Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. júl 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5Sas/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100101
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Die

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100101.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvKošiciach,sudcomMgr.RomanomDie,vprávnejvecižalobcu:A.A.B.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom B. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813
63 Bratislava 1, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
02.01.2024 a v e c v r a c i a žalovanej Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa
06.02.2024 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.01.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) a
vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanej.

II. Administratívne konanie

2. Žalobca žiadosťou o starobný dôchodok zo dňa 27.02.2019 uplatnil nárok na starobný dôchodok od
18.02.2019 a žiadal priznať starobný dôchodok od 30.01.2019. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj
ako „Ústredie“) priznala žalobcovi rozhodnutím zo dňa 25.04.2019 od 30.01.2019 starobný dôchodok
v sume 780,50 eur mesačne. V osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len ako „OLDP“)
tvoriacom neoddeliteľnú prílohu uvedeného rozhodnutia Ústredie vychádzalo v roku 2001 z osobného
vymeriavacieho základu 285 364,-Sk čomu zodpovedal osobný mzdový bod 1,9277, v roku 2002 z

osobného vymeriavacieho základu 243 065,-Sk čomu zodpovedal osobný mzdový bod 1,5109 a v roku
2003 z osobného vymeriavacieho základu 165 512,-Sk čomu zodpovedal osobný mzdový bod 0,9755.

3. Ústredie rozhodnutím zo dňa 12.07.2019 od 18.08.2019 žalobcovi znížilo starobný dôchodok na
sumu 740,20 eur mesačne. V OLDP tvoriacom neoddeliteľnú prílohu uvedeného rozhodnutia Ústredie
vychádzalo v roku 2001 z osobného vymeriavacieho základu 183.864,-Sk čomu zodpovedal osobný
mzdový bod 1,2437, v roku 2002 z osobného vymeriavacieho základu 54.509,-Sk čomu zodpovedal

osobný mzdový bod 0,3480 a v roku 2003 z osobného vymeriavacieho základu 45.571,-Sk čomu
zodpovedal osobný mzdový bod 0,2797. Z uvedeného vyplynulo, že k zníženiu sumy starobného
dôchodku došlo v dôsledku zníženia osobného vymeriavacieho základu za roky 2001, 2002 a 2003.4. Na základe odvolania žalobcu voči vyššie uvedeným rozhodnutiam generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne ako odvolací správny orgán dvomi rozhodnutiami z 02.01.2020 zrušil rozhodnutia Ústredia z
25.04.2019 a tiež z 12.07.2019 a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie Ústredia zo dňa 25.04.2019

bolo zrušené z dôvodu, že v ňom boli zhodnotené vymeriavacie základy za roky 2001, 2002 a 2003
v nesprávnej (vyššej) sume a rozhodnutie Ústredia zo dňa 12.07.2019 bolo zrušené z dôvodu, že
zníženie sumy starobného dôchodku nebolo žiadnym spôsobom odôvodnené, aj keď de facto bolo
v súlade so závermi rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorým bolo zrušené
rozhodnutie Ústredia zo dňa 25.04.2019.

5. Následne Ústredie rozhodnutím z 31.01.2020 priznalo žalobcovi od 30.01.2019 starobný dôchodok v
sume 740,20 eur mesačne (od 01.01.2020 zvýšený na 761,70 eur mesačne) s tým, že pri výpočte sumy
starobného dôchodku vychádzalo z osobných vymeriavacích základov za roky 2001, 2002 a 2003 tak,
ako je to uvedené v bode č. 3 tohto rozsudku. Ústredie tiež druhým rozhodnutím zo dňa 31.01.2020
rozhodlo, že žalobcovi od 30.01.2019 nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu

minimálneho dôchodku.

6. Voči prvému rozhodnutiu Ústredia z 31.01.2020 (o priznaní starobného dôchodku žalobcovi v sume
740,20 eur mesačne) podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že:
- nebolo rozhodnuté o jeho odvolaní proti rozhodnutiu zo dňa 25.04.2019,

- v rozhodnutí nie je odôvodnené, na základe akého zákonného ustanovenia pristúpila Sociálna
poisťovňa v roku 2006 k zmene vymeriavacích základov za roky 2001 až 2003,
- vymeriavacie základy za roky 2001 až 2003 sú nesprávne, v rozpore s informáciami o zmenách stavu
individuálneho účtu poistenca, ktorý bol zasielaný v priebehu poistenia, ale aj so skutočným stavom
výšky plateného poistného,

- v rozhodnutí absentuje odôvodnenie vo vzťahu k odvolacím námietkam ohľadne zníženia
vymeriavacích základov za roky 2001 až 2003,
- Sociálna poisťovňa nebola oprávnená jednostranne znížiť vymeriavací základ a upraviť evidenčný list
dôchodkového zabezpečenia (ďalej len ako „ELDZ“) v neprospech poistenca, poistenec o tom nebol
informovaný a nedal na tento postup súhlas a počas celého obdobia poistenia boli žalobcovi zasielané

informácie o zmenách stavu účtu s vyššími vymeriavacími základmi za roky 2001 až 2003, tak ako to
bolo uvedené v OLDP k rozhodnutiu zo dňa 25.04.2019,
- nižšie vymeriavacie základy za roky 2001 až 2003 nezodpovedajú skutočnosti, čo potvrdzuje rozpis
platieb a listinné dôkazy pripojené k odvolaniu zo dňa 30.08.2019,
- nebol zistený skutkový stav tak, ako ho navrhoval žalobca preverením platieb odvodov z jeho účtu

v banke a vyžiadaním daňových priznaní,
- v OLDP je za rok 1990 nesprávna výška osobného vymeriavacieho základu pretože u zamestnávateľa
v období od 01.01.1990 do 31.10.1990 podľa predloženého mzdového listu mal príjem podliehajúci dani
zo mzdy vrátane odstupného a toto odstupné nebolo zahrnuté do vymeriavacieho základu,
- rozhodnutie je nezákonné, keďže nebol dodržaný postup podľa § 215 ods. 9 Zákona o sociálnom

poistení,
- neuplynula lehota na podanie odvolania že rozhodnutie bolo doručené žalobcovi a nie jeho právnemu
zástupcovi.

