Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, June 24, 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 14T/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010240
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5624010240.6

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti
obžalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX v Ružomberku, pre zločin podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3
písm. d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 06. 2024 v Ružomberku, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku trestnú vec proti obžalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX
v Ružomberku, trvale bytom C.. D. E. F. XXXX/X, E.,

vo veci trestného stíhania pre skutok spočívajúci v tom, že

v presne nezistený deň roku 2018, asi pol roka po tom, ako sa k poškodenej nasťahoval do jej
prenajatého bytu na adrese C. G. H. I. XXXX/XX, J. D., ju z dôvodu žiarlivosti, po tom ako poškodenú
priviezol domov jej kamarát a našiel v ich byte cudzie pánske spodné prádlo, udrel jedenkrát päsťou
do tváre, následne vybehol za poškodenou von pred bytovku držiac v ruke sekeru, kde ho čakal jeho

kamarát J. K., ku ktorému si obaja sadli do auta, kde sa upokojil a približne jeden mesiac s poškodenou
nebýval, následne po obnovení spoločného bývania s poškodenou v nasledovnom období až do 14:15
hod. dňa 05. 11. 2023, kedy bol obmedzený na osobnej slobode, svoju družku C. L. zo žiarlivosti a
upätosti na ňu približne jedenkrát za mesiac v byte, ktorý spoločne obývali na adrese C. G. H. I. XXXX/
XX, J. D. fyzicky zaútočil zväčša tak, že ju udieral fackami, vykrúcal jej ramená a prsty, kopal ju do nôh,

prikladal jej päste pod bradu, pri fyzických útokoch ju na zemi pritlačil kolenom pod krk, aby sa nehýbala,
viackrát jej údermi rúk spôsobil rany na perách, ústa jej nasilu otváral rukami, aby bola ticho, ťahal ju za
vlasy tak, že ju z toho bolela hlava, vykrúcal jej uši, štípal ju a hrýzol zubami, rukami ju udieral po tele a
to po rukách, chrbte, kopal ju do nôh, nadával jej že je kurva, piča, že sa chodí kadetade kurviť, pričom
po útoku z 12. 11. 2019 navštívila poškodená na druhý deň, teda 13. 11. 2019 v doobedňajších hodinách
všeobecného lekára pre dospelých, u ktorého objektívne bolo zistené začervenanie a opuchnutie ušnice

pravého ucha, zdurené oblasti pravého líca, škrabanec pod ľavým prsníkom, palpačná citlivosť a opuch
stehennej oblasti na ľavej nohe, citlivá pokožka vo vlasatej časti hlavy, v presne nezistený deň v mesiaci
júl alebo august 2023 napadol zo žiarlivosti poškodenú, kedy jej spôsobil podliatinu v oblasti pravého oka
a následne dňa 05.11.2023 v čase približne o 14.15 hod. po tom, ako ho poškodená odmietla pustiť do
ich bytu z dôvodu, že bol pod vplyvom alkoholu (0,33 ml/liter vydychovaného vzduchu), kopol 6-krát do
uzamknutých vstupných dverí bytu, až kým ich nevykopol, v dôsledku čoho poškodená spadla na zem,

následne vstúpil do bytu, zavrel za sebou dvere, chytil poškodenú za vlasy, za ktoré ju ťahal, tak aby sa
postavila, po tom ako sa mu vyšmykla, tak ju kopol do oblasti ľavého kolena a hodil po nej jej mobilný
telefón značky Samsung, pričom neutrpela žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie
a spôsobil jej škodu poškodením vchodových dverí, nábytku a mobilného telefónu značky Samsung
celkovo vo výške 250,- Eur,

p o s t u p u j e

Okresnému úradu Ružomberok, odboru všeobecnej vnútornej správy, nakoľko má za to, že nejde

o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán posúdiť ako priestupok. o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš podala na A. B. obžalobu pre podozrenie zo spáchania zločinu
týrania blízkej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona a to dňa 26. 03. 2024,

teda že blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán
rôzneho druhu, ponižovaním a čin spáchal po dlhší čas na tom skutkovom základe, ako bolo uvedené
v skutkovej vete obžaloby Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš.

V rámci postupu podľa § 238 a § 240 Trestného poriadku, s prihliadnutím na žiadosť obvineného
o prepustenie z väzby Okresný súd Liptovský Mikuláš zo dňa 10. 04. 2024 č. k. 14T/16/2024-264

obžalovaného A. B. prepustil z väzby na slobodu. Súčasne súd prijal písomný sľub menovaného, prijal
peňažnú záruku, ktorú za obžalovaného zložila jeho matka vo výške 3.000,-Eur, nad obžalovaným uložil
dohľadprobačnéhoamediačnéhoúradníkaazároveňmunariadilnadobžalovanýmkontrolutechnickým
prostriedkom – osobným identifikačným zariadením. Súčasťou uznesenia o prepustení obžalovaného
z väzby na slobodu boli aj uložené primerané povinnosti a zákazy. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

