Rozsudok – Rodina a mládež ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 10, 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/65/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723010412

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Vojtko

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:7723010412.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Stanislav Vojtko, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
10.2.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. B., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom C. D. XXX, E. A., t.č. na neznámom mieste,

j e v i n n ý , ž e

ako otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, je v zmysle Zákona o rodine povinný prispievať na výživu svojej

dcéry, pričom rozsah vyživovacej povinnosti mu bol určený právoplatným rozsudkom Okresného sudu
Michalovce č. k. 29P/47/2022 zo dňa 02.12.2022 tak, že na výživu dcéry má prispievať sumou vo výške
150,- € mesačne vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky G. H.. Túto svoju vyživovaciu
povinnosť si v mieste trvalého bydliska a inde neplní, čím za obdobie od septembra 2020 doposiaľ na
výživnom dlhuje sumu vo výške 5.007,77 €,

t e d a

- najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil si úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného
a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Trestného zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal dňa 27.7.2023 obžalobu na A. B. za prečin
zanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1ods.3písm.b/Trestnéhozákona,ktoréhosamaldopustiť
tak, že ako otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, je v zmysle Zákona o rodine povinný prispievať na výživu svojej
dcéry, pričom rozsah vyživovacej povinnosti mu bol určený právoplatným rozsudkom Okresného sudu
Michalovce č. k. 29P/47/2022 zo dňa 02.12.2022 tak, že na výživu dcéry má prispievať sumou vo výške
150,- € mesačne vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky G. H.. Túto svoju vyživovaciu

povinnosť si v mieste trvalého bydliska a inde neplní, čím za obdobie od 26.5.2022 doposiaľ na výživnom
dlhuje sumu vo výške 2.887,64 €.

Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného A. B., nakoľko na základe opatrenia
tunajšieho súdu zo dňa 11.10.2024 sa konanie pred súdom vykonávalo proti obžalovanému ako konanie

proti ušlému. Predvolanie na hlavné pojednávanie bolo pritom obžalovanému doručované na adresu,
ktorú obžalovaný uviedol v prípravnom konaní ako adresu na doručovanie písomností, a zároveň bolo
zverejnené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdu. Hlavné pojednávanie súd vykonal za
prítomnosti obhajcu obžalovaného, ktorý bol obžalovanému ustanovený z dôvodu povinnej obhajoby.

Na hlavnom pojednávaní súd následne vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu
obžalovaného A. B., výsluchom svedkyne G. H., a prečítaním listinných dôkazov.

Na návrh prokurátora súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovaného A. B.
zo dňa 24.5.2023, ktorý uviedol, že si je vedomý toho, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce mu

bolo určené výživné na jeho dcéru F. B., nar. XX.X.XXXX, ktorú má so svojou bývalou priateľkou G. H.,
ktorá jej bola zverená. Podľa tohto rozsudku ho súd zaviazal prispievať na výživu svojej dcéry sumou
150 ,- € mesačne vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Obžalovaný ďalej uviedol,
že doposiaľ zaplatil na dcéru len jednu čiastku vo výške 35 ,- € a viac výživné neposlal. Uvedomuje
si, že na výživnom dlhuje sumu okolo 2.600 ,- €, avšak ako živnostník nemá žiaden príjem, nakoľko

v podnikaní sa mu nedarí. Následne obžalovaný uviedol, že ľutuje svoje konanie a bude sa snažiť dlh
čím skôr vyrovnať a potom už bude platiť výživné pravidelne.

Svedkyňa G. H. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný, ktorý bol jej druhom,
od právoplatného rozsudku Okresného súdu Michalovce neplatí výživné pravidelne. Odvtedy zaplatil v

novembri 2023 sumu 150,- €, v októbri 2023 sumu 150,- € a v septembri 2023 sumu 100,- €. Obžalovaný
však neplatil výživné ani pred rozsudkom Okresného súdu Michalovce, t.j. ani potom, čo v septembri
2020 odišiel z ich spoločnej domácnosti. Doposiaľ tak obžalovaný dlhuje na výživnom sumu 5.707,77 €.
Svedkyňa následne uviedla, že má vedomosť, že obžalovaný v súčasnosti pracuje na rôznych stavbách
v Holandsku, čo svedkyňa zistila zo správ obžalovaného na sociálnych sieťach.

