Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/24/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200166

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200166.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 100830106/2018

2

1

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a Mgr. Jany Ondrejkovej,
v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., Nad traťou 26, Kežmarok, IČO: 31 654 363,
zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101762410/2020 zo dňa 19.11.2020,
takto

r o z h o d o l :

Číslo: 100830106/2018

2

1

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101762410/2020 zo

dňa 19.11.2020 a rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101214087/2020 zo dňa
23.07.2020 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Číslo: 100830106/20182

16

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej aj len „správca dane“ alebo ,,prvostupňový orgán“)
vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo jeho časti podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

(ďalej aj len „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie január až december 2014. Kontrola sa začala dňa
08.11.2017. O výsledku vyhotovil správca dane Protokol č. 100231055/2019 zo dňa 18.01.2019 (ďalej
aj len ,,protokol“).

2. V nadväznosti na zistenia obsiahnuté v protokole správca dane vydal rozhodnutie č. 101214087/2020

zo dňa 23.07.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl
2014 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume XXX.XXX,XX eur a znížil nadmerný
odpočet za príslušné zdaňovacie obdobie zo sumy XXX.XXX,XX eur na sumu XXX.XXX,XX eur.

3. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr za zdaňovacie

obdobie júl 2014 od spoločnosti POOL Trade, s.r.o., naposledy sídlom Hlavná 119, 900 27 Bernolákovo,
IČO: 36 655 082 (ďalej len „POOL Trade“) v celkovej sume XXX.XXX,- eur, základ dane spolu:
XXX.XXX,- eur, suma spolu XXX.XXX,- eur, celkovo z 36 faktúr bližšie špecifikovaných v prvostupňovom
rozhodnutí s predmetom fakturácie slnečnica lúpaná, solená v celkovom množstve 864 t (36 x 24t).

4. Správca dane tiež neuznal oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského
štátu na základe odberateľských faktúr za zdaňovacie obdobie júl 2014 vystavených žalobcom pre
odberateľa:
a) spoločnosť GAZSIMPEX Kft. so sídlom v Maďarskej republike (ďalej len "GAZSIMPEX“) v celkovej
sume XX.XXX,XX eur z faktúry č. 61416036 s dátumom dodania 14.07.2014 za tovar – syr tehla

v množstve 21.625 kg s dátumom dodania 14.07.2014.
b) spoločnosť D. JONES COMPANY Kft. so sídlom v Maďarskej republike (ďalej len "D.JONES
COMPANY“) v celkovej hodnote XXX.XXX,XX eur za 4 faktúry bližšie špecifikované v prvostupňovom
rozhodnutí s predmetom dodania za tovar mliekarenských výrobkov (syr tehla, eidam tehla goldy)
v množstve 84.646,01 kg.

Dodávateľ POOL Trade

5. K faktúram od spoločnosti POOL Trade žalobca predložil dodacie listy, doklady o príjme tovaru na
sklad, zálohové faktúry, kúpnu zmluvu zo dňa 02.05.2014, vrátane dodatku zo dňa 30.05.2014, kúpnu

zmluvu zo dňa 30.06.2014, vrátane dodatku zo dňa 31.07.2014 a dodatku č. 2 zo dňa 27.08.2014.
Predmetom zmlúv je dodanie slnečnice lúpanej solenej s miestom dodania sklad Blatná na Ostrove
v množstve cca 300 t v cene 835 eur/t a pri druhej kúpnej zmluve v množstve cca 860 t v cene 865 eur/t;
pôvodné termíny dodania máj a júl 2014 boli predĺžené na 30.06.2014 a 31.08.2014, resp. 31.12.2014
(dodatok č. 2). Taktiež bol predložený dokument – product specification s označením „BRAND FOOD

sunflower kernels producer“

6. Správca dane zistil, že obchody, ktorých predmetom tovaru mala byť slnečnica lúpaná, solená,
prebiehali v obchodnom reťazci Speed-Line Transport s.r.o. - LIAN ASTON TRADE s.r.o. - POOL Trade
- žalobca - Agrimid-System Kft.

7. Dňa 30.01.2018 sa uskutočnil výsluch A. B. C., bývalej konateľky spoločnosti POOL Trade v rámci
inej daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie január až december 2015. Svedkyňa nevedela
predložiť účtovnú a daňovú dokumentáciu za zdaňovacie obdobia január 2015 až júl 2015, pretože bolaodovzdaná spoločnosti DANO s.r.o. (právny nástupca POOL Trade od 18.09.2015). K obchodnému
vzťahu so žalobcom uviedla, že žalobca ich oslovil a za spoločnosť POOL Trade konal pán D. s pánom
E. za žalobcu. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k výrobcovi tovaru, k označeniu, k preprave. K spôsobu

kontroly tovaru uviedla, že tento kontroloval pán D. vizuálne a kontroloval aj doklady. Svedkyňa sa
nevedela vyjadriť ani k obchodnej spolupráci s dodávateľom spoločnosti POOL Trade – spoločnosťou
LIAN ASTON TRADE s.r.o. (ďalej len „LIAN ASTON“) a uviedla, že spoluprácu pravdepodobne
dojednával pán D..

8. Dňa 30.01.2018 sa uskutočnil výsluch A. F. D., bývalého konateľa spoločnosti POOL Trade v rámci
inej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2015 až júl 2015. K spolupráci so žalobcom uviedol,
že ho oslovil pán E., že má záujem o solenú slnečnicu, pričom aj podmienky sa s ním prejednávali.
K samotnému obchodu a potvrdzovaniu dodacích listov uviedol, že on skontroloval auto, či je všetko
naložené, zavolal pánovi E., že je auto naložené a môže prebehnúť platba. K spolupráci s LIAN ASTON
uviedol, že jeden známy povedal, že G. H. má slnečnicu, následne sa stretli a po preverení IČO, DIČ

a či nie je v zlej situácii sa dohodli na podmienkach spolupráce.

9. Správca dane preveroval v rámci kontroly reálnosť deklarovaných dodávok tovaru na jednotlivých
stupňoch reťazca spoločností v nadväznosti na skutočnosti deklarované POOL Trade. Realizoval
medzinárodnú výmenu informácii (ďalej len „MVI“) vo vzťahu k odberateľovi s výsledkom nemožnosti

vykonania preverenia. Boli realizované aj dožiadania na miestne príslušných správcov dane vo vzťahu
k slovenským daňovým subjektom. Z kontrolného výkazu POOL Trade vyplýva, že v období júl 2014
prijal len faktúry od dodávateľa LIAN ASTON, ktorých hodnota tvorí takmer celú hodnotu deklarovaných
dodávok; menšie faktúry prijal aj od iných spoločností. Počet faktúr prijatých POOL Trade od dodávateľa
LIAN ASTON sa zhoduje s počtom faktúr prijatých žalobcom za dodanie tovaru od dodávateľa POOL

Trade a zhodujú sa aj deklarované dátumy dodania.