a vykonateľnosť dňa 10. 04. 2024.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal, že síce nie je bezchybný,
spoškodenousamajúradi,robilvšetkopreňu,čobolovjehosilách,odovzdávaljejvšetkypeniaze,ktoré
zarobil, hoci to malo za následok, že nemal na úhradu svojich dlhov. Tvrdeniam uvádzaným v obžalobe

uviedol, že to všetko bola vzájomná bitka, keď v niektorých prípadoch to bola poškodená, ktorá na neho
zaútočila ako prvá, chcela ho bodnúť nožom do hrudníka, v dôsledku ktorého konania bol aj tri dni
hospitalizovaný po absolvovaní operácie. Poškodená mala veľmi prchkú povahu, stalo sa, že párkrát
bezdôvodne vyskočila aj na susedu, robila mu žiarlivostné scény, kontaktovala jeho bývalú priateľku,
ktorej písala výhražné správy. O tomto všetkom sa dozvedel až po jeho prepustení z výkonu trestu.

Vyslovil presvedčenie, že poškodená sa ho nebála a vzhľadom na jej správanie sa rozhodne nemôže
javiť ako týraná žena, na druhej strane uviedol, že ho mrzí, kam to dospelo, konečne našiel silu sa od
poškodenej odpútať a počas výkonu väzby mal dostatočný priestor aby mohol vyhodnotiť svoj doterajší
život.

K incidentu v roku 2018 uviedol, že sa jednalo o vzájomnú hádku, poprel, že by poškodenú udrel do
tváre, tam prítomný K. ich ukľudnil a spolu s ním odišiel preč. Poprel tvrdenia uvedené v obžalobe, že
by poškodenú opakovane a často bil, pripustil, že párkrát sa to mohlo stať, ale jednalo sa o vzájomné
napádanie, pri ktorom väčšie zranenia utrpel on.

Počas ich vzájomného spolužitia poškodená pokiaľ sa jej na ňom niečo nepáčilo „vybuchovala“, či už
v súvislosti s nedostatkom financií prípadne s jej žiarlivosťou. Svojmu okoliu sa nezmienil o príčine
vzniku zranení, nakoľko sa hanbil a k zraneniam, ktoré utrpel sa priznal svojim rodičom až v súvislosti
s prebiehajúcim trestným stíhaním. Vtedy aj opustil spoločnú domácnosť s poškodenou, ktorá však na

neho neustále naliehala, aby sa vrátil, čo aj urobil. Počas následného spolužitia ju nikdy bezdôvodne
nenapadol, nikdy nevyvolal hádku, bola to poškodená, ktorá na neho zvykla fyzicky zaútočiť, biť ho
päsťami a on sa ju snažil len spacifikovať, chytiť jej ruky prípadne ju objať. Uviedol, že nie je závislý na
alkohole, počas celého žalovaného obdobia pracoval, mal aj iné povinnosti, takže si nemohol dovoliť
piť. K vulgárnym nadávkam, ktoré mal voči poškodenej používať uviedol, že išlo o vzájomné verbálne

vyjadrenia v rámci prebiehajúcich hádok. K incidentu ktorý predchádzal jeho zadržaniu a obmedzeniu
osobnej slobody uviedol, že poškodená nebola doma, on bol venčiť psa, ktorý zabuchol dvere a on
sa tým pádom vymkol. Poškodenej volal kedy príde domov, nakoľko nevedel čo má robiť, chcel ísť
prenocovať ku kamarátovi, ktorý však nebol doma, preto nocoval pod holým nebom, bola mu zima, bol
zúfalý. Keď mu poškodená konečne zdvihla telefón, vyčítala mu, že je nezodpovedný, nahnevala sa na

neho a keď jej vysvetlil ako sa to celé stalo a chcel sa na druhý deň dostať domov, poslala ho preč, že
ho domov nepustí a robila scény. V tomto čase bol totálne zúfalý, nevedel čo má robiť a tak vykopol
dvere na bytovke, keď poškodená možno tým, ako vykopol dvere a stála za týmito dverami, mohlo
dôjsť k jej zraneniu, ale rozhodne nemal vedomosť, že stojí za dverami. Potom bol v spoločnosti syna
poškodenej a jej kamarátky, na miesto prišli policajti, ktorí ho vyzvali, aby si ľahol na brucho, založili mu

putá a predviedli ho na políciu. Služobnému zákroku sa určite nebránil, bližšie sa k týmto okolnostiamnevyjadril, o podrobnostiach sa dozvedel až zo spisu. Nevylúčil, že počas vzájomných incidentov ktoré
mal s poškodenou, mohla táto utrpieť zranenia, ale nikdy to nebolo z jeho strany úmyselné konanie, išlo
o vzájomné napádanie sa bitky. Za celé žalované obdobie mohla mať poškodená na tele jeden alebo

dvakrát menší monokel.

