Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Svk/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200046
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny

Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD. v právnej veci žalobcu: Urbár Dúbravy Lietavská Lúčka - P.S., so sídlom Žilinská cesta 14/27, 013
11 Lietavská Lúčka, IČO: 35 675 063, právne zastúpený: Advokátska kancelária Valko & Volný, s.r.o.,
so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina,
odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010
08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) Družstvo BREZOVÁ, so sídlom Jesenského 1089/11,
01001Žilina,IČO:36387355,právnezastúpenéadvokátom:JUDr.IvanGlovniak,sosídlomD.Dlabača

2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 42 433 655, 2) Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské
nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, 3) Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817
15 Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-
OOP5-2021/049118-001 zo dňa 7. decembra 2021, o kasačných sťažnostiach žalovaného a ďalšieho
účastníka konania 1) proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/21/2022-270 zo
dňa 25. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žiadosť žalovaného o priznanie odkladného účinku

kasačnej sťažnosti z a m i e t a.
II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.
ZA-30S/21/2022-270 zo dňa 25. januára 2024 m e n í tak, že správnu žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania 2) a 3) právo na náhradu trov kasačného
konania ako aj konania pred správnym súdom n e p r i z n á v a.
IV. Ďalšiemu účastníkovi konania 1) právo na náhradu trov konania pred správnym súdom n e p r i z
n á v a.
V. Ďalšiemu účastníkovi konania 1) proti žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne

vynaložených trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca návrhom doručeným Okresnému úradu Žilina, katastrálnemu odboru (ďalej len „prvostupňový
orgán“) dňa 4. marca 2021 inicioval podľa § 59 ods. 2 písm. a) a d) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte vo

vzťahu k spoluvlastníckemu podielu ďalšieho účastníka konania 1), zapísanému pod poradovým č. 1,
na pozemku registra „E“, parc. č. XXX, katastrálne územie F. F., okres T., obec F. F., zapísanom na liste
vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX (ďalej len „sporný pozemok“).2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. X-99/2021 zo dňa 1. júla 2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) návrh žalobcu zamietol.
3. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP5-2021/049118-001 zo dňa 7. decembra 2021 (ďalej len

„žalované rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolania žalobcu a ďalšieho
účastníka 3) a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
4. Žalovaný uviedol, že žalobca žiadal o opravu chýb v katastrálnom operáte vo vzťahu k spornému
pozemku z dôvodu, že ako tituly nadobudnutia vlastníctva ďalšieho účastníka 1) sú zapísané
„Rozhodnutie č. 2003/02348-OÚ-OPPLH/BU zo dňa 02.07.2003, č. d. 374/1950, PKV 218, 421, ROEP

LIETAVSKALUCKA.“Ztýchtotitulovvšaknevyplývavlastníctvoďalšiehoúčastníka1)aspornýpozemok
mal byť v správe Slovenského pozemkového fondu. Návrh na opravu odôvodňoval žalobca najmä § 59
ods. 2 písm. a) a d) katastrálneho zákona.
5. Prvostupňový orgán prešetril zápisy k spornému pozemku (aktuálne ako aj zápisy pred aktuálnym
zápisom) a nezistil rozpor v evidovaných údajoch. Preto nezistil dôvod na vykonanie opravy
katastrálneho operátu podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona. Žalovaný sa s týmto postupom

stotožnil a konštatoval, že chybou v katastrálnom operáte sa rozumie evidovanie nesprávnych údajov
katastra spôsobené formálnou chybou. Chybou je pritom evidovanie chybných údajov v rozpore s
poslednou verejnou listinou alebo inou listinou a opravu možno vykonať len za predpokladu, že chybné
údaje nie sú dotknuté novou zapísanou zmenou do katastra nehnuteľností. Podľa názoru žalovaného z
vykonaného zisťovania vyplýva, že spoluvlastnícky podiel ďalšieho účastníka 1) na spornom pozemku

je evidovaný v súlade s poslednou zapísanou verejnou listinou, ktorou je listina č. Z 1770/2006
- rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Žiline č. 2006/00788/OPÚ-R zo dňa 27. februára
2006 (ďalej len „reštitučné rozhodnutie“; údaj o tomto zápise absentoval v časti listu vlastníctva „titul
nadobudnutia“). Preto neboli splnené podmienky pre uplatnenie § 59 ods. 2 psím. a) katastrálneho
zákona, keďže týmto ustanovením možno riešiť len prepisové chyby, ku ktorým v predmetnej veci

nedošlo. Účelom opravy chyby podľa predmetného ustanovenia je zabezpečiť súlad údajov katastra
nehnuteľností s dokumentáciou nachádzajúcou sa v katastrálnom operáte. Opravu si však nemožno
zamieňať so skúmaním súladu zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom, pretože toto
oprávnenieprináležísúduvcivilnomsporovomkonaní.Preúplnosťžalovanýkonštatoval,žekprepisovej
chybe nedošlo ani pri zápise predchádzajúcich listín do katastra nehnuteľností vo vzťahu k spornému

pozemku.
6. K ustanoveniu § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona žalovaný uviedol, že toto sa na rozdiel od
§ 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona týka opravy údajov katastra nehnuteľností, na ktorých zápis
neboli splnené podmienky a napriek tomu bol vykonaný zápis. Pre uplatnenie predmetného ustanovenia
musia byť okrem iného splnené ďalšie podmienky - nenadväzovanie zmeny vlastníckeho práva na

nezákonne vykonaný záznam a nesporový charakter opravy údajov katastra nehnuteľností. Vlastníctvo
ďalšieho účastníka konania 1) pritom bolo zapísané na základe rozhodnutia Správy katastra Žilina
č. ROEP-1/2003 zo dňa 3. marca 2003 o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej
len „ROEP“) v katastrálnom území F. F., obec T., okres T. (ďalej len „rozhodnutie o schválení ROEP
LIETAVSKÁ LÚČKA“) - listina č. Z 930/2003. Od tohto zápisu boli vykonané zmeny vlastníckych práv

reštitučným rozhodnutím, ktoré sa týkali tak sporného pozemku ako aj iných pozemkov a boli tiež
vykonané ďalšie zmeny. Neboli preto splnené podmienky na opravu podľa predmetného ustanovenia.
7. Pokiaľ žalobca poukazoval na § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona v zmysle tohto sa opravujú
údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení ROEP-u, ak ich nie je možné opraviť v
lehote podľa osobitného predpisu. Príslušný orgán pritom môže opraviť len také chyby, ktoré boli v

rozpore s podkladmi, z ktorých bol zostavený ROEP (§ 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
ROEP“). Z § 7 ods. 7 zákona o ROEP vyplýva, že zmenu údajov ROEP-u nemožno vykonať, ak došlo
k prevodu alebo prechodu vlastníctva k pozemku na inú osobu. Ani § 59 ods. 2 katastrálneho zákona v
zásade neumožňuje vykonanie opravy chyby z dôvodu nástupu ďalšej právnej zmeny. Potreba takéhoto

postupu, aj keď nie je legislatívne priamo normovaná, vyplýva z nesporovej povahy opravy chyby v
katastrálnom operáte. Odlišný prístup by viedol k tomu, že v rámci opravy chyby v katastrálnom operáte
by sa riešili vecno-právne spory o vlastníctvo.
8. Žalovaný poukázal na právne zmeny po zapísaní rozhodnutia o schválení ROEP LIETAVSKÁ LÚČKA,
ktoré zistil prvostupňový orgán, a teda rozhodnutie Okresného úradu v Žiline, odbor pozemkový,

