Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marta Šašinková

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoObchodné záväzkové vzťahy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce, Odmietajúce odvolanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/93/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118383949
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6118383949.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu G. M. Q., T. XXXX/XX,
XXX XX R. - D. R., B.: XX XXX XXX (žalobca má pozastavenú činnosť od 14.12.2024 do 14.12.2028),
práv. zast. Advokátska kancelária AKMA, s.r.o., Záhradnícka 15, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 54 274 605, proti žalovanému ShigenobuReality BA, s. r. o. (predtým TDPMT s.r.o. a tiež
TRIHLAV Development s.r.o.), Sedmokráskova 6, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47
468 998, o zaplatenie 6.514,65 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava III, č.k. B2-25Cb/28/2019 - 204 zo dňa 10.10.2023, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-25Cb/28/2019 - 204 zo dňa
10.10.2023 v napadnutom výroku I. a III. potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku Mestského súdu Bratislava
III, č.k. B2-25Cb/28/2019 - 204 zo dňa 10.10.2023 odmieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 6.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.000,- EUR od
9.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 3.000,- EUR od 15.5.2017 do zaplatenia, druhým výrokom vo zvyšku
žalobu zamietol a tretím výrokom žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 84 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
22.11.2018 domáhal zaplatenia sumy 6.514,65 EUR s príslušenstvom titulom neuhradenia ceny diela,

ktorú vyúčtoval faktúrami č. 2017012, č. 2017014 a č. 2017017. Svoju žalobu odôvodnil tým, že
žalovaný si u neho objednal elektroinštalačné práce na stavbách - rodinné dvojdomy v Miloslavove.
Súčasťou elektroinštalačných prác bola aj dodávka elektroinštalačného materiálu, ktorý žalovanému
dodal. Napriek písomným upomienkam žalovaný predmetné faktúry neuhradil.

3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu nárok žalobcu neuznal a
uviedol,žeužalobcusiobjednalelektroinštalačnépráceprirealizáciidvochdvojdomovvobciMiloslavov,

pričom každý z dvojdomov pozostával z dvoch bytových jednotiek, celkovo žalobca realizoval práce
na štyroch bytových jednotkách. Cena elektroinštalačné práce a dodanie materiálu na každú bytovú
jednotku bola dohodnutá v sume 3.000,- EUR. Žalobca vykonal elektroinštalačné práce na dvoch
dvojdomoch a vystavil žalovanému celkovo štyri faktúry č. 2017003, 2017006, 2017008 a 2017009.Žalovaný riadne uhradil predmetné faktúry. Žalobca po ukončení objednávky a úhrade všetkých faktúr
zaslal žalovanému ešte ďalšie tri faktúry, ktoré sú predmetom sporu a ktoré žalovaný nikdy neevidoval
v účtovníctve a ani ich neuviedol do kontrolného výkazu DPH. Žalovaný uviedol, že k danej fakturácii

neexistuje žiadna objednávka alebo preberací protokol. Ich vystavenie si nevie vysvetliť inak ako
špekuláciu s cieľom vymôcť od neho väčší obnos peňazí.

4. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania ustálil, že medzi sporovými stranami došlo k platnému
uzavretiu zmluvy o dielo na dodanie elektroinštalačných prác v zmysle § 536 a nasl. Obch. zák., ktorú

skutočnosť mal súd preukázanú Objednávkou žalovaného zo dňa 20.2.2017, pričom jej existencia
nebola spochybnená. Zo strany žalovaného bolo namietané, že predmetom objednávky neboli práce
na treťom dvojdome, ale iba na predchádzajúcich dvoch, ktoré však žalobcovi uhradil. Pre určenie
časového okamihu zaplatenia ceny diela je rozhodujúca dohoda zmluvných strán, pričom splatnosť
jednotlivých faktúr si sporové strany dohodli do piatich dní. Zhotoviteľovi vzniká nárok na zaplatenie ceny
diela jeho riadnym vykonaním a odovzdaním objednávateľovi a zároveň doručením faktúry. Vykonanie

