Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Mário Pohorelský
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Rodina a mládež
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/36/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124012948
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pohorelský
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124012948.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b),
písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
v Trnave 3. apríla 2025
r o z h o d o l :
Obžalovaný
A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v D.,
trvale bytom C. XXX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v období od mesiaca január 2018 až doposiaľ v E. F. C. ani na iných miestach na území Slovenskej
republiky úmyselne riadne a včas neplatil výživné na svojho syna G., nar. X. XXXXXXXXX XXXX, bytom
u matky H. I. na adrese J. XXXX/XXX, I., i keď mu vyživovacia povinnosť na nezaopatrené neplnoleté
dieťa vyplývala priamo zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a výška vyživovacej povinnosti mu bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 30Pc/4/2020
- 46 z 28. apríla 2021, právoplatným 29. mája 2021 a vykonateľným 13. mája 2021 a to tak, že je povinný
platiť na syna mesačne výživné vo výške 100,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám poškodenej
H. I. a hoci si bol vedomý existencie tejto vyživovacej povinnosti a v rozhodnom období pracoval ako
živnostník, nebol evidovaný ako nezamestnaný na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, tak
výživné neuhrádzal vôbec, čím mu za obdobie od mesiaca január 2018 do mesiaca marec 2025 vrátane
vznikol dlh na výživnom vo výške 5 840,56 eura, pričom čin spáchal napriek tomu, že 27. decembra 2017
vykonal trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu Pezinok
sp. zn. 2T/21/2012 zo 14. februára 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 15. februára
2013, v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2Nt/20/2013 zo 6. októbra 2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 10. novembra 2015,
t e d a
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci
bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za
taký čin prepustený a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a lprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa§207ods.3Trestnéhozákonaspoužitím§36písm.l)Trestnéhozákona,§37písm.m)Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona a § 49 ods. 2 Trestného zákona na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal 4. októbra 2024 na tunajší súd obžalobu na obžalovaného
A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku. V súvislosti s rozhodovaním o treste súd následne vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného a prečítaním podstatnej časti listinných dôkazov - odpovede na lustráciu v systéme
Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, odpisu registra trestov, odpovede na
lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, odpovede na lustráciu v databáze súdov
a odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov.
Obžalovanývypovedal,žebolveľakrátvypočutýaveľakrátpovedal,ženatejadresesaona(poškodená)
vôbec nenachádza, býva na ubytovni v I., pred dvoma týždňami sa dozvedel, že tam býva, chcel sa
s ňou stretnúť, nepustili ho hore, býva na K. poschodí, požiadal ich, aby ju zavolali dole. Že vraj tam už
býva štyri roky a na tej adrese, čo udala, bývala jej mama s jej priateľom. Vôbec nedošla dole, že ona
nechce mať s tým nič spoločné a nech on ide preč. Predtým ako mal toto platiť (výživné), poslal peniaze
na túto adresu jedenkrát a aj mu prišlo normálne naspäť z pošty. Preto už opätovne neposielal, nevie
kam presne posielať tie peniaze, lebo len teraz mu to náhodou zistil brat, keď sa s ňou stretol v L.. Je
ochotný to zaplatiť, ale nevedel, čo má robiť.
Z lustrácií na osobu obžalovaného vyplynulo, že sa nenachádza vo výkone trestu odňatia slobody ani
vo výkone väzby. Doposiaľ bol štyrikrát súdne trestaný rôznymi okresnými súdmi (Pezinok, Bratislava
III, Nitra) za prečiny zanedbania povinnej výživy (dvakrát), krádeže a výtržníctva. Postupne mu bol
uložený podmienečný trest odňatia slobody (osvedčenie sa v skúšobnej dobe, na obžalovaného sa
hľadí, ako keby nebol odsúdený), trest povinnej práce (nariadený výkon náhradného trestu odňatia
slobody vo výmere 150 dní v ústave s minimálnym stupňom stráženia, trest vykonaný 27.12.2017)
a podmienečný trest odňatia slobody. V jednom prípade bolo rozhodnuté o upustení od uloženia
súhrnného trestu. Ostatným odsúdením je trestný rozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/36/2023
z 23. júna 2023, právoplatný 1. augusta 2023, ktorým bol obžalovanému uložený podmienečný trest
odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní dvanásť mesiacov do 2. augusta 2024. Jednotlivé trestné
stíhania vedené voči obžalovanému boli právoplatne skončené rozhodnutím príslušného súdu (trestný
rozkaz, zjednodušený rozsudok). Ako účastník vystupoval obžalovaný v rozličných súdnych konaniach
vedených na viacerých súdoch (obžaloba, podmienečné prepustenie, určenie otcovstva, upomínacie
konanie, exekučné konanie), na Okresnom súde Trnava sú aktuálne vedené dve trestné konania
s obžalovaným a to 2T/36/2024 a 105T/38/2024 (odpor proti trestnému rozkazu). V období od 30. júla
2017 do 21. januára 2024 má obžalovaný evidovaných osem priestupkov - štyri priestupky proti majetku
(drobnákrádežšiestichkusovgélunaholenie,vykopnutieuzamknutýchvchodovýchdverídomu,rozbitie
dvojitej sklenej výplne plastového okna, neuhradenie čiastky za poskytnuté elektronické komunikačné
služby), jeden priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (nezapnutý bezpečnostný
pás), dva priestupky proti občianskemu spolunažívaniu (kopnutie poškodenej do predlaktia pravej ruky
bez vyžiadania si lekárskeho ošetrenia) a jeden priestupok proti verejnému poriadku (rušenie nočnéhokľudu). Priestupky boli vyriešené napomenutím, blokovými pokutami vo výške desať a tridsať eur
a rozhodnutím príslušného správneho orgánu o uložení pokuty vo výške od desať do osemdesiat eur.
