Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. september 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125202538
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125202538.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.MichaelouSedlákovouvsporežalobkyne:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytomC.XX,XXXXXC.,právnezastúpenéhoJUDr.FrantiškomKomkom,advokátom,sosídlomHlavná
27, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811
02 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpenému HAVRILLA & Co. s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku,
IČO: 36 364 606, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka v ZMLUVE O D. REFINANC EXPRESE E. XXX/
XXXX/XXXX, zo dňa 16.4.2014, uvedená v Článku V. Poplatky, bod 2., písm. a), v znení: „Dlžník je ďalej
povinný zaplatiť Banke poplatok za: a) I. upomienku vo výške 25.00 € a za každú ďalšiu upomienku
25.00 € v prípade nedodržania podmienok zmluvy, ktoré sú splatné v deň odoslania upomienky.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v ZMLUVE O D. REFINANC EXPRESE E. XXX/

XXXX/XXXX, zo dňa 16.4.2014, uvedená v Článku VI. Ďalšie záväzky Dlžníka, bod 1. v znení: „Dlžník je
povinný bez zbytočného odkladu informovať Banku o zmenách v príjmoch a výdavkoch, o záväzkoch,
ktoré prevzal za úhradu záväzkov iných osôb a o iných podstatných zmenách osobnej a ekonomickej
povahy, ktoré môžu mať vplyv na riadne splácanie záväzkov z tejto zmluvy alebo o zmene zamestnania,
príp. o skončení podnikania. Ďalej je povinný informovať banku o úmrtí spoludlžníka, ručiteľa a
ďalších osôb, ktoré poskytli zabezpečenie úveru. Plnenie podmienky bude Banka vyhodnocovať v

termínochzhodnýchsperiodicitouvykonávaniamonitoringu.DlžníksazaväzujenazákladevýzvyBanky
predkladať potvrdenia o trvaní zdroja príjmu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v F. D. D. G. H. E. XXX/XXXX/XXXX, zo dňa
16.4.2014, uvedená v Článku VIII. Právo Dlžníka na odstúpenie od zmluvy, bod 2., v znení: „Ak Dlžník
uplatní právo podľa bod 1. tohto článku, je povinný zaplatiť Banke celú istinu vyčerpaného úveru a úrok z
tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne

a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy Banke. Úrok sa
vypočíta na základe dohodnutej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, výška úroku pre účely tohto
článku je 8,32 € za deň. Ak Dlžník uplatní právo odstúpiť od zmluvy, Banka nemá nárok na žiadnu
inú kompenzáciu od Dlžníka okrem kompenzácie nenávratných poplatkov, ktoré Banka zaplatila orgánu
verejnej správy v súvislosti s týmto spotrebiteľským úverom.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súdurčuje,žezmluvnápodmienkavF.D.D.G.H. E.XXX/XXXX/XXXX,zodňa16.4.2014,
uvedená v Článku IX. Dohoda o zrážkach zo mzdy, bod 1., v znení: „Dlžník týmto zabezpečuje v zmysle
§ 551 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky Banky vo výške 21000.00 €, s príslušenstvom a
poplatkami z tejto zmluvy o úvere, resp. z odstúpenia od tejto zmluvy o úvere, zrážkami zo mzdy (iných
príjmov), ktorú(é) poberá alebo bude poberať od platiteľa mzdy (platiteľa iných príjmov, s ktorými sa pri
výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou).“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.V. Súd určuje, že zmluvná podmienka v F. D. D. G. H. E. XXX/XXXX/XXXX, zo dňa
16.4.2014, uvedená v článku X. Záverečné ustanovenia, bod 2., v znení: „Dlžník vyhlasuje, že pred
podpisom tejto zmluvy sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami OTP Banky Slovensko,

a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo (v znení účinnom od 1.4.2014), ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a súhlasí s nimi.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka v F. D. D. G. H. E. XXX/XXXX/
XXXX, zo dňa 16.4.2014, uvedená v článku X. Záverečné ustanovenia, bod 7., v znení: „Zmluvné

strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto zmluvy (alebo po odstúpení od
tejto zmluvy) najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a náhrady škody, budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom
v Bratislave (ďalej len “Rozhodcovský súd“). Za vybranú osobu podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu sa určuje predseda
Predsedníctva Rozhodcovského súdu. Týmto nie je dotknuté právo Dlžníka riešiť spory s Bankou, najmä

spory o platnosť zmluvy a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tejto zmluvy,
pred súdom podľa všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich konanie pred súdom. Dlžník
zároveň vyhlasuje, že bol Bankou poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky a že
mal možnosť voľby, či príjme alebo neprijme Bankou predložený návrh na uzavretie tejto rozhodcovskej
doložky.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 03.04.2025 domáhala určenia neprijateľných zmluvných

