Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205812
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124205812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát so sídlom ul. Zámocká
525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova
11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8,
811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o primerané finančné zadosťučinenie 300,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 50,- eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 28.06.2024 domáhala voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia (ďalej aj len „PFZ“) vo výške 300,- eur.

1.1 Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

8Csp/169/2021 o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky (ďalej aj len „NZP“) bola ako žalobca
v postavení spotrebiteľa úspešná rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7CoCsp/33/2023,
z 23.05.2024, Odvolací súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 16.03.2016 v článku 13 Záverečné ustanovenia, bod 1. v znení: „Zmluvné strany sa dohodli,
že ich vzájomné práva a záväzky, ktoré výslovne neupravuje táto Zmluva, sa riadia Obchodnými
podmienkami pre poskytovanie spotrebiteľských úverov Sberbank Slovensko, a.s. (OP), Všeobecnými
obchodnými podmienkami Sberbank Slovensko, a.s. (VOP) a Sadzobníkom poplatkov v uvedenom

poradí záväznosti“, je neprijateľná.
1.2 V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol:
- odsek 32. odôvodnenia: „Nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného, ktoré si osvojil aj
prvoinštančný súd, podľa ktorého sporná zmluvná úprava nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
nakoľko sama o sebe neukladá žalobkyni žiadne povinnosti. Podľa dojednania obsiahnutého v zmluve,
zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné práva a záväzky, ktoré výslovne neupravuje zmluva, sa
riadia Obchodnými podmienkami, Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov

v uvedenom poradí záväznosti. Je teda zrejmé, že práva a povinnosti zmluvou neupravené sa mali
riadiť výlučne Obchodnými podmienkami, Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom
poplatkov, pričom v tomto dojednaní sa nenachádza žiadna zmienka o prednostnom použiť ustanovení
Občianskeho zákonníka na vzniknutý vzťah. Už v čase uzatvorenia zmluvy platilo ust. § 52 ods. 2Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.“
- odsek 33. odôvodnenia: „Obchodný zákonník v ust. § 273 ods. 1 síce umožňuje časť obsahu zmluvy
určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky alebo odkazom na iné obchodné podmienky,

ktoré ale úpravu neprijateľných zmluvných podmienok neobsahujú. Táto úprava v čase uzatvorenia
zmluvy bola obsiahnutá v iných právnych predpisoch, a to v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a v Občianskom zákonníku. Ak vo výpočte predpisov, ktorými sa majú riadiť vzťahy medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, absentuje výslovné uvedenie Občianskeho zákonníka, ako aj Zákona o
ochrane spotrebiteľa, ide o výpočet neprimerane zužujúci a neúplný. Cieľom takéhoto dojednania zo
strany právneho predchodcu žalovaného bolo znemožnenie aplikácie právnych predpisov zameraných

na ochranu spotrebiteľa na vzniknutý právny vzťah.“
- odsek 34. odôvodnenia: „Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.“

- odsek 35. odôvodnenia: „V ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je obsiahnuté všeobecné
pravidlo, podľa ktorého v prípade uzatvárania spotrebiteľských zmlúv treba dodržiavať právnu úpravu
spotrebiteľských zmlúv. Toto pravidlo má pôsobiť aj preventívne, teda slúži na vyjadrenie toho, v akom
zmysle má dodávateľ pripravovať podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v zákone zakotvené
pre uzatváranie konkrétnych spotrebiteľských zmlúv. Týchto zákonom ustanovených podmienok sa

spotrebiteľ nemôže vopred vzdať. Preto by bolo neplatné aj také dojednanie v spotrebiteľskej zmluve,
v ktorej by spotrebiteľ dal súhlas na neakceptovanie zákonom ustanovenej podmienky, či obchádzanie
niektorej neprijateľnej podmienky, a to by v konečnom dôsledku zhoršilo jeho zmluvné postavenie.
Podmienky spotrebiteľských zmlúv upravené v zákone sú vo vzťahu k spotrebiteľovi kogentné, keďže
nepripúšťajú odchýlnu úpravu, ktorou by sa zhoršilo postavenie spotrebiteľa. Dojednanie použitia

iných ustanovení na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, za situácie, ak v súlade s
ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na tieto právne vzťahy sa vždy musia prednostne použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvej inštancie
preto nesprávne postupoval, ak žalobu o určenie neprijateľnosť zmluvnej podmienky zamietol.“

1.3 Ako spotrebiteľka si uplatnila satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv, ktoré musela
brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu,
aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy a zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Na rozdiel od iných
inštitútov finančného zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v
ktorých sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie

nápravy, tak pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku,
na jednej strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je odmenou spotrebiteľa za
úspech na súde. Pri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by takýmto
kritériom mala byť recidíva porušovania spotrebiteľského práva, s tendenciou zvyšovania PFZ pri zistení
opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. Žalovaný opakovane v súdnych konaniach

zotrváva na platnosti predmetných zmluvných podmienok.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení poprel všetky skutkové tvrdenia a uplatnené nároky žalobkyne, podanú
žalobu považoval za nedôvodnú, a navrhol ju zamietnuť.

