Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524200492
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8524200492.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ L. H.,
W.. XX.XX.XXXX, 2/ M. H., W.. XX.XX.XXXX, obe deti trvale bytom V. XXXX/X, XXX XX L. Ľ., zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L. Ľ., S. XX, XXX XX L. Ľ., detí rodičov:
matka X. H., W.. XX.XX.XXXX, M. F. V. XXXX/X, XXX XX L. Ľ., a otec: U. H., W.. XX.XX.XXXX, M. F.
U. V., T. F. U. XXX, I. Y., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa č.k. 2P/38/2024-181 zo dňa 12.12.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zvýšenie výživného na maloleté deti.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že cit.:

„I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 7P/63/2014 zo dňa 09.07.2014 v časti
vyživeného, tak že výživné zo strany otca U. H., W.. XX.XX.XXXX z v y š u j e pre mal. L. H.,
W.. XX.XX.XXXX zo sumy 75,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne a pre mal. M. H.V., W..
XX.XX.XXXX zo sumy 75,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne, ktoré výživne je povinný uhrádzať

vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca, vopred k rukám matky X. H.V., W..
XX.XX.XXXX, počnúc dňom 11.04.2024.

II. Dlžné výživne za obdobie od 11.04.2024 do 30.11.2024 v celkovej výške 1533,- eur sa otcovi p o v o
ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 130,- eur spolu s bežným výživným pod hrozbou
straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

III. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1-3 zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 2 ods. 1, § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 217 ods. 1 veta prvá, § 230 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Súd zohľadnil skutočnosť, že matka poskytuje maloletým deťom osobnú starostlivosť, pričom otec sa
na tejto starostlivosti dlhodobo vlastným pričinením nepodieľa vôbec. Príjem matky aktuálne pozostáva
lenznemocenskejdávky(pracovnýpomerjejskončilk31.10.2024)arodinnýchprídavkov,pričommatka

zdôraznila, že aktívne si hľadá prácu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od času určenia rozsahu
vyživovacej povinnosti zo strany otca, t.j. od júla 2014 došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým
na strane oboch mal. detí, ale aj ich rodičov. Od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 10 rokov,
maloleté deti vyrástli. V čase určenia výživného maloletý L. mal X rokov, v súčasnosti má XX rokov a
navštevuje X. ročník L. školy. Maloletý M. mal v čase poslednej úpravy výživného X rok, v súčasnosti
má XX rokov a navštevuje X. ročník A. školy. Obe deti trpia astmou, alergiami. Mal. L. je zdravotne

znevýhodnený (dyslexia, dysgrafia), mal. M. má problémy s učením, ploché nohy. Všetky tieto ochorenia
prinášajú zvýšené náklady na starostlivosť oproti starostlivosti o zdravé dieťa. Matka vyčíslila náklady
na starostlivosť o mal. L. v sume cca 460 eur a o mal. M. v sume cca 420 eur mesačne, ktoré sumy súd
vzhľadom na vek a zdravotný stav detí považuje za primerané. K zmene pomerov došlo aj na strane
matky, ktorá je aktuálne bez zamestnania, teda došlo u nej k poklesu príjmu. K zmene pomerov došlo

aj na strane otca detí, ktorý sa oženil, zmenil bydlisko, od 12.08.2020 bol uznaný čiastočne invalidným
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Otec detí v roku 2023 (v čase, keď už
bol invalidný) bol zamestnaný ako I. U. s čistým mesačným príjmom 939,84 eur, v roku 2024 z evidencie
uchádzačov o zamestnanie bol vyradený a keď sa zamestnal, tak pracovný pomer s ním bol skončený v
skúšobnej dobe. U posledného zamestnávateľa pri odpracovaní celého mesiaca dosiahol vymeriavací

príjem 1.063,07 eur. Otec sa o mal. deti nezaujíma, nepodieľa sa na ich starostlivosti a výchove. Výživné
síce platí, ale v roku 2024 nad rámec výživného na ich výživu ničím neprispel. V tejto súvislosti súdu
nedá poukázať na ľahkovážny a nezodpovedný prístup otca k plneniu jeho rodičovských povinností.
Vzhľadom na vyššie uvedené pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd vychádzal z tzv. princípu
potencionality príjmu otca, nie z faktického príjmu. Súd vychádzal z možností a schopností otca, z

