Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B2-25Cb/152/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119248008
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:6119248008.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu:

JVS Slovensko, s.r.o., Fedinova 9, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01, IČO: 44 623 411, zast.
advokátskou kanceláriou: Ivanič & Partners, s.r.o., Dunajská 48, Bratislava 811 08, IČO: 47 246 774,
proti žalovanému: EUBIRAC a.s., Podunajská 23, Bratislava 821 06, IČO: 35 683 066, zast. advokátskou
kanceláriou: Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra 949 01, IČO: 36 868 876, o
zaplatenie 22.789,13 EUR s písl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 19 494,42 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
8% ročne od 18.6.2019 do zaplatenia a spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05% denne od 18.6.2019

do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-EUR, to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným súdu dňa
14.3.2019 domáhal zaplatenia sumy 20.419,62 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne a
zmluvnou pokutou 0,05 % denne z fakturovaných súm, titulom neuhradenia nájomného. Zároveň si
uplatňoval aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR.

2. Návrh odôvodnil tým, že dňa 21.2.2018 uzatvoril so žalovaným Nájomnú zmluvu na prenájom
vežových žeriavov č. 8314/2018, na základe ktorej v zmysle čl. I. Nájomnej zmluvy dňa 21.2.2018

prenechal žalovanému na stavbe „Novostavba objektu archívu a knižnice vrátane prípojok inžinierskych
sietí - NITRA“ v Nitre do dočasného užívania hnuteľnú vec - vežový žeriav LIEBHERR 71K spolu s
príslušenstvom a obsluhou a poskytol služby a žalovaný sa zaviazal užívať predmet nájmu a platiť za
jeho prenájom nájomné, a to za podmienok stanovených zmluvou, pričom zmluva bola uzatvorená na
obdobie od 21.2.2018 do 15.7.2018 s automatickou prolongáciou (ďalej ako „Nájomná zmluva). Zmluvný
vzťahskončilnazákladezhodnéhoprejavuvôlezmluvnýchstrándňa21.7.2018anáslednedemontážou
predmetu nájmu za účasti oprávnených zástupcov sporových strán dňa 15.8.2018. Žalovaný si svoje

povinnosti vyplývajúce mu z Nájomnej zmluvy nesplnil včas a riadne, t.j. nezaplatením fakturovaných
súm riadne a včas sa dostal do omeškania vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušnej
faktúry č. 18032 zo dňa 3.5.2018 na sumu 2.800,- EUR so splatnosťou dňa 2.6.2018, č. 18043 zo dňa
1.6.2018nasumu2.890,-EURsosplatnosťoudňa1.7.2018,č.18046zodňa5.6.2018nasumu2.689,50EUR so splatnosťou dňa 19.6.2018, č. 18055 zo dňa 2.7.2018 na sumu 2.800,- EUR so splatnosťou
dňa 1.8.2018, č. 18060 zo dňa 10.7.2018 na sumu 2.794,- EUR so splatnosťou dňa 24.7.2018, č. 18063
zo dňa 3.7.2018 na sumu 925,20 EUR so splatnosťou dňa 3.8.2018, č. 18065 zo dňa 24.7.2018 na

sumu 506,40 EUR so splatnosťou dňa 23.8.2018, č. 18070 zo dňa 2.8.2018 na sumu 2.800,- EUR
so splatnosťou dňa 1.9.2018, z ktorej dobropisoval sumu 1.025,48 EUR, č. 18079 zo dňa 15.8.2018
na sumu 3.150,- EUR so splatnosťou dňa 14.9.2018, t.j. v celkovej sume 20.419,62 EUR. Na základe
žiadosti žalovaného sa pokúsil o mimosúdne vyriešenie veci, žalovaný však na jeho návrh žiadnym
spôsobom nereagoval. Okrem istiny požaduje úrok z omeškania vo výške 8 % ročne a zmluvnú pokutu

vo výške 0,05 % denne z jednotlivých fakturovaných súm.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočul právnych zástupcov sporových strán, oboznámil sa s
listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový
stav veci.

4. Na základe cenovej ponuky žalobcu zo dňa 19.2.2018 bola medzi sporovými stranami dňa uzavretá
Nájomná zmluva na prenájom vežových žeriavov č. 8314/2018, predmetom ktorej bol prenájom
vežového žeriavu LIEBHERR 71K spolu s príslušenstvom a obsluhou. Z Odovzdávacieho protokolu zo
dňa 21.2.2018 vyplýva, že uvedeným dňom žalobca odovzdal žalovanému predmet nájmu v zmysle
zmluvyplnefunkčnýabezzávad.Nájomnéakoajďalšieposkytnutéplneniežalobcaúčtovalžalovanému

faktúrami č. 18032 zo dňa 3.5.2018 na sumu 2.800,- EUR so splatnosťou dňa 2.6.2018, č. 18043 zo dňa
1.6.2018nasumu2.890,-EURsosplatnosťoudňa1.7.2018,č.18046zodňa5.6.2018nasumu2.689,50
EUR so splatnosťou dňa 19.6.2018, č. 18055 zo dňa 2.7.2018 na sumu 2.800,- EUR so splatnosťou dňa
1.8.2018, č. 18060 zo dňa 10.7.2018 na sumu 2.794,- EUR so splatnosťou dňa 24.7.2018, č. 18063 zo
dňa 3.7.2018 na sumu 925,20 EUR so splatnosťou dňa 3.8.2018,