10. Preverovaním prepravy tovaru v rámci zisteného dodávateľsko-odberateľského reťazca bolo
zistené, že prepravu tovaru od žalobcu pre odberateľa Agrimid-System Kfl. mala podľa predložených
medzinárodných nákladných listov CMR zabezpečovať spoločnosť VM-STAVSPOL s.r.o., pričom

preprava mala smerovať z I. J. C. K. L., M. B. N. (ďalej len „MR“) a následne do M. B.. K preukázaniu
prepravy boli predložené aj vážne listy, ako aj vyhlásenie prepravnej spoločnosti VM-STAVSPOL, s.r.o.,
že tovar od žalobcu bol odobratý z odberného miesta v I. J. C. a dodaný do miesta skončenia prepravy
L.. Spoločnosť VM-STAVSPOL, s.r.o. vykonávala aj prepravu tovaru (slnečnica) pre spoločnosti LIAN
ASTON na trase M. B. - I. J. C. spravidla v rovnakých dňoch, v akých bola vykonávaná preprava

tovaru pre Agrimid-System Kft na trase I. J. C. – L. a následne na trase L. – M. B.. Preprava bola
vykonávaná v rovnako množstve. Aj keď VM-STAVSPOL, s.r.o. síce formálne prepravu tovaru potvrdila,
v kontexte súvislosti, že tovar mal byť následne obratom prepravený späť do MR od zahraničného
odberateľa Agrimid –System Kft. s prerušením na pôvodné miesto nakládky a v nadväznosti na ďalšie
zistenia týkajúce sa nepreukázania pôvodu tovaru, nepreukázania skutočností, že predmetom dodávok

tovaru nebol vždy ten istý tovar, nemožností overiť deklarované skutočnosti u dodávateľa a jeho
dodávateľov, zároveň ani u zahraničného odberateľa, vznikla odôvodnená pochybnosť o skutočnom
účele deklarovanej prepravy tovaru. Nie je možné považovať deklarovanú prepravu tovaru za prepravu,
ktorá preukazuje skutočnosti, že predmetom dodania bol vždy nový tovar.

11. Ohľadom zisťovania peňažných tokov medzi členmi reťazca spoločností správca dane zistil, že
z bankového účtu POOL Trade boli peňažné prostriedky odosielané na účet spoločnosti LIAN ASTON.
Táto spoločnosť ďalej odosielala peňažné prostriedky v takmer rovnakých dňoch na účet spoločnosti
EURO FAKTORING s.r.o., ktorej konateľom bol pán H. (zároveň konateľ LIAN ASTON), ktorá zanikla
zlúčením dňa 28.05.2016 a jej právnym nástupcom bola od 28.5.2016 spoločnosť AC Inštitút s.r.o.

Spoločnosť EURO FAKTORING s.r.o. obratom odosielala peňažné prostriedky na účet spoločnosti
Agrimid System Kft. (odberateľ žalobcu). Táto spoločnosť po prijatí prostriedkov od EURO FAKTORING
s.r.o. následne odosielala peňažné prostriedky na účet žalobcu. Na bankový účet spoločnosti EURO
FACTORING s.r.o. neboli prijímané žiadne platby od spoločnosti Speed-Line Transport s.r.o. (prvého
subjektu v identifikovanom reťazci). Na bankových účtoch spoločnosti Speed-Line Transport s.r.o.

nahlásených správcovi dane neboli v uvedených obdobiach zaznamenané žiadne platby. Z toho dôvodu
predstavovali vyššie opísané transakcie medzi spoločnosťami uzavretý kruh platieb.12. Žalobca podľa správcu dane nepreukázal pôvod tovaru, reálnosť deklarovaného spôsobu označenia
tovaru, identifikovateľnosť tovaru a nezameniteľnosť jednotlivých dodávok. Nepreukázal ani že tovar
bol označený v zmysle zákonných požiadaviek na označenie tovaru. Zistené skutočnosti preukazujú,

že žalobca bol súčasťou obchodného reťazca, ktorého cieľom bol umelý charakter deklarovaných
obchodov, umelo vytvorené obchodné transakcie s cieľom získať finančné zvýhodnenie pre deklarovaní
daňovej povinnosti. Správca dane nemá za preukázané, aký tovar bol predmetom deklarovaných
obchodných transakcií a nemá preukázaný ani účel deklarovaných dodávok.

13. Daňový subjekt podľa správcu dane mohol vedieť, že deklarované obchodné transakcie by mohli
byť poznačené podvodom a bol to práve on, kto odpočítaním dane z faktúr od tuzemského dodávateľa
a následným dodaním tovaru s oslobodením od dane zahraničnému odberateľovi získal finančné
zvýhodnenie.Platiteľbolsúčasťouvytvorenéhoreťazcaspoločností,ktorédeklarovaliobchodstovarom,
ktorý niesol znaky karuselového obchodu. Ten istý tovar, v tom istom množstve a druhu bol dodávaný
medzi viacerými spoločnosťami. Jednotlivé zistené skutočnosti nemusia sami o sebe poskytovať

zásadný dôkaz o zapojení platiteľa do podvodu, avšak v komplexnom súhrne a vo vzájomných
súvislostiach môžu preukázať, že žalobca nekonal s náležitou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia,
ktoré od neho bolo možné požadovať, aby zabránil vlastnej účasti na podvode.

14. Správca dane v nadväznosti na uvedené závery konštatoval, že žalobca vierohodne nepreukázal

vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, a teda mu nevzniklo právo na odpočítanie
danevzmysle§49zákonaoDPH.Predloženéfaktúryoddodávateľanepreukazujúnároknaodpočítanie
dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Uskutočnenie zdaniteľných
obchodov tak, ako bolo deklarované dokladmi, nebolo preukázané ani žalobcom ani jeho dodávateľom.
Podmienky pre odpočítanie dane a následne aj pre oslobodenie od dane neboli preukázané a účelom

obchodných transakcií bolo zneužitie práva spoločenstva a získanie neoprávneného finančného
zvýhodnenia, t. j. uplatniť právo na odpočítanie dane bez ekonomickej podstaty. Zároveň správca dane
uvádza, že žalobca sa svojou kúpou a predajom zúčastnil na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo
vzťahu k DPH.

