Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/122/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120213119
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1120213119.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov

senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Berry Slovakia, s.r.o., so
sídlom Okočská 74, 932 01 Veľký Meder, IČO: 36 690 929, právne zast.: JUDr. Dr. Michaela Stessl,
advokátka, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36
857 076, proti žalovanému: AVANS s.r.o., so sídlom Holubyho 1, 811 03 Bratislava, IČO: 31 318 967,
právne zast.: JUDr. Róbert Šimko, advokát, so sídlom Grösslingova 56, 811 09 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto,
o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu

Bratislava III č.k. 36Cbi/3/2020 - 303 zo dňa 14.07.2023, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd opravuje rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 36Cbi/3/2020-303 zo dňa
14.07.2023 v časti označenia spisovej značky tak, že táto správne znie : „B1-36Cbi/3/2020-303“.

II. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-36Cbi/3/2020-303 zo dňa 14.07.2023 v
odvolaním napadnutom II. a III. výroku potvrdzuje.

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením,
súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 119 ods. 1, § 157 ods. 1 písm. c),
§ 157 ods. 2, § 158 ods. 1 až 3, § 199 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii, v
znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“) a ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „CSP“) I. zamietol návrh žalobcu prerušenie konania, II. zamietol žalobu o určenie
neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, III. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

1.1. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa pôvodnou žalobou, podanou v zákonnej lehote,
domáhal určenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu žalovaného dlžníka AVANS, s.r.o., z právneho
dôvodu podľa § 157 ods. 1 písm. c) ZKR. Pôvodným petitom žaloby žiadal určiť, že reštrukturalizačný
plán žalovaného dlžníka AVANS, s.r.o., potvrdený uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k.
27R/2/2019-880 zo dňa 03.08.2020 je voči žalobcovi - veriteľovi RPC Bramlage Veľký Meder, s.r.o.
právne neúčinný.

Naplnenie uplatneného právneho dôvodu neúčinnosti reštrukturalizačného plánu (ďalej aj „plánu“)
žalobca videl v tom, že predkladateľ plánu neakceptoval jeho námietky na zmenu plánu uplatnené
pred konaním schvaľovacej schôdze, prostredníctvom správcu (§ 145 ods. 1 ZKR), kde žiadal okrem
iného o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny (skupiny č. 3 nezabezpečení veritelia), než bolazaradená predkladateľom plánu (skupina č. 4 spriaznení veritelia). Zaradenia do inej skupiny sa
domáhal pre prípad úspechu v konaní o určenie popretej pohľadávky, na čo plán pri uspokojovaní
jeho pohľadávky nepamätal. Žalobca hlasoval proti prijatiu plánu na schvaľovacej schôdzi konanej

dňa 15.07.2020 a vzniesol námietky zaznamenané v zápisnici z tejto schôdze. Dňa 21.07.2020
podal na Okresný súd Bratislava I podnet na zamietnutie reštrukturalizačného plánu pre podstatné
porušenie ustanovení ZKR o náležitostiach plánu, postupe pri jeho príprave, hlasovaní o pláne a tiež
z dôvodu, že podľa názoru žalobcu je plán v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.
Reštrukturalizačný plán bol potvrdený uznesením Okresného súdu Bratislava I, ktoré podľa názoru

žalobcu nie je náležite odôvodnené, čím sú splnené podmienky pre určenie jeho neúčinnosti voči
žalobcovi ako účastníkovi plánu podľa § 157 ods. 1 písm. c) ZKR. Potvrdením plánu sa podľa žalobcu
zhoršilo jeho právne postavenie ako veriteľa žalovaného (z hľadiska rozsahu možného uspokojenia jeho
pohľadávok), v porovnaní s právnym postavením pred prijatím plánu. Namietal, že v bode 1.1 opisnej
časti reštrukturalizačného plánu je definovaný ako spriaznený veriteľ bez zohľadnenia podanej žaloby
o určenie popretej pohľadávky, ktorej výsledkom môže byť určenie, že žalobca nie je spriaznený so

žalovaným, a teda jeho pohľadávka sa nepovažuje za podriadenú. Za nepreskúmateľnú vo veľkej miere
a za rozpornú s kogentným ustanovením § 134 ods. 1, § 135 ods. 1 písm. b) ZKR považoval opisnú
časť plánu v kapitole 1.9.1 (odhad uspokojenia v konkurze). Rozpor s kogentnými ust. § 155a, § 155
ods. 6 ZoKR, § 159a ZoKR a § 159b ZKR vytýkal aj záväznej časti plánu (v jeho bode 2.2.), kde sa
uvádza, že veritelia sa vzdávajú svojich pohľadávok v časti, v akej plán nepočíta s ich uspokojením,

hoci pohľadávka veriteľa sa stáva len nevymáhateľnou (t.j. nedochádza k vzdaniu sa práva, ale len
dočasnému oslabeniu tohto práva).
Žalovaný argumentáciu žalobcu podanou incidenčnou žalobou a jej dôsledkami vo vzťahu k § 157 ods.
1 ZKR označil na irelevantnú. Uviedol, že námietkami žalobcu sa podrobne zaoberal a tieto vyjadril
v písomnom stanovisku zo dňa 14.07.2020, ako aj v rámci rozpravy počas schvaľovacej schôdze.

Reštrukturalizačný plán v článku 1.6.1 a 1.6.7 opisnej časti reaguje na žalobcom vedený a v danom čase
neskončený incidenčný spor o určenie pohľadávky popretej v časti poradia, pričom situáciu prípadného
úspechu v tomto spore rieši priamo zákon v § 158 ods. 3 ZKR. Žalobu označil za nedôvodnú a súčasne
namietal nevykonateľnosť a neurčitosť žalobného petitu.

