Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 20, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924010390
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6924010390.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.

Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí dňa 20. augusta
2025 v trestnej veci obžalovaného A. B., za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. b) Tr. zák., účinného od 01.01.2020, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota zo dňa 20.03.2025, sp. zn. 18T/42/2024 takto

r o z h o d o l :

I.Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v odsudzujúcej
časti.

II.Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalým
pobytom D., E. XXX/XX, podľa § 285 písm. f) Tr. por. oslobodzuje spod obžaloby za skutok, kvalifikovaný
obžalobou Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota zo dňa 09.05.2024, sp. zn. 2Pv 83/24/6609-5 ako
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., účinného od 01.01.2020,
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., účinného od 01.01.2020, ktorého sa mal dopustiť v časti aj na
tom skutkovom základe, že

od 01.01.2018 až do 03.12.2020 si voči svojej dcére mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX v C. a od 01.01.2018
až do 18.05.2022 voči svojej dcére mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., v obci G., okres H. I., v Slovenskej
republike a všade inde, kde sa zdržiaval, neplnil pravidelne a v plnej výške svoju vyživovaciu povinnosť,
ktorá mu vyplývala z § 62 ods. 3 a nasl. Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov a ktorá mu
bola v danom období upravená rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 8P/159/2009 zo dňa
21.09.2009, právoplatným a vykonateľným dňa 17.12.2009 a to prispievať výživným na svoju dcéru
mal. F. B. sumou vo výške po 44 € mesačne a na svoju dcéru mal. A. B. sumou vo výške po 39 €
mesačne, počnúc dňom 01.09.2009, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, do rúk matky

detí J. C., toho času J. K., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalým bydliskom G. XX, L. H. I., aj napriek tomu, že
za uvedené obdobie na území Slovenskej republiky pracoval na rôznych miestach, čím mu vznikol za
uvedené obdobie dlh na bežnom výživnom pre obidve dcéry vo výške 3 568 €,

pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., účinného od 01.01.2020 s poukazom na § 138 písm. b) Tr.

zák., účinného od 01.01.2020, na tom skutkovom základe, že

odo dňa 01.01.2018 až do 03.12.2020 (posledný deň pred nadobudnutím plnoletosti dcéry F. B.) ohľadne
dcéry F. B. a odo dňa 01.01.2018 až do 18.05.2022 (posledný deň pred nadobudnutím plnoletosti dcéryA. B.) ohľadne dcéry A. B. v obci G., okres H. I., v Slovenskej republike a všade inde, kde sa zdržiaval
si neplnil pravidelne a v plnej výške svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 ods. 3 a nasl.
Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu

Lučenec sp. zn. 11P/349/2005 zo dňa 14.09.2005, právoplatným a vykonateľným dňa 16.12.2005, a
to prispievať výživným na svoju dcéru mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX v C., sumou vo výške po 1000 Sk
mesačne, t. j. sumou vo výške po 33,20 € mesačne a na svoju dcéru mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., sumou vo výške po 1000 Sk mesačne, t. j. sumou vo výške po 33,20 € mesačne, počnúc dňom
01.04.2005, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, do rúk matky detí J. C., toho času J.

K., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalým bydliskom G. XX, L. H. I. a ktorá vyživovacia povinnosť mu bola
následne upravená rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8P/159/2009-24 zo dňa 21.09.2009,
právoplatným a vykonateľným dňa 17.12.2009, a to prispievať výživným na svoju dcéru mal. F. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., sumou vo výške po 44 € mesačne a na svoju dcéru mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., sumou vo výške po 39 € mesačne, počnúc dňom 01.09.2009, vždy do 15-teho dňa toho ktorého
mesiaca vopred do rúk matky detí J. C., toho času J. K., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalým bydliskom G.

XX, L. H. I., aj napriek tomu, že za uvedené obdobie na území Slovenskej republiky pracoval na rôznych
miestach a v súčasnosti je konateľom spoločnosti I. H., čím mu vznikol dlh na bežnom zameškanom
výživnom do rúk matky J. K. vo výške 3 651,- Eur.

Za to bol obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody

vo výmere 18 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu podmienečne odložený.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bola obžalovanému určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť
zaplatiť v skúšobnej dobe podľa svojich možností a schopností zameškané výživné.

Naproti tomu bol obžalovaný podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre skutok

kvalifikovanýakoprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,ods.3písm.b)Tr.zák.,účinného
od 01.01.2020, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

za obdobie odo dňa 01.09.2014 do dňa 31.12.2017 v obci G., okres H. I., v Slovenskej republike a všade
inde, kde sa zdržiaval si neplnil pravidelne a v plnej výške svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva

z § 62 ods. 3 a nasl. Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov a ktorá mu bola uložená rozsudkom
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11P/349/2005 zo dňa 14.09.2005, právoplatným a vykonateľným
dňa 16.12.2005 a to prispievať výživným na svoju dcéru mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX v C., sumou vo
výške po 1000 Sk mesačne, to jest sumou vo výške po 33,20 € mesačne a na svoju dcéru mal. A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C., sumou vo výške po 1000 Sk mesačne, to jest sumou vo výške po 33,20 €

mesačne, počnúc dňom 01.04.2005, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, do rúk matky
detí J. C., toho času J. K., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalým bydliskom G. XX, L. H. I. a ktorá vyživovacia
povinnosť mu bola následne upravená rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8P/159/2009-24
zo dňa 21.09.2009, právoplatným a vykonateľným dňa 17.12.2009 a to prispievať výživným na svoju
dcéru mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX v C., sumou vo výške po 44 € mesačne a na svoju dcéru mal. A.

