Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. september 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 9S/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100998
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100998.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného Tkáč
& Partners, s. r. o., Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO 53 929 691, proti žalovanému: Mestská časť
Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava, v konaní o preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. SU-4507/18048/2025/LLO-49 zo dňa 15.04.2025, konajúc o návrhu žalobcu

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
08.07.2025 zamieta .

o d ô v o d n e n i e :

1. Združenie domových samospráv, o. z., (ďalej len „žalobca“) sa žalobou zo dňa 08.07.2025 doručenou
Správnemu súdu v Bratislave toho istého dňa domáhalo preskúmania zákonnosti rozhodnutia Mestskej

časti Bratislava - Ružinov (ďalej len „žalovaný“) č. SU-4507/18048/2025/LLO-49 zo dňa 15.04.2025
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre miestne
a účelové komunikácie III. a IV. triedy a účelové komunikácie podľa § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, podľa § 120 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, podľa § 7a ods. 2 písm. i)
zákonač.377/1990Zb.ohlavnommesteSlovenskejrepublikyBratislavevzneníneskoršíchpredpisova

podľa § 61 ods. 1 a 4 zákona č. 50/1976 Zb. vydal stavebné povolenie na stavbu: A. - B., C., D. E.XX.XX
Komunikácie a spevnené plochy (ďalej len „stavba“), stavebníkovi: BILLA REALITY SLOVENSKO, spol.
s r. o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 30 109 019 v zastúpení JFcon, s. r. o., so
sídlom Družstevná 942/6, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 46 347 909, zastúpená spoločnosťou, MFJ
support, s. r. o., Vajnorská 3371/142, 831 04 Bratislava, IČO: 54 109 019, miesto stavby: ulica A., A.
- C., stavba so súpisným číslom XXXX, pozemky reg. C-KN parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/

XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX v katastrálnom území C., vo vlastníctve navrhovateľa, podľa LV č. XXXX,
druh stavby: inžinierska stavba - rekonštrukcia, v rozsahu stavebných objektov: E.XX.XX Komunikácie
a spevnené plochy, účel stavby: inžinierska stavba.

2. Žalobca v podanej žalobe zároveň navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny

poriadok“) priznal správnej žalobe odkladný účinok.

3. Žalobca uviedol, že okamžitým výkonom alebo následkami žalovaného rozhodnutia hrozí závažná
ujma a iný vážny nenapraviteľný následok a zároveň, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným záujmom a odcitoval § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších
predpisov. Žalobca poukázal na princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti ako princípy ochrany

životného prostredia, ktorých použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí závažná ujma na životnom
prostredí, ktorá nesmie byť nepatrná. V tejto súvislosti poukázal na dôsledok dĺžky súdnych konaní,kde rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo už medzičasom realizované, avšak spolu s nezvrátiteľným
dopadom na životné prostredie. Pri princípe predbežnej opatrnosti nie je potrebná preukázaná
vedomosť, ale postačuje neistota škodlivosti posudzovanej činnosti. Žalovaný ďalej poukazuje na

rozdiely medzi princípom predbežnej opatrnosti a princípom prevencie. Zdôrazňuje osobitný charakter
správnej žaloby podľa § 178 ods. 3 SSP, kedy dochádza k stotožneniu rozhodnutia o žalobe a
uznesenia o predbežnom opatrení. Dôvodnosť žaloby je nutný, avšak nie je postačujúci dôvod pre
uznesenie o odkladnom účinku. Poukazuje na úvahu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Sžks/17/2018, z ktorej odvádza, že takáto súdna ochrana je iluzórna a nesúladná s princípom

prevencieapredbežnejopatrnosti.Včasnosťsúdnehozásahujeprereálnuochranuživotnéhoprostredia
rozhodujúcim faktorom. Nepriznaním odkladného účinku hrozí nenávratné zničenie osobitne chránenej
zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú
mitigačné efekty.

4. V konaní sa nekonalo so žalobcom ako s reprezentantom zainteresovanej verejnosti chrániacej

verejný záujem životného prostredia. Zamedzením takéhoto prístupu hrozí priama hrozba životnému
prostrediu. Zásada predbežnej opatrnosti prikazuje prijať opatrenia na zamedzenie naplnenia hrozby
životnému prostrediu, ak je reálnosť tejto hrozby sporná. Z toho priamo vyplýva, že v dôsledku
zásady predbežnej opatrnosti, je nutné vždy priznať odkladný účinok žaloby podľa § 107 ods. 3 SSP.
Žalobca poukázal na to, že stavebník si nesplnil celý rad svojich zákonných povinností na úseku

životného prostredia, ktoré bližšie popisuje v časti 6 svojej správnej žaloby. S prihliadnutím na absenciu
posudzovania vplyvov na životné prostredie pred vydaním rozhodnutia nastal absolútny nedostatok
kvantifikovania zásahov do jednotlivých častí životného prostredia, čím boli podľa žalobcu naplnené
dôvody na priznanie odkladného účinku z dôvodu hrozby poškodenia životného prostredia.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 02.09.2025 uviedol, že nesúhlasí s návrhom
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Zdôraznil, že dôvody uvedené žalobcom sú všeobecné
a nekonkrétne a nie je z nich zrejmé, akým konkrétnym spôsobom by mohlo dôjsť k vzniku hrozby
závažnej ujmy na životnom prostredí. Uviedol, že navrhovaná činnosť nepodliehala posudzovaniu podľa
zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením

priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

10. K právnej úprave týkajúcej sa priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza,
že znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené
s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že správny súdny prieskum sa týka
len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie

odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho
súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo
svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Nastúpenie odkladného účinku je normatívne
konštituované ako výnimka a nie ako pravidlo.

