Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. marec 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19C/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724203123
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. et Mgr. Michala Lunterová Švandová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6724203123.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. et Mgr. Michalou Lunterovou Švandovou, v spore

žalobkyne A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/X D. D., v konaní zast. E. F. G., advokátom,
so sídlom Námestie SNP 17/29 Zvolen, proti žalovanému Slovenskému zväzu záhradkárov Základná
organizácia č. 26-28, so sídlom Na Hlinách Zvolen, za ktoré koná H. I. J., K., v konaní zast. Advokátskou
kanceláriou TRNKA s. r. o. so sídlom Námestie SNP 9448/26A Zvolen, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 25. 07. 2024, domáhala, aby súd vydal rozsudok, ktorým
by žalovaného zaviazal zaplatiť jej sumu 5.172,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 5.172,00 Eur od 01. 11. 2016 do zaplatenia.

2. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území L., obec L., parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného

operátu p. č. XXXX o výmere 2251 m2 a p. č. XXXX o výmere 1198 m2, vedené na liste vlastníctva č.
XXXX a na mene žalobkyne, pod poradovým číslom
X písané v spoluvlastníckom podiele v 1/4 . Žalobkyni patriaca výmera pri p. č. XXXX predstavuje 562,75
m2 v 1 a pri p. č. XXXX v 1 predstavuje 299,50 m2 v 1 a v celkovej výmere jej spoluvlastnícky podiel
predstavuje spolu výmeru 862,25 m2 (ďalej
len „nehnuteľnosti“ alebo aj „pozemky“). Žalobkyňa tak prostredníctvom súdu žiadala
od žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie za celé obdobie 50 rokov do dňa podania žaloby, a to za

užívanie pozemkov v jej vlastníctve, pričom náhradu za užívanie jej pozemkov vo výške 2,00 Eur za
jeden m2 ročne, a teda vyčíslená suma spolu predstavuje sumu
1.724,00 Eur ročne a spätne tri roky predstavuje sumu celkom 5.172,00 Eur. Žalobkyňa zároveň žiadala
od žalovaného zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5 % ročne
od 01. 11. 2016. Žalobkyňa v žalobe tiež uviedla, že v rokoch 1975 – 1976 bývalý ONV Zvolen vydal
rozhodnutie pre žalovaného a podpísal s ním zmluvu o užívaní pozemkov, pričom toto rozhodnutie
a zmluva boli vytvorené bez vedomia a súhlasu žalobkyne

resp.jejprávnychpredchodcov,bolautajenáatýmitopísomnosťamizuvedenéhodôvodunedisponovala
ani žalobkyňa ani jej právni predchodcovia, ktorí sa dozvedeli, že ich pôdu
už neužíva JRD ale majú ju záhradkári, ktorí nepredložili vlastníkovi pôdy žiadnu zmluvu listinu písomné
upovedomenie a teda žalovaný užíva cudzí majetok v rozpore so zákonom50 rokov.

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobkyňa k žalobe pripojila listinné dôkazy, a to výpis

z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 5 súdneho spisu) a predžalobnú výzvu spolu s doručenkou (č. l. 6
súdneho spisu). Žalobkyňa tiež súdu spolu so žalobou predložila Rozhodnutie centra právnej pomoci
(č. l. 3 súdneho spisu) a splnomocnenie (č. l. 4 súdneho spisu).

4. Podaním, doručeným súdu dňa 21. 10. 2024, sa k žalobe vyjadril žalovaný tak,

že zákonom o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim
došlo k právnej úprave užívania pozemkov v zriadených záhradkových osadách, pričom žalovaný práve
v tomto zákone videl právny titul, na základe ktorého
sa pôda, resp. pozemky v záhradkových osadách užívajú, čo samo o sebe vylučuje že by tieto boli
používané bez právneho dôvodu. Z uvedeného hľadiska tak podľa presvedčenia žalovaného nemožno
hovoriť o tom, že dochádza k bezdôvodnému obohacovaniu sa na úkor žalobkyne. Žalovaný tiež

namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, keď je záhradkárskou organizáciou ako formou združenia sui
generis a pôdu neužíva, ani na nej nehospodári, preto na jeho strane nedochádza ku vzniku obohatenia
tak ako to tvrdí žalobkyňa. Žalovaný uviedol, že je právnickou osobou ktorá organizuje a riadi život
v záhradkárskej osade v súlade so stanovami a zastupuje záhradkárov v konaniach voči orgánom
verejnej správy

a z objektívneho hľadiska sa nemá ako obohacovať na pozemkoch, na ktorých je záhradková oblasť
umiestnená. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, a to v celom
rozsahu, keď z podanej žaloby nie je podľa jeho tvrdení zrejmé, za aké obdobie žalobkyňa žalovanú
sumu požaduje, pričom žalobkyňa uvádza, že ju požaduje spätne
za tri toky ale už neuvádza, či je to spätne od podania žaloby (teda od 27. 05. 2024) alebo

od dátumu vypracovania žaloby (29. 06. 2022) alebo od dátumu od ktorého požaduje úroky z omeškania
(01. 11. 22016), pričom ak žalobkyňa požaduje úrok z omeškania
od 01. 11. 2016, tak žalovaná istina predstavuje sumu za obdobie od 30. 10. 2013
do 30. 10. 2016 a v takom prípade je nárok žalobkyne premlčaný. K výške odplaty požadovanej
žalobkyňou žalovaný uviedol, že požaduje neprimerane vysokú odplatu, ktorú prirovnáva k nájmu,

keď suma vo výške 2,00 Eur za m2 je s ohľadom na všeobecnú hodnotu príliš vysoká. Žalovaný
tiež poukázal na znalecký posudok vypracovaný v rámci prebiehajúcich pozemkových úprav, v zmysle
ktorého predstavuje hodnota jedného metra štvorcového pozemkov v záhradkárskej osade sumu vo
výške2,77Eur.Požadovanávýškabezdôvodnéhoobohateniajetakvzjavnomnepomerekuvšeobecnej
hodnote pozemkov,

keď hodnota nájmu predstavuje spravidla sumu do 10 % zo všeobecnej hodnoty pozemkov. Žalovaný
tiež dal do pozornosti súdu, že konanie o pozemkových úpravách sa chýli ku koncu, keď rozhodnutím
Okresného úradu Zvolen, pozemkového a lesného odboru, zo dňa
13. 02. 2024 č. OU-ZV-PLO1-2024/000496-237 došlo k schváleniu vykonania projektu pozemkových
úprav, pričom v dôsledku odvolania podaného žalobkyňu bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená

orgánu prvého stupňa na nové konanie a prejednanie veci.
Na záver svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na to, že podľa jeho názoru žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno keď na preukázanie svojich tvrdení nepredložila žiadny relevantný dôkaz.

5. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil listinné dôkazy, a to

Zmluvu o dočasnom užívaní pozemku (č. l. 33 súdneho spisu), Rozhodnutie Okresného úradu Zvolen
(č. l. 34 súdneho spisu) a Oznámenie pred vydaním rozhodnutia (č. l. 55 súdneho spisu).

6. Vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 15. 11. 2024, žalobkyňa opravila ňou tvrdené
predchádzajúce nesprávne vyčíslenie uplatňovaného nároku a navrhla zmenu žalobného nároku tak,

že žiadala súd, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7.894,80 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.894,80 Eur
od 05. 08. 2021 do zaplatenia. Žalobkyňa tiež uviedla, že na základe predložených listinných dôkazov
jej vlastnícky patrí 862,25 m2, úhrada za užívanie jej vlastníckeho práva pozemku predstavuje sumu vo
výške 3.052 Eur za jeden m2 ročne, teda vyčíslená suma vo výške spolu 2.631,587 Eur ročne (862,25

m2 x 3,052 Eur), čo za trojročné obdobie tvorí sumu vo výške celkom 7.894,80 Eur od 02. 08. 2018
do 04. 08. 2021. Žalobkyňa tiež uviedla, že žiada vydať bezdôvodné obohatenie s úrokmi počítanými
z omeškania od 05. 08. 2021. Nad rámec
už uvedeného žalobkyňa uviedla, že žalovaný je už od roku 2009 upozorňovaný a vedomýsi skutočnosti, že užíva pôdu vo vlastníctve žalobkyne bezplatne a zároveň je upozorňovaný aby pôdu
vypratal a uvoľnil.

7. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobkyňa k vyjadreniu pripojila listinné dôkazy, a to
Znalecký posudok č. 88/2024 vypracovaný znalkyňou H. D.,
ktorý je žurnalizovaný v prílohovej obálke súdneho spisu na č. l. 67.

8. Svojim následným podaním zo dňa 18. 11. 2024 žalobkyňa doplnila opis

ňou uvádzaných skutkových okolností tak, že uviedla, že v 50. rokoch 20. storočia bola pôda, o ktorú sa
jedná po prvý krát skonfiškovaná vlastníkovi pôdy aj so strojovým parkom,
so zachovaním vlastníctva k pôde, ale bez možnosti užívania tejto pôdy, ktorá bola daná
do užívania JRD (užívateľovi), ktorý bol povinný vlastníkovu pôdy (starej mame žalobkyne) platiť
ročné nájomné, ktoré sa vyplácalo vo forme naturálií v prípade, ak užívateľ nemal prostriedky na
zaplatenie nájomného. Ak nemohol užívateľ vyplatiť vlastníka pôdy ani v naturáliách, tieto sa preniesli

na nasledujúci rok. V niektorých prípadoch mal vlastník možnosť vybrať si, či požadoval nájomné
v peniazoch alebo v naturáliách. Následne, v rámci druhej vlny konfiškácie, bez vedomia vlastníka
a utajene, v súčinnosti s bývalým
ONV Zvolen a terajšími užívateľmi pôdy, bola pôda prenechaná JRD terajším užívateľom, záhradkárom.
Vlastník pôdy sa pritom o uvedenom dozvedel až po rokoch, keď písomne požiadal JRD o zameškané

nájomné,pričomJRDvlastníkovioznámilo,žetútopôduuždávnomajúzáhradkári,ktorínaJRDvytvárali
nátlak. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že je vlastníčkou zdedených pozemkov (č. XXXX
A. XXXX v 1 v pomere k celku), pričom toto jej dedičstvo niekto dlhodobo bezplatne nedobromyseľne
užíva, resp. pred
50 rokmi začal bez súhlasu a vedomia vlastníka užívať. K dôkazom predloženým žalovaným žalobkyňa

uviedla, že tieto sú nezmyselné, nepoužiteľné a žalovaný nedisponuje žiadnymi dôkazmi na preukázanie
svojich tvrdení. Žalobkyňa tiež poukázala na zmluvu uzatvorenú
s Agrokomplexom dňa 04. 04. 1979, ktorá bola podľa jej tvrdení uzatvorená bez súhlasu vlastníka
pôdy, teda predkov žalobkyne, ktorá ju z uvedeného dôvodu nemohla zdediť. Žalobkyňa tiež uviedla,
že je otázne, či takto uzatvorená, z jej pohľadu pochybná, zmluva bez účasti vlastníka pôdy bola podľa

vtedy platného práva. Žalobkyňa tiež uviedla, že ak bol stavbe udelený štatút dočasnej stavby, musí ju
záhradkárzbúraťnavlastnénákladyanemánároknavyplatenienáhrady.Žalobkyňazároveňkuvedenej
zmluve uviedla, že táto
je už minimálne 15 rokov neplatná a nepoužiteľná. V súvislosti so sumou výkupu pozemkov vo výške
2,77 Eur za m2 uvedenou žalovaným, uviedla, že sa jedná o podvod a poukázala

na to, že znalecký posudok, na ktorý žalovaný poukazuje je starý 12 a pol roka a bol spracovaný podľa
starej vyhlášky s poukazom na to, že rozhodnutie o výške náhrady musí byť na základe aktuálnych
podkladov. Žalobkyňa zároveň uviedla, že žalovaným uvedená cena nie je cenou trhovou.