a odovzdanie pác vyúčtovaných dvomi faktúrami (č. 20170012 a č. 2017014 každá na sumu 3.000,-
EUR) mal súd preukázané výpoveďami svedkov C. T. a D. T.Á., ktorí zhodne potvrdili, že žalobca
práce realizoval na troch dvojdomoch, teda šiestich bytových jednotkách. Podporne súd vychádzal
aj z výpovede svedka D. T., ktorý predmetnú objednávku zadával. V predmetnej objednávke bola
špecifikovaná cenu (3.000,- EUR) a spôsob jej vyúčtovanie (faktúra), neobsahovala však žiadny údaj

o počte dvojdomov (bytových jednotiek), ani či majú byť práce protokolárne odovzdané. Uvedený
svedok potvrdil dojednanú cenu, k počtu bytových jednotiek, na ktorých mal žalobcom realizovať
elektromontážne práce, sa však nevedel vyjadriť. Rovnako však potvrdil, že žalovaný staval tri dvojdomy.
O dojednanej cene 3.000,- EUR za jednu bytovú jednotku súd nemal pochybnosť, pričom prihliadol
najmä na tú skutočnosť, že žalovaný za práce realizované na dvoch dvojdomoch (6 bytových jednotiek)

zaplatil celkovo sumu 12.000,- EUR (4 faktúry každá po 3.000,- EUR). Spornou bola otázka, či si
žalovaný objedal u žalobcu práce aj na treťom dvojdome. Súd prvej inštancie vyslovil logický predpoklad,
že svedok D. T.ko, z titulu svojej funkcie manažéra stavby, ak bol prítomný na stavbe (ak aj nie každý
deň), musel vidieť a mať tak vedomosť, že žalobca realizuje práce aj na treťom dvojdome a ak by
neboli objednané, nenechal by zrejme žalobcu pokračovať v prácach a tieto dokončiť. Charakter týchto

prác pritom nasvedčuje tomu, že ich vykonanie nie je otázkou pár hodín, ale skôr dní. Vychádzajúc z
uvedeného súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný si objednal elektroinštalačné práce aj
na treťom dvojdome.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania považoval nárok žalobcu vo výške 6.000,-

EUR za dôvodný. V súvislosti s omeškaním žalovaného vzniklo žalobcovi právo požadovať aj úrok
z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú, resp. určenú, jeho
výšku bolo potrebné určiť na základe zákona, a preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok
na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.000,- EUR od 9.4.2017 do zaplatenia a zo
sumy 3.000,- EUR od 15.5.2017 do zaplatenia, t.j. od dní nasledujúcich po splatnosti faktúr. Žalobca

si uplatňoval aj nárok na zaplatenie faktúry č. 2017017 zo dňa 31.5.2017 na sumu 514,65 EUR. V
predmetnej faktúre bolo uvedené, že sa jedná o „Práce naviac - rozpočet zo dňa 28.5.2017“, pričom
uvedený rozpočet je potvrdený iba samotným žalobcom. Z výpovede svedka D. T. však vyplýva, že práce
naviac (najmä presúvanie umiestnenia elektrických) boli realizované na základe požiadaviek investorov.
Keďže v prípade týchto prác žalobca nepreukázal, že ich objednávateľom bol práve žalovaný, súd z

dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane tento nárok žalobcu zamietol. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 84%, podľa pomeru jeho úspechu vo veci.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.

