Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoCsp/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3723201171
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3723201171.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.IvanyŠlesarovej
a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Silverside
Financialservices,s.r.o.,IČO:51179172,sosídlomRužovádolina6,Bratislava-mestskáčasťRužinov,
zastúpený: VIVID LEGAL, s. r. o., IČO: 36 807 915 so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava - mestská
časť Ružinov, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpená: Advokátska

kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., IČO: 47 254 181, so sídlom F. Urbánka 797/14, Púchov, v
spore o zaplatenie 5.873,68 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín č. k. PB-6Csp/18/2023-103 zo dňa 18. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie výrokom I. rozsudku konanie podľa § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) zastavil v časti o zaplatenie sumy 1.520,34
EUR a úrokov z omeškania nad priznané úroky z omeškania vo výroku II. rozsudku, vzhľadom k tomu,
že žaloba bola vzatá späť v časti o zaplatenie sumy 1.520,34 EUR pozostávajúcej zo zmluvnej pokuty
vo výške 964,82 EUR a poistného vo výške 552,52 EUR a úrokov z omeškania zo súm prevyšujúcich
výšku jednotlivých dlžných splátok úveru. Výrokom II. rozsudku s poukazom na § 497 Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. a), § 11 ods. 2 zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
(ďalej zákon o spotrebiteľských úveroch), § 44 ods. 1 a 3, § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii, § 52, § 53 ods. 1 a 3, § 53 ods. 4 písm. k), § 53 ods. 5, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1 a 2,
Občianskeho zákonníka, § 3 a § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní
od právoplatnosti rozsudku sumu 9.293,93 EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 4 104,11 EUR od 01.10.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

160,61 EUR od 21.10.2020 do 03.06.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 160,61 EUR
od 04.06.2021 do 14.06.2021, zo sumy 160,61 EUR od 21.11.2020 do 14.06.2021, zo sumy 51,02 EUR
od 15.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR od 21.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR
od 21.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR od 21.01.2021 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR
od 21.02.2021 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR od 21.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR
od 21.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR od 21.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR

od 21.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR od 21.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR
od 21.08.2021 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR od 21.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR
od 21.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR od 21.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EURod 21.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR od 21.01.2022 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR
od 21.02.2022 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR od 21.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR
od 21.04.2022 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR od 21.05.2022 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR

od 21.06.2022 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR od 21.07.2022 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR
od 21.08.2022 do zaplatenia, zo sumy 160,61 EUR od 21.09.2022 do zaplatenia, zo sumy 19,84 EUR
od 21.05.2020 do 28.07.2020, zo sumy 19,84 EUR od 21.06.2020 do 28.07.2020, zo sumy
19,84 EUR od 21.07.2020 do 28.07.2020, zo sumy 19,84 EUR od 21.08.2020 do 14.09.2020, zo sumy
19,84 EUR od 21.10.2020 do 19.03.2021, zo sumy 19,84 EUR od 21.11.2020 do 14.06.2021, zo sumy

19,84 EUR od 21.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 19,84 EUR od 21.01.2021 do zaplatenia, zo sumy
19,84 EUR od 21.02.2021 do zaplatenia, zo sumy 19,84 EUR od 21.03.2021 do zaplatenia, zo sumy
19,84 EUR od 21.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 19,84 EUR od 21.05.2021 do zaplatenia, zo sumy
19,84 EUR od 21.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 19,84 EUR od 21.07.2021 do zaplatenia, zo sumy
19,84 EUR od 21.08.2021 do zaplatenia, zo sumy 19,84 EUR od 21.09.2021 do zaplatenia,
zo sumy 19,84 EUR od 21.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 19,84 EUR od 21.11.2021 do zaplatenia, zo

sumy 19,84 EUR od 21.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 19,84 EUR od 21.01.2022 do zaplatenia, zo
sumy 19,84 EUR od 21.02.2022 do zaplatenia, zo sumy 19,84 EUR od 21.03.2022 do zaplatenia, zo
sumy 19,84 EUR od 21.04.2022 do zaplatenia, zo sumy 19,84 EUR od 21.05.2022 do zaplatenia,
zo sumy 19,84 EUR od 21.06.2022 do zaplatenia, zo sumy 19,84 EUR od 21.07.2022 do zaplatenia, zo
sumy 19,84 EUR od 21.08.2022 do zaplatenia. Výrokom III. priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 70 % podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP.

