Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-24Cpr/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520202005
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2520202005.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobcu: Global Partner Service

s.r.o., so sídlom Farárske 5883/27, 917 01 Trnava, IČO: 50 267 361, zastúpený: Advokátska kancelária
SOPKO & Partners s.r.o., so sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava, IČO: 54 237 050 proti žalovanému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený: MV Legal s. r. o., so sídlom Jedenásta
16, 831 01 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 36 857 947 o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru výpoveďou takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá, z a s t
a v u j e.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.10.2020 domáhal, aby súd určil, že skončenie
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 29.06.2020 zo strany žalovaného je neplatné a pracovný pomer
medzi žalovaným a žalobcom naďalej trvá. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 17.04.2020 uzavrel žalobca so žalovaným pracovnú zmluvu
v znení jej neskorších dodatkov na pracovnú pozíciu Kontrolný technik, dojednanú na dobu neurčitú,
pričom žalovanému vznikol pracovný pomer dňa 23.04.2019. Dňa 29.06.2020 žalovaný odovzdal
výpoveď zamestnancovi žalobcu, v ktorej uviedol, že s účinnosťou odo dňa 31.08.2020 mu končí
pracovný pomer. Výpoveď bola odovzdaná zamestnancovi žalobcu E. F. D., ktorý však nebol priamy
nadriadený žalovaného ani štatutárnym zástupcom žalobcu. Žalovaný súčasne odovzdal výpoveď G.
A., ktorý však nikdy u žalobcu nepracoval a nebol jeho zamestnancom. E. F. D. ani G. A. nikdy nemali

písomné poverenie na preberanie písomností. Na základe uvedeného žalobca považuje výpoveď za
neplatnú a neúčinnú, a to z toho dôvodu, že nebola riadne doručovaná v zmysle ustanovení Zákonníka
práce. Žalobca videl písomné vyhotovenie výpovede dňa 05.10.2020, pričom v tento deň ju žalovaný
predložil zástupcovi žalobcu, vyzval žalovaného dňa 08.10.2020 na dostavenie sa do práce.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.12.2020, ktorým žiadal žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, žalovaný zvolil na doručenie písomnej výpovede

žalobcovi zákonom preferovaný spôsob – osobne na pracovisku, pričom žaloba obsahovala všetky
zákonom vyžadované náležitosti. Dodržaná bola forma i obsah. Medzi stranami nie je sporné, že
žalovaný odovzdal svoju písomnú výpoveď osobne na pracovisku dňa 29.06.2020 E. F. D. a súčasne
G. A.. Výpoveď bola odovzdaná v prítomnosti troch svedkov, pracovníkov žalobcu (H. I., H. J., K. A.),ktorí uvedené potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi. Žalobca v žalobe namieta, že E. F. D. a G.
A. neboli priamymi nadriadenými žalovaného a teda neboli oprávnení za žalobcu prevziať výpoveď
žalovaného. S tým žalovaný nesúhlasí a tvrdí, že uvedené osoby boli priamymi nadriadenými žalobcu

a teda boli oprávnení výpoveď žalovaného prevziať. E. F. D. a G. A. jednoznačne vystupovali v pozícii
riadiacich pracovníkov minimálne fakticky. Každý zamestnanec, vrátane žalovaného, bol na začiatku
oboznámený zo strany konateľa spoločnosti s tým, že dotknuté osoby sú jeho riadiacimi pracovníkmi,
na ktorých sa má obracať s akýmikoľvek otázkami a požiadavkami. Tak to u žalobcu aj skutočne
fungovalo. Žalovaný (rovnako ako aj ostatní zamestnanci) vždy riešil všetky pracovné, organizačné,

personálne a iné pracovno-právne otázky iba s dotknutými dvoma osobami. G. A. bol tzv. vedúcim, ktorý
organizoval pracovný čas, jednotlivé zmeny, rozdeľoval a prideľoval prácu, zadával pracovné príkazy
zamestnancom. Najzávažnejšie záležitosti, ako vznik a zánik pracovného pomeru, nástup do práce,
voľno, dovolenka, mzda a pod. riešil výhradne E. F. D.. Iba s ním bolo možné tieto veci prekonzultovať
a iba on sám mohol o nich rozhodnúť. Je rozhodujúcim a najdôležitejším človekom v spoločnosti, bez
ktorého sa nič neudeje. Práve týmto dvom osobám žalovaný doručil svoju výpoveď. E. F. D. a G. A. vždy

jednoznačne vystupovali ako nadriadení nielen žalovaného ale aj ostatných zamestnancov. Vyplýva to
aj z výroku uvedeného na konci výpovede z pracovného pomeru, kde je výslovne uvedené, že výpoveď
bola odovzdaná „priamym nadriadeným“ E. F. D. a G. A.. Túto skutočnosť potvrdili aj traja podpísaní
svedkovia, ktorí ich jednoznačne a výslovne označujú za svojich priamych nadriadených. Pán K.,
konateľ žalobcu, bol bezodkladne informovaný o výpovedi žalovaného a bol si vedomý skončenia jeho

pracovného pomeru. Z jeho strany nikdy nebola v tejto súvislosti vznesená žiadna výhrada. Žalovaný
považuje žalobu za účelovú. Spochybňovanie výpovede začalo až v čase, keď sa p. D. dozvedel, že
žalovaný sa zamestnal na novom pracovnom mieste v konkurenčnej spoločnosti

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28.01.2021. Vo vyjadrení

uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za bezpredmetné a účelové, z dôvodu, že žalovaný doručil
po podaní žaloby žalobcovi Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.10.2020.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.03.2021. Vo vyjadrení
uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru doručil žalobcovi ešte pred podaním žaloby dňa

22.10.2020, čo preukazuje poštovým dokladom. Uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru
doručil žalobcovi iba z opatrnosti, nakoľko sa mu konanie žalobcu zdalo špekulatívne a chcel sa vyhnúť
zbytočným sporom.

6. Na pojednávaní dňa 27.07.2021 žalobca doručil súdu podanie označené ako zmena žaloby, ktorým sa

domáhal, aby súd rozhodol, že skočenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 29.06.2020 zo strany
žalovaného je neplatné.