Obžalovaný v procesnom postavení obvineného v prípravnom konaní vypovedal viackrát, či už pred
vyšetrovateľom alebo pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o návrhu prokurátora na
jeho vzatie do väzby a na otázku prokurátora, aby vysvetlil rozpory medzi výpoveďami z prípravného

konania a hlavného pojednávania uviedol, že on tomu dáko nerozumie, výslovne uviedol, že nepopiera
skutok z 05. 11. 2023 že sa stal, ale aj jeho výpoveď v procesnom postavení obvineného sa vzťahovala
len na skutok z 05. 11. 2023.

V rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní predložil obžalovaný fotografie, ktorými preukazoval
rozsah zranení, ktoré on utrpel v súvislosti s útokmi zo strany poškodenej pri ich vzájomných hádkach.

Tieto hádky primárne pramenili z výčitiek zo strany poškodenej o nedostatku finančných prostriedkov,
že málo zarába, ale že sa o ňu musí starať. Poškodenej odovzdával celú svoju výplatu, takže bol nútený
si od nej následne pýtať peniaze, aby mal na desiatu alebo na benzín do píly, nakoľko sa živí ako
pilčík. Zo svojho príjmu poškodenej uhradil jej podlžnosti v zdravotnej poisťovni, pričom on sám nemal
všetko splatené. Z dôvodu jej žiarlivostných scén nevyhľadával kontakty s inými osobami, nechodil po

meste, po krčmách, chodil len do práce a zdržiaval sa doma. Pri vzájomných hádkach poškodená voči
nemu používala všetky možné vulgárne nadávky, ponižovala ho a to častokrát aj pred cudzími ľuďmi.
So sekerou sa nikomu nevyhrážal, pri skutku v roku 2018 sa rozhodol, že poškodenú opustí a preto
si sekeru z bytu zobral a chcel ju odniesť do firmy, ale nebolo jeho úmyslom túto sekeru akýmkoľvek
spôsobom použiť. Potvrdil, že on aj poškodená v minulosti užívali návykové látky, avšak od roku 2019

návykové látky neužíva.

Poškodená C. L. pred súdom uviedla, že s obžalovaným viedla spoločnú domácnosť 6 rokov, boli však
obdobia, keď boli od seba odlúčení, ktoré odlúčenia boli asi raz za rok. V tejto súvislosti uviedla, že
ich „rozchody“ boli vzájomné, ona však stále verila, že sa zmení. Pri vzájomných konfliktoch sa jej

obžalovaný nikdy nevyhrážal usmrtením alebo inou ujmou. Za celé žalované obdobie bola u nich polícia
asi 2x, v prvom prípade to bol incident z roku 2018, k čomu však poškodená uviedla, že síce obžalovaný
držal sekeru v ruke, ale nebolo to v takej podobe, že by sa na ňu zaháňal alebo by ju akýmkoľvek
spôsobom ohrozoval. V druhom prípade sa raz dobíjal domov s tým že možno bol opitý, ona ho domov
nechcela pustiť a on si chcel zobrať len svoje veci, preto tak ona ako aj obžalovaný zavolali políciu,

problém sa vysvetlil, obžalovaný si zobral veci a odišiel. V treťom prípade sa jednalo o skutok z 05. 11.
2023. V dôsledku správania sa obžalovaného dvakrát vyhľadala lekárske ošetrenie, prvýkrát to bolo ešte
v roku 2018, druhýkrát cca dva roky dozadu pred výsluchom na súde. V týchto dvoch prípadoch mala
pomliaždeniny na krku, vytrhané vlasy, pohrýznutia, ošetrujúcej lekárske to prezentovala ako domáce
spory. K príčinám vzájomných hádok uviedla, že zo strany obžalovaného to boli žiarlivostné scény,

upodozrieval ju z nevery, v tomto smere ju aj prenasledoval. Ďalším dôvodom podľa svedkyne bolo jeho
dennodenné pitie, dve – tri pivká denne, jeho ťažká robota ale zároveň obžalovaný nemal chodiť do
práce a preto im chýbali peniaze v domácnosti. Problém u obžalovaného podľa svedkyne bol v alkohole,
vtedy sa mal meniť z dobrého na zlého človeka. K takémuto vystrájaniu podľa tvrdenia poškodenej malo
dochádzať raz za dva týždne, prípadne raz za mesiac, v poslednom období sa intenzita mala zvyšovať

a hoci sa ho snažila utišovať, väčšinou ho to provokovalo. Ona nevedela ako má reagovať. Pripustila,
že spolu s obžalovaným vedeli po sebe vrieskať, pričom obaja používali vulgárne výrazy. K fotografiám,
ktoré predložila vyšetrovateľke, ktoré sú súčasťou trestného spisu uviedla, že tieto zobrazujú zranenia,
ktoré utrpela cca 4 roky dozadu.

