.843,99 eur. Z predložených dokladov k
daňovejkontrolebolopreukázanéodpočítaniedanevovyššejcelkovejsume7.876,21eur.Správcadane

konštatoval, že disponoval s faktúrami, resp. inými dokladmi, z obsahu ktorých vyplynula oprávnenosť
práva daňového subjektu na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období vo vyššej hodnote
ako bolo deklarované v podanom DP.

Správca dane v prípade tovarov nadobudnutých daňovým subjektom podľa § 11 zákona č. 222/2004
Z. z. upravil aj ZD aj daň.

24. Ďalej správca dane daňovou kontrolou zistil, že z obsahu podaného DP vyplynulo, že daňový subjekt
uplatnil daň podľa § 69 ods. 3, 6 a 12 zákona č. 222/2004 Z. z., ale najmä podľa § 69 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z. z. k dodávkam tovarov a služieb v tuzemsku podľa § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.
z. v nadväznosti na ust. § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. v celkovej sume 6.843,31 eur, čo bola iná

hodnota, než aká vyplývala z faktúr zaistených a postúpených správcovi dane a záznamov predložených
daňovým subjektom vedených podľa ust. § 70 zákona č. 222/2004 Z. z., t.j. 6.876,91 eur.

Správca dane z podaného kontrolného výkazu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec
2019 (ďalej „KV“) a vykonaného dokazovania, ktorým okrem iného získal nielen faktúry deklarované

daňovým subjektom v KV, ale aj faktúry tam neuvedené, ku ktorým daňový subjekt nepredložil k
daňovej kontrole žiadne dokumenty (faktúry, dodacie listy a pod.) k dodávkam deklarovaných v prospech
odberateľov:
- CONTEC PLUS, s.r.o., I. C., GLASH s. r. o., C. B., Merge s.r.o., MAMOX s.r.o., MOTIVE, s.r.o.,
PENELUPA s.r.o., PIZZA SMEJO, s.r.o. v liv. s tým, že presná špecifikácia faktúr bola uvedená v

napadnutom rozhodnutí na str. 16 až 22 rozhodnutia.

25. Na žiadosť daňového subjektu správca dane predvolal ako svedka, pána B.. C. A., „I. XX, XXX XX
B. pri U., mail: [email protected], mobil: XXXXXXXXXX“ (ďalej „p. A.“), ktorú daňový subjekt odôvodnil tvrdením, že
s uvedenou osobou mal ústne uzatvorenú zmluvu o poskytovaní účtovných služieb. Dňa 01. 07. 2020

správca dane vykonal ústne pojednávanie so svedkom, bývalým účtovníkom daňového subjektu, p. A.,
aj za účasti konateľa daňového subjektu. P. A. k pomeru a vzťahu svedka k daňovému subjektu a k
vysvetleniu, resp. vyjadreniu s ohľadom vystavenia sporných faktúr v prospech spoločností - CONTEC
PLUS, s.r.o., I. C., GLASH s. r. o., C. B., Merge s.r.o., MAMOX s.r.o., MOTIVE, s.r.o., PENELUPA
s.r.o., PIZZA SMEJO, s.r.o. v liv., s ohľadom uvádzania údajov v daňových priznaniach k DPH a v

kontrolných výkazoch daňového subjektu a taktiež s ohľadom nevydania účtovných a iných daňových
evidencií daňového subjektu jemu samému, ani správcovi dane na základe výzvy č. 102849252/2020
zo dňa 21. 11. 2019, uviedol, že pozná daňový subjekt, robil mu účtovníctvo a bol splnomocnený
daňovým subjektom na elektronickú komunikáciu so správcom dane. Ďalej uviedol, že písomná zmluva
na vykonávanie účtovníctva nebola vyhotovená. Dostával odplatu za to, čo „im robil, nahrával som im

faktúry a podával som priznania“. Nepamätal si presne od ktorého roku robil tieto účtovnícke práce pre
daňový subjekt, približne označil r. 2013. Uviedol, že nie je živnostníkom, ani nebol v pracovnoprávnom
vzťahu s daňovým subjektom, „robil som to len tak.“ Následne, po poučení svedka o jeho právach
a povinnostiach a po oboznámení sa s predmetom konania, svedok využil právo odoprieť výpoveď
v zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., nakoľko by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného

stíhania sebe alebo blízkym osobám. Správca dane ďalej požiadal zúčastnené osoby za daňový subjekt
k podaniu eventuálneho vyjadrenia k pojednávaniu, k obsahu zápisnice, k čomu daňový subjekt uviedol,
že chcel položiť otázky svedkovi v súvislosti s prejednávanou vecou, keďže svedok odmietol vypovedať,
tak z uvedeného dôvodu mu nebolo umožnené klásť mu otázky. K vyjadreniu svedka o jeho pomere
k prejednávanej veci, že svedok mal splnomocnenie len na elektronickú komunikáciu, daňový subjekt

uviedol, že rozsah splnomocnenia na elektronickú komunikáciu ho neoprávňoval vystavovať faktúry v
mene daňového subjektu na iné subjekty, odberateľov, okrem tých ku ktorým bol oprávnený na základe
písomnýchpodkladovkonateľa.Prípadnéinévystaveniefaktúrsvedkompretopovažovaldaňovýsubjekt
za prekročenie rozsahu splnomocnenia a touto formou ho o tom informoval, aj správcu dane.26. Zistenia týkajúce sa vzniku daňovej povinnosti, resp. vzniku povinnosti platenia dane vyhodnotil
správca dane v tom smere, že B.. M. E., konateľ daňového subjektu podnikal ako fyzická osoba od 15.

11. 1993 do 30. 04. 2013. Daňový subjekt vznikol dňa 20. 03. 2013 a platiteľom DPH sa stal dňom 06. 06.
2013.Účtovníctvodaňovéhosubjektuviedolp.A.podľajehovyjadreniaccaodr.2013apodľavyjadrenia
B.. M. E., konateľa daňového subjektu už jemu, ako podnikateľovi, fyzickej osobe, viedol menovaný
účtovníctvo, to znamená, od začiatku podnikateľskej činnosti daňového subjektu viedol účtovníctvo p.
A. a s konateľom sa poznali dlhodobo. P. A. nebol v zamestnaneckom vzťahu s daňovým subjektom, a

na vedenie účtovníctva spoločnosti nebola uzatvorená písomná zmluva, alebo poverenie, ale len ústna
dohoda. Vedenie účtovníctva vykonával p. A. odplatným spôsobom. Daňový subjekt finančnú odmenu
poukazoval bezhotovostným prevodom. Konateľ daňového subjektu pri podaní vysvetlenia KÚFS dňa
16. 07. 2019 k otázke týkajúcej sa negatívnej skúsenosti s p. A. uviedol, že p. A. pri príprave podkladov
na úhradu do banky namiesto čísla účtu dodávateľa dal svoje číslo účtu. Daňový subjekt uvedené zistil,
až keď volal dodávateľ z dôvodu neuhradenej faktúry. Uvedené sa stalo viac krát, pričom to dosiahlo

t. č. hodnotu cca. 150 000,00 Sk. Podľa vyjadrenia konateľa daňového subjektu, po zistení uvedeného
stavu menovaný peniaze vrátil (Zápisnica KÚFS o podaní vysvetlenia č.p.: 412320/2019). P. A. bol aj
osobou, ktorú daňový subjekt splnomocnil dňa 16. 10. 2013 na elektronickú komunikáciu so správcom
dane, tzn. aj na elektronické podávanie štruktúrovaných dokumentov, t. j. daňových priznaní a neskôr
aj kontrolných výkazov. Čiže po uzatvorení dohody medzi daňovým subjektom a správcom dane o

elektronickom doručovaní písomností a po udelení splnomocnenia daňovým subjektom pre tieto účely
pre p. A. pridelil správca dane prístupové údaje menovanému účtovníkovi, prostredníctvom ktorých
bol účtovník schopný a oprávnený vykonať podania v mene daňového subjektu, ktoré sa považujú za
podania samotného daňového subjektu.

Ďalej správca dane zhrnul zistenia týkajúce sa vzhľadu a náležitostí vystavených faktúr daňovým
subjektom, resp. sporných faktúr pre spoločnosti CONTEC PLUS, s.r.o., I. C., GLASH s. r. o., C. B.,
Merge s.r.o., MAMOX s.r.o., MOTIVE, s.r.o., PENELUPA s.r.o., PIZZA SMEJO, s.r.o. v liv., predmetu
dodávok na sporných faktúrach a ich úhrad. Všetky zistenia správca dane priebežne a bezodkladne
oznamoval daňovému subjektu a sám poskytol tiež potrebnú súčinnosť daňovému subjektu. K výzve

na predloženie dokumentácie k dodaniu tovarov a služieb v zmysle sporných faktúr pre spoločnosti
CONTEC PLUS, s.r.o., I. C., GLASH s. r. o., C. B., Merge s.r.o., MAMOX s.r.o., MOTIVE, s.r.o.,
PENELUPA s.r.o., PIZZA SMEJO, s.r.o. v liv., daňový subjekt uviedol, že neeviduje žiadne iné vystavené
faktúry, ako tie, ktoré boli predložené správcovi dane k daňovej kontrole. Na základe uvedeného správca
dane zistil, že sporné faktúry pre spoločnosti CONTEC PLUS, s.r.o., I. C., GLASH s. r. o., C. B.,

Merge s.r.o., MAMOX s.r.o., MOTIVE, s.r.o., PENELUPA s.r.o., PIZZA SMEJO, s.r.o. v liv., ktorými boli
deklarované plnenia - dodávky tovarov a služieb - k realizácií ktorých v skutočnosti nedošlo. Z tohto
dôvodu správca dane konštatoval, že v prípade uvedených faktúr sa jedná o fiktívne faktúry, bez toho, že
by k zdaniteľným plneniam v nich uvedených reálne došlo, a tým je možné a nutné vyhotovenie takýchto
faktúr považovať za daňový podvod a je nutné uplatniť ustanovenie § 69 ods. 5 zákona č. 222/2009 Z.

z. podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná
zaplatiť túto daň.

27. Z obsahu KV daňového subjektu však vyplývajú údaje o uskutočnení dodávok tovarov a služieb
aj v prospech iných odberateľov, na základe iných faktúr resp. v iných hodnotách, než to vyplýva z

predmetných faktúr zaistených KUFS-om u daňového subjektu a odstúpených správcovi dane. Správca
dane na základe týchto údajov uvedených v KV, resp. získaných z daňových kontrol spoločnosti
CONTEC PLUS, s.r.o., I. C., GLASH s. r. o., C. B., Merge s.r.o., MAMOX s.r.o., MOTIVE, s.r.o.,
PENELUPA s.r.o., PIZZA SMEJO, s.r.o. v liv., ktorí deklarujú prijatie sporných faktúr pre spoločnosti
CONTEC PLUS, s.r.o., I. C., GLASH s. r. o., C. B., Merge s.r.o., MAMOX s.r.o., MOTIVE, s.r.o.,

PENELUPA s.r.o., PIZZA SMEJO, s.r.o. v liv. a prijatie samotných dodávok v nich uvedených od
daňového subjektu a ktorí si zároveň uplatnili právo na odpočítanie DPH v celkovej sume 26.831,60
eur, z nich vyplývajúce.