7. Súd vyhodnotil podanie žalobcu podľa obsahu ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti, že pracovný
pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá.

8. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

12. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu sčasti späť po tom, čo sa začalo pojednávanie, súd konanie

v časti o určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá, zastavil so súhlasom
žalovaného udeleným na pojednávaní dňa 19.03.2024.13. Predmetom konania zostal nárok žalobcu na určenie, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou
zo dňa 29.06.2020 zo strany žalovaného je neplatné.

14. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu žaloby podľa § 181 ods. 1 CSP uviedol, že sa pridržiava
podanej žaloby. Dodal, že žalovaný mal odovzdať výpoveď konateľovi spoločnosti – pánovi I., prípadne
ju odoslať doporučenou zásielkou, poštou; to však neurobil.

15. Právny zástupca žalovaného v rámci vyjadrenia sa k prednesu právneho zástupcu žalobcu podľa

§ 181 ods. 1 CSP uviedol, že žalovaný dňa 29.06.2020 doručil svoju výpoveď zákonom preferovaným
spôsobom, priamo na svojom pracovisku, svojim dvom priamo nadriadeným pracovníkom – E. D., ako
v podstate šéfovi celej firmy, ktorý riešil, okrem iného, všetky zamestnanecké otázky od prijatia do
pracovného pomeru cez odmeny a dovolenky, až po skončenie pracovného pomeru a tiež pánovi A.,
ktorý riadil jeho dennú činnosť, zadeľoval mu smenu a prideľoval prácu. Udialo sa to v prítomnosti
troch svedkov, ktorí svojím podpisom potvrdili odovzdanie výpovede i to, že bola odovzdaná priamym

nadriadeným pracovníkom. Pán I. nebol priamym nadriadeným a nijakým spôsobom neovplyvňoval
prácu, postavenie žalovaného. Išlo o formálneho a nie výkonného konateľa, ktorý nemal v spoločnosti
žiadne riadiace právomoci. Samotný konateľ, pán I., požiadal žalovaného, aby sa vo všetkých
pracovnoprávnych veciach obracal na pána D.. Konateľ I. takisto potvrdil žalovanému, že pán D. je jeho
vedúcim, doslova. Žalobca v žalobe uvádza, že mu výpoveď bola doručená dňa 05.10., to žalovaný

popiera, nakoľko sa tak stalo už 29.06.2020.

16. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že výpoveď odovzdal pred svedkami E. D. a G. A., nakoľko boli
jeho priami nadriadení. To, že boli jeho priami nadriadení, resp. pracovnoprávne vzťahy mal riešiť
s E. D. a A., nariadenie dostal priamo od konateľa I.. Takisto p. I. oznámil p. D. ako jeho vedúceho,

priameho nadriadeného. Výpoveď nenamietali. Riadne ukončil svoju výpovednú dobu a dňa 02.09.2020
mu konateľ I. na príkaz p. D. odobral služobné auto a služobný mobil. Na druhý deň po doručení
výpovede p. D. došiel p. I., osobne sa so žalovaným rozprával a vedel o výpovedi. Nenamietal, rovnako
aj p. D..

17. Svedok E. F. D. pri výsluchu uviedol, že žalovaný bol kolegom v spoločnosti žalobcu, ako technik
emisnej kontroly a kontroly originality. Žalovaného do tejto činnosti, ako skúsenejší technik zaúčal, spolu
s kolegami. Dňa 29.06.2020 sa nachádzal v prijímacej kancelárii, kde prišiel žalovaný s výpoveďou,
ktorú svedok odmietol s tým, že nemá na to oprávnenie a odporučil ho, aby použil štandardný spôsob,
aký bol povedaný aj jemu pri riešení akéhokoľvek problému s firmou, a to poštou priamo do rúk konateľa

spoločnosti. Dňa 29.06.2020 bol konateľ Keleši v práci. Svedok poprel, že by v spoločnosti žalobcu
rozhodoval a riadil aj konateľa. Pán A. je externý pracovník. Má na starosti riadenie procesu kontroly na
linke. Svedok uviedol, že nevie o tom, že by p. A. žalovanému prideľoval pracovné zmeny, či organizoval
zamestnancov, oznamoval im ich nástupy do práce v jednotlivých dňoch v týždni, či s nimi komunikoval
v prevádzkových veciach a či vystupoval voči žalovanému ako jeho priamy nadriadený. Na otázku, či

niekedy žalovanému povedal alebo napísal slová každý mesiac ti doplácam hotovosť, odpovedal že
nie, nepovedal. Na otázku, či žalovanému v reakcii na jeho slová ja nechcem nič, len tak všetko, ako
sa patrí, na účet, ja som odmakal 260 hodín a nebol som s rodinou celý mesiac a takisto mi nemá kto
dať na dovolenku 200,- Eur, ale to som čakal, že potom a to už nie je nikdy, odpovedal Braňo, celé na
účet neviem dať. Ak máš návod, ako to urobiť, tak daj vedieť, odpovedal, že nevie, čo tým žalovaný

myslel. Je možné, že svedok ako osoba s ním komunikoval, ale nie za spoločnosť. Komunikoval s ním
ako zamestnanec so zamestnancom. Na otázku, či žalovanému povedal od dnes si zamestnaný aj
v Easy Check a bude ti to chodiť z dvoch firiem a tým pádom na účet, odpovedal, že si nespomína
na takúto komunikáciu. Na otázku, či žalovanému odpovedal od dnes si na praxi už aj v Easy Check
a máš pracovnú zmluvu, H. ti ju dá podpísať, svedok odpovedal, že nevie, či to on komunikoval. Mohol

to ktokoľvek zo zamestnancov odkomunikovať. Ďalej na otázky uviedol, že jemu žalovaný výpoveď
nedoručil, pretože to odmietol z toho dôvodu, že mu to neprináleží a poradil mu, ako bolo povedané aj
svedkovi pri nástupe do zamestnania, že všetky veci má riešiť poštou, na adresu spoločnosti. Písomné
poverenie na preberanie pošty nemal.

18. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 25.08.2021 žalovaný uviedol, že výpoveď svedka E. F. D. je
nedôveryhodná s ohľadom na obsah, prejav, formu komunikácie. Pán D. nie je radovým zamestnancom
a rovnocenným kolegom žalovaného, ako klamlivo predstiera pred súdom, ale jeho „šéfom“. Skutočnosť,
že páni K. a I. sú iba formálnymi konateľmi bez toho, aby skutočne vykonávali právomoci konateľa svedčíaj to, že napriek ich uvedeniu v záhlaví pracovných zmlúv, ako osôb konajúcich za príslušné spoločnosti,
v skutočnosti tieto zmluvy vôbec nepodpisovali. Podpis na pracovných zmluvách patrí L. M., partnerke
p. D. a matke jeho dieťaťa, ktorá bola v oboch spoločnostiach konateľkou do roku 2018. Dňa 17.04.2019

podpísala pracovnú zmluvu žalovaného namiesto konateľa I. za žalobcu.

19. Svedok H. J. pri výsluchu uviedol, že žalobca je jeho bývalý zamestnávateľ. Vedúci, majiteľ, bol
p. D.. Celé to riadil p. D.. Pán I. je mladý chlapec, nemohol zobrať také peniaze na otvorenie emisnej
kontroly a technickej kontroly. Pán I. bol úplne v inej budove, je vedúci žeriavov, stará sa o žeriavy, takže

to bol človek, ktorý bol viac menej v teréne, málokedy bol v kancelárii. Všetci vedeli, že žalovaný dával
výpoveď. Pán D. sa tváril, že čo to je. Potom, keď mu povedal, že to je výpoveď, odišiel a p. G. A.,
zástupca p. D. si to prevzal a nechal to v kancelárii. Pán D. bol majiteľ firmy a nemôže byť majiteľ STK-
čky, lebo má žeriavy a keď má niekto autá, nemôže mať aj STK-čku. Dal tam druhého človeka, I. a do
inej firmy K.. Pán D. rozhodoval o všetkom, všetkým dával príkazy. Pán I. o ničom nerozhodoval. Za
osobu, ktorá je oprávnená v spoločnosti žalobcu písomnosti preberať, považoval p. D.. Po doručovaní

výpovede sa p. D. so žalovaným dohodli, že žalovaný odrobí, odíde, a v dobrom odišiel.

20. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 14.03.2022 žalovaný uviedol, že p. I., formálne podľa obchodného
registra spoločník a konateľ žalobcu, nahradil dovtedy v oboch postaveniach vystupujúcu p. M.. Pán
I., ktorý bol priateľom dcéry p. M., ktorá jej zasa matkou dieťaťa p. D., bol do pozícií „nastrčený“ iba

z dôvodu, že p. D. z dôvodu svojich iných aktivít (napr. spomenuté žeriavy) nemohol v spoločnosti
vykonávajúcej STK/EK vystupovať priamo. Zamestnanci s konateľom žalobcu p. I. neriešili nikdy nič.
Zamestnancisaoprávnenedomnievali,žemajúvšetkydotknutézáležitostiriešiťsp.D.anímpovereným
p. A. a nebolo v ich kompetencii ani možnostiach preverovať, či je p. A. zamestnancom alebo formálne
pracuje u p. D. iba na živnosť, keďže z ich pohľadu v tom nebol praktický rozdiel. Nemali dôvod

domnievať sa, že tieto osoby prevzatím pošty (doručenej výpovede) prekročili svoje oprávnenie a preto
je potrebné chrániť ich dobrú vieru v to, že postupovali v súlade s organizačnou štruktúrou, ktorá bola
nepísaná, ale všetkým zamestnancom známa a zodpovedala aj bežnej dovtedajšej praxi u žalobcu.

21. N. I. ako konateľ žalobcu pri výsluchu uviedol, že je majiteľom a konateľom spoločnosti Global

Partner Service a takisto pracuje ako vedúci v spoločnosti so žeriavmi. Písomnosti sa doručujú buď
jemu na pracovisku alebo riadne doručenou poštou. Dňa 29.06.2020 bol na pracovisku vo svojej
kancelárii, žalovaný mu výpoveď nedoručil. S p. A. nemal žiaden vzťah, spolupracoval s jeho obchodným
partnerom, so spoločnosťou Easy Check, žalobca mu neplatil a ani žiadna mzda mu neodchádzala.
Jediný možnože nejaký vzťah, ktorý mal, bol so spoločnosťou Easy Check, kde pracoval na živnosť.

Uviedol, že so žalovaným uzatvoril pracovnú zmluvu, ktorú podpísal. Po nahliadnutí do pracovnej zmluvy
povedal, že to je tá zmluva a je tam podpis p. M. a on bol prítomný. Na zmluve nie je jeho podpis.
Pani M. má na starosti ich účtovníctvo a celú personalistiku, takisto je splnomocnená osoba. Žalovaný
mu spomínal výpoveď, hovorilo sa o tom, vedel o tom, že plánuje dať výpoveď, ale mu ju nedoručil ani
poštou ani osobne. Sú vo veľkom areáli, ktorý má vyše 10.000 m2, sú tam tri budovy. V prvej budove

má kanceláriu p. I. a v druhej budove je linka a administratíva. Pán D. je zamestnanec spoločnosti
žalobcu a p. I. je zamestnaný v spoločnosti p. D. AST Group. S p. D. sa radí v určitých veciach, pretože
je skúsený. Žalovanému spomenul, že p. D. je vedúci linky. Vedel, že mali spolu nejaký konflikt. Na
otázku, prečo sa pýtal žalovaného, prečo nezostáva dlhšie, keď to s p. D. vyriešil, povedal, že to si so
žalovaným písala jeho priateľka, pretože ona tak isto pracovala u nich. Na otázku, kedy sa dozvedel

o tom, že žalovaný podal výpoveď, uviedol, že v ten daný týždeň, pritom vedel o tom, že žalovaný chce
dať výpoveď možnože už aj týždeň pred tým. Pri opätovnej otázke, kedy sa dozvedel o tom, že bola daná
výpoveď, odpovedal, že na druhý deň sa o tom dozvedel. Na otázku, čo sa stalo s pečiatkami žalobcu,
keď nenastúpil do práce, odpovedal, že ich mal na stole a potom sa zamkli, p. I. ako konateľ žiadne
pečiatky neprebral. Pri výsluchu najskôr uviedol, že samozrejme, že trvá na tom, aby pracovný pomer

trval, avšak pri následnej otázke, prečo vzal žalobu v časti trvania pracovného pomeru späť, uviedol,
že už nechce aby pracoval.

22. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.07.2022 žalovaný uviedol, že od podania žaloby sa konateľ
p. I. vyhýbal účasti na súde, dostavil sa až na tretie pojednávanie, čo je zjavná taktika žalobcu –

nebyť konfrontovaný, najskôr vypočuť všetkých ostatných účastníkov a svedkov a až nakoniec, po
oboznámení sa s ich vyjadreniami, pripustiť vypočutie p. I.. Pán I. pri výsluchu opakovane priznával, že
o napadnutej výpovedi žalovaného od začiatku vedel. Taktiež bolo preukázané, že p. I. a žalovaný po
výpovedi spolu komunikovali, rozprávali sa aj o tejto výpovedi, skončení pracovného pomeru a o novejpráci, do ktorej žalovaný nastupuje, pričom komunikácia bola priateľská, bez náznaku spochybňovania
platnosti výpovede. Na druhej strane v súčasnosti p. I. neustále opakuje naučenú odpoveď o tom, že
mu výpoveď nebola doručená. Pán I. tvrdí, že pracovné vzťahy rieši sám. Avšak bolo preukázané, že

ani len nepodpísal pracovnú zmluvu žalovaného, nikdy mu nezadával pracovné úlohy, neriešil s ním
platové záležitosti a pod. (všetko dohadoval p. D. – viď vzájomná písomná komunikácia cez aplikáciu
messenger). Pán I. nevedel, čo sa stalo s pečiatkami pridelenými žalovanému, bez ktorých nie je možné
vykonávať jeho prácu – technické a emisné kontroly. Následne si spomenul, že ich mal žalovaný na
stole a potom sa vraj zamkli. V skutočnosti boli žalovanému pečiatky odobraté p. K. na priamy pokyn p.

D. pri odchode z práce po uplynutí výpovednej doby.

23. Svedok K. A. pri výsluchu uviedol, že osobne nebol pri tom, keď žalovaný podával výpoveď p. D. a A..

24. Svedok H. I. pri výsluchu uviedol, že v tom areáli, kde je STK, kde pracuje, bolo x firiem. Svedok robil
v Global Partneri a Easy Checku, teraz pracuje pre Global Partner. V čase výpovede pracoval v oboch

spoločnostiach, bolo to rozdelené tak, že emisná bola Global a technická bola Easy Check. Žalovaný ho
oslovil, aby sa mu ako svedok podpísal na výpoveď, ale si to presne nepamätá, vie, že podpisoval, že
vedel, že dáva výpoveď, ale komu a kde dal, to nevie povedať. Nevedel povedať, či p. D. bol zamestnaný
spoločnosti žalobcu, ale vie, že keď bolo zle, že bolo treba pomôcť, tak prišiel a pracoval s nimi na linke,
ako technik, ako zamestnanec. Pán D. bol majiteľ areálu. Asi mu to patrilo, asi tam mal nejaké svoje

záujmy, mal tam nejakého konateľa, ktorému hovoril svoj názory, ako si to predstavuje, aby to riadil.

25. Svedok E. H. K. pri výsluchu uviedol, že v spoločnosti žalobcu bol zamestnaný na pozícií technika
emisnej kontroly. V predmetnom čase bol p. D. zamestnaný u žalobcu, nevedel na akej pozícii, ale
ako technik určite nie. Uviedol, že v spoločnosti žalobcu bola nejaká dohoda, že p. D. vybavoval

nejaké personálne veci, možno bol splnomocnený konateľom, rovnako ako svedok splnomocňoval p.
D. na niektoré úkony v Easy Checku, dal mu generálne splnomocnenie. Pokiaľ ide o postavenie p. I.
v spoločnosti žalobcu, bol konateľ a administratívny pracovník. Na otázku, či žalovaný alebo nejaký iný
zamestnanec mal dôvod sa oprávnene objektívne domnievať, že p. D. je ten, kto voči nemu vykonáva
zamestnávateľské úkony, kto zaväzuje zamestnávateľa v pracovnoprávnych veciach, s kým má rokovať

o pracovnoprávnych veciach, odpovedal, že predpokladá, že mu to tak bolo povedané. Svedok tiež
uviedol, že aj keď sa vybavoval nejaký úver, okrem p. I. bol pri týchto veciach vždy prítomný E. F. D..

26. Svedkyňa L. M. pri výsluchu uviedla, že je externá účtovníčka v spoločnosti žalobcu. S p. D. sú
partneri. Pán I. je partner jej dcéry. Nepamätala si, či p. D. v čase výpovede žalovaného vykonával

pracovnoprávnych veciach úkony zamestnávateľa za žalobcu. Nevedela, kto vykonával pracovnoprávne
úkony za zamestnávateľa voči zamestnancom. Vlastníkom areálu je p. D. a spoločnosť DTI. Nepamätala
si, prečo za žalobcu podpísala pracovnú zmluvu so žalovaným, asi omylom, ani to, či mala na
podpisovanie splnomocnenie.

27. E. F. D. ako konateľ žalobcu pri výsluchu uviedol, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza
v areáli na O. XX. Okrem toho vlastní viacero obchodných spoločností a v rámci spoločností aj inej ako
konkrétne tejto, má žeriavnické preukazy. Čiže nie je mysliteľné, aby dokázal riadiť spoločnosti a preto,
keď kúpil ten areál, tak si urobil investičný zámer, že čo s tým areálom bude. Takže ho kúpil za tým
účelom, že začali vykonávať autodopravu, práce žeriavmi, atď., ktorými sa živí od 96-teho roku. Nakoľko

celý areál má asi 18 600 m2 a pre potreby tejto jeho činnosti ho nepotreboval využívať celý, tak hľadal
nejakých ľudí, nejaké firmy, kto by tam mohol robiť, čo by tam mohol robiť a čo je v podstate blízke jeho
segmentu. Naskytla sa možnosť, že Global Partner Service môže ísť do nájmu ako nájomník jeho areálu.
To isté spoločnosť Easy Check s.r.o., čiže boli jeho riadnymi nájomníkmi. Keďže má k vozidlám blízko,
okrem toho, že robí aj prácu žeriavnika, robí aj prácu kamionistu na vozidle, zamestnal aj v jednej aj