2.1 Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa viedla proti žalovanému na Okresnom súde
Prešov tri súdne spory o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok (sp. zn. 7Csp/170/2021, sp. zn. 8Csp/169/2021, sp. zn. 8Csp/171/2021). V
nadväznosti na výsledky týchto sporov sa aktuálne domáha proti žalovanému v troch samostatných
sporoch vydania bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 1.497,97 eur a v ďalších troch

samostatných sporoch „primeraného“ finančného zadosťučinenia v súhrnnej výške 3.028,20 eur.
Žalobkyni nič nebránilo v tom, aby si v súlade s princípom hospodárnosti (čl. 8 CSP) uplatnila všetky
„nároky“ v jednom, prípadne v dvoch konaniach. Namiesto toho ako spotrebiteľka, ktorá je ex lege
oslobodená od súdneho poplatku, podala 9 individuálnych žalôb pravdepodobne s cieľom generovať čonajvyššie trovy konania. Z tohto dôvodu považuje uplatnenie nárokov žalobkyne za konanie vykazujúce
znaky hrubého zneužitia práva, ktoré nemôže požívať právnu ochranu (čl. 5 CSP). Cieľom súdnych
sporov zjavne nie je ochrana práv spotrebiteľa, ale motív žalôb je evidentne zištný, a to dosiahnutie čo

najvyššieho finančného obohatenia a umelé navýšenie trov právneho zastúpenia.

2.2 Žalobkyňa sa domáha finančného zadosťučinenia v zjavne neprimeranej výške. Pri stanovení
výšky primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné prihliadnuť tak na rozsah vzniknutej ujmy,
ako aj na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva. V tomto prípade súd iba všeobecne

konštatoval neprijateľnosť vymedzenej zmluvnej podmienky, ktorá neukladá žalobkyni žiadne povinnosti
ani nepriznáva žalovanému žiadne práva. Ide o výlučne deklaratórne ustanovenie. Zo strany žalovaného
navyše nikdy nedošlo k aplikácii konkrétneho ustanovenia obchodných podmienok, všeobecných
obchodných podmienok alebo sadzobníka poplatkov, ktoré sa uvedeným ustanovením stali súčasťou
zmluvy, ktorým by akokoľvek poškodil žalobkyňu. V dôsledku existencie dotknutej neprijateľnej zmluvnej
podmienky tak žalobkyni reálne nebola spôsobená žiadna ujma. Žalobkyňa uzavrela zmluvu o úvere

č. 696 219 s právnym predchodcom žalovaného dňa 16.03.2016 a celý úver predčasne splatila už
dňa 20.07.2017. Celkový čas vystavenia spotrebiteľky existencii neprijateľnej zmluvnej podmienke trval
približne iba 16 mesiacov. V nadväznosti na uvedené bol zásah do práv spotrebiteľky minimálny, čo
zdôvodňujenepriznanie,resp.priznanievýlučnesymbolickéhoprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia.
Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 12.04.2022 sp. zn. 8Csp/169/2021, určil dotknutú zmluvu o

úvere č. 696 219 za bezúročnú a bez poplatkov. Samotné určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
je preto pre žalovaného dostatočnou sankciou.

2.3 Pre prípad čo i len čiastočného procesného úspechu žalobkyne sa žalovaný domáhal, aby súd
uplatnil § 257 CSP a nepriznal jej nárok na náhradu trov konania, resp. aby rozsah tohto nároku

primerane znížil.