1.2. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu (Silverside, a. s. v konkurze, so sídlom
Plynárenská 7/B, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560) sa pôvodne podanou žalobou
voči žalovanej domáhal zaplatenia istiny 5.873,68 EUR, poistného vo výške 1.091,20 EUR, zmluvných

úrokov vo výške 2.996,61 EUR, zmluvnej pokuty vo výške 964,82 EUR, sumy vynaložených
nákladov vo výške 7,00 EUR s príslušenstvom. Žalovanej ako fyzickej osobe žalobca na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere číslo (variabilný symbol) XXXXXXXXX uzavretej dňa 09.12.2019 poskytol
spotrebiteľský úver vo výške 6.200,- EUR so zmluvným úrokom vo výške: 18,94 % p.a. Dňa
29.09.2022 bolo v Obchodnom vestníku SR č. 187/2022 pod číslom K056351 zverejnené

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.09.2022, sp. zn. 31K/25/2022, ktorým Okresný súd
Bratislava I vo výroku I. rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti Silverside, a. s. v
konkurze. Dňa 04.05.2023 bolo v Obchodnom vestníku SR č. 85/2023 pod číslom K024068 zverejnené
Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.04.2023, sp. zn. 31K/25/2022, ktorým
Okresný súd Bratislava I vo výroku II. rozhodol o tom, že do funkcie správcu ustanovuje spoločnosť

UBC 2020, k. s., so sídlom kancelárie Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, číslo správcu: 2009. Právny
predchodca žalobcu na základe zmluvy poskytol žalovanej úver, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať
prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške 160,61 EUR. Žalovaná dňa 09.12.2019
uzavrela so žalobkyňou zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č. 682211083.
Uzavretie zmluvy o zabezpečení poistenia bolo dobrovoľné a nebolo podmienkou poskytnutia

úveru dlžníkovi a tiež nebolo ani podmienkou uzavretia zmluvy. Žalovaná sa zaviazala splácať
mesačnénákladyspojenéspoistenímvyplývajúcimzozmluvyozabezpečenípoisteniavovýške 19,84
EUR, a to vždy spolu s pravidelnou mesačnou splátkou úveru. Žalovaná sa dostala so splácaním úveru,
ako aj so splácaním mesačných nákladov spojených s poistením do omeškania. Právny predchodca
žalobcu upomienkou č. 1 zo dňa 27.10.2020 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky

úveru, ako aj na úhradu nákladov za vystavenie upomienok v zmysle Sadzobníka poplatkov a súčasne
upozornil žalovanú, že si uplatňuje zmluvné a zákonné nároky spojené s omeškaním, t. j. zmluvnú
pokutu a úrok z omeškania. Výzvou s názvom „Posledná výzva“ zo dňa 24.11.2020 vyzval žalovanú
na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky úveru a súčasne upozornila žalovanú, že si od omeškania s
úhradou príslušnej splátky uplatňuje zmluvné a zákonné nároky spojené s omeškaním, t. j. zmluvnú

pokutu a úrok z omeškania, vymáhanie nárokov právneho predchodcu žalobcu môže byť odovzdané
do mandátnej správy a že pokiaľ dlžná suma akejkoľvek mesačnej splátky nebude uhradená a s jej
úhradou bude žalovaná v omeškaní so splácaním viac ako 3 mesiace, právny predchodca žalobcu
môže pristúpiť k zosplatneniu celého dlhu zo zmluvy. Nakoľko bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu
zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 29.09.2022, účinok zosplatnenia nastal dňa 30.09.2022 ex

lege. Písomným podaním zo dňa 21.6.2023 právny predchodca žalobcu po výzve súdu vzal žalobu
čiastočne (v sume 119, 04 EUR) späť, čo do žiadanej istiny - poistného pôvodne vo výške 1.091,20 EUR
a ďalej žiadal sumu istiny poistného vo výške 972,16 EUR.1.3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že právny predchodca žalobcu sa nechal zastúpiť
splnomocnencom (finančným agentom) na uzavretie zmluvy, ktorý zmluvu o spotrebiteľskom
úvere na refinancovanie formulárového charakteru nechal podpísať žalovanej ako spotrebiteľovi tak,

že podmienky zmluvy vypĺňal splnomocnenec bezprostredne po položení otázky žalovanej, ktoré sú
zahrnuté v zmluve. S odkazom na § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, za neprijateľnú podmienku
je potrebné považovať aj neuvedenie druhu spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. a)
zákona o spotrebiteľských úveroch ako jednej z podstatných obsahových náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetná zákonná požiadavka nie je splnená,

ak podstatná náležitosť, akou druh spotrebiteľského úveru nepochybne je, vyplýva iba nepriamo z
definície iného pojmu v rámci všeobecných obchodných podmienok poukazom na právnu úpravu
ustanovenú v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Konanie právneho predchodcu žalobcu vykazuje
znaky obchodnej praktiky v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti z dôvodu, že
vybočuje z pravidiel čestnej obchodnej praxe a všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v oblasti
jeho činnosti. Aj keď je v zmluve uvedené, že spotrebiteľ prehlasuje, že pred uzavretím zmluvy bol

písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami na túto zmluvnú podmienku nemožno prihliadať a
je potrebné ju posúdiť ako neprijateľnú a je potrebné konštatovať, že táto zmluvná podmienka je v
rozpore s požiadavkou dobrej viery, zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, lebo na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s
obsahom zmluvy formulárového charakteru. Ide o nezanedbateľné nebezpečenstvo spočívajúce v tom,