Na otázky strán v rámci jej výsluchu potvrdila, že obžalovanému spôsobila poranenie ruky, ktoré vzniklo
v súvislosti s hádkou, bitkou a on sa mal pri tom porezať. Nevylúčila, že pri vzájomných konfliktoch
a hádkach sa bránila tak, že obžalovaného udrela päsťou alebo ho kopla, ale bolo to v sebaobrane
1x. Na iné ublíženie z jej strany obžalovanému si nespomína. Pripustila, že v rámci hádok z jej strany
padli aj neslušné slová, bol to jej výbuch, kde vyčítala obžalovanému, že nerobí veci čo má robiť, že

je neschopný debil. Pripustila aj vulgárnejšie výrazy; takýmto vyjadreniam však dochádzalo po určitých
problémoch, ktoré u nich doma nastali, pričom sa to mohlo odohrávať jedenkrát za mesiac. Následne na
to uviedla, že v roku 2022 tieto hádky sa vyskytli 1x za pol roka, keď bol veľký konflikt, avšak v poslednom
roku sa to stupňovalo, bolo to viackrát za mesiac, potom aj za dva týždne. Pripustila, že príčinou hádokbol aj nedostatok finančných prostriedkov, obžalovaný jej mesačne prispieval na vedenie spoločnej
domácností sumu od 400,-Eur do 800,-Eur, ale nikdy jej nepovedal, koľko v skutočnosti zarobil.

Svedok D. B. vypovedal, že niekedy v roku 2019 ho vyhľadala poškodená, ktorá v tom čase chcela
odísť k rodičom, bola celá doudieraná, obžalovaný bol v zlom psychickom rozpoložení, bol vystresovaný
a preto ešte on mu dal ukľudňujúcu facku a na miesto bola privolaná polícia.

Podľa svedka obžalovaný bol na poškodenú veľmi naviazaný, vedela ho „vyprúdiť, dostať ho do takého

psychického stavu, že mal psychické výlevy“ a hoci nikdy nebol svedkom fyzického napadnutia zo
strany obžalovaného voči poškodenej, podľa jeho názoru obžalovaný bol zrútený, vyplakaný chlap.
V žalovanom období bol kolega s poškodenou, pracovali v Jasnej, kde prúdil život, bolo veľa zábav,
nočné kluby, poškodená sa stretávala aj s inými mužmi a z toho pramenila žiarlivosť obžalovaného.

K osobe obžalovaného uviedol, že je to veľmi pracovitý chlap, kľudný, ale poškodená ho dokázala

strašne ovplyvniť a určitý podiel na jeho správaní mal aj alkohol. Mužská pozornosť poškodenej robila
dobre, ale svedok sa nevedel vyjadriť či žiarlivosť zo strany obžalovaného bola dôvodná.

J. K. pred súdom uviedol, že niekedy v roku 2018 bol svedkom, ako obžalovaný aj s poškodenou vyšli
pred bytový dom, v ktorom v tom čase bývali, obžalovaný poslal poškodenú do auta, pričom držal v ruke

sekeru, ale nikomu sa nevyhrážal. Potvrdil, že v minulosti videl na obžalovanom monokel, keď tento sa
hanbil priznať toto zranenie a až neskôr uviedol, že mu ho spôsobila Nataša, taktiež vedel o porezaných
prstoch, ku ktorým sa tiež pôvodne nechcel priznať. V minulosti mal obžalovaný problém s alkoholom
ale aj s inými návykovými látkami, do určitého obdobia sa mu snažili aj pomôcť, požívanie alkoholu
sa u obžalovaného zhoršilo počas spoločného spolužitia s poškodenou. O zraneniach poškodenej

sa dozvedel len sprostredkovane, nikdy osobne na nej žiadne zranenia nevidel. Počas toho ako bol
s obžalovaným bolo jeho správanie plačlivé, ako by sa poškodenej bál. Podľa svedka poškodená bola
vo vzťahu k obžalovanému manipulatívnou osobou.

H. L. pred súdom vypovedal, že od obžalovaného sa dozvedel, že poškodená na neho zavolala dvoch

chlapov, ktorí ho mali zbiť a vyhodiť z bytu. Videl na ňom aj ďalšie zranenia, o pôvode ich vzniku
síce nevedel, ale usúdil, že aj tieto zranenia mu pravdepodobne spôsobila poškodená. Keďže vedel
oproblémochvichvzájomnomspolužitísnažilisamucezinternetvybaviťinéubytovanie.Zranenia,ktoré
mal obžalovaný utrpieť z dôvodu útoku poškodenou sa mali odohrať niekedy v roku 2019. Poškodená
podľa jeho názoru nemala obavy z obžalovaného.