Prokurátor v záverečnej reči navrhol s poukazom na vyhlásenie obžalovaného uznať ho vinným na
skutkovom a právnom základe prednesenej modifikovanej obžaloby a uložiť trest odňatia slobody podľa
§ 207 ods. 3, § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024
vo výmere pätnásť až osemnásť mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaný prosil, že nechce ísť sedieť, celé to zaplatí. Právo posledného slova nevyužil.
Podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku po prednesení obžaloby predseda senátu poučí
obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého
zo skutkov uvedených v obžalobe.
Podľa § 257 ods. 8 prvá veta Trestného poriadku ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa
odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie
skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade
škody alebo ochranného opatrenia.
Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny,
ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka
dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom
a znalcom.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážením
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 b) závažnejším spôsobom konania, alebo c) hoci bol
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia
slobody uloženého za taký čin prepustený.
Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je najmä to, že páchateľ sa priznal
k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa§37písm.m)Trestnéhozákonapriťažujúcouokolnosťoujenajmäto,žepáchateľbolužzatrestný
čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na
dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.
Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona ustanovenie odseku 1 (podmienečný odklad výkonu trestu odňatia
slobody) sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe
podmienečnéhoodsúdeniaalebovskúšobnejdobepodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatia
slobody.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselnýtrestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré bolo po splnení všetkých zákonných
podmienok súdom prijaté.
Keďže v prejednávanej trestnej veci je predmetom obžaloby prečin, súd konštatuje, že vzhľadom
na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia
a pohnútku obžalovaného nemožno hovoriť o nepatrnej závažnosti stíhaného činu. Obžalovaný si vôbec
neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na maloletého syna viac ako sedem rokov. V minulosti už bol dvakrát
potrestaný za neplnenie si vyživovacej povinnosti a dostatočné ponaučenie si nevzal ani z vykonaného
nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Pokiaľ ide o výrok o treste, je potrebné uviesť predovšetkým to, že stíhaného skutku sa obžalovaný
dopúšťal aj v priebehu skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určenej
Okresným súdom Nitra. Z toho dôvodu bolo rešpektujúc ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona
vylúčené uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Do úvahy prichádzalo uloženie niektorého
z tzv. alternatívnych trestov. Súdu sa javilo ako neúčelné uloženie peňažného trestu, keďže stíhaná
trestná činnosť sa týka neplnenia si vyživovacej povinnosti. V minulosti bol obžalovanému uložený trest
povinnej práce, ktorý obžalovaný nevykonal a v celom rozsahu tristo hodín bol tento trest premenený na
stopäťdesiat dní nepodmienečného trestu odňatia slobody v ústave s minimálnym stupňom stráženia.
Premenený trest odňatia slobody obžalovaný vykonal 27. decembra 2017. Počiatok stíhaného skutku
je v podstate hneď po vykonaní trestu odňatia slobody. Súd zistil existenciu jednej poľahčujúcej
okolnosti v podobe priznania sa a úprimného oľutovania a jednej priťažujúcej okolnosti v podobe
oboznámenej trestnej minulosti obžalovaného. S ohľadom na postoj obžalovaného, ktorý sa dostavil
na hlavné pojednávanie, urobil vyhlásenie o vine, svoje protiprávne konanie úprimne oľutoval a prejavil
záujem dlžnú sumu výživného zaplatiť mal súd za to, že na nápravu a prevýchovu obžalovaného bude
postačujúci trest odňatia slobody v blízkosti dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody vo
výmere pätnástich mesiacov. Takto uložený trest možno považovať s prihliadnutím na všetky skutočnosti
viažuce sa k prejednávanej veci ako aj k osobe obžalovaného za zákonný a spravodlivý.
Pri zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody bolo prihliadnuté na tú skutočnosť, že
v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný (dokonca totožný)
trestný čin. Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Trnava. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku.
Odvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, musí byť zároveň
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku
alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzníobžalovanéhovpriamomrade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí
s podaním odvolania v svoj prospech uvedenými osobami.
Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.