že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv, resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem,
že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že podpisom prehlásil, že bol písomne
oboznámený so zmluvnými podmienkami. Takéto prehlásenie spotrebiteľa nepreukazuje dostatočne,
že zabezpečil informovanie ešte pred uzatvorením zmluvy, a teda že si splnil túto povinnosť. Právny
predchodca žalobcu pri svojej činnosti využíval nekalé obchodné praktiky, ktoré zákon zakazuje a ktoré

môžu negatívne vplývať na spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní o obchodnej transakcii. Skutočnosť, že
neinformoval spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ani o zmluve o
spotrebiteľskom úvere, jasne a určito o podstatných podmienkach zmluvy, značne obmedzil jeho
schopnosť urobiť rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.
V dôsledku takéhoto konania dochádza k porušeniu ekonomického záujmu spotrebiteľa vo veľkom

rozsahu. Takýto postup je teda treba vyhodnotiť ako porušenie zákazu používania nekalej obchodnej
praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na
§ 7 ods. 2 písm. a) a b) zákona o ochrane spotrebiteľa, preto je zmluva o úvere neplatná.

1.4.Súdprvejinštancievykonaldokazovanieoboznámenímsasuznesením sp.zn.31K/25/2022
zodňa24.04.2023,uznesenímsp.zn.31K/25/2022zodňa22.09.2022,platobnoudisciplínoukzmluveo
spotrebiteľskomúverenarefinancovanieč.XXXXXXXXX,zmluvouozabezpečenípoisteniaschopnosti
splácať úver č. XXX XXX XXX zo dňa 09.12.2019, predpisom splátok zo dňa 09.12.2019, poslednou
výzvou zo dňa 24.11.2020 vrátane doručenky, sadzobníkom poplatkov zo dňa 09.12.2019, upomienkou

č. 1 zo dňa 27.10.2020 vrátane doručenky, zmluvou o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie zo
dňa 09.12.2019, informáciou o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej hodnote
RPMN zo dňa 09.12.2019, kópiou občianskeho preukazu žalovanej, pracovnou zmluvou žalovanej zo
dňa 28.12.2018, správou z Centrálneho registra exekúcií, správou z Registra insolvencií, správou z
Registra úverov zo dňa 06.12.2019, správami z Registra úverov, štandardnými európskymi informáciami

o spotrebiteľskom úvere, sumárom bonity žalovanej, kópiou vodičského preukazu, listom „Splatenie
spotrebiteľskéhoúverupredlehotousplatnosti“zodňa05.12.2019,výpisomzúčtužalovanej,výplatnými
páskami žalovanej, žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 06.12.2019,
prehľadom platieb žalovanej.

1.5. Uviedol, že dňa 06.12.2019 žalovaná požiadala právneho predchodcu žalobcu o
poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 6.200 EUR. V žiadosti uviedla, že vlastní byt, je vydatá, má
vyživovaciu povinnosť k 1 osobe, má stredoškolské vzdelanie s maturitou, je zamestnaná ako čašníčka
od 01.01.2019 v spoločnosti KMGG, s.r.o. a jej mesačný čistý príjem predstavuje sumu 611,57 EUR,
jej mesačné výdavky sú v sume 306,16 EUR. Má záväzky na refinancovanie v sume 110,26 EUR

mesačne (v celkovej výške 3.776,88 EUR). Súčasťou žiadosti bolo čestné vyhlásenie žalovanej, že
nie je politicky exponovanou osobou, nie je sankcionovanou osobou, nebol na jej majetok vyhlásený
konkurz alebo povolená reštrukturalizácia, nie je v omeškaní s plnením svojich záväzkov voči iným
veriteľom, nie je vedený súdny spor alebo iné súdne alebo administratívne či iné konanie, ktoré bymohlo ovplyvniť jej schopnosť splniť je jej záväzky zo záväzkového vzťahu. Všetky informácie, údaje
a vyhlásenia v žiadosti a jej prílohách sú úplné, pravdivé a nezamlčala žiadne skutočnosti, ktoré by
mohli ovplyvniť posúdenie jej žiadosti a je si vedomá, že informácie a údaje, ktoré

tejto žiadosti uviedla slúžia ako podklad pre posúdenie jej schopnosti splácať požadovaný úver. Právny
predchodca žalobcu vykonal lustráciu žalovanej v Centrálnom registri exekúcií, v Registri insolvencií
a Registri úverov a vykonal sumár príjmov a výdavkov žalovanej. Dňa 09.12.2019
uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie,
na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 6.200 EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať

v pravidelných mesačných splátkach po 160,61 EUR s dátumom prvej splátky 20.01.2020, termínom
konečnej splatnosti úveru 20.12.2024, úrokovej sadzbe 18,94 % ročne, RPMN 20,36 %, priemernej
RPMN 11,78 %, dobe trvania zmluvy na dobu určitú do 20.12.2024, splatnosťou pravidelnej splátky
20. deň v mesiaci, celkovej čiastke na zaplatenie 9.636,90 EUR. Dňa 09.12.2019 právny predchodca
žalobcu so žalovanou uzatvorili zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č. XXX XXX
XXX, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala platiť poistné vo výške 0,32 % z istiny poskytnutého

úveru za každé poistné obdobie, t. j. mesačné náklady spojené s poistením predstavovali sumu 19,84
EUR. Zo sadzobníka poplatkov účinného od 01.07.2018 vyplýva, že vystavenie 1. listovej upomienky
pri oneskorenej úhrade je spoplatnené sumou 3 EUR a vystavenie listovej upomienky s informáciou o
možnosti odovzdania pohľadávky do mandátnej správy a o možnosti zosplatnenia je spoplatnené sumou
4 EUR. Upomienkou č. 1 zo dňa 27.10.2020 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu

dlžnej sumy 199,03 EUR. Uvedenú výzvu žalovaná prevzala dňa 30.10.2020, čo vyplýva z pripojenej
doručenky. Výzvou zo dňa 24.11.2020 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu dlžnej
sumy 401,16 EUR. Zároveň žalovanú upozornil, že vymáhanie jej nárokov môže byť voči žalovanej
odovzdané do mandátnej správy. Uvedenú výzvu žalovaná prevzala dňa 27.10.2020, čo vyplýva z
pripojenej doručenky. Z prehľadu platieb žalovanej vyplýva, že žalovaná na predmetný úver uhradila

celkovo sumu 995,72 EUR, z toho suma 323,96 bola započítaná na istinu, suma 218,24
EUR bola započítaná na poistenie, suma 438,13 EUR bola započítaná na úroky a suma 15,42 EUR na
poplatky. Listom zo dňa 05.12.2019 právny predchodca žalobcu na základe žiadosti oznámil žalovanej
zostatok úveru v celkovej výške 3.776,88 EUR pre prípad predčasného splatenia.

1.6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 09.12.2019 uzatvoril
právny predchodca žalobcu so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol
žalovanej poskytnutý úver vo výške 6.200 EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať za podmienok
uvedených v zmluve. Zároveň právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvorili dňa 09.12.2019
aj zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č. XXX XXX XXX. V prejednávanej veci

ide jednoznačne o spotrebiteľské zmluvy, na ktoré je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Výška splátky ako aj splatnosť každej splátky ako aj ostatné podmienky
boli zrejmé a zistiteľné zo zmluvy, ktorú žalovaná vlastnoručne podpísala. Súd prvej
inštancie mal za to, že zmluva bola riadne a platne uzatvorená a obsahovala predpísané náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. V tomto smere považoval námietky žalovanej za neopodstatnené. Vo vzťahu k námietke
žalovanej ohľadom formulárového charakteru zmluvy, v dôsledku čoho nemala možnosť ovplyvniť obsah
zmluvy a individuálne dohodnúť zmluvné podmienky, súd prvej inštancie uviedol, že takýto typ zmlúv
právny poriadok nezakazuje, v spotrebiteľských vzťahoch v súlade, resp. v nesúlade s

platnou právnou úpravou súd posudzuje len používanie neprijateľných zmluvných podmienok. Žalovaná
ako klient mala možnosť obsah spotrebiteľskej zmluvy v obmedzenom rozsahu
ovplyvniť, mala možnosť dohodnúť špecifické náležitosti zmluvy, napr. výšku úveru, termíny splatnosti
splátok, ich výšku, ako aj dobu trvania zmluvného vzťahu, prípadne ďalšie náležitosti. Ak žalovaná
so zmluvnými podmienkami nesúhlasila a ich obsah nemohla ovplyvniť, predmetnú

zmluvu nemusela uzatvoriť. Použitie formulárového vyhotovenia zmluvy automaticky neznamená, že
sa spotrebiteľ nemôže s obsahom zmluvy oboznámiť a s obsahom zmluvy nesúhlasí, v
danom prípade zmluvné dojednania spolu s údajmi na tlačive žalovaná potvrdila podpisom. Vo vzťahu
k námietke žalovanej, že zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v podobe neuvedenia
označenia druhu spotrebiteľského úveru, súd prvej inštancie uviedol, že v hornej časti zmluvy je veľkým

