Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Jaselský

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/78/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123210330
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123210330.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvalé bytom C. XXX, XXX XX C., právne zast.: JUDr. Dušan Remeta, advokát so sídlom Masarykova 2,
080 01 Prešov, IČO: 42 039 720, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom F. XX, XXX
XX B., právne zast.: JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO: 42 083
541, o náhradu za užívanie bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 2.754,06 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 2.754,06 eur od 25.1.2024 až do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 6.395,94 eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 6.395,94 eur od 26.01.2024 do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 40 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 13.11.2023 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy

vo výške 9.150,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 9.150,- eur od prvého dňa
nasledujúceho po dni doručenia tejto žaloby až do zaplatenia.

1.1 Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že strany sporu za trvania manželstva nadobudli darovaním v roku
2012 do ich podielového spoluvlastníctva, každý so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1 k celku,
nehnuteľnosť zapísanú v LV č. XXXX, k. ú., B., a to: byt na ulici F. F. XX XX a prináležiaci spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti 59/1103 k celku, ako aj

nehnuteľnosť zapísanú v LV č. XXXX, k. ú. B., a to: pozemok parcela C-KN F. XXXX, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 434 m2, na ktorom je bytový dom postavený, každý so spoluvlastníckym podielom
vo veľkosti po 59/2206 k celku.

1.2 Strany sporu žili v spoločnej domácnosti v predmetnom byte, čím ho ako spoluvlastníci spoločne
užívali v rovnakom rozsahu. Žalobkyňa sa z predmetného bytu odsťahovala dňa 30.06.2020, k čomu
bola donútená z dôvodu rodinných nezhôd medzi ňou a žalovaným. Následne po tom, čo manželstvo

účastníkov neplnilo svoj účel, a kde dochádzalo aj k násiliu zo strany žalovaného, Okresný súd Prešov
rozsudkom, sp. zn. 29P/148/2020, zo dňa 07.01.2021, manželstvo strán konania rozviedol, pričom
rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.03.2021.1.3 Od momentu odsťahovania sa žalobkyne tento byt užíva výlučne len žalovaný. Žalobkyňa
žalovaného viackrát žiadala o sprístupnenie predmetného bytu a odovzdanie jej kľúčov k tomuto bytu,
čo jej žalovaný neumožnil a už viac ako tri roky byt využíva výlučne len pre svoje vlastné potreby a bráni

žalobkyni v jej užívaní.

1.4 Realitná kancelária Archeus reality center s.r.o. uviedla v potvrdení o trhovej hodnote nehnuteľností
zo dňa 09.10.2023, že v roku 2020 (jún - december) bola výška nájomného 400 - 430 Eur/mesiac,
v roku 2021 (január - december) bola výška nájomného 450-500 Eur/mesiac, v roku 2022 (január -

december) bola výška nájomného 520-550 Eur/mesiac, v roku 2023 (január - september) bola výška
nájomného 550-580 Eur/mesiac. Realitná kancelária JURECKÝ, s.r.o. uviedla v potvrdení o trhovej
hodnote nehnuteľností zo dňa 03.11.2023, že v roku 2020 bola výška nájomného 400 Eur mesačne a v
rokoch 2021 až 2023 bola výška nájomného 450-500 Eur/mesiac.

1.5 Žalobkyňa uplatňuje svoj nárok titulom nemožnosti užívania spoločnej veci za obdobie od 11/2020

do 11/2023 a to nasledovne:
za 11 a 12/20 v súhrnnej výške 820,- Eur [priemer 410,- Eur mesačne (400 + 400 + 430 / 3)],
za 01 až 12/21 v súhrnnej výške 5.700,- Eur [priemer 475,- Eur mesačne (450 + 500 + 450 + 500 / 4)],
za 01 až 12/22 v súhrnnej výške 6.060,- Eur (priemer 505,- Eur mesačne (520 + 550 + 450 + 500 / 4)],
za 01 až 11/23 v súhrnnej výške 5.720,- Eur [priemer 520,- Eur mesačne (550 + 580 + 450 + 500 / 4)].