Správca dne skonštatoval, že v prípade uvedených faktúr sa jedná o fiktívne faktúry, bez toho, že by

k zdaniteľným plneniam v nich uvedených reálne došlo a tým je možné a nutné vyhotovenie takýchto
faktúr považovať za daňový podvod a je nutné uplatniť ust. § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. a DPH
uvedenú na týchto faktúrach z titulu jej uvedenia na faktúrach je povinná zaplatiť každá osoba, ktorá
uvedie vo faktúre o predaji daň.S uvedenými závermi správcu dane týkajúcich sa sporných faktúr pre spoločnosti CONTEC PLUS,
s.r.o., I. C., GLASH s. r. o., C. B., Merge s.r.o., MAMOX s.r.o., MOTIVE, s.r.o., PENELUPA s.r.o., PIZZA

SMEJO, s.r.o. v liv., daňový subjekt nesúhlasil, v dôsledku čoho podal odvolanie a namietal zistenia
správcu dane v rozsahu uplatnenia práva na odpočítanie dane (teda dane na vstupe). Odvolací orgán
preskúmal odvolaním napadnutý priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, a konštatoval, že
nie je zjavné, že KÚFS zaistil kompletnú účtovnú agendu, čo preukazuje aj skutočnosť, že po začatí
daňovej kontroly daňový subjekt na ústnom pojednávaní vykonanom dňa 09. 10. 2019 uviedol, že

záznamy, evidencie a iné písomnosti z účtovníctva, ktoré neboli predmetom zaistenia nebude môcť
získať od p. A., „účtovníka daňového subjektu“ v rozhodnom období, z dôvodu, že mu bol odcudzený
počítač a k záznamom DPH sa p. A. vyjadril, že ich priebežne „nevytláčal a nezakladal“. Dňa 10. 10.
2019 daňový subjekt predložil správcovi dane „ručne vedené evidencie“ prijatých faktúr za r. 2016, 2017,
2018 a január 2019 až 22. 10. 2019, hotovostných nákupov za r. 2016, 2017, 2018 a január až september
2019, vystavených faktúr pre odberateľov z tuzemska a ČR za r. 2016, 2017, 2018 a 2019, vystavených

faktúr pre DOMAT za r. 2016, 2017, 2018 a 2019 (do č. faktúry 2019-034). Dňa 30. 10. 2019 daňový
subjekt predložil správcovi dane CMR doklady k oslobodeným dodávkam tovarov vr. 2016, 2017, 2018
a 2019; pokladničné doklady a prijaté faktúry za apríl a máj 2019. Dňa 21. 11. 2019 sa daňový subjekt s
externou účtovníčkou, p. B.. K. R., dostavili k správcovi dane z dôvodu predloženia ďalších dokumentov
a zároveň daňový subjekt požiadal o nazretie do spisu prebiehajúcej daňovej kontroly z dôvodu, že

k odpovedi na výzvu správcu dane potrebuje aj údaje zo zaistených dokladov. Následne vo vyjadrení
doručenom elektronickými prostriedkami spolu s prílohami dňa 01. 12. 2019 k výzve správcu dane v
bode 1 spomenul, že vykonáva rekonštrukciu účtovníctva.

28. Z uvedených skutočností bolo zrejmé, že tvrdenia daňového subjektu týkajúce sa „nedisponovania

s falošnými faktúrami“, „nemožnosti manipulovať s falošnými faktúrami“, vlastniť ich, resp. evidovať nie
je možné daňovým subjektom preukázať, nakoľko daňový subjekt vykonal rekonštrukciu účtovníctva na
základe písomností, ktoré získal správca dane dokazovaním vykonaným v priebehu daňovej kontroly.

V prípade iného licenčného čísla účtovného programu uvedenom na vydaných faktúrach žalovaný

poukázal na spisový materiál a vyjadrenie daňového subjektu, v tom zmysle, že aj daňovým subjektom
vyhotovené faktúry pre jeho odberateľov, ktoré daňový subjekt označuje za reálne, boli vyhotovované
v účtovných programoch, ktorých vlastníkom licencií bol p. A., resp. licenčné číslo účtovného programu
absentovalo. Uvedené vyplývalo z vyjadrenia daňového subjektu zo dňa 01. 12. 2019, kde v bode 3
tvrdil, že iný účtovný program ako ten, ktorého je majiteľom licencie, pre vystavovanie faktúr nepoužíva.

Napriektomuďalejvtomtobodeuviedol,žesprávcomdanepožadovanéfaktúryuvedenévbode3výzvy
č. 102487852/2019 (vystavené pod licenčnými číslami YPFM1700086 a YPFM 1000066) boli vystavené
p. A. v mene daňového subjektu a na základe jeho požiadavky. P. A. mal tieto faktúry vystaviť na svojom
vlastnom počítači, nakoľko chodil do priestorov daňového subjektu len raz mesačne. P. A. predmetné
faktúry vystavil vo svojom účtovnom systéme MRP, na ktorý mal vlastnú licenciu a daňovému subjektu

ichposlalmailom.Každáfaktúra,ktoráodišlakodberateľovi,bolaopatrenápečiatkoudaňovéhosubjektu
a podpisom konateľa daňového subjektu, p. B.. M. E.. P. A. nepodpisoval faktúry, hoci ich vystavoval.
Ako príklad zaslal jeden mail, v ktorom daňový subjekt žiadal p. A. o vystavenie faktúry na základe ním
predložených podkladov a on túto faktúru obratom vystavil a mailom odoslal (Príloha č. 3). Väčšinu faktúr
však vystavoval raz do mesiaca v priestoroch daňového subjektu, keď si prišiel po doklady k účtovníctvu.

Účtovníctvo spracúval vo svojej kancelárii vo svojom účtovnom systéme. Účtovný systém daňového
subjektu „slúžil len na vystavovanie faktúr".

Žalovanýtiežuviedol,ževzmysle§74ods.1písm.a)ažn)zákonač.222/2004Z.z.,faktúravyhotovená
osobou podľa § 72 musí obsahovať meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej

osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle
zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala; meno a priezvisko
príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta
podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné
číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba; poradové

číslo faktúry; dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento
dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry; dátum vyhotovenia faktúry; množstvo
a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby; základ dane pre každú sadzbu dane,
jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene; uplatnenú sadzbudane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona
alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od dane“; výšku dane spolu v eurách,

ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66; slovnú informáciu
„vyhotovenie faktúry odberateľom“, ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje
faktúru podľa § 72 ods. 4; slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť
daň je príjemca tovaru alebo služby; údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods.
12; slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie“, ak sa uplatní osobitná úprava

podľa § 65; slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky
- umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v
závislostiodtovaru,priktoromsauplatníosobitnáúpravapodľa§66.Osoboupovinnouvyhotoviťfaktúru
podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ pri dodaní tovaru alebo služby s miestom
dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.
Podľa § 72 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z., faktúru môže v mene a na účet dodávateľa tovaru alebo

služby vyhotoviť odberateľ alebo tretia osoba. Pričom podľa § 72 ods. 5 prvá veta zákona č. 222/2004
Z. z., za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá dodávateľ tovaru alebo
služby, a to aj, ak je faktúra vyhotovená odberateľom alebo treťou osobou. Na základe uvedeného je
možné konštatovať, že sporné faktúry pre spoločnosti CONTEC PLUS, s.r.o., I. C., GLASH s. r. o., C.
B., Merge s.r.o., MAMOX s.r.o., MOTIVE, s.r.o., PENELUPA s.r.o., PIZZA SMEJO, s.r.o. v liv., obsahujú

všetky zákonné náležitosti a jednoznačne potvrdzujú v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004
Z. z. daňový subjekt ako dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá vyhotovila faktúru, nakoľko
na falošných faktúrach k slovnému spojeniu „Vystavil:“ je iba označenie „E.“, alebo odtlačok pečiatky s
nečitateľným podpisom, alebo odtlačok pečiatky s názvom spoločnosti, alebo nečitateľný podpis.

K ďalším námietkam daňového subjektu žalovaný uviedol, že v informačnom systéme správcu dane
sú dlhodobo informácie o nezrovnalostiach, nakoľko z predloženého spisového materiálu nevyplýva, že
daňový subjekt preukazuje podanie DP a kontrolného výkazu s inými údajmi ako sú údaje v podanom
DP a kontrolnom výkaze nachádzajúcom sa v informačnom systéme správcu dane. Zistenia týkajúce sa
falošných faktúr bolo možné konštatovať na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania tak, ako to

vyplýva aj z tejto vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením
daňového subjektu, že správca dane zistil, že p. A. vyhotovoval daňové doklady k DPH na vstupe a na
výstupe tak, aby sa výsledok daňového priznania pozostávajúceho z falošných faktúr významne nelíšil
od výsledku daňového priznania z riadnych dokladov, ktoré konateľ schvaľoval, a že daňový subjekt bol
zneužitý pri ich vystavení. Správca dane podľa § 44 ods. 1 prvá veta zákona č. 563/2009 Z. z. daňovou

kontrolou zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie
ustanovení osobitných predpisov, t. j. správca dane len overuje a preveruje tvrdenia daňového subjektu.
Žalovaný tiež uviedol, že stanovenie trestnoprávnej zodpovednosti daňového subjektu, vrátane toho,
či predmetný skutok reálne vykonal p. A., alebo iné osoby, s vedomím alebo bez vedomia daňového
subjektu, ktorá z osôb zúčastneným na tomto podvode mala záujem, ako aj s určením úmyslu takéhoto

konania zodpovedných osôb, je mimo kompetencie správcu dane. Rovnako tak žalovaný nemal za
preukázané, že správca dane posudzoval kvalitu uzatvorených zmlúv, resp. dal daňovému subjektu
za povinnosť uzatvoriť písomnú zmluvu, a na základe týchto skutočností vydal rozhodnutie. K tvrdeniu
daňového subjektu, že nesplnomocnil p. A. na protiprávne konanie, žalovaný uviedol, že daňový subjekt
splnomocnil p. A. v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. na podávanie písomností doručovaných

prostredníctvom elektronického doručovania podľa dohody o elektronickom doručovaní, ktorú uzatvoril
daňový subjekt a správca dane. Predmetné splnomocnenie doručil daňový subjekt správcovi dane dňa
16. 10. 2013. Splnomocnenie malo v zmysle 9 ods. 3 prvá veta zákona č. 563/2009 Z. z. presne
vymedzený rozsah týkajúci sa elektronického doručovania písomností. Tvrdenie daňového subjektu,
týkajúce sa vystavenia sporných faktúr pre spoločnosti CONTEC PLUS, s.r.o., I. C., GLASH s. r.

o., C. B., Merge s.r.o., MAMOX s.r.o., MOTIVE, s.r.o., PENELUPA s.r.o., PIZZA SMEJO, s.r.o. v
liv., nad rámec predmetného splnomocnenia je nedôvodné, nakoľko sa toto netýkalo vystavovania
faktúr, ale doručovania písomností daňového subjektu elektronickými prostriedkami správcovi dane.
V tejto súvislosti je rovnako nedôvodné aj poukazovanie daňového subjektu v prípade vystavených
sporných faktúr pre spoločnosti CONTEC PLUS, s.r.o., I. C., GLASH s. r. o., C. B., Merge s.r.o.,

MAMOX s.r.o., MOTIVE, s.r.o., PENELUPA s.r.o., PIZZA SMEJO, s.r.o. v liv., na ust. § 33 ods. 1 až
3 zákona č. 40/1964 Zb., podľa ktorých ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z
plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ
neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu potom, čo sa oprekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. Ak splnomocnenec pri konaní prekročil
svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto
konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu

schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva,
môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu
škody spôsobenej jeho konaním. Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o
nedostatku plnomocenstva vedela.