Matka obžalovaného G. B. uviedla, že v prvopočiatku vzťahu jej syna s poškodenou bolo ich spolužitie
normálne, pred cca 5 rokmi jej C. povedala, že ju A. zbil, preto ju aj s manželom vyhľadali, bol to pre
nich šok a navrhli jej, aby tento vzťah ukončila, že to nemá zmysel, ak by jej mal ubližovať. Poškodená
to však odmietla s tým, že mu chce dať šancu. Vypovedala, že syn ju navštevoval, pričom párkrát

na ňom videla modriny, o ktorých pôvodne nemala vedomosť. Neskôr od H. L. sa dozvedela bližšie
okolnosti o vzájomnom spolužití jej syna s poškodenou s tým, že je to tam obojstranné, že aj poškodená
ho bije, ona tomu nechcela veriť. Asi v júli 2023 syn prišiel bývať k nim a vtedy sa dozvedela o jeho
zranení ruky, ktoré zranenie syn odôvodnil, že si to urobil sám pri prácach na balkóne. Podľa jej názoru
syn sa jej so všetkým nezveroval, nakoľko si bol vedomý, že je na strane jeho družky, až neskôr sa

dozvedela o podrobnostiach ich vzájomného spolunažívania, o žiarlivostných scénach a dôvodnosti
týchto žiarlivostných scén. Potvrdila, že poškodená po tom ako bol obžalovaný vzatý do väzby ju
kontaktovala s požiadavkou na oznámenie čísla účtu a prístupových údajov k nemu, počas toho ako bol
syn vo väzbe poškodená používala jeho motorové vozidlo. Ju samú kontaktoval zamestnávateľ jej syna,
ktorý jej oznámil požiadavku poškodenej, aby jej bola vyplatená mzda obžalovaného.

M. F. uviedla, že bola prítomná len pri incidente v novembri 2023 a keďže s obžalovaným a poškodenou
nebývala, nevie sa vyjadriť k ich spolužitiu. O prípadných fyzických či verbálnych útokoch zo strany
obžalovaného sa dozvedela len sprostredkovane od poškodenej, na ktorej párkrát videla aj modriny, ale
o pôvode ktorých sa poškodená nevyjadrila. Podľa jej názoru C. dúfala, že správanie obžalovaného sa

zmení, vyjadrovala sa, že ho má rada, bolo to viackrát v priebehu viacerých rokov. Nepochybne potvrdila
incident, ktorý sa mal odohrať 05. 11. 2023.Pri hlasitom odposluchu počula rozhovor medzi poškodenou a obžalovaným, ktorý bol agresívny, pričom
C. nejako predpokladala, že to nebude v poriadku. Po tom, ako zazvonil bol agresívny, kopal do
vchodových dverí, Nataša ho nechcela pustiť, preto ona zavolala mestskú políciu. Došlo k tomu, že so

zámkom na dverách sa niečo stalo, dvere sa zabuchli, oni sa nevedeli otvoriť, na obžalovanom bolo
vidno že pil, poškodenú zasotil, kričal na ňu, hodil jej mobil na zem, ale jeho útoky smerovali len voči
poškodenej, nie voči nej ani voči synovi poškodenej. Po ich oznámení že nevedia otvoriť dvere, tieto
policajti vykopli.

Predchádzajúcim možným napadnutiam poškodenej zo strany obžalovaného sa vyjadrila v tom smere,
že sa to mohlo odohrať párkrát do roka, spolužitie oboch trvalo cca 5 rokov, tak k týmto incidentom mohlo
dochádzať tak 2x do roka. Obžalovaný sa jej javil ako vnútorne nespokojný, nikdy ho nevidela, že by
bol agresívny voči inej osobe, objektom jeho agresivity bola len poškodená. Nikdy nebola prítomná pri
prípadnom fyzickom napadnutí poškodenej obžalovaným.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním znaleckých posudkov, prečítal listinné
dôkazy zadovážené v prípravnom konaní.

Zo znaleckého posudku č. 4/2024, ktorý vypracoval znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, D. D. N. vyplynulo, že v prípade obžalovaného tento netrpí duševnou poruchou v pravom

slovazmysle,vminulostibolounehozistenéškodlivéužívaniealkoholuamarihuanyspolusozmiešanou
poruchou osobnosti. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli u neho plne zachované. Znalec
uviedol, že u obžalovaného neobjektizoval prítomnosť syndrómu závislosti od alkoholu ani od iných
návykových látok, obžalovaný však mal opakované skúsenosti s konzumom alkoholu, mal odporučenú
aj abstinenciu od návykových látok, a teda vedel a mohol predpokladať aký vplyv a dopad alkoholu

na jeho osobu a následné správanie môže toto požitie mať. Osobnosť obvineného je disharmonicky
štrukturovanásmožnýmvplyvomalkoholunajehosprávanie,avšakzforenznepsychiatrickéhohľadiska
toto nie je možné záverovať ako sklon ku agresívnemu správaniu, nejedná sa o násilného jedinca. Ku
svojmu správaniu mal opakovane vyjadrované ľútostivé postoje. Pobyt menovaného na slobode nie je
nebezpečný a nie je potrebné vykonať ani žiadne ochranné opatrenia.