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 2.12.2022, sp. zn. 29P/47/2022, bola maloletá F.
B., nar. XX.X.XXXX, zverená do osobnej starostlivosti matky G. H., pričom otec A. B. bol zaviazaný
prispievať na výživu maloletej sumou 150 ,- € mesačne vždy do 10-teho dňa v mesiaci k rukám matky
počnúc podaním návrhu dňa 25.5.2022. Dlžné výživné za obdobie od 26.5.2022 do 30.11.2022 vo

výške 920 ,- € súd povolil obžalovanému zaplatiť v 10-tich mesačných splátkach vo výške 92 ,- € spolu
s bežným výživným. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.1.2023 a vykonateľnosť dňa 4.1.2023.

Podľa oznámenia o narodení maloletej F. B., nar. XX.X.XXXX, je otcom maloletej obžalovaný A. B..

Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 6.6.2023 obžalovaný A. B.
bol od 10.2.2020 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že mu vznikol pracovný
pomer u zamestnávateľa Yazaki Wiring Technologies Slovakia s.r.o. Obžalovaný doposiaľ nepoberá
žiadnu sociálnu dávku, pričom je za neho vyplácané náhradné výživné.Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 6.6.2023 bolo za mesiace
február až jún 2023 vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú osobu F. B., nar. XX.X.XXXX, vo výške
150 ,- € mesačne.

Zo správy obchodnej spoločnosti Yazaki Wiring Technologies Slovakia s.r.o. vyplýva, že obžalovaný A.
B. bol v tejto spoločnosti zamestnaný naposledy od 10.2.2020 do 28.2.2020, pričom pracovný pomer
bol skončený v skúšobnej dobe na podnet zamestnávateľa. Dochádzka do zamestnania obžalovaného
nebola vyhovujúca. Vyživovaciu povinnosť nenahlásil.

Podľa správy Sociálnej poisťovne zo dňa 3.5.2023 obžalovaný A. B. nebol za obdobie od 1.1.2020
doposiaľ poberateľom dávky v nezamestnanosti, dávky nemocenského poistenia, dávky úrazového
poistenia ani dávky dôchodkového poistenia.

PodľavýpisuzoživnostenskéhoregistraobžalovanýA.B.jeregistrizapísanýod7.9.2020akopodnikateľ

pod obchodným menom A. B. – Charlottka s predmetom podnikania – prípravné práce k realizácii stavby
a dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov.

Zo správy Daňového úradu Košice vyplýva, že obžalovaný A. B. je registrovaný k dani z príjmov fyzickej
osoby a k dani z príjmov zo závislej činnosti, avšak od roku 2020 obžalovaný daňové priznanie k dani

z príjmov fyzickej osoby nepodal.

Podľa správy OR PZ Michalovce, Okresný dopravný inšpektorát, obžalovaný A. B. nemá evidované
žiadne motorové vozidlá.

Podľa správy Geodetického a kartografického ústavu Bratislava obžalovaný A. B. nemá evidované
žiadne nehnuteľnosti.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd zato, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku, a spáchal ho obžalovaný. Obžalovaný sa k neplateniu výživného pri výsluchu

v prípravnom konaní priznal, pričom jeho výpoveď potvrdzuje aj výpoveď svedkyne G. H., ktorá uviedla,
že skutočne obžalovaný od septembra 2020, kedy opustil ich spoločnú domácnosť, neplatí pravidelne
výživné na svoju dcéru F. B., pričom doposiaľ uhradil za uvedené obdobie, teda viac ako 4 roky, celkovo
iba 400 ,- €. Obžalovaný sa síce bránil, že nemohol platiť výživné na svoju dcéru z dôvodu, že sa
mu nedarí v podnikaní, avšak ako otec maloletej F. bol v zmysle § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z.

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.
396/2005 Z.z.) povinný prispievať na jej výživu minimálne vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, a to bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

Za obdobie od 1.10.2020 do 30.6.2021, kedy bola suma životného minima na nezaopatrené dieťa
vo výške 98,08 €, bol obžalovaný povinný plniť si vyživovaciu povinnosť minimálne vo výške 29,42 €
mesačne, čo predstavuje celkovo za dané obdobie sumu 264,78 € (výživné za 9 mesiacov po 29,42 €).

Za obdobie od 1.7.2021 do 25.5.2022, kedy bola suma životného minima na nezaopatrené dieťa vo

výške 99,56 €, bol obžalovaný povinný plniť si vyživovaciu povinnosť minimálne vo výške 29,87 €
mesačne, čo predstavuje celkovo za dané obdobie sumu 322,78 € (výživné za 10 mesiacov po 29,87
€ + výživné za 25 dní vo výške 24,08 €).