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 2003/02348-OÚ-OPPLH-Bu zo dňa 2. júla 2003 (ďalej len
„rozhodnutie o vyňatí lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu“), ktorým došlo zo sporného pozemku
v pôvodnej výmere k odčleneniu nových parciel a zmenšeniu jeho výmery. Následne reštitučným
rozhodnutímdošlokuplatneniureštitučnýchnárokovajprotiďalšiemuúčastníkovikonania1)vovzťahukspornému pozemku a došlo k zmene spoluvlastníckych podielov sporného pozemku. Došlo tiež k ďalším
zmenám, prechodom a prevodom iných spoluvlastníckych podielov k spornému pozemku. Podľa názoru
žalovaného preto aktuálny zápis na LV nie je len výsledkom zápisu rozhodnutia o schválení ROEP

LIETAVSKÁ LÚČKA, ale aj zápisu ďalších naň nadväzujúcich listín. Nie sú preto splnené podmienky
opravy chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona, keďže by sa
neopravovali údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení ROEP-u, ale údaje, ktoré sú
výsledkom zápisu ďalších listín.
9. K argumentácii žalobcu, že zo žiadnej zo zapísaných listín nevyplýva vlastnícke právo ďalšieho

účastníka konania 1) a zápis jeho vlastníctva bol vykonaný v rozpore s podkladovými listinami žalovaný
uviedol, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte neslúži na preskúmavanie zákonnosti
zápisov a nie je prostriedkom preskúmavania vecnej správnosti zápisu. Výsledkom tohto konania
nemôže byť „oprava“, ktorou bude len výmaz vlastníckeho práva.
10. Pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňový orgán mal v zamietajúcom výroku uviesť nielen § 59 ods.
2 písm. a) a d) katastrálneho zákona, ale aj § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona, žalovaný sa

s touto výhradou nestotožnil. Navrhovateľ vo svojej žiadosti odkázal len na § 59 ods. 2 písm. a) a d)
katastrálneho zákona, pričom prvostupňový orgán (ako podrobne odôvodnil) v konaní nezistil ani dôvody
na vykonanie opravy chyby podľa § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona.

II.

Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
11. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Žiline a žiadal zrušiť
rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
12. Podľa názoru žalobcu žalovaný a aj prvostupňový orgán vo výrokoch svojich rozhodnutí nesprávne
uviedli, že rozhodli len podľa § 59 ods. 2 písm. a) a d) katastrálneho zákona, avšak neuviedli, že rozhodli

aj podľa § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona. Návrh žalobcu sa pritom obsahovo týkal aj § 59 ods.
2 písm. e) katastrálneho zákona a žalobca naň v priebehu konania aj poukázal.
13. Podľa názoru žalobcu prvostupňový orgán a žalovaný vec nesprávne právne posúdili ak uviedli, že
konanie o oprave chyby podľa § 59 ods. 2 katastrálneho zákona (ako také) nepripúšťa vykonanie opravy
chyby z dôvodu nástupu ďalšej právnej zmeny. Takýto záver však nevyplýva z § 59 ods. 2 písm. a), d) a

e) katastrálneho zákona. Z ustanovenia § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona vyplýva len prekážka
zápisu zmeny vlastníckeho práva, táto sa však netýka iných dôvodov opravy.
14. Z vyššie uvedenej argumentácie žalobca vyvodzuje, že žalovaný a prvostupňový orgán postupovali
nesprávne, ak nepripustili opravu chyby v časti spoluvlastníckeho podielu ďalšieho účastníka konania
1) k spornému pozemku, ku ktorej došlo pri vypracovávaní ROEP LIETAVSKÁ LÚČKA z dôvodu, že po

zápise rozhodnutia o schválení ROEP LIETAVSKÁ LÚČKA došlo k zápisu nadväzujúcich listín. Žalobca
zdôraznil, že svojím návrhom sa domáhal vykonania opravy len vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi
konania 1), čím neohrozuje práva tretích osôb. Návrh žalobcu rieši len opravu chyby, nie vlastnícky spor.
Ak sa ďalší účastník konania 1) bude naďalej domnievať, že je spoluvlastníkom sporného pozemku,
môže podať civilnú žalobu o určenie vlastníckeho práva.

15. Nesprávny názor žalovaného pri aplikácii § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona podľa žalobcu
spočíva tiež v tom, že podmienka zmeny vlastníckeho práva na základe záznamu sa vzťahuje na
celý zápis ROEP, nie iba na spoluvlastnícky podiel ďalšieho účastníka konania 1). Výklad žalovaného
považuje žalobca za formalistický, keďže v predmetnej veci nie sú v hre žiadne dobromyseľne
nadobudnuté práva tretích osôb k spornému pozemku. V časti spoluvlastníckeho podielu ďalšieho

účastníka konania 1) k spornému pozemku pritom nedošlo k zmene vlastníckeho práva.
16. Žalobca sa nestotožňuje ani s názorom žalovaného, že podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho
zákona možno opraviť len formálne chyby. A nesprávny je podľa žalobcu tiež záver žalovaného, že
spoluvlastnícky podiel ďalšieho účastníka konania 1) nie je v rozpore s listinou, na základe ktorej bol
zápis do katastra nehnuteľností vykonaný. Podľa názoru žalobcu je údaj o vlastníctve ďalšieho účastníka

konania 1) vo vzťahu k spornému pozemku v rozpore so všetkými dostupnými dokumentami, resp.
tieto nie sú podkladom na evidenciu tohto vlastníckeho práva. Z rozhodnutia prvostupňového orgánu
a rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, na základe akých skutočností bol údaj o vlastníctve ďalšieho
účastníka konania 1) k spornému pozemku prevzatý do záverov ROEP-u, resp. do rozhodnutia o
schválení ROEP LIETAVSKÁ LÚČKA.

17. Správny súd v Banskej Bystrici (ako právny nástupca Krajského súdu v Žiline vo veciach správneho
súdnictva; ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. ZA-30S/21/2022-270 zo dňa 25. januára 2024 (ďalej
len „napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.18. Námietku žalobcu týkajúcu sa formálnych vád výrokov prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia
žalovaného považoval správny súd za nedôvodnú. Skonštatoval, že príslušné orgány môžu začať
konanie o oprave chyby aj ex offo a nemožno preto vyčítať žalovanému, že netrval na tom, aby žalobca

presne vymedzil právne dôvody opravy chyby podľa § 59 ods. 2 katastrálneho zákona. Preto príslušné
orgány správne zamietli návrh žalobcu s odkazom na ním uvedené ustanovenia § 59 ods. 2 písm. a) a d)
katastrálnehozákonaavodôvodnenírozhodnutísavysporiadaliajsotázkou,ženímuvádzanéskutkové
okolnosti nemôžu predstavovať chybu podľa § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona. Zdôraznil, že
cieľom súdneho prieskumu nie je formálne zopakovanie procesu s nemožnosťou zmeny podstaty výroku

napadnutých rozhodnutí. Žalobcom namietaná vada tak nebola spôsobilá privodiť takú nezákonnosť,
ktorá by mala za následok jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
19. Podľa názoru správneho súdu však boli dôvodné námietky žalobcu týkajúce sa výkladu a aplikácie §
59 katastrálneho zákona na prípad žalobcu. Správne orgány podľa názoru správneho súdu predčasne
uzavreli, že v súdenej veci ide výlučne o spor o vlastnícke právo, nezaoberali sa dôsledne tým,
či zapísané tituly svedčia zápisu vlastníckeho práva ďalšieho účastníka konania 1). Podľa názoru