Zo znaleckého posudku č. 4/2024, ktorý vypracovala O. L. F., znalkyňa z odboru psychológia,
odvetvia klinická psychológia dospelých a iné vyplynulo, že osobnosť poškodenej C. L. je histriónsky
štrukturovaná, ide o nezrelú osobnosť, v celku adaptibilnú, toho času so zachovaným zmyslom
pre objektívnu realitu, avšak s únikom do denného snenia. V jej správaní sú prítomné znaky

hypománie, sugestibility a impulzivity, v popredí sú emócie, racionálna kontrola správania je nízka,
bol zaznamenaný sklon k regresným prejavom v zmysle agresivity. Znalkyňa tiež zistila prítomné
opozičné tendencie, významný sklon k nadmerne pozitívnej sebaprezentácii, vo vzťahových väzbách sa
vyskytuje povrchnosť, egocentrizmus, hostilita, vzťahovačnosť, sociálna obratnosť, závislosť na okolí.
V jej prežívaní sú výrazné znaky emočnej nestability. Poruchy vnímania u vyšetrovanej osoby neboli

preukázané, preto podľa znalkyne by táto mala byť schopná plne a objektívne vnímať prežité skutočnosti
v čase, kedy sa stali. Pamäťové schopnosti sa pohybujú v pásme podpriemeru bez prítomnosti
závažných porúch učenia pamäti, preto poškodená by mala byť schopná vo všeobecnosti zapamätať
si prežité udalosti, ich správne a neskreslene ich reprodukovať. Ak jej reprodukcia vyšetrovaných
udalostí nebola presná, znalkyňa to pripísala osobnosti poškodenej, ak by teda poškodená klamala,

išlo by o vedomé klamstvo. U poškodenej neboli zistené forenzne významné kvalitatívne poruchy
pamäte, prítomnosť konfabulácií, nevedomých lží. Zmysel pre objektívnu realitu je u nej zachovaný, ale
zároveň bol u nej zistený značný únik do sveta denného snenia, vrátane fantázie, čo korešponduje s jej
histriónskou štruktúrou osobnosti. Poškodená sa v rámci vyšetrenia javila so značným sklonom javiť
sa pred okolím v lepšom svetle, správať sa sociálne žiadúco, prítomná bola tendencia ku nadmerne

pozitívnej sebaprezentácii, pričom skóre lží bolo nad normou. Sklon ku vedomému/účelovému klamstvu
vo svoj prospech bol vyšetrením zistený ako prípustný, čo odráža aj sociálnu naivitu poškodenej.
Poškodená sa prezentovala ako osoba, ktorej záleží na obžalovanom najmä v tom smere, aby sa tento
podrobil liečbe, údajne jeho závislosti od alkoholu, verbálne proklamovala snahu mu pomôcť, ale už
s ním odmieta žiť v partnerskom vzťahu. Konaním obžalovaného ak aj bolo pravdepodobne nedošlo

k trvalým psychickým následkom, známky postraumatickej stresovej poruchy neboli u vyšetrovanej
osoby zistené. V prípade, že by sa preukázalo konanie obžalovaného tak ako bolo prezentované
poškodenou, jej psychický stav mohol byť akútne a prechodne dekompenzovaný nestabilnými náhlymi
emočnými výkyvmi a stav mohol priamo súvisieť s vyšetrovanou udalosťou.Súčasťou spisu boli aj lekárske správy, fotografie, ktoré strany predložili či už v prípravnom konaní alebo
v konaní pred súdom, lekárske správy týkajúce sa povahy a rozsahu zranení, ktoré mala poškodená

v minulosti utrpieť, takisto výpis zo zdravotnej dokumentácie zranení, ktoré predložil obžalovaný.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán dospel súd k záveru, že

vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by A. B. svojim konaním naplnil zákonné znaky zločinu
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, teda že
blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán rôzneho
druhu, ponižovaním a čin spáchal po dlhší čas.

Objektom trestného činu podľa § 208 je ochrana blízkej osoby a zverenej osoby pred tzv. domácim

násilím. Ochrana sa poskytuje aj ostatným základným ľudským právam citovaných u osôb, ktoré môžu
porušovať útoky identifikované v odseku 1 písm. a) až e). Objektívna stránka spočíva v špecifických
útokoch, ktoré sú identifikované v odseku 1, ktorých následkom je spôsobenie fyzického alebo
psychického utrpenia poškodenej osoby (možná je kombinácia fyzického a psychického utrpenia ako
následok takýchto úkonov). Ustálená súdna prax uznáva názor, že pri trestnom čine týrania blízkej osoby

azverenejosoby (t.j.pritrestnýchčinochpostihujúcichdomácenásilie)jeobjektívnenemožnévjednom
ustanovení medzi všetky do úvahy prichádzajúce útoky, ktoré možné subsumovať pod tento pojem,
v každom prípade však na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu nebude
postačovať iba samotné preukázanie existencie útoku na poškodenú osobu identifikovaného v odseku
1 písm. a) až e), ale ďalším zákonným znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty je preukázanie

následku takéhoto útoku na poškodenej osobe v podobe spôsobenia fyzického utrpenia alebo fyzického
utrpenia.