č. 18065 zo dňa 24.7.2018 na sumu 506,40 EUR so splatnosťou dňa 23.8.2018, č. 18070 zo dňa
2.8.2018 na sumu 2.890,- EUR so splatnosťou dňa 1.9.2018, z ktorej opravný dokladom č. 18087 zo
dňa 27.9.2018 dobropisoval sumu 1.025,48 EUR, č. 18079 zo dňa 15.8.2018 na sumu 3.150,- EUR so
splatnosťou dňa 14.9.2018, t.j. v celkovej sume 20.419,62 EUR. Z listu žalovaného zo dňa 3.8.2028 -
„Odpoveď na list zo dňa 3.8.2018“ vyplýva, že nájom bol ukončený ku dňu 20.7.2018.

5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že mal so žalobcom uzatvoriť nájomnú zmluvu
č. 8314/2018 zo dňa 21.2.2018 (ďalej ako „nájomná zmluva“), ktorej predmetom mal byť nájom žeriavu
LIEBHERR 71k. Podľa bodu 1. čl. VI. Nájomnej zmluvy sa žalobca zaviazal odovzdať mu predmet nájmu
preberacím protokolom v riadnom, kompletnom a prevádzkyschopnom stave bez akýchkoľvek vád a

v takomto stave ho na vlastné náklady udržiavať počas celej doby trvania nájmu. Popiera vyčíslenú
sumu a kvalitu dodaných služieb, nakoľko tieto neboli dodané a spôsobilé účelu v zmysle nájomnej
zmluvy a podľa § 664 OZ. Navyše žalobca žiadnym spôsobom ani nepreukázal, že by vyfakturované
služby dodal. Z tohto dôvodu popiera nárok žalobcu v celom rozsahu. Ďalej poukazuje na skutočnosť,
že vytýkané vady sú tak vážne, že s poukazom na § 673 OZ mu umožňujú zbaviť sa povinnosti platiť

nájomné. Podľa bodu 1. čl. VI. Nájomnej zmluvy mal žalobca spolu s odovzdaním predmetu nájmu
odovzdať aj protokol, ktorý mal preukazovať dodanie a prevzatie predmetu nájmu. Takýto protokol mu
žalobca nepredložil a preto namieta, že by malo dôjsť k akémukoľvek odovzdaniu predmetu nájmu.
Žalobca si tiež vyfakturoval služby, ktoré spočívali v obsluhe žeriavu faktúrami č. 18046 a 18060,
pričom k predmetným faktúram priložil evidenciu dochádzky. Popiera správnosť vedenia tejto dochádzky

a navyše popiera aj dodanie tejto služby v celom jej rozsahu. Žalobca si síce nárokuje nájom za
obdobie od marca do júla, avšak obsluhu predmetu nájmu si fakturuje len za dva mesiace, pričom podľa
nájomnej zmluvy mal túto obsluhu poskytovať počas celého obdobia trvania nájmu. Táto skutočnosť
len potvrdzuje jeho tvrdenie, že dodané služby neboli dodané v kvalite a množstve podľa nájomnej
zmluvy. Navyše popiera aj odôvodnenosť nároku podľa faktúr č. 18063 a č. 18065, na základe ktorých

si žalobca nárokuje servisné práce a náklady s nimi spojené, nakoľko tento nárok ani nevyplýva z
nájomnej zmluvy. Naopak, z bodu 1. čl. VI. Nájomnej zmluvy expressis verbis vyplýva povinnosť žalobcu
udržiavať predmet nájmu v riadnom, kompletnom a prevádzkyschopnom stave a to počas celej doby
nájmu na vlastné náklady. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že podľa nájomnej zmluvy bola doba nájmu
dohodnutá do 15.7.2018, avšak žalobca si na základe faktúry č. 18070, na ktorú bol vystavený dobropis

č. 18087, nárokoval nájom až do 20.7.2018 vrátane, čím prekročil zmluvnú dobu nájmu. Z dôvodu
opatrnosti a pre prípad, že jeho argumentácia nebude súdom akceptovaná, poukazuje na skutočnosť,
že všetky žalobcom uvedené faktúry nespĺňajú náležitosti podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty (ďalej ako „zákon o DPH“). Žalobca vo všetkých svojich faktúrach, okrem faktúry č.18065, uvádza informáciu :“Prenesená daňová povinnosť“, pričom fakturované služby nespadajú pod
ustanovenia o prenesenej daňovej povinnosti. Prenesená daňová povinnosť sa napríklad uplatňuje pri
dodaní stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o DPH

(dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy), ktoré patria do
sekcie F osobitného predpisu, a to Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1209/2014 z 29. októbra 2014, ktorým sa
mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008, ktorým sa zavádza nová štatistická
klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93.
Služby poskytované z nájomnej zmluvy nespadajú pod § 8 ods. 1 písm. b) zákona o DPH a tieto služby

tiež nespadajú ani do sekcie F nariadenia komisie (EÚ) číslo 1209/2014. Žalobcom vystavené faktúry
neobsahujú podstatné náležitosti podľa § 74 zákona o DPH a to náležitosti o základe dane, sadzbe dane
a jej výške, okrem faktúr č. 18063 a č. 18065. Na faktúre č. 18063 sú uvedené náležitosti o dani, ale tiež
aj informácia „Prenesená daňová povinnosť“, no na faktúre č. 18065 so zhodnou službou už informácia
o prenesenej daňovej povinnosti chýba. Nakoľko žalobca nedoručil faktúry spĺňajúce všetky zákonné
náležitosti podľa nájomnej zmluvy, nemohla nastať ani ich splatnosť a o to skôr nemohli byť počítané

úroky z omeškania a ani zmluvná pokuta.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replike) k veci uviedol, že žalovaný počas trvania zmluvného vzťahu,
a ani v podanom odpore nešpecifikoval, v čom spočíva ním tvrdená „vada“ dodaných služieb, pričom
žiadnym spôsobom u neho neuplatnil akúkoľvek zodpovednosť za vady, prípadne zodpovednosť za

škodu, popiera iba „správnosť vedenia dochádzky“ a následne tvrdí, že služby neboli dodané vôbec.
Takéto tvrdenia považuje za účelové, vo vzťahu k uplatňovanému nároku sú tieto ničím nepodložené
a žalovaným nepreukázané, čo žalovaný sám nakoniec pripúšťa, keď vopred počíta s alternatívou, že
„argumentácia žalovaného nebude súdom akceptovaná“. Ako už uviedol vo svojom návrhu na vydanie
platobného rozkazu, na základe dňa 21.02.2018 uzatvorenej Nájomnej zmluvy na prenájom vežových

žeriavov č. 8314/2018 prenechal žalovanému na stavbe „Novostavba objektu archívu a knižnice vrátane
prípojok inžinierskych sietí - NITRA“ v Nitre (ďalej ako „Stavba“) do dočasného užívania hnuteľnú vec
- vežový žeriav LIEBHERR 71K spolu s príslušenstvom (ďalej ako „Predmet nájmu“) a obsluhou a
poskytol služby a žalovaný sa zaviazal užívať predmet nájmu a platiť za jeho prenájom nájomné a služby,
a to za podmienok stanovených zmluvou, pričom zmluva bola uzatvorená na obdobie od 21.02.2018

do 15.07.2018 s automatickou prolongáciou. (ďalej ako „Nájomná zmluva“). V zmysle čl. I. Nájomnej
zmluvy dňa 21.02.2018 prenechal žalovanému na Stavbe do dočasného užívania Predmet nájmu, ktorý
žalovaný riadne prevzal, čo preukazuje aj faktúra č. 18010 zo dňa 26.02.2019, za dodanie a montáž
predmetu nájmu, ktorú dňa 09.04.2019 v dohodnutej sume 3.770,- EUR žalovaný aj uhradil. Takéto
tvrdenia žalovaného považuje prinajmenšom za účelové. Žalovaný sa na základe Nájomnej zmluvy

zaviazal užívať predmet nájmu a platiť za jeho prenájom nájomné a služby. Zo vzájomnej komunikácie
medzi stranami, ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu nebol,
a ani nemohol byť založený na tvrdeniach žalovaného o tom, že nedošlo k akémukoľvek plneniu zo
strany žalobcu a už vôbec nie je pravdivé tvrdenie, že nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu Predmetu
nájmu. Žalovaný mu naopak od uzatvorenia Nájomnej zmluvy uhradil celkom sumu 12.303,60 EUR,

ktorá však nie je predmetom sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že podaný Odpor nebol
odôvodnený riadne, „argumentácia", ktorú žalovaný použil je u čelová a má iba spôsobiť predĺženie
lehoty na splnenie svojich záväzkov. Čo sa týka tvrdení žalovaného k nesprávnej aplikácii inštitútu
prenesenej daňovej povinnosti a nesplneniu náležitostí daňových dokladom ž hľadiska zákona o DPH
a tiež tvrdenie, že „Služby poskytované z nájomnej zmluvy nespadajú pod § 8 ods. 1 písm. b) zákon® o