b), f) a h) C.s.p. a navrhol zamietnuť žalobu žalobcu v celom rozsahu a priznať žalovanému náhradu
trov konania v rozsahu 100%, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný považoval rozsudok súdu prvej inštancie za
nepreskúmateľný z dôvodu, že nie je riadne a presvedčivo odôvodnený, keďže v odôvodnení sa súd
nevysporiadal so všetkými právne relevantnými uplatnenými námietkami žalovaného uvedenými okrem

iného aj v odpore, ako aj vo vyjadrení žalovaného zo dňa 20.2.2020. Žalovaný uviedol, že sa postupne
dohodol so žalobcom na realizácii elektroinštalačných prác len v prípade dvoch dvojdomov, faktúry za
vykonanie diela v tomto rozsahu riadne zaplatil. Zároveň uviedol, že na treťom dvojdome už nepôsobil
ako zhotoviteľ stavby z dôvodu ukončenia spolupráce s investorom stavby, a preto žalovaný nemaloprávnenie udeľovať žalobcovi akýkoľvek pokyn v súvislosti s realizáciou elektroinštalačných prác na
ďalšomdvojdome(vporadítreťom).Malzato,žežalobcavykonalelektroinštalačnéprácenatejtostavbe
na základe pokynu iného subjektu a vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia vo vzťahu

k určeniu subjektu, ktorý bol objednávateľom elektroinštalačných prác vykonaných žalobcom. Taktiež
namietal, že opodstatnenosť nároku žalobcu nebola náležite odôvodnená žiadnym priamym dôkazom,
ale len tvrdeniami svedkov. V súvislosti s požiadavkou na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
poukázal na ust. § 220 ods. 2 C.s.p. ako aj na ustálenú judikatúru a zdôraznil, že nepreskúmateľnosť
rozsudku je porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Žalovaný poukázal na výpovede svedkov

na pojednávaniach zo dňa 31.5.2022 a 12.9.2023, ako aj na body 24. a 25. napadnutého rozhodnutia.
Podľa názoru žalovaného z vykonaných dôkazov nevyplývala skutočnosť, že by žalobca vykonával
práce na posledkom dvojdome na základe požiadavky žalovaného, a preto skutkový záver o tom,
že objednávateľom elektroinštalačných prác na poslednom dvojdome bol žalovaný, považoval za
nesprávny. Žalovaný záverom uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, nakoľko mal za to, že základnú spornú skutočnosť medzi sporovými stranami posúdil

súd prvej inštancie nesprávne.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej
inštancie vysloveným v napadnutom rozsudku, považoval ho za spravodlivý a riadne odôvodnený.
Žalobca zdôraznil, že obrana žalovaného je od samého začiatku účelová a špekulatívna s cieľom

žalovaného neuhradiť za vykonané práce svojmu subdodávateľovi. Podľa žalobcu, žalovaný za
realizáciu dvojdomov vyfakturoval investorovi svoju odmenu, a odovzdané stavby sú dnes vo vlastníctve
končených kupujúcich. Na podporu svojich tvrdení poukázal na výsluch stavbyvedúceho na strane
žalovaného p. T., ktorým bolo preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného elektroinštalačné práce
na všetkých troch dvojdomoch, pričom realizáciu všetkých troch dvojdomov vykonával žalovaný až

do doby kým boli tieto stavby dostavané. Naopak žalovaný v priebehu konania nepreukázal skončenie
jeho zmluvného vzťahu s investorom, pre ktorého stavby dvojdomov realizoval a iba tvrdenie o
tom, že v nejakom presne nešpecifikovanom časovom období už údajne pre investora stavebné
práce nerealizoval, nemôže nijako obstáť. Vo zvyšku sa pridržiaval svojich doterajších vyjadrení a
predložených dôkazov. Žalobca považoval konanie žalovaného za účelové a obštrukčné, pričom bez

relevantnej argumentácie a dôkazov odmietal zaplatiť za práce a materiál, ktoré si u žalobcu objednal.
Uviedol, že žalovaný je dlžníkom sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, a zjavne sa plneniu svojich
povinností vyhýbal. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

8. Žalovaný v odvolacej replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca neuviedol žiadne nové

skutočnosti k meritu veci a argumentáciu žalobcu o platobnej neschopnosti žalovaného voči viacerým
svojim subdodávateľom považoval za ničím nepodloženú konšpiráciu. Žalovaný zotrval na svojich
odvolacích dôvodoch uvedených v podanom odvolaní ako aj na doposiaľ predložených vyjadreniach a
dôkazoch v priebehu súdneho konania.

