Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. august 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121201760
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2121201760.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci žalobcu: I.. L. Y., M..

XX.XX.XXXX, A. Q. E. L. XXXX/XX, A., zast.: JUDr. Roman Cibulka, IČO: 42 162 076, advokát so
sídlom Hlavná 13, Trnava, proti žalovanej: J. Š., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. S. XXX, zast: Kanisová & Kanis
Advokátska kancelária s. r. o., IČO: 36 836 460, so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava - mestská časť
Nové Mesto, o zaplatenie 6.290 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.03.2021 domáhal zaplatenia istiny vo výške 6.290 eur s

úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 29.03.2021 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou je podielovým spoluvlastníkom v podiele X/X nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce S. zapísaných na LV č. XXXX a to: rodinný dom so
s.č. XXX, parcely registra „K.“ č. XXX/XXX - orná pôda o výmere XXmX, č. XXX/XXX - orná pôda
o výmere XXXmX (podľa LV XXXmX), č. XXX/XXX - ostatná plocha o výmere XXmX, č. XXX/XXX
- ostatná plocha o výmere XmX, č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXmX a

č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXmX (ďalej len „Nehnuteľnosti“). Začiatkom
mesiaca november 2019 bol žalobca nútený Nehnuteľnosti opustiť a od uvedenej doby ich neužíva.
Nehnuteľnosti od uvedenej doby užíva výlučne žalovaná spolu s maloletým synom a plnoletou dcérou.
Žalovaná teda predmetné Nehnuteľnosti užíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, žalobcovi
žiadnu protihodnotu neposkytuje, v dôsledku čoho sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. Žalovaná
sa za obdobie od novembra 2019 do 01.04.2021 celkovo obohatila o sumu 6.290 eur, čo zodpovedá
mesačnému nájomnému 370 eur. Za účelom preukázania existencie podielového spoluvlastníctva

navrhol vykonať dokazovanie LV č. XXXX. Za účelom preukázania výšky nájmu navrhol vykonať
dokazovanie výsluchom účastníkov a znalcom.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe nepoprela, že je podielovou spoluvlastníčkou Nehnuteľností v
podiele X/X. Nepoprela ani to, že Nehnuteľnosti užíva spolu s maloletým synom, ktorého otcom je
žalobca a ďalšou plnoletou dcérou. Nepoprela ani tvrdenie, že žalobca Nehnuteľnosti v novembri
2019 opustil, uviedla však, že Nehnuteľnosti užíva len v časti pripadajúcej na jej spoluvlastnícky podiel,

žalobca Nehnuteľnosti opustil dobrovoľne. Rozhodnutie žalobcu opustiť Nehnuteľnosti žalovaná nijakým
spôsobom neovplyvnila. Z jej strany nebolo žalobcovi bránené v prístupe do Nehnuteľností. Žalobcovi
nič nebráni Nehnuteľnosti užívať. Nepriaznivý vzájomný vzťah sporových strán nemá vplyv na možnosť
užívania Nehnuteľností žalobcom. Nehnuteľnosť je dostatočne veľká, má viacero samostatných izieba spoločných priestorov je tu minimum. Žalobca disponuje kľúčmi od Nehnuteľnosti, chodí si pre
svoje hnuteľné veci. Žalovaná poprela výšku nájmu za Nehnuteľnosti, neuviedla však vlastné skutkové
tvrdenia, preto súd jej popretie považoval podľa § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“) za neúčinné. Návrhy na vykonanie dokazovania nemala žiadne.

4. Žalobca v replike poprel, že žalovaná užíva Nehnuteľnosti len v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu,
že žalobca Nehnuteľnosti opustil dobrovoľne, a že neexistuje prekážka, pre ktorú žalobca Nehnuteľnosti
nemohol užívať, že žalobca má neustály prístup do Nehnuteľností. Poukázal na dôvod uvádzaný v

žalobe, pre ktorý bol nútený opustiť spoločnú domácnosť a zabezpečiť si náhradné bývanie. Ak by
tak neurobil, riskoval by zo strany žalovanej ďalšie podávanie nepravdivých trestných oznámení a
podstupoval by ďalšie riziká súvisiace s priestupkovými, prípadne trestnými konaniami vedenými voči
nemu. Návrhy na vykonanie dokazovania nemal žiadne.

5. Žalovaná v duplike zotrvala na svojich tvrdeniach, že bolo slobodné rozhodnutie žalobcu opustiť

Nehnuteľnosti. Žalobca disponuje kľúčmi od Nehnuteľností, v ich užívaní mu žalovaná nebráni. Žalovaná
neužíva Nehnuteľnosti nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu.