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť.

2.1Žalovanýuviedol,žeeštepredrozvodommanželstvažalobkyňasvojvoľneodišlazpredmetnéhobytu
dňa 30.06.2020. Žalovaný ju netýral a ani nevyháňal, išlo o jej slobodné rozhodnutie, kedy žalobkyňa sa

rozhodla aj s maloletými deťmi presťahovať k jej rodičom do rodinného domu. Poprel, že by žalobkyňa
niekedy po odchode z predmetného bytu žiadala žalovaného, aby mohla užívať predmetný byt, aby
ho žiadala o sprístupnenie bytu a odovzdanie kľúčov, a že žalovaný viac ako 3 roky užíva byt výlučne
sám a bráni žalobkyni v užívaní bytu. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že žalovaný užíva byt výlučne
sám pre svoje potreby, nakoľko v byte žije s ich maloletým synom D.. Taktiež predmetný byt užívala

po rozvode aj žalobkyňa, nakoľko fotografie z Vianoc a iných udalosti ju zachytávajú ležiac na gauči
alebo upratujúc rozbité sklo v byte, čo je dôkazom toto, že do bytu chodila, užívala ho a teraz žiada od
žalovaného náhradu za užívanie bytu tvrdiac, že ona byt neužívala a žalovaný ju do bytu nevpustil.

2.2 Žalovaný ďalej poukázal na to, že po odchode žalobkyne z predmetného bytu zo spoločnej

domácnosti, kedy žalobkyňa doslova vyplienila tento byt, musel vykonať rekonštrukciu bytu počnúc
dňom 04.09.2020. Žalovaný zároveň poukázal na to, že výlučne sám hradil po rozvode manželstva
hypotekárny úver, ktorým je zaťažený tento byt. Žalobkyňa je teda povinná podieľať sa v rozsahu veľkosti
jej spoluvlastníckeho podielu aj na nákladoch spojených s užívaním bytu ako spoločnej veci. Žalovaný
tiež vzniesol námietku premlčania z dôvodu uplynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby od 11/2020

do 12.11.2021, nakoľko žalované 2-ročné obdobie môže byť len od 13.11.2021 do 13.11.2023.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že spoločný hypoúver bol do zániku BSM splácaný zo spoločných
prostriedkov, pričom jeho vyporiadanie je predmetom konania o vyporiadanie BSM a pre toto konanie je
nepodstatné. Žalovaným tvrdené investície do spoločného bytu nijako nesúvisia s predmetom konania.

Ich uplatnenie je súčasťou konania o vyporiadanie BSM. Fotografie z obdobia pred 30.06.2020 sú
nepodstatné. Fotografie detí v spoločnom byte po 30.06.2020 tiež postrádajú akúkoľvek relevanciu k
predmetu sporu. K fotografii zo dňa 28.02.2021, teda ešte pred právoplatnosťou rozvodu manželstva,
uviedla, že žalovaný jej telefonoval, aby si prišla po zvyšné veci do bytu, a k fotografii zo dňa 24.12.2021
uviedla, že na naliehanie žalovaného prišla spoločného bytu, aby ich strávili spoločne aj s deťmi. Do

bytu prišla s dcérou ráno a po večeri z bytu odišla. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný ihneď po
odchode žalobkyne z bytu vymenil dňa 01.07.2020 zámok na dverách, čo je jasný dôkaz toho, že nemal
záujem ani vôľu, aby žalobkyňa mohla byt ďalej užívať. Žalobkyňa v piatich sms správach (zo dňa
08.11.2021, 25.02.2022, 17.03.2023, 28.09.2023 a 05.10.2023) žiadala žalovaného o vydanie kľúčov
pre účely sprístupnenia bytu. Žalobkyňa nepoprela, že v byte býval v rozhodnom období so žalovaným

aj ich spoločný syn a kým k nemu ako otcovi chcela chodiť dcéra D. na styk, tak aj ona. To však nemá
žiaden súvis s predmetom konania a uplatneným nárokom. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný
výšku uplatneného nároku nijako účinne nerozporoval.4. Žalovaný v duplike okrem iného uviedol, že tvrdenie žalobkyne o tom, že by bola s deťmi v byte len
na Štedrý deň v roku 2021, sú nepravdivé a žalobkyňa svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala.
Nie je pravdou, že by žalovaný ihneď vymenil zámok na byte, a že by do neho nemala žalobkyňa prístup.