11. Správny súdny poriadok v § 185 vymenúva procesné podmienky, za ktorých splnenia môže správny
súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Týmito procesnými podmienkami sú:
- návrh žalobcu, keďže možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je plne ovládaná
dispozičnou zásadou,- vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu,
- naplnenie dôvodov na priznanie odkladného účinku.

12. Dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného následku),
že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený následok
spočívajúci v:
- závažnej ujme,
- značnej hospodárskej škode či finančnej škode,

- závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne
- inom vážnom nenapraviteľnom následku

13. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh
na priznanie odkladného účinku žalobe, posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká
a okolnosti veci. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe však neobsahuje

žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, závažnej ujmy na
životnom prostredí a ďalších bezprostredne hroziacich následkov, predpokladaných v § 185 SSP a
ani z administratívneho spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu
verejnej správy nevyplýva. Žalobca dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe dostatočne
neodôvodnil a len všeobecné poukázanie na princípy ochrany životného prostredia, dĺžku súdnych

konaní, či úvahu o tom, že správna žaloba zainteresovanej verejnosti by vždy mala mať odkladný účinok
vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré sa dotýkajú ochrany životného prostredia, je bez ďalšieho na priznanie
odkladného účinku nepostačujúce.

14. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné

tvrdené skutočnosti preukázať. Žalobca nevysvetlil, akú závažnú ujmu na životnom prostredí, resp.
závažná ujma, či iný vážny nenapraviteľný následok, by mohol mať výkon napadnutého rozhodnutia
v danom konkrétnom prípade, čím si žalobca nesplnil svoju procesnú povinnosť preukázať svoje
tvrdenia dôkazmi (§ 5 ods. 9 SSP), a teda neuniesol dôkazné bremeno. Preukázanie závažnej ujmy
na životnom prostredí, resp. závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, pritom podľa

názoru správneho súdu treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
Na uvedenú myšlienku, mimochodom, priamo poukazuje aj samotný žalobca, keď cituje rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018: „Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba
závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie nepatrná
alebo musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach

žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní
(§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti
žalovaným správnym orgánom hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu.
Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku
trvania účinkov rozsudku Krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal,“ no napriek tomu sa správnemu

súdu ani len nepokúsil konkrétne vysvetliť, v čom vidí rozpor stavby povolenej napadnutým rozhodnutím
s požiadavkami na ochranu životného prostredia.

15. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods.
1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti

je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“ (v tomto prípade na životnom prostredí, či inom vážnom
nenapraviteľnom následku), ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem
nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania
závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy

musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale
musí mať závažný dopad. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym
následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie
je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale
ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného

rozhodnutia orgánu verejnej správy nastala konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom závažná
ujma na životnom prostredí.16.Správnysúd,pooboznámenísasnávrhomžalobcunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,
vyjadrením žalovaného a súvisiacim spisovým materiálom, nezistil zákonný dôvod na jeho priznanie.
Žalobca ako dôvod pre vyhovenie jeho návrhu uviedol, že výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí

závažná ujma, iný vážny nenapraviteľný následok a závažná ujma na životnom prostredí. Žalobca má
povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť,
ale tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať
správnej žalobe odkladný účinok, konkrétne nešpecifikoval a správnemu súdu nepreukázal, správny
súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí

závažná ujma, iný vážny nenapraviteľný následok a závažná ujma na životnom prostredí v konkrétnom
prípade vymedzenom v napadnutom rozhodnutí. Žalobca teda dôvodnosť svojho návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom nepreukázal. Správny súd konštatuje, že
žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by súd
mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov priznania odkladného účinku žalobe.

17. Nie je pritom úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali
priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu, závažnú ujmu
na životnom prostredí, či iný vážny nenapraviteľný následok správnemu súdu dostatočne osvedčil, a
to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do práv, nielen všeobecnými tvrdeniami a hypotézami
a zároveň, aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy.

18. Správny súd ďalej uvádza, že argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného pre priznanie odkladného účinku je právne irelevantná. Správny súd pri svojom rozhodovaní
o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť
preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok

vyplývajúcich z § 185 SSP

19. Správny súd okrem toho poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej
žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd
odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017

zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť
za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre
maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré
sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými
alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje

finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Žalobca
túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil,
keď len všeobecne skonštatoval, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

20. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,

správny súd návrh na priznanie odkladného účinku s poukazom na § 188 SSP zamietol.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].