podmienok obsiahnutých v Zmluve o D. G. H. E. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 16.04.2014 uzavretou medzi
ňou a právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s., a to konkrétne
zmluvných podmienok uvedených v čl. V. Poplatky v bode 2 písmena a); v čl. VI. Ďalšie záväzky dlžníka
bod1;včl.VIII.Právodlžníkanaodstúpenieodzmluvy,bod2;včl.IX.označenejakoDohodaozrážkach
zo mzdy bod 1; v čl. X. Záverečné ustanovenia, bod 2 a v čl. X Záverečné ustanovenia, bod 7. Poukázala

na to, že neprijateľnosť predmetných zmluvných podmienok bola už právoplatne judikovaná.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nerozporuje skutkové tvrdenia žalobkyne, pretože
si je vedomý súdnych rozhodnutí a rozhodovacej praxe v prípade určovania neprijateľnosti zmluvných
podmienok, ktoré vo svojich úverových zmluvách mala uvedené právna predchodkyňa žalovaného–

D. I. B., J.. Žalovaný taktiež dodal, že vyššie citované zmluvné podmienky nikdy vo svojom mene
nepoužíval a ani nepoužíva vo svojich zmluvných dokumentoch. Žalovaný zároveň poukazuje na to,
že zo žaloby nevyplýva, že aplikáciou vyššie citovaných zmluvných podmienok by bola spôsobená
žalobkyni ujma, resp. iný finančný nárok voči žalovanému a dokonca to nie je ani predmetom samotnej
žaloby. Ďalej uviedol, že zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa si v prípade úspechu uplatňuje náhradu trov

celého konania v rozsahu 100% a to v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z. a to samostatne za
každú súdom priznanú neprijateľnú zmluvnú podmienku a to na základe toho, že ak súd prejednáva
v spoločnom konaní viacero právnych vecí považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania
každá z týchto vecí za samostatnú. S takýmto postupom žalovaný však zásadne nesúhlasí, pričom
poukazuje na uznesenie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11Csp/115/2022 zo dňa 05.03.2025, sp. zn.

18Csp/111/2022 zo dňa 06.03.2025. Žalovaný navrhol aplikáciu § 257 Civilného sporového priadku
a náhradu trov konania žalobkyni nepriznať. Z obsahu žaloby je zrejmé, pričom sama žalobkyňa na
túto skutočnosť v žalobe viackrát poukazuje, že zmluvné podmienky v rovnakom znení už boli za
neprijateľné tunajším súdom v iných konaniach právoplatne označené. Žalobkyňa preto na podanie
tejto žaloby a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v nej označených, nemá absolútne žiadny

právny záujem, nakoľko v žalobe nie je preukázané ani petitom žaloby požadované, že by aplikácia
citovaných zmluvných podmienok mala vplyv na sumu vydania bezdôvodného obohatenia, resp.
náhrady škody alebo primeraného finančného zadosťučinenia pre žalobkyňu. Naviac v situácii, kedy
pre účely takýchto žalôb Civilný sporový poriadok v § 298 ods. 2 ukladá súdom povinnosť ex lege, aby
aj bez návrhu výslovne uviedli vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky ako neprijateľnej,

ak boli dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich sospotrebiteľskouzmluvou.Pretožalovanávidískôrinédôvodynapodaniežaloby,neždosiahnutieurčenia
neprijateľnosti vyššie citovaných zmluvných podmienok, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Má za to,
že sú tu naplnené a dostatočne zo strany žalovanej preukázané dôvody osobitného zreteľa podľa §

257 Civilného sporového poriadku a to rozpor s dobrými mravmi ohľadne účelu podania žaloby bez
uplatnenia iného majetkového nároku žalobkyne (ak takýto existuje a je aj preukázateľný).

3. Žalobca v replike poukázal na to, že argumentáciu žalovaného k trovám konania považuje za
nenáležitú a navrhuje, aby v prípade, že žalobe vyhovie v celom rozsahu, aby žalovaného zaviazal k

náhrade trov konania v plnom rozsahu v rozsahu 100% a to v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky 655/2004
Z.z. a to samostatne za každú súdom priznanú neprijateľnú zmluvnú podmienku a to s odôvodnením a
akceptáciou záväznosti ustálenej judikatúry všeobecných súdov SR (uznesenie NS SR sp. zn. 3MCdo
11/2011 zo dňa 11.10.2012) podľa ktorého v prípade ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero
právnych vecí (pri určovaní neprijateľnosti viacero zmluvných podmienok tomu tak je) považuje sa pre
účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade treba

samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov, zvážiť či neúspech nebol len v nepatrnej
časti alebo či rozhodnutie o výške plnenia nezávislé od znaleckého posudku alebo úvahy súdu a to
samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí. Uvedené konania o čiastkových nárokoch majú totiž
spoločné iba to, že o nich rozhoduje súd v jednom konaní. Poukázala na to, že na určenie neprijateľnosti
šiestich rôznych zmluvných podmienok mohla podať šesť samostatných žalôb a ak by o nich súd

rozhodol v šiestich samostatných konaniach, tak v každom z nich by samostatne rozhodol aj o náhrade
trov konania.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že z povahy prejednávanej veci v tomto spore, ako aj z ohľadom na
súdne rozhodnutia, na ktoré poukázal vo vyjadrení k žalobe je zrejmé, že nejde o odlišné právne veci,

ale konanie o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je jedným konaním s jedným nárokom,
jeden predmet konania, a teda sa nenásobí počtom neprijateľných zmluvných podmienok. Pri určení
neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok ide stále o čiastočnú neplatnosť zmluvy, hoci vo
viacerých jej častiach. Nejde o nároky so samostatným skutkovým základom, keďže skutkový základ
je jeden a to zmluva, ktorej sú súčasťou. Predmet konania je tak len jeden, a to čiastočná neplatnosť

zmluvy Žalovaný trvá na tom, že je dôvod na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku.

5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to vyjadreniami strán
sporu, Zmluvou o D. G. H. F. A. 16.4.2014, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový
stav:

6.ŽalobkyňauzatvorilasprávnympredchodcomžalovanéhoOTPBankaSlovenskoa.s.dňa16.04.2014
zmluvu o D. G. H. E. XXX/XXXX/XXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej jej bol poskytnutý úver
vo výške 21 000 eur.

7. Podľa článku V. bodu 2 písm. a) zmluvy, dlžník je povinný zaplatiť banke poplatok za prvú upomienku
vo výške 25 eur a za každú ďalšiu upomienku 25 eur v prípade nedodržania podmienok zmluvy, ktoré
sú splatné v deň odoslania upomienky.

8. V zmysle článku VI. bodu 1 zmluvy, dlžník je povinný bez zbytočného odkladu informovať Banku

o zmenách v príjmoch a výdavkoch, o záväzkoch, ktoré prevzal za úhradu záväzkov iných osôb
a o iných podstatných zmenách osobnej a ekonomickej povahy, ktoré môžu mať vplyv na riadne
splácanie záväzkov z tejto zmluvy alebo o zmene zamestnania, príp. o skončení podnikania. Ďalej je
povinný informovať banku o úmrtí spoludlžníka, ručiteľa a ďalších osôb, ktoré poskytli zabezpečenie
úveru. Plnenie podmienky bude Banka vyhodnocovať v termínoch zhodných s periodicitou vykonávania

monitoringu. Dlžník sa zaväzuje na základe výzvy Banky predkladať potvrdenia o trvaní zdroja príjmu.

9. V článku VIII. bod 2 zmluvy sa uvádza, že ak dlžník uplatní právo podľa bod 1. tohto článku, je
povinný zaplatiť Banke celú istinu vyčerpaného úveru a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský
úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych

dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy Banke. Úrok sa vypočíta na základe dohodnutej
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, výška úroku pre účely tohto článku je 8,32 € za deň. Ak Dlžník
uplatní právo odstúpiť od zmluvy, Banka nemá nárok na žiadnu inú kompenzáciu od Dlžníka okremkompenzácie nenávratných poplatkov, ktoré Banka zaplatila orgánu verejnej správy v súvislosti s týmto
spotrebiteľským úverom.

10. V článku IX. bod 1 zmluvy sa uvádza, že dlžník týmto zabezpečuje v zmysle § 551 Občianskeho
zákonníka uspokojenie pohľadávky Banky vo výške 21000.00 €, s príslušenstvom a poplatkami z tejto
zmluvy o úvere, resp. z odstúpenia od tejto zmluvy o úvere, zrážkami zo mzdy (iných príjmov), ktorú(é)
poberá alebo bude poberať od platiteľa mzdy (platiteľa iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia
nakladá ako so mzdou).

11. V článku IX. bod 2 je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že pred podpisom tejto zmluvy sa oboznámil
so Všeobecnými obchodnými podmienkami OTP Banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných
úverov pre obyvateľstvo (v znení účinnom od 1.4.2014), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy
a súhlasí s nimi.