1.2. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že na pojednávaní konanom dňa 14.07.2023, za účasti
oboch strán sporu pripustil zmenu petitu, v znení uplatnenom žalobcom v replike zo dňa 23.12.2012
tak, že : „Súd určuje, že reštrukturalizačný plán žalovaného dlžníka AVANS s.r.o., so sídlom Holubyho
1, 811 03 Bratislava, IČO: 31 318 967, ktorý bol potvrdený uznesením Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 03.08.2020 č. k. 27R/2/2019-880 je voči žalobcovi - veriteľovi RPC Bramlage Veľký Meder s.r.o.,

so sídlom Okočská 74, 932 01 Veľký Meder, IČO: 36 690 929, právne neúčinný vo vzťahu k dotknutej
pohľadávke 580.806,66 eur. Žalobca má nárok na náhradu trov konania 100 %“.

1.3. Na predmetnom pojednávaní súčasne zamietol návrh žalobcu na pripojenie reštrukturalizačného
spisu a návrh na pripojenie trestného spisu vo veci zločinu marenia konkurzného konania pod

ČVS:ORP-459/2-VYS-DS-21, pre oneskorené uplatnenie týchto dôkazov a ich nehospodárnosť, keďže
vedomosť o nich musel mať žalobca už pred nariadeným termínom pojednávania (§ 153 ods. 2 CSP). Vo
vzťahu k návrhu na pripojenie trestného spisu ďalej uviedol, že žalobca ani nevedel bližšie opísať, čoho
sa má návrh týkať (akú ma relevanciu v predmetnom konaní), aký je skutkový základ trestného konania,
na základe čoho návrh tohto dôkazu podľa názoru súdu nie je ani dostatočne špecifikovaný a určitý.

Vykonávanie takéhoto dokazovania by spôsobilo odročenie pojednávania. Súd upozornil na § 153 ods.
2 CSP, v zmysle ktorého na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalobca neuplatnil označené návrhy na vykonanie dokazovania
včas. Okrem toho súd upozornil, že vykonávanie takéhoto dokazovania by bolo nehospodárne s

poukazom na vyslovený predbežný právny názor, že žalobca (s ohľadom na zmenu petitu) nepodal
žalobu včas.

1.4. Súd prvej inštancie zamietol aj procesný návrhu žalobcu zo dňa 31.05.2023, ktorým s poukazom
na ust. § 164 CSP žiadal o prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. 3CoKR/28/2023. Uviedol, že cit. ustanovenie CSP dáva súdu možnosť zvoliť
si, či preruší konanie alebo urobí iné vhodné opatrenie (fakultatívne prerušenie konania). Rozhodnutie
súdu závisí od konkrétnych okolností (NS SR 5Obdo 9/2010) a otázky v právnych vzťahoch strán
konania si môže súd prejudiciálne vyriešiť sám. Rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnostikonania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (bližšie NS
SR 3Cdo 150/2010). S poukazom na predbežné právne posúdenie vyslovené v predmetnej veci a
nesplnenie formálnych náležitostí žaloby v zmysle § 157 ods. 1 ZKR, dospel k záveru o nedôvodnosti

a nehospodárnosti prerušenia konania. Uviedol, že bez ohľadu na výsledok žalobcom označeného
konania by tunajší súd nemohol rozhodnúť inak ako žalobu zamietnuť bez vecného skúmania naplnenia
žalobou vymedzeného dôvodu § 157 ods. 1 písm. c) ZKR.

1.5. Po zmene žalobného petitu uplatnenej v podaní žalobcu z 23.12.2022 a pripustenej na pojednávaní

dňa 14.07.2023 dospel súd prvej inštancie k záveru, že zmenenú žalobu nemožno považovať za podanú
včas a táto nespĺňa zákonnú podmienku § 157 ods. 1 ZKR, ktorou je nutnosť jej podania do 15 dní
od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu. Uviedol, že preklúziu je povinný skúmať vždy z úradnej
povinnosti.

1.6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.08.2020,

č.k. 27R/2/2019-880 (zverejnené v Obchodnom vestníku č. 153/2020 zo dňa 10.08.2020), ktorým bol
potvrdený reštrukturalizačný plán žalovaného a skončená reštrukturalizácia, nadobudlo právoplatnosť
dňa 11.08.2020.

1.7. Žalobu žalobca podal dňa 24.08.2020 a dňa 23.12.2022 navrhol jej zmenu, ktorú súd pripustil

na pojednávaní dňa 14.07.2023. Návrh žalobcu na zmenu žaloby bol uplatnený v replike právneho
zástupcu žalobcu zo dňa 23.12.2022, ktorým reagoval na odôvodnenú námietku žalovaného o
nevykonateľnosti a neurčitosti pôvodného žalobného petitu, že neúčinnosti plánu sa možno domáhať len
vočidotknutejpohľadávkealebodotknutémumajetkovémuprávuakcionára.Neúčinnosťplánunepôsobí
voči úspešnému účastníkovi plánu v celom rozsahu, ale len v tom rozsahu, ktorý sa týka dotknutej

pohľadávky/majetkového práva úspešného účastníka plánu. Iné pohľadávky/majetkové práva účastníka
plánu,ktorýsaneúčinnostiplánudomáhal,niesúurčenímneúčinnostiplánurozhodnutímsúdudotknuté.