Odberateľ GAZSIMPEX

15. Žalobca vo vzťahu k odberateľovi GAZSIMPEX deklaroval dodanie tovaru v celkovej sume
XX.XXX,XX eur s dátumom dodania 14.07.2014 v množstve 21.625 kg. Preverovaním prepravy tovaru
prostredníctvom výpisov z mýtneho systému zaznamenaných transakcií za konkrétne identifikované

motorové vozidlo, ktoré malo byť na prepravu podľa deklarácie žalobcu použité, za obdobie júl 2014
vyplynulo, že v prípade vozidla, ktoré malo byť použité na prepravu tovaru dňa 13.07.2014 v mysle
medzinárodného nákladného listu CMR, záznamov o prevádzke vozidla a faktúry za prepravu tovaru,
nebol v mýtnom systéme dňa 13.07.2014 zaznamenaný pohyb vozidla v smere na hranicu SR/
MR a prechod hranice, zároveň nebol pohyb vozidla po deklarovanej trase zaznamenaný ani dňa

14.07.2014.

16. V rámci MVI nebola maďarská daňová správa schopná preukázať skutočnosti, že GAZSIMPEX prijal
tovar od žalobcu a že GAZSIMPEX priznal nadobudnutie tovaru dodaného žalobcom a odviedol daň.
V priebehu vyrubovacieho konania bolo vykonané ďalšie dožiadanie prostredníctvom MVI vo vzťahu

k spoločnosti 2 Pack Impex Kft. v Budapešti, nakoľko podľa CMR dokladu zo dňa 14.07.2014 mal
GAZSIMPEX prevziať tovar na mieste adresy danej spoločnosti. Z odpovede maďarskej daňovej správy
vyplynulo, že spoločnosť 2 Pack Impex Kft. podala daňové priznanie na DPH za obdobie 01.07.2014 -
30.09.2014 dňa 10.04.2015, oneskorene. Spoločnosť deklarovala v súhrnnom výkaze X.XXX.XXX HUF
IC nadobudnutie a XXX.XXX HUF prijaté služby, ale nedeklarovala nič pre daňový subjekt uvedený

v žiadosti správcu dane.

17. Žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane týkajúce sa uskutočnenia prepravy tovaru
v deklarovaných dňoch. Podľa správcu dane tak žalobca nepreukázal skutočnosť, že tovar
bol prepravený deklarovaným spôsobom. Neboli preukázané skutočnosti týkajúce sa realizácie

predmetného obchodu. Z uvedených dôvodov žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane pri
dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca uvedeným
postupom porušil § 69 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 13 ods. 1 písm. c) zákona
o DPH.Odberateľ D.JONES COMPANY

18. Žalobca vo vzťahu k odberateľovi D.JONES COMPANY deklaroval v období júl 2014 dodanie tovaru
v celkovej sume 263.121,64 eur. Preverovaním prepravy tovaru prostredníctvom výpisov z mýtneho
systému zaznamenaných transakcií za konkrétne identifikované motorové vozidlo, ktoré malo byť na
prepravu podľa deklarácie žalobcu použité, za obdobie júl 2014 vyplynulo, že v prípade vozidla, ktoré
malo byť použité na prepravu tovaru dňa 03.07.2014, 14.07.2014 a 24.07.2014 v mysle medzinárodného

nákladného listu CMR, záznamov o prevádzke vozidla a faktúry za prepravu tovaru, nebol v mýtnom
systéme dňa 03.07.2014, 14.07.2014 a ani 24.07.2014 zaznamenaný pohyb vozidla cez hranicu SR/
MR a ani prechod hranice.

19. Žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane týkajúce sa uskutočnenia prepravy tovaru
v deklarovaných dňoch. Podľa správcu dane tak žalobca nepreukázal skutočnosť, že tovar

bol prepravený deklarovaným spôsobom. Neboli preukázané skutočnosti týkajúce sa realizácie
predmetného obchodu. Z uvedených dôvodov žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane pri
dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca uvedeným
postupom porušil § 69 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 13 ods. 1 písm. c) zákona
o DPH.

II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

20. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žaloba odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím

č. 101762410/2020 zo dňa 19.11.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Žalovaný zosumarizoval podané odvolanie, ako aj konanie pred správcom dane,
poukázal na závery správcu dane, ktoré boli zosumarizované v prvostupňovom rozhodnutí.

Dodávateľ POOL Trade

21. Podľa žalovaného správca dane v prípade preverovania deklarovaných obchodov so slnečnicou
lúpanou solenou, skúmal ich uskutočnenie nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného
stavu so stavom formálnym a postupoval pri tom v súlade s § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.
z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Z odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu vyplynulo, že správca dane
vykonal šetrenie vo vzťahu k dodávateľovi i k odberateľovi tovaru. Vykonaným rozsiahlym dokazovaním
správca dane zistil, že podmienky pre odpočítanie dane a následne aj pre oslobodenie od dane neboli

preukázané a jediným účelom obchodných transakcií spočívajúcich v deklarovaní nákupu a predaja
slnečnice lúpanej solenej bolo zneužitie práva Spoločenstva a získanie neoprávnenej daňovej výhody,
t. j. uplatniť právo na odpočítanie dane z účelovo uskutočnených obchodov. Na základe zistení, že
dodávateľskej spoločnosti POOL Trade nevznikla daňová povinnosť z fakturovaných dodávok v zmysle
§ 19 ods. 1 zákona o DPH (dodaním tovaru) a že obchodné transakcie so slnečnicou solenou lúpanou

neboli uskutočnené tak, ako boli deklarované, žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z nákupu
týchto tovarov, a následne nemal právo fakturovať dodávky týchto tovarov zahraničnému odberateľovi
s oslobodením od dane.

22. Žalobca preukázal nadobudnutie slnečnice lúpanej solenej od uvedenej spoločnosti iba listinnými

dôkazmi, ale dodanie tovaru v zmysle predložených faktúr od tejto spoločnosti nepreukázal. Predložil
iba dôkazy formálnej povahy, ktoré by vo všeobecnosti obstáli len za situácie, že obchodné
transakcie by nevykázali žiadne pochybnosti u správcu dane. Keďže z dokazovania správcu dane
vyplynulo, že žalobca bol zapojený do reťazca spoločností, ktoré deklarovali obchod s tovarom,
pričom nebolo preukázané, že jednotlivé dodávky predstavovali vždy nové dodávky tovaru a že

predmetom obchodovania nebol vždy ten istý tovar, správca dane mal oprávnené pochybnosti o
vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré mu predložil daňový subjekt a vyzýval daňový
subjekt k preukázaniu toho, čo daňový subjekt uvádzal v daňovom priznaní. Dôkazná povinnosť nie je
pre daňový subjekt iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, ženepredložiltakédôkazy,ktorýmibypreukázalsvojetvrdeniaofakturovanýchdodávkachtovaru.Doklady,
ktoré daňový subjekt predložil, nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť
ako dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako boli deklarované, ani ako dôkaz o

tom, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach.

