Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/87/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424202972
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6424202972.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D., zastúpený v konaní: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát,
so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: F. G. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
H. I. XXX/XX, XXX XX J. K. L., v konaní zastúpený: JUDr. Marek Šabík, advokátska kancelária, s. r. o.,
IČO: 56 121 725 so sídlom Moyzesova 585/2, 955 01 Topoľčany, o žalobe na odstránenie stavby, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca prostredníctvom splnomocneného advokáta podal na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa
21.10.2024 žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanému odstránenia stavby – kovový pletivový plot,
vrátane jeho súčastí a základov nachádzajúceho sa na CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 979 m2 zapísaná na LV č. XX pre k. ú. C. D. a tiež odstránenia stavby – prístrešok, vrátane
všetkých jeho súčastí a základov nachádzajúceho sa na CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 979 m2 zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. C. D. s tým, že predmetné stavby žalovaný zriadil
a vybudoval neoprávnene na pozemkovej nehnuteľnosti, ktorej je žalobca podielovým spoluvlastníkom

(podiel 1/2) bez súhlasu žalobcu a stavba prístrešku bola vykonaná a zriadená v rozpore s ohlásením
drobnejstavbyžalovanéhovkonaní,ktoréjevedenéM.C.D.aakompríslušnýmstavebnýmúradompod
sp. zn. BSt/156/2019/VK zo dňa 20.5.2019. Žalobca v žalobe uvádzal, že žalovaný vybudovaním stavieb
bráni žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi v riadnom užívaní pozemkov v jeho podielovom
spoluvlastníctve a obmedzuje ho vo výkone vlastníckeho práva.

2. Súd žalobu spolu s uznesením (§ 167 ods. 2 CSP) riadnym spôsobom doručil pre žalovaného, ktorý

prostredníctvom splnomocneného advokáta dňa 28.11.2024 zaslal súdu vyjadrenie (replika) k žalobe.
Žalovaný namietal neurčitosť žaloby tvrdiac, že zo žaloby ani príloh nevyplýva aké stavby žiada žalobca
odstrániť, súčasne tvrdil, že žalovaný všetky stavby, ktoré zriadil, zriadil ako stavby oprávnené. Namietol
tvrdenia žalobcu o tom, že oplotenie sa nachádza na pozemkovej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu,
ako i to, že takéto oplotenie vybudoval žalovaný, bolo vybudované právnymi predchodcami žalovaného
a žalovaný oplotenie len udržiaval.

3. Vyjadrenie žalovaného spolu s prílohami k vyjadreniu súd spolu s uznesením v zmysle ustanovenia
§ 167 ods. 3 CSP zaslal žalobcovi, ktorý v rámci dupliky podaním zo dňa 30.12.2024 zdôraznil, že
argumentácia žalovaného je irelevantná k tvrdeniam, či sporný plot budovala, resp. tento len udržuje,
a súčasne spochybnil tvrdenia žalovaného o vlastníctve pozemkových nehnuteľností, na ktorých sanachádzajú stavby, ktorých odstránenia sa v konaní žalobca domáha a v tejto súvislosti odkázal na
právoplatnérozhodnutieOSŽiarnadHronom9Vyd/1/2021,kdenávrhžalovanejnapotvrdenievydržania
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam bol zamietnutý.

4.Vyjadreniežalobcuspolusprílohamikvyjadreniu,akoispolusuznesenímvzmysleustanovenia§167
ods. 4 Civilného sporového poriadku súd riadne doručil pre žalovaného, ktorý prostredníctvom právneho
zástupcu zaslal súdu vyjadrenie dňa 6.2.2025, kde zopakoval svoje tvrdenia o tom, že dôkazné bremeno
zaťažuje v konaní žalobcu a nie žalovaného, a to k vykonateľnosti žalobného petitu, ako i vo vzťahu

k preukázaniu, že žalobca má právo požadovať odstránenie stavby práve od žalovaného. V ďalšom
žalovanýpopreltvrdeniažalobcuotom,avýslovneuviedol,žeoplotenie,ktoréhoodstráneniasažalobca
v konaní domáha, jej patrí v určitej časti a v ďalej časti takéto oplotenie je v spoluvlastníctve žalovaného
s ďalšími osobami, a to odlišnými od žalobcu, nakoľko oplotenie bolo vybudované v minulosti, pričom
žalovaný odkázal na ním predložené listinné dôkazy.

5. Súd vyjadrenie žalovaného zaslal strane žalobcu, následne určil termín pojednávania na deň
15.4.2025, na ktoré pojednávanie v čas a riadne predvolal strany sporu a na pojednávaní vykonal
dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom právneho zástupcu žalovaného,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi tak ako boli tieto v rámci repliky a dupliky stranami sporu predložené
súdu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca sa žalobou domáhal odstránenia stavby, ktorú špecifikoval ako stavbu – kovový pletivový plot
vrátane jeho súčastí a základov nachádzajúci sa na CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 979 m2 zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie C. D. a tiež stavby – prístrešok, vrátane
všetkých jeho súčastí a základov nachádzajúceho sa na CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 979 m2 zapísaná na LV č. XXX pre k. ú. C. D. s tým, že obe stavby sú stavby neoprávnené,
žalovaný tieto vybudoval bez súhlasu žalobcu ako vlastníka pozemku, na ktorom sa stavby nachádzajú
a tiež s poukazom na skutočnosť, že stavba prístrešku bola vykonaná v rozpore s ohlásením drobnej
stavby stavebníka (žalovaného) v konaní vedenom pred D. N. M. C. D., konanie sp. zn. BSt/156/2019/
VK zo dňa 20.5.2019.