1.8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s nesúhlasnou námietkou žalobcu na predbežný právny názor
vyslovenýnapojednávanídňa14.07.2023ohľadne zmenyžaloby,keďžepodľažalobcuzobsahužaloby

je zrejmé, o akú pohľadávku ide, aj keď pohľadávka konkretizovaná v samotnom petite nebola.

1.9. Prvoinštančný súd poukázal na skutočnosť, že určenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu sa
možnodomáhaťlenvovzťahukukonkrétnejpohľadávkeveriteľaanievovzťahukveriteľoviakotakému,
čo vyplýva § 157 ods. 1 v spojení s § 157 ods. 2 ZKR (v ktorom je táto podmienka priamo vyjadrená).

Pôvodný žalobný petit nebol dostatočne určitý a vykonateľný. Žalobcom uplatnený a súdom pripustený
procesný návrh na zmenu žaloby súd vyhodnotil ako kvalitatívnu zmenu žaloby. Pozornosť súd prvej
inštancie upriamil na to, že konkurzné a aj reštrukturalizačné konanie predstavujú do značnej miery
formalizované konania, v ktorých zákon definuje formálny postup a s jednotlivými úkonmi účastníkov
týchto konaní zároveň spája formálne požiadavky, ktoré musia byť na úspešné uplatnenie práv splnené.

Ak veriteľ nedodrží formálny postup alebo formálne požiadavky stanovené ZKR, stráca možnosť pre
vlastnú nedbalú ochranu svojich práv domáhať sa v týchto konaniach ochrany svojich práv.

1.10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nemohol opomenúť, že zmenený návrh je vo svojej
podstate novým návrhom, o ktorom rozhoduje súd v tom istom (pôvodnom) konaní ( III.ÚS 539/2013,

obdobneajKSBA 3CoKR/89/2017,1CoKR/32/2019,KS Žilina13CoKR/31/2017).Popripustenízmeny
petitu sa preto z úradnej povinnosti vysporiadaval s otázkou včasnosti uplatneného (zmeneného)
nároku, v prekluzívnej lehote stanovej § 157 ods. 1 ZKR a dospel k právnemu záveru, že v danom
prípade za žiadnych okolností nemožno návrh žalobcu kvalifikovať len ako upresnenie žaloby. Bližšie
odkázal na svoje vysvetlenia uvedené v bode 40. dôvodov rozsudku. Keďže žalobca neuplatnil svoje

právo (návrh na zmenu žaloby zo dňa 23.12.2022) v 15-dňovej prekluzívnej lehote podľa § 157 ods. 1
ZKR, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

2. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu prvej inštancie o

oneskorenom uplatnení práva po zmene žalobného petitu, ktorú súd vyhodnotil ako kvalitatívnu zmenu
žaloby s následkom nutnosti jej zamietnutia. Tento záver označil za prílišný právny formalizmus vedúci
k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Uviedol, že judikatúra ústavného
súdu a vyšších súdov, na ktorú prvoinštančný súd v tejto súvislosti poukázal, sa týkala odporovacíchžalôb, teda konaní s odlišným predmetom a skutkovým základom, než je predmet a skutkový základ v
prejednávanej veci.
V odvolacej argumentácii dôvodil tým, že pôvodný žalobný petit bol presný a dostatočne určitý z pohľadu

jeho materiálnej vykonateľnosti. Súd aj podľa pôvodného žalobného petitu vedel o čom má konať
a rozhodovať. Podaním zo dňa 23.12.2022 nedošlo k zmene žalobného petitu a k uplatneniu iného
práva, ale len k jeho čiastočnej úprave tak, že žalobca pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností upravil
petit žaloby spresnením dotknutej pohľadávky. Mal za to, že súdna prax vo veciach žalôb o určenie
neúčinnosti reštrukturalizačného plánu judikovala výroky rozsudkov v súlade so žalobnými petitmi tak,

že bola určená neúčinnosť voči dlžníkovi bez toho, aby bolo výslovne uvedené, vo vzťahu ku ktorej
konkrétnej pohľadávke (napríklad rozsudok KS Nitra sp. zn. 15CoKR/10/2017 a rozsudok OS Trnava
sp. zn. 25Cbi/25/2012). Pohľadávka žalobcu bola v zozname pohľadávok presne určená. Zoznam
pohľadávok dotknutú, v ňom zapísanú pohľadávku, charakterizuje bez toho, aby veriteľ v petite žaloby
dotknutú pohľadávku označil.
Odvolateľ vyjadril názor, že pre absurdnosť dôvodov zamietnutia žaloby, majúcich charakter ohýbania

práva, sa môže oprávnene domnievať, že sa jedná len o „pomstu“ súdu za to, že sa v priebehu konania
domáhal prejednania veci bez zbytočných prieťahov.
Súd prvej inštancie podľa odvolateľa ďalej bez náležitého odôvodnenia nevykonal navrhnutý dôkaz
pripojením reštrukturalizačného spisu, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm.e)CSP.Podľažalobcusaprivykonanítohtodôkazunejednaloosituáciupredpokladanú§153ods.