23. V odvolaní žalobca namietal, že správca dane v následnom vyrubovacom konaní nedoplnil
dokazovanie a v rozhodnutí neuviedol odôvodnenie, ktoré by dostatočne a presvedčivo vysvetľovalo,
prečo správca odmietol vykonať daňovým subjektom navrhované doplnenie dokazovania, ako aj prečo

správca dane neprihliadal na daňovým subjektom predložené dokumenty preukazujúce právo na
oslobodenie od dane. Žalobca v odvolaní namietal, že správca dane nevykonal výsluch svedka F.
H. (konateľa spoločnosti VM - STAVSPOL, s.r.o.) a neuviedol, akými úvahami sa riadil pri zamietnutí
návrhov na vykonanie dôkazov. Žalovaný k tejto námietke uvádza, že z predloženého administratívneho
spisu sa nezistilo, že daňový subjekt navrhol vykonať výsluch F. H., námietku preto považuje za
neopodstatnenú.

24. Námietku, že správca dane nezohľadnil výpoveď svedka A. B. F., žalovaný vyhodnotil ako
bezpredmetnú, nakoľko zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102160359/2017 zo dňa 12.10.2017
vo veci vypočutia svedka A. F. vyplynulo, že predmetom vypočutia boli skutočnosti týkajúce sa
zdaňovacieho obdobia február 2016. Zo zápisnice nevyplynula skutočnosť, že svedkom uvádzané

skutočnosti sa zároveň vzťahujú aj na zdaňovacie obdobie júl 2014. Žalobca neuviedol osobu A. F. v
žiadnom zo svojich vyjadrení ku skutočnostiam týkajúcich sa predmetného zdaňovacieho obdobia ako
osobu, ktorá by sa zo strany daňového subjektu mala podieľať na realizácií predmetných obchodných
prípadov.

Odberateľ GAZSIMPEX

25. Vo vzťahu k nepriznaniu oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do členského štátu,
žalobca v odvolaní namietal, že sa správca dane nevysporiadal so všetkými dôkazmi. Žalovaný potvrdil,
že záznamy mýtneho systému za predmetné vozidlá neobsahujú údaje, na základe ktorých by bolo

možné prepravu tovaru po deklarovanej trase Kežmarok - Maďarsko v čase uvedenom v záznamoch
o prevádzke vozidla predpokladať. Správca dane považoval dôkaz vo forme záznamov z mýtneho
systému o pohybe predmetného vozidla za dostatočne preukazujúci skutočnosť, že deklarovaná
preprava tovaru sa neuskutočnila spôsobom uvedeným na predložených dokladoch. Vzhľadom na
uvedené, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov

nebolo potvrdené ani prostredníctvom MVI správca dane oprávnene konštatoval, že nebolo preukázané,
že predmetom deklarovaných faktúr bola práve dodávka fakturovaného tovaru.

Odberateľ D.JONES COMPANY

26. Vo vzťahu k odberateľovi D.JONES COMPANY uviedol žalovaný rovnaké závery preverenia
prepravy vyplývajúce z výstupov z mýtneho systému, ako sú závery uvedené v predchádzajúcom bode
tohto rozsudku.

27. Zároveň žalobca namietal, že správca dane sa nevysporiadal so zistením získaným na základe

žiadosti o MVI, z ktorej vyplynulo, že odberateľ v ďalšom rade - spoločnosť Chef Market Zrt. so sídlom
v Českej republike - nadobudla mliečne výrobky od spoločnosti D.JONES COMPANY a že spoločnosť
má striktný proces due dilligence a pred nadviazaním kontaktu s novými partnermi sa zhromažďujú
informácie zo všetkých dostupných databáz, stretávajú sa osobne s riaditeľmi a kontrolujú všetky
identifikačné údaje. Žalovaný uvádza, že správca dane sa opakovane k zisteniam ohľadne D.JONES

COMPANY vyjadril a opakovane uviedol, že z odpovede na žiadosť o MVI vyplynulo, že maďarskou
daňovou správou neboli preukázané skutočnosti, že by uvedená spoločnosť prijala tovar od žalobcu,
že by priznala nadobudnutie tovaru dodaného žalobcom a že by odviedla daň. Spoločnosti D.JONES
COMPANY má trvalo zrušenú registráciu, daňové priznania k DPH sú nulové, za rok 2014 nepodala
daňové priznania na dani z príjmov a zároveň ani súhrnné výkazy za žiadne obdobia, spoločnosť sa

presťahovala na adresu virtuálnej spoločnosti a následne sa začal proces nedobrovoľného zrušenia
registrácie. V odpovedi na žiadosť MVI síce česká daňová správa uviedla, že spoločnosť Chef Market
Zrt.nadobudlamliečnevýrobkyodspoločnostiD.JONESCOMPANY,aletakétopotvrdenieuskutočnenia
obchodov odberateľom spoločnosti D.JONES COMPANY nepreukazuje skutočnosť, že preprava tovarubola uskutočnená tak, ako ju deklaroval žalobca, resp. že predmetom následného predaja bol predmetný
tovar, resp. tovar pochádzajúci od žalobcu. Preverením prepravy v záznamoch mýtneho systému nebolo
uskutočnenie deklarovanej prepravy tovaru preukázané a potvrdené.

28. Žalobca tiež v odvolaní namietol, že správca dane zamietol návrh na vypočutie svedkov - vodičov
prepravnej spoločnosti COSMOS TRADING s.r.o. z dôvodu neúčelnosti takýchto výsluchov. Žalovaný
uvádza, že správca dane jasne uviedol v prvostupňovom rozhodnutí, že dôvodom nevyhovenia
návrhu bol rozsah dodávok vykonávaných spoločnosťou COSMOS TRADING s.r.o. (každodenný

rozvoz a preprava mliečnych výrobkov pre žalobcu) a z dôvodu časového odstupu od deklarovaného
uskutočnenia zdaniteľného obchodu, nakoľko za uvedených podmienok by ich výpovede nemali
dostatočnú vypovedaciu schopnosť, preukaznú hodnotu a dôveryhodnosť. K požiadavke na vypočutie
ďalších svedkov - zamestnancov skladu zodpovedných za príjem a výdaj tovaru v spoločnosti Nagel
Slovensko s.r.o. žalovaný uvádza, že žalobca bol vyzvaný na vysvetlenie nezrovnalostí v deklarovanej
preprave, ale aj na skutočnosť, že žalobca ani na základe výzvy nepredložil správcovi dane záznamy

skladovejevidencieazáznamypreukazujúceskutočnéprijatieanáslednévyskladnenietovaruzoskladu
daňového subjektu, pričom preukázanie týchto skutočností bolo v jeho priamom vplyve. Vzhľadom na
to, že daňový subjekt neodstránil pochybnosti správcu dane predložením nespochybniteľného dôkazu
a deklarovanú prepravu nepreukázal vierohodným spôsobom, správca dane nepovažoval za dôvodné
zabezpečiť vypočutie navrhovaných svedkov.