Žalovaný tiež nepovažoval za dôvodné námietky týkajúce sa zameškanej kontroly účtovníctva daňovým
subjektom, nakoľko daňový subjekt síce uviedol, že pred podaním DP a KV odsúhlasoval jednotlivé
„faktúry“ s p. A., ale ako s uvedenom osobou riešil rozdiel vo výslednom vzťahu DP k štátnemu rozpočtu,
už daňový subjekt neuviedol ani v odvolaní, aj napriek skutočnosti, že v odvolaní uviedol, že „výsledok
daňového priznania pozostávajúceho z fiktívnych daňových dokladov sa významne nelíšil od výsledku
daňového priznania z riadnych dokladov, ktoré konateľ schvaľoval“. V tejto súvislosti žalovaný poukázal

na skutočnosť, že nie je zrejme čo presne upravovala ústna dohoda medzi daňovým subjektom a p. A.,
nakoľko obidve osoby len vo všeobecnosti uviedli, že sa ústne dohodli na odplatnom vedení účtovníctva,
a tiež podvodného konania p. A. vo vzťahu k daňovému subjektu v minulosti. Je len na daňovom
subjekte, koho si vyberie za zástupcu, v ako rozsahu ho splnomocní. Správca dane a druhostupňový
orgán je oprávnený vylúčiť zo správy daní zástupcu z dôvodov uvedených v ust. § 10 zákona č. 563/2009

Z. z. Toto platí aj v prípade osoby, ktorú si daňový subjekt vybral ako dodávateľa účtovných služieb,
resp. osoby, ktorá mu viedla účtovníctvo.

K námietkam týkajúcich sa rozporu medzi názorom Súdneho dvora Európskej únie (ďalej „SD EÚ“) o
daňovom podvode v prípade vystavenia „fiktívnych faktúr“ a § 22 zákona č. 563/2009 Z. z., žalovaný

uviedol, že žiadny rozpor nevzhliadol, nakoľko v priebehu daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania
sa nevyskytla otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, a správca dane by bol
takýmto rozhodnutím viazaný podľa § 22 ods. 1 veta zákona č. 563/2004 Z. z. Inak si mohol správca
dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
Bolo nedôvodné aj tvrdenie daňového subjektu, že správca dane porušil zásadu neutrality DPH tým,

že napriek platnosti právneho názoru SD EÚ v bode 24 C-138/12 Rusedespred, „že ak daňová správa
príjemcovi spornej faktúry právoplatne zamietla právo na odpočítanie dane, nebezpečenstvo straty
daňových príjmov spojené s výkonom tohto práva je úplne vylúčené“, na jednej strane, na druhej strane
správca dane tvrdí, že výsledky súvisiacich daňových kontrol, v rámci ktorých došlo k zamietnutiu práva
na odpočítanie dane z týchto fiktívnych faktúr, sú predmetom daňového tajomstva, čím daňovému

subjektu uprel právo na naplnenie zmyslu spomínaného judikátu. Z preskúmavaného rozhodnutia
nevyplývalo, že z dôvodu porušenia daňového tajomstva nebolo možné zohľadniť výsledky daňových
kontrol u daňového subjektu. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na bod 26 rozsudku C-138/12
Rusedespred, v ktorom SD EÚ rozhodol, že s cieľom zaručiť neutralitu DPH je vecou členských štátov
stanoviť v ich vnútroštátnych právnych poriadkoch, aby každá nedôvodné vyfakturovaná daň mohla byť

opravená,akvystaviteľfaktúrypreukážesvojudobrúvieru(pozrirozsudkyz13.decembra1989,Genius,
C 342/87, Zb. s. 4227, bod 18, ako aj Stadeco, už citovaný, bod 36).

Ďalej daňový subjekt namietal nevysporiadanie sa správcu dane s námietkami týkajúcimi sa aplikácie
§ 78a ods. 10 zákona č. 222/2004 Z. z., k čomu žalovaný uviedol, že ak nebol kontrolný výkaz podaný

v lehote podľa odseku 1, daňový úrad vyzve platiteľa na jeho podanie. Ak vzniknú pochybnosti o
správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného kontrolného výkazu alebo o pravdivosti údajov v ňom
uvedených, oznámi daňový úrad tieto pochybnosti platiteľovi, ktorý kontrolný výkaz podal, a vyzve
ho, aby sa k nim vyjadril, neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo
pravdivosť údajov riadne preukázal. Na základe tejto výzvy je platiteľ povinný do piatich pracovných

dní od doručenia výzvy nedostatky podaného kontrolného výkazu odstrániť. Z uvedeného je zrejmé,
že správca dane vyzve daňový subjekt v prípadoch tu uvedených, avšak skutočnosti zistené daňovou
kontrolounebolomožnéidentifikovaťjednoduchýmpreverenímúdajovvKV.Okremtohozustanovenia§
78a ods. 10 zákona č. 222/2004 Z. z. nevyplýva pre správcu dane žiadna lehota, v ktorej je správca dane
povinný vyzvať daňový subjekt. Jedinou determinujúcou lehotou je pre správcu dane lehota na zánik

práva vyrubiť daň v zmysle § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. Vyjadrenie daňového subjektu týkajúce sa
dvoch výziev správcu vo veci § 78a ods. 10 uvedeného zákona sa nezakladá na pravde, nakoľko týmito
výzvami správca dane vyzval daňový subjekt na odstránenie pochybností v KV k DPH za zdaňovacie
obdobie august 2016.K ďalším námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že ustanovenie § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.
bolo do uvedeného zákona transponované na základe článku 203 smernice Rady 2006/112/ES z 28.

novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a ustanovuje, že každá osoba, ktorá
uvedie na faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná túto daň zaplatiť. Súdny dvor EÚ vydal
viaceré rozhodnutia, v ktorých posudzoval postup v prípade bezdôvodne fakturovanej DPH (C-342/87
Genius Holding, C-454/98 Schmeink a Manfred Strobel, C-35/05 Reemtsma Cigarettenfabriken,
C-566/07 Stadeco BV, C-642/11 Stroj trans, prípadne C-138/12 Rusedespred a ďalšie). Predmetom

týchto rozhodnutí je napríklad situácia, kedy sa bezdôvodne na faktúre uvádza sadzba DPH platná
v inom členskom štáte, ako v tom, kde je miesto dodania, alebo sa rieši uvedenie DPH na fiktívnej
faktúre, kedy k dodaniu plnenia vôbec nedošlo. SD EÚ v týchto rozhodnutiach uviedol, že výkon
práva na odpočítanie dane je obmedzený len na dlhované dane, čiže dane zodpovedajúce plneniu
podliehajúcemu DPH alebo zaplatené v rozsahu, v akom boli dlhované. Právo na odpočítanie dane sa
nerozširuje na DPH dlhovanú podľa článku 203 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o

spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty výlučne preto, že je uvedená na faktúre (Reemtsma, bod
23). V rozhodnutí Schmeink a Manfred Strobel išlo o vyhotovenie fiktívnej faktúry, na ktorej bola uvedená
DPH. Súdny dvor v bode 57 tohto rozhodnutia uviedol, že riziko straty na daňových príjmoch bolo
úplne eliminované v dostatočnom čase buď preto, že vystaviteľ faktúry ju opravil alebo zničil predtým,
ako ju prijímateľ použil na odpočítanie dane alebo, hoci bola faktúra použitá, vystaviteľ vysporiadal

sumu dane uvedenú na faktúre. V takýchto prípadoch princíp neutrality DPH vyžaduje, aby DPH, ktorá
bola nesprávne fakturovaná, mohla byť upravená bez toho, aby sa vyžadovalo preukázanie vystaviteľa
faktúry, že konal v dobrej viere. Ak by riziko straty daňových príjmov nebolo úplne eliminované, z bodu
61 tohto rozsudku vyplýva, že členské štáty môžu úpravu DPH, ktorá bola nesprávne fakturovaná, urobiť
závislú na preukázaní, či vystaviteľ faktúry konal v dobrej viere. Ak vyjde najavo, že už nie je možné

zrušiť vrátené odpočítanie dane u prijímateľa faktúry a vystaviteľ faktúry nekonal v dobrej viere, môže
byť stanovený zodpovedným za schodok v daňových príjmoch za účelom zaistenia daňovej neutrality
(Schmeink a Manfred Strobel, bod 61). Pokiaľ osoba uviedla na faktúre DPH, je povinná ju odviesť
bez ohľadu na to, či skutočne došlo k zdaniteľnému plneniu. Na druhej strane, príjemca faktúry môže
podľa článkov 63 a 167 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane

z pridanej hodnoty uplatniť právo na odpočet, len v súvislosti s daňami vzťahujúcimi sa na plnenie
podliehajúce DPH. Dodržiavanie zásady daňovej neutrality je zabezpečené možnosťou členských štátov
stanoviť, že bezdôvodne vyfakturovaná daň môže byť opravená, ak vystaviteľ faktúry preukáže svoju
dobrú vieru, alebo ak v dostatočnom časovom predstihu úplne zabráni nebezpečenstvu straty daňových
príjmov. To znamená, že v prípade uplatnenia § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. (článok 203 smernice

Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty) má riziko straty
daňových príjmov eliminovať dodávateľ plnenia, a teda buď vyhotoví opravnú faktúru predtým, ako si
odberateľmoholuplatniťodpočítaniedane,aleboakopravnúfaktúrunevyhotovilvčas,abymoholopraviť
odvedenú daň, musí preukázať, že konal v dobrej viere. Opravu dane uvedenej na faktúre je možné
vykonať na základe vyhotovenia opravnej faktúry, ktorú jej vystaviteľ zašle svojmu zákazníkovi, ak je

minimalizované nebezpečenstvo straty daňových príjmov. Nebezpečenstvo straty daňových príjmov nie
je úplne vylúčené, pokiaľ príjemca faktúry, na ktorej je nedôvodné vyfakturovaná DPH, túto faktúru ešte
môže použiť na účely uplatnenia odpočtu. Ak však daňová správa príjemcovi spornej faktúry právoplatne
zamietla právo na odpočítanie dane, nebezpečenstvo straty daňových príjmov spojené s výkonom tohto
práva je úplne vylúčené (Rusedespred, bod 24). Podľa vyjadrenia Súdneho dvora EÚ vyhotovenie

fiktívnej faktúry je možné považovať za daňový podvod. V rozhodnutí R. Súdny dvor EÚ uviedol, že
predloženie falošných faktúr alebo falošných dokumentov, ako aj akákoľvek iná manipulácia s dôkazmi
môžu brániť správnemu vyberaniu dane a následne správnemu fungovaniu spoločného systému DPH.
Právo Únie tak nebráni, aby členské štáty považovali predloženie nepravdivých faktúr za daňový podvod
(R., bod 49).

29. Po posúdení postupu správcu dane pri hodnotení predložených dokladov, dôkazov a vyjadrení
daňového subjektu v zaslanom spisovom materiály žalovaný potvrdil skutočnosť, že správca dane sa
vysporiadal so svojím tvrdením týkajúcim sa sporných faktúr pre spoločnosti CONTEC PLUS, s.r.o., I.
C., GLASH s. r. o., C. B., Merge s.r.o., MAMOX s.r.o., MOTIVE, s.r.o., PENELUPA s.r.o., PIZZA SMEJO,

s.r.o. v liv., uvedenom v preskúmavanom rozhodnutí. Žalovaný preto konštatoval, že správcom dane
vykonanýzáverjesprávnyadôkazmidostatočnepreukázaný.Právadaňovéhosubjektubolizachované.
Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania tak, ako sú upravené v
§ 3 zákona č. 563/2009 Z. z.III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

30. Žalobca sa žalobou zo dňa 28. 09. 2021, domáhal preskúmania zákonnosti celkovo tridsiatich piatich
rozhodnutí žalovaného č. 101359115/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101359114/2021 zo dňa 30. 07. 2021,
č. 101359113/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101359086/2021 zo dňa 29. 07. 2021, č. 101359085/2021
zo dňa 30. 07. 2021, č. 101359084/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101359082/2021 zo dňa 30. 07. 2021,
č. 101359080/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101359062/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101359060/2021

zo dňa 30. 07. 2021, č. 101359058/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101359037/2021 zo dňa 30. 07. 2021,
č. 101359034/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101359006/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101359002/2021
zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358974/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358969/2021 zo dňa 30. 07. 2021,
č. 101358936/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358913/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358880/2021
zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358775/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358667/2021 zo dňa 30. 07. 2021,
č. 101358598/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358563/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358496/2021

zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358411/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358368/2021 zo dňa 30. 07. 2021,
č. 101358236/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358189/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358075/2021
zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358039/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101357980/2021 zo dňa 30. 07. 2021,
č. 101357833/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101357711/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101357576/2021
zo dňa 30. 07. 2021.

31. Predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 21S/81/2021 po vylúčení zostalo
preskúmanie zákonnosti a zrušenie rozhodnutia žalovaného č. 101359113/2021 zo dňa 30. 07. 2021,
ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 100243857/2021 zo dňa 17. 02. 2021.
Týmto rozhodnutím správca dane určil žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

marec 2019 rozdiel v sume 26.832,98 eur tým, že nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v daňovom
priznaní v sume 1.000,68 eur a vyrubil daň vo výške zistenej vlastnej daňovej povinnosti v sume
25.832,30 eur.

32. V bode II žaloby žalobca vymedzil žalobné body a uviedol, že vo svojom účtovníctve neeviduje a

ani neviedol evidenciu faktúr (ďalej len „falošné faktúry“), na základe ktorých mu bol vyrubený rozdiel na
dani z pridanej hodnoty v kontrolovanom období. Falošné faktúry nie sú súčasťou účtovníctva žalobcu a
súčasťou účtovníctva byť nemali. Argumenty žalobcu potvrdzuje podľa neho fakt, že na základe týchto
faktúr neboli deklarované plnenia zrealizované.

Za uvedený stav zistený daňovou kontrolou bol podľa žalobcu zodpovedný účtovník p. A., ktorý falošné
faktúry vyhotovil a na ich základe kontrolné výkazy podal. Falošné faktúry sa od faktúr evidovaných
v účtovníctve žalobcu výrazne odlišovali, a to absenciou čísla účtu žalobcu, namiesto ktorého bolo
uvedené iné číslo účtu, pravdepodobne patriace účtovníkovi, p. A., ďalej podpismi a pečiatkami. Falošné
faktúry sú špecifické aj tým, že boli vystavené z iného elektronického účtovného systému, ako je systém

žalobcu.

Žalobca až do vykonania kontroly zo strany správcu dane nemal vedomosť o takomto konaní p. A.,
ktorý v jeho mene konal nad rámec plnomocenstva. Namietal, že žalovaný, ako aj správca dane sa
nevysporiadali s argumentmi žalobcu o prekročení oprávnenia.

Rovnako žalovaný a správca dane nevzali do úvahy argumentáciu žalobcu o zanedbaní kontroly zo
strany správcu dane, podľa ktorej kontrolný systém správcu dane musel vykazovať nesúlad údajov
medzi výkazmi jednotlivých daňových subjektov, a to dávno pred vykonaním kontroly.

Žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, aj keď sám správca dane uviedol, že vystavením fiktívnych
faktúr bol spáchaný daňový podvod a žalobca sa stal obeťou tohto podvodu a žalobca nemal finančný
ani iný záujem o ich vystavenie. Vzhľadom na uvedené by bolo nelogické a nezákonné, aby žalobcovi
vznikla povinnosť v zmysle rozhodnutí uhradiť vyrubenú daň na základe podvodného konania, navyše
inej osoby než žalobcu.

Zároveň nesúhlasil s tým, že správcom dane vykonaný záver je správny a dôkazmi dostatočne
odôvodnený, pričom poukázal na rozhodovaciu prax ohľadom unesenia dôkazného bremena a mal
za to, že správca dane je povinný riadne zistiť skutkový stav veci a preveriť skutkové tvrdeniauvádzané daňovým subjektom, prípadne odstrániť procesné pochybenia, ktoré vykonal správca dane
počas daňovej kontroly. Vytýkal pritom, že správca dane zaťažoval daňový subjekt požadovaním
nepredložiteľných dôkazov, ktoré boli v dispozícii dodávateľov a ktorými daňový subjekt objektívne

nedisponoval a preto ich nemohol predložiť.

33. Následne poukázal aj na dokazovanie a vyčerpanie vlastného dôkazného bremena podľa rozsudku
NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011, povinnosti stanovené v § 1 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov
Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonom a bol toho názoru, že nie je možné hodnotiť

nepredloženie dôkazov, ktorými daňový subjekt nedisponuje ako neunesenie dôkazného bremena. Bol
tiež toho názoru, že správca dane má dostatok inštitútov na zabezpečenie dôkazov od tretích osôb,
pričom je neprípustné, aby takouto povinnosťou zaťažoval daňový subjekt, čím zároveň dochádza k
porušeniu práv daňového subjektu.

Mal tiež za to, že nečinnosť správcu dane po dobu 4 rokov v rozsahu jeho povinnosti kontrolovať nesúlad

medzi kontrolnými výkazmi jednotlivých daňových subjektov je neospravedlniteľná. Žalobca nebol na
žiadne nezrovnalosti, pochybnosti, či chyby v kontrolných výkazoch nijako upozornený, hoci bol správca
danezákonomviazanýtaktopostupovať.Správcadaneopomenutímsvojichzákonnýchpovinnostíuprel
žalobcovi právnu istotu, že jeho kontrolné výkazy sú v súlade s kontrolnými výkazmi jeho dodávateľov
a nevykazujú žiadne nezrovnalosti, chyby, či rozpory. Postup správcu dane hodnotil ako nezákonné

nakladanie s dátami vyplývajúcimi z kontrolných výkazov tým, že boli síce spracované, no nezákonným
postupom správcu dane eliminované na ďalšie konanie.

Zároveň poukázal aj na zásahu daňovej neutrality a daňový poriadok, vytýkajúc princíp právnej istoty,
narušený nezákonnosťou rozhodnutia, spočívajúcou, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa obligatórne

požiadavky predpokladané zákonom, nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a žalovaný
predmetnú vec nesprávne právne posúdil, preto žiadal zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci
žalovanému na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného

34. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25. 04. 2022 uviedol, že po preštudovaní
žaloby dospel k záveru, že žalobca v žalobe opätovne zopakoval námietky, ktoré už namietal v jeho
predchádzajúcich vyjadreniach a v odvolaní, preto trval na výroku žalobou napadnutom a vyššie
uvedenom rozhodnutí o odvolaní, pričom poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj dôkazy,

ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.

35. K časti II. žaloby žalovaný uviedol, že k týmto námietkam sa už vyjadril v odôvodnení rozhodnutia.
Zdôraznil, že žalobca na ústnom pojednávaní vykonanom dňa 09. 10. 2019 uviedol, že záznamy,
evidencie a iné písomnosti z účtovníctva, ktoré neboli predmetom zaistenia nebude môcť získať od p.

A., „účtovníka žalobcu“ v rozhodnom období, z dôvodu, že mu bol odcudzený počítač a k záznamom
DPH sa p. A. vyjadril, že ich priebežne „nevytláčal a nezakladal“. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že
na základe týchto sporných faktúr neboli deklarované plnenia zrealizované, uviedol, že deklarovaní
odberatelia uvedení na týchto sporných faktúrach tvrdia, že plnenia deklarované spornými faktúrami boli
zrealizované, t. j. dodané, a to dodávateľom, čiže žalobcom, uvedenom na týchto sporných faktúrach.

Žalobca v prípade falošných faktúr poukázal na skutočnosti, ktoré konštatoval aj správca dane, že boli
vystavené z iného elektronického účtovného systému ako je systém daňového subjektu; že obsahujú
číslo bankového účtu, ktoré nepatrilo daňovému subjektu, resp. nemohol s ním ani disponovať, ale
iným subjektom, a to buď priamo p. A., alebo jeho firme, alebo jeho partnerke pani D. R. J., v prípade
ktorej bol s ním oprávnený disponovať aj p. A.; a ďalšie odlišnosti v pečiatkach a podpisoch. Žalovaný

v prípade iného licenčného čísla účtovného programu uvedenom na falošných faktúrach poukázal na
spisový materiál a vyjadrenie žalobcu, v tom zmysle, že aj žalobcom vyhotovené faktúry pre jeho
odberateľov, ktoré žalobca označil za reálne, boli vyhotovované v účtovných programoch, ktorých
vlastníkom licencií bol p. A., resp. licenčné číslo účtovného programu absentovalo. Uvedené vyplýva
z vyjadrenia žalobcu zo dňa 01. 12. 2019, kde v bode 3 tvrdil, že iný účtovný program ako ten,

ktorého je majiteľom licencie, pre vystavovanie faktúr nepoužíva. Napriek tomu ďalej v tomto bode
uviedol, že správcom dane požadované faktúry uvedené v bode 3 výzvy č. 102487852/2019 (vystavené
pod licenčnými číslami YPFM1700086 a YPFM 1000066) boli vystavené p. A. v mene žalobcu a na
základe jeho požiadavky. P. A. mal tieto faktúry vystaviť na svojom vlastnom počítači, nakoľko chodildo priestorov žalobcu len raz mesačne. P. A. predmetné faktúry vystavil vo svojom účtovnom systéme
MRP, na ktorý mal vlastnú licenciu a žalobcovi ich poslal mailom. K tvrdeniam žalobcu, že za predmetný
stav zistený daňovou kontrolou je zodpovedný účtovník žalobcu, p. A., žalovaný nemohol prisvedčiť,

nakoľko tieto skutočnosti v konaní neboli preukázané. Otázne však bolo, akým spôsobom a či mohol
uvedenému stavu žalobca predísť a otázna bola aj trestnoprávna zodpovednosť žalobcu v tejto veci.
Ustanovenie trestnoprávnej zodpovednosti žalobcu, vrátane toho, či predmetný skutok reálne vykonal p.
A., alebo iné osoby, s vedomím alebo bez vedomia žalobcu, ako aj s určením úmyslu takéhoto konania
zodpovedných osôb je mimo kompetencie správcu dane aj žalovaného v zmysle § 4 ods. 3 písm. a)

až z) a § 5 ods. 2 písm. a) až k) zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.35/2019Z.z.“).Žalovanýkudelenej
plnej moci pre p. A. uviedol, že žalobca splnomocnil uvedenú osobu v zmysle § 9 ods. 3 zákona č.
563/2009 Z. z. na podávanie písomností doručovaných prostredníctvom elektronického doručovania
podľa dohody o elektronickom doručovaní, ktorú uzatvoril žalobca so správcom dane. Predmetné
splnomocnenie doručil žalobca správcovi dane dňa 16. 10. 2013. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.

z., žalobca, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého
si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu
dane. Podľa § 9 ods. 3 prvá veta zákona č. 563/2009 Z. z., ak nie je rozsah plnomocenstva presne
vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. Žalovaný konštatoval, že splnomocnenie
malo v zmysle § 9 ods. 3 prvá veta zákona č. 563/2009 Z. z. presne vymedzený rozsah týkajúci sa

elektronického doručovania písomností. Tvrdenie žalobcu týkajúce sa vystavenia sporných faktúr nad
rámec predmetného splnomocnenia bolo nedôvodné, nakoľko sa toto netýkalo vystavovania faktúr, ale
doručovania písomností žalobcu elektronickými prostriedkami správcovi dane. Žalovaný k nesúladu
údajov v informačnom systéme správcu dane v súvislosti so zisteniami týkajúcimi sa falošných faktúr
zdôraznil, že tieto zistenia je možné konštatovať na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania tak,

ako to vyplývalo aj z vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.

36. Žalobca ďalej nesúhlasil s argumentmi žalovaného v záverečných výrokoch napadnutého
rozhodnutia, v zmysle ktorých uviedol, že správcom dane vykonaný záver je správny a dôkazmi
dostatočne odôvodnený, k čomu žalovaný uvádza, že žalobca neuviedol skutočnosti, resp. dôkazy, z

ktorých je zrejmé, že správcom dane vykonaný záver je nesprávny a dôkazmi nedostatočne odôvodnený
a z tohto dôvodu sa žalovaný nevedel relevantne k žalobnej námietke vyjadriť.