7. O podanom odvolaní rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 03.08.2020,

ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Ústredia zo dňa 31.01.2020. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že z údajov uvedených v mzdovom liste žalobcu za rok 1990, podľa ktorého
zamestnávateľ žalobcu do sumy hrubého zárobku 52 943,- Sk započítal za mesiace január až október
1990 sumu celkovej mzdy bez prihliadnutia na výplaty nezahrnuté do mzdových prostriedkov (ŠVP)
4 x 420,- Sk = 1 680,- Sk, bez prihliadnutia na sumu dávky nemocenského poistenia 315,- Sk, bez

prihliadnutia na sumu prídavkov na deti 10 x 650,- Sk = 6 500,- Sk a bez prihliadnutia na sumu
vyplateného odstupného 23 184,- Sk (2 x 11 592,- Sk = 23 184,- Sk). Súčasne mal žalobca v dobe od
01.11.1990do31.12.1990uzatvorenývedľajšípracovnýpomersozamestnávateľomPoľnohospodárske
stavby, š. p., Prešov v likvidácii a z údajov uvedených v mzdovom liste za rok 1990 vyplynulo, že
za mesiace november a december 1990 mu bol vyplatený hrubý zárobok 5 796,- Sk. V roku 1990

(november a december) bol žalobca ďalej zamestnaný u zamestnávateľa Hydinársky štátny majetok,
kombinát Prešov a podľa ELDZ z 29.05.1992 v roku 1990 bol jeho hrubý zárobok 9 681,- Sk. Úhrn
hrubých zárobkov žalobcu za rok 1990 tak činil 68 420,- Sk (52 943,- Sk + 9 681, - Sk + 5 796,-
Sk). Na určenie sumy starobného dôchodku za rok 1990 bola započítaná suma hrubého zárobku 68420,- Sk. V roku 1990 (od 01.01.1990 do 31.10.1990) bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa
Poľnohospodárske stavby, š. p., Prešov a podľa ELDZ zo dňa 03.12.1990, bol v roku 1990 jeho hrubý
zárobok 52 943 Sk. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení hrubými

zárobkami sú zárobky podliehajúce dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Podľa § 14 vyhlášky o dani
zo mzdy, odstupné poskytované pracovníkom uvoľňovaným v súvislosti s vykonávaním organizačných
zmien alebo racionalizačných opatrení sa zdaňuje oddelene od ich ostatnej mzdy, a to príslušnou
paušálnou sadzbou 15 %. Žalovaný tak mal za to, že odstupné vyplatené v roku 1990 nepodliehalo dani
zo mzdy, ale bolo zdaňované osobitne od ostatnej mzdy, a preto nebolo možné odstupné v sume 23

184 Sk započítať do vymeriavacieho základu.

8. Od 01.05.1992 bol žalobca dôchodkovo poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len
ako „SZČO“) a podľa ELDZ, vyhotoveného pobočkou Sociálnej poisťovne v Prešove dňa 26.04.2004, v
roku 2001 bol hrubý zárobok (vymeriavací základ) žalobcu 285 364,- Sk, v roku 2002 to bolo 243 065,-
Sk a v roku 2003 to bolo 165 512,- Sk. Sociálna poisťovňa, pobočka v Prešove vykonala v júli 2005

zmenu vo výške vymeriavacích základov za roky 2001 až 2003 z dôvodu, že v daňových priznaniach
za roky 2000, 2001, 2002 žalobca uvádzal okrem iného aj príjmy a výdavky z činností, ktoré nie sú
živnosťou, ani podnikaním podľa osobitných predpisov. Tieto príjmy a výdavky účastník konania dosiahol
z výkonu činností správcu konkurznej podstaty. Vzhľadom na to, že v rokoch 2000, 2001 a 2002 správca
konkurznej podstaty nemal právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia, na príjmy a výdavky

v rokoch 2000 až 2002 z činnosti správcu konkurznej podstaty nebolo možné prihliadať pri určení
odvodovej povinnosti SZČO v období od júla 2001 do decembra 2003. Sociálna poisťovňa, pobočka
Prešov, vzhľadom na preukázané skutočnosti, na základe daňových priznaní žalobcu, vyhotovila dňa
13.10.2006 opravný ELDZ, podľa ktorého za rok 2001 bola určená suma vymeriavacieho základu
183 864 ,-Sk, z ktorej žalobca zaplatil poistné na dôchodkové poistenie, za rok 2002 bola určená

suma vymeriavacieho základu 54 509,-Sk, z ktorej žalobca zaplatil poistné na nemocenské poistenie
a dôchodkové zabezpečenie.