B., nar. XX.XX.XXXX v C., sumou vo výške po 39 € mesačne, počnúc dňom 01.09.2009, vždy do 15-
teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, do rúk matky detí J. C., toho času J. K., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvalým bydliskom G. XX, L. H. I., aj napriek tomu, že za uvedené obdobie na území Slovenskej republiky
pracoval na rôznych miestach,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný.

Zároveň bol obžalovaný podľa § 285 písm. f) Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný
ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., účinného od
01.01.2020, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

za obdobie odo dňa 04.12.2020 (nadobudnutie plnoletosti dcéry F. B.) do 31.05.2023 (dátum, od ktorého
sa dcéra F. B. bola schopná o seba postarať) ohľadne dcéry F. B. a od 19.05.2022 (nadobudnutie
plnoletosti dcéry A. B.) do 30.06.2024 (dátum od ktorého sa dcéra A. B. bola schopná o seba postarať)ohľadne dcéry A. B., v obci G., okres H. I., v Slovenskej republike a všade inde, kde sa zdržiaval si
neplnil pravidelne a v plnej výške svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 ods. 3 a nasl.
Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu

Lučenec sp. zn. 11P/349/2005 zo dňa 14.09.2005, právoplatným a vykonateľným dňa 16.12.2005 a to
prispievať výživným na svoju dcéru mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX v C., sumou vo výške po 1000 Sk
mesačne, to jest sumou vo výške po 33,20 € mesačne a na svoju dcéru mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., sumou vo výške po 1000 Sk mesačne, to jest sumou vo výške po 33,20 € mesačne, počnúc dňom
01.04.2005, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, do rúk matky detí J. C., toho času J.

K., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalým bydliskom G. XX, L. H. I. a ktorá vyživovacia povinnosť mu bola
následne upravená rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8P/159/2009-24 zo dňa 21.09.2009,
právoplatným a vykonateľným dňa 17.12.2009 a to prispievať výživným na svoju dcéru mal. F. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., sumou vo výške po 44 € mesačne a na svoju dcéru mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., sumou vo výške po 39 € mesačne, počnúc dňom 01.09.2009, vždy do 15-teho dňa toho ktorého
mesiaca vopred, do rúk matky detí J. C., toho času J. K., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalým bydliskom G.

XX, L. H. I., aj napriek tomu, že za uvedené obdobie na území Slovenskej republiky pracoval na rôznych
miestach, čím mu vznikol dlh vo výške 1320 ohľadne dcéry F. a dlh vo výške 975 Eur ohľadne dcéry A.,

pretože trestnosť činu zanikla.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 16.05.2025, a to proti jeho odsudzujúcej časti, t.j. proti výroku o vine
a výroku o treste.

Napadnutý rozsudok považoval za nezákonný a nesprávny z viacerých dôvodov. Argumentoval tým, že

okresný súd nesprávne vyhodnotil obdobie trvania striedavej starostlivosti o maloleté deti, ktorá trvala
až do roku 2021, čo vyplýva z výpovede svedkyne G. B.. Ďalším pochybením bolo to, že vyhodnotil
jeho prispievanie v hotovosti maloletým dcéram ako vreckové a nie ako príspevok na ich výživu, hoci
bolo pravdou, že tieto finančné prostriedky nepoukazoval na účet ich matky, ale táto takýto postup
nerozporovala.

Ďalej uviedol, že nenaplnil subjektívnu stránku trestného činu, ktorý mu bol kladený obžalobou za vinu,
keďže nemal žiadny úmysel neprispievať na výživu svojich maloletých dcér a to ani priamy, ani nepriamy,
teda konal nezavinene.
Následnepoukázalajnaust.§10ods.2Tr.zák.,kdejeupravenýtzv.materiálnykorektívavnadväznosti

na to aj na zásadu ultima ratio.

Zdôraznil, že okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy v jeho neprospech, a to vrátane svedeckých
výpovedí svojich dcér, ako aj ich matky J. K., ktoré mali na výsledku konania eminentný záujem, teda
v žiadnom prípade nemohli byť nezaujaté, a aj z tohto dôvodu bol rozhodnutím prvostupňového súdu

porušený princíp prezumpcie neviny.

Vo vzťahu k uloženému trestu dal do pozornosti, že okresný súd mu uložil rovnaký podmienečný trest
ako v trestnom rozkaze, hoci oproti skutkovému stavu v ňom už zaplatil viac ako polovicu zo sumy, ktorá
bola hodnotená ako dlžné výživné. Naviac vôbec z jeho odôvodnenia nevyplýva z akého dôvodu mu

nebol uložený peňažný trest, resp. iný druh alternatívneho trestu.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), e) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na opätovné konanie.