písmom uvedené: ZMLUVA O SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE NA REFINANCOVANIE. Z uvedeného
vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a)
zák. č. 129/2010 Z. z., t. j. názov zmluvy i druh spotrebiteľského úveru. Preskúmaním zmluvy
súd prvej inštancie zároveň nezistil žalovanou tvrdené skutočnosti, že konanie právneho predchodcužalobcu vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky. Zo žalobkyňou predložených dokladov vyplynulo,
že právny predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru žalovanej skúmal jej bonitu. Okrem žalovanou
poskytnutých údajov o priemernom čistom mesačnom príjme žalovanej, jej výdavkoch, disponoval

pracovnou zmluvou žalovanej, výpismi z účtu žalovanej, výplatnými páskami žalovanej, vykonal i vlastné
šetrenia za účelom zistenia jej bonity v registri úverov, insolvencií a exekúcií. Na základe uvedeného súd
prvej inštancie uzavrel, že právny predchodca žalobcu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

1.7. Z predloženej platobnej disciplíny žalovanej mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná
nesplácala úver riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu opakovane vyzýval žalovanú na
úhradu dlžných splátok úveru. Vzhľadom k tomu, že na majetok právneho predchodcu žalobcu bol
dňa 22.09.2022 vyhlásený konkurz, záväzok žalovanej zo zmluvy nezanikol, ale žalovaná bola povinná
plniť ustanovenému správcovi. Za neopodstatnenú považoval súd prvej inštancie námietku žalovanej
týkajúcu sa uplatnených úrokov. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu

si neuplatnil úroky až do skutočného zaplatenia dlžnej istiny (ako to nesprávne uviedla žalobkyňa
prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní), ale tieto si uplatnil v súlade s rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.06.2020, sp. zn. 5Cdo/42/2020, v zmysle ktorého v prípade vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí. S poukazom na predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu, vychádzajúc

z úverovej zmluvy, bolo povinnosťou žalovanej vrátiť sumu poskytnutého úveru vrátane úrokov, t. j.
celkovú čiastku úveru v sume 9.636,60 EUR. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 6.200 EUR, pričom
žalovaná vykonala úhrady započítané na istinu v sume 323,96 EUR, t. j. na istinu žalovanej zostáva
uhradiť sumu 5.876,04 EUR, pričom právny predchodca žalobcu si uplatnil sumu 5.873,68 EUR. Čo
sa týka úroku, žalovaná by pri riadnom plnení úveru celkovo uhradila úroky v sume 3.436,60 EUR,

uvedená suma predstavuje rozdiel celkovej čiastky spojenej s úverom 9.636,60 EUR po odčítaní istiny
6.200 EUR. Žalovaná na úroky celkovo uhradila sumu 438,13 EUR, a preto je povinná vrátiť ešte sumu
2.998,47 EUR, pričom právny predchodca žalobcu si uplatnil sumu 2.996,61 EUR. Vzhľadom k tomu, že
sa právny predchodca žalobcu podanou žalobou titulom istiny, ako aj úrokov domáhal nižšej sumy, súd
prvej inštancie v zmysle zásady „ne ultra petitum“, priznal uvedené nároky v uplatnenej výške. Zároveň

bolo povinnosťou žalovanej uhradiť poistné do dňa zosplatnenia úveru, t. j. do 30.09.2022, celkovo 33
mesačných splátok po 19,84 EUR, čo predstavuje 654,72 EUR. Žalovaná titulom poistenia vykonala
úhrady v celkovej sume 218,24 EUR. Vzhľadom na uvedené, bolo jej povinnosťou vykonať
úhrady ešte v sume 436,48 EUR. Nakoľko sa právny predchodca žalobcu žalobou domáhal zaplatenia
poistného v sume nižšej, t. j. 416,64 EUR, súd prvej inštancie žalovanú zaviazal na úhradu poistného v

uplatnenej výške. Súd prvej inštancie ako dôvodne uplatnené priznal i náklady na zaslanie upomienok
žalovanej v celkovej výške 7 EUR, a to za upomienku zo dňa 27.10.2020 vo výške 3 EUR a zo dňa
24.11.2020 vo výške 4 EUR vychádzajúc z čl. XII. bod 3 i Sadzobníka poplatkov. Vzhľadom
k tomu, že sa žalovaná dostala do omeškania právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok i na úrok z
omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto žalovanú zaviazal na úhradu úroku z

omeškania vo výške 5 % ročne vychádzajúc zo základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov zo sumy 4.104,11
EUR od 01.10.2022 (deň nasledujúci po vyhlásení konkurzu, resp. splatnosti úveru dňa 30.09.2022 -
deň nasledujúci po jeho zverejnení v OV dňa 29.09.2022) do zaplatenia, t. j. zo sumy zosplatnených
dlžných splátok úveru znížených o sumu 232,36 EUR v dôsledku neuplatnenia úrokov za obdobia