9. Za rok 2003 bola suma vymeriavacieho základu 45 571 Sk. Podľa oznámenia pobočky Sociálnej
poisťovnevPrešovezodňa13.09.2019,povykonanejkontrolesprávnostisumyvymeriavacíchzákladov

za rok 2003, opravný ELDZ bol vyhotovený správne a poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie žalobca zaplatil za rok 2003 správne zo sumy vymeriavacieho základu 45 571 Sk.

10. Pre výšku sumy starobného dôchodku bolo žalobcovi zhodnotené preukázané obdobie
dôchodkového poistenia od 01.09.1971 do 29.01.2019 v rozsahu, v akom je uvedené v OLDP. Zároveň

boli započítané hrubé zárobky (vymeriavacie základy) za každý rok rozhodujúceho obdobia podľa
ELDZ a evidenčných listov dôchodkového poistenia (ďalej len ako „ELDP“) v sumách potvrdených
zamestnávateľom. Záverom žalovaný uviedol, že povinnosti organizačných zložiek Sociálnej poisťovne,
ako aj SZČO, stanovuje Zákon o sociálnom poistení (§ 172, § 228) a opravný ELDP bol vyhotovený na
základe opätovnej kontroly údajov v daňových priznaniach, vyhotovených a predložených žalobcom.

III. Konanie pred Krajským súdom v Prešove a Najvyšším správny súdom Slovenskej republiky

11. Žalobca inicioval súdny prieskum zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne zo dňa 03.08.2020 podaním správnej žaloby na Krajský súd v Prešove, ktorý

rozsudkom č. k. 7Sa/30/2020-60 zo dňa 08.09.2022 správnu žalobu zamietol. Voči tomuto rozsudku
Krajského súdu v Prešove podal žalobca kasačnú sťažnosť, na základe ktorej Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky (ďalej aj ako Najvyšší správny súd“) rozsudkom sp. zn. 6Ssk/9/2023 zo dňa
30.08.2023 zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 7Sa/30/2020-60 zo dňa 08.09.2022 tak, že
rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 03.08.2020 zrušil a vec vrátil Sociálnej

poisťovni na ďalšie konanie.

12. Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 6Ssk/9/2023 zo dňa 30.08.2023 skonštatoval, že
rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 03.08.2020 je založené na dôvodoch,
ktoré neboli riadne a zvlášť pre žalobcu dostatočným spôsobom bližšie zdôvodnené a z tohto dôvodu

trpí vadou nepreskúmateľnosti. Nedostatky rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo
dňa 03.08.2020 a jeho odôvodenia videl Najvyšší správny súd v tom, že:- odôvodnenie v smere, že činnosť správcu konkurznej podstaty nebolo možné v danej dobe (v rokoch
2000 až 2002) považovať za samostatnú zárobkovú činnosť na účely sociálneho poistenia, nespĺňa
požiadavku plynúcu z ustanovenia § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení,

- daňové priznania mali byť obsiahnuté v dávkovom spise, aby bolo možné náležite overiť zistenia,
v ktorých dôsledku malo dôjsť k vyhotoveniu opravného ELDZ z 13.10.2006,
- z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, aké konkrétne príjmy žalobcovi v rozhodnom období plynuli z
výkonu činnosti správcu konkurznej podstaty,
- nedostatočné odôvodnenie vo vzťahu k námietke žalobcu, na akom právnom základe bol vyhotovený

opravný ELDZ,
- absencia odôvodnenia a potreba objasnenia skutočnosti, že Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov v
mesiaci júl 2005 vykonala zmenu vo výške vymeriavacích základov za roky 2001, 2002, 2003, čo sa
odzrkadlilo vo vykonanej oprave ELDZ z 13.10.2006, avšak z obsahu dávkového spisu vyplynulo, že
Ústredie ešte v liste „Informácia o stave individuálneho účtu poistenca“ z 20.08.2013 adresovanom
žalobcovi na základe údajov zhromaždených v informačnom systéme Sociálnej poisťovne za roky 2001,

2002 a 2003 uvádzalo osobné vymeriavacie základy v pôvodnej výške, t. j. pred vykonanou zmenou
(rok 2001 - osobný vymeriavací základ 285 364 Sk a k tomu zodpovedajúci osobný mzdový bod 1,9277,
rok 2002 - osobný vymeriavací základ 243 065 Sk a k tomu zodpovedajúci osobný mzdový bod 1,5109,
rok 2003 - osobný vymeriavací základ 165 512 Sk a k tomu zodpovedajúci osobný mzdový bod 0,9755).

13. Záverom Najvyšší správny súd uviedol, že v mesiaci august 2005 malo byť podľa odôvodnenia
Krajského súdu v Prešove žalobcovi vrátené poistné, zaplatené bez právneho dôvodu z obdobia júl 2001
až december 2003, táto skutočnosť však doposiaľ nebola relevantným spôsobom preukázaná, čo bude
úlohou Sociálnej poisťovne v ďalšom konaní. Poukázal tiež na ustanovenie § 209 Zákona o sociálnom
poistení, v ktorom sú vymedzené obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia. V ďalšom konaní bude

povinnosťou Sociálnej poisťovne postupovať v zmysle vyššie uvedeného a svoje rozhodnutie v dotknutej
časti riadne a náležite odôvodniť.