29. Napriek tomu, že daňový subjekt predložil správcovi dane vystavené faktúry, dodacie listy, zmluvy,
doklady o úhradách, vážne lístky a ďalšie doklady uvádzané v prvostupňovom rozhodnutí, nepreukázal,
že k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov došlo tak, ako je to deklarované faktúrami a
jeho tvrdenia a predložené dôkazy nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne

použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. Znamená to, že daňový
subjekt neuniesol dôkazné bremeno a neoprávnene si uplatnil oslobodenie od dane na faktúrach pre
maďarských odberateľov.

III.

Rozsah a dôvody žaloby
(argumenty žalobcu)

30. Žalobca podal včas voči napadnutému rozhodnutiu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správnu
žalobu zo dňa 05.02.2021, ktorú odôvodňoval tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, pričom má za to, že postupom správcu dane, ako aj následne žalovaného došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie, ako aj

prvostupňové rozhodnutie, a vec vrátiť správcovi dane na nové konanie a priznať mu nárok na plnú
náhradu trov konania.

Dodávateľ POOL Trade

31. Podľa žalobcu bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom, keď žalovaný neprihliadal na
ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. na rozsudok č. 6Sžf/10/2012
zo dňa 28.11.2012, z ktorého vyplýva, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie
skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku
zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. V tejto súvislosti Najvyšší

súd Slovenskej republiky taktiež poukázal na rozhodnutie sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, v
ktorom je venovaná pozornosť práve otázke rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom
a správcom dane. Neplnenie si povinností zo strany dodávateľov dodávateľa žalobcu nemôže byť
pripisované na jeho ťarchu. Žalobca nemal najmenší dôvod preverovať dodávateľov svojho dodávateľa
a navyše na uvedené nedisponuje ani zákonnými prostriedkami, nad rámec overenia či sa subjekty

nenachádzajú v zozname dlžníkov finančnej správy, čo aj urobil.

32. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa neskúmal moment vzniku daňovej povinnosti
a naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane v zmysle príslušných ustanovenízákona o DPH. Vykonaným dokazovaním bol preukázaný moment vzniku daňovej povinnosti u žalobcu,
a teda naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočet nielen po formálnej stránke
ale aj materiálnej. Žalobca namieta, že správca dane neuviedol, či právo na odpočítanie dane zamieta

z dôvodu, že reálna existencia služieb a tovaru bola spochybnená, alebo bolo spochybnené jej dodanie
osobou uvedenou na faktúr. Z rozhodnutia nie je zrejmé, aké ustanovenia zákona mal subjekt porušiť a
ak ich porušil, potom v rozhodnutí absentuje uvedenie všetkých zistených skutočností, z ktorých by malo
byť takéto porušenie zrejmé, vrátane preukázania súvislosti medzi konaním kontrolovaného daňového
subjektu a porušením predmetných ustanovení zákona.

33. Odôvodnenie nie je možné považovať za dostatočné. V prípade, ak žalovaný neozrejmí skutočnosti
týkajúce sa spochybnenia existencie tovaru, je možné žalobcovi zamietnuť nárok na odpočet dane
len v prípade, ak správca dane preukáže, že subjekt mal alebo mohol vedieť, že svojou účasťou na
predmetnom obchode sa zúčastňuje konania, ktoré napĺňa znaky podvodného konania. Nedostatky
zistené len na strane dodávateľskej spoločnosti sú pre neuznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe

zo sporných faktúr nedostatočné a je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou, či subjekt mal alebo mohol
vedieť, že uvedené plnenie je súčasťou podvodného konania zo strany dodávateľa. Žalobca v tejto
súvislosti poukazuje najmä na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 06.07.2006 v spojených
veciach C-439/04 (Axel Kittel proti Belgickému štátu) a C-440/04 (Belgický štát proti RecoltaRecycling
SPRL).

Odberateľ GAZSIMPEX a D.JONES COMPANY

34. Žalovaný neprihliadal na námietku žalobcu ohľadom nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu
veci, kedy správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Žalovaný

nevykonal dostatočné dokazovanie, pričom odmietol vykonať žalobcom ako daňovým subjektom,
navrhované dôkazy, ktoré môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

35. Dňa 21.11.2019 zaslal žalobca správcovi dane email, v ktorom ozrejmil pohyb vozidla a tento aj
podložil priloženým výpisom z Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (ďalej len „NDS“) vyžiadaným na

podnet žalobcu, v ktorom sa uvádza „Posielame vám prípad, kde tovar GAZIMPEX bol dodaný dňa
14.07.2014 na CMR č. 2171945, podľa výpisu auto išlo z Kežmarku na BB, Zvolen, Šahy, prešlo hranicu
dňa 13.07.2014 o hodine 23:55 - čo vidno aj v prílohe. Naspäť prešlo cez tú istú hranicu auto 14.07.2014
o 21:49 čo vidno aj v prílohe.“ Uvedené jednoznačne preukazuje, že preprava vykonaná bola tak,
ako deklaruje žalobca. K prípadným nezrovnalostiam medzi formálnym a skutočným stavom žalobca v

priebehu konania opakovane poskytol žalovanému vysvetlenie, keď poukázal na zaužívanú obchodnú
prax a spôsob obchodovania pri objemoch, ktoré denne zobchoduje. Vysvetlil, že je možné, že v rámci
obchodov a ich zaznamenaní môže dôjsť v praxi k odchýlkam, kedy je bežné, že vodič má prestoje,
alebo je nútený v dôsledku viacerých nakládok alebo prekážok na trase zmeniť trasu, či použiť iný
hraničný prechod. O reálnosti uvedeného plnenia svedčí nielen výpis z NDS, karta vodiča, záznamy

o prevádzke vodiča, faktúra, faktúra za prepravu, CMR doklad, ale táto skutočnosť by bola v prípade
vykonania návrhov na doplnenie dokazovania preukázaná aj navrhovanými svedkami.