odkladov splátok počas epidémie COVID-19), teda splátok za obdobie od 30.09.2022 do 20.12.2024,
t. j. (27 x 160,61) - 232,36 EUR a zároveň súd prvej inštancie ako dôvodne uplatnený priznal zákonný
úrok z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok úveru po zohľadnení čiastočných úhrad a počnúc
splátkou splatnou 11/2020 vo výške 160,61 EUR a nasledujúcich až do dňa zosplatnenia 9/2022.
Zároveň súd ako dôvodne uplatnený priznal aj zákonný 5 % ročný úrok z omeškania z oneskorene

zaplatených splátok poistného od 5/2020 do 11/2020 a z jednotlivých nezaplatených splátok poistného
počnúc splátkou splatnou v 12/2020 končiac splátkou splatnou v 8/2022 (t. j. do zosplatnenia úveru) až
dozaplatenia.Súdprvejinštanciepodotkol,žepriznanieúrokuzomeškaniapopriúrokochnepredstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 3 OZ ako to nesprávne uviedla žalovaná. Úroky a
úroky z omeškania predstavujú v zmysle § 121 ods. 3 OZ príslušenstvo pohľadávky. Medzi úrokmi

a úrokmi z omeškania je však rozdiel. Úroky možno považovať z akúsi „cenu“, alebo „odplatu“ za
časovo obmedzené poskytnutie finančných prostriedkov jednou zmluvnou stranou druhej strane. Úroky
z omeškania na druhej strane predstavujú sankciu za porušenie povinnosti dlžníka splniť svoj záväzok
riadne a včas (omeškanie dlžníka). Vychádzajúc z ich podstaty a účelu, nie je vylúčené, aby si veriteľneuplatňoval súčasne úroky z istiny ako aj úroky z omeškania v prípade nezaplatenia istiny. Iná situácia
by nastala, ak by si veriteľ neprípustne uplatňoval úroky z omeškania z uplatnených úrokov
( R 70/1995), o čo sa však v danom prípade nejedná.

1.8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods.
1 CSP podľa pomeru úspechu a neúspechu, ktorý predstavoval 70 % v prospech žalobcu.

2.1. Proti výroku II. a III. rozsudku (§ 124 ods. 1 CSP) podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek zdôvodnenia konštatoval, že žalovaná
mala možnosť obsah spotrebiteľskej zmluvy v obmedzenom rozsahu ovplyvniť, mala možnosť dohodnúť
špecifické náležitosti zmluvy, napr. výšku úveru, termíny splatnosti splátok, ich výšku, ako aj dobu

trvaniazmluvnéhovzťahu,prípadneďalšienáležitosti.Uvedenésapodľažalovanejnezakladánapravde
a zistený skutkový stav je neúplný, nakoľko žalovaná spôsob uzavretia zmluvy vo vyjadrení a aj na
pojednávaní uviedla, čo právny predchodca žalobcu ani nepoprel. Malo sa tak jednať o nespornú
skutočnosť, pri ktorej mal súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzať. Práve z nepopretých
tvrdení žalovanej by zistený skutkový stav opačný, a teda že žalovaná nemal možnosť ovplyvniť

podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Samotné zmluvné podmienky a obsah zmluvy jej známy nebol.
Uvedený zistený skutkový stav teda neobstojí, nakoľko súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neskúmal
okolnosti uzavretia predmetnej sprostredkovateľskej zmluvy.

2.3. S poukazom na § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. žalovaná uviedla, že súd

prvej inštancie odmietol jej námietku o neoznačení druhu spotrebiteľskej zmluvy a
uviedol formálne pomenovanie spotrebiteľskej zmluvy, čím uzavrel že zmluvy obsahuje náležitosti podľa
uvedeného ustanovenia, t. j. názov zmluvy i druh spotrebiteľského úveru. Výklad súdu prvej inštancie
je podľa žalovanej formalisticky reštriktívny poškodzujúci žalovanú ako spotrebiteľa. Súd prvej inštancie
neuviedol, ktoré formálne označenie z uvedeného slovného spojenia je tým, ktoré určuje

druh spotrebiteľskej zmluvy.

2.4. K nesprávnemu záveru súd prvej inštancie došiel aj v tom, keď vyslovil, že nedošlo k
nekalej obchodnej praktike právneho predchodcu žalobcu, nakoľko mal skúmať bonitu žalovanej zo
žalovanou poskytnutých údajov o priemernom čistom mesačnom príjme, jej výdavkoch a iných. Samotné

zistenia nemôžu viesť k jednoznačnému záveru, že právny predchodca žalobcu pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský
úver.Uvedenévychádzaloaj zvyhlásenílenvýlučnepredloženýchžalovanou.Súdprvejinštancie
žiadnym iným spôsobom nevyhodnocoval, či predmetné skúmanie a schopnosti sú postačujúce, či nie je
možné sa spoliehať len na vyjadrenia žalovanej a vychádzal len z tvrdení právneho predchodcu žalobcu.