správneho súdu je primárnym zapísaným titulom vlastníckeho práva ďalšieho účastníka konania 1)
rozhodnutie o vyňatí lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu. Toto rozhodnutie sa však týka len
vyňatia tam uvedených lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu a nesúvisí s vlastníctvom ďalšieho
účastníka konania 1) k spornému pozemku. Pozemkovo knižná vložka (ďalej len „PKV“) č. 218 sa týka
urbáru Ílové a v konečnom dôsledku odkazuje na zákon č. 81/1948 Zb. SNR o úprave právnych pomerov

pasienkovéhomajetkubývalýchurbárnikov,komposesorátorovapodobnýchprávnychúprav.Reštitučné
rozhodnutie v odôvodnení k vlastníctvu ďalšieho účastníka konania 1) uvádza, že nadväzuje na PKV
č. 218, ktorým prešiel sporný pozemok do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva v Lietavskej
Lúčke, ktoré sa zlúčilo neskôr s Jednotným roľníckym družstvom v Bytčici. V predmetnom rozhodnutí je
však ďalší účastník konania 1) uvedený len ako osoba povinná, nie oprávnená, pričom v predmetnom

rozhodnutí je uvedené, že ďalší účastník konania 1) súhlasil s vydaním spoluvlastníckeho podielu
reštituentom na spornom pozemku. Na základe rozhodnutia o schválení ROEP LIETAVSKÁ LÚČKA
boli zapísané len poradové čísla PKV na list vlastníctva, nejde o samostatný titul pre nadobudnutie
vlastníctva ďalšieho účastníka konania 1) k spornému pozemku.
20. Záver žalovaného, že v predmetnej veci ide o spor o vlastnícke právo je tak predčasný a tento

nepostupoval dôsledne v zmysle zákonných ustanovení § 59 a nasl. katastrálneho zákona.

III.
Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
21. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť z dôvodu, že

napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“). Žiadal
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
22. Žalovaný úvodom kasačnej sťažnosti konštatoval, že svoje rozhodnutie nepostavil na tom, že údaje
katastra nehnuteľností v časti spoluvlastníckeho podielu nie sú v rozpore s listinou, na základe ktorej bol

zápis vykonaný či na spore o vlastnícke právo. Jeho závery spočívajú v tom, že na vykonanie opravy v
predmetnej veci neboli splnené podmienky podľa § 59 ods. 2 katastrálneho zákona. Zopakoval a zhrnul
svoju argumentáciu obsiahnutú v jeho rozhodnutí a dodal, že konanie o oprave chyby v katastrálnom
operáte neslúži na preskúmavanie zákonnosti zápisov práv k nehnuteľnostiam. Výsledkom konania o
oprave pritom nemôže byť oprava v zmysle „výmaz vlastníka“. K názorom o nesporovej povahe opravy

chyby a nemožnosti ňou riešiť spor o vlastníctvo poukázal žalovaný na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžr 57/2011 zo dňa 28. marca 2012, sp.zn. 10 Sžrk 1/2018 zo dňa 24.
októbra 2018, sp. zn. 8 Sžo 247/2010 zo dňa 20. októbra 2011, sp. zn. 8 Sžrk 11/2020 zo dňa 21. apríla
2022, sp. zn. 7 Sžo 74/2015 zo dňa 30. novembra 2016, sp. zn. 4 Sžrk 4/2021 a Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžrk 1/2021 zo dňa 31. januára 2023.

23. Predmetom konania o oprave chýb v katastrálnom konaní nie je podľa žalovaného posudzovanie
listín, ale posudzovanie toho, ako boli listiny do katastrálneho operátu zapísané. Žiadne ustanovenie
katastrálneho zákona neoprávňuje žalovaného skúmať v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte
tituly nadobudnutia a prípadne zapísaných vlastníkov vymazať. Ak žalovaný uvádzal v odôvodnení
svojho rozhodnutia listiny evidované na príslušnom LV, tak z dôvodu prešetrovania ich zápisu - ako

boli do katastrálneho operátu zapísané a nie posudzovať ich spôsobilosť na zápis vlastníckeho práva.
Žalovaný poukázal na to, že údaj „č. d. XXX/XXXX, PKV XXX, XXX, ROEP LIETAVSKA LUCKA“
bol zapísaný z dôvodu listiny - rozhodnutie o schválení ROEP LIETAVSKÁ LÚČKA (Z 930/2003),
pričom údaje „č.d. XXX/XXXX., PKV XXX, XXX“ označujú podklady, z ktorých bol ROEP zostavovaný.Rozhodnutie o vyňatí lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu (Z 3190/03-197/03) bolo zapísané
preto, lebo ním došlo k zmene výmery sporného pozemku. Reštitučným rozhodnutím bol zase zmenený
spoluvlastnícky podiel ďalšieho účastníka konania 1) z pôvodného 1/1 (zaevidovaný na základe

rozhodnutia o schválení ROEP LIETAVSKÁ LÚČKA) na spoluvlastnícky podiel 1061505/3198720 (boli
totiž priznané spoluvlastnícke podiely ďalším osobám z dôvodu uplatnenia reštitučných nárokov). Z
vykonanéhoprešetreniavyplýva,ževkatastrálnomoperátezapísanéúdajesúvsúladesozapisovanými
listinami. V zbierke listín sa pritom nenachádza listina, ktorá by svedčila v prospech vlastníctva
spoluvlastníckeho podielu (ktorý je v súčasnosti zapísaný na ďalšieho účastníka konania 1)) v prospech

Slovenskej republiky, správca Slovenský pozemkový fond alebo neznámy vlastník, správca Slovenský
pozemkový fond.
24. Žalovaný požiadal tiež o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.
25. Proti napadnutému rozsudku podal kasačnú sťažnosť dňa 25. apríla 2024 aj ďalší účastník konania
1) (ďalší účastník konania 1) a žalovaný spolu ďalej len ako „sťažovatelia“) z dôvodov podľa § 440 ods.
1 písm. f), g) a h) SSP, pričom žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že bude žaloba zamietnutá a

ďalšiemu účastníkovi konania 1) bude priznaný nárok náhradu trov konania v celom rozsahu.
26. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania 1) je napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnený, keď
sa správny súd nevysporiadal s jeho zásadnou námietkou, že žalobca nikdy nemal byť účastníkom
správneho konania a nesvedčala mu ani aktívna legitimácia v správnom súdnom konaní.
27. Napadnutý rozsudok podľa názoru ďalšieho účastníka konania 1) vychádza tiež z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona má časť „B“ listu vlastníctva
obsahovať titul nadobudnutia podľa verejnej listiny alebo inej listiny. Z napadnutého rozsudku však
vyplýva, že správny súd vyžadoval od žalovaného, aby v konaní o oprave chyby skúmal a zisťoval
skutočný a správny titul k nadobudnutiu vlastníctva ďalšieho účastníka konania 1) k spornému pozemku,
tento porovnal so zápisom a následne vykonal opravu. Ďalší účastník konania 1) zastáva názor, že

zo spisového materiálu je zrejmé, že jeho vlastníctvo k spornému pozemku bolo zapísané na základe
rozhodnutia o schválení ROEP LIETAVSKÁ LÚČKA dňa 2. júna 2003. Ďalší účastník 1) bol v súlade
s predmetným rozhodnutím zapísaný ako výlučný vlastník sporného pozemku. Preto zápis vlastníctva
ďalšieho účastníka konania 1) k spornému pozemku nie je chybou, ale bol vykonaný v súlade s
rozhodnutím o schválení ROEP LIETAVSKÁ LÚČKA. V nadväznosti na túto skutočnosť má byť v

katastri nehnuteľností zapísaný titul nadobudnutia podľa verejnej listiny alebo inej listiny. Ako vyplýva
z rozhodnutia o schválení ROEP LIETAVSKÁ LÚČKA, v tejto listine je titul nadobudnutia vlastníctva
uvedenýako„č.d.374/1950“.Nalistevlastníctvapretonebolzapísanýakotitulnadobudnutiavlastníctva
ROEP, ale ROEP LIETAVSKÁ LUCKA je označenie listiny, kde sa nachádza uvedený titul nadobudnutia
vlastníctva.