36. Žalobca tiež namieta nedostatočné vysporiadanie sa s predloženými kontrolnými výkazmi, ako
dôkazmisvedčiacimiozaúčtovanívúčtovníctvežalobcu,aleajujehoobchodnéhopartnera.Zvýsledkov

preverovania dodania tovaru od dodávateľa EUROFOOD s.r.o do skladov Nagel Slovensko s.r.o.
vyplynulo, že sklady predložili dokumenty preukazujúce skladovanie tovaru. Napadnuté rozhodnutie
neobsahuje dostatočné vysporiadanie sa s uvedenou námietkou žalobcu. Žalobca tiež opakovane
navrhoval a trval na doplnení dokazovania výsluchom osôb (vodičov prepravnej spoločnosti žalobcu,
zamestnancov skladu), pričom odôvodnenie zamietnutia týchto návrhov nie je možné považovať za

dostatočné, najmä keď svedecké výpovede mohli potvrdiť žalobcom tvrdené skutočnosti, vysvetliť bežný
spôsob výkonu prepravy a bežnú obchodnú prax pri výkone činnosti žalobcu a taktiež sa vyjadriť ku
konkrétnej preprave a pochybnosti správcu dane odstrániť.

37. Nesprávne právne posúdenie vidí žalobca v nesprávnej aplikácii § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH,

podľa ktorého miestom dodania tovaru je, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou,
miestom, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť
tovar dodaný, začína uskutočňovať. V danom prípade bola preprava tovaru jednoznačne preukázaná
(okrem všetkých dokladov predložených žalovanému) aj výpisom z NDS. S ohľadom na uvedené malpotom správca dane aplikovať § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, podľa ktorého je miestom dodania
tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase,
keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

IV.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

38. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Pridržal sa svojich
záverov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj záverov správcu dane v prvostupňovom
rozhodnutí.Opätovnepoukázalnato,žezisteniazískanénazákladevykonanéhopreverovaniareálnosti
deklarovaných obchodných transakcií smerujú k tomu, že aj keď žalobca správcovi dane predložil
v priebehu výkonu daňovej kontroly formálne bezchybné doklady o nákupe tovaru od tuzemského
dodávateľa a o jeho následnom predaji odberateľovi, tieto nie sú dostatočnými dôkazmi, že obchodné

transakcie boli uskutočnené tak, ako boli žalobcom deklarované. Doklady predložené jednotlivými
účastníkmi obchodného reťazca zastierajú skutočný stav a navodzujú dojem legálne deklarovaných
obchodných prípadov v jednotlivých častiach reťazca.

39. Žalobca síce v podanej žalobe opakovane všeobecne uvádza, že svojich obchodných partnerov

si preveril prostredníctvom portálu Finančného riaditeľstva SR alebo vnútorného systému, žalobca
však žiadnym spôsobom nepreukázal, že prijal všetky opatrenia, ktoré je možné od neho dôvodne
požadovať na zabezpečenie, že jeho zdaniteľné obchody nebudú poznačené podvodom - napr.
nezabezpečil preukázanie pôvodu tovaru, nepreukázal reálnosť deklarovaného spôsobu označenia
tovaru, identifikovateľnosť tovaru, nezameniteľnosť jednotlivých dodávok tovaru, nepreukázal skutočný

predmet a účel deklarovaných dodávok.

40. Žalovaný nesúhlasí, že by sa dostatočne nevysporiadal s výpisom z mýtneho systému od NDS
a konkrétne skutočnosti vyplývajúce z uvedených dôkazov boli uvedené na str. 26 a 27 napadnutého
rozhodnutia. Obsah emailu od NDS zo dňa 21.11.2019, na ktorý poukazuje v žalobe žalobca, sa podľa

žalovaného nezhoduje z výpismi z mýtneho systému NDS, ktoré má k dispozícii správca dane.

41. K námietke žalobcu, že sklady predložili dokumenty preukazujúce skladovanie tovaru určeného pre
odberateľa GAZSIMPEX, žalovaný uvádza, že správca dane nespochybnil reálnu existenciu tovaru,
ktorý mal daňový subjekt nadobudnúť od spoločnosti EUROFOOD, s.r.o., pričom žalobcovi bol nárok

na odpočítanie dane z nákupu tovaru od tejto spoločnosti uznaný. Uvedené sa však týka nákupu
predmetného tovaru, nie jeho následného predaja žalobcom jeho zahraničným odberateľom, ktorý bol
v prevažnej väčšine odosielaný zo skladu žalobcu v Kežmarku. K tejto tvrdenej skutočnosti žalobca
nepredložil záznamy skladovej evidencie, ani záznamy preukazujúce skutočné prijatie a následné
vyskladnenie tovaru zo svojho skladu. Zároveň nepredložil žiadny súvislý a ucelený záznam skladovej

evidencie, ktorý by preukazoval, že predaný tovar bol v skutočnosti predmetom fyzického naskladnenia
a predmetom následného vyskladnenia na deklarovanom mieste uskladnenia v Kežmarku. Žalovaný
sa tiež vysporiadal aj s námietkou žalobcu týkajúcou sa nevypočutia svedkov navrhovaných žalobcom
správcovi dane a na svojom stanovisku uvedenom v na str. 53 a 54 napadnutého rozhodnutia.

42. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 31.05.2021, pričom zotrval na svojich
žalobných námietkach. Tvrdil, že správca dane nesprávne spároval predložené dokumenty, najmä CMR
doklady, záznamy o prevádzke vozidla, faktúry a výpisy z NDS a tieto nevyhodnotil vo vzájomných
súvislostiach. Skutkový stav tak nebol zistený správne. Spolu s replikou predložil žalobca viacero
dokladov (napr. denný záznam o pohybe paliet, záznam o prevádzke vozidla, fotografie tovaru). Zároveň

v replike požiadal žalobca o prejednanie veci na pojednávaní.

43. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný vyjadrením (duplikou) zo dňa 11.07.2024, v ktorej zotrval na
svojej doterajšej argumentácii.

44. Ďalšie podania vo veci neboli účastníkmi konania súdu predložené.

V.
Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava45. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd

v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec

náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/24/2021.

46. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13
ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keďže ani žalobca, ani žalovaný nežiadali o nariadenie
pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné

podmienky na prejednanie veci bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Žiadosti žalobcu o nariadenie
pojednávania v tejto veci, ktorú uviedol až v replike zo dňa 31.05.2021, súd nevyhovel s odkazom na
§ 182 ods. 1 písm. g) SSP, podľa ktorého správny súd neprihliada na neskoršiu žiadosť o nariadenie
pojednávania, ak nebolo o pojednávanie požiadané v správnej žalobe. Termín verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť

dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.07.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

47. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

48. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

49. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo

prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou
osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte,
alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a
b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje

identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

50. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

51.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

52. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

53. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

VI.