6. Medzi sporovými stranami nebolo sporné:
a) existencia a rozsah podielového spoluvlastníctva,

b) neužívanie Nehnuteľností žalobcom v období od novembra 2019 do 01.04.2021,
c) že žalobca mal kľúče od Nehnuteľností,
d) výška mesačného nájmu Nehnuteľností.

7. Sporným bolo:

a) či žalovaná bránila žalobcovi v užívaní Nehnuteľností,
b) či sa žalobca domáhal užívania Nehnuteľností,
c) či žalovaná užívala Nehnuteľnosti nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu.

8. Keďže dôkazy navrhované v konaní preukazovali iba nesporné skutkové tvrdenia, súd ich nevykonal.

9. Súd si skutkový stav ustálil nasledovne:

SporovéstranysúpodielovýmispoluvlastníkmiNehnuteľnostívpomereX/X.Žalobcaodnovembra2019
do 01.04.2021 Nehnuteľnosti neužíval napriek tomu, že mu v tom nebolo bránené, od Nehnuteľností mal

kľúče, užívania Nehnuteľností sa nedomáhal. Žalovaná Nehnuteľnosti v uvedenom období neužívala
nad rámec zodpovedajúci jej spoluvlastníckemu podielu.

10. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

11. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

12. Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

13. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

14. Podľa § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou

počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

15. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

16. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnenévčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

17. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho)
práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v
spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka
na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej
veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 OZ oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu

svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej
veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady
vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec
užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť,
že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo
viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu (o to

viac, takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli). Právnym
dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel
vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel
na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo
je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely

ostatných spoluvlastníkov.

18. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej
užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade
sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní

si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Je zrejmé, že ak by spoločná
vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi
nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v
rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému
spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to

užívaním zostávajúcej časti veci.

19. Predpokladmi priznania nároku za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu je preukázanie toho, že
žalovaná reálne nadužívala Nehnuteľnosti (nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu), že žalobca sa ich
užívania (v jemu patriacom podiele) v rozhodnom období domáhal, ako aj toho, že žalovaná žalobcovi

bránila (neumožnila) Nehnuteľnosti užívať.

20. Žalobca ako dôvod neužívania Nehnuteľností uviedol, že žalovaná na neho podávala nepravdivé
trestné oznámenia a oznámenia o priestupku, v dôsledku čoho opustil predmet spoluvlastníctva.
Za daných okolností nemožno súhlasiť so žalobcom, že bol z užívania spoločnej veci vylúčený.

Žalobca naďalej disponoval kľúčmi, do Nehnuteľností mal stále prístup. V predmetnom prípade to bolo
rozhodnutie žalobcu predmet spoluvlastníctva neužívať. Uplatnený nárok by súd považoval za dôvodný
len v prípade, že užívanie Nehnuteľností žalobcom by nebolo možné, čo nie je prejednávaný prípad.

21. Skutkové tvrdenie o nadužívaní Nehnuteľností žalovanou bolo v konaní sporné. Dôkaz na účely

preukázania tohto skutkového tvrdenia žalobca navrhol až potom, čo nevyužil svoj priestor v žalobe, v
replike a v rámci prvého prednesu na pojednávaní, a to aj napriek tomu, že bol zo strany súdu poučený
o sudcovskej koncentrácii. Uvedené je v rozpore s § 153 ods. 1 CSP, ukladajúcim stranám povinnosť
uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas (prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak

by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania). Súd preto na neskorý návrh
žalobcu na vykonanie dokazovania v súlade s § 153 ods. 2 CSP neprihliadol, v dôsledku čoho žalobca
neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nadužívaní Nehnuteľností žalovanou. Z rovnakých dôvodov
súd neprihliadol ani na návrh žalobcu, realizovaný v rámci záverečnej reči, na vykonanie dokazovania
videom zachyteným na CD.

22. I keby žalobca dôkazné bremeno na preukázanie skutkového tvrdenia podľa predchádzajúceho
odseku uniesol, súd by jeho žalobe nevyhovel z dôvodu, že nebola naplnená podmienka vylúčenia
žalobcu z užívania spoločnej veci. Podávanie trestných oznámení a oznámení o priestupku žalobcovinebránilovtom,abysvojeužívacieprávokNehnuteľnostiamvrozsahusvojhospoluvlastníckehopodielu
využíval. Nárok žalobcu súd z dôvodov uvádzaných vyššie považoval za nedôvodný a preto žalobu vo
výroku I. zamietol.

23. Ďalšie argumenty žalobcu súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné,
bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.).
Preto na ostatnú argumentáciu žalobcu súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

24.Podľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),onárokunanáhradutrovkonania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
keď žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, z čoho vyplýva plný úspech žalovanej, čo v konečnom
dôsledku znamená nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania v
rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám
nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle §

262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).