28. Ďalší účastník konania 1) v zhode so žalovaným argumentoval, že nie je v jeho kompetencii skúmať,
či predmetné rozhodnutie správneho orgánu určilo titul nadobudnutia správne alebo či tento titul svedčí
konkrétnej osobe.
29. Pokiaľ správny súd ako dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného vyslovil, že na LV je nesprávne
uvedený titul nadobudnutia v rozpore s verejnou listinou, nie je zrejmé s akou. Žalobca pritom nikdy

nenavrhoval opraviť chybu v katastri spočívajúcu v zápise titulu nadobudnutia, ale navrhoval vymazať
ďalšieho účastníka konania 1) ako osobu vlastníka a zapísať neznámeho vlastníka. Toto už však
presahuje podstatu inštitútu opravy chyby a ide o spor o vlastníctvo, o ktorom ale žalovaný nie je
oprávnený rozhodovať.
30. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v návrhu na začatie konania

o oprave chyby v katastrálnom operáte išlo v podstatnom o to, že na základe rozhodnutia o schválení
ROEP LIETAVSKÁ LÚČKA bolo zapísané vlastníctvo ďalšieho účastníka konania 1) k spornému
pozemku, avšak nie je zrejmé, na základe akých skutočností vlastne tak bolo učinené práve vo vzťahu
k ďalšiemu účastníkovi konania 1). Následne boli spoluvlastnícke podiely k spornému pozemku vydané
oprávneným osobám v rámci reštitúcie na základe reštitučného rozhodnutia. V tomto však figuruje ďalší

účastník konania 1) len ako povinný. Predmetné rozhodnutie preto nemôže brániť oprave chyby proti
zvyšnému spoluvlastníckemu podielu ďalšieho účastníka konania 1).
31. Podľa názoru žalobcu neobstojí ani argumentácia žalovaného sporovou povahou návrhu na
vykonanie opravy. Samotný žalovaný pritom v kasačnej sťažnosti argumentuje, že tento dôvod nebol
podstatou jeho rozhodnutia. V predmetnej veci nemožno identifikovať žiadny sporový charakter,

keďže vec sa týka len vlastníckeho práva ďalšieho účastníka konania 1). S odkazom na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžrk 4/2021 zo dňa 26. augusta 2022
(obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžrk 3/2018 zo dňa 26.
septembra 2018) žalobca argumentuje, že predmetom opravy môže byť aj vlastnícky alebo inývecnoprávny zápis v katastri nehnuteľností. Žalobca nikdy nepožadoval, aby namiesto ďalšieho
účastníka konania 1) bol zapísaný iný vlastník (zapísaný mal byť neznámy vlastník) a ďalší účastník
konania 1) mohol iniciovať spor o určenie vlastníckeho práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4 Sžr 86/2014 zo dňa 1. apríla 2015).
32. Podľa názoru žalobcu boli v predmetnej veci splnené všetky podmienky na opravu chyby v
katastrálnom operáte. Opravu chybných údajov ROEP-u umožňuje práve § 59 ods. 2 písm. e)
katastrálneho zákona, pričom žalobcovi nie je zrejmé ani to, aké podmienky v predmetnej veci
neboli splnené. Prípadný časový odstup opravy chyby v katastrálnom operáte žalobca nepovažuje za

relevantný.
33. Vo svojom vyjadrení žalobca rozsiahlo vysvetľuje, že rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, na ktorú poukazuje žalovaný,
sa netýka obdobných skutkových okolností, o aké ide v tejto veci.
34. Žalobca zhrňujúco konštatuje, že napadnutý rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia
veci a je dostatočne odôvodnený, preto navrhol kasačnú sťažnosť žalovaného zamietnuť. Návrh

žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti navrhol žalobca tiež zamietnuť.
35. Žalobca sa vyjadril aj ku kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania 1). K otázke aktívnej
legitimácie v správnom súdnom konaní poukázal na skutočnosť, že túto ďalší účastník konania 1)
neuviedol vo svojom vyjadrení k žalobe. Na neskoršie vyjadrenia ďalšieho účastníka konania 1) už
nebol správny súd povinný prihliadať (§ 106 ods. 2 SSP). Žalobca okrem toho podal správnu žalobu

z dôvodov uvedených v správnej žalobe, a preto bolo povinnosť správneho súdu vyrovnať sa práve
s týmito dôvodmi. Žalovaný na druhej strane účasť žalobcu v správnom konaní a ani jeho aktívnu
legitimáciu v súdnom konaní nespochybňoval. Ide vo svojej podstate o nedôvodnú námietku. Žalobca
je pozemkovým spoločenstvom a vedie zoznam svojich členov podľa údajov katastra nehnuteľností. Ich
správnosť má preto dopad na jeho chod a rozhodovanie jeho členov. Navyše zmena vlastníka sporného

pozemku na nezisteného vlastníka by podľa aktuálnej úpravy umožnila, aby tieto podiely sporného
pozemku užívalo samotné pozemkové spoločenstvo - žalobca.
36. K ďalšej argumentácii ďalšieho účastníka konania 1) žalobca zopakoval svoju argumentáciu k
podstate sporu, ktorú uviedol vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného. Zdôraznil, že rozhodnutie
o schválení ROEP LIETAVSKÁ LÚČKA nemohlo a ani nezakladá vlastnícke právo. Hoci je ďalší účastník

konania 1) zapísaný ako spoluvlastník sporného pozemku na základe rozhodnutia o schválení ROEP
LIETAVSKÁ LÚČKA nie je zrejmé, z čoho toto rozhodnutie vychádza. Túto vadu možno odstrániť podľa
§ 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona. V predmetnej veci pritom nejde o spor o vlastnícke právo,
ktorý by tvoril prekážku vykonania opravy chyby.
37. Svoje právne závery opieral žalobca o rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.

ÚS 549/2015 zo dňa 16. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 588/2021, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 Sžr 72/2011 zo dňa 14. februára 2012, sp. zn. 10 Sžr 85/2012 zo dňa 29. mája 2013,
sp. zn. 10 Sžo 73/2015 zo dňa 28. septembra 2016, sp. zn. 4 Sžr 86/2014 zo dňa 1. apríla 2015, sp.
zn. 1 Sžr 110/2011 zo dňa 17. apríla 2012 a 10 Sžrk 3/2018 zo dňa 26. septembra 2018.
38. Žalobca navrhol kasačnú sťažnosť ďalšieho účastníka konania 1) zamietnuť ako nedôvodnú.

39. Ďalší účastníci konania 2) a 3) sa k podaným kasačným sťažnostiam nevyjadrili.