IV. Napadnuté rozhodnutie

14. Po zrušení rozhodnutia Najvyšším správnym súdom žalovaná ďalej konala a následne generálny
riaditeľ žalovanej vydal napadnuté rozhodnutie, v ktorého úvode zhrnul skutkový stav a spôsob
výpočtu dôchodku, vrátane jeho zákonného zvýšenia. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu
ohľadne nezapočítania odstupného do osobného vymeriavacieho základe za rok 1990 je odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia totožné s odôvodnením rozhodnutia zo dňa 03.08.2020, ktoré bolo zrušené

rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/9/2023 zo dňa 30.08.2023. Vo vzťahu k odvolacej
argumentácii žalobcu ohľadne zníženia osobných vymeriavacích základov za roky 2001 až 2003 je
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia totožné s odôvodnením rozhodnutia zo dňa 03.08.2020, ktoré
bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/9/2023 zo dňa 30.08.2023. Nad
rámec odôvodenia rozhodnutia zo dňa 03.08.2020 je v napadnutom rozhodnutí uvedené, že bolo

zistené, že pôvodne bola žalobcovi určená odvodová povinnosť z celého vykazovaného čiastkového
základu dane z podnikania a v roku 2005 bola na základe daňových priznaní za roky 2000, 2001 a 2002
prehodnotená odvodová povinnosť žalobcu. Za obdobie od júla 2001 do decembra 2003 bol vyčíslený
preplatok na poistnom v sume 134 493 Sk a dňa 02.08.2005 bol žalobcovi poukázaný preplatok na
poistnom v sume 134 493 Sk spolu s úrokom v sume 5 568 Sk, spolu teda 140 061 Sk čo dosvedčuje

príslušný doklad, ktorý tvorí súčasť dávkového spisu. Do dávkového spisu boli teda založené kópie
daňových priznaní, ktoré žalobca doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov dňa 24.06.2005 a tiež
kópia dokladu preukazujúca vrátenie sumy 140 061 Sk žalobcovi. V napadnutom rozhodnutí je ďalej
konštatované, že žalobca v daňových priznaniach za roky 2000, 2001 a 2002 uvádzal príjmy a výdavky
z činností, ktoré nie sú živnosťou, ani podnikaním podľa osobitných predpisov, ktoré boli dosiahnuté

z výkonu činnosti správcu konkurznej podstaty. Podľa žalovanej v rokoch 2000, 2001, a 2002 správca
konkurznej podstaty nemal právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia, preto na príjmy
a výdavky za roky 2000, 2001 a 2002 z činnosti správcu konkurznej podstaty nebolo možné prihliadnuť
pri určení odvodovej povinnosti SZČO v období od júla 2001 do decembra 2003. V predložených
daňových priznaniach je pri príjmoch a výdavkoch z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním

podľa osobitných predpisov, rukou dopísané: „správca konkurznej podstaty“. Žalovaná ďalej uviedla, že
od 01.07.2005 nadobudol účinnosť zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch, podľa ktorého je správca fyzická
osoba alebo právnická osoba zapísaná do zoznamu správcov. Podľa § 5 písm. c/ Zákona o sociálnom
poistení, SZČO je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitnéhopredpisu. Na základe uvedeného právneho stavu fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie
činnosti správcu podľa zákona o správcoch, sa považuje po 30.06.2005 na účely sociálneho poistenia za
SZČO. Pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO a určenia

vymeriavacieho základu pre odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie sa prihliada na
príjmy z činnosti správcu, uvedené vo výpise z daňového priznania z príjmov fyzickej osoby. Vzhľadom
na vyššie uvedené tak bolo žalobcovi v auguste 2005 vrátené poistné zaplatené bez právneho dôvodu
z obdobia júl 2001 až december 2003. Záverom žalovaná skonštatovala, že postupovala v súlade
s právnymi predpismi a závermi rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/9/2023 zo dňa

30.08.2023.

V. Správna žaloba

15. Žalobca inicioval podaním správnej žaloby v sociálnych veciach podľa § 199 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) súdny prieskum napadnutého rozhodnutia. Úvodom

v krátkosti zhrnul skutkový stav a k zmene vymeriavacích základov v rokoch 2001 až 2003 uviedol,
že v pôvodnej výške boli vykazované nielen v roku 2013, ale aj v nasledujúcich rokoch a dokonca aj
v roku 2019, kedy bolo vydané prvé rozhodnutie z 25.04.2019, ku ktorému bol pripojený OLDP za dobu
1971 – 2018. Podobne to bolo aj v informácii o stave účtu za roky 2013 – 2014 z 22.02.2015, za rok
2015 z 10.05.2016, za rok 2016 z 22.04.2017, za rok 2017 z 25.04.2018, za rok 2018 z 02.05.2019 a

aj z 01.02.2018 za roky 2004 – 2016, ktoré boli žalobcovi priebežne zasielané. Uviedol, že Sociálna
poisťovňa mu zaslala informáciu z 22.02.2006, v ktorej bol opravovaný nesprávny údaj za roky 1975
– 1979, ktoré chýbali v pôvodnej informácii z 22.10.2005, v ktorej boli uvedené informácie o osobnom
vymeriavacom základe a osobnom mzdovom bode za roky 2001 – 2003 v pôvodnej vyššej sume (rok
2001 - osobný vymeriavací základ 285 364 Sk a k tomu zodpovedajúci osobný mzdový bod 1,9277, rok

2002 - osobný vymeriavací základ 243 065 Sk a k tomu zodpovedajúci osobný mzdový bod 1,5109, rok
2003 - osobný vymeriavací základ 165 512 Sk a k tomu zodpovedajúci osobný mzdový bod 0,9755).
Mal za to, že ak by boli v tom čase opravené údaje vo vymeriavacích základoch za roky 2001 – 2003,
takto opravené údaje by sa v tejto informácii objavili, čo sa však nestalo. Podľa žalobcu odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia nespĺňa požiadavky, ktoré Sociálnej poisťovni uložil Najvyšší správny súd

v rozsudku sp. zn. 6Ssk/9/2023 zo dňa 30.08.2023.