2.5. Vo veci bolo potrebné posúdiť, že úroky popri úrokoch z omeškania spôsobujú narastanie dlhu,
vytvárajú nedôvodnú duplicitu a neprimeranú a zákonom nepodloženú finančnú záťaž na žalovanú,
teda v neprospech žalovanej. Občiansky zákonník v § 53 ods. 3 či v § 56 neobmedzuje veriteľa
v tom, aby nepožadoval platenie úrokov po zročnosti, ale súdy majú možnosť zakázať takýto úrok
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. S uvedeným sa súd prvej inštancie nijak nezaoberal, hoci to

žalovaná na pojednávaní namietala. Nastal stav, kedy žalovaná už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba (pretože tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to,
aby právny predchodca žalobcu inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej
držby prostriedkov dlžníkom. Dojednanie, podľa ktorého veriteľovi patria v prípade omeškania žalovanej
úroky až do skutočného vrátenia istiny úveru je pre žalovanú - spotrebiteľa nevýhodné, a preto v

zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. Pre žalovanú je teda nevýhodné, aby platila
úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov žalovanou
až do zaplatenia istiny, je neplatné, nakoľko sa jej postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž žalovaná, ktorá
sa pre svoju ekonomickú situáciu dostala s plnením splátok úveru do omeškania, musela v dôsledku
vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny,

zaplatila by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí.
Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že
jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Žalovaná ako dlžník teda presne vie
koľko by bola povinná za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však žalovaná nemalav prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže
žalovaná ako spotrebiteľ nevedela predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť
celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto

stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie,
ktorým sa žalovaná zaviazala platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení
predčasnej doby splatnosti úveru spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Takéto dojednanie je porušením ustanovenia § 53 ods.1
Občianskeho zákonníka.

3. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd uznesením pod č. k. 8CoCsp/10/2024-201 zo dňa
15.04.2025, právoplatným dňa 30.04.2025, pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu
UBC 2020, k. s., so sídlom Tamaškovičova 2742/17, Trnava, IČO: 53 151 135, správcu konkurznej
podstaty úpadcu Silverside, a. s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 50 052 560 vstúpila spoločnosť Silverside Financial services, s.r.o., so sídlom Ružová

dolina 6, Bratislava, IČO: 51 179 172 (ďalej žalobca).

4.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil s tým, že súd prvej inštancie sa správne a ústavne konformne vysporiadal so všetkými
námietkami žalovanej, správne vyhodnotil všetky predložené dôkazy, rozhodol v súlade s ustálenou

súdnou praxou a odvolanie žalovanej je nedôvodné a účelové v snahe vyhnúť sa úhrade dlžnej čiastky.

4.2. V súvislosti s tvrdením žalovanej, že nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, žalobca poukázal na
bod 50. napadnutého rozsudku s tým, že nebolo povinnosťou žalovanej zmluvu uzatvoriť. Každý môže
slobodne vstúpiť do zmluvného vzťahu a vybrať si, či s uvedenými podmienkami zmluvného

vzťahu bude súhlasiť, čo žalovaná urobila.

4.3. K námietke žalovanej týkajúcej sa neoznačenia druhu spotrebiteľskej zmluvy žalobca uviedol, že
súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom vysporiadal s uvedenou námietkou v bode 51. rozsudku.
Námietku označil za absurdnú, žalobcovi nebolo zrejmé akoby mala byť zmluva označená, resp. čo na

označení zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

4.4. Ku skúmaniu bonity žalobca poukázal na bod 52. rozsudku a uviedol, že cieľom § 7 a § 11
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je, že veriteľ pri posúdení úverovej schopnosti klienta musí brať na
zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré

možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou
pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania

do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený,
pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru,
dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne
zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v

spolupráci so žiadateľom o úver, čo sa v tomto prípade stalo.

4.5. Vo vzťahu k úrokom žalobca uviedol, že názor žalovanej je prekonaný súdnou praxou, a to
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2020 pod sp. zn. 5Cdo 42/2020
z ktorého vyplýva, že po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok

z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Za situácie, že
dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu
veriteľom, neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou
za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp.
protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností

profitovať nemôže. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci k ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho
existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena,
záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na
ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvnýzáklad. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť
platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho
dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na

to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Vzhľadom na to, že v prípade úrokov
z omeškania ide o sankciu spojenú s omeškaním, nemožno považovať platenie úrokov z omeškania
za duplicitnú sankciu, pretože platenie zmluvných úrokov nie je sankcia, ale vopred dohodnutá odplata.
Žalobca zdôraznil, že žalovaná vopred vedela akú sumu zaplatí na zmluvných úrokoch.