IV.
Posúdenie kasačného súdu
40. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že

kasačné sťažnosti sťažovateľov boli podané včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenými osobami (§ 442
ods. 1 SSP) a sú prípustné (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu
s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačné sťažnosti sú dôvodné.
41. Vychádzajúc z administratívneho a súdneho spisu, prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia
žalovaného dáva už na úvod kasačný súd za pravdu žalovanému v tom, že dôvodom nevyhovenia

návrhu žalobcu na opravu chýb v katastrálnom operáte bola skutočnosť, že žalovaný neidentifikoval
splnenie žiadnej z podmienok vyžadovaných § 59 ods. 1 a 2 písm. a), d) a e) katastrálneho zákona.
Žalovaný v jeho rozhodnutí podrobne vysvetlil jeho výklad predmetných ustanovení, podmienok pre ich
uplatnenie ako aj to, prečo neboli vo veci žalobcu naplnené. V prípade § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho
zákonatobolaskutočnosť,žezapísanéúdajeformálnekorešpondujúsúdajminapodkladovýchlistinách

a predmetom preskúmavania by mal byť len posledný zápis, nie predchádzajúce zápisy. V prípade § 59
ods. 2 písm. d) a e) katastrálneho zákona to bola skutočnosť, že žalobcom argumentovaná chyba bola
v medziobdobí dotknutá ďalšími zapísanými právnymi zmenami, a preto ju už nemožno v rámci konania
o oprave chyby v katastrálnom operáte opraviť.42. Kasačný súd sa zhoduje so žalovaným v tom, že správny súd tieto jeho závery náležite nepreskúmal,
nevysvetlil, v čom sú tieto závery nesprávne a venoval sa v zásade až druhotnej, resp. terciárnej otázke
existenciesporuovlastníckeprávoačivkatastrinehnuteľnostízapísanétitulyajskutočne(poobsahovej

stránke) preukazujú vlastnícke právo ďalšieho účastníka konania 1) k spornému pozemku. Posúdenie
uvedenej otázky však neprislúcha správnym súdom, ale môže byť predmetom konania jedine v civilnom
sporovom konaní .
43. Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom do 31. októbra 2022 (teda v znení účinnom
aj v čase rozhodovania žalovaného) konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje

chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov,
notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná
zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby.
44. Podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona v znení účinnom do 31. októbra 2022 okresný
úrad opraví a) údaje katastra uvedené v § 7, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou
listinou alebo s inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje

zapísané podľa § 42 ods. 6.
45. Podľa § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona v znení účinnom do 31. októbra 2022 okresný úrad
opraví d) údaje zapísané do katastra v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42, ak nedošlo od zápisu do
katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva.
46. Podľa § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona v znení účinnom do 31. októbra 2022 okresný

úrad opraví e) údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie
pozemkov, ak ich nie je možné opraviť v lehote podľa osobitného predpisu.
47. V súvislosti s predmetnou vecou dáva kasačný súd do pozornosti, že oprava chyby v katastrálnom
operáte je špecifickým právnym inštitútom slúžiacim na zabezpečenie súladu medzi skutočným stavom
a stavom vyznačeným v katastri nehnuteľností, ktorý posilňuje princíp materiálnej publicity katastra

nehnuteľností. Zo svojej povahy má oprava chyby v katastrálnom operáte povahu nesporového konania,
jej predmetom nemôže byť riešenie vlastníckych sporov, na rozhodovanie ktorých sú príslušné výlučne
súdy v civilnom sporovom konaní (§ 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskoršíchpredpisov).Právezprincípunesporovejpovahyopravychybyvkatastrálnomoperátevyplýva
požiadavka, aby dochádzalo k zásadnému skúmaniu správnosti zápisu údajov v katastri nehnuteľností

od posledného (najmladšieho) zápisu. Zistenie, že posledný aktuálny zápis je súladný s listinou, na
podklade ktorej bol vykonaný, v zásade vylučuje vykonanie opravy chyby podľa § 59 ods. 2 písm. a)
katastrálneho zákona. Požiadavka nesporového charakteru opravy chyby v katastrálnom operáte však
platí aj pre ostatné dôvody opravy podľa § 59 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona. Preto prípadný chybný
údaj v katastri nehnuteľností nemožno odstrániť postupom podľa § 59 ods. 1 a nasl. katastrálneho

zákona, ak bol následne dotknutý ďalšou relevantnou právnou zmenou. Platí pritom, že to, či ďalší
zápis do katastra nehnuteľností bude mať povahu práve takejto ďalšej relevantnej právnej zmeny,
bude závisieť od okolností každého konkrétneho prípadu (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžrk 4/2021 zo dňa 26. augusta 2022, body 27 až 31, rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžrk 5/2019 zo dňa 25. novembra 2019, sp. zn. 6 Sžrk

16/2018 zo dňa 3. septembra 2019, ako aj Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,
Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník. Komentár. II. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 983; Fečík,
M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 817,824,
826, 827, 836, 837).
48. V súvislosti s dôvodom opravy chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho

zákona sa kasačný súd zhoduje so žalovaným v tom, že jej účelom je odstránenie rozporu tzv.
technickej, prepisovej (formálnej) chyby - rozporu medzi údajmi katastra nehnuteľností a rozhodnutím
o povolení vkladu alebo verejnou, prípadne inou listinou, na podklade ktorej bol vykonaný zápis do
katastra nehnuteľností. Preskúmajúc rozhodnutie žalovaného, prvostupňové rozhodnutie ako aj celý
administratívny spis sa kasačný súd zhoduje so správnymi orgánmi v tom, že podmienky pre vykonanie

opravy podľa predmetného ustanovenia v tejto veci neboli naplnené.
49. Kasačný súd sa zhoduje so žalovaným aj v tom, že poslednou právnou zmenou, v kontexte
ktorej bolo potrebné skúmať správnosť zápisu vlastníctva ďalšieho účastníka konania 1) k spornému
pozemku je zápis reštitučného rozhodnutia. Predmetným rozhodnutím totiž došlo k zásadnej zmene
vlastníctva týkajúceho sa sporného pozemku, keď z výlučného vlastníctva ďalšieho účastníka konania

1) bolo vytvorené jeho spoluvlastníctvo s ďalšími osobami. Spoluvlastníctvo všetkých zapísaných osôb
pritom vyplýva z reštitučného rozhodnutia a je odvodené jednak od uplatnenia reštitučných nárokov
ďalších spoluvlastníkov, ale na druhej strane aj z predtým výlučného vlastníctva ďalšieho účastníka
konania 1) k spornému pozemku. Spochybnenie predchádzajúceho výlučného vlastníctva ďalšiehoúčastníka konania 1) zapísaného na základe rozhodnutia o schválení ROEP LIETAVSKÁ LÚČKA k
spornému pozemku môže spochybniť existenciu a správnosť zápisu nadväzujúcich a nasledujúcich
spoluvlastníckych podielov nielen ďalšieho účastníka konania 1), ale aj ďalších spoluvlastníkov,

zapísaných na základe reštitučného rozhodnutia a ich právnych nástupcov.
50. Na vyššie uvedených záveroch nič nemenia ani úvahy žalobcu a správneho súdu, že ide o
rozhodnutie, v ktorom figuruje ďalší účastník konania 1) ako povinný (keďže napriek tejto skutočnosti
sa predmetné rozhodnutie týka a mení jeho pôvodne výlučné vlastníctvo k spornému pozemku) a ani
to, že ide o rozhodnutie týkajúce sa reštitúcie. Kasačný súd dáva v tomto smere do pozornosti, že