37. Žalovaný s konštatovaním žalobcu o presúvaní dôkazného bremena medzi správcom dane a
žalobcom súhlasil, ale podotkol, že bol to žalobca, ktorý spochybnil ním podané DP a kontrolný výkaz.

Žalobcovi bola zo strany správcu dane opakovane poskytnutá príležitosť na splnenie si jeho dôkaznej
povinnosti konštatovanej v rozsudku NS SR sp. zn. 4 Sž 65/2001 zo dňa 30. 10. 2001. Následne k
citácii z rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. 02. 2015 žalovaný uviedol, že má všeobecný
charakter a žalovanému nebolo zrejmé, čo žalobca namietal, nakoľko správca dane postupoval v súlade
so zásadou voľného hodnotenie dôkazov a so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo

daňového konania nakladal v súlade so zákonnými postupu, t. j. hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,
pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností zodpovedá zásadám logického myslenia a
správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. K námietkam týkajúcim sa „dôkazov, ktoré boli
v dispozícii dodávateľov“ a rozsudku NS SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011, ktorý sa týkal dodaných služieb a

tovarov od určitého dodávateľa uviedol, že falošné faktúry sa týkajú odberateľov žalobcu, preto žalobné
námietky považoval za nedôvodné.

38. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že správca dane pri výkone predmetnej daňovej
kontroly a počas vyrubovacieho konania postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.

z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., a konal len v ich medziach, rozsahu a spôsobom,
ktoré tieto zákony ustanovujú. Správca dane v priebehu daňového konania má možnosť a je oprávnený
požadovať doklady, účtovníctvo, písomnosti od žalobcu ako daňového subjektu a využiť všetky zákonom
stanovené prostriedky, aby chránil záujmy štátu a obcí, pritom dbal na zachovanie práv a právom
chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu, a zároveň aby správne určil a vyrubil daň. Žalobca

ako daňový subjekt je povinný strpieť všetky úkony, ktoré od neho vyžaduje správca dane počas daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania, aby daň bola správne určená a vyrubená. Žalovaný v odvolacom
konaní postupoval len v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. a zákona č. 35/2019 Z. z.,
a konal len v ich medziach, rozsahu a spôsobom, ktoré tieto zákony ustanovujú. Žalovaný opätovnezdôraznil, že v danom prípade žalobca nie je odberateľom a spoločnosti deklarované na sporných
faktúrach nie sú dodávatelia, ale sú odberatelia žalobcu. Žalovaný dodal, že správca dane nezaťažoval
žalobcu so zabezpečením dôkazov od tretích osôb, ako je zrejmé aj z predloženého administratívneho

spisu. K poukazovaniu na zákon č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov do 31. 12. 2015, žalovaný uviedol, že uvedený zákon bol zrušený zákonom č.
400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ku dňu 31. 12. 2015. Rozhodným obdobím
v danej veci je marec 2019. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalobca nebol zaťažovaný

zabezpečením dôkazov od tretích osôb, nakoľko správca dane nahliadal do spisov odberateľov, resp.
ich vyzýval v zmysle § 26 zákona č. 563/2009 Z. z.

39. Žalovaný k žalobným námietkam týkajúcich sa nepreverenia údajov uvedených v kontrolných
výkazoch z vlastného informačného systému správcu dane, mal za to, že sa zhodujú s odvolacími
námietkami,anakoľkosažalovanývodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiastýmitonámietkamináležite

vysporiadal,poukázalnapredmetnéodôvodnenierozhodnutia.Žalovanýsanestotožnilanisožalobnými
námietkami, v ktorých žalobca vyčítal správcovi dane, že nereagoval na výzvy a žiadosti žalobcu
o vysvetlenie rozsahu požadovaných dôkazov, zaťažoval žalobcu požadovaním nepredložiteľných
dôkazov, nekonal v úzkej súčinnosti so žalobcom a ďalšími účastníkmi konania, pri hodnotení dôkazov
postupoval v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a vyhodnotil stav veci povrchne bez

overenia svojich zistení, z dôvodu, že v daňovom konaní správca dane nevyhľadáva dôkazy za žalobcu,
ako kontrolovaný daňový subjekt, pretože označenie, resp. predloženie, tvorí dôkaznú povinnosť
žalobcu ako daňového subjektu. Nie je pritom povinnosťou správcu dane inštruovať žalobcu aké
konkrétne dôkazné prostriedky mal využiť v prípade zistených sporných faktúr. Žalovaný nesúhlasil s
názorom žalobcu, že nebol procesný postup daňových orgánov na prvom a druhom stupni vykonaný

v súlade s procesnými predpismi, pričom tým došlo k porušeniu práv žalobcu, z dôvodu, že daňové
konanie je ovládané zásadou materiálnej pravdy, ktorá však nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
daneviesťdokazovanieaždovtedy,pokýmsabezpochýbnepreukážualebonepotvrdiatvrdeniažalobcu
ohľadne skutočností ním uvedených v daňovom priznaní. Bolo na správcovi dane, ktorý vykonáva
dokazovanie, aké dôkazy vykoná, akú dôkaznú silu im prizná, či a akým spôsobom dokazovanie doplní,

a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy už vykonané a závery z nich vyplývajúce.

40. Okrem toho žalovaný mal za to, že žalobca v žalobe nekonkretizoval, ktoré obligatórne požiadavky
predpokladané zákonom napadnuté rozhodnutie nespĺňa. Taktiež žalobca neuvádzal skutočnosti, resp.
dôkazy, z ktorých je zrejmé, že rozhodnutie nevychádza zo správne a spoľahlivo zisteného skutkového

stavu.Rovnakotakneboloznáme,vktorejčastiavakomrozsahusažalobcanestotožnilsvyhodnotením
zabezpečeného spisového materiálu správcom dane, resp. neuviedol dôvody a dôkazy o tom, že
výsledok vyhodnotenia spisového materiálu by mal byť iný.

41. Žalovaný s poukazom na obsah odôvodnenia rozhodnutia bol toho názoru, že dal jasnú a

zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany, ktoré žalobca v konaní nastolil. Zaoberal sa jednotlivo i žalobcom uplatnenými argumentmi a
presvedčivo sa s nimi vysporiadal. Konštatoval, že v danom prípade preskúmaval odvolaním napadnuté
rozhodnutie správcu dane, a v napadnutom rozhodnutí žalovaný jasne predstavil, čo skúmal, z čoho
vychádzal, ktorými právnymi normami sa riadil, ktoré okolnosti boli preň určujúce a z akého dôvodu

považoval závery správcu dane v otázkach dane z pridanej hodnoty za správne.

42. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

V. Ďalší priebeh konania

43. Žalobca písomnú repliku v zmysle § 106 ods. 1 SSP nepodal.

44. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25. 04. 2023, ktorého sa nezúčastnil žalobca, ako ani
právny zástupca žalobcu a tiež žalovaný, preto súd vec prejednal v ich neprítomnosti podľa § 114 SSP

a rozsudok vyhlásil v zmysle § 137 ods. 3 SSP.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty45. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté

rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 07. 2021, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel
k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

46. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.
03. 2019, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť

podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem
a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a
poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov,1)
duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku

a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v
rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

Podľa § 8 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je

a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou

bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním
tovaru podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,

c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom

dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 69 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je
povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Každá osoba, ktorá, uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Podľa § 71 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej

forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry.
b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek
elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,c)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,

e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača
s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

Podľa § 72 ods. 1, 6, 7 vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona
pri

a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej
osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,
b) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť
daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane,
c) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu,
d) dodaní tovaru formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku,

e) dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43,
f) prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d),
g) prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c).

Faktúru môže v mene a na účet dodávateľa tovaru alebo služby vyhotoviť odberateľ alebo tretia osoba.

Odberateľ môže vyhotoviť faktúru v mene a na účet dodávateľa, ak medzi dodávateľom a odberateľom
je uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr, ktorá musí obsahovať podmienky, ktoré musia
byť splnené, aby dodávateľ akceptoval faktúry vyhotovené odberateľom. Faktúru v mene a na účet
dodávateľa vyhotovuje odberateľ podľa zákona členského štátu, v ktorom je miesto dodania tovaru alebo
služby.

Za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby,
a to aj, ak je faktúra vyhotovená odberateľom alebo treťou osobou.

Podľa § 78a ods. 1, 2, 4, 9, 10, 11 vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný podať kontrolný

výkaz elektronickými prostriedkami za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové
priznanie, do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Platiteľ nie je povinný podať kontrolný výkaz
za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorom
a) nie je povinný uviesť žiadne údaje o plneniach,
b) je povinný uviesť len údaje o dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 alebo § 47 alebo údaje

o dodaní tovaru podľa § 45 a súčasne v ktorom neuvádza údaje o odpočítaní dane alebo uvádza len
odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. d).

Kontrolný výkaz musí obsahovať údaje o daňovej povinnosti a odpočítaní dane za príslušné zdaňovacie
obdobie v tomto členení:

a) údaje z každej faktúry, ktorú bol platiteľ povinný vyhotoviť podľa § 71 až 75 o dodaní tovarov a
služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň v tuzemsku a ktoré nie sú oslobodené od dane, okrem
zjednodušenej faktúry, alebo z ktorých je povinný platiť daň v tuzemsku príjemca plnenia podľa § 69
ods. 12 písm. f) až j), okrem zjednodušenej faktúry,
b) údaje z každej prijatej faktúry o dodaní tovarov a služieb,

1. pri ktorých je osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 ods. 2, 3, 6, 7 a 9 až 12 a ktoré
nie sú oslobodené od dane,
2. ktoré sú alebo majú byť dodané iným platiteľom povinným platiť daň podľa § 69 ods. 1 a pri ktorých
príjemca plnenia uplatňuje odpočítanie dane v príslušnom zdaňovacom období,
c) údaje z každej faktúry podľa § 71 ods. 2,

d) údaje o dodaní tovarov a služieb iných ako uvedených v písmene a), z ktorých je platiteľ povinný
platiť daň v tuzemsku.

Z faktúr uvedených v odseku 2 alebo z dokladu podľa odseku 3 sa v kontrolnom výkaze uvádzajú tieto
údaje:

a) identifikačné číslo pre daň odberateľa alebo dodávateľa, pod ktorým tovar alebo služba bola alebo
má byť dodaná,
b) poradové číslo faktúry alebo číselnú identifikáciu dokladu podľa odseku 3, ak tento doklad číselnú
identifikáciu obsahuje,c) dátum dodania tovaru alebo služby alebo dátum prijatia platby, ak prijatím platby vznikla daňová
povinnosť,
d) základ dane a suma dane vyjadrené v eurách,

e) sadzba dane,
f) výška odpočítanej dane,
g) druh a množstvo tovaru, ak je faktúra vyhotovená o dodaní tovaru, z ktorého je povinný platiť daň
príjemca plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. h) a i).

Ak platiteľ, ktorý podal kontrolný výkaz, zistí pred uplynutím lehoty na podanie kontrolného výkazu,
že údaje uvedené v kontrolnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá opravný kontrolný výkaz,
pričom na pôvodne podaný kontrolný výkaz sa neprihliada. Ak platiteľ, ktorý podal kontrolný výkaz, zistí
po uplynutí lehoty na podanie kontrolného výkazu, že údaje v kontrolnom výkaze sú neúplné alebo
nesprávne, podá dodatočný kontrolný výkaz, v ktorom uvedie len doplnené alebo opravené údaje.