možností, aké otec má. Na základe uvedeného pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd
vychádzal z toho, že otec detí má 40 % schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, v roku 2023 dokázal
dosiahnuť čistý mesačný príjem 939,84 eur. V novembri 2024 dosiahol vymeriavací základ 1.063,07
eur (pri odpracovaní celého mesiaca), pričom jeho príjem tvoril ešte invalidný dôchodok 226,90 eur. S
poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca, aby si našiel

prácu, v ktorej by dosahoval čistý mesačný príjem cca 800 eur a spolu s invalidným dôchodkom je
schopný dosiahnuť príjem cca 1.000 eur mesačne. Za daného stavu má súd za to, že je potrebné výživné
premal.detizvýšiť,keďžeschopnostiamožnostiotca,vychádzajúczpotencionalitypríjmu,toumožňujú.
Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného zohľadnil potreby mal. detí (náklady na ich starostlivosť - mal.
L. cca 460 eur, mal. M. cca 420 eur), ako aj možnosti a schopnosti povinného - otca (príjem v sume

1.000 eur). Na základe uvedeného súd zvýšil výživné pre mal. L. na sumu 200 eur a pre mal. M. na
sumu 150 eur. Súd má za to, že takto zvýšené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí,
ale aj schopnostiam a možnostiam ich otca.
Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa podania návrhu v zmysle § 77 ods. 1 Zákona
o rodine, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné predo dňom

doručenia návrhu na súd, t.j. pred dňom 11.04.2024.
Súd zároveň zaviazal otca mal. detí zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 11.04.2024 do 30.11.2024 vo
výške 1.533 eur, ktoré vzhľadom na otcom deklarovanú nemajetnosť, povolil mu splácať v pravidelných
mesačných splátkach po 130 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok
pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal zo zvýšeného mesačného výživného za obdobie od
11.04.2024 do 30.11.2024 (200 eur), čo za uvedené obdobie činí sumu 1.533 eur (4/24 - 20 dní - 133
eur, 5/24-11/24 - 7 x 200 eur, čo je 1.400,- eur, spolu 1.533 eur).
Nad sumy zvýšeného výživného tretím výrokom súd návrh zamietol ako nedôvodný z dôvodov vyššie
rozvedených.

5. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu v zmysle
§ 52 CMP.III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

6. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý nesúhlasí so zvýšením výživného vzhľadom

na jeho zdravotný stav a skutočnosť, že je poberateľom invalidného dôchodku. Má problém nájsť si
zamestnanie, aj keď si našiel zamestnanie, bol prepustený, nezvláda a nič nestíha, je veľmi unavený
a od vyčerpania sa zranil. Je chorý, má zdravotné problémy so srdcom, cukrovkou, nikde ho nechcú
zamestnať,poberáinvalidnýdôchodokvovýške220eur,ničnevlastníanemážiadenzárobok.Navrhuje,
aby bol oslobodený od platenia výživného, nakoľko je dlhodobo nezamestnaný, nemá príjem, invalidný

dôchodok mu nestačí ani na jeho živobytie.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok.

8. Matka vo vyjadrení nesúhlasila, aby bol otec oslobodený od platenia výživného a celá ťarcha bola na
nej. Zdôraznila, že otec sa pravidelne domáhal zníženia výživného, bol stíhaný pre prečin zanedbania

povinnej výživy, keď matka bola poberateľkou náhradného výživného, hoci dlh vyrovnal, nad rámec
bežného výživného za 10 rokov ničím neprispel. Otec úmyselne nepracuje, je prepustený vo veľmi
krátkom čase a hoci je poberateľom invalidného dôchodku, má sa primerane zamestnať, aby sa zaopatril
a usmernil svoju vyživovaciu povinnosť, zadovážil si finančné prostriedky na potreby svojich detí a nebol
príživníkom na úkor inej osoby. Dlhodobo sa nepodieľa ničím, má ľahkovážny prístup, nezodpovedný

prístup k deťom. Preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), g) CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66

CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

10. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového
stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom
rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim

rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe
tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR
sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu

konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci,
vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie
vyhodnotil všetky zákonné kritéria rozhodné pre stanovenie správneho rozsahu výživného zo strany otca

a svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 CSP odôvodnil. Keďže sa odvolací súd stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP dodáva:

12. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami

a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k zvýšeniu výživného, skúmal odvolací súd
primeranosť súdom prvej inštancie zvýšenej sumy vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na jeho
možnosti a schopnosti s ohľadom na zákonné kritéria predpokladané ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.V jeho zmysle by výživné malo reflektovať odôvodnené potreby dieťaťa, tiež možnosti, schopnosti a
majetkové pomery povinného rodiča.

13. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane
maloletýchdetí.Odposlednejúpravyvýživnéhouplynuloviacako11rokov,včaseposlednejúpravymal.
L. mal X rokov, v súčasnosti má XX rokov a navštevuje X. ročník L. školy, mal. M. mal v čase poslednej
úpravy výživného X rok, v súčasnosti má XX rokov a navštevuje X. ročník A. školy. Obe deti trpia astmou,
alergiami. Mal. L. je zdravotne znevýhodnený (dyslexia, dysgrafia), mal. M. má problémy s učením,

ploché nohy. Matka vyčíslila náklady na starostlivosť o mal. L. v sume cca 460 eur a o mal. M. v sume cca
420 eur mesačne. Od poslednej úpravy v roku 2014 ubehlo 11 rokov, nepochybne teda došlo k nárastu
ich výdavkov, a to vo všetkých smeroch, t.j. pokiaľ ide o stravu, ošatenie, náklady súvisiace so školskou
dochádzkou a voľnočasovými aktivitami, na ktorých sa otec nepodieľal. S uvedenými argumentami súdu
sa odvolací súd stotožňuje. V zmysle zaužívanej rozhodovacej činnosti súdov v oblasti výživného už
samotný nástup mal. detí do zariadenia predškolskej dochádzky, či postupný prechod na dochádzku

na základnú školu, strednú školu a potom na vysokú školu, znamená vznik výdavkov, ktoré spravodlivo
odôvodňujú zaoberať sa výškou výživného. Nad rámec toho, dospievanie detí zvyšuje ich nároky na
stravné, ošatenie, obuv či hygienické potreby. S ohľadom na rovnocenné postavenie rodičov čo do
plnenia vyživovacej povinnosti, na takto zvýšených výdavkoch mal. detí by sa mali podieľať obidvaja
rodičia.

14. Maloleté dieťa je svojou výchovou a výživou prirodzene odkázané na svojich rodičov, u ktorých
vyživovacia povinnosť má mať prednosť pred ostatnými ich výdavkami. Osobne sa o maloletých synov
starávýlučnematka,pričomvýkonjejosobnejstarostlivostijepotrebnévziaťdoúvahyvzmysle§62ods.
4 Zákona o rodine aj v kontexte vyživovacej povinnosti. Odôvodnené potreby maloletých boli matkou

v konaní vyčíslené (body 21., 22., 46. napadnutého rozhodnutia), otec tieto výdavky nespochybňuje,
správne si súd prvej inštancie osvojil skutkové tvrdenia matky ohľadom výdavkov maloletých, keďže mal.
L. v súčasnosti má XX rokov a navštevuje X. ročník L. školy, mal. M. má XX rokov a navštevuje X. ročník
A.V. školy, ak k tomu pripočítame výdavky matky na ubytovanie, cestovné a ostatné nepravidelné výdaje.
Je teda zrejmé, že znížením vyživovacej povinnosti súdom určenej sumy mesačne mieni otec de facto

preniesť vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere na matku, a to aj napriek tomu, že ona sa o maloletých
stará výlučne sama. Odvolací súd v súčasnej spoločenskej situácii charakteristickej výraznou infláciou
a výrazným nárastom cien základných potravín dôvodne očakáva, že výživné zo strany otca bude z
veľkej časti spotrebované práve na stravné. Matkou prezentované výdavky na zabezpečovanie výživy
mal. detí nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom vekovom stupni, preto o ich výške nemal

pochybnosti ani odvolací súd. Súdom určené výživné zodpovedá matkou preukázaným výdavkom a
neprevyšuje odôvodnené potreby mal. detí.

15. Z uvedených dôvodov nie sú odôvodnené potreby maloletých tým kritériom, ktoré by malo dôvodiť
znížiť vyživovaciu povinnosť otca. Náklady na výživu žiaka strednej školy sú v zásade neporovnateľne

vyššie než náklady na výživu dieťaťa na základnej škole. Je nepochybné, že výživné určené súdom v
sume 200 eur mesačne na mal. L. v prepočte 6,66 eura na deň (200/30 dní) a v sume 150 eur mesačne
na mal. M.Š. v prepočte 5 eur na deň (150/30 dní) je pri aktuálnych cenách nevyhnutných výdavkov
maloletých na bývanie, potraviny, drogériu, oblečenie a obuv, lieky, školné, školské potreby primerané
do takej miery, že nie je potrebné ani podrobne dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov. Už len

samotný vek mal. L. XX rokov a XX rokov mal. M. so sebou prináša výdavky, ktoré sú nevyhnutné na
zdravý vývoj dieťaťa. Súd prvej inštancie správne zistil oprávnené potreby mal. detí, ktoré sú primerané
ich veku, nie sú nadštandardné s poukazom na ich prechod na ďalší stupeň školského vzdelávania.