16. V ďalšom texte podanej správnej žaloby žalobca vymedzil dôvody podania správnej žaloby
nasledovne:
- z napadnutého rozhodnutia sa nedá zistiť, podľa akého zákonného ustanovenia bola opravená

aktuálna výška vymeriavacieho základu oproti vymeriavaciemu základu za roky 2001 – 2003, z ktorého
vychádzalo pôvodné rozhodnutie z 25.04.2019. ELDZ v rokoch 2001-2003, ale aj v neskoršom období,
vyplňoval zamestnávateľ a doručoval Sociálnej poisťovni, a Sociálnej poisťovni nebolo dané oprávnenie
vyplňovať ELDZ, a teda nemala ani oprávnenie vyhotovovať opravný ELDZ,
- z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vychádzali pri určení osobného vymeriavacieho základu z

toho, že uznali vymeriavacie základy na základe zmeny, ktorú v roku 2006 vykonala pobočka Prešov.
Z napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, aký predpis umožňoval pobočke takýto postup, keď bez
vedomia a súhlasu poistenca opravila v roku 2006 vymeriavací základ,
- vymeriavacie základy za roky 2001 – 2003, uvádzané v napadnutom rozhodnutí sú nesprávne, v
rozpore s informáciami o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca, ktoré boli žalobcovi zasielané v

priebehu poistenia, ale aj so skutočným stavom výšky plateného poistného a vymeriavacieho základu,
- v napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie vo vzťahu k skutočnosti, že vymeriavacie základy
sa v informáciách o stave účtu poistenca počas celej doby poistenia nemenili, napriek tomu, že mali byť
zmenené na základe opravného ELDZ v roku 2006,
- javí sa nedôveryhodné, že by údaje mali byť opravené v júli 2005. Ak by tomu tak bolo, nemohli

byť zasielané informácie o stave účtu s údajmi, ako boli zasielané. Záveru, že zmena ELDZ nebola
vykonaná v júli 2005, resp. 13.10.2006, svedčí aj dátum 26.06.2019 v kolónke „podpis účtovníka“ a
pečiatka 28.06.2019 vpravo dole,
- podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bola vykonaná zmena vo výške vymeriavacích základov
za roky 2001 – 2003 z dôvodu, že v daňových priznaniach za roky 2000 až 2002 boli uvádzané aj

príjmy z činnosti správcu konkurznej podstaty, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných
predpisov a správca nemal postavenie SZČO. Takýto postup je v rozpore so zákonom. Žalobca mal za
to, že bol SZČO ako advokát a SZČO ako platiteľ odvodov na sociálne poistenie je tým subjektom, ktorý
má dispozičné právo rozhodovať o tom, akú výšku a z akého vymeriavacieho základu bude poistné nadôchodkové zabezpečenie platiť. Sociálna poisťovňa nie je oprávnená bez toho, aby k tomu mala súhlas
poistenca, dodatočne so spätnou platnosťou znížiť vymeriavací základ a jednostranne upraviť ELDZ v
neprospech poistenca. O tom, že došlo k úprave vymeriavacích základov v ELDZ v roku 2006 žalobca

nebol informovaný a k takémuto postupu nedal súhlas. Odvody na dôchodkové poistenie žalobca platil
z vymeriavacích základov vo výške, z ktorých aj vychádzalo pôvodné rozhodnutie zo dňa 25.04.2019.
Presný rozpis platieb je uvedený v odvolaní z 30.08.2019 v bode 3, kde boli pripojené aj listinné dôkazy
na preukázanie platieb. Tieto námietky v napadnutom rozhodnutí neboli zodpovedané,
- podľa napadnutého rozhodnutia bol dňa 02.08.2005 poukázaný preplatok na poistnom v sume 134

493 Sk, nie je však zrejmé, kde bola táto suma poukázaná, ani to, aký príslušný doklad o tom bol
zabezpečený. V súvislosti s tým je otázne aj to, prečo bol opravný ELDZ vyhotovený až 13.10.2006, ak
to bolo zistené zrejme ešte v 07/2005 (následne 2.8.2005 mal byť preplatok poukázaný),
- z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, kedy a kto dopísal do DP údaj „správca konkurznej podstaty“.
Podľa napadnutého rozhodnutia bola do spisu založená kópia dokladu, preukazujúca vrátenie sumy
140.061,- Sk ako preplatku na poistnom 134.493,- Sk a 5.568,- Sk úroku. Nie je však zrejmé, o aký

doklad a z ktorého dátumu ide, preto ani nie je možné preveriť pravdivosť tvrdenia. Žalobcovi nebolo
známe, že by mu bola uvedená suma poukázaná,
-vOLDZ(prílohakprvostupňovémurozhodnutiu)jenesprávnavýškaosobnéhovymeriavaciehozákladu
za rok 1990, pretože u zamestnávateľa Poľnohospodárske stavby š.p. Prešov v dobe od 01.01.1990 do
31.10.1990, podľa predloženého mzdového listu mal žalobca príjem podliehajúci dani zo mzdy vrátane