DPH a tieto služby tiež nespadajú ani do sekcie F nariadenia komisie (EÚ) číslo 1209/2014 z 29. októbra
2014“, tieto považuje za nepravdivé a účelové, žalovaný prinajmenšom nesprávne aplikoval dotknuté
ustanovenia predpisov uvedených v odpore na predmet uzatvorenej Nájomnej zmluvy. V zmysle ust.
§ 8 ods 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej ako „Zákon o DPH“)
Nájomná zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami je takouto „inou obdobnou zmluvou“, na základe

ktorej poskytol žalovanému viaceré rôzne plnenia, ktoré však tvoria jedno nerozlučné hospodárske
plnenie . Poznámka 28db) Zákona o DPH odkazuje práve na Nariadenie, ktoré žalovaný predložil v
prílohe podaného odporu. V zmysle dokumentu „Metodický pokyn k prenosu daňovej povinnosti pri
dodaní stavebných prác podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov“, vypracovaného Finančným riaditeľstvom, Odbor daňovej metodiky v

januári 2018, sa tuzemský prenos daňovej povinnosti v sektore stavebníctva uplatňuje na dodanie
stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej
zmluvy, ktoré patria do sekcie F klasifikácie CPA a dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou,
ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F klasifikácie CPA. V zmysle dokumentu „Vysvetlivky kuklasifikácii produktov podľa činností (CPA) 2015-sekcia F Stavby a stavebné práce" vypracovaného
Finančným riaditeľstvom a zverejnenom na portáli finančnej správy www.financnasprava.sk, v Sekcii
F - Stavby a stavebné práce, v subkategórii 43.99.90 Špecializované stavebné práce, je zahrnutá

činnosť žalobcu: „prenájom žeriavov a iných stavebných zariadení, ktoré nemôžu byť pridelené k
určitému typu stavebnej práce, s obsluhou", ktoré žalovanému riadne poskytoval v zmysle platne a
riadne uzatvorenej a čiastočne zo strany žalovaného plnenej Nájomnej zmluvy. Bolo by absurdnou
konštrukciou,žepočasprvýchmesiacovtrvaniaNájomnejzmluvyžalovanýplnilnazákladenesprávnych
daňových a účtovných dokladov, ako sám v podanom odpore tvrdí, a už vôbec nie za služby, ktoré mu

„neboli dodané“. Žalovaný je navyše rovnako podnikateľským subjektom v oblasti stavebníctva, preto
zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia uvedené v podanom odpore sú prinajmenšom účelové. Zároveň
žalovaný je daňovým subjektom ako platiteľ DPH, pričom sa v podanom odpore vyjadril, že predložené
doklady sú súčasťou jeho účtovníctva ako aj jeho daňovej evidencie, tak ako to predpokladá Zákon
o upomínacom konaní. Poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaný počas trvania Nájomnej zmluvy a
ani po jej skončení, žiadnym spôsobom nenamietal predložené daňové doklady, práve naopak, na ich

základe uhradil celkovú sumu vo výške viac ako 12.000,- EUR. Vzhľadom na vyššie uvedené teda trvá
na uplatňovaných nárokoch vyplývajúcich z neuhradených faktúr v zmysle platne a riadne uzatvorenej
Nájomnej zmluvy na obsluhu vežových žeriavov, nakoľko tieto plnenia boli riadne žalovanému dodané.

7.Žalovanývďalšompísomnomvyjadrení(duplike)kveciuviedol,žežalobcauhradeniesumy12.303,60

EUR žiadnym spôsobom nepreukázal, preto uvedené tvrdenie popiera. Faktúry nie sú dôkazmi o
vykonaní služby, lež sú len účtovnými dokladmi, ktoré vystavil sám žalobca, a teda nemôžu preukazovať
žiadne jeho plnenie. Metodický pokyn Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky je len usmernením
pre zamestnancov Finančného riaditeľstva a nie je záväzný pre daňové subjekty. Tiež je nutné uviesť, že
vysvetlivky CPA 2015 nemajú záväzný charakter. K výkladu a aplikácie prenesenej daňovej povinnosti

je nutné uviesť, že žalobca fakturoval služby nájmu a služby obsluhy každé zvlášť, ako to vyplýva z
faktúr predložených žalobcom. Z nájomnej zmluvy tiež vyplýva, že služby obsluhy boli dojednané zvlášť
a mimo nájmu žeriavu. Nakoľko žalobca vystavil zvlášť faktúru len na nájom žeriavu a zvlášť faktúru na
obsluhu, je nutné každú z týchto faktúr posudzovať osobitne ako doklad zakladajúci daňovú povinnosť,
a preto zvlášť fakturovaný nájom žeriavu treba zaradiť pod subkategóriu 77.32.10 Služby spojené s