2 CSP, keďže ide o spis toho istého súdu. Postačovalo by preto pojednávanie prerušiť bez potreby jeho
odročenia, na čo mal súd podľa žalobcu priestor, vzhľadom na počet dvoch pojednavaní nariadených
v daný deň. Mal za to, že aj pri dodržaní postupov podľa § 129, § 167 CSP nemožno vylúčiť, že strana
na základe priebehu pojednávania uvedie nové skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy a ťažko možno
pripustiť, že by súd tieto skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy s poukazom na ust. § 153 ods. 2

CSP nevykonal.
Podľa odvolateľa súd prvej inštancie neprihliadol ani na prebiehajúce incidenčné konanie, vedené v
danom čase na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3CoKR/28/2023, v ktorom sa riešila otázka
majúca podstatný význam a vplyv na rozhodnutie v prejednávanej veci (otázka popretého poradia
pohľadávky - t.j. či žalobca je alebo nie je spriazneným veriteľom). Výsledok tohto konania mal súd pri

rozhodovaní zohľadniť, a jeho nesprávnym postupom pri hodnotení výsledkov dokazovania tak došlo k
naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 165 ods. 1 písm. f) CSP.
Odvolateľ súdu prvej inštancie vytýkal nesprávnu aplikáciu (výklad) § 157 ods. 1, 2 ZKR v nadväznosti
na § 161ods. 1 ZKR , čo označil za naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Mal
za to, že ak v konaní o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu požaduje vyslovenie neúčinnosti

vo vzťahu k sebe, ako veriteľovi a v petite žaloby neuvedie konkrétne dotknutú pohľadávku (vo vzťahu
ku ktorej sa domáha neúčinnosti), nejde o neurčitosť či nezrozumiteľnosť čoho sa žalobca domáha, ak
ust. § 161 ods. 1 ZKR ako následok určenia právnej neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, určite a
zrozumiteľne vymedzuje dotknutú pohľadávku žalobcu ako veriteľa.
V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak,

že žalobe vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu nestotožnil s tvrdeniami žalobcu o naplnení
uplatnených odvolacích dôvodov. Uviedol, že prísna formálnosť ustanovení ZKR vyžaduje pre úspešné
uplatnenie práv a nárokov bezpodmienečné naplnenie z neho vyplývajúcich požiadaviek, a to v

stanovených zákonných lehotách. Požiadavkou vyplývajúcou z ust. § 157 ods. 1 ZKR je, že účastník
plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú
námietku proti prijatiu plánu, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu
domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak nastal niektorý z dôvodov definovaných v písm.
a) až e) uvedeného ustanovenia. Podľa ust. § 157 ods. 2 ZKR sa tejto neúčinnosti sa možno domáhať

len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke alebo majetkovému právu akcionára.
Citované zákonné ustanovenie kladie jasné požiadavky na obsahové náležitosti žalobného petitu,
ktorým sa žalobca mieni domáhať určovacieho výroku súdu o neúčinnosti plánu. Ustanovenie § 161 ods.
1 ZKR, na ktoré žalobca poukazuje, upravuje len následky určenia neúčinnosti reštrukturalizačného
plánu voči dlžníkovi, a nemá žiadny interpretačný význam k esenciálnym náležitostiam žaloby explicitne

stanoveným § 157 ZKR.
Závery, že neúčinnosti plánu sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke zaujíma aj
odborná literatúra (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H.
Beck, 2019, s. 1087 a . 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 1111).Právne zastúpený žalobca sa pôvodným petitom žaloby zo dňa 24.08.2020 domáhal určenia
neúčinnosti plánu voči sebe ako veriteľovi a v zákonom stanovej 15 dňovej lehote si neuplatnil nárok
vo vzťahu k príslušnej - konkrétne definovanej pohľadávke. K zmene žalobného petitu žalobca pristúpil

až podaním zo dňa 23.12.2022, v reakcii na vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.05.2022.
Prvoinštančný súd poskytol vyčerpávajúce odôvodnenie nevyhnutnosti dodržania podmienky
domáhania sa neúčinnosti plánu vo vzťahu ku konkrétnej pohľadávke a nie voči veriteľovi ako takému.
K žalobcom označeným rozhodnutiam KS Nitra sp. zn. 15CoKR/10/2017 a OS Trnava sp. zn.
25Cbi/25/2012 žalovaný uviedol, že z rozhodnutia KS Nitra nie je zrejmé znenie petitu odvolaním

napadnutého rozsudku OS Nitra a rozhodnutie OS Trnava je potrebné považovať za celkom ojedinelý
exces z rozhodovacej súdnej praxe. Naopak, poukázal na rozhodnutia OS Trnava sp. zn. 36Cbi/21/2014
a KS v Košiciach sp. zn. 4CoKR/10/2012, ktorými bolo rozhodnuté o neúčinnosti reštrukturalizačného
plánu vždy vo vzťahu k určitej konkrétne označenej pohľadávke. K námietkam odvolateľa o nemožnosti
aplikácie rozhodnutí vyšších súdov citovaných súdom prvej inštancie (ods. 41. dôvodov napad.
rozsudku), žalovaný uviedol, že predmetné rozhodnutia riešili otázku včasnosti žaloby podanej po

uplynutí prekluzívnych lehôt, a teda sú analogicky aplikovateľné aj v prejednávacej veci.
K ďalším odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že návrh na pripojenie reštrukturalizačného
spisu žalobca uplatnil až na pojednávaní dňa 14.7.2023, po troch rokoch od podania žaloby. Je nad
akúkoľvekpochybnosťzrejmé,žetentonávrhnepredložilvčasajehovykonaniebysinespornevyžiadalo
odročeniepojednávania.Žalobcapritomsúduprvejinštancie aani vodvolaníneuviedol,akéskutočnosti

majú byť týmto dôkazom preukázané, prípadne aká časť rozsiahleho reštrukturalizačného spisu má byť
predmetom dokazovania.
Pokiaľ ide o žalobcom vytýkané neprihliadnutie prvoinštančného súdu na prebiehajúce odvolacie
konanie o určenie pohľadávky žalobcu, popretej správcom čo do poradia, žalovaný uviedol, že žalobca
nesplnil prvotnú a základnú podmienku pre úspešnosť žaloby vyžadovanú § 157 ZKR, ktorou je podanie