Z predloženého listinného dôkazu, a to výpisu LV č. XXX pre katastrálne územie C. D. mal súd za
preukázané, že pozemková nehnuteľnosť CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 979
m2 je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu A. B. v spoluvlastníckom podiele 15/16 a tiež v podielovom
spoluvlastníctveO.G.,nar.XX.X.XXXXvpodiele1/16.ZpredloženéhoLVč.XXXprekatastrálneúzemie

C. D. mal súd za preukázané, že bezprostredne susediace nehnuteľnosti z CKN parc. č. XXX, a to CKN
parc. č. XXX záhrada o výmere 221 m2 a CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 195
m2 sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v podiele 1/2 a tiež v podielovom spoluvlastníctve D.
D., G. D., nar. XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/4 a D. D., nar. XX.X.XXXX v spoluvlastníckom
podiele 1/4.

6. Žalovaný v rámci dupliky namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, ako i nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie v konaní.

7. Súd po prednesoch právnych zástupcov strán sporu na pojednávaní konanom dňa 15.4.2025 poskytol

stranám sporu predbežné právne prejednanie. Uviedol, ktoré skutočnosti medzi stranami sú sporné
a ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné.

8. Právny zástupca žalobcu po takomto predbežnom právnom posúdení zo strany súdu žiadal, aby súd
pripustil do konania vstup ďalšej strany sporu, a to dotknutého podielového spoluvlastníka na strane

žalobcu, ktorého označil ako O. G..

9. Súd vec právne posúdil:

Podľa § 60 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), stranami sú žalobca a žalovaný.

Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak ten komu
ju zákon priznáva.Podľa § 75 ods. 1 CSP, na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.

Podľa § 76 CSP, samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva

a povinnosti a každý koná sám za seba.

Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o takéto
spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný.

Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

Podľa § 78 ods. 2 CSP, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1.

Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ )Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,
hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na
náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa § 135c ods. 2 OZ pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do
vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa § 135c ods. 3 OZ súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby
aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva

k stavbe.

10. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, čo znamená, že strana sporu je nositeľom
práva, resp. povinnosti, o ktoré v súdnom konaní ide a je základným predpokladom úspešnosti žaloby.
Vecnú legitimáciu v konaní, či už pasívnu alebo aktívnu aj bez návrhu strán sporu skúma v konaní ex

officio súd (nález ÚS SR I.US407/2016).

11. Žalobu v zmysle ustanovenia § 135c) OZ môže podať vlastník pozemku a takáto musí smerovať
proti vlastníkovi stavby nie proti užívateľovi. Ak je pozemok pod stavbou, ktorej odstránenia sa v konaní
žalobca domáha vo vlastníctve viacerých vlastníkov ( ako je tomu v prejednávanej veci ), môže žalobu

podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, avšak vzhľadom na skutočnosť, že spoluvlastníctvo reprezentuje
nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 77 CSP), ten spoluvlastník pozemku, ktorý nie je žalobcom, musí
v konaní vystupovať na strane žalovaného.
Obdobne, ak žaloba smeruje na odstránenie stavby, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve viacerých
spoluvlastníkov (čo je zrejmé i v prejednávanej veci z výpisu LV č. XXX pre k. ú. C. D.), i ďalší podieloví

spoluvlastníci sú zúčastnení právneho vzťahu, o ktorom súd v danej veci koná.

12. Súd dospel k záveru, že žalobca svojou žalobou nesprávne určil okruh strán sporu a takáto
žaloba mala smerovať voči všetkým nositeľom hmotného práva, o ktoré v konaní ide, t. j. voči
všetkým podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej sa žalobca domáhal odstránenia stavby

(vecná pasívna legitimácia) a tiež v konaní mal vystupovať, či už na strane žalobcu, resp. na strane
žalovaného i ďalší podielový spoluvlastník pozemkovej nehnuteľnosti na ktorej sa nachádza stavba,
ktorej odstránenia sa žalobca domáha, tak ako to vyplynulo pre súd z predloženého LV č. XXX pre
katastrálne územie C. D..

13. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, čo znamená, že strana sporu je nositeľom
práv, resp. povinností, o ktoré v konaní ide a je základným a elementárnym predpokladom úspešnosti
žaloby.
Pokiaľ by súd žalobe žalobcu vyhovel, rozsudok by sa stal záväzný i pre osoby, ktorých účasť v konaní
ako strán sporu absentuje. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol,

na ktorej skutočnosti nemení nič ani návrh právneho zástupcu žalobcu, ktorý nejasne neurčite označil
ďalšiu stranu sporu potom, ako súd poskytol stranám sporu predbežné právne posúdenie (§ 181 ods. 2
CSP). Neoznačil však ďalšie dotknuté osoby, pre ktoré rozsudok vo veci by bol záväzným.14. O nároku na náhradu trov konania súd v prejednávanej veci rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi,
ktorý vo veci úspech nemal, a to v rozsahu 100 % trov konania.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do šesťdesiatich dní od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar

nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej

značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže žalovaný podať do 15-tich dní odo dňa,

kedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.