prenájmom a lízingom stavebných strojov a zariadení prílohy NARIADENIA KOMISIE (EÚ) č. 1209/2014
z 29. októbra 2014 a Vysvetliviek ku klasifikácií produktov podľa činností (CPA) 2015, ktorú predložil
žalobca. Rovnako musí byť každé z týchto plnení podradené pod dodanie služby v zmysle ust. § 9
ods. 1 písm. b) zákona o DPH a nie pod dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o DPH.
Účtovníctvo žalovaného podlieha obchodnému tajomstvu a podnikovej politike, preto nesúhlasí s jeho

predložením. Navyše, účtovníctvo je sekundárnym prameňom účtovných prípadov, pričom účtovným
prípadom môže byť vystavenie faktúry dodávateľom aj bez toho, aby niečo dodal, nakoľko aj takéto
prípady treba účtovne evidovať. Býva zvykom, že tieto faktúry sa neskôr dobropisujú, avšak dobropis
zakladá ďalší nový účtovný prípad, ktorý nemení ten predošlý. V tomto prípade sa opravy nevykonávajú.
Žalobca sa nevysporiadal s obsahom faktúry č. 18063, kde je uvedená aj prenesená daňová povinnosť

a tiež vymeraná sadzba DPH, no na inej faktúre č. 18065 s rovnakým plnením už prenesená daňová
povinnosť nie je. Je otázkou, prečo žalobca niektoré služby, ktoré súvisia s nájmom žeriavu, fakturoval
s prenesenou daňovou povinnosťou a iné nie. Žalobca sa tiež nevyjadril ku skutočnosti fakturovania
servisných prác, ktoré má podľa nájomnej zmluvy hradiť právne on. Žalobca vôbec nepoprel ani tvrdenia
o vadnom dodaní predmetu nájmu, ale skôr hľadal rozpor vo vyjadrení žalovaného. Má za to, že takto

nekonal z dôvodu, že nemôže preukázať vôbec dodanie. Ak by totiž žalobca dodal riadne, nemal by
dôvod vykonávať servisné práce. Týmto netvrdí, že žalobca niečo dodal, ale poukazuje na skutočnosti,
ktoré vytvárajú pochybnosti v nároku žalobcu. Na základe uvedeného naďalej popiera nárok žalobcu
v celom rozsahu a považuje ho za nepreukázaný. Žalobca vôbec neuniesol dôkazné bremeno a jeho
žaloba sa zakladá skôr na rôznych tvrdeniach, domnienkach a právnych analýzach, než aby bola

postavená na základe preukázaných faktov, a teda riadnych dôkazov.

8. Podľa § 1 ods. 1 Obch. zák., tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové
vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

9. Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák., právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.10. Podľa § 663 Obč. zák., nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby
ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

11. Podľa § 671 ods. 1 Obč. zák., nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé
v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

12. Podľa § 721 ods. 1 Obč. zák., ak má vec, ktorá bola prenajatá, vady, pre ktoré ju nemožno riadne

užívať alebo ktoré také užívanie sťažujú, má nájomca právo, aby sa mu poskytla iná vec slúžiaca tomu
istému účelu. Okrem toho má právo na odpustenie nájomného alebo na zľavu z nájomného za dobu, po
ktorú nemohol vec pre jej vadu riadne užívať buď vôbec, alebo len za sťažených podmienok.

13. Podľa § 721 ods. 2 Obč. zák., právo na odpustenie alebo na zľavu z nájomného sa musí uplatniť u
prenajímateľa najneskôr do konca doby, na ktorú bol nájom dojednaný.

14. Podľa čl. I. bod 1. Zmluvy o nájme, predmetom tejto zmluvy je záväzok prenajímateľa prenechať
nájomcovi do dočasného užívania hnuteľnú vec - vežový žeriav špecifikovaný ďalej v tejto zmluve spolu
s jeho príslušenstvom a obsluhou na dobu trvania tejto zmluvy a záväzok nájomcu užívať predmet nájmu
a platiť za jeho prenájom nájomné a služby a to za podmienok ustanovených ďalej v tejto zmluve.

15. Podľa čl. I. bod 2. Zmluvy o nájme, predmetom plnenia v zmysle tejto zmluvy je odplatný prenájom 1
(slovom: jedného) kusu vežového žeriavu LIEBHERR 71K na kríži, výška zdvihu je 23,1 m a vyloženie
1800 kg do dĺžky 37,0 m.

16. Podľa čl. II. bod 1. Zmluvy o nájme, táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú, t.j. 21.2.2018 do
15.7.2018. Nájomca sa zaväzuje vrátiť predmet nájmu najneskôr posledný deň tejto lehoty, ak nebude
zmluvnými stranami dohodnuté niečo iné.

17. Podľa čl. III. bod 3. Zmluvy o nájme, dopravu medzi miestom plnenia podľa bodu 1 tohto článku a

miestom užívania predmetu nájmu podľa bodu 2 tohto článku zabezpečí prenajímateľ na svoje riziko
a na účet nájomcu.