žaloby v prekluzívnej lehote 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu. Už len z tohto dôvodu je
akýkoľvek výsledok incidenčného konania vo vzťahu k súdenej veci irelevantný. Žalovaný mal za to, že
žalobca naplnenie označených odvolacích dôvodov § 365 ods. 1 písm. b), f), h), e) CSP nepreukázal
a tieto dané nie sú.
Záverom žalovaný v bode V. vyjadrenia k odvolaniu namietol absolútnu neplatnosť žalobcom

predloženého plnomocenstva z 08.05.2017 a plnomocenstva z 18.08.2020. Uviedol, že na základe
preskúmania plnomocenstva žalobcu udeleného advokátskej kancelárii DLP Piper Weiss-Tessbach
Rechtsanwälte GmbH, organizačná zložka, sídlo: Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 31 782 574
a substitučného plnomocenstva udeleného spoločnosťou DLP Piper Weiss-Tessbach Rechtsanwälte
GmbH, IČO: 6023711 substitútovi JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s.r.o., sídlo: Suché mýto 1, 811

03 Bratislava, IČO: 36 857 076, zo dňa 08.05.2017, ktoré boli žalobcom pripojené k podanej žalobe,
dospel k záveru, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou a žalobca nie je v konaní riadne právne
zastúpený. Žaloba bola podpísaná a podaná splnomocneným zástupcom: DLA Piper Weiss-Tessbach
Rechtsanwälte GmbH, organizačná zložka, pričom za splnomocneného zástupcu žalobcu ju podpísal a
podal substitučný zástupca: JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka. s.r.o., ktorý bol na tento úkon údajne

splnomocnený zástupcom: DLA Piper Weiss-Tessbach Rechtsanwälte GmbH, organizačná zložka.
V plnomocenstve DLA, ktorým žalobca splnomocnil advokátsku kanceláriu na zastupovanie v tomto
súdnom konaní, je ako splnomocnenec žalobcu označený: “DLA Piper Weiss-Tessbach Rechtsanwälte
GmbH, organizačná zložka, sídlo: Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 31 782 574“. Nakoľko
organizačná zložka nie je samostatným právnym subjektom, žalovaný má za to, že takejto „entite“ bez

právnej subjektivity nemožno platne udeliť plnomocenstvo.
V prípade plnomocenstva DLA udeleného žalobcom pre DLA Piper Weiss-Tessbach Rechtsanwälte
GmbH, organizačná zložka, ide o plnomocenstvo udelené pre non subjekt, ktoré je absolútne
neplatné, keď aj v zmysle platnej judikatúry odštepný závod ani iná organizačná zložka podniku nemajú
spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania.

ZobsahuplnomocenstvapreJUDr.M.Stesslvyplýva,ževzhľadomnaskutočnosť,žeJUDr.Dr.Michaela
Stessl nemôže byť pre rozpor s právnymi predpismi SR ustanovená do funkcie vedúceho organizačnej
zložky zriaďovateľa DLA PIPER WEISS-TESSBACH Rechtsanwälte GmbH, čo splnomocniteľ výslovne
uvádza v texte plnomocenstva, splnomocniteľ jej namiesto jej ustanovenia do funkcie vedúceho
organizačnej zložky udeľuje plnomocenstvo v rovnakom rozsahu, ako má vedúci organizačnej zložky

formou udelenia tejto plnej moci. Plnomocenstvo pre JUDr. M. Stessl podľa žalovaného nespĺňa
náležitosti substitučného plnomocenstva ani po obsahovej stránke, nakoľko v ňom nie je uvedený rozsah
poverenia. Vo všeobecnosti platí, že ak v sporovom konaní uskutoční zástupca úkon v mene zastúpenej
sporovej strany, musí mať súd písomným splnomocnením (§ 92 ods. 1 CSP) preukázanú existenciua rozsah zastúpenia. Pri úkonoch zástupcu predstavuje písomné splnomocnenie procesnú podmienku
v zmysle § 161 CSP. Absencia riadneho splnomocnenia je odstrániteľným nedostatkom procesnej
podmienky, ktorý od súdu vyžaduje uskutočnenie vhodných opatrení podľa § 161 ods. 3 CSP. V prípade

neodstránenia tohto nedostatku podľa okolností prípadu a ako aj podľa procesného štádia súdneho
konania tak musí súd konanie v zmysle § 161 ods. 3 in fine CSP zastaviť. Konanie o určenie popretej
pohľadávkyjekonanímsobligatórnymprávnymzastúpením,žalobažalobcubolapodanáneoprávnenou
osobou (bez oprávnenia na zastupovanie žalobcu), konanie na súde prvej inštancie bolo skončené,
v súčasnosti prebieha odvolacie konanie a zákonná prekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie

popretej pohľadávky žalobcovi už uplynula, má žalobca za to, že v danej veci nie je možné nedostatok
procesnej podmienky absentujúceho písomného splnomocnenia konvalidovať a je na mieste súdne
konanie zastaviť z dôvodu podania žaloby ako aj odvolania neoprávnenou osobou. Žalovaný žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca v podanej replike zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach najmä, že žalobu v znení jej
pôvodnéhopetitupodalvzákonnej15dňovejlehoteasplnilzákladnúpodmienkuprejejúspešnosťpodľa
§ 157 ZKR. Pohľadávka bola v žalobe riadne označená. Žalobca nemal v reštrukturalizačnom konaní
inú prihlásenú a zistenú pohľadávku, ktorá by bola popretá čo do poradia. Doplnenie žalobného petitu
súd nesprávne vyhodnotil ako kvalitatívnu zmenu a rozhodnutie v tomto smere riadne neodôvodnil.