9. Podanie žalobkyne, doručené súdu dňa 15. 11. 2024 súd podľa obsahu posúdil

ako návrh na pripustenie zmeny žaloby, ktorému vyhovel a uznesením sp. zn. 19C/49/2024
zo dňa 19. 12. 2024 zmenu žaloby tak, ako ju formulovala žalobkyňa, pripustil.

10. Podaním doručeným súdu dňa 09. 12. 2024 sa vo veci vyjadril žalovaný, ktorý opätovne uviedol,
že v posudzovanej veci nemá pasívnu vecnú legitimáciu, pričom na tejto skutočnosti nič nezmenilo

ani vyjadrenie žalobkyne. K návrhu žalobkyne na zmenu žaloby žalovaný uviedol, že opätovne vznáša
námietku premlčania žalobkyňou uplatneného nároku.

11. Následným podaním žalovaného, doručeným súdu dňa 18. 02. 2025, žalovaný
na výzvu súdu odpovedal, že rozhodnutie Okresného úradu Zvolen, pozemkového a lesného odboru č.

k. OU-ZV-PLO-2017/000472-069 zo dňa 18. 10. 2017, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o spôsobe
náhrady v peniazoch, nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 11. 2017,
ale k vyplateniu náhrady do dňa podania tohto vyjadrenia nedošlo, a to z dôvodu,
že rozhodnutie Okresného úradu Zvolen pozemkového a lesného odboru
č. k. U-ZV-PLO1-2024/000496-149 nenadobudlo právoplatnosť. Žalovaný sa tiež vyjadril k záverom

znaleckého posudku predloženého súdu žalobkyňou. K svojmu vyjadreniu žalovaný ako listinný dôkaz
pripojil mapu s legendou (č. l. 103 súdneho spisu).12. Vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 03. 03. 2025, žalobkyňa potvrdila tvrdenia žalovaného, že
jej nebola vyplatená náhrada priznaná rozhodnutím Okresného úradu
Zvolen, pozemkového a lesného odboru č. k. OU-ZV-PLO-2017/000472-069.

Žalobkyňa zároveň uviedla, že konanie č. k. OU-ZV-PLO-2017/000472-069
a č. k. U-ZV-PLO1-2024/000496-149 spolu súvisia, keď prvotným rozhodnutím bolo rozhodnuté
o priznaní náhrady a druhým rozhodnutím bolo rozhodnuté o konkrétnej výške tejto priznanej náhrady.
Žalobkyňa tiež uviedla, že na základe ňou podanej správnej žaloby Správny súd v Banskej Bystrici
rozsudkom vydaným dňa 14. 11. 2024 pod sp. zn. BB-74S/69/2022 rozhodnutie Okresného úradu

Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2022/021741-003 zrušil vec vrátil
orgánu verejnej správy
na ďalšie konanie. Žalobkyňa tiež uvedený rozsudok spolu s podaním predložila ako listinný dôkaz, ktorý
je žurnalizovaný na č. l. 112 súdneho spisu. Zároveň, v následnom svojom podaní, doručenom súdu
dňa 10. 03. 2025, žalobkyňa zopakovala niektoré zo svojich predošlých tvrdení a z dôvodu nemožnosti
skontaktovania sa so svojim právnym zástupcom požiadala o odročenie pojednávania, ktorej žiadosti

súd nevyhovel (odpoveď súdu
je žurnalizovaná na č. l. 133 súdneho spisu).

13. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 17. 03. 2025. Pojednávania
sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne, žalovaný prostredníctvom svojho predsedu a právny zástupca

žalovaného. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými
stranami tak, ako sú tieto uvedené v ods. 3, ods. 5, ods. 7 a ods. 11 odôvodnenia tohto rozhodnutia.
Súd zároveň vykonal dokazovanie oznámením Okresného úradu Zvolen, ktoré je žurnalizované na č. l.
107 súdneho spisu. Súd nevykonal dokazovanie rozsudkom Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa
14. 11. 2024 sp. zn. BB-74S/69/2022.