18. Podľa čl. IV. bod 1. Zmluvy o nájme, nájomné a ostatné platby za plnenie podľa tejto zmluvy je
dohodnuté zmluvnými stranami nasledovne (cena neobsahuje DPH): nájom žeriavu 88,00 EUR/kal. deň,

poistenie 100,00 EUR/mesiac, doprava na stavbu 1.650,00 EUR, projekt SBP 50,00 EUR, projekt plochy
170,00 EUR, montáž 1.500,00 EUR vrát. HR FASSI 235 XP, revízia ZZ elektro 400,00 EUR, demontáž
1.500,00 EUR vrát. HR FASSI 235 XP, doprava zo stavby 1.650,00 EUR, nájom rádiového ovl. 2,00
EUR/kal. deň, obsluha žeriavu po-pia 11,00 EUR/hod., obsluha žeriavu so-ne 11,00 EUR/hod. V cene
je zahrnutá úhrada za opravy vzniknuté bežným opotrebením.

19. Podľa čl. IV. bod 2. Zmluvy o nájme, v cene podľa bodu 1 tohto článku sú už zahrnuté ceny za opravy
predmetu nájmu, ktoré vzniknú bežným opotrebením a ktoré na svoje riziko vykoná prenajímateľ.

20. Podľa čl. IV. bod 7. Zmluvy o nájme, prenajímateľ má právo účtovať nájomné a ostatné služby vždy

mesačne za predchádzajúci kalendárny mesiac formou daňového dokladu (faktúry), ktorej náležitosti
budú zodpovedať zákonu o účtovníctve a zákonu o DPH. Splatnosť faktúry je na základe dohody
zmluvných strán stanovená na 30 dní odo dňa riadneho doručenia faktúry spĺňajúcej všetky zákonné
náležitosti na adresu nájomcu uvedenú v záhlaví zmluvy.

21. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

22. Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť

určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

. Podľa čl. IV. bod 9. Zmluvy o nájme, pre prípad omeškania nájomcu s uhradením splatnej faktúry
si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.V prípade omeškania s úhradou faktúry o viac ako 7 dní má prenajímateľ právo odstaviť predmet
nájmu z prevádzky. Nájomné bude účtované nájomcovi i za dobu odstavenia predmetu nájmu podľa
predchádzajúcej vety, náklady s tým spojené hradí nájomca.

23. Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však
nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

24. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

25. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník

je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

26.Podľa§1ods.1NariadeniavládySRč.21/2013Z.z.,sadzbaúrokovzomeškaniasarovnázákladnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije

počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

27. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 18.9.2019 do 26.7.2022 bola 0,00
%.

28. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

29. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

30. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia v sumy 20.419,62 EUR s úrokom z omeškania

a zmluvnou pokutou, titulom neuhradenia nájomného a demontáže v sume 13.504,52 EUR (faktúry č.
18032, 18043, 18055, 18070, 18079), ceny za obsluhu v sume 5.483,50 EUR (faktúry č. 18046 a 18060)
a ceny za servisné práce v sume 1.431,60 EUR (faktúry č. 18063 a 18065).

31. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými

zákonnými a zmluvnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v súdom
priznanomrozsahuopodstatnený.Medzisporovýmistranamidošlokplatnémuuzavretiuzmluvyonájme
hnuteľnej veci, ktorá skutočnosť ani nebola medzi nimi sporná.

32. Ôsmy oddiel siedmej časti Občianskeho zákonníka obsahuje osobitné ustanovenia o tzv.

podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, ktoré upravujú iba niektoré stránky tohto nájmu. Inak sa aj
na tento nájom vzťahujú všeobecné ustanovenia o nájomnej zmluve (pozri § 663 a nasl.). Osobitné
ustanovenia sa vzťahujú len na hnuteľné veci (k pojmu hnuteľné veci pozri výklad k § 119). Ide o
podnikateľský nájom, to znamená, že prenajímateľom musí byť podnikateľ a nájomcom nepodnikateľ,
ale môže ním byť aj podnikateľ. Tieto ustanovenia nemožno aplikovať vtedy, keď je predmetom

podnikateľského nájmu dopravný prostriedok. Vtedy sa nájom spravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka o zmluve o nájme dopravného prostriedku (§ 630 až 637 Obč. zák.). Ustanovenie odseku 1
upravuje zodpovednosť za vady prenajatej veci, pre ktoré ju nemožno riadne užívať alebo ktoré také
užívanie sťažujú. V týchto prípadoch má nájomca predovšetkým právo, aby sa mu poskytla iná vec
slúžiaca na ten istý účel. Okrem toho má právo na odpustenie nájomného alebo na zľavu z nájomného