16. K odvolacej argumentácii otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého

vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto
ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť
uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na
potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.

Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani
nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti
ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanoveniejeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby
plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

17. Vo vzťahu k pomerom matky odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia povinnosť
oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje pomery matky (bod č. 14., 15.,
47. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), je však zrejmé, že matka poskytuje maloletým osobnú
starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, maloletým varí, perie,
pomáha s prípravou do školy a pod., čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým aj touto

formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Matka poskytuje maloletým osobnú starostlivosť,
ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodom
domácnosti, členom ktorej sú aj mal. synovia. Podľa názoru odvolacieho súdu je v rozpore s dobrými
mravmi, aby matka, ktorá zabezpečuje celú starostlivosť, uhrádzala všetky zvýšené výdavky synov,
nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby suplovala vyživovaciu povinnosť otca. Odvolací súd
teda k uvedenému konštatuje, že práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov (v tomto prípade

matka) vynakladá na dieťa, tvorí materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý
ich poskytuje v peniazoch a uspokojovanie potrieb dieťaťa touto formou vyvažuje platby druhého rodiča
(v tomto prípade otca). Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že otec sa na nákladoch súvisiacich
s uspokojením potrieb detí (stravné, ošatenie, obuv, náklady na drogériu, zdravotnou starostlivosťou a
voľnočasovými aktivitami, ktoré patria medzi oprávnené náklady) nepodieľa, deťom neposkytuje žiadnu

osobnú starostlivosť, nestretáva sa s nimi vôbec, nemá žiadne výdavky spojené s ich starostlivosťou.
Pri určení výživného je potrebné zohľadniť uvedenú skutočnosť. Jedným zo zákonných kritérií, na
ktoré súd pri určení výšky výživného prihliada, je miera výkonu osobnej starostlivosti o dieťa (§ 62
ods. 4 Zákona o rodine). Za formu výkonu osobnej starostlivosti je potrebné považovať styk otca s
dieťaťom. V prejednávanom prípade však otec nezabezpečuje starostlivosť o deti v žiadnom rozsahu.

Súdom naposledy určené výživné preto odvolací súd prihliadnuc na mieru nulového výkonu osobnej
starostlivosti otca považuje za spravodlivú.

18. K odvolacím námietkam otca mal. detí týkajúcich sa jeho bežných výdavkov odvolací súd uvádza, že
tietonepovažujezadôvodné.Uvedenévýdavkyvsúvislostisostarostlivosťouodomácnosťmáajmatka,

ktorá, na rozdiel od otca, zabezpečuje celú starostlivosť o ich synov a plnenie vyživovacej povinnosti
má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Rovnako odvolací súd zohľadnil hradenie
nákladov spojených s bývaním, ktoré pripadajú na deti a uhrádzanie nákladov na ich odôvodnené
potreby.

19. Odvolací súd má za to, že na strane maloletých nastal objektívny nárast životných nákladov, na ktorý
je potrebné pri zmene pomerov prihliadať v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Takzvaná
valorizačná klauzula obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine ukladá súdu, aby v prípade,
ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky, vývoj životných nákladov. Výška životných
nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, respektíve iných ekonomických

ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že
vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky
výživného. Naposledy súdom určené výživné vo výške 75 eur mesačne na každé z mal. detí v čase
poslednej úpravy pokrylo ich potreby do výšky základnej miery nevyhnutných potrieb maloletých spolu
s podielom matky na výživnom. Navyše počas doby (11 rokov) od poslednej úpravy súdom určeného

rozsahu nastal objektívny nárast životných nákladov, ktorý možno zdôvodniť mierou inflácie, nárastom
životného zákonného minima či minimálnej mzdy.