14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 64/1997 o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách
a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej len „zákon o užívaní pozemkov“), tento zákon upravuj a) užívanie
pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto
zákonomab)postupobvodnýchpozemkovýchúradov,vlastníkovpozemkovvzriadenýchzáhradkových

osadách (ďalej len „vlastníci“), nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách
aSlovenskéhopozemkovéhofonduvkonaníopozemkovýchúpraváchpodľaosobitnéhopredpisu(ďalej
len „konanie“)
na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona o užívaní pozemkov, zriadenou záhradkovou osadou
sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzatvorená
zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom
chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou (ďalej len „záhradkárska organizácia“), alebo jej členom
apoľnohospodárskouorganizácioualeboinouorganizáciu,ktorákpozemkumalaa)právosprávy(právo

hospodárenia) alebo b) právo družstevného užívania, alebo c) právo náhradného užívania, alebo d)
právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo e) iné užívacie právo.

16. Podľa § 2 ods. 2 zákona o užívaní pozemkov, nájomcom alebo užívateľom pozemku v záhradkovej
osade (ďalej len „užívateľ“) sa rozumie člen záhradkárskej organizácie,

ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo
inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom
záhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých
sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia (ďalej
len „spoločný pozemok“).

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona o užívaní pozemkov, ak medzi vlastníkom a užívateľom nebola uzavretá
nájomná zmluva podľa osobitného predpisu, vznikne medzi nimi dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona nájomný vzťah.

18. Predmetom konania bol nárok žalobkyne uplatnený voči Slovenskému zväzu záhradkárov Základná
organizácia č. 26-28, ako žalovanému, titulom žalobkyňou tvrdeného bezdôvodného obohatenia, ku
ktorému došlo na strane žalovaného.19. Imanentnou súčasťou každého civilného sporového konania je skúmanie aktívnej vecnej legitimácie
(teda existencie tvrdeného subjektívneho práva na strane žalobcu)
ako aj pasívnej vecnej legitimácie (teda existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného). Vecná

legitimácia je vyjadrením postavenia sporovej strany (subjektu konania) v hmotnoprávnom vzťahu,
pričom toto postavenie v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní pred súdom.

20. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí a súd môže žalobe vyhovieť
len v prípade, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom konkrétnej hmotnoprávnej povinnosti. Súd je

pritom povinný vecnú legitimáciu skúmať vždy aj bez návrhu
a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Ak sa to, že žalovaný je nositeľom konkrétnej
hmotnoprávnej povinnosti v konaní pred súdom nepreukáže, resp. sa preukáže,
že žalovaný nositeľom konkrétnej hmotnoprávnej povinnosti nie je, súd žalobu pre nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného zamietne. Inak povedané, zistenie nedostatku vecnej legitimácie u
niektorého zo subjektov civilného sporového konania vedie spravidla k zamietnutiu žaloby.

21. V spojitosti s uvedeným súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo/192/2004, cit.: „Na to aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom
hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva
žalobcom)aleboabybolaprotinemupodanážaloba(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbude

žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník
subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom
konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba

len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,

o ktorú v konaní ide.“

22. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/214/2011
zo dňa 18. 01. 2012, cit.: „Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka v hmotnoprávnom (niekedy
aj v procesnoprávnom) vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.

Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.“

23. V posudzovanej veci žalobkyňa žalovala o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného,
Slovenský zväz záhradkárov Základná organizácia č. 26-28. Súd preto pristúpil ku skúmaniu existencie
pasívnej vecnej legitimácie na strane tohto subjektu (žalovaného),
v rámci ktorého skúmania riešil otázku, koho je potrebné považovať za nájomcu (užívateľa) záhradkovej

osady, teda či je užívateľom (nájomcom) základná organizácia, ktorej členmi
sú jednotliví záhradkári, alebo sú užívateľmi (nájomcami) práve jednotliví členova záhradkárskej
organizácie (záhradkárskej osady) ktorí pozemky, na ktorých je záhradková osada (oblasť) zriadená,
užívajú.