K sms správam, v ktorých žalobkyňa žiadala o vydanie kľúčov od bytu, boli účelovo napísané a poslané
žalovanému za účelom získania dôkazu o tom, že žalobkyňa údajne nemá kľúč od bytu.

5. Žalobkyňa v podaní zo dňa 21.11.2023 vzala žalobu späť v časti prevyšujúcej sumu 6.474,95 Eur,
nakoľko Žalobné z vyčíslenej náhrady za nadužívanie bytu neodpočítal a polovicu vyčíslenie nákladov

uhrádzaných správcovi bytového domu a dodávateľovi elektriny a plynu. Žalobkyňa v podaní zo dňa
13.11.2024 vzala žalobu späť v časti prevyšujúcej sumu 6.395,94 Eur. Vzhľadom na späťvzatie žaloby
súd rozhodol v zmysle ust. § 144 a nasl. o čiastočnom zastavení konania.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi (listy vlastníctva na č.l. 5-9, odhady
realitných kancelárií o výške nájomného na č.l. 10-11, rozsudok o rozvode manželstva s doložkou

právoplatnosti na č.l. 12-16, sms-komunikácia na č.l. 46-50, faktúry VSE, a.s. na č.l. 66-73, vyúčtovania
správcu bytového domu na č.l. 74-75, fotografie na č.l. 118-124, rozsudok o úprave rodičovských práv
a povinností na č.l. 133-141, uznesenie o neodkladnom opatrení na č.l. 142-147, zápisnica o úkone zo
dňa 22.1.2024, rozsudky vo veci zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na č.l. 247-266),
ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:

6.1 Z LV č. XXXX, k. ú. B., súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 8
na G. B. H. H. F. 10 bytového domu so súp. č. XXXX nachádzajúcim sa v B. na ulici F. a postavenom na
pozemku parcela C-KN č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 434 m2, s podielom každého
vo výške 1.

6.2 Z rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 29P/148/2020-120, zo dňa 07.01.2021, súd zistil,
že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené, pričom rozsudok v tejto časti nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.03.2021.

6.3 Z sms správ zo dňa 08.11.2021, 25.02.2022, 17.03.2023, 28.09.2023 a 05.10.2023 súd zistil, že
žalobkyňa žiadala žalovaného o kľúče od spoločného bytu.

6.4 Podľa potvrdenia realitnej kancelárie ARCHEUS reality center s.r.o. bola výška mesačného
nájomného v roku 2020 v sume 400 - 430 Eur, v roku 2021 (január - december) v sume 450 -500 Eur,

v roku 2022 (január - december) v sume 520 - 550 Eur, v roku 2023 (január - september) v sume 550
- 580 Eur.

6.5 Podľa potvrdenia realitnej kancelárie JURECKÝ, s.r.o. bola výška mesačného nájomného v roku
2020 v sume 400 Eur a v rokoch 2021 až 2023 v sume 450 - 500 Eur.

6.6 Spoločnosť VSE, a.s. vyúčtovala žalovanému náklady za dodávku a distribúciu elektriny za obdobie
13.11.2020 - 11.11.2021 v sume 366,93 Eur (1931 kWh), za obdobie 12.11.2021 - 05.11.2022 sumu
268,09 Eur (1132 kWh), za obdobie 06.11.2022 – 03.11.2023 sumu 351,03 Eur (1536 kWh).

6.7 Správca bytovému domu vyúčtoval žalovanému za obdobie roka 2020 sumu 1.663,67 Eur, roka 2021
sumu 1.376,07 Eur, roka 2022 sumu 1.248,69 Eur, roka 2023 vo výške 1.558,64 Eur.