druhejspoločnostinapozíciíkontrolnýtechnik.Naotázkuohľadomtextovejkomunikáciemedzisvedkom
a žalovaným, obsahom ktorej bolo: A. zarobil si 1850,- v čistom, to sa ti zdá málo? Každý mesiac ti
doplácam hotovosť, tak čo zase riešiš? A. to celé ti na účet neviem dať. Od dnes si zamestnaný aj v Easy
Check a bude ti to chodiť z 2 účtov a tým pádom na účet, teda ako chcel. Od dnes si na praxi už aj
v Easy Check a máš pracovnú zmluvu. H. ti ju dá podpísať. Minulý týždeň si bol celý na školení, tak

som s tebou nebol. Svedok bol na dovolenke, tak so žalovaným nemohli tieto pracovné veci, prebrať.
Žalovaný napísal, že na školení bol v inom období, že mu svedok poslal menej peňazí ako hovorí, iba
1.078,- Eur, že dá výpoveď, lebo takto to už nechce, chce to mať na papieri, toto je preňho celé zle,
svedok uviedol, že nevie, z akého telefónu to je, že ako kolegovia sa bežne rozprávali o týchto veciach.Na otázku, prečo si zamestnanci myslia, že svedok vykonával zamestnávateľské právomoci, odpovedal,
že keď si preberal komplet celú dokumentáciu po týchto spoločnostiach (Global a Easy Check) akonáhle
ich kúpil, našiel tam generálnu plnú moc p. I. pre p. K.. Takže súdu doloží jednoznačný dôkaz o tom, že

p. I. splnomocnil p. K. na výkon týchto vecí.

28. V podaní doručenom súdu dňa 15.07.2024 žalovaný uviedol, že všetky pracovno-právne záležitosti
od počiatku (pracovný pohovor, prijatie do zamestnania, vznik pracovného pomeru, zaradenie,
podmienky, plat, zmeny podmienok a i.) riešil žalovaný vždy výlučne s p. D.. Svedčí o tom aj

SMS komunikácia zo dňa 27.07.2021, kde E. F. D. jednoznačne vystupuje z pozície nadriadeného
žalovaného,rozhodujeojehopracovnýchamzdovýchzáležitostiach(výškamzdy,spôsobjejvyplácania,
dovolenke). Uvádza, že momentálne nemôže riešiť pracovné problémy žalovaného, keďže je práve
na dovolenke a predtým bol zasa žalovaný na školení a preto, že mu nemal kedy oznámiť (ako
zamestnávateľ zamestnancovi), že bude zamestnaný okrem žalobcu aj v spoločnosti Easy Check,
s.r.o. (taktiež ovládaná p. D.) a že bude dostávať výplatu z účtov oboch týchto spoločností, pretože

mu nevie poslať výplatu iba z jedného účtu. Taktiež vyzval žalovaného, aby sa za ním kedykoľvek
zastavil, keďže je v práci od rána do večera. Obrana zo strany p. D., v tom zmysle, že je bežné
rozprávaťsamedzizamestnancamikamarátskyanezáväzneoproblémochvpráci,predstavujeočividné
bagatelizovanie predloženého dôkazu. Dostupná komunikácia zjavne nepredstavuje nezáväznú debatu
opomerochnapracovisku,zobsahuaštýlujeevidentnáexistenciahierarchickéhovzťahunadriadeného

zamestnávateľa a podriadeného zamestnanca. Žalovaný (ani iná osoba) nikdy neriešil žiadne
zamestnanecké (ani iné veci) s p. I.. Dôkazom je aj SMS komunikácia zo dňa 10.08.2020, kde žalovaný
iba oznamuje I. (ako kamarátovi, nie ako zamestnávateľovi), že s D. už všetko dohodol, vysvetlili si
veci a v dobrom odchádza zo zamestnania. S I. nič nedohadoval, ani vznik, ani podmienky, ani zánik
pracovného pomeru. Zo strany žalobcu nebol predložený žiaden dôkaz o opaku. Naopak, z komunikácie

vyplýva, že I. skončenie pracovného pomeru nijako nespochybňoval. Vôbec tu nenamietal, že on
sám je osobou konajúcou za žalobcu v zamestnaneckých záležitostiach, že iba s ním možno ukončiť
pracovný pomer a jemu treba adresovať, resp. doručovať výpoveď, ani nespochybnil právomoc D. v
tomto smere, naopak, riešenie veci žalovaného práve s D. považoval za úplne samozrejmé. Pozíciu
E. F. D. potvrdzujú nielen vtedajší zamestnanci žalobcu, ale aj formálny konateľ. Dôkazom je SMS

správa N. I., oficiálneho konateľa žalobcu, v ktorej na otázku žalovaného, aká je pozícia p. D. vo firme
odpovedal, že je vedúcim. Z komunikácie I. so žalovaným je zrejmé, že sám považuje D. za zástupcu
žalobcu vo veciach pracovnoprávnych. Za daných okolností bol žalovaný preukázateľne dôvodne
presvedčený, že D. koná za žalobcu ako zamestnávateľa. Nemôže byť na príťaž zamestnancovi, že
zamestnávateľ nemá jasné pravidlá (žiadna písomná organizačná štruktúra), zahmlieva z pokútnych

dôvodov skutočného spoločníka a konateľa D. (v súčasnosti už je i oficiálnym spoločníkom a konateľom)
a simuluje nastrčeného spoločníka a formálneho konateľa I., s ktorým zamestnanci nikdy nič neriešili a
vo firme ani osobne nevyskytoval. Z výpovedí vyplýva, že zamestnanci žalobcu považovali za svojho
zamestnávateľa D., príp. v tom mali zmätok (napr. uvádzali nezmyselne aj p. K., ktorý však v tejto
spoločnosti vôbec nefiguroval – napr. svedok A., avšak za obdobie po výpovedi, teda irelevantné

obdobie)

29. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobcu uviedol, že výpoveď nebola odovzdaná alebo
doručená štatutárnemu orgánu ani nikomu, kto by mal písomné poverenie na preberanie zásielok.

30. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to výpoveď zo dňa 29.06.2020,
pracovnú zmluvu zo dňa 17.04.2019, dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 31.07.2019, okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.10.2020, potvrdenie zo dňa 24.02.2022, pracovnú zmluvu E.
F. D. zo dňa 29.11.2017.

31. Žalovaný na svoju obranu predložil listinné dôkazy, a to výpoveď zo dňa 29.06.2020, výzvu na
dostavenie sa do práce zo dňa 08.10.2020, potvrdenie o zamestnaní zo dňa 28.09.2020, pracovnú
zmluvu žalovaného zo dňa 17.04.2019 so spoločnosťou Global Partner Service s. r. o., pracovnú zmluvu
žalovaného zo dňa 15.02.2020 so spoločnosťou Easy Check, s. r. o., podací lístok, doklad o doručení,
pracovnú zmluvu E. F. D. so spoločnosťou Easy Check, s. r. o. zo dňa 17.05.2016 s dodatkom zo dňa

22.05.2018, pracovnú zmluvu E. F. D. zo dňa 29.11.2017 so spoločnosťou Global Partner Service s. r.
o., textovú komunikáciu s p. D., textovú komunikáciu s p. A., textovú komunikáciu s p. I..32. Súd sa oboznámil so žalobou, čiastočným späťvzatím žaloby, písomnými vyjadreniami strán sporu,
prednesmi právnych zástupcov, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených
stranami, výsluchom žalobcu a žalovaného a výsluchom svedkov, pričom zistil nasledovný skutkový

a právny stav.

33. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 17.04.2019 žalovaný pracoval u žalobcu ako kontrolný technik,
s dňom nástupu do zamestnania 23.04.2019. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.
Dodatkom m pracovnej zmluve zo dňa 31.07.2019 bola zmenená a rozšírená náplň práce. Žalovaný

okrem iného bol povinný vykonávať aj emisnú kontrolu a kontrolu originality vozidla.

34. Listom zo dňa 29.06.2020 žalovaný dal výpoveď z pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 17.04.2019. Vo výpovedi sa uvádza, že pracovný pomer skončí uplynutím
dvojmesačnej výpovednej doby ku dňu 31.08.2020. Ďalej je v nej uvedené, že výpoveď je odovzdaná
priamym nadriadeným E. F. D. a G. A. a je podpísaná aj troma svedkami - H. I., H. J., K. A..

35. Listom zo dňa 08.10.2020 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného, aby sa
dostavil práce. Vo výzve sa uvádza, že výpoveď žalovaný predložil zástupcovi žalobcu dňa 05.10.2020,
pričom sa považuje za neplatný právny úkon, nakoľko nebola doručená štatutárnemu zástupcovi ani
ním poverenej osobe.

36. V textovej komunikácii zo dňa 17.02.2020 so žalovaným E. F. D. uvádza: A. zarobil si 1850 v čistom.
To sa ti zdá málo? Prečo zase riešiš veci horúcou hlavou. Čo si nenecháš vysvetliť veci. Bol si na školení
a robili sme od rána do noci aby boli prachy. Každý mesiac ti doplácam hotovosť, tak čo zase riešiš?
Žalovaný uvádza: Dostal som 1078 eur...žiadne 1850 eur a na školení som bol až vo februári takže sa to

nepremietlo do januárovej výplaty...ja nechcem nič len tak všetko ako sa patrí na účet... ja som odmakal
260 hodín a nebol s rodinou celý mesiac.. a tak isto mi nemá kto dať na dovolenku 200 eur ale to som
čakal že potom potom a to už nie je kedy.. Dávam výpoveď, ja už takto to nechcem, na papieri niečo
realita iná...a mne sa potom málo odvádza aj na dôchodok aj keď budem chorý a tak...E. D. uvádza: A.
celé ti to na účet neviem dať. Ak máš návod ako to robiť tak daj vedieť. Žalovaný uvádza: Tak čo nikto

na Slovensku nezarába viac ako 1000 eur? E. D. uvádza: Od dnes si zamestnaný aj easy check a bude
ti to chodiť z dvoch firiem a tým pádom na účet. Minulý mesiac si nedostal? Žalovaný uvádza: Nie 200
eur som nedostal.. a ani z dvoch účtov mi nechodí. E. D. uvádza: Od dnes si na praxi aj v easy check
a máš pracovnú zmluvu. H. ti ju dá podpísať. Minulý týždeň si bol celý na školení tak som s tebou nebol.
Kedy som ti to akože mal povedať? Prečo si mi sem nenapísal? Každý deň som tam, od rána do noci.

Prečo neprídeš, keď ťa niečo trápi?

37. V textovej komunikácii so žalovaným G. A. uvádza: pošlem ti rozpis ako by si mal robiť na budúci
týždeň, rozdelené je to preto tak, že H. I. má dovolenku.

38.V textovej komunikácii so žalovaným N. I. uviedol, že p. D. je vo firme vedúci.

39. V textovej komunikácii medzi žalovaným a N. I. zo dňa 31.08.2020 sa uvádza: N. I.: Prečo až teraz?
Dnes naposledy si bol? Žalovaný: Šak s F. som kecal. A dnes naposledy som bol. N. I.: A čo hovoril?
Žalovaný: V kľude sme sa pobavili a dohodli sa na tom, ako sa v dobrom rozísť. Som kľudný už aspoň.

N. I.: Do novej kedy nastupuješ? Od stredy ale on to nevie. Či ešte 2 mesiace nepotiahnem. Že mi dá
plný plat a sme si oki ale to ja som nechcel...ja mu zaplatím adekvátne za skúšky a že mi dá potvrdenie
že som vyrovnaný a hotovo.. nechcem byť nikomu nič dlžný. Čo vy na to? N. I.: Dobre, šak keď máš už
zamestnanie neni o čom. Keby nemáš, tak by to mohlo byť okej.

40. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), výpoveďou môže skončiť pracovný
pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

41. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby.

42. Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce, výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon
neustanovuje inak.43. Podľa § 62 ods. 6 Zákonníka práce, ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u
zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva
mesiace.

44. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

45. Podľa § 67 Zákonníka práce, zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek
dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

46. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

XX. Podľa § 38 ods. 3 Zákonníka práce, písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na
pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.

48. Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za
zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu;
zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi
poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú

oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich
funkcií určených organizačnými predpismi.

49. Podľa § 9 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich
zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom

poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.

50. Podľa § 10 ods. 1 Zákonníka práce, právne úkony štatutárnych orgánov alebo členov štatutárnych
orgánov a poverených zamestnancov (§ 9 ods. 1 a 2) zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto
úkonov nadobúda práva a povinnosti.

51. Podľa § 10 ods. 2 Zákonníka práce, ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo
poverený zamestnanec prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie,
nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny
orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil. To isté

platí, ak právny úkon urobil zamestnanec zamestnávateľa, ktorý na to nebol oprávnený zo svojej funkcie,
ani tým nebol poverený.

52. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že žalobe, v znení po čiastočnom späťvzatí žaloby, nie je možné vyhovieť. Súd

vyhodnotil žalobu v zostávajúcej časti ako nedôvodnú, preto súd žalobu v zostávajúcej časti zamietol.

53. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že pracovnou zmluvou zo dňa
17.04.2019 bol medzi žalobcom a žalovaným založený pracovný pomer. Žalovaný pracoval u žalobcu
na základe pracovnej zmluvy v znení dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 31.07.2019 ako kontrolný

technik na dobu neurčitú. Ďalej mal súd za preukázané, že dňa 29.06.2020 žalovaný odovzdal svoju
písomnú výpoveď z pracovného pomeru osobne na pracovisku zamestnancovi žalobcu E. F. D. a p.
G. A. (aj samotný Zákonník práce uprednostňuje doručovanie výpovede na pracovisku). Skutočnosť,
že výpoveď bola minimálne E. F. D. odovzdaná, mal súd nesporne za preukázané. Uvedené tvrdil
nielen žalovaný, ale aj samotný žalobca v žalobe a právny zástupca žalobcu pri prednese žaloby. Súd

vychádzalztohtozhodnéhotvrdeniažalobcuažalovaného,žežalovanýpísomnúvýpoveďzpracovného
pomeru odovzdal zamestnancovi E. F. D. a na svedecké tvrdenie E. F. D., že žalovaný mu výpoveď
nedoručil, lebo ju odmietol prevziať, súd neprihliadal a považoval ho za účelové. V tejto súvislosti súdpoukazuje na ustanovenie § 38 ods. 4 Zákonníka, a v prípade, ak bol svedok oprávnený na prevzatie
výpovede, účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak dôjde k odmietnutiu prijatia písomnosti.

54. Medzi stranami bolo sporné, či E. F. D. a G. A. boli oprávnení na prevzatie výpovede. Žalobca
počas konania tvrdil, že výpoveď je neplatný právny úkon z dôvodu, že nebola doručená štatutárnemu
zástupcovi žalobcu ani ním poverenej osobe na prijímanie písomností. Tiež bolo sporné, kedy sa
výpoveď dostala do dispozície žalobcu, či dňa 29.06.2020 alebo dňa 05.10.2020, kedy sa s ňou
mal žalobca oboznámiť. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný

predložil zástupcovi žalobcu výpoveď z pracovného pomeru dňa 05.10.2020, žalobca rozhodne
nepreukázal. Samotný konateľ žalobcu N. I. pri výsluchu uviedol, že o tom, že žalovaný podal výpoveď
sa dozvedel v ten daný týždeň alebo dokonca na druhý deň. Uvedeným vyjadrením len potvrdil výpoveď
žalovaného, ktorý pri výsluchu uviedol, že na druhý deň po doručení výpovede E. F. D. došiel p. I. osobne
za žalovaným a rozprávali sa o výpovedi. Napokon, z elektronickej textovej komunikácie medzi N. I.
a žalovaným zo dňa 31.08.2020 jednoznačne vyplýva, že najneskôr v tento deň ich komunikácie mal

konateľ žalobcu vedomosť o danej výpovedi žalovaného. Tvrdenie žalobcu, že s výpoveďou žalovaného
sa mal oboznámiť až dňa 05.10.2020, nebolo v konaní preukázané. Zo súdom citovanej elektronickej
textovej komunikácie medzi N. I. a žalovaným tiež vyplýva, že p. I. ako konateľ bol s výpoveďou
žalovaného uzrozumený a nijako voči nej nenamietal. Jeho tvrdenie, že so žalovaným si písala jeho
priateľka p. M., súd vyhodnotil nielen ako nepreukázané, ale najmä ako účelové.

55. V prípade uplatnenia nároku o neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa musí súd prioritne
zaoberať vyriešením otázky, či žaloba bola podaná v zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehote podľa
§ 77 Zákonníka práce, pretože ide o lehotu prekluzívnu, kedy neuplatnením práva v určenej lehote
dochádza k jeho zániku. Čo sa týka dňa, kedy bola výpoveď doručená žalobcovi, od ktorého sa odvíja

začiatok plynutia výpovednej doby a následne aj začiatok plynutia lehoty na uplatnenie neplatnosti
výpovede na súde, s čím napokon súvisí aj posúdenie, či výpoveď bola doručená oprávnenej osobe,
súd mal za preukázané, že výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 29.06.2020 (a nie až 05.10.2020).

56. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané skutkové tvrdenie a obranu žalovaného, že E. F.