Za obdobie od 26.5.2022 do 31.1.2025, bol obžalovaný na základe rozsudku Okresného súdu

Michalovce zo dňa 2.12.2022, sp. zn. 29P/47/2022, povinný plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške
150 ,- € mesačne, čo predstavuje celkovo za dané obdobie sumu 4.820 ,- € (dlžné výživné vo výške
920 ,- € + bežné výživné za 26 mesiacov po 150 ,- € vo výške 3.900 ,- €).

Celkovo bol teda obžalovaný povinný zaplatiť na výživnom za obdobie od 1.10.2020 do 31.1.2025 sumu

5.407,77 €. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný podľa tvrdenia svedkyne G. H. uhradil za dané obdobie
sumu 400 ,- €, dlhuje tak obžalovaný na výživnom sumu 5.007,77 €. Z tohto dôvodu súd upravil skutok
uvedený v obžalobe v tom smere, že obžalovaný za obdobie od septembra 2020 doposiaľ dlhuje na
výživnom sumu 5.007,77 €.Súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Trestného zákona, keďže naplnil skutkovú podstatu tohto prečinu po objektívnej stránke tak, že od

septembra 2020 do 31.1.2025, t.j. najmenej 2 mesiace v priebehu 2 rokov, si neplnil svoju zákonnú
povinnosť prispievať na výživu svojej dcéry F. B. tak, ako mu to vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 3 zákona
č. 36/2005 Z.z. a následne od 26.5.2022 z rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 2.12.2022,
sp. zn. 29P/47/2022. Konanie obžalovaného bolo potrebné posúdiť aj podľa § 207 ods. 3 písm. b/
Trestného zákona, nakoľko obžalovaný tento trestný čin spáchal závažnejším spôsobom konania, ktorý

súd videl v tom, že ho páchal po dobu viac ako 4 roky, čo možno posudzovať ako dlhší čas podľa §
138 písm. b/ Trestného zákona. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, súd vyhodnotil, že obžalovaný konal
v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b/ Trestného zákona, nakoľko obžalovaný vedel, že je povinný
platiť výživné, pričom za obdobie viac ako 4 rokov neprejavil okrem zaplatenia vyššie uvedených 400 ,-
€ žiadnu snahu platiť výživné, a to ani v minimálnej zákonnej výške, o prácu v spoločnosti Yazaki Wiring
Technologies Slovakia s.r.o. prišiel z dôvodu nevyhovujúcej dochádzky, pričom na úrade práce sa už

opätovne neuchádzal o zamestnanie.

Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Zo správy Obce Falkušovce zo dňa 5.6.2023 vyplýva, že správanie obžalovaného A. B. nebolo v obci
prejednávané komisiou verejného poriadku.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR obžalovaný A. B. sa doposiaľ dopustil šiestich

priestupkov na úseku dopravy, štyroch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a jedného
priestupku krádeže.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný A. B. bol doposiaľ 6 krát súdne trestaný, naposledy
rozsudkom Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 25.10.2022, sp. zn. 4T/29/2022, za prečin krádeže

podľa § 212 ods. 1 písm. a/, b/ Trestného zákona, začo mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní
150 hodín.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol od roku 2012 doposiaľ už 6 krát súdne trestaný, z toho 5 krát
trestom odňatia slobody, mal súd zato, že obžalovanému je potrebné opäť ukladať trest odňatia slobody.

Pri určovaní výmery trestu odňatia slobody súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného,
nakoľko k spáchaniu trestného činu sa priznal a úprimne ho oľutoval. Priťažujúcou okolnosťou bola u
obžalovaného podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona skutočnosť, že obžalovaný už bol za trestný čin

odsúdený.

Po prihliadnutí na všetky vyššie uvedené kritéria na ukladanie trestu, najmä na závažnosť trestného
činu, súd dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej hranici vo výmere 18 mesiacov
bude dostatočné na prevýchovu obžalovaného a zároveň takýto trest bude plniť aj funkciu generálnej

prevencie. Vzhľadom k tomu, že od posledného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Košice –
okolie zo dňa 25.10.2022, sp. zn. 4T/29/2022, uplynulo už viac ako 2 a pol roka, pričom odsúdený
odvtedy viedol riadny život, nepovažoval súd výkon tohto trestu za nevyhnutný, a preto mu jeho výkon
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením
rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na
Okresnom súde Michalovce.