Ak nebol kontrolný výkaz podaný v lehote podľa odseku 1, daňový úrad vyzve platiteľa na jeho podanie.
Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného kontrolného výkazu alebo o
pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi daňový úrad tieto pochybnosti platiteľovi, ktorý kontrolný
výkaz podal, a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé
údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Na základe tejto výzvy je platiteľ povinný do

piatich pracovných dní od doručenia výzvy nedostatky podaného kontrolného výkazu odstrániť.

Ak platiteľ nedoručí kontrolný výkaz daňovému úradu, doručí kontrolný výkaz oneskorene, uvedie v
kontrolnom výkaze neúplné alebo nesprávne údaje alebo v lehote určenej vo výzve daňového úradu
neodstráni nedostatky podaného kontrolného výkazu, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10

000 eur. Ak platiteľ poruší povinnosti podľa prvej vety opakovane, daňový úrad uloží pokutu do výšky
100 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho
stavu.

47. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a

poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 9 ods. 2, 3 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho
opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva

udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca trvalý pobyt alebo sídlo
mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom
hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“), musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým
pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane
s účinkami doručenia v deň ich vydania.

Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak
to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát konať
aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje
za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len

jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba,
ktorú tento orgán poveril.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazujea) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom

konaní neprihliada.

48. V preskúmavanej veci predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným bola žalobcom tvrdená
nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodov uplatnených v žalobe. Medzi účastníkmi konania
bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku v znení

neskorších predpisov a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
a to konkrétne, či žalobcovi mal byť vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v kontrolovanom období
za „falošné faktúry“, ktoré podľa tvrdenia žalobcu nie sú súčasťou účtovníctva žalobcu a súčasťou
účtovníctva žalobcu byť nemali. Na základe týchto faktúr neboli zrealizované deklarované plnenia.
Následne tiež žalobca tvrdil, že p. A. v jeho mene konal nad rámec plnomocenstva, s čím sa daňové

orgány nevysporiadali. V ďalšom bode žalobca vytýkal zanedbanie kontroly zo strany správcu dane,
ktorý nezistil nesúlad údajov medzi výkazmi jednotlivých daňových subjektov, dávno pred vykonaním
daňovej kontroly. Mal žalobca tiež za to, že je nelogické a nezákonné, aby žalobcovi vznikla povinnosť
uhradiť vyrubenú daň na základe podvodného konania. Taktiež vytkol aj dokazovanie, so zameraním
sa na to, že boli požadované od žalobcu nepredložiteľné dôkazy, ktoré boli v dispozícii dodávateľov a

žalobca s nimi nedisponoval, ako aj poukázal na judikatúru, týkajúcu sa dôkazného bremena ako napr.
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 65/2001, sp. zn. 4Sžf/30/2014 a sp. zn. 3Sžf 1/2011 a tiež
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018-53. Záverom vytkol nekonanie v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektom,neaplikovaniezásadyvoľnéhohodnoteniadôkazovavyhodnoteniestavupovrchne
bez overenia svojich zistení, porušenie zásady právnej istoty.

49.Sohľadomnavymedzeniežalobnýchbodov,správnysúdmázato,žežalobasasícejaví,žesmeruje
voči celému rozhodnutiu žalovaného, ako aj správcu dane, avšak z odôvodnenia žaloby vyplýva, že
žalobca namieta len tú časť napadnutých rozhodnutí, týkajúcich sa „falošných faktúr“, t.j. faktúr vydaných
žalobcom pre odberateľov - CONTEC PLUS, s.r.o., I. C., GLASH s. r. o., C. B., Merge s.r.o., MAMOX

s.r.o., MOTIVE, s.r.o., PENELUPA s.r.o., PIZZA SMEJO, s.r.o. v liv., bližšie špecifikovaných v bode 24
tohto odôvodnenia ako sporné faktúry (ďalej aj len „sporné faktúry“, resp. „fiktívne faktúry“), ktorými boli
deklarované plnenia - dodávky tovarov a služieb, k realizácii ktorých v skutočnosti nedošlo, čo nebolo
žalobcom namietané. S poukazom na takto vykonané dokazovanie správca dane konštatoval, že sa
jednalo o fiktívne faktúry, bez toho, že by k zdaniteľným plneniam v nich uvedených reálne došlo, a tým

bolo možné a nutné vyhotovenie takýchto faktúr považovať za daňový podvod a uplatniť ustanovenie §
69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom
doklade o predaji daň, je povinná túto dať zaplatiť. S poukazom na uvedené sa potom správny súd
zameral na preskúmanie toho, či správca dane postupoval správne, keď žalobcovi určil rozdiel dane
z pridanej hodnoty na základe tých faktúr, ktoré neodrážali reálne plnenie, teda falošných (fiktívnych)

faktúr vyhotovených Ing. A. v mene žalobcu ako dodávateľa pre odberateľov, a teda žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty uvedenej na týchto faktúrach.50.Vovšeobecnostimožnouviesť,žesprávcadaneadaňovésubjektyvykonávajúúkonynadosiahnutie
relatívne spoločného cieľa, ktorým je správne určenie a vybratie dane v súlade s hmotnoprávnymi
predpismi. Je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou

daňového subjektu, ale je príslušným daňovým orgánom, ktorý vedie dokazovanie, vykonáva dôkazy
a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Na správcu dane nemožno
prenášať povinnosť špecifikovať a vymedziť konkrétne dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť za
účelom preukázania ním tvrdených skutočností. Nie je presne predpísané, aké dôkazy je potrebné
predložiť, vždy to závisí od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností, pričom

je to práve daňový subjekt, ktorý má možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré považuje za
vhodné a účelné na preukázanie jeho tvrdení. Správca dane navyše nemôže s istotou vedieť, akými
konkrétnymi dôkazmi daňový subjekt disponuje, a preto nie je dôvodné, aby ho inštruoval akýmkoľvek
taxatívnym alebo demonštratívnym výpočtom dôkazov. Daňový subjekt môže a má predložiť také
dôkazy, ktoré korešpondujú s ust. § 24 ods. 4 prvá veta zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého
dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre

správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. S
poukazom na uvedené bolo potrebné považovať za nedôvodnú argumentáciu žalobcu o tom, že správca
dane ho zaťažoval požadovaním nepredložiteľných dôkazov. Ako už správny súd uviedol, správca dane
nemôže s istotou vedieť, akými dôkazmi žalobca disponuje, a preto bolo na žalobcovi, aby preukázal,
že správcom dane požadovanými dokladmi nedisponuje.

51. Naviac, žalobca v žalobe spochybňoval aj dokazovanie tvrdiac, že za vyčerpanie jeho dôkazného
bremena je možné považovať stav, v ktorom ako daňový subjekt podal riadne vyplnené daňové
priznanie a spolu s ním predložil správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť a faktúry, ktoré podľa svojho tvrdenia nevyhotovil, sú v dispozícii dodávateľov (pozn.

správneho súdu, žalobca bol dodávateľom na sporných faktúrach, preto uvedená argumentácia v žalobe
je nesprávna). Takéto chápanie dôkazného bremena žalobcu je však neudržateľné za stavu, kedy bolo
reálne dodanie tovarov správcom dane a aj žalobcom účinne spochybnené. V reakcii na preukazovanie
svojej nevedomosti o niektorých faktúrach vyhotovených B.. A., žalobca poukazoval na rozdiely medzi
faktúrami vyhotovenými B.. A., ktoré mal evidované v účtovníctve a falošnými (fiktívnymi) faktúrami,

ktoré nemal evidované v účtovníctve. Žalobca tvrdil, že zo strany Ing. A. a aj z jeho elektronického
účtovného systému boli vyhotovené faktúry, ktoré tento následne mailom poslal žalobcovi (v pozícii
dodávateľa),pričomkaždáfaktúra,ktoránásledneodišlakodberateľovibolaopatrenápečiatkoužalobcu
ako dodávateľa a podpisom jeho konateľa. Existenciu týchto faktúr žalobca nepoprel a tieto mal aj
evidované v účtovníctve, čo vyplýva aj z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 01. 12. 2019, v ktorom

uviedol, že B.. A. mal oprávnenie na vyhotovenie faktúr uvedených v prílohe č. 4, ale pokyny na
vyhotovenie iných faktúr nemal. Písomnému vyjadreniu žalobcu zo dňa 01. 12. 2019 predchádzalo
vyjadrenie konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 09. 10. 2019, ktorý uviedol, že B.. A. bol odcudzený
počítač, pričom tento sa k záznamom dane z pridanej hodnoty vyjadril, že ich priebežne nevytláčal a
nezakladal. Z vyššie uvedeného potom podľa názoru súdu vyplýva, že Ing. A. v pozícii účtovníka žalobcu

mal oprávnenie na vyhotovovanie faktúr v mene žalobcu a aj ich vyhotovoval.

Okrem faktúr, ktoré mal žalobca evidované v účtovníctve, však boli v mene žalobcu ako dodávateľa
vyhotovené i ďalšie faktúry (falošné, resp. fiktívne) pre odberateľov žalobcu bez reálneho plnenia, ktoré
boli zaslané odberateľom a títo si na základe týchto faktúr uplatnili odpočítanie dane z pridanej hodnoty,

čo nebolo sporné. Podľa zistení správcu dane mal tieto faktúry v mene žalobcu ako dodávateľa vyhotoviť
B.. A. ako účtovník žalobcu, s čím sa stotožnil i žalobca tvrdiac, že o vyhotovovaní týchto faktúr nemal
vedomosť a B.. A. prekročil rozsah svojho oprávnenia.

K osobe B.. A. je potrebné uviesť, že správcovi dane bolo predložené splnomocnenie zo dňa 16.

10. 2013, ktorým žalobca splnomocnil B.. C. A. v zmysle ust. § 9 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.
na podávanie písomností doručovaných prostredníctvom elektronického doručovania podľa Dohody o
elektronickom doručovaní, ktorú uzatvoril žalobca a správca dane dňa 16. 10. 2013. Vychádzajúc z ust.
§ 9 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový subjekt sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí
a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane.

Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné.
Z vyššie uvedeného plnomocenstva zo dňa 16. 10. 2013 však vyplývalo, že rozsah splnomocnenia
pre B.. A. bol jasne vymedzený a splnomocnenie sa týkalo podávania písomností doručovaných
prostredníctvom elektronického doručovania podľa Dohody o elektronickom doručovaní, ktorú uzatvorilžalobca a správca dane dňa 16. 10. 2013, pričom žalobca prekročenie rozsahu tohto splnomocnenia
ani nenamietal. Práve naopak v konaní bolo jednoznačne preukázané, že B.. A. vykonával podávanie
písomností doručovaných prostredníctvom elektronického doručovania za žalobcu, čo sa považovalo za

doručovaniepísomnostípriamožalobcom.Skutočnosť,žežalobcasidostatočnenepreverilkvantitatívnu
a kvalitatívnu stránku podávania písomností správcovi dane, nie je možné považovať za prekročenie
rozsahu splnomocnenia zo dňa 16. 10. 2013.