odstupného. Odstupné nebolo zahrnuté do vymeriavacieho základu. Z napadnutého rozhodnutia sa
nedá zistiť, prečo nebolo odstupné započítané. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. sa do hrubého
zárobku zahrňujú zárobky podliehajúce dani zo mzdy bez odpočítania dane. Odstupné je zdaňované
osobitnou sadzbou dane oddelene od ostatnej mzdy, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že aj odstupné sa
zahrňuje do hrubej mzdy a pre účely dôchodkového poistenia do osobného vymeriavacieho základu,

pretože sa z neho platí daň zo mzdy paušálnou sadzbou. V mzdovom liste za rok 1990 je v stĺpci „hrubá
mzda“ spolu vo výške 90 418 Sk, z ktorej bola zaplatená daň zo mzdy. Suma 90 418 Sk je preto osobným
vymeriavacím základom za rok 1990,
- Sociálna poisťovňa nepostupovala v zmysle princípov uvedených v § 195 Zákona o sociálnom poistení,
- napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so všeobecne záväznými predpismi o určení vymeriavacieho

základu a osobného mzdového bodu a ani nevychádza so skutočného a spoľahlivo zisteného stavu veci.

VI. Vyjadrenia účastníkov konania

17. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zopakovala svoju argumentáciu uvedenú v napadnutom

rozhodnutí a uviedla, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade s
príslušnými právnymi predpismi a napadnuté rozhodnutie je v súlade so závermi uvedenými v rozsudku
Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/9/2023 zo dňa 30.08.2023. Záverom navrhla správnu žalobu
ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietnuť.

18. Písomným podaním zo dňa 04.06.2024 sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril replikou žalobca, ktorý
v tomto písomnom podaní uviedol, že žalovaná sa nevyjadrila k jeho zásadným námietkam, a to, že:
- na akom právnom základe bol vyhotovený opravný ELDZ 13.10.2006 na základe zmeny vymeriavacích
základov, ak ešte v informácii o stave individuálneho účtu z 25.04.2019 vyplýva, že v systéme Sociálnej
poisťovne boli za roky 2001 – 2003 osobné vymeriavacie základy v pôvodnej výške,

- nevysporiadala sa s námietkami a dôkazmi, ktoré boli pripojené k odvolaniu,
- neuviedla, podľa akého zákonného ustanovenia bola opravená výška vymeriavacieho základu a aký
predpis to pobočke umožňoval urobiť,
- neuviedla, prečo o zmene vymeriavacích základov nebol žalobca informovaný a aké zákonné
ustanovenie umožňovalo o tom žalobcu neinformovať, ak tieto údaje mali byť opravené v júli 2005,

- v odvolaní bol uvedený rozpis platieb za roky 2001 – 2003 a boli o tom pripojené listinné dôkazy, ako aj
dôkazy o platení odvodov. Tieto platby boli každoročne odsúhlasované v pobočke Sociálnej poisťovne,
- nebolo zaujaté žiadne stanovisko k preplatku na poistnom, nebol pripojený žiadny doklad o vrátení,
ako žalobca namietal v bode 6 správnej žaloby,
- vyjadril nesúhlas s právnym názorom na výšku osobného vymeriavacieho základu za rok 1990 vo

vzťahu k odstupnému, pretože aj odstupné bolo zdaňované daňou zo mzdy v osobitnej sadzbe.

19. Po výzve správneho súdu sa žalovaná k replike žalobcu nevyjadrila.VII. Vyhlásenie rozsudku

20. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, konajúc o správnej žalobe v sociálnych veciach

(§ 199 SSP a nasl.), zohľadňujúc špecifiká uvedeného konania, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu
a administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

21. Keďže správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci

nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), rozhodol v predmetnej veci bez
nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) postupom podľa § 137 ods. 4 SSP verejným vyhlásením
rozsudku dňa 04.07.2025, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, vec
vrátil žalovanej na ďalšie konanie a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 04.07.2025 bolo

zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli správneho súdu v súlade s § 137 ods. 4 SSP dňa
17.06.2025.

VIII. Relevantná právna úprava

22. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej
správnejžalobypodanejžalobcomsprávnysúdnatomtomiestepoukazujenaprislúchajúceustanovenia
Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. c/, § 199 a nasl.
SSP, ktoré aplikoval v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom
súdnom konaní.

23.Podľa§191ods.1SSP,správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

24. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

IX. Právne závery správneho súdu

25. Úvodom správny súd považuje za nevyhnutné uviesť, že v rámci súdneho prieskumu napadnutého
rozhodnutia, s ohľadom na administratívne ale aj súdne konania, ktoré predchádzali vydaniu
napadnutého rozhodnutia, nemohol nebrať na zreteľ rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp.
zn. 6Ssk/9/2023 zo dňa 30.08.2023, v ktorom Najvyšší správny súd vytkol žalovanému vadu
nepreskúmateľnosti rozhodnutia zo dňa 03.08.2020 s tým, že v ďalšom konaní bude úlohou žalovaného

postupovať v zmysle záverov Najvyššieho správneho súdu a rozhodnutie (teda napadnuté rozhodnutie)
riadne a náležite odôvodniť. V zmysle uvedeného rozsudku Najvyššieho správneho súdu bolo teda
úlohou žalovaného náležite odôvodniť zmenu vymeriavacích základov za roky 2001, 2002, 2003, a to
vo vzťahu k záverom, že k tejto zmene došlo z dôvodu, že v príslušných daňových priznaniach k dani
z príjmov žalobca uviedol príjmy, ktoré mal dosiahnuť z činnosti správcu konkurznej podstaty, ktorú