24. V oblasti usporadúvania vzťahov k pozemkom v zriadených záhradkových osadách (oblastiach) po
vzniku samostatnej Slovenskej republiky bolo vydaných niekoľko právnych predpisov. Súd, s poukazom
na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 17/00, v ktorom sa uvádza, že § 2 ods. 2 zákona o záhradkových osadách poskytuje definíciu
užívateľa pozemku v zriadenej záhradkovej osade, konštatoval, že užívateľom pozemku v zriadenej

záhradkovej osade sa rozumie člen záhradkovej organizácie
a nie záhradková organizácia ako taká. Ako v predmetnom náleze uvádza Ústavný súd, užívateľom
pozemku v zriadenej záhradkovej osade je ten člen záhradkárskej organizácie, ktorý tieto pozemky
obhospodaruje na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou (alebo z iného právneho titulu).25. V zmysle cit. ustanovení zákona o užívaní pozemkov (§ 2) je ako užívateľ pozemku v zriadenej
záhradkovej osade definovaný práve člen záhradkárskej organizácie,

a nie záhradkárska organizácia ako taká. V posudzovanej veci tak užívateľmi nehnuteľností žalobkyne
sú jednotliví členovia záhradkárskej osady, a nie Slovenský zväz záhradkárov Základná organizácia č.
26-28, nositeľmi prípadných povinností môžu byť len títo jednotliví užívatelia a nie žalovaný.

26. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyni

bolo známe, kto sú užívatelia pozemkov, teda že užívateľmi pozemkov
sú jednotliví členovia záhradkárskej osady č. 26/28 a nie Slovenský zväz záhradkárov Základná
organizácia č. 26-28, a to z Rozhodnutia Okresného úradu Zvolen
č. OU-ZV-PLO-2017/000472-069 zo dňa 18. 10. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 11. 2017,
z ktorého vyplývalo, že na základe návrhu užívateľov pozemkov zahájil pozemkový úrad konanie na
vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade.

Bez ohľadu na výsledky tohto, či iných, naň nadväzujúcich, administratívnych konaní (ktorých priebeh
ani výsledky súd v tomto civilnom konaní neposudzuje), mal súd
za preukázané, že žalobkyni bol známy okruh užívateľov pozemkov, za užívanie ktorých žiadala náhradu
v podobe vydania bezdôvodného obohatenia.

27. Súd po vykonanom dokazovaní a vzhľadom na skutkový a právny stav posudzovanej veci dospel
k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní, nakoľko v konaní nebolo
preukázané, že to bol žalovaný ako taký, kto užíval (kto bol užívateľom) pozemkov vo vlastníctve
žalobkyne.

28.Nakoľkosúdkonštatovalnedostatokpasívnejvecnejlegitimáciežalovaného,žalobuvcelomrozsahu
zamietol(I.výrokrozsudku)aďalejužkuskúmaniuostatnýchskutočnostítvrdenýchsporovýmistranami,
či posudzovaniu námietok (napr. námietka premlčania vznesená žalovaným) nepristúpil, nakoľko za
danej dôkaznej situácie a za procesnej situácie nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného sa
javilo skúmanie týchto otázok

ako nadbytočné, preto sa nimi súd bližšie nezaoberal.

29. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná náhradu
trov konania podľa pomeru úspechu strany vo veci. V danom konaní, nakoľko súd žalobu zamietol, mal
v celom rozsahu úspech žalovaný. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (II. výrok rozsudku).

32. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). Z tohto dôvodu súd určil začiatok lehoty na plnenie
podľa § 232 ods. 2 CSP od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne a v potrebnom počte
vyhotovení.Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.