za dobu, po ktorú nemohol vec pre jej vadu riadne užívať buď vôbec, alebo len za sťažených podmienok.
Odpustenie nájomného prichádza do úvahy zrejme vtedy, keď nájomca vôbec nemohol užívať vec, a
právo na zľavu má vtedy, keď vec mohol užívať len za sťažených podmienok. Keďže ide o osobitnú
úpravu, nemožno aplikovať § 673 a 674. Právo na odpustenie alebo zľavu z nájomného sa musíuplatniť u prenajímateľa najneskôr do konca doby, na ktorú bol nájom dojednaný. Na uplatnenie práva
u prenajímateľa však platí iná doba ako podľa § 675. Aj keď sa tu neustanovuje, že neuplatnenie
práva v ustanovenej dobe u prenajímateľa má za následok zánik práva, treba túto dobu považovať za

prekluzívnu dobu. Ak nájomca uplatní svoje právo u prenajímateľa v ustanovenej dobe a prenajímateľ
mu nechce dobrovoľne odpustiť nájomné alebo poskytnúť mu zľavu z nájomného, odo dňa uplatnenia
práva u prenajímateľa mu plynie trojročná premlčacia lehota (§ 102) na uplatnenie práva na súde.

33. Z predložených listinných dôkazov, najmä z písomne uzavretej zmluvy o nájme vyplýva, že žalobca

prenechal žalovanému do užívania na obdobie od 21.2.2018 do 20.7.2018 vežový žeriav značky
Liebherr. O platnom uzavretí a účinnosti tejto zmluvy súd nemal žiadne pochybnosti. Ako vyplýva z
odovzdávacieho protokolu, žalovaný žeriav prevzal dňa 21.2.2018, navyše sporové strany jej existenciu
ani nespochybňovali. Užívanie predmetu nájmu mal súd preukázané aj skutočnosťou, že žalovaný
odplatu za montáž, obsluhu a nájomné za predchádzajúce obdobie uhradil. Odplatu za jednotlivé
plneniažalobcaúčtovalfaktúrami.Zostanoviskadaňovéhoporadcupritomvyplýva,žefaktúryvystavené

žalobcomsúvsúladesozákonomč.222/2004Z.z.oDPH,pretojeargumentžalovanéhoonesprávnosti
vystavených faktúr nedôvodný. Faktúry žalobcu, ktorými účtoval jednotlivé plnenia (č. 18032, č. 18043,
č. 18055, č. 18070, č. 18079 - nájomné a demontáž; č. 18046 a č. 18060 - obsluha; č. 18065 - servisné
práce pri odstavení), boli vystavené na podklade zmluvných ustanovení. Keďže žalovaný tieto v celkovej
suma 19.494,42 EUR doposiaľ neuhradil, súd žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného zaviazal na

zaplatenie uvedenej sumy.

34. V časti uplatňovanej istiny 925,20 EUR s príslušenstvom (faktúra č. 18063 za servisné práce dňa
25.6.2018) má súd zato, že vzhľadom na popis opravovanej závady (nefunkčnosť pojazdu vozíka
žeriavu), tieto servisné práce majú charakter opravy vyplývajúcej z bežného opotrebenia a ich náklady

sú už zahrnuté v cene nájmu (čl. IV. ods. 1. a 2. zmluvy). V tejto časti preto súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

35. „Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z

omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok
z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade
priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 369 má dispozitívnu povahu, strany môžu postih
za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť
dohodou. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok

zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy, dohodou strán a pod.). V prípade omeškania
s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne
povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie
požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Z hľadiska funkčnosti úroku
z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k

porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úrok z omeškania plní
sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v
dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným,
lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Výšku úrokov z omeškania a spôsob
ich výpočtu upravuje odsek 1. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán.

Len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená
zákonom.“ (Oľga Ovečková a kolektív, Obchodný zákonník, komentár, Druhé, doplnené a prepracované
vydanie)

36. Omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku sankcionuje Obchodný zákonník tak, že

zákonným dôsledkom omeškania je vznik práva veriteľa na úrok z omeškania, a to vo výške zmluvne
dohodnutej alebo určenej v ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania je
príslušenstvom pohľadávky a v prípade splnenia zákonných predpokladov, povinnosť platiť úroky z
omeškania nastáva priamo zo zákona, ktorý tiež stanovuje kritériá pre posudzovanie výšky úrokov
z omeškania. Je nesporné, že žalovaný bol so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto

žalobcovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany
v zmluve dohodnutú, resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na základe zákona. Žalobcom
požadovaná a súdom aj priznaná výšku úroku z omeškania (8 %) je plne v súlade s citovanými
zákonným ustanoveniami. Pre určenie splatnosti je potrebné riadiť sa uzavretou zmluvou, v zmyslektorej bola splatnosť faktúry naviazaná na jej doručenie nájomcovi. Žalobca však nepredložil žiadny
dôkaz, z ktorého by bolo možné určiť deň doručenia faktúr žalovanému. Súd pre stanovenie začiatku
doby omeškania určil okamih doručenia platobného rozkazu žalovanému (17.5.2019). Keďže 30. deň

splatnosti pripadol na 16.6.2019 (nedeľa), posledný deň lehoty na plnenie pripadol na 17.6.2019. Keďže
nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania až od
dňa 18.6.2019, pričom v časti úroku z omeškania uplatňovaného z jednotlivých fakturovaných súm do
17.6.2019 žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko je žalovaný v omeškaní, popri úroku z omeškania
mu vznikol aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo

výške 40,- EUR.