Iné písomné splnomocnenie žalobcu pre B.. A. správcovi dane predložené nebolo, a preto sa daňové

orgány ani nemohli zaoberať prekročením jeho rozsahu a žalobca nepreukázal prípadnú existenciu
ústneho splnomocnenia pre B.. A. na vykonávanie úkonov (vyhotovovanie faktúr) v jeho mene. Tvrdenie
konateľa žalobcu, že B.. A. mal pokyn, poverenie, resp. splnomocnenie na vystavenie niektorých
faktúr, ale na vystavenie iných už takýto pokyn, poverenie, resp. splnomocnenie nemal, je celkom
nepreukazné a je potrebné vychádzať z toho, že B.. A. bol oprávnený vyhotovovať faktúry v mene
žalobcu, nakoľko to aj reálne robil a žalobca s tým súhlasil, niektoré faktúry podpisoval a mal ich

zahrnuté aj v účtovníctve. Q. v podaní zo dňa 01. 12. 2019 tvrdil, že s B.. A. mal uzavretú ústnu
zmluvu o poskytovaní účtovných služieb od roku 2004 a jednalo sa o obchodný vzťah. V prípade,
ak bol žalobca toho názoru, že B.. Runák konal mimo rámca tejto tvrdenej ústnej zmluvy, mohol sa
obrátiť na príslušný orgán, ktorým ale nie je správca dane. S poukazom na ust. § 9 ods. 3 zákona č.
563/2009 Z. z. pre správcu dane je relevantné len zastupovanie na základe písomného plnomocenstva

alebo plnomocenstva udeleného ústne do zápisnice, a preto sa správca dane správne nezaoberal
tvrdeniami žalobcu o prekročení rozsahu splnomocnenia, ktoré malo byť udelené ústne, resp. tvrdeniami
o prekročení ústneho zmluvného dojednania medzi žalobcom a B.. A.om. Pokiaľ B.. A. skutočne konal
nad rámec toho, čo mal dohodnuté so žalobcom (obsah tejto ústnej dohody však preukázaný nebol),
takéto jeho konanie je mimo správcu dane a dôsledky tohto konania si musí riešiť žalobca.

52. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a skutočnosť, že Ing. Runák v mene žalobcu vyhotovoval
faktúry (niektoré boli falošné, resp. fiktívne), ktoré odišli k odberateľom, je i správny súd toho názoru,
že žalobcu nemožno v daňovom konaní zbaviť povinnosti zaplatiť daň z pridanej hodnoty uvedenú na
faktúrach pre jeho odberateľov. Podľa ust. § 72 ods. 6 veta prvá a druhá, ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z.

faktúru môže v mene a na účet dodávateľa tovaru alebo služby vyhotoviť odberateľ alebo tretia osoba.
Odberateľ môže vyhotoviť faktúru v mene a na účet dodávateľa, ak medzi dodávateľom a odberateľom
je uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr, ktorá musí obsahovať podmienky, ktoré musia byť
splnené, aby dodávateľ akceptoval faktúry vyhotovené odberateľom. Za správnosť údajov vo faktúre a
za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby, a to aj, ak je faktúra vyhotovená

odberateľom alebo treťou osobou. Z uvedeného vyplýva, že tretia osoba, t.j. v predmetnej veci B.. A.,
nepotreboval na vyhotovenie faktúry v mene a na účet žalobcu ako dodávateľa písomnú dohodu a táto
ani nebola predložená. Na doplnenie správny súd uvádza, že správca dane predvolal na pojednávanie
B.. C. A. ako svedka, ktorý uviedol, že robil žalobcovi účtovníctvo bez písomne uzavretej zmluvy, za
čo dostával odplatu, nebol živnostníkom, ani v pracovnoprávnom pomere, „robil to len tak“. Následne

využil svoje právo a odoprel výpoveď podľa ust. § 25 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., nakoľko by ňou
spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám. Vo vyjadrení zo dňa 18. 11.
2020 (vyjadrenie žalobcu k protokolu z daňovej kontroly) žalobca uviedol, že B.. A. bol splnomocnený
na vyhotovovanie faktúr výlučne na základe podkladov pripravených konateľom žalobcu. Toto tvrdenie
žalobcu nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Je skutočnosťou, že B.. A. ako účtovník žalobcu faktúry

vyhotovoval (pre správcu dane a daňové účely nie je podstatné, či sa tak stalo na základe ústneho
splnomocnenia, resp. poverenia žalobcu alebo bez neho), tieto boli zaslané odberateľom žalobcu, ktorí
si na ich základe uplatnili odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Nebolo sporné, že k dodaniu tovaru
alebo služby žalobcom pre odberateľov (daňové subjekty CONTEC PLUS, s.r.o., I. C., GLASH s. r.
o., C. B., Merge s.r.o., MAMOX s.r.o., MOTIVE, s.r.o., PENELUPA s.r.o., PIZZA SMEJO, s.r.o. v liv.)

uvedených v odôvodnení rozhodnutia správcu dane a žalovaného nedošlo. Žalobca dodanie tovaru
týmto daňovým subjektom ani netvrdil a rovnako ako daňové orgány považoval faktúry vyhotovené pre
uvedených odberateľov za falošné (fiktívne).

53. Správca dane po ustálení skutočnosti, že ide o falošné, resp. fiktívne faktúry, bol (na rozdiel od

žalobcu) tohto názoru, že podľa ust. § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. vznikla žalobcovi povinnosť
zaplatiť daň z pridanej hodnoty uvedenú na faktúrach vyhotovených pre vyššie uvedených odberateľov.
S týmto právnym názorom sa žalobca nestotožnil, resp. namietal, že bol obeťou podvodu, a preto
nemá povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty uvedenú na sporných faktúrach, bez ohľadu na to,či táto daň bola uvedená v jeho daňovom priznaní a taktiež aj v kontrolnom výkaze. V tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že faktúry (vrátane falošných, resp. fiktívnych) boli vyhotovené B.. A. v mene
žalobcu a boli zahrnuté do daňového priznania žalobcu, kontrolného výkazu ako i všetkých povinných

výkazov žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty, teda boli súčasťou účtovníctva žalobcu (nakoľko
B.. A., ktorý podľa tvrdenia konateľa žalobcu viedol žalobcovi účtovníctvo ich do účtovníctva žalobcu
zaradil), ktorému ako dodávateľovi v zmysle týchto faktúr vznikla podľa ust. § 69 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z. z. povinnosť zaplatiť daň uvedenú na predmetných faktúrach, a to aj za stavu, že niektoré
faktúry nezodpovedali skutočnosti, pretože plnenie v nich uvedené nebolo zo strany žalobcu dodané

deklarovaným odberateľom.

54.Čosatýkalokonštatovaniasprávcudanevosvojomrozhodnutí,ževyhotoveniefalošných(fiktívnych)
faktúr, teda faktúr bez reálneho plnenia, je daňový podvod, z uvedeného však nemožno vyvodiť, že
žalobca je obeťou tohto podvodu, resp. že žalobca bol podvedený. Toto správca dane netvrdil a netvrdil
to ani žalovaný. V predmetnej veci faktúry v mene žalobcu ako dodávateľa vyhotovoval B.. A. (ktorý

podľa tvrdenia žalobcu viedol jeho účtovníctvo) pre odberateľov žalobcu, pričom na všetkých faktúrach
uviedol daň z pridanej hodnoty, bez ohľadu na to, či faktúry zodpovedali alebo nezodpovedali reálnemu
plneniu. V ust. § 72 zákona č. 222/2004 Z. z. je pritom upravená povinnosť platiteľa dane, zdaniteľnej
osoby, zahraničnej osoby, resp. každej osoby vyhotoviť faktúru pri splnení tam uvedených podmienok.
Podľa ust. § 72 ods. 6 tohto zákona však faktúru môže vyhotoviť aj odberateľ alebo tretia osoba, a

to opätovne pri splnení tam uvedených podmienok. V obidvoch prípadoch (teda v prípade povinnosti
vyhotoviť faktúru ako i v prípade možnosti vyhotoviť faktúru) za správnosť údajov na nej uvedených
zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby, a to aj vtedy, ak je faktúra vyhotovená odberateľom alebo
treťou osobou, čo výslovne vyplýva z ust. § 72 ods. 7 zákona č. 222/2004. Z. z.. Faktúra vyhotovená
osobou podľa ust. § 72 tohto zákona (teda platiteľom dane, zdaniteľnou osobou, zahraničnou osobou,

dodávateľom, odberateľom alebo treťou osobou) musí obsahovať i výšku dane v eurách, ktorá sa má
zaplatiť, čo je výslovne uvedené v ust. § 74 ods. 1 písm. i/ zákona č. 222/2004 Z. z. (okrem výšky dane
uplatnenej podľa osobitnej úpravy v ust. § 66 tohto zákona).

55. V súvislosti so žalobnými námietkami žalobcu, podstata ktorých spočívala v tom, že k reálnemu

plneniu podľa faktúr vyhotovených Ing. A. nedošlo, že o vyhotovení týchto faktúr nevedel, a preto nie je
povinný zaplatiť daň na týchto faktúrach uvedenú, správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-712/17 (bod 20, 22, 24, 25, 26, 27, 28, 31, 32, 33, 34, 35, 36), v ktorom bola posudzovaná
obdobná situácia ako je táto. Súdny dvor EÚ v predmetnom rozsudku riešil otázku, či v situácii, v ktorej
fiktívne predaje nespôsobili stratu na daňových príjmoch, sa má smernica Rady 2006/112/ES z 28.

novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“) vykladať v
tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vylučuje odpočítanie dane z pridanej hodnoty
súvisiacej s fiktívnymi transakciami, pričom ale zaväzuje osoby, ktoré uvedú na faktúre daň z pridanej
hodnoty, zaplatiť túto daň, a to aj za fiktívnu transakciu. Súdny dvor EÚ uviedol, že neodpočítateľnosť
dane z pridanej hodnoty súvisiacej s fiktívnymi transakciami vyplýva z čl. 168 smernice o DPH a ak k

skutočnému dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb nedôjde, nevznikne žiadne právo na odpočítanie.
Fiktívna transakcia teda nemôže zakladať právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Na druhej
strane povinnosť každej osoby, ktorá uvedie daň z pridanej hodnoty na faktúre, zaplatiť túto daň sa
výslovne uvádza v čl. 203 smernice o DPH. V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ spresnil, že daň z pridanej
hodnoty uvedenú na faktúre je povinný zaplatiť vystaviteľ tejto faktúry, a to aj pri absencii akejkoľvek

skutočnej zdaniteľnej transakcie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. 01. 2013, Stroj trans EOOD,
C-642/11/, bod 38).

Vystaviteľ faktúry je teda povinný zaplatiť daň z pridanej hodnoty uvedenú na nej, zatiaľ čo
neodpočítateľnosťtejtodanesúvisiacejsfiktívnymitransakciamimožnonamietaťvočiadresátovifaktúry,

teda odberateľovi. Ďalej Súdny dvor EÚ konštatoval, že vystaviteľ faktúry a za uplatnenia pravidla
uvedeného v čl. 203 smernice o DPH bol povinný zaplatiť sumu dane z pridanej hodnoty tam uvedenú.
Na druhej strane vzhľadom na fiktívnu povahu dotknutých transakcií nebolo v súlade s požiadavkou
vyplývajúcou z čl. 168 smernice o DPH povolené odpočítať si daň v rovnakej sume uvedenú na faktúre.

Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je tiež cieľom, ktorý uznáva a podporuje
smernica o DPH. Nebezpečenstvo straty daňových príjmov však v zásade nie je úplne vylúčené,
pokiaľ príjemca faktúry, na ktorej je nedôvodne vyfakturovaná daň z pridanej hodnoty, túto faktúru
ešte môže použiť na účely uplatnenia odpočítania tejto dane (rozsudok C-642/11, bod 31). Z tohtopohľadu povinnosť stanovená v článku 203 tejto smernice smeruje k odstráneniu nebezpečenstva straty
daňových príjmov, ktoré môže vytvárať právo na odpočítanie (rozsudok C-642/11, bod 32).

Podľa zásady proporcionality však uvedená povinnosť nemá ísť nad rámec toho, čo je potrebné na
dosiahnutie tohto cieľa a najmä nespôsobovať prílišnú ujmu zásade neutrality dane z pridanej hodnoty.
V situácii, keď fiktívna povaha transakcií je prekážkou odpočítateľnosti dane, je dodržiavanie zásady
neutrality dane z pridanej hodnoty zabezpečené možnosťou členských štátov stanoviť, že nedôvodne
vyfakturovaná daň môže byť opravená, ak vystaviteľ faktúry preukáže svoju dobrú vieru alebo, ak

vystaviteľ faktúry včas úplne zabráni nebezpečenstvu straty daňových príjmov (rozsudok C-642/11, bod
43).