povaha vlastníctva reštituovaných pozemkov v čase uplatnenia reštitučných nárokov (teda či ide o
vlastníctvo fyzickej osoby, právnickej osoby alebo právnickej osoby podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003
Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov; ďalej len „reštitučný zákon“) bola jednou z podmienok pre úspešné uplatnenie
reštitučných nárokov na vrátenie spoluvlastníckych podielov k spornému pozemku podľa § 6 ods. 1

písm. a) reštitučného zákona.
51. Bez právneho významu pri posudzovaní splnenia podmienok pre vykonanie opravy chyby v
katastrálnom operáte je, či by reštitučný nárok mohol byť úspešne uplatnený aj v prípade zapísania
iného vlastníka sporného pozemku (navrhovaného žalobcom) než ďalšieho účastníka konania 1). Je to
tak preto, lebo (i) na jednej strane táto úvaha nespochybňuje záver, že zápis reštitučného rozhodnutia

je, s ohľadom na vyššie uvedené, relevantnou právnou zmenou týkajúcou sa sporného pozemku
odvodenou aj od výlučného vlastníctva ďalšieho účastníka konania 1) k spornému pozemku a (ii) na
druhej strane presahuje rámec skúmania podmienok opravy chyby katastrálneho operátu podľa § 59
a nasl. katastrálneho zákona (predstavuje už otázku riešenia sporu o vlastnícke právo, ktorý by mohol
nasledovať v prípade vykonania opravy chyby v katastrálnom operáte).

52. Pokiaľ správny súd poukázal na to, že medzičasom (počas správneho súdneho konania) došlo na
LV č. XXXX k doplneniu reštitučného rozhodnutia ako nadobúdacieho titulu, táto skutočnosť nebola
v predmetnej veci rozhodujúca. Kasačný súd v tomto smere môže len opakovane dať do pozornosti
vysvetlenie žalovaného, že reštitučné rozhodnutie bolo do katastra nehnuteľností zapísané ako porad.
č. zmeny 9/07. Na základe reštitučného rozhodnutia boli ešte v minulosti zapísané všetky zmeny

týkajúce sa nových spoluvlastníckych podielov k spornému pozemku, len pri ďalšom účastníkovi
konania 1) (napriek zmene veľkosti spoluvlastníckeho podielu) nebola predmetná listina zaznačená v
časti „titul nadobudnutia“ LV. Tento nedostatok žalovaný počas súdneho konania opravil neformálnou
opravou podľa § 59 ods. 5 písm. b) katastrálneho zákona. Nič to však nemení na tom, že reštitučné
rozhodnutie bolo zapísané do katastra nehnuteľností (boli na základe neho zapísané spoluvlastnícke

podiely k spornému pozemku a zmenené pôvodné výlučné vlastníctvo ďalšieho účastníka konania 1) k
spornému pozemku) ešte pred začatím konania o oprave chyby v tejto veci, a preto bolo povinnosťou
žalovaného a prvostupňového orgánu skúmať správnosť údajov katastra nehnuteľností aj s touto listinou
a tiež či táto listina môže predstavovať aj relevantnú právnu zmenu, ktorá bráni skúmaniu správnosti
predchádzajúcich zápisov do katastra nehnuteľností.

53. Prvostupňový orgán a žalovaný preto postupovali správne, ak v súlade s § 59 ods. 2 písm. a)
katastrálneho zákona skúmali zhodnosť údajov katastra nehnuteľností podľa § 7 katastrálneho zákona
s poslednou verejnou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra k spornému pozemku -
a to reštitučným rozhodnutím. Kasačný súd sa zhoduje so žalovaným v tom, že údaje o spoluvlastníctve
ďalšieho účastníka konania 1) a ďalších osôb k spornému pozemku sú zapísané v súlade s údajmi

obsiahnutými v reštitučnom rozhodnutí. V predmetnej veci preto nemožno identifikovať vadu podľa § 59
ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona.
54. Rovnako a nad rámec doteraz uvedeného sa kasačný súd zhoduje s argumentáciou žalovaného
a ďalšieho účastníka konania 1), že údaje katastra k spornému pozemku sa zhodujú tiež s údajmi
vyplývajúcimi z predchádzajúcich verejných a iných listín, na základe ktorých boli zápisy vykonané.

Na základe rozhodnutia o vyňatí lesného pozemku z lesného pozemkového fondu došlo totiž k zmene
výmery sporného pozemku (zapísané údaje v tomto smere korešpondujú) a na základe rozhodnutia o
schválení ROEP LIETAVSKÁ LÚČKA došlo k zápisu (v tom čase výlučného) vlastníckeho práva ďalšieho
účastníka konania 1) k spornému pozemku. V predmetnej veci je pritom nepochybné, že vlastníctvo
ďalšiehoúčastníkakonania1)kspornémupozemkuvyplývazrelevantnýchzáväznýchčastírozhodnutia

o schválení ROEP LIETAVSKÁ LÚČKA.
55. Kasačný súd dáva do pozornosti, že argumentácia žalobcu tak, ako ju zhrnul vo svojich vyjadreniach
v kasačnom konaní, vo svojich vyjadreniach a v žalobe v správnom súdnom konaní a vo svojom návrhu
na vykonanie opravy chyby, nesmeruje k tomu, že by došlo k prepisovej chybe medzi rozhodnutím oschválení ROEP LIETAVSKÁ LÚČKA a zápisom vlastníctva ďalšieho účastníka konania 1) k spornému
pozemku.Žalobcavpodstatnomtvrdí,žežiadnyzpodkladov,nazákladektorýchboluskutočnenýROEP
a vydané rozhodnutie o schválení ROEP LIETAVSKÁ LÚČKA (teda č. d. XXX/XXXX. a PKV XXX),

nesvedčia vlastníctvu ďalšieho účastníka konania 1) k spornému pozemku. Riešenie takejto chyby,
týkajúcej sa obsahovej správnosti záverov ROEP-u, však presahuje rámec opravy chyby v katastrálnom
operáte podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona ako ju identifikoval kasačný súd vyššie (body 47
a 48 tohto rozsudku). Ide už o námietku sporovej povahy, ktorej riešenie patrí do kompetencie civilných
súdov.

56. Čo sa týka ustanovenia § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona, kasačný súd dáva do pozornosti,
že toto ustanovenie cieli prioritne na riešenie chyby v katastrálnom operáte, ktorá vznikla na základe
zápisu verejnej alebo inej listiny, ktoré však neboli spôsobilé na vykonanie zápisu (§ 36 ods. 2 a §
42 katastrálneho zákona) do katastra nehnuteľností záznamom. Táto oprava je explicitne podmienená
skutočnosťou, že od zápisu vlastníckeho práva záznamom nedošlo k zmene vlastníckeho práva.
57. Kasačný súd sa pri výklade a aplikácii § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona zhoduje so