37. Okrem úroku z omeškania súd zároveň žalobcovi priznal aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05
% denne, dojednanú v zmluve (čl. IV. Ods. 9). Začiatok doby, od ktorej súd zmluvnú pokutu priznal,
ustálil rovnako ako v prípade priznaného úroku z omeškania. Táto bola rovnako priznaná až odo dňa
18.6.2019, pričom v časti zmluvnej pokuty uplatňovanej z jednotlivých fakturovaných súm do 17.6.2019

súd žalobu ako nedôvodnú zamietol

38. Žalovaný v konaní síce spochybňoval žalobcom uplatnený nárok (odovzdanie predmetu nájmu,
plnenie bolo vadné, nesprávne vystavené faktúry, správnosť vedenia dochádzky), svoje tvrdenia však
nepreukázal. Popretie skutkových tvrdení žalobcu v tejto časti zo strany žalovaného súd vyhodnotil

ako neúčinné, nakoľko žalovaný neuviedol vlastné skutkové tvrdenia o týchto skutočnostiach, pričom
len samotné spochybnenie žalobcom tvrdených skutočností nemožno bez ďalšieho považovať za
postačujúce. Pokiaľ žalovaný argumentuje, že faktúry neboli vystavené riadne, mal o tom predložiť
dôkaz. Ako už bolo konštatované vyššie, z vyjadrenia daňového poradcu vyplýva, že faktúry žalobca
vystavoval v súlade so zákonnou úpravou. Samotné spochybňovanie správnosti faktúr žalovaným bez

toho, aby predložil ako dôkaz vyjadrenie iného odborne relevantného subjektu k danej problematike,
je iba formálne a neúčinné. Rovnako tak žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že
predmetný žeriav mal vady a nebol spôsobilý na užívanie. Rovnako žalovaný nepreukázal (ani netvrdil),
v čom vidí nesprávnosť vedenia dochádzky u obsluhy žeriavu.

39. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
stratysporu.Stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkovétvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej

koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje
za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti
nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného
popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany
podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie.

40. Súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov. V sporovom konaní
sa uplatňuje prejednacia zásada, kedy má sporová strana jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú
povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá
sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila, čo je v tomto prípade žalovaná. Dôkazným bremenom

sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, či sú v konaní preukázané jeho tvrdenia a či
vzhľadom na takto preukázané skutočnosti je možné rozhodnúť vo veci samej v jeho prospech.

41. Aby sporová strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie

skutočností sporovou stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou
povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak sporová strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti
rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť.
Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť,
ktorú sporová strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom

dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena
tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre sporovú stranu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé
rozhodnutie. Zákon sporovým stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť,
teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravujesporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j.
okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

42. Na tomto mieste súd poukazuje na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá
síce bola prijatá za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, ktorou sa spravoval civilný súdny proces
(Občiansky súdny poriadok), ale vo svojej podstate je plne aplikovateľný aj pre súčasnú právnu úpravu
Civilným sporovým poriadkom:
„Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta

prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol

dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,ktorésúdvykonal

bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť
svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom,
tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,

potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak
v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa
hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť

všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje
jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena.“ (uznesenie sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24.2.2010)

43.Žalobcanavrhovaldoplniťdokazovanieopredloženievšetkejsúvisiacejúčtovnejadaňovejevidenciu
žalovaného,vrátanezaúčtovaniazhľadiskaúčtovnéhoadaňového(daňzpríjmov,DPHvrátanevýkazov
a priznaní uvedeného sa týkajúcich). Vykonanie uvedeného dôkazu súd nepovažuje za účelné, nakoľko
doposiaľ predložené dôkazy dávajú súdu dostatočný podklad pre rozhodnutie o uplatňovanom nároku,
preto bol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania zamietnutý.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže
žalobca mal úspech v časti 19.494,42 EUR, v ktorej bolo žalobe vyhovené, čo predstavuje 95,5 % a
žalovaný v časti 925,20 EUR, v ktorej bola žaloba zamietnutá, čo predstavuje 4,5 %, súd žalobcovi

priznal náhradu trov konania rozsahu 91 % (95,5 - 4,5). O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne

v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.