Správny súd taktiež poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci LVK - 56 EOOD, C-643/11,
bod 48, podľa ktorého nedôvodne vyfakturovaná daň môže byť opravená, ak vystaviteľ faktúry
preukáže svoju dobrú vieru alebo, ak vystaviteľ faktúry v dostatočnom časovom predstihu úplne zabráni

nebezpečenstvu straty daňových príjmov, ako sa uvádza v bode 37 tohto rozsudku Súdneho dvora EÚ.
Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalobca nekonal tak, aby v dostatočnom časovom
predstihu úplne zabránil nebezpečenstvu straty daňových príjmov, nestornoval fiktívne faktúry, resp.
nevyhotovil opravné faktúry, ani dodatočný kontrolný výkaz.

56. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu Súdneho dvora EÚ v citovaných rozhodnutiach, ktorý bolo
potrebné aplikovať na skutkový stav v predmetnej veci, dospel aj správny súd k záveru, že žalobca sa
nemôže dovolávať dobrej viery. Fiktívne faktúry vedome vyhotovil B.. A. v mene žalobcu, pričom žalobca
ako právnická osoba poveril B.. A. vedením účtovníctva, a to i napriek tomu, že konateľ žalobcu B.. M.
E. ako fyzická osoba - podnikateľ mal s ním v minulosti negatívnu skúsenosť pri vedení účtovníctva a

B.. A. mu musel vrátiť asi 150.000,- eur (zápisnica o podaní vysvetlenia spísaná na Kriminálnom úrade
finančnej správy dňa 16. 07. 2019). Žalobca neoznačil žiadny dôkaz na preukázanie dobrej viery v to,
že po predchádzajúcej negatívnej skúsenosti bude B.. A. pri vedení účtovníctva žalobcu ako právnickej
osoby postupovať v súlade so zákonom. Konateľ žalobcu potvrdil, že podpisoval faktúry vyhotovené
účtovníkom B.. A. ako treťou osobou a v prípade, ak by sa bol zaujímal o konanie tohto účtovníka,

o obsah daňových priznaní, kontrolných výkazov a ostatných povinných výkazov ním podávaných v
mene žalobcu a podkladov k nim (medzi ktorými boli nepochybne i fiktívne faktúry), nepochybne by
zistil a musel by zistiť, že B.. A. v mene žalobcu vyhotovuje fiktívne faktúry bez reálneho základu. Toto
súd osobitne zdôrazňuje vzhľadom na poukazovanie žalobcu na odlišnosť faktúr vyhotovených B.. A.
v sídle žalobcu, resp. faktúr, ktoré mu B.. A. poslal a ktoré žalobca následne podľa svojho tvrdenia

evidoval v účtovníctve (podľa tvrdenia žalobcu bol B.. A. na vyhotovenie týchto faktúr poverený) a faktúr
vyhotovených B.. A., o ktorých žalobca podľa svojho tvrdenia nemal vedomosť a B.. A. na vyhotovenie
týchto faktúr nebol poverený. V tejto súvislosti je dôvodné poukázať i na negatívnu skúsenosť konateľa
žalobcu s B.. A. pri vedení účtovníctva v minulosti, ktorú dokumentuje vyjadrenie konateľa žalobcu na
Kriminálnom úrade finančnej správy do zápisnice zo dňa 16. 07. 2019. Napriek tomu konateľ žalobcu

poveril B.. A. vedením účtovníctva žalobcu ako právnickej osoby.

Konanie účtovníka Ing. A.a ako tretej osoby za spoločnosť žalobcu je právny vzťah medzi účtovníkom
a žalobcom, ktorý sa riadi ustanoveniami príslušného zákona. Za skutočnosť, že tento účtovník v
mene žalobcu vyhotovil faktúry, ktoré nezodpovedali žiadnej obchodnej transakcii medzi žalobcom

ako dodávateľom a deklarovanými odberateľmi, však nemôžu niesť zodpovednosť finančné orgány, a
to najmä za stavu, že žalobca neuniesol pred správcom dane dôkazné bremeno vyplývajúce z jeho
tvrdenia, že Ing. Runák vyhotovil fiktívne faktúry bez jeho vedomia. Faktúry boli riadne vyhotovené,
obsahovali zákonom stanovené náležitosti, boli uvedené v daňovom priznaní žalobcu, ako aj v
kontrolnom výkaze žalobcu (čo konštatoval žalovaný vo svojom rozhodnutí), boli doručené odberateľom,

preto ani námietka žalobcu, že správca dane nerealizoval postup podľa ust. § 78a ods. 10 zákona č.
222/2004 Z. z. nebola dôvodná.

Naviac, správny súd dáva do pozornosti žalobcu tiež povinnosť daňového subjektu podať opravný
kontrolný výkaz, resp. dodatočný kontrolný výkaz, v závislosti od toho, kedy platiteľ dane zistil nesprávne

alebo neúplné údaje v pôvodnom kontrolnom výkaze. Nie je možné, aby žalobca prenášal zanedbanie
kontroly daňových priznaní, kontrolných výkazov a iných povinných dokumentov (ktoré boli vyhotovené
a podávané B.. A. v mene žalobcu) na správcu dane. Rovnako tak je potrebné uviesť, že v ust. §
78a ods. 10 zákona č. 222/2004 Z. z. nie je uvedená lehota, v rámci ktorej má správca dane vyzvaťplatiteľa, aby sa k vzniknutým pochybnostiam vyjadril, neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a
nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Z obsahu administratívneho spisu
pritom vyplynulo, že pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti podaného kontrolného výkazu

alebo pravdivosti údajov v ňom uvedených vznikli až v rámci daňovej kontroly, ktorá bola vykonávaná
na žiadosť Kriminálneho úradu finančnej správy a žalobcovi bolo umožnené, aby v rámci predmetnej
daňovej kontroly pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti podaného kontrolného výkazu alebo
pravdivosti údajov v ňom uvedených vysvetlil, resp. sa k nim vyjadril, príp. údaje opravil, čo však žalobca
nevykonal tvrdiac, že o nich nevedel, nemal podklady a predložil mu ich až správca dane. Z mailového

podania žalobcu zo dňa 19. 02. 2020, ktoré je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že žalobca
sa dňa 04. 03. 2020 (zrejme došlo k pochybeniu žalobcu pri uvedení týchto dátumov) dozvedel o
prekročení oprávnenia vyplývajúceho zo splnomocnenia (bez uvedenia, o aké splnomocnenie sa jedná
a čo bolo jeho obsahom) pre B.. A., ale ani následne nevykonal žiadny úkon smerujúci k zabráneniu
straty daňových príjmov, resp. nevykonal úkon smerujúci k tomu, aby si deklarovaní odberatelia žalobcu
na základe fiktívnych faktúr neuplatnili odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

57. V predmetných fiktívnych faktúrach žalobcu bola uvedená daň z pridanej hodnoty neoprávnene
(pretože nebol reálne dodaný žiadny konkrétny tovar, ani konkrétna služba), a preto bol žalobca povinný
túto daň zaplatiť v súlade s ust. § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.. Podľa tohto ustanovenia každá
osoba, ktorá uvedie na faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Uvedené

znenie ustanovenia vychádza z čl. 203 Smernice Rady 2006/112/ES, v zmysle ktorého daň z pridanej
hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre.

Správny súd opätovne v tejto súvislosti poukazuje na právnu vetu v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo
veci C-712/17, v zmysle ktorej sa má Smernica Rady 2006/112/ES vykladať v tom zmysle, že nebráni

vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vylučuje odpočítanie dane z pridanej hodnoty súvisiacej s fiktívnymi
transakciami, pričom ale zaväzuje osoby, ktoré uvedú na faktúre daň z pridanej hodnoty zaplatiť túto
daň, a to aj za fiktívnu transakciu, pod podmienkou, že vnútroštátne právo umožňuje opraviť daňový
dlh vyplývajúci z tejto povinnosti, ak vystaviteľ faktúry, ktorý nekonal v dobrej viere, včas úplne zabráni
nebezpečenstvu straty daňových príjmov, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu. V danom prípade,

k takýmto skutkovým okolnostiam nedošlo, nakoľko žalobca nepreukázal konanie v dobrej viere (bod
56 tohto rozsudku), teda nekonal v dobrej viere a nevykonal ani žiadne úkony, aby včas úplne zabránil
nebezpečenstvu straty daňových príjmov. Falošné (fiktívne) faktúry vyhotovené účtovníkom žalobcu v
mene žalobcu sú stále v platnosti, odberatelia žalobcu si na základe týchto faktúr uplatnili odpočítanie
dane z pridanej hodnoty a trvali na tom, že zdaniteľné plnenia boli vykonané. Preto argumentácia

žalobcu, týkajúca sa narušenia princípu neutrality dane z pridanej hodnoty, ako aj proporcionality, je
nedôvodná. Rovnako tak správny súd nezistil porušenie ani iných zásad daňového konania, ktoré
žalobca ani bližšie nešpecifikoval.

58. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle

zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 17. 02. 2021 určil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2019 rozdiel v sume 26.832,98 eur tým, že nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v
daňovom priznaní v sume 1.000,68 eur a vyrubil daň vo výške zistenej vlastnej daňovej povinnosti v
sume 25.832,30 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 17. 02. 2021
potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.. Z obsahu predloženého administratívneho spisu

vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné
na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

59. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že sporným faktúram

absentuje materiálny podklad a žalobca je povinný zaplatiť daň z pridanej hodnoty z titulu jej uvedenia
na falošných (fiktívnych) faktúrach. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu
dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom
poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach,
zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č.

222/2004 Z. z. platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne
procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.60. K vykonanému dokazovaniu správny súd dodáva, že v daňovom konaní má dôkaznú povinnosť
prioritne daňový subjekt. Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca

dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne
rozhodnutie. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá nedáva
správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej
kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca
dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom

prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových
okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení.

Tak, ako aj žalobca uviedol v žalobe, daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že
daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží

správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.

V daňovom konaní je teda povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti,
pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Ak správca dane získa oprávnené pochybnosti o tom, že

predmetnáslužbaalebotovarbolidodanétak,akojetouvedenénapredloženýchpísomnýchdokladoch,
nie je povinný dokazovať opak, ale daňový subjekt je povinný preukázať svoje tvrdenia, čo bol aj daný
prípad, v rámci ktorého správca dane získal oprávnené pochybnosti ohľadom reálnosti sporných faktúr,
pričom žalobca túto pochybnosť nepoprel, ale práve naopak potvrdil, v dôsledku čoho sa ustálilo, že išlo
ofiktívnefaktúry.Daňovéorgányvyhodnotilizistenéskutočnosti,získanédôkazyavšetko,čopridaňovej

kontrole a vo vyrubovacom konaní u žalobcu vyšlo najavo, a to nielen u samotného žalobcu, ale aj u
odberateľov, pretože takýto postup považovali za odôvodnený a nevyhnutný pre správne určenie dane.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. 02. 2015 „Zásada
objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť

dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu
ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže
daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie
a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu
a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým

s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu
konania k dispozícii.“

61. Okrem toho správny súd bol aj toho názoru, že žalovaný svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v
ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú

predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní,
lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz

proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného
súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn.
III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale
je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú
námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté

rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom
v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež
i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu aplikácie príslušných právnych noriem, najmä ust. § 69
ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou ako i judikatúrou
Súdneho dvora Európskej únie.

62. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny
súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.63. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc
z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len

vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani
nevyplýva, že by žalobcovi v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

64. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.