20. Posúdenie konkrétnej výšky výživného sa však odvíja od ďalšej premennej, explicitne uvedenej v
ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a teda možností, schopností a príjmových pomerov osoby povinnej z

výživného, otca maloletých. Ten namieta, že zo svojho príjmu nie je schopný platiť určené výživné a tiež
namieta, že v súčasnosti je poberateľom výlučne invalidného dôchodku vo výške 220 eur, ktorá suma nie
je dostatočná ani na plnenie v súčasnosti určenej vyživovacej povinnosti, nieto na výživu a zaobstaranie
samotného otca. Ďalej poukázal na svoj zdravotný stav a fyzické predpoklady, ktoré mu neumožňujú
vykonávaťprácu.Zospisuskutočnevyplýva,žeod12.08.2020boluznanýčiastočneinvalidnýmsmierou

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Na druhej strane otec detí v roku 2023 (v čase,
keď už bol invalidný) bol zamestnaný ako I.M. U. s čistým mesačným príjmom 939,84 eur, v roku 2024 z
evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený a keď sa zamestnal, tak pracovný pomer s ním bol
skončený v skúšobnej dobe, u posledného zamestnávateľa pri odpracovaní celého mesiaca dosiaholvymeriavací príjem 1.063,07 eur. Je teda nevyhnutné v rámci schopností a možností otca zohľadniť
skutočnosť, že je naďalej schopný vzhľadom na svoj zdravotný stav zaradiť sa do pracovného procesu
minimálne v rozsahu 40 % podľa dosiahnutého vzdelania a pracovných zručností s primeranou fyzickou

aktivitou. Nemožno opomenúť fakt, že otec má možnosť dosahovať príjem umožňujúci riadne plnenie
vyživovacejpovinnosti,keďževroku2023(včase,keďužbolinvalidný)bolzamestnanýakoI.U.sčistým
mesačným príjmom 939,84 eur, v roku 2024 z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený a keď
sa zamestnal, tak pracovný pomer s ním bol skončený v skúšobnej dobe, u posledného zamestnávateľa
pri odpracovaní celého mesiaca dosiahol vymeriavací príjem 1.063,07 eur. Je teda namieste prijať záver,

že otec je bez adekvátneho zdroja príjmu zo subjektívneho dôvodu, nevyvíja aktívne a preukázateľne
skutočné úsilie a dostatočnú snahu pracovať a zlepšiť si tak svoje terajšie príjmové pomery. Odvolací
súd konštatuje, že u otca bola preukázaná absencia snahy o využívanie jeho schopností a možností.

21. Vo vzťahu k princípu potencionality odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval
§75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej

povinnosti tzv. princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred princípom fakticity a ukladá súdu
povinnosťprihliadnuťnielennareálneschopnostiamožnostirodiča,aleajtie,ktorébymoholdosahovať,
ak by dostatočne využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné
skúsenosti, ako aj možnosti dané jeho vekom.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolacie námietky otca, že stanovené výživné nezodpovedá
jeho schopnostiam a možnostiam, neobstoja. Stanovené výživné s prihliadnutím na iba matkou
realizovanú osobnú starostlivosť o deti a tomu zodpovedajúci podiel na ich výžive, na potencionálny
príjem otca, pri komparácii oprávnených výdajov detí, považuje odvolací súd odvolací návrh
odvolateľa na zníženie vyživovacej povinnosti za rozporný s najlepším záujmom detí ohrozujúci riadne

uspokojovanie ich odôvodnených potrieb, a zostrenú nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností
k maloletým deťom.

23. Následne odvolací súd preskúmal aj výpočet dlžného výživného. Konštatuje, že súd prvej inštancie
pri jeho výpočte postupoval v zmysle zákona a vypočítal ho matematicky správne. Pri jeho určení

vychádzal z rozdielu medzi zvýšeným výživným a pôvodne určeným výživným. Čo sa týka splatnosti
dlžného výživné, súd je povinný postupovať podľa § 232 ods. 3 CSP a zároveň je povinný prihliadnuť
aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie výhody splátok by nemalo ťaživý dopad
na maloleté dieťa, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo
dlhšej ako zákonnej lehoty. Odvolací súd vzhľadom na otcom deklarovanú nemajetnosť má za to, že

spôsob zaplatenia dlžného výživného určený súdom prvej inštancie je primeraný na to, aby otec dlžné
výživné uhradil.

24. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
o zvýšení výživného, určení dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia, ako vecne správny potvrdil

postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.
Odvolacie námietky otca teda nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach.

25. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).