V tomto kontexte súdna prax definuje fyzické a psychické utrpenie ako stav, vyznačujúci sa telesnými
alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom

krátky – prechodný čas, spôsobený akýmkoľvek konaním taxatívne uvedený v § 208 ods. 1 písm. a)
až e) Trestného zákona. Z uvedeného vyplýva, že fyzické utrpenie sa potom bude spájať s negatívnym
následkom na telesnom zdraví, prejavujúcim sa v znížení jeho kvality, pričom, použijúc definíciu ujmy
na zdraví (§ 123 ods. 1 Trestného zákona) ho možno tiež definovať ako poškodenie telesného zdravia
iného. Fyzické utrpenie sa v tomto prípade spája buď s útokmi uvedenými v písmenách a) až e), ktoré

sú subsumovateľné pod pojmom fyzické násilie; obdobne potom psychické utrpenie bude možné spojiť
s negatívnym následkom na duševnom zdraví, prejavujúcim sa v znížení jeho kvality, resp. poškodením
duševného zdravia dotknutej osoby.

Nevyhnutným predpokladom pre naplnenie ďalších znakov objektívnej stránky tohto trestného činu pre

účelyvyvodeniatrestnejzodpovednostisavyžadujeajpreukázaniečasovéhorámcadobytrvaniaútokov
na poškodenú osobu. Ustálená súdna prax (trestný zákon komentár Tremy/Kurilovská, Balogh) uvádza,
že útoky majúce za následok fyzické alebo psychické príkorie poškodenej osoby by vo svojom súhrne
nemali byť jednorazové, naopak, mali by trvať po určitý čas. Na naplnenie zákonných znakov objektívnej
stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu nebude postačovať len ojedinelé, osamotené či

jednorazové konanie, ale sa vyžaduje určitá nevyhnutná hromadnosť či sústavnosť konania páchateľa.
Teda útoky, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. a) až e) nemusia sami o sebe vôbec napĺňať znaky
skutkovej podstaty trestného činu, ale pokiaľ by boli posudzované samostatne, môžu napĺňať len
znaky priestupku. Kvalifikačným hľadiskom následku trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby vo
forme fyzického a psychického utrpenia je preto aj naďalej hromadnosť (trvalosť), teda to, že útoky sú

opakované (sústavné) a práve táto opakovanosť spôsobuje fyzické či psychické utrpenie poškodenej
osoby, ktoré je nie len celkom krátkeho, prechodného charakteru.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby vyžaduje
úmyselné zavinenie, pričom pri priamom úmysle bude postačovať úmysel nepriamy. Zavinenie ako

obligatórny znak skutkovej podstaty žalovaného trestného činu sa musí vzťahovať na všetky ostatné
zákonné znaky jeho skutkovej podstaty. Zavinenie musí pokrývať všetky zákonné znaky objektívnej
stránky skutkovej podstaty a preto sa vyžaduje preukázať jeho existenciu aj vo vzťahu k následku
týchto útokov, t. j. vo vzťahu k spôsobeniu fyzického a psychického utrpenia poškodenej osobe.V prípade absencie komplexnej výpovede páchateľa ako kľúčového dôkazného prostriedku vo vzťahu
k preukázania existencie zavinenia tohto typu na jeho strane, pri výpovedi poškodenej ale pri absencii
prípadných ďalších výpovedí sa skutočne javí ako problematickým preukázať úmysel priamy avšak

aj v prípade preukazovania zavinenia formou nepriameho úmyslu je potrebné vychádzať z masy
vykonaných dôkazov. (uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/69/2013, 2Tdo/15/2014, uznesenie ÚS SR sp.
zn. II ÚS 46/2017).

A. B. bol primárne vypočutý ako obvinený dňa 06. 11. 2023, kde z obsahu zápisnice vyplýva, že ku

skutku, z ktorého je obvinený sa priznáva, uviedol, že mu je ľúto a veľmi ho mrzí čo sa stalo. Z obsahu
tejto výpovede však vyplýva, že vypovedal ku skutku z 05. 11. 2023. Zo zápisnice o jeho výsluchu zo
dňa 08. 11. 2023, ktorú urobil pred sudkyňou pre prípravné konanie Okresného súdu Liptovský Mikuláš
okrem jeho vyjadrenia k osobným pomerom sa vyjadril aj ku skutkovým zisteniam (rozsahu 10 riadkov),
avšak s tým, že pri výpovedi poškodenej síce nebol, vie však čo vypovedala a zatiaľ sa k tomu nechcel
vyjadrovať. Pred skončením vyšetrovania a oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania bol opätovne

vypočutý dňa 04. 03. 2024 z obsahu ktorej výpovede vyplýva, že sa z trestnej činnosti, ktorá mu bola
kladená za vinu necíti byť vinný, naopak bol to on, ktorý bol týraný, obmedzovaný a ponižovaný zo strany
poškodenej.