5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) pričom

dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Žalovaná v odvolaní namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

8. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

9. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Žalovanou uplatnené odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súdu dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom

rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací
súd rovnako pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by
musel napadnuté rozhodnutie zrušiť. Tvrdenia žalobkyne uvedené v odvolaní boli v zásade totožné
s tvrdeniami, ktoré uplatnila pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie správne
a vyčerpávajúco vysporiadal a nemohli tak privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Ani v odvolacom

konaní neboli tvrdené a preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
odlišné rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené si odvolací súd osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje v zmysle § 387
ods. 2 CSP bez opätovného opakovania tých istých skutkových a právnych záverov už vyjadrených
v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Pričom na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd

uvádza nasledovné:

11. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej týkajúcej sa kumulácie zmluvných úrokov a úrokov
z omeškania, nároku na zaplatenie zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru do skutočného
vráteniaistinyúveruodvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštancievodôvodnenínapadnutéhorozsudku

správne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo
dňa 16. júna 2020 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky ako R 5/2021, v ktorom dovolací súd konštatoval: „Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu
porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť
k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú

odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami,
resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia
povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.
Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostávazachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka
v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva
dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel

je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky
z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania,
t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu
dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.... Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností

dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“

12. Odvolací súd v tomto smere považuje za potrebné poukázať aj na bod 15. uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 7Cdo/186/2020 zo dňa 25. novembra 2020,
v ktorom dovolací súd konštatoval: „Senát dovolacieho súdu (7C) prejednávajúci toto dovolanie zdieľa
v predmetnej právnej otázke právny názor prezentovaný vo vyššie uvedenom rozhodnutí dovolacieho

súdu sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16. júna 2020 (bližšie viď bod 11. odôvodnenia), s ktorým sa
následne stotožnili i ďalšie senáty dovolacieho súdu (viď napr. rozhodnutia sp. zn. 2Cdo/115/2019,
8Cdo/237/2019, 8Cdo/135/2020, 9Cdo/24/2020, 8Cdo/221/2019, 2Cdo/241/2019), v dôsledku čoho
možno tento právny názor ohľadom predmetnej právnej otázky považovať za ustálenú rozhodovaciu
prax dovolacieho súdu“.

13. Súd prvej inštancie priznal zmluvné úroky v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou vo výške,
akú by pri riadnom plnení povinností žalovaná na dohodnutých úrokoch zaplatila, a nie, ako sa mylne
žalovaná domnieva, až do skutočného vrátenia istiny úveru, o takýto prípad v prejednávanej veci nešlo.

14. K námietke skúmania bonity odvolací súd dopĺňa, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje
skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti.
Pre naplnenie podmienok uvedených v ustanovení § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa,
ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Veriteľ v zmysle ustanovení § 7 a § 11 zákona

o spotrebiteľských úveroch je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako
existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je
pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho

stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty,
že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ
dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne
zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona
o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie

alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza
z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných a z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa

považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje a nemôže ťažiť z vlastnej nepoctivosti v prípade porušenia tejto povinnosti
s odkazom na ním v žiadosti uvedené neúplné a nepravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne

si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný

a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti
nepostačuje.15. S poukazom na zhora uvedené v zhode so závermi súdu prvej inštancie aj odvolací súd dospel
k záveru, že žalobca (jeho právny predchodca) v konaní dostatočne preukázal, že pred poskytnutím
úveru konal s odbornou starostlivosťou, keď v čase uzavretia zmluvy odborne posúdil schopnosť

žalovanej splácať poskytnutý úver, vychádzajúc pritom nielen z tvrdení samotnej žalovanej, ale
zabezpečiac si aj príslušné listinné dôkazy na overenie týchto tvrdení.

16. Pokiaľ ide o druh spotrebiteľského úveru, z označenia názvu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
zrejmé, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver na refinancovanie. Zmluva tak spĺňa

žalovanou namietanú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Naviac
nesplnenie uvedenej náležitosti zákon o spotrebiteľských úveroch nespája so žiadnou sankciou.

17. Ak žalovaná namietala, že nemala možnosť ovplyvniť podmienky spotrebiteľskej zmluvy a uvedenou
námietkou smerovala k neplatnosti neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, tak odvolací
súd poukazuje na § 53 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka s tým, že za neprijateľné nemožno

považovať podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, čo sa v prejednávanej veci stalo.

18. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 2 CSP vychádzajúc zo zásady úspechu

v spojení s § 256 ods. 1 CSP vychádzajúc zo zásady procesného zavinenia.

19.Odvolacísúdtaknazákladevyššieuvedenéhopodľa§387ods.1CSProzsudoksúduprvejinštancie
v napadnutej časti vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, §
255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanej odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).