Právne posúdenie správnym súdom

54. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, preskúmal v medziach
žalobnéhonávrhuapodstatnýchžalobnýchbodov(§134ods.1SSP,§183SSP)napadnutérozhodnutiadaňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu
existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) a dospel
k záveru o dôvodnosti žaloby a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie

a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

55. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v tomto konaní boli rozhodnutia daňových orgánov
o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2014. Daňové orgány
na základe vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok

vzniku nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH
a zároveň že žalobca nesplnil podmienky na oslobodenie od dane pri predaji tovaru z tuzemska do
členského štátu podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH.

56. Vo vzťahu k dodaniu tovaru od POOL Trade založili daňové orgány svoje rozhodnutia na
nepreukázaní splnenia podmienok vzniku nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2

v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH, pričom argumentovali zisteniami z daňovej kontroly a tým,
že obchodné transakcie so slnečnicou solenou lúpanou neboli uskutočnené tak, ako boli deklarované
predloženými formálnymi dokladmi; zároveň transakcie v reťazci niesli znaky karuselového obchodu,
keďboltenistýtovarvtomistommnožstveadruhudodávanýmedziviacerýmispoločnosťamiauvedené
transakcie mohli byť poznačené podvodom, o čom mohol žalobca vedieť; zároveň malo dôjsť k zneužitiu

práva a získaniu neoprávnené ho finančného zvýhodnenia bez ekonomickej podstaty.

57. Vo vzťahu k odberateľom GAZSIMPEX a D.JONES COMPANY založili daňové orgány svoje
rozhodnutie na nepreukázaní splnenia podmienok na oslobodenie od dane pri predaji tovaru z tuzemska
do členského štátu podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, pričom argumentovali nepreukázaním skutočností

týkajúcich sa realizácie predmetných obchodov.

58. Za kľúčovú námietku, ktorej je potrebné venovať pozornosť, správny súd považuje žalobnú námietku
týkajúcu sa prenosu dôkazného bremena a v tejto súvislosti je potrebné venovať osobitnú pozornosť
záverom daňových orgánov vo vzťahu k podmienkam vzniku nároku na odpočítanie dane, vyplývajúcich

z odôvodnení ich rozhodnutí, kedy tieto na jednej strane konštatovali nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok pre uplatnenie si odpočtu DPH (neuskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako ich daňový
subjekt deklaroval dokladmi), súčasne poukazovali na to, že z preverovaných transakcií vyplynulo,
že žalobca mal vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu a taktiež malo dôjsť
predmetnými obchodmi k zneužitiu práva.

59. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri

napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa
30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020
zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať
medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu
DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie

uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží
dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri
preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne
podmienky odpočtu DPH sú splnené.

60. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane
aplikovaná až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri
otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode
z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol
z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom

podvodného konania?; (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované
zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné
obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny súd
(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020).

61. Ako to už správny súd uviedol vyššie, v prípade, ak správca dane odmietne priznať odpočet
DPH na podklade podvodného konania, je jeho povinnosťou, aby toto podvodné konanie preukázal a
uniesol o tom dôkazné bremeno. V kontexte problematiky preukazovania splnenia podmienok priznania
práva na odpočítanie DPH je preto potrebné dôsledne diferencovať subjekt, ktorý zaťažuje dôkazné
bremeno, pretože kým pri podmienkach na priznanie práva na odpočítanie DPH dôkazné bremeno

zaťažuje prvotne a primárne zdaniteľnú osobu, v prípade preukazovania účasti zdaniteľnej osoby na
daňovom úniku je procesná situácia presne opačná, keďže zaťažuje finančné orgány. To znamená, že
pokiaľ finančné orgány prostredníctvom skutkových zistení v daňovej kontrole dospievajú k záveru, že
zdaniteľná osoba bola súčasťou obchodného reťazca, v ktorom sa črtajú prvky typické pre daňové úniky,
ich povinnosťou je preukázať, že táto zdaniteľná osoba na týchto aktivitách participovala buď vedome,
alebo na nich participovala svojou nedbanlivosťou, resp. ľahostajnosťou.

62.Primárnouazásadnouúlohoufinančnýchorgánovprizisťovaníúčastizdaniteľnejosobynadaňovom
úniku nie je preto len poukazovať na nepochybne závažné zistenia tykajúce sa identifikovaného reťazca
subjektov participujúcich na obehu uvedeného tovaru, ale unesenie dôkazného bremena finančnými
orgánmi, že daná zdaniteľná osoba vedela, resp. musela o týchto podvodných aktivitách vzhľadom

na svoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných stykov vedieť. Zároveň správny súd dopĺňa aj
rozhodnutie sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý jasne stanovuje, že „v prípade spochybnených
subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu,
ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či

vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“

63. V tomto ohľade sa ešte žiada správnemu súdu uviesť, že otázky splnenia podmienok na odpočet
DPH a účasť na daňovom podvode predstavujú dve samostatné skutočnosti, ktoré nie je možné
stotožňovaťakombinovať.Finančnéorgánytedanazákladedaňovejkontrolybuďformulujúpochybnosti

týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych alebo formálnych podmienok, ktoré zdaniteľnej osobe jasne a
zrozumiteľne avizujú a umožňujú mu ich predkladaním ďalších dôkazov vyvracať (dôkazné bremeno
daňového subjektu), alebo konštatujú záver o účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku a sú zaťažené
preukazovaním jeho participácie (dôkazné bremeno finančných orgánov).

64. Prihliadnuc na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím
správny súd konštatuje, že daňové orgány odôvodnili neuznanie odpočtu dane od dodávok
realizovaných dodávateľom POOL Trade nepreukázaním hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods.
1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH a v tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že napriek
predloženiu formálne bezchybných dokladov bolo preukázané, že transakcie v reťazci, na akých sa

daňovýsubjektpodieľal,nemaližiadneekonomickéopodstatnenie,pričomdaňovýsubjektsodkazomna
všetky správcom dane uvádzané okolnosti mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou
podvodu, pričom neprijal dostatočné opatrenia, aby tomu zamedzil. V tejto súvislosti daňové orgány
poukázali na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal reálne uskutočnenie ním
deklarovaných obchodov a naopak, že bolo preukázané, že transakcie, na akých sa žalobca podieľal,

nemali žiadne ekonomické opodstatnenie a žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je
súčasťou podvodu.