v danej dobe nebolo možné považovať za samostatnú zárobkovú činnosť na účely sociálneho poistenia.
V tejto súvislosti mal žalovaný do dávkového spisu doplniť daňové priznania žalobcu k dani z príjmov
fyzických osôb za roky 2000, 2001 a 2002. Úlohou žalovaného bolo tiež adekvátne odôvodniť právny
základ na akom došlo k vyhotoveniu opravného ELDZ a tiež skutočnosť, že napriek oprave ELDZ
z 13.10.2006 boli v liste „Informácia o stave invalidného účtu poistenca“ z 20.08.2013, adresovaného

žalobcovi, uvádzané vymeriavacie základy za roky 2001, 2002 a 2003 v pôvodnej vyššej výške.
Poslednou z úloh žalovaného bolo relevantným spôsobom preukázať skutočnosť, že došlo k vráteniu
poistného zaplateného bez právneho dôvodu z obdobia júl 2001 až december 2003.26. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru,
že žalovaný dostačujúco zrealizoval len jednu z úloh, ktoré pre neho vyplynuli z rozsudku Najvyššieho
správneho súdu, a to úlohu doplniť do dávkového spisu daňové priznania žalobcu k dani z príjmov

fyzických osôb za roky 2000, 2001 a 2002.

27. V porovnaní s rozhodnutím zo dňa 03.08.2020, žalovaný v napadnutom rozhodnutí odôvodnenie
podstaty zníženia vymeriavacích základov za roky 2001, 2002 a 2003, t. j. že v rokoch 200, 2001
a 2002 správca konkurznej podstaty nemal právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia,

preto na príjmy a výdavky za roky 2000, 2001 a 2002 nebolo možné prihliadať pri určení odvodovej
povinnosti SZČO, rozšíril len o argument, že od 01.07.2005 nadobudol účinnosť zákon č. 8/2005 Z. z.
o správcoch (ďalej aj ako „Zákon o správcoch“), podľa ktorého správca je fyzická alebo právnická osoba
zapísaná do zoznamu správcov a podľa § 5 písm. c) Zákona o sociálnom poistení SZČO je fyzická
osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Uvedené odôvodnenie
nemožno považovať za dostatočné vo vzťahu k záverom rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn.

6Ssk/9/2023 zo dňa 30.08.2023. Žalovaný svojim odôvodnením akoby prehliadal skutočnosť, že inštitút
správcu konkurznej podstaty existoval aj pred účinnosťou o správcoch, teda v „spornom období“ rokov
2000 až 2003. Podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom v „spornom
období“ rokov 2000 až 2003, bolo možné ustanoviť len toho, kto bol zapísaný do zoznamu správcov.
Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 493/1991 Zb. ktorou sa vykonávajú niektoré

ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom v „spornom období“ rokov 2000 až 2003
(ďalej aj ako „Vyhláška č. 493/1991 Zb.“), zoznam správcov bol zoznam osôb, ktoré spĺňali zákonné
podmienky na menovanie za správcu konkurznej podstaty, tieto zoznamy viedli krajské súdy príslušné
na konkurzné a vyrovnacie konanie. Podľa § 2 Vyhlášky č. 493/1991 Zb., do zoznamu konkurzné a
vyrovnacie súdy zapisovali advokátov a komerčných právnikov, ktorí mali zapísané sídlo v obvode

konkurzného a vyrovnacieho súdu, chceli byť do zoznamu zapísaní a požiadali o to konkurzný a
vyrovnací súd, prípadne iné vhodné osoby na návrh samosprávnych profesiových organizácií a štátnych
orgánov.Vzmysledaňovýchpriznanížalobcukdanizpríjmovfyzickýchosôbzaroky2000,2001a2002,
žalobca podľa všetkého príjmy z činnosti správcu konkurznej podstaty uviedol v tabuľke č. 2 ako príjmy
a výdavky podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, podľa ktorého malo ísť

o príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatrili do príjmov uvedených v § 6, z činností, napr.
podľazákonč.328/1991Zb.okonkurzeavyrovnanívzneníneskoršíchpredpisov,ktoréniesúživnosťou
ani podnikaním podľa osobitných predpisov. Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov teda príjmy
z činnosti podľa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov označoval
za príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Tak zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení

v znení účinnom v „spornom období“ rokov 2000 až 2003, ako aj Zákon o sociálnom poistení považoval,
resp. považuje za SZČO pre potreby sociálneho poistenia osoby, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitných predpisov, presne tak ako to uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí,
avšakžiadnymspôsobomnevyhodnotilčinnosťsprávcovkonkurznejpodstatynapr.ajvovzťahukvyššie
uvedeným právnym predpisov, ani skutočnosť, že žalobca mohol činnosť správcu konkurznej podstaty

vykonávať ako advokát, kedy by bez pochýb spĺňal podmienku SZČO pre potreby sociálneho poistenia.
Javí sa preto otázne, či oprava ELDZ bola vykonaná oprávnene.