6.8 SPP, a.s. vyúčtoval žalovanému spotrebu plynu za obdobie 14.07.2020 - 22.02.2021 v sume 37,28
Eur, za obdobie 23.02.2021 do 17.02.2022 v sume 54,78 Eur, za obdobie 18.02.2022 – 15.02.2023

v sume 45,35 Eur, za obdobie 16.02.2023 – 16.02.2024 v sume 58,72 Eur.

6.9 Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že v byte bola iba raz, a to na Vianoce, na Štedrý deň, v roku 2020.
Odvtedy do bytu neprišla a to ani keď boli narodeniny detí, prípadne nejaké iné oslavy. Dôvodom jej
odchodu z bytu bolo psychické a fyzické násilie zo strany žalovaného.

6.10 Z výsluchu žalovaného súd zistil, že dňa 30.6.2020 prišli 4 autá s jej rodinnými príslušníkmi, ktorí
odniesli z bytu veci, pričom byt sa stal neschopný bývania. Následne sa on odsťahoval k svojim rodičom,
kde býval a mal uložené osobné veci, a naďalej chodieval pracovať do I., teda byt neužíval. Vymenilvložku, avšak žalobkyňa mala stále kľúč. Po 04.09.2020 sa žalobkyňa chcela znovu k nemu vrátiť, a
odvtedy začala aj kompletná rekonštrukcia ich bytu, ktorú riešila žalobkyňa s jeho otcom. Žalobkyňa si
účelovo zmenila adresu bydliska do obce C., hneď tri dni po rozvode. Žalobkyňa mala kľúče od bytu do

júla 2022, pričom do marca 2022 v tom byte aj bývala spolu s deťmi. V júli 2022 vymenil na byte zámky
z dôvodu, že mu žalobkyňa ukradla zlaté šperky. Po 30.06.2020 stále chodil pracovať turnusovo do I.,
pričom prácu tam ukončil v júli 2022 kvôli zdravotným problémom. Počas rekonštrukcie prespával so
svojim synom v predmetom byte. Rekonštrukcia bytu do obývaniaschopného stavu bola ukončená na
prelome novembra a decembra 2021.

6.11 Z výsluchu svedkyne, sestry žalobkyne, J. K., súd zistil, že v roku 2020 okolo sviatku sv. B. a B.,
dcéra žalobkyne poslala svojej babke, teda matke žalobkyne, SMS s textom „SOS“. Jej matka a so
susedou žalobkyňu vysťahovali, pričom pri vysťahovaní bola prítomná aj polícia. Žalobkyňa následne
šla bývať k rodičom do C.. Žalovaný tri dni po jej odchode vymenil zámky v byte. Žalobkyňa sa odvtedy
do bytu nevrátila a v septembri 2020 sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaný ide prerábať byt a vyzval ju,

aby si prevzala spotrebiče. Žalovaný býval v byte počas rekonštrukcie, ktorá trvala asi tak pol roka až
jeden rok. Žalobkyňa bola v byte na Vianoce 2021 iba na Štedrý deň.

6.12 Z výsluchu svedkyne, sestry žalobkyne, D. D., súd zistil, že začiatok konca vzťahu strán konania
nastal po tom čo žalobkyňa potratila. Žalobkyňa z bytu odchádzala, ale sa aj vracala, a vyvrcholilo to v

júni 2020. Večer dňa 29.06.2020 nebola doma, no v tom čase bývala u svojich rodičov. Po tom, čo sa
žalobkyňa odsťahovala z bytu prístup k nemu nemala, nakoľko žalovaný vymenil zámok. V septembri
2020 žalovaný zavolal žalobkyni, aby si prišla pre spotrebiče. Manžel svedkyne aj s kamarátom išli spolu
so žalobkyňou do bytu po spotrebiče, kde zistili, že žalovaný prerába byt, s čím jej sestra nesúhlasila. V
tom čase sa už nachádzali v rozvodovom konaní. Žalobkyňa sa iba raz po rozvode zdržala v byte, a to na

Štedrý deň v roku 2021. Nikdy v byte neprespala. Do bytu ju žalovaný nepustil, ani vtedy keď si prišla pre
deti, čakala pred dverami bytu. Chcela dať vypracovať znalecký posudok na predmetný byt, no žalovaný
jej nedal kľúče, aby znalec mohol prísť na ohliadku. Nevedela uviesť ako dlho trvala rekonštrukcia, avšak
žalovaný býval v tom byte aj počas rekonštrukcie, nakoľko aj deti chodili k žalovanému do tohto bytu.