žalovaným a prvostupňovým orgánom v tom, že ani podmienky tohto ustanovenia neboli v predmetnej
veci naplnené. Kľúčovým je v tomto prípade práve reštitučné rozhodnutie, ktorým podľa názoru
kasačného súdu došlo zmene vlastníckeho práva k spornému pozemku (body 50 až 52 tohto rozsudku).
Došlo totiž k zmene výlučného vlastníctva ďalšieho účastníka konania 1) a k vytvoreniu spoluvlastníctva
širšieho okruhu osôb (vrátane ďalšieho účastníka konania 1)) k spornému pozemku. Oprava chyby v

katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona, ktorú žalobca cieli práve na
obsahové vady rozhodnutia o schválení ROEP LIETAVSKÁ LÚČKA, resp. samotného ROEP-u, tak
nemohla byť v intenciách predmetného ustanovenia vykonaná.
58. V predmetnej veci je tiež podstatné, že v správnom konaní, v podanej správnej žalobe, v správnom
súdnom konaní a ani v konaní pred kasačným súdom nepomenúva žalobca žiadne vady rozhodnutia o

schválení ROEP LIETAVSKÁ LÚČKA ako verejnej listiny podľa § 36 ods. 2 a § 42 katastrálneho zákona,
ktoré by vylučovali jeho spôsobilosť ako verejnej listiny na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností.
Pomenúva len obsahové vady záverov vykonaného ROEP-u, ktoré však nemožno a ani v minulosti
nebolo možné riešiť opravou chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. a) a d) katastrálneho
zákona (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžrk 8/2020 zo dňa 27.

októbra2022,body31,34a35),alelenvintenciách§59ods.2 písm.e)katastrálnehozákona. Kasačný
súd sa tiež stotožňuje so žalovaným v tom smere, že prípadný záver o nespôsobilosti rozhodnutia
o schválení ROEP LIETAVSKÁ LÚČKA (resp. samotného ROEP-u) ako verejnej listiny na vykonanie
zápisu v katastri nehnuteľností (teda záver, že takáto listina pre svoje vady podľa § 36 ods. 2 a § 42
katastrálneho zákona nemôže byť vôbec podkladom pre vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností),

by sa dotkol všetkých pozemkov, ktoré boli predmetom ROEP-u (a pre ktorých bola podkladom pre
zápis predmetná verejná listina). Preto by ako neprípustnosť opravy chyby podľa § 59 ods. 2 písm. d)
katastrálneho zákona bolo potrebné zohľadňovať všetky zapísané, preukázané a viacnásobné zmeny
vlastníckeho práva týkajúce sa akéhokoľvek pozemku, ktorého sa týkal schválený ROEP.
59. Vo vzťahu k ustanoveniu § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona dáva kasačný súd do pozornosti,

že jeho účelom je právne umožniť opravu údajov zapísaných na základe rozhodnutia o schválení ROEP-
u v situácii, ak došlo k uplynutiu lehoty podľa § 7 ods. 6 zákona o ROEP. Chybou katastrálneho operátu
sa pritom stáva v tomto prípade údaj o pozemku alebo právnom vzťahu k nemu, ktorý bol zapísaný na
základe rozhodnutia o schválení ROEP-u, avšak je v rozpore s údajmi/podkladmi zostavenia ROEP-u
podľa § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona v spojení s § 7 ods. 6 a § 6 ods. 1 zákona o ROEP

(obdobne Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021,
komentár k § 59 katastrálneho zákona).
60. Aj v tomto prípade však platí, že opravu chyby katastrálneho operátu podľa § 59 ods. 2 písm.
e) katastrálneho zákona nemožno vykonať, ak na zistenú chybu nadväzovala ďalšia právna zmena.
Táto podmienka vyplýva tak z povahy a účelu konania o oprave chyby v katastrálnom operáte (ako

nesporového procesného postupu) ako aj z platnej právnej úpravy - § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho
zákona v spojení s § 7 ods. 7 zákona o ROEP. Kasačný súd dáva do pozornosti, že účelom zavedenia
§ 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona do právneho poriadku bolo, aby chyby týkajúce sa ROEP-
u podľa § 7 ods. 6 v spojení s § 6 ods. 1 a § 7 ods. 7 zákona o ROEP mohli byť odstránené aj po
uplynutí lehoty na osobitný opravný prostriedok podľa § 7 ods. 6 zákona o ROEP (bližšie rozhodnutie

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžrk 8/2020 zo dňa 27. októbra 2022, bod
35). Zo stávajúcej právnej úpravy nemožno vyvodiť, že by zákonodarca prijatím ustanovenia § 59 ods. 2
písm. e) katastrálneho zákona chcel vylúčiť podmienku opravy chyby v ROEP-e podľa § 7 ods. 7 zákona
o ROEP. Teda podmienku, že údaje ROEP-u možno zmeniť len pri absencii sporu o vlastníctvo - aknedošlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva k pozemku alebo dotknutého spoluvlastníckeho podielu
na inú osobu.
61. Podstata výhrad žalobcu v predmetnej veci, hoci boli žalobcom v jeho návrhu zarámcované ako

dôvody opravy podľa § 59 ods. 2 písm. a) a d) katastrálneho zákona, smeruje práve proti tomu, že
(v tom čase výlučné) vlastníctvo ďalšieho účastníka konania 1) k spornému pozemku bolo do katastra
nehnuteľnostízapísanénazákladerozhodnutiaoschváleníROEPLIETAVSKÁLÚČKA,avšakpodklady,
na ktoré sa ROEP odvoláva (č. d. XXX/XXXX, PKV XXX) a ani iné listiny nesvedčia vlastníctvu ďalšieho
účastníka konania 1). Prvostupňový orgán a žalovaný preto postupovali správne, ak obsahovo posúdili

tiež možnosť aplikácie § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona na predmetný prípad (žalobcom
popísané vady totiž práve k tomuto ustanoveniu smerujú).
62. Kasačný súd sa aj v tejto časti zhoduje so žalovaným a prvostupňovým orgánom, že podmienky
vykonania opravy chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona
v predmetnej veci neboli naplnené, keď vo vzťahu k spornému pozemku došlo k relevantným
zmenám vlastníckeho práva, nadväzujúcim na spochybňované vlastnícke právo ďalšieho účastníka

konania 1) k spornému pozemku. Takouto zmenou bolo najmä vykonanie zápisu na základe
reštitučného rozhodnutia, ktorým došlo k zmene výlučného vlastníctva ďalšieho účastníka konania 1)
k spornému pozemku (zapísaného na základe rozhodnutia o schválení ROEP LIETAVSKÁ LÚČKA)
na spoluvlastníctvo viacerých osôb. Argumentácia žalobcu pritom spochybňuje vlastníctvo ďalšieho
účastníka konania 1) k spornému pozemku ako také (teda pôvodné výlučné vlastníctvo) a kasačný

súd už vyššie rovnako objasnil, akým spôsobom je reštitučné rozhodnutie založené/odvodené od
pôvodného výlučného vlastníctva ďalšieho účastníka konania 1) k spornému pozemku (body 49 až 51
tohto rozsudku).
63. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že ani žalobcom rozsiahlo citované všeobecné judikatúrne
východiská Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,

týkajúce sa najmä nesporovosti konania o oprave chyby v katastrálnom operáte a možnosti vykonania
opravy aj vo vzťahu k údaju o vlastníctve, nespochybňujú vyššie uvedené závery kasačného súdu.
Žalobca neidentifikoval žiadne také rozhodnutie kasačného súdu, ktoré by sa týkalo obdobnej veci, v
ktorej by kasačný súd rozhodol odlišne ako tomu je v tomto prípade, resp. v ktorej by odobril také závery,
aké formuloval správny súd v tejto veci.