3. Žalobkyňa v replike okrem iného uviedla, že ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje,
abyrozhodnutiesúduvzákladnomkonanímuselovýslovneobsahovaťvovýrokuporušeniekonkrétneho
ustanovenia. Vo vzťahu k výkladu ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa poukázala na

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022. Je zrejmé, že uzatvorením
spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 17.07.2014 v rozpore so zákonom došlo preukázateľne k porušeniu
spotrebiteľských práv a povinností žalovaným.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že v žiadnom prípade nemožno určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky
považovať za satisfakciu, nakoľko ide o zákonný nárok majúci základ v primárnom právnom vzťahu,

ktorý zavinením žalovaného nebol perfektný. Judikované určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky
vo výroku rozhodnutia súdu je následkom porušenia povinnosti zo strany žalovanej. V žiadnom prípade
nemožno výsledok základného konania vnímať ako sankciu v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa. Pripustením takejto argumentácie žalovanej by bola popretá samotná podstata a zmysel
inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa,

ktorý má mať sankčný a odradzujúci charakter, keďže zo strany žalovaného dochádza na finančnom
trhu k dlhodobému a opakujúcemu sa porušovaniu práv spotrebiteľov. Uplatnená výška zodpovedá
svojmu účelu, pretože je potrebné toto finančné zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu, ale ako
poskytnutú satisfakciu. Rovnako podotkol, že prípadné sankcie vyplývajúce z opatrení dohľadných
orgánov by boli neporovnateľne prísnejšie. Primeranosť sumy 300,- eur je vzhľadom najmä na postoj

žalovaného, intenzitu a množstvo porušení spotrebiteľských noriem evidentne daná. Žalovaný nechce
niesť akúkoľvek zodpovednosť a porušenie svojich zákonných povinností alibisticky ospravedlňuje. Pri
nepeňažnýchnárokoch(NZP),zktorýchnevyplývavýškafinančnéhoplnenia,bykritériomposudzovania
primeranosti mala byť aj recidíva porušovania spotrebiteľského práva, s tendenciou zvyšovania PFZ pri
zistení opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. Žalovaný dlhodobo a vo veľkom

rozsahu porušuje spotrebiteľské práva na finančnom trhu. Symbolická suma PFZ niekoľkých desiatok
eur dodávateľa neodradí od neustáleho porušovania spotrebiteľských práv a noriem. Uvedená výška je
podľa názoru žalobkyne nanajvýš v minimálnej miere primeraná aj s ohľadom na výšku sankcií (pokút),
ktoré podľa zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa
alebozákonač.747/2004Z.z.odohľadenadfinančnýtrhomjeoprávnenádodávateľoviuložiťSlovenská

obchodná inšpekcia alebo Národná banka Slovenska.
Za nesprávne považuje konštatovanie žalovaného, podľa ktorého nemá nárok na náhradu trov konania
s poukazom na ust. § 257 CSP. Žalovaný už pred iniciovaním tohto konania alebo aj po podaní žaloby
mohol naplniť dikciu ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, k čomu však nedošlo, alepráve naopak všetky jej legitímne nároky žalovaný neustále popiera, hoci má už skúsenosť a vedomosť
z obdobných súdnych konaní o nedôvodnosti svojej obrany. Podaná žaloba má byť aj signálom pre
žalovaného, ktorý už pozná postoj žalujúcej strany, aby jej učinila zadosť, no napriek tomu doposiaľ

neučinil žiadne kroky.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že je dôležité zohľadniť aj dĺžku trvania zmluvy a uplynutie značného
času medzi úplným splatením úveru a uplatnením primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný
voči žalobkyni nikdy neuplatnil žiadne ustanovenie, ktoré bolo niekoľko rokov po splatení vyhlásené za

neprijateľnú zmluvnú podmienku, je zásah do práv spotrebiteľky minimálny.
Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný sa dopúšťa pri používaní neprijateľných zmluvných podmienok recidívy.
Toto tvrdenie nie je pravdivé. Žalovaný síce pripravil vzor zmluvy tak, že obsahoval ustanovenie, ktoré
bolo neskôr považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, takéto konanie však nie je recidívou ani
preto, že tento vzor ešte pred určením neprijateľnosti zmluvných podmienok použila pri väčšom počte
spotrebiteľov. Žalovaný už dlho používa úplne iné vzory zmlúv, ktorými reaguje na zmeny legislatívy a

rozhodnutia súdov. Z tohto dôvodu nemožno považovať jeho konanie za recidívu. Recidívy sa nedopustil
ani vo vzťahu ku žalobkyni, voči ktorej neuplatnila spornú podmienku ani raz.
Primerané finančné zadosťučinenie nemá žalobkyni poskytnúť satisfakciu za všetkých spotrebiteľov,
voči ktorým žalovaná použila konkrétnu zmluvnú podmienku, ale satisfakciu jej ujmy. V žalobe nebola
tvrdená ani preukázaná žiadna konkrétna ujma žalobkyne, ktorá bola spôsobená tým, že žalobkyňa bola