V ďalšom podaní doručenom krajskému súdu dňa 14.08.2025 uviedol, že dňa 08.08.2025 uhradil
prostredníctvom bankového prevodu k rukám poškodenej J. K. zameškané výživné v celom rozsahu, čo
potvrdila aj sms komunikácia medzi poškodenou a jeho obhajkyňou.

Zdôraznil, že úhradou zameškaného výživného v celom rozsahu odstránil škodlivý následok svojho

konania, ktoré nemalo trvalo nepriaznivé následky v danom čase na jeho maloleté deti, čím splnil všetky
zákonné podmienky účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák., v dôsledku ktorej zanikla trestnosť
činu.Vzhľadom k tomu navrhol, aby ho odvolací súd podľa § 285 písm. f) Tr. por. oslobodil spod obžaloby
v celom rozsahu.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obhajkyne obžalovaného, bolo doplnené
dokazovanie prečítaním vyššie uvedených listinných dôkazov, t.j. textových sms správ medzi J. K.
a obhajkyňou obžalovaného, ako aj bankového dokladu zo dňa 08.08.2025 o zaplatení dlžnej sumy
výživného vo výške 3 568,- eur. Okrem toho z úradného záznamu krajského súdu zo dňa 19.08.2025
vyplynulo, že J. K. potvrdila zaplatenie zostávajúcej dlžnej sumy výživného vo výške 3 568,- eur

obžalovaným.

Prokurátor krajskej prokuratúry, za predpokladu zaplatenia celej sumy dlžného výživného obžalovaným,
navrhol, aby odvolací súd rozhodol sám rozsudkom tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. f) Tr. por.
oslobodí spod obžaloby.

Obžalovaný uviedol, že zaplatil celú dlžnú sumu výživného a žiadal, aby bol spod obžaloby oslobodený.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného zistil, že odvolanie
podala oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné.
Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť odsudzujúcej časti

napadnutého rozsudku, t.j. výroky o vine a o treste. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané by
prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené
nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd totiž zistil, že zanikla

trestnosť činu, a preto podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného
súdu v odsudzujúcej časti a následne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám rozsudkom tak, že
obžalovaného v tejto časti podľa § 285 písm. f) Tr. por. oslobodil spod obžaloby, pretože trestnosť činu
zanikla.

Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák., účinného od 01.01.2020, trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy,
ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé
následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Podľa § 285 písm. f) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla.

Obžalovanému bolo kladené obžalobou za vinu, že si vyššie uvedeným skutkom neplnil vyživovaciu
povinnosť voči dcéram F. B. a A. B. v rozhodnom období, t.j. od 01.09.2014 do 05.09.2023, resp.
08.04.2024, čím mu na výživnom vznikol celkový dlh 6 437,- Eur. Z napadnutého rozsudku vyplynulo,
že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť jednak čiastočne priebežne plnil a jednak, že určitú

časť dlžného výživného už predtým uhradil, preto okresný súd upravil výšku dlžného výživného za
obdobie od 01.01.2018 až do 03.12.2020, resp. 18.05.2022 na sumu 3 651,- Eur. Výška tejto sumy
však nebola správna, pretože obžalovaný výživné za celé obdobie mesiacov december 2020 a máj
2022 už predtým zaplatil, teda v čase rozhodnutia prvostupňového súdu dlžil na výživnom celkovo sumu
3 568,- Eur (t.j. o 83,- Eur menej, ktorá predstavovala mesačné výživné na obidve dcéry). Keďže však

obžalovaný dodatočne zaplatil dňa 08.08.2025 aj zvyšnú sumu dlžného výživného vo výške 3 568,-
Eur, odvolací súd v čase jeho rozhodovania konštatoval, že obžalovaný v celom rozsahu zaplatil dlžné
výživné za rozhodné obdobie v tejto trestnej veci, čo okrem písomného bankového dokladu potvrdila
aj samotná (v časti rozhodného obdobia) zákonná zástupkyňa poškodených. Zároveň dospel k záveru,
že vzhľadom na to, že si obžalovaný priebežne čiastočne plnil svoju vyživovaciu povinnosť a to jednak

tzv. faktickou starostlivosťou o svoje maloleté dcéry, ale aj čiastočným peňažným plnením, nemalo
nesplnenie vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného riadne a včas, žiadne trvalo nepriaznivé
následky vo vzťahu k maloletým poškodeným dcéram, ktoré medzi časom už dosiahli plnoletosť, čím
došlo k splneniu všetkých zákonných podmienok vyplývajúcich z ust. § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
účinného od 01.01.2020.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd ako súd odvolací, po preskúmaní zákonnosti
a odôvodnenosti výrokov odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku o vine a o treste, z predtým
uvedenýchdôvodovoodvolaníobžalovaného,považujúchozadôvodné,rozhodoltak,akojetouvedenévo výrokovej časti tohto rozsudku. Nad rámec uvedeného krajský súd dodáva, že vzhľadom na spôsob
jeho rozhodnutia by bolo nadbytočné reagovať na jednotlivé odvolacie námietky obžalovaného uvedené
v jeho prvom písomnom podaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.