9. Žalobca vo svojej odvolacej duplike zotrval na doterajších svojich argumentoch a nestotožnil sa s
tvrdeniami, ktoré žalovaný uviedol vo svojej odvolacej replike.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa15.7.2025.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť.

11. K napadnutému výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku /v časti žalovanej istiny v
sume 514,65 EUR s príslušenstvom/ zamietol, odvolací súd poukazuje na to, že subjektívna procesná
legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361 C.s.p.. Podľa § 359
C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Civilný sporový
poriadok tak právo strany podať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že právo podať

odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Ako je zrejmé
zo znenia výroku, neznie v neprospech žalovaného, teda žalovaný nie je osobou oprávnenou podať voči
rozsudku v tejto časti odvolanie. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené odvolanie žalovanéhovoči výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku /v časti žalovanej istiny v sume 514,65 EUR
s príslušenstvom/ zamietol, odmietol podľa § 386 písm. b) C.s.p. ako podané neoprávnenou osobou.

12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne

posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na
ne poukazuje.

15. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom

odvolateľa dodáva:

16. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorým sa
domáhal zaplatenia ceny za elektroinštalačné práce a dodanie materiálu, ktoré žalobca realizoval v
dvoch bytových jednotkách rodinných dvojdomov v obci Miloslavov, na základe žalobcom vystavených

faktúr č. 2017012, 2017014 a 2017017. Súd prvej inštancie správne ustálil, že strany sporu uzatvorili
medzi sebou zmluvu o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obch. zák. v ústnej forme, kde žalobca bol
zhotoviteľom diela a žalovaný objednávateľom diela - elektroinštalačné práce a dodávka materiálu na
dvojdomy v obci Miloslavov v nadväznosti na objednávku žalovaného zo dňa 20.2.2017 a akceptáciu
cenovej ponuky žalobcu, ktorou sa sporové strany dohodli na cene za práce /dielo/ v sume 3.000,-

EUR bez DPH na každú jednu bytovú jednotku, termín dodania do 3.3.2017, splatnosť faktúry do 5
dní a záruky podľa ust. Obchodného zákonníka. Sporové strany sa nedohodli na ktorej konkrétnej
stavbe má žalobca vykonať dielo, resp. ani na určení presného počtu bytových jednotiek, z dôvodu, že
jednotlivé stavby mali byť určené priebežne podľa stavebnej pripravenosti za účelom realizácie diela.
Súd prvej inštancie ani strany sporu nepovažovali za spornú skutočnosť, že žalobca zrealizoval práce

pre žalovaného na dvoch rodinných dvojdomoch č. XXX/XXA K. XXX/XXB v obci Miloslavov za cenu
3.000,- EUR bez DPH za každú 1 bytovú jednotku, na základe faktúr, ktoré vystavil žalobca a žalovaný
predmetné faktúry riadne uhradil. Spornou však bola otázka, či žalobcovi vznikol nárok na úhradu
faktúry č. 2017012 splatnej dňa 8.4.2017 na sumu 3.000,- EUR a faktúry č. 2017014 splatnej dňa
14.5.2017 na sumu 3.000,- EUR, obe titulom vykonaných elektroinštalačných prác, a faktúry č. 2017017

splatnej dňa 5.6.2017 na sumu 514,65 EUR titulom prác na rámec rozpočtu, ktoré realizoval žalobca v
2 bytových jednotkách ďalšieho rodinného dvojdomu /v poradí tretieho/. Žalovaný v podanom odvolaní
neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného
skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než
napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva.

17. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne na
základe vykonaných dôkazov ustálil, že žalobca realizoval dielo aj na ďalších dvoch bytových jednotkách
v poradí treťom rodinnom dvojdome v obci Miloslavov a na tomto základe vystavil žalovanému ako
objednávateľovi faktúru č. 2017012 splatnú dňa 8.4.2017 na sumu 3.000,- EUR a faktúru č. 2017014

splatnú dňa 14.5.2017 na sumu 3.000,- EUR, t.j. žalobca vykonal pre žalovaného dielo v celkovej
výške 6.000,- EUR. Táto cena za zhotovenie diela /elektroinštalačné práce/ bola totožná s cenou,
ktorú si sporové strany dojednali v zmysle objednávky žalovaného zo dňa 20.2.2017 aj v prípade
predchádzajúcich dvoch rodinných dvojdomov v obci Miloslavov. Predmetnou objednávkou sa strany
sporu nedohodli na koľkých bytových jednotkách má žalobca zrealizovať elektroinštalačné práce, avšak

sporové strany sa dohodli o tom, že stavby budú určené priebežne podľa stavebnej pripravenosti.
Žalovaný nespochybňoval, že žalobca dielo na oboch bytových jednotkách vykonal, ale spochybňoval
tú skutočnosť, že si dielo u žalobcu na spornom dvojdome neobjednal z dôvodu ukončenia spolupráce
s investorom stavby. Avšak obrana žalovaného v rozsahu, že došlo k ukončeniu spolupráce medzižalovaným a investorom stavby /v poradí tretieho dvojdomu/, zostala len v rovine tvrdení žalovaného,
ktoré nepodložil žiadnymi dôkazmi, a ktorými by zároveň vyvrátil tvrdenie žalobcu, že si uňho žalovaný
objednal elektroinštalačné práce aj na tejto stavbe. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno svojich

tvrdení, keď svoje tvrdenia o ukončení spolupráce s investorom stavby nijako nepreukázal. Odvolací
súd súhlasne so súdom prvej inštancie uvádza, že z výsluchov svedkov bolo preukázané, že dielo na
spornom dvojdome žalobca vykonal a žalovaný postupne realizoval stavbu všetkých troch rodinných
dvojdomov, čím bolo tvrdenie žalovaného o tom, že realizoval stavby iba dvoch rodinných dvojdomov
vylúčené, resp. nebolo preukázané, že by žalovaný nedokončil výstavbu posledného, v poradí tretieho

rodinného dvojdomu, na ktorom žalobca realizoval elektroinštalačné práce. Odvolací súd považuje za
potrebné zdôrazniť, že Svedok C. T. vyslovene uviedol, že žalobca pracoval na troch dvojdomoch a vie
to preto, že tam bol a videl to. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj svedok D. T. a svedok D. T.. Odvolací
súd zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že podľa vystavených faktúr žalobca vystavoval žalovanému faktúry za
elektroinštalačné práce na prvých dvoch dvojdomoch v kalendárnom mesiaci marec 2017 a faktúry za
elektroinštalačné práce na treťom dvojdome vystavil v kalendárnych mesiacoch apríl - máj 2017, z čoho

nepochybne vyplýva, že žalobca vykonával elektroinštalačné práce plynulo na všetkých troch rodinných
dvojdomoch na základe objednávky žalovaného zo dňa 20.2.2017. Odvolací súd preto s poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil túto odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú.

18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením nároku žalobcu súdom prvej inštancie

a v podrobnostiach naň odkazuje. V rozsahu odvolacích námietok žalovaného odvolací súd totožne
so súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade žalobca preukázal naplnenie základných
predpokladov pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela podľa § 548 ods. 1 Obch. zák..

19. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá

požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd

stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).

20. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody
neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto
napadnutýrozsudoksúduprvejinštancievovýrokuI.vrátanesúvisiacehovýrokuIII.onárokunanáhradu
trov konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že odvolací súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S
poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá
súdny úradník.

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byťv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.