K výhradám a námietkam žalovaného ohľadne plnomocenstva udeleného žalobcom pre jeho právneho
zástupcu a substitučného plnomocenstva žalobca uviedol, že zastúpenie žalobcu v tomto konaní riešil
súd prvej inštancie, ktorý v priebehu konania žalobcu vyzval na predloženie splnomocnenia udeleného
priamo advokátovi, nie organizačnej zložke zahraničného združenia zapísanej v zozname advokátov
SAK, čo žalobca aj urobil s výhradou, že podľa jeho právneho názoru postup súdu nemal oporu

v relevantných právnych predpisoch. Súd prvej inštancie skúmal tieto podmienky konania a nezistil
formálnynedostatoksplnomocneniaaninedostatokobligatórnehozastúpenia.Tútoskutočnosťžalovaný
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ani nenamietal. Návrh žalovaného, aby odvolací súd
konanie zastavil neprichádza, podľa mienky žalobcu, do úvahy.

5. Na predchádzajúcich tvrdeniach, vrátane tvrdenia o neplatnosti procesných plnomocenstiev žalobcu,
ktorý nedostatok nie je možné konvalidovať, zotrval aj žalovaný v podanej duplike.

6.KrajskýsúdvBratislaveakosúdodvolací(§196aZoKR),popreskúmaníobsahuspisuanapadnutého
rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd uvádza, že s poukazom na hospodárnosť konania a procesnú prípustnosť, v súlade s
§ 224 CSP I. výrokom rozhodnutia, bez návrhu, opravil zrejmú nesprávnosť označenia spisovej značky

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nesprávnosť (chyba v písaní) spočívala v neúplnosti
spisovej značky konania, v ktorej (z dôvodu zmien vyvolaných súdnou mapou) absentovalo uvedenie
rozlišovacieho znaku „B1“ pred označením sp. zn. konania, začatého pôvodne na Okresnom súde
Bratislava I.

8. Podstatnou a pre rozhodnutie o odvolaní zásadnou otázkou bolo posúdenie správnosti právneho
záveru súdu prvej inštancie o oneskorenom uplatnení práva žalobcu (preklúzii jeho práva) po zmene
žalobného petitu, na ktorom je založený právne záväzný, žalobu zamietajúci, výrok rozhodnutia.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k
právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona.Odvolacísúdsapretoobmedzujelennaskonštatovaniesprávnostidôvodovrozhodnutiaprvoištančného
súdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné.

12. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa pôvodným petitom žaloby (zal. na č.l.
1/9 spisu) domáhal určenia, že „ reštrukturalizačný plán žalovaného dlžníka AVANS s.r.o., so sídlom
Holubyho 1, 811 03 Bratislava, IČO: 31 318 967, ktorý bol potvrdený uznesením Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 03.08.2020 č. k. 27R/2/2019-880 je voči žalobcovi - veriteľovi RPC Bramlage Veľký
Meder s.r.o., so sídlom Okočská 74, 932 01 Veľký Meder, IČO: 36 690 929 právne neúčinný.

Skutočnosť, že uplatnené právo (nárok) na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu smeruje
a má sa týkať pohľadávky žalobcu č. 1, popretej správcom v časti poradia, je možné vyvodiť len zo
skutkových tvrdení žaloby, bez uvedenia tejto podstatnej náležitosti v petite žaloby. Žaloba v tomto
znení bola súdu prvej inštancie doručená elektronicky dňa 24.08.2020, v 15 dňovej prekluzívnej lehote
stanovenej § 157 ods. 1 ZKR, teda bola doručená včas.

13. V priebehu žalobca, podaním datovaným dňom 23.12.2022, reagoval na vyjadrenie žalovaného zo
16.05.2022 (zal. na č.l. 133/143 spisu), ktorý žalobnému petitu vytýkal neurčitosť a nevykonateľnosť pre
absenciu označenia pohľadávky, ktorej sa má neúčinnosť plánu týkať. Žalovaný namietal, že neúčinnosť
plánu nepôsobí voči veriteľovi v celom rozsahu, ale týka sa dotknutej pohľadávky, resp. majetkového
práva úspešného účastníka plánu. Žalobca v bode 51 podania z 23.12.2022 navrhol, aby súd pripustil

zmenu žaloby tak, že „reštrukturalizačný plán žalovaného dlžníka AVANS s.r.o., so sídlom Holubyho 1,
811 03 Bratislava, IČO: 31 318 967, ktorý bol potvrdený uznesením Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 03.08.2020 č. k. 27R/2/2019-880 je voči žalobcovi - veriteľovi RPC Bramlage Veľký Meder s.r.o.,
so sídlom Okočská 74, 932 01 Veľký Meder, IČO: 36 690 929 právne neúčinný vo vzťahu k dotknutej
pohľadávke 580.806,66 Eur.“

14. Zmenu žalobného petitu prvoinštančný súd pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní
konanom dňa 14.07.2023, za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu, na ktorom súčasne rozhodol
na zamietnutí žaloby. Dospel k záveru, že návrh na zmenu petitu predstavuje kvalitatívnu zmenu žaloby
a zmenený nárok, ktorý je vo svojej podstate novým návrhom, bol uplatnený po uplynutí 15 dňovej

prekluzívnej lehoty. Keďže zmenený petit žaloby nemožno považovať len za jej upresnenie a žalobca
svoje právo neuplatnil včas, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

15. Podľa § 157 ods. 1 písm. c) ZKR, účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do
zápisnicezoschvaľovacejschôdzeodôvodnenúnámietkuprotiprijatiuplánu,aleboúčastníkplánu,ktorý

môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení
plánu domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú
pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez
prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovou a právnou argumentáciou (podstatnými
úvahami) súdu prvej inštancie a jeho právnym záverom, na ktorom je založený meritórny výrok
rozsudku.