28. Čo sa týka úlohy relevantným spôsobom preukázať skutočnosť, že došlo k vráteniu poistného
zaplateného bez právneho dôvodu z obdobia júl 2001 až december 2003, správny súd dospel

k záveru, že ani túto nemožno označiť za zrealizovanú a že by z obsahu spisu bolo preukázané, že
vráteniu uvedeného poisteného došlo. V dávkovom spise sa síce nachádzajú dve listiny, na ktorých
je pravdepodobne načrtnutý výpočet preplatku poistného a úrokov s predlohou pečiatky, do ktorej je
vpísané, že suma 140 061,- Sk mala byť poukázaná dňa 02.08.2005 a podpisom osoby pravdepodobne
„Fusková“, takýto doklad však bez ďalšieho podľa správneho súdu nepreukazuje, že k úhrade, resp.

vráteniu poistného žalobcovi reálne došlo.

29. Úlohou žalovaného bolo podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/9/2023 zo
dňa 30.08.2023 bolo tiež adekvátne odôvodniť právny základ na akom došlo k vyhotoveniu opravného
ELDZ a tiež skutočnosť, že napriek oprave ELDZ z 13.10.2006 boli v liste „Informácia o stave

invalidného účtu poistenca“ z 20.08.2013, adresovaného žalobcovi, uvádzané vymeriavacie základy
za roky 2001, 2002 a 2003 v pôvodnej vyššej výške. Na tomto mieste musí správny súd konštatovať,
že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v naznačenom smere neobsahuje žiadnu rozširujúcu
argumentáciu v porovnaní s rozhodnutím žalovaného zo dňa 03.08.2020. Z uvedeného dôvodusprávny súd dospel k záveru, že žalovaný sa pri odôvodňovaní napadnutého rozhodnutia dôsledne
neriadil závermi rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/9/2023 zo dňa 30.08.2023, ktorý
žalovaného zaviazal v bode č. 40 povinnosťou postupovať v zmysle týchto záverov.

30. Správny súd má za to že, pokiaľ Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 6Ssk/9/2023 zo dňa
30.08.2023 identifikoval vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.08.2020 pre
nedostatok dôvodov a tým pádom aj jeho nezákonnosť a žalovaný v ďalšom konaní, resp. v napadnutom
rozhodnutí v porovnaní s rozhodnutím zo dňa 03.08.2020, nedostatok dôvodov neodstránil, nemohol

správny súd dospieť k inému záveru, než, že aj napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov, na základe čoho je nezákonné.

31. Správny súd vyhodnotil ako nedostatočne odôvodnené tiež nezapočítanie odstupného do hrubého
zárobku, ktoré žalovaný odôvodnil s poukazom na § 12 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení, podľa ktorého sú hrubými zárobkami zárobky podliehajúce dani zo mzdy bez odpočítania

tejto dane a § 14 (jedná sa zrejme o chybu v písaní a správne má byť uvedené § 6 ods. 14) vyhlášky
Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva
financií Slovenskej socialistickej republiky č. 161/1976 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o dani zo mzdy
v znení vyhlášky č. 311/1990 Zb., podľa ktorej odstupné poskytované podľa príslušného predpisu
pracovníkom uvoľňovaným v súvislosti s vykonávaním organizačných zmien alebo racionalizačných

opatrení sa zdaňuje oddelene od ich ostatnej mzdy, a to paušálnou sadzbou vo výške 15 %. Správny
súd na tomto mieste uvádza, že mu nie je zrejmé, na základe čoho mal žalovaný za to, že odstupné
vyplatenévroku1990nepodliehalodanizomzdy,akpodľa§3ods.1aods.2písm.a)zákonač.76/1952
Zb. o dani zo mzdy v znení účinnom do 31.12.1992, dani podlieha mzda za prácu a mzdou za prácu sú
všetky príjmy plynúce daňovníkovi z pracovného pomeru alebo v súvislosti s ním, teda všetky opakujúce

sa i jednorazové príjmy bez rozdielu, či sú vyplácané v peniazoch alebo v naturáliách, najmä všetky
druhy miezd a platov, mzda za prácu nad čas, všetky druhy prémií, výkonnostné príplatky, náhrada za
nevybranú dovolenku a pod. a zároveň žalovaný odkazuje na vyhlášku, ktorou sa vykonáva zákon o
dani zo mzdy, ktorá v § 6 ods. 14 určuje sadzbu dane zo mzdy odstupného.

32. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je
dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím
došlo splneniu podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/
SSP, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. V ďalšom
konaní bude úlohou žalovaného vzhľadom na viazanosť právnym názorom správneho súdu v zmysle §

191 ods. 6 SSP, postupovať v intenciách úvah a záverov správneho súdu uvedených v tomto rozsudku.
Správny súd dodáva, že s problematikou náležitého odôvodnenia rozhodnutia sa žalovaný mal možnosť
oboznámiť v bodoch č. 28 až č. 32 rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/9/2023 zo dňa
30.08.2023, na ktoré správny súd na tomto mieste v plnej miere odkazuje.

33. Záverom správny súd dodáva, že z prílohy správnej žaloby označenej ako „Plná moc“ zo dňa
01.02.2024 vyplýva, že žalobca ako fyzická osoba splnomocnil na právne zastupovanie v predmetnom
súdnom konaní samého seba ako advokáta, čo správny súd vyhodnotil ako neprípustné a takéto
zastúpenie neakceptoval.

34. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

35. O náhrade trov konania správny súd vzhľadom na celkový úspech žalobcu v konaní rozhodol v

súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP vo výroku II. tak, že žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom

rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP

neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.