6.13 Z výsluchu svedka, otca žalovaného, vyplynulo, že po rozvode manželstva žalobkyňa odišla z
bytu natrvalo, no následne sa vrátila na kratšie obdobia, či už na týždne, mesiace alebo pár dní. V
roku 2023 opätovne už odišla z tohto bytu. Do bytu chodil v čase keď mal niekto z rodiny meniny,
narodeniny, a častejšie počas rekonštrukcie bytu, ktorá skončila niekedy v roku 2022. To, že žalobkyňa
tam býva, usudzoval z toho, že keď prišiel na návštevu, tak v byte sa nachádzali jej veci, nejaké

oblečenie, či už pri dverách, alebo aj ďalej v byte. Rekonštrukciu realizoval svojpomocne on spolu so
svojim kamarátom. Pokiaľ sa opravovalo jadro bytu a WC, tak vtedy sa žalobkyňa v ňom nezdržiavala.
po ich rekonštrukcii sa v ňom zdržiavala na kratšie obdobia. S prerábkou sa začalo v decembri 2020,
pričom byt bol užívania schopný niekedy v druhom polroku 2022. Materiál kupovali so synom spolu.
Počas prestávok v rekonštrukcii žalovaný v byte býval. Žalovaný v byte nebýval tak max. týždeň, keď

sa robil záchod.

7. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou
podľa veľkosti podielov.

8. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru
účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci, to znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ
ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle ust. § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade,že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho
podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto
právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi

vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť.

9. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/184/2010, zo dňa 27.10.2010 nárok
spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu
vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom

je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich)
spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí
byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v
takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa
na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom
rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o

bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či
ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok
na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade,
ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože
v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom

oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento
spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné
ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou.

10. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/55/2009, zo dňa 21.12.2009 toto právo je

nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101
OZ. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia
o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva,
ktorésaopierajúoosobitnézákonnéustanovenia.Napokon,vprípadeprávapodielovéhospoluvlastníka
na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu,

nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž o to ani
vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci
bez právneho dôvodu a teda o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový
prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne
odpadol, prípadne získaný z nestatočných zdrojov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.

mája 2000 sp.zn. 2Cdo/141/1999). Vzhľadom na to, že žalobkyňa si uplatnila nárok za obdobie troch
rokov predchádzajúcich podaniu žaloby, súd námietku premlčania vznesenú žalovaným nepovažoval
za dôvodnú.

11. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa dňa 30.6.2020 opustila trvalo spoločnú

domácnosť, odvtedy sa už do bytu trvalo nevrátila. Uvedené potvrdili svedkyne, ako aj rozsudok o
rozvode manželstva, podľa ktorého strany neviedli od toho času spoločnú domácnosť. Dokumentuje to
aj e-mail z 01.07.2020 a sám žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe na str. 4 potvrdil. Taktiež v konaní
nebolo preukázané, že by sa žalobkyňa do bytu následne vrátila bývať. Skutočnosť, že žalobkyňa
trávila jeden, pripadne aj viacero dní v byte v rámci návštevy bez prenocovania (napr. 24.12.2021)

nemožno bez ďalšieho považovať za užívanie bytu. Z výpisu sms správ predložených žalobkyňou
vyplýva, že žalobkyňa nemala prístup k bytu, nakoľko žalovaného viackrát neúspešne žiadala o vydanie
kľúčov od nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu súd nepovažoval výpoveď svedka, otca žalovaného, o tom,
že žalobkyňa sa k žalovanému vrátila, a natrvalo odišla až v roku 2023, za hodnovernú. Okrem toho
sama žalobkyňa potvrdila, že v roku 2022 už mala nový vzťah. Tiež by nepodávala návrh na nariadenie

výkonu rozhodnutia vo februári 2022.