17. Je dôvodné prisvedčiť argumentácii súdu prvej inštancie, že mnohé ustanovenia konkurzného

zákona sa vyznačujú prísnou formálnosťou, vyžadujúcou tak od súdu, ako aj od účastníkov konania
zachovanie stanoveného procesného postupu, hmotnoprávnych lehôt (§ 203a ods. 3 ZKR), či
podstatných náležitostí podania.

18. Niet sporu v tom, že 15 dňová lehota na podanie žaloby o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného

plánu, stanovená § 157 ods. 1 ZKR, je lehotou hmotnoprávnou (t.j. lehotou prekluzívnou) a jej
zmeškanie znamená zánik práva účastníka na súdne uplatnenie nároku, s ktorým je táto lehota
spojená.

19.Včasnosťuplatneniapráva,t.j.skúmanievčasnostipodaniažaloby,jevecouúradnejpovinnostisúdu,

s ktorou sa musí vyporiať v každom štádiu konania. Zmeškanie zákonnej lehoty vedie k zamietnutiu
(nepriznaniu) uplatneného práva, a to bez vykonania dokazovania skutkových tvrdení, na ktorých
žalobca svoje právo (nárok) zakladá. Vedenie dokazovania smerujúce k zisteniu a ustáleniu skutkového
stavu inak potrebného na záver o dôvodnosti/nedôvodnosti žaloby, v prípade jej oneskoreného podanianie je možné. Prekludovanému právu nie je možné poskytnúť súdnu ochranu, a súd vecnú dôvodnosť
žaloby nemôže preskúmavať. Ďalšie dokazovanie by nemohlo ovplyvniť záver o udržateľnosti/
neudržateľnosti reštrukturalizačného plánu, ktorý je sledovaný určovacím výrokom len pri včas podanej

žalobe.

20. Podľa § 157 ods. 2 ZKR, právo domáhať sa neúčinnosti plánu podľa odseku 1 sa uplatňuje
proti dlžníkovi a preberajúcej osobe. Tejto neúčinnosti sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej
pohľadávke alebo majetkovému právu akcionára.

21. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v konaní o určenie
neúčinnosti reštrukturalizačného plánu zákonná požiadavka podstatných náležitostí žaloby vyplývajúca
z § 157 ods. 2 veta druhá ZKR vyžaduje pre vecnú správnosť uplatneného nároku uvedenie konkrétne
a určito vymedzenej dotknutej pohľadávky v petite žaloby. Táto požiadavka je typická a v súdnej praxi
konštantne vyžadovaná pre určovacie žaloby, akou je aj žaloba v prejednávanej veci.

22. Petit určovacej žaloby, ako údaj o tom, čoho sa žalobca domáha, musí obsahovať konkrétne, jasné
a zrozumiteľné označenie práva (jeho jednoznačnú špecifikáciu) tak, aby bolo bez pochybností zrejmé,
aké právo žalobcu má byť následkom neúčinnosti plánu chránené. Identicky odvolací súd odkazuje na
požiadavky kladené na petit incidenčných žalôb o neúčinnosť právnych úkonov alebo vylučovacích

žalôb.

23. Nestačí preto špecifikácia pohľadávky alebo jej opis len v skutkových tvrdeniach žaloby, ktorými
žalobca súdu uvádza a objasňuje okolnosti, na ktorých zakladá dôvodnosť svojho nároku.

24. Z ust. § 157 ods. 2 ZKR, jeho gramatického, logického aj systematického výkladu je zrejmé, že
účelom ochrany veriteľa v dôsledku neúčinnosti reštrukturalizačného plánu je zlepšenie jeho postavenia
vo vzťahu k jeho konkrétnej, plánom dotknutej pohľadávke, ktorej zaradenie alebo miera uspokojenia
nespĺňa zákonom garantované požiadavky kladené na reštrukturalizačný plán (§ 157 ods. 1 písm. a)
až c) ZKR).

25. Nedostatok/nesprávnosť vymedzenia nároku v petite určovacej žaloby nie je vadou žaloby, na
odstránenie ktorej je súd žalobcu povinný vyzvať, ale ide o jej hmotnoprávny nedostatok, ktorý súd nie
je oprávnený odstraňovať (rovnosť zbraní, súd nepoučuje o hmotnom práve). Obdobne odvolací súd
odkazuje napr. na odporovacie alebo vylučovacie žaloby spojené s konkurzom, kde sa rovnako vyžaduje

presné označenie uplatňovaného nároku (odporovaného právneho úkonu, hnuteľnej/nehnuteľnej veci,
alebo majetkového práva) v petite žaloby. Nestačí len jeho uvedenie v skutkových tvrdeniach žaloby.