Pred súdom uviedol, že pokiaľ sa aj priznal k spáchaniu skutku, tak toto jeho vyjadrenie sa vzťahovalo

len výlučne na jeho konanie z novembra 2023.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

V súhrne možno povedať, že oproti sebe stojí výpoveď obžalovaného a výpoveď poškodenej. Ani pri

jednom zo skutkov, ktoré sú uvedené v obžalobe nebola prítomná tretia osoba, informácie o týchto
skutočnostiach boli len sprostredkované. Výnimku predstavuje konanie obžalovaného z 05. 11. 2023
resp. v presne nezistenom dni roku 2018. Medzi obdobie medzi dvoma dátumami obžaloba zahrnula
do skutkovej vety kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
odseku 3, avšak bez toho, aby v tomto smere boli vykonávané akékoľvek dokazovanie. Je nepochybné,

že priznanie páchateľa nezbavuje orgány činné v trestnom konaní vykonať aj ďalšie dôkazy, keď
„priznanie obžalovaného v prípravnom konaní“ bolo spochybnené jeho ďalšou výpoveďou v prípravnom
konaní ale najmä jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní, v ktorej podľa názoru súdu dostatočným
spôsobom vysvetlil, ktorého obvinenia sa malo jeho vyhlásenie dotýkať. Navyše z vyššie citovaných
zápisníc vyplýva, že obžalovaný (v tom čase obvinený) sa pri prvotnom výsluchu nevyjadril k tvrdeniam

poškodenej.

Podľa názoru súdu z výpovede poškodenej C. L. či už v prípravnom konaní ale ani na hlavnom
pojednávaní nevyplynuli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver súdu vo vzťahu
k objektívnej stránke žalovaného trestného činu tak, ako to súd naznačil vyššie. Zákon vyžaduje, aby

páchateľ poškodenej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie ktorej otázke však OČTK nevenovali
žiadnu pozornosť. Samotná poškodená vo svojej výpovedi z 06. 11. 2023 uviedla, že pokiaľ ju mal
obžalovaný fyzicky napádať žiadnym iným spôsobom sa jej nevyhrážal, vulgárne ju urážal, avšak
z týchto vyhrážok ona nemala dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Zásadným motívom podania
trestného oznámenia bolo jeho posledné správanie v novembri 2023, keď a súd podotýka, že to nemôže

ísť na ťarchu poškodenej, jeho správanie z roku 2018 sa rozhodla „neriešiť“. Uvedené konanie podľa
názoru súdu nemožno považovať za sústavné ale tieto konania by mohli vykazovať znaky priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, čo však vo vzťahu ku skutku z roku 2018 už neprichádza do úvahy.
Z lekárskych správ, ktoré poškodená predložila vyplynulo, že utrpela drobné zranenia, ktoré si inak
nevyžiadali ošetrenie ani obmedzenie v obvyklom spôsobe života. V skutkovej vete obžaloby sa uvádza,

žeminimálneodnovembra2019aždo 05.11.2023malobžalovanýfyzickyútočiťzväčšaspôsobom
ako je tam uvedené, no v tomto smere obžaloba nepredložila súdu žiadne dôkazy. Obžalovaný tvrdil,
že v tomto „medziobdobí“ občas dochádzalo k vzájomným hádkam medzi ním a poškodenou, tieto však
boli vzájomné, kedy aj on utrpel viaceré zranenia. Poškodená sa k týmto skutočnostiam vyjadrila lenokrajovo, resp. spôsobom, že k tomu dochádzalo (podľa výpovede z prípravného konania) jedenkrát
za mesiac, no v konaní pred súdom uviedla, že k týmto incidentom dochádzalo raz tak za pol roka,
pričom nevylúčila vzájomné sa napádanie či už fyzické alebo verbálne. Vychádzajúc z uvedeného súd

pri absencii iných priamych dôkazov sa nemôže prikloniť na jednu či druhú stranu ale v každom prípade
v zmysle zásady in dubio pro reo je povinnosťou súdu vykladať tieto skutočnosti v prospech obvineného.

Vykonaným dokazovaním nie je možné vyhodnotiť, ktorá možná verzia skutkového deja je reálna, ktoré
tvrdenie strany v trestnom konaní má „vyššiu právnu silu“, keď aj ďalšie výpovede svedkov vypočutých

v konaní pred súdom svedčia tak v prospech ako aj neprospech obžalovaného (no len pokiaľ sa týka
aj ďalšími – listinnými dôkazmi preukázaného konania obžalovaného v roku 2018 a v novembri 2023),
a preto spravujúc sa všeobecnými zásadami pre rozhodovanie súd trestnú vec proti A. B. postúpil
Okresnému úradu, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mohol Okresný úrad Ružomberok,
odbor všeobecnej vnútornej správy posúdiť ako priestupok.

Pokiaľ si poškodená v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody, v konaní pred súdom bolo
preukázané, že škoda v súvislosti s poškodením vstupných dverí bola obžalovaným uhradená, preto
o tomto nároku na náhradu škody súd nemal dôvod ďalej rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť v lehote 3 pracovných dní od jeho oznámenia

cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Sťažnosť má odkladný účinok.