65. Správny súd v nadväznosti na okolnosti vyššie uvedené konštatuje, že daňové orgány tak v podstate
nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods.

1 zákona o DPH založili najmä na zisteniach viažucich sa k preukazovaniu podvodu, pričom uvedené
zistenia ohľadom znakov podvodu (napr. prípadná vedomosť žalobcu) nespadajú pod hmotnoprávne
podmienky pre uplatnenie odpočtu dane. Inak povedané, pokiaľ chce správca dane odmietnuť priznanie
nároku na odpočet dane z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok, je potrebné,
aby bol spochybnený buď status platiteľa dane, resp. aby bola sporná jeho identita, alebo spochybnené

samotné uskutočnenie dodávok, alebo by bolo spochybnené, či išlo o použitie dodávok na zdaniteľné
obchody žalobcu. To, či žalobca konal alebo nekonal s odbornou starostlivosťou, či prijal dostatočné
opatrenia na predchádzanie svojej účasti na podvode a iné aspekty, ktoré sa viažu k prípadnému
podvodu, nie sú hmotnoprávnymi podmienkami pre uplatnenie si odpočtu dane, a preto daňové orgánynemôžu na ich podklade konštatovať nepreukázanie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie
dane. V tejto súvislosti je tak potrebné žalobnú námietku týkajúcu sa rozloženia dôkazného bremena
vyhodnotiť ako opodstatnenú, pretože je nesprávnym právnym posúdením, ak daňové orgány prijmú

záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia hmotnoprávnych
podmienok, pokiaľ základom pre toto konštatovanie bolo to, že vo veci malo dochádzať k podvodnému
konaniu. Správny súd súčasne pripomína, že pokiaľ daňové orgány odmietnutie nároku na odpočet
chceli založiť na účasti na podvode, tak dôkazné bremeno zaťažovalo správcu dane, a preto
nemožno v rozhodnutiach argumentovať v podstate tým, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie

zdaniteľných obchodov.

66. Správny súd nespochybňuje relevanciu skutkových zistení správcu dane v predmetnej veci,
pretože jednotlivé zistenia (mohlo ísť stále o ten istý tovar, rozpor medzi formálne deklarovanou a
skutočnou prepravou tovaru, zistenia o uzatvorenom kolobehu platieb v predmetnom reťazci cez tretiu
spoločnosť, identita osoby konateľa jedného zo subdodávateľov dodávateľa (LIAN ASTON) a tretej

spoločnostizabezpečujúcejfinančnétokyvdanomreťazci(EUROFAKTORING,s.r.o.),výrazneindikujú,
že obchodný reťazec, v ktorom figuruje aj žalobca, bol poznačený podvodom, avšak z rozhodnutia
žalovaného, resp. správcu dane nie je dostatočné zrejmé, či bol realizovaný vyššie uvedený Axel Kittel
test, a to vo vzťahu ku kumulatívnemu kladnému zodpovedaniu všetkých štyroch otázok, a teda, či bolo
možné v tejto súvislosti odmietnuť žalobcovi nárok na odpočet z tohto dôvodu.

67. Správny súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že pokiaľ ide o pochybnosti správcu dane a
žalovaného vymedzené v ich rozhodnutiach, tieto sa v zásade týkajú skutočností, ktoré vznikli v ďalšom
obchodnom postupe a preprave tovaru od zahraničného odberateľa žalobcu (Agrimid-System Kft.),
resp. na strane spoločnosti LIAN ASTON, ktorá bola v reťazci subdodávateľom dodávateľa žalobcu –

spoločnosti POOL Trade. Pochybnosti ohľadom platieb, či skutočnej prepravy tovaru, sa netýkajú priamo
časti obchodného reťazca medzi spoločnosťami POOL Trade › žalobca › Agrimid-System Kft. Pri otázke
spochybnenia subdodávateľských článkov obchodného reťazca vo vzťahu k záveru o nepreukázaní
splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie
kasačného súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30.06.2022, podľa ktorého pre záver správcu dane, že

daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie
subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych
zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno- technické vybavenie na realizáciu
daných prác, a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia.
V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie

dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom
podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným
daňovým podvodom.

68. V nadväznosti na vyššie uvedené a osobitne s prihliadnutím na zistenia správcu dane, právo

na odpočet DPH z deklarovaných obchodov bude možné žalobcovi odoprieť len vtedy, ak správca
dane a žalovaný po aplikácii Axel Kittel testu preukážu, že žalobca vedel alebo mal vedieť (aj
v kontexte náležitej odbornej starostlivosti), že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom
daňovýmpodvodom,keďžeprávetátootázkabudepravdepodobnekľúčovou.Relevantnáargumentácia
daňových orgánov spočívajúca v tom, že žalobca mal zistiť, že mu je subdodávateľmi dodávaný stále

ten istý tovar, ktorý on predáva ďalej, podľa názoru správneho súdu zatiaľ neobstojí, pretože daňové
orgány (zaťažené dôkazným bremenom) neposkytli žiadny jednoznačný dôkaz o identickosti tovaru v
jednotlivých obchodných prípadoch v predmetnom obchodnom reťazci a nevyvrátili možnosť, že tovar
mohol byť aj v prípade svojej identickosti prebaľovaný mimo dispozičnej a vedomostnej sféry žalobcu.
Nepredložili teda žiadne dôkazy spochybňujúce prípadnú dobrú vieru žalobcu. Podozrenie o identickosti

tovarunastranesprávcudanevyplývavýlučnezozistení,žekonečnýodberateľvdotknutomobchodnom
reťazci a prvotný subdodávateľ sú nekontaktní a nezastihnuteľní, pričom z preverenia prepravy vyplýva,
že tovar pravdepodobne koloval v uzavretom okruhu a končil vždy v tom istom sklade. Správca dane
ako ani žalovaný však nepreukázali, že žalobca vedel/mal vedieť, že sa zúčastňuje na podvode.

69. S odkazom na vyššie uvedené dôvody správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) napadnuté
rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na
ďalšie konanie.70. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane a žalovaného postupovať vo vyššie naznačenom
smere, osobitne vo vzťahu k posúdeniu v bodoch 65 až 68 tohto rozsudku, a podľa potreby doplniť
vykonané dokazovanie. Následne bude potrebné vydať rozhodnutie, ktoré bude aj náležite odôvodnené

racionálnymi úvahami príslušných orgánov, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia.

71. O náhrade trov konania úspešného žalobcu rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že mu
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa
§ 175 ods. 2 SSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

72. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Číslo: 100830106/2018

2

1

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho

doručenia (§ 493e SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).