26. Pokiaľ preto súd prvej inštancie pri riešení otázky včasnosti podanej žaloby v súvislosti so zmenou
žalobného petitu odkázal na citovanú judikatúru vyšších súdov (bod 41. dôvodov rozsudku), bol tento

odkaz dôvodný a v prejednávanej veci plne aplikovateľný.

27. Ako správne uzavrel súd prvej inštancie, žalobca sa pôvodným petitom včas podanej žaloby
domáhal určenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči sebe, t.j. dotknutému veriteľovi, bez
označenia (špecifikácie) pohľadávky, ktorej sa má neúčinnosť plánu týkať.

28. Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané (a v konaní ani nebolo sporné), že návrh na zmenu
žalobného petitu (zal. na č.l. 237/241), žalobca doručil súdu prvej inštancie až elektronickým podaním
dňa 23.12.2022 a súd prvej inštancie túto zmenu pripustil na pojednávaní dňa 14.07.2023, čím sa
takto vymedzené právo/nárok stalo predmetom súdneho konania. Zmenený návrh je vo svojej podstate

novým návrhom, o ktorom rozhoduje súd v tom istom (pôvodnom) konaní (III. ÚS 539/2013).

29.Odvolacísúduvádza,žeažvdôsledkuzmenypetitu,obsahujúcehooznačeniedotknutejpohľadávky,
ktorej sa má týkať neúčinnosť plánu, petit splnil požiadavky kladené zákonom na jeho vecnú správnosť.

30. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že predmetná zmena petitu
žaloby predstavuje jej kvalitatívnu zmenu a súdu bola doručená až po uplynutí prekluzívnej lehoty
stanovej § 157 ods. 1 ZKR, čo viedlo k nutnému následku zamietnutia žaloby pre oneskorené uplatnenie(preklúziu) tohto práva. Odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) CSP
naplnené neboli.

31. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie vykazuje znaky arbitrárnosti. Za dôvodnú nemožno považovať ani argumentáciu odvolateľa,
že napadnuté rozhodnutie je založené na svojvôli súdu, majúcej charakter ohýbania práva, a žalobca sa
môže oprávnene domnievať, že sa jedná len o „pomstu“ súdu za to, že sa v priebehu konania domáhal
prejednania veci bez zbytočných prieťahov.

32. Túto argumentáciu odvolací súd hodnotí ako nedôstojný postoj k súdu bez relevantných dôvodov na
takýto záver. Dôrazne dáva do pozornosti odvolateľa, že nesúhlas s rozhodnutím súdu má každá strana
sporu právo vyjadriť vecnou, skutkovo a právne obhájiteľnou argumentáciou prostredníctvom zákonom
stanovených opravných prostriedkov. Nesúhlas so skutkovým alebo právnym záverom súdu je jedným
zo základným procesných práv každej strany sporu. Tento nesúhlas, vyjadrený v priebehu konania v

rámci prípustnej procesnej obrany/útoku alebo následným využitím opravných prostriedkov, však musí
byť prejavom dôkazne i právne obhájiteľného a slušného postoja voči súdu. Povinnosť dôstojného
súdneho konania a správania sa nie je len na strane súdu. Rovnaká povinnosť sa vyžaduje aj od strán
sporu a ich právnych zástupcov, pokiaľ ide o ich písomné a ústne vyjadrenia a správanie sa voči súdu.
Argumentácia odvolateľa bez relevantných dôkazov na takýto závažný záver nie je prípustná.

33. Vzhľadom na správnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie o oneskorenom uplatnení
nároku zmeneným petitom žaloby, ktorá viedla k jej zamietnutiu sa odvolací súd nezaoberal a pre
ich irelevantnosť už neposudzoval ďalšie odvolacie námietky odvolateľa vymedzené § 365 ods. 1
písm. e), f) CSP, vytýkajúce súdu prvej inštancie nevykonanie riadneho dokazovania (nevykonanie

žalobcom navrhovaného dôkazu pripojením reštrukturalizačného spisu a nezohľadnenie v danom čase
prebiehajúceho incidenčného konania 3CoKR/28/2023), keďže nie sú spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť
II. meritórneho výroku napadnutého rozhodnutia.

34. Pokiaľ ide o námietky žalovaného k neplatnosti plnej moci udelenej žalobcom jeho právnemu

zástupcovi a neplatnosti substitučného plnomocenstva odvolací súd len v krátkosti uvádza, že žalobca
je v konaní zastúpený v súlade s § 90 CSP. Výkon advokácie prostredníctvom organizačnej zložky
zahraničného združenia zapísanej v zozname organizačných zložiek zahraničných združení, vedenom
Slovenskou advokátskou komorou, je v zmysle zákona o advokácii možný a takáto zložka má právnu
subjektivitu na poskytovanie právnych služieb. DLA PIPER WEISS-TESSBACH Rechtsanwälte GmbH,

organizačná zložka, je takouto organizačnou zložkou, je zapísaná v OR SR ako aj v SAK. V prípade
spoločnosti JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s.r.o., táto bola na zastupovanie žalobcu v tomto
konaní splnomocnená žalobcom ( č.l. 108/112 spisu). Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak
konal so zástupcom žalobcu a mal za to, že sú splnené podmienky povinného zastúpenia v incidenčnom
spore. Odvolací súd uvádza, že žalovaný túto skutočnosť nenamietal v konaní pred súdom prvej

inštancie a súd prvej inštancie, ako vyplýva z jeho procesného postupu zrejmého z obsahu spisu sa s
otázkou platnosti právneho zastúpenia žalobcu riadne vysporiadal.

35. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona odvolaním
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správne.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal uplatnený nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí
vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).