12. Naopak to, že sa žalovaný byt obýval a teda užíval, preukazujú nielen faktúry jednotlivých
dodávateľov služieb a vyúčtovania za správy bytu, ale aj samotná výpoveď otca žalovaného, ktorý
uviedol, že okrem jedného týždňa žalovaný v byte býval aj počas trvania rekonštrukcie. Renovácia

bytu pritom netrvala tri roky (t.j. žalované obdobie) tak, ako sa o tom žalovaný snažil presvedčiť súd.
Sám žalovaný vo vyjadrení k žalobe totiž uviedol, že rekonštrukcia začala 04.09.2020 a v konaní
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva uviedol rok rekonštrukcie 2020. To, že strany konania spolu
strávili Štedrý deň v roku 2021 svedčí o tom, že minimálne už v tom čase musel byť predmetný bytv užívaniaschopnom stave. Z tohto pohľadu sa javí tvrdenie žalovaného o dobe trvania obnovy bytu
za nepresvedčivé, čo dokazujú aj ním predložené fotografie o priebehu rekonštrukcie na č.l. 100-117,
ktoré boli vyhovené prevažne v roku 2020 v mesiacoch september až november. Podľa názoru súdu

predložené pokladničné doklady tiež nie sú relevantným dokladom preukazujúcim trvanie ako aj stav
rekonštrukcie, pričom obsahujú aj položky, ktoré s rekonštrukciou bytu nesúvisia (napr. pásovina a i.).

13. Skutočnosť, že v byte býval aj spoločný syn strán konania nemá na predmetný spor žiadny vplyv,
nakoľko syn nie je spoluvlastníkom bytu. Taktiež nie sú relevantné okolnosti nadobudnutia bytu, či

splácania hypotekárneho úveru zaťažujúceho byt.

14. V zmysle judikatúry súdov za ekvivalentnú peňažnú náhradu za neužívanie bytu možno považovať
sumu zodpovedajúcu všeobecnej hodnote nájmu, teda obvyklý nájom pri obdobných nehnuteľnostiach
v tejto lokalite, ktorý by za užívaný priestor musel takto užívajúci zaplatiť za predpokladu, žeby neužíval
plochu zodpovedajúcu spoluvlastníckemu podielu spoluvlastníka. Súd v danom prípade vychádzal

z priemeru hodnôt uvedených realitnými kanceláriami po odpočítaní nákladov, ktoré žalovanému vznikli
v súvislosti so samotným užívaním bytu, resp. ich pomernej časti. Okrem toho žalovaný uplatnený nárok
nespochybnil, čo do jeho výšky.

15. Súd zároveň priznal žalobkyni úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a to od 26.01.2024, teda dňa nasledujúceho po
doručení žaloby žalovanému (25.01.2024). Ku dňu bola základná úroková sadzba ECB vo výške 4,50
%.. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich túto sadzbu zamietol.

16. Súd zamietol návrh na vykonanie výsluchu svedka, L. L., z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko

tento bol vypočutý už v inom konaní, v ktorom vypovedal len ohľadom toho, či sa žalobkyňa zdržiavala
v byte iba jeden deň (5.12.2022). Súd taktiež nevykonal dokazovanie

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 a 256 ods. 1 CSP.
Žalobkyňa sčasti zavinila zastavenie konania čo možno považovať za jej neúspech v konaní. Žalobkyňa

boli vo vzťahu k žalobcovi v pomere žalovanej sumy k priznanej sume úspešná v rozsahu 70 % po
zaokrúhlení a neúspešná v rozsahu 30 %. Miera úspechu žalobkyne tak činí 40 %. O výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozsudku postupom podľa § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.