16 mesiacov viazaná zmluvou, ktorú predčasne splatila.
Výška zisku alebo uložených sankcií žalovanej nie sú pre rozhodnutie o primeranom finančnom
zadosťučinení relevantné. V zmysle aktuálnej rozhodovacej praxe súdov SR je však relevantná suma
úrokov (ako odplaty za právne služby) resp. inkasovaného finančného plnenia, ktorá je v tomto prípade
neprevyšuje sumu 1.000,- eur a primerané finančné zadosťučinenie by malo byť iba časťou z tejto sumy.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.05.2024), ako aj
ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5.1 Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 23.05.2024, č. k. 7CoCsp/33/2023-337, zmenil rozsudok

súdu prvej inštancie zo dňa 18.05.2023, č. k. 8Csp/169/2021-311, určil, že zmluvná podmienka uvedená
vZmluveospotrebiteľskomúverezodňa16.03.2016včlánku13Záverečnéustanovenia,bod1.vznení:
„Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné práva a záväzky, ktoré výslovne neupravuje táto Zmluva,
sa riadia Obchodnými podmienkami pre poskytovanie spotrebiteľských úverov Sberbank Slovensko,
a.s. (OP), Všeobecnými obchodnými podmienkami Sberbank Slovensko, a.s. (VOP) a Sadzobníkom

poplatkov v uvedenom poradí záväznosti“, je neprijateľná.

6. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od

10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.7.Vovzťahukvyššiecitovanémuustanoveniuzákonač.250/2007Z.z.,čiužvpôvodnomaleboterajšom
znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje
žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba

určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte
zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytujeajbeztoho,abyporušenieprávaalebopovinnostispotrebiteľaustanovenézákonomoochrane
spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

8. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú
predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ
porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná
úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch,

o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonnéustanovenie§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.mápostihnúťnečestnéhododávateľa,ktorýtieto
osobitné právne normy nerešpektuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 6Cdo/389/2015, zo dňa 14.09.2016, v ktorom tento súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením

§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle
tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia alebo povinnosti,
napr.nárokunanáhraduškody,navydaniebezdôvodnéhoobohateniaaleboajnaurčenieneprijateľnosti
konkrétnevymedzenejzmluvnejpodmienkypoužívanejvspotrebiteľskejzmluve.Podmienkaúspešného
uplatnenia práva spotrebiteľa namietať v konaní pred súdom porušenie práva alebo povinnosti (§ 3 ods.

5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnení a osobitnými predpismi), je
splnená aj vtedy, keď súd v inom konaní konštatoval toto porušenie pri rozhodovaní o predbežnej otázke
(viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. mája 2022, sp. zn. 3Cdo/31/2020).

9. V prejednávanej veci je zrejmé a medzi stranami nesporné, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie
svojho práva ustanoveného osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
8Csp/169/2021, v dôsledku čoho bola vyhlásená zmluvná podmienka týkajúca sa poskytnutého úveru
za neprijateľnú. Súd má teda za to, že pokiaľ bola žalobkyňa úspešná v predchádzajúcom spore pri
uplatnení porušenia jej práv ako spotrebiteľa, základ nároku je daný. V prípade porušenia práva alebo

povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi, vzniká spotrebiteľovi právo
na primerané finančné zadosťučinenie (t.j. relutárnu náhradu nemajetkovej ujmy), ktoré môže na účely
ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

10. Pokiaľ ide o samotnú výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd

vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako
kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako
spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov
dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať

neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je
potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti voči
spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán
protiprávnemu konaniu.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 50,-
eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením
bola aj rozsudok sp. zn. 7CoCsp/33/2023 a je ním aj odôvodnenie tohto rozsudku) a teda, že bude
mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobkyňu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému
v zmysle individuálnej, ale aj generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobkyňu, že sa

nekalému konaniu žalovaného nepodrobila, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a
právnejsituácii,akúsimoholzabezpečiťžalovaný,sapustiladosporusním.Súdprisvojomrozhodovaní
vzal zreteľ aj na samotnú výšku poplatku obsiahnutú v neprijateľnej zmluvnej podmienke.12. Keďže žalovaný avizovaný návrh na prerušenie konania v priebehu sporu nepodal, súd o ňom
nerozhodoval. Navyše súd dodáva, že podanie dovolania proti rozsudku vydaného v základnom konaní,
nie je samo o sebe dôvodom na prerušenie konania.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.
Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd
priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR,
sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 08.02.2017). Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad

prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie
o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods.
2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z
výšky súdom priznaného plnenia. Dôvody uvádzané žalovaným za účelom aplikácie ust. § 257 CSP sú
špekulácie. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku
(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje

a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,
aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).