64. Kasačnému súdu je tiež z verejne dostupných zdrojov známe, že obdobnú správnu žalobu proti
rozhodnutiu žalovaného, ktorým nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie opravy, týkajúcu sa iných
pozemkov, ale za obdobného skutkového stavu, správny súd rozsudkom sp. zn. ZA-30S/197/2022 zo
dňa 19. júna 2024 ako nedôvodnú zamietol. Tento rozsudok je predmetnom prieskumu v kasačnom
konaní vedenom pod sp. zn. 4 Svk 4/2025, pričom kasačný súd v predmetnej veci ešte nerozhodol.

65. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd nezistil dôvodnosť žalobných námietok žalobcu
týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia veci a aplikácie § 59 ods. 1, resp. ods. 2 písm. a),
d) a e) katastrálneho zákona zo strany žalovaného a prvostupňového orgánu na predmetný prípad.
Prvostupňový orgán a žalovaný správne uzavreli, že na vykonanie opravy žalobcom argumentovanej
chyby v katastrálnom operáte a výmazu (spolu)vlastníckeho práva ďalšieho účastníka konania 1) k

spornému pozemku neboli splnené podmienky podľa § 59 ods. 2 písm. a), d) a e) katastrálneho
zákona. Napadnutý rozsudok preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ správny
súd vo svojej podstate konštatoval, že napriek nesplneniu podmienky pre vykonanie opravy chyby
v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. a), d) a e) katastrálneho zákona mali žalovaný a
prvostupňový orgán ďalej zisťovať, kto by mal byť vlastníkom sporného pozemku.

66. Kasačný súd sa však stotožnil so správnym súdom v tom, že nedôvodná bola námietka žalobcu,
že vo výroku prvostupňového rozhodnutia mal byť uvedený odkaz nielen na ustanovenia § 59 ods. 2
písm. a) a d) katastrálneho zákona, ale aj na § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona. Aj podľa názoru
kasačného súdu je v tomto smere priliehavé vyjadrenie žalovaného, že postup prvostupňového orgánu
bol odôvodnený samotným návrhom žalobcu, keď tento žiadal o opravu chyby v katastrálnom operáte

podľa§59ods.2písm.a)ad)katastrálnehozákona,pretosodkazomnatietoustanovenia(vovýroku)aj
návrh žalobcu prvostupňový orgán zamietol. V odôvodnení však, reflektujúc na skutočnosť, že konanie o
opravechybyvkatastrálnomoperátemožnozačaťexoffo(§59ods.4katastrálnehozákona),nadrámec
návrhu žalobcu, preskúmal aj prípustnosť vykonania opravy žalobcom popisovanej chyby podľa § 59
ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona a aj neprípustnosť takejto opravy odôvodnil. Skutočnosť, že odkaz

na § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona sa v tomto kontexte nedostal do výroku prvostupňového
rozhodnutia, nemožno ani podľa názoru kasačného súdu vnímať ako vadu, ktorá by mala negatívny
dopad na práva a právom chránené záujmy žalobcu, bola spôsobilá zmeniť výsledok administratívnehokonania v predmetnej veci a takto odôvodňovala aj zrušenie (inak obsahovo správneho) rozhodnutia
žalovaného a prvostupňového rozhodnutia (pozri § 191 ods. 1 písm. g) SSP).

V.
Záver
67. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené, konštatuje, že kasačné sťažnosti žalovaného a
ďalšieho účastníka konania 1) sú dôvodné a napadnutý rozsudok správneho súdu vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci (bod 65 tohto rozsudku; § 440 ods. 1 písm. g) SSP). V rámci

kasačného konania pritom kasačný súd, vedený argumentáciou sťažovateľov a právnymi závermi
správneho súdu, preskúmaním napadnutého rozsudku preskúmal aj celú argumentáciu žalobcu, pričom
zistil, že táto je nedôvodná. Podľa názoru kasačného súdu rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie (pôvodne zrušené správnym súdom) sú dostatočne odôvodnené, bez formálnych vád s
potenciálnym vplyvom na výrok rozhodnutia a vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci.
Keďže kasačné konanie v predmetnej veci začalo podaním kasačných sťažností dňa 5. a 25. apríla

2024, teda po 30. júni 2023, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 3 v spojení s § 493e SSP zmenil
napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že správnu žalobu žalobcu zamietol.
68. Kasačný súd podľa § 447 ods. 1 SSP zamietol návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku
kasačnej sťažnosti, keďže, prihliadajúc na povahu predmetnej veci, túto uprednostnil a meritórne o nej
bez zbytočného odkladu rozhodol.

69. O nároku na náhradu trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom rozhodol
kasačný súd tak, že túto žalobcovi nepriznal, keďže nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne
úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu
trov konania (§ 467 ods. 1, 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). Ďalším účastníkom konania 2) a 3)
kasačný súd nepriznal nárok na náhradu trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom,

keďže im v konaní pred správnym a kasačným súdom nebola uložená žiadna právna povinnosť, pričom
v kasačnom konaní sa ani nevyjadrili (§ 467 ods. 1,2 v spojení s § 169 SSP).
70. Čo sa týka ďalšieho účastníka konania 1), tomuto kasačný súd nepriznal právo na náhradu trov
konania pred správnym súdom podľa § 467 ods. 1, 2 v spojení s § 169 SSP. Urobil tak preto, že
v konaní pred správnym súdom mal ďalší účastník konania 1) len postavenie ďalšieho účastníka

konania, správnym súdom mu nebola uložená žiadna právne vynútiteľná povinnosť (nemal povinnosť sa
vyjadrovaťpodsankciouuloženiaporiadkovejpokuty,nemalpovinnosťprávnehozastúpenia,poplatkovú
povinnosťapod.).Vsprávnomsúdnomkonaníjepritomprioritnouúlohouazodpovednosťoužalovaného
(ako štátneho orgánu), aby zabezpečil procesnú obhajobu žalobou napadnutého rozhodnutia a znášal
s tým súvisiace náklady. Postavenie ďalšieho účastníka konania je v tomto smere skôr poradné, s

garanciou práva na účasť a s možnými opravnými prostriedkami v prípade, ak napadnutý rozsudok
správneho súdu v neprospech ďalšieho účastníka konania zasiahne do právneho stavu (§ 442 ods.
1 SSP). Kasačný súd v tejto časti konania neidentifikoval ani dôvody hodné osobitného zreteľa, aby
ďalšiemu účastníkovi konania 1) priznal nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom.
71. Inak tomu však je v prípade kasačného konania. Napadnutým rozsudkom správny súd, na základe

argumentácie a žalobného návrhu žalobcu, zrušil rozhodnutie žalovaného a zasiahol tak do nastoleného
stavu právnej istoty v neprospech ďalšieho účastníka konania 1). Tým vyvolal u ďalšieho účastníka
konania 1) stav právnym poriadkom aprobovanej potreby procesne sa brániť podaním kasačnej
sťažnosti (§ 442 ods. 1 SSP). Táto je pritom spojená s poplatkovou povinnosťou (§ 5 ods. 1 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov), povinnosťou právneho

zastúpenia (§ 449 ods. 1 SSP) a pod. Ďalší účastník konania 1) bol pritom v kasačnom konaní v plnom
rozsahu úspešný, a to na úkor procesne neúspešného žalobcu. Kasačný súd preto s ohľadom na zásadu
úspechu a skutočnosť, že trovy kasačného konania majú povahu trov, ktoré vyplývajú pre ďalšieho
účastníka konania 1) priamo z povinností vyplývajúcich z právnej úpravy, priznal ďalšiemu účastníkovi
konania 1) nárok na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu proti procesne neúspešnému

žalobcovi podľa § 467 ods. 1, 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 169 SSP.
72. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.