D. bol oprávnený výpoveď žalovaného za žalobcu prevziať. Výsluchom svedka H. J. bolo potvrdené
tvrdenie žalovaného, že E. F. D. bol oprávnený výpoveď žalovaného prevziať, pretože E. F. D. bol
zamestnancami vnímaný ako ich priamy nadriadený. Rovnako ako žalovaný, aj svedok H. J. považoval
E. F. D. za osobu oprávnenú v mene žalobcu preberať písomnosti. Špecifické postavenie E. F. D. potvrdil
svojou výpoveďou aj svedok H. I., ktorý uviedol, že E. F. D. bol majiteľ areálu, mal tam svoje záujmy

a konateľa, ktorému hovoril, ako si to predstavuje riadiť. Svedok nevedel, či E. F. D. bol zamestnaný
u žalobcu, nakoľko E. D. prišiel pracovať na linku ako technik vtedy, keď bolo zle a bolo treba pomôcť.
Súd na základe uvedeného konštatuje, že E. F. D. preukázateľne nebol radový zamestnanec žalobcu,
čo potvrdzuje aj výpoveď svedka E. H. K., ktorý pri výsluchu uviedol, že E. F. D. bol vždy prítomný aj
pri takých veciach, ako vybavovanie úveru. Napokon svedok E. H. K. potvrdil, že on sám ako konateľ

v spriaznenej spoločnosti Easy Check, s. r. o. dal tiež E. F. D. generálne splnomocnenie. Na tomto
mieste súd poukazuje na účelové a nepreukázané tvrdenie E. F. D. pri jeho výsluchu už ako konateľa
žalobcu, že akonáhle kúpil spoločnosť žalobcu, našiel generálnu plnú moc konateľa N. I. pre E. H.
K. a na pojednávaní uviedol, že predloží tento dôkaz o tom, že N. I. splnomocnil E. H. K. na výkon
zamestnávateľskej právomoci. Označený dôkaz však žalobca súdu nepredložil a jeho vyjadrenie zostalo

len v rovine nepreukázaného skutkového, a podľa názoru súdu účelového tvrdenia.

57. Žalovaný vo svojich vyjadreniach ako aj pri výsluchu tvrdil, že konateľ N. I. mu predstavil E. F. D.
ako jeho vedúceho, čo potvrdila aj elektronická textová komunikácia medzi žalovaným a N. I.. Svedok
E. H. K. tiež potvrdil skutkové tvrdenie žalovaného, že mal dôvod sa objektívne domnievať, že E. F. D. je

oprávnený konať za žalobcu v pracovnoprávnych veciach, keď uviedol, že predpokladá, že to tak bolo
žalovanému povedané. Pri hodnotení dôkazov súd prihliadal aj na elektronickú textovú komunikáciu
medzi žalovaným a konateľom N. I. a E. F. D. ako zamestnancom, ktorá tiež jednoznačne preukázala,
že E. F. D. mal oprávnenie konať za žalobcu v pracovnoprávnych vzťahoch so zamestnancami. E. F. D.
pri svojom výsluchu či už v postavení zamestnanca - svedka alebo v postavení momentálneho konateľa

žalobcu síce zľahčoval predloženú komunikáciu na úroveň bežného rozhovoru radových zamestnancov,
odpovedal vyhýbavo či zahmlieval, táto súdom citovaná komunikácia však bola dostatočným podkladom
prezáver,žežalovanýmalobjektívnedôvoddomnievaťsa,žeE.F.D.boloprávnenýpredmetnúvýpoveď
prevziať (keďže E. F. D. písal o tom, ako žalovanému platí mzdu na účet, či mu platí málo, a keď žalovanýnapísal, že dáva výpoveď, E. D. mu napísal, že žalovaný bude mať pracovnú zmluvu aj v spoločnosti
Easy Check, s. r. o.). Záver, že E. F. D. mal oprávnenie konať za žalobcu v pracovnoprávnych vzťahoch,
potvrdzuje aj elektronická textová komunikácia medzi konateľom N. I. a žalovaným, z ktorej vyplýva,

že žalovaný sa rozprával s E. F. D. a dohodli sa na tom, ako sa v dobrom rozísť, dokonca E. D. dal
žalovanému ponuku pracovať ešte dva mesiace za plný plat. Žalovaný súčasne napísal p. I., že E.
D. nevedel o tom, že žalovaný nastupuje do inej práce. Podaná žaloba zrejme dokazuje domnienku
žalovaného, že spochybňovanie výpovede začalo až v čase, keď sa E. F. D. dozvedel, že žalovaný sa
zamestnal v konkurenčnej spoločnosti.

58. Výsluchom žalobcu, svedkov H. J., H. I. a E. H. K., napokon aj výsluchom konateľa N. I.
a z elektronickej textovej komunikácie E. F. D. a N. I. so žalovaným mal súd za preukázané, že E.
F. D. bol oprávnený prevziať výpoveď žalovaného, pretože jednoznačne bol zamestnancami vnímaný
ako ich priamy nadriadený a jeho postavenie ako zamestnanca žalobcu nebolo postavenie radového
zamestnanca. Žalovaný tak nemal dôvod domnievať sa, že by E. F. D. pri prevzatí jeho výpovede mal

prekročiť svoje oprávnenie. Vykonaným dokazovaním nemal súd preukázané, vzhľadom na fungovanie
žalobcu, že by žalovaný ako zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že zamestnanec E. F. D., ktorému
žalovaný doručoval výpoveď, prekročil svoje oprávnenie, resp. by na to nebol oprávnený zo svojej
funkcie, ani tým nebol poverený.

59.Povykonanomdokazovanísúdvychádzalzoskutočnosti,ževýpoveďboladňa29.06.2020žalobcovi
platnedoručená,pretosúdžalobuvčastiourčenie,žeskončeniepracovnéhopomeruvýpoveďouzodňa
29.06.2020 zo strany žalovaného je neplatné, zamietol. Keďže výpoveď bola doručená na pracovisku
dňa 29.06.2020 a žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede na súd dňa 28.10.2020, súd
zároveň konštatuje, že žaloba bola podaná v zákonnej, dvojmesačnej lehote.

60. Záverom súd dodáva, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielskoz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c.

Francúzskoz 19. februára 1998). Týka sa to napríklad postavenia p. G. A., nakoľko pre určenie platnosti
výpovede postačilo posúdenie postavenie E. F. D..

61. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

64. Keďže došlo k čiastočnému zastaveniu sporového konania v dôsledku čiastočného späťvzatia
žaloby, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri
zastavení konania na oboch procesných stranách, t. j. či žalobca alebo žalovaný zavinili zastavenie
konania. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu sčasti späť a nejde o prípad, kedy by išlo o reakciu na
konanie žalovaného, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému. V danom prípade z procesného

hľadiska platí, že čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca, preto je povinný nahradiť žalovanému
trovy konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje žalobcu procesnej
zodpovednosti na zastavení konania (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. septembra, sp. zn. 7 M
Cdo 4/2010).

65. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a §
256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

66. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.