12. V článku X. bod 8 sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú
z tejto zmluvy (alebo po odstúpení od tejto zmluvy) najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a
náhrady škody, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej
bankovej asociácie so sídlom v Bratislave (ďalej len “Rozhodcovský súd“). Za vybranú osobu podľa
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského

súdu sa určuje predseda Predsedníctva Rozhodcovského súdu. Týmto nie je dotknuté právo Dlžníka
riešiť spory s Bankou, najmä spory o platnosť zmluvy a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z
tejto zmluvy, pred súdom podľa všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich konanie pred
súdom. Dlžník zároveň vyhlasuje, že bol Bankou poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej
doložky a že mal možnosť voľby, či príjme alebo neprijme Bankou predložený návrh na uzavretie tejto

rozhodcovskej doložky.

13. Spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s.. zanikla dňa 01.10.2021 v dôsledku zlúčenia a jej právnym
nástupcom sa stal žalovaný.

14. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

15. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 16.04.2014 (ďalej len
„ZoSÚ“) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom dňa 16.04.2014
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť

ich obsah.

21. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.22. Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujúdodávateľovi,abyspotrebiteľovinevydalnímposkytnutéplnenieajvprípade,akspotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

23. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom

prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovinýchzmluvnýchdokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej

podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

25. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.26. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

28. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, t.j. 16.04.2014, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

29. Žaloba o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je žalobou podľa § 137 písm. d/ CSP.
Oprávnenie na jej podanie má spotrebiteľ s poukazom na § 3 ods. 3, 5 vetu prvú zákona č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 53a Občianskeho zákonníka a tiež
§ 298 CSP.

30. Zákon č. 250/2007 Z.z. síce bol zrušený od 1.7.2024 a nahradený zákonom č. 108/2024 Z.z.,
ale vzhľadom na prechodné ustanovenie § 53 ods. 1 sa na posúdenie uplatneného nároku použije

predchádzajúci právny predpis, teda zákon 250/2007 Z.z.

31. Podanou žalobou sa teda žalobca môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok
zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle § 137 písm. c)
CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie

je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý v § 3 ods. 3 a 5 umožňuje spotrebiteľovi
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde
ochrany svojho práva, pričom má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (porov.

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018).

32. Žaloba o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je teda procesne prípustná aj v individuálnom
spotrebiteľskom spore, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z rozsudku
Najvyššieho súdu SR 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019, ktorý uviedol, že zánik záväzku zo

spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi
domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa

proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad
v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť a
preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol
chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je

aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť
ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným
podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný
predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to v

podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019.

33. Zároveň z rozhodnutia Ústavného súdu SR pod sp. zn. III.ÚS 124/2020 vyplýva, že zmluvnú
podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená za nekalú treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala,

takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym
rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa
spotrebiteľ nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala. Rozsudok o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky prispel k odstráneniu pochybností o spätných účinkoch rozhodnutia súdu o určeníneplatnosti zmluvnej podmienky a tieto účinky z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno
v zásade z hľadiska reštitúcie vzťahov časovo obmedzovať. Žalobu o určenie možno uplatniť už pri
potencionálnej hrozbe vzniku ujmy. Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky

z preventívnych dôvodov bez práva na reštitučné plnenie. Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani
zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a z ktorých by bolo kumulatívne uplatnenie
reštitučnýchprávnaplnenieproblematické,ažnemožné.Členskýmštátompatríprocesnáautonómia,no
špecifiká súdnych konaní nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá
spotrebiteľom musí byť poskytnutá podľa ustanovení Smernice 93/13. Ak spotrebiteľ vyvolá individuálny

súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná, súd ex offo zohľadňuje všetky
okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru a to nielen z dôvodu individuálnej ochrany
spotrebiteľa, ale aj v záujme dôležitého spoločenského cieľa.

34. Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú
podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju

povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu SR 7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20).

35. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bolo potrebné posúdiť podľa ZoSÚ. Zároveň však
nepochybne zmluvný vzťah je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ,

keďže žalobkyňa vystupuje v pozícii spotrebiteľa a žalovaný v pozícii dodávateľa. Táto skutočnosť
nebola nikým spochybnená.

36. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia alebo

či boli dotknuté podmienky individuálne dojednané. Napadnuté ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sa netýkajú predmetu plnenia, ani ceny plnenia.

37. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť

obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal

možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho

zmluvného dojednania. (K., L., A., J., I., M., N., L., B., N., O., L. J.D. F. Q. § X - XXX. X. R.. P..
S.: T. C. I., XXXX, B. XXX). V tomto smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal
z domnienky, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).

38. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu

v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

39. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,

a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

40. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktoréhobola dojednaná. Za neprijateľnú je potrebné považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

41. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý, výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok. Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než
obsahuje výpočet v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak napĺňa znaky uvedené v § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy možno uzavrieť, že žalobca ako spotrebiteľ a

ako slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je
z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 9C oCsp 19/2021).

42. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej

podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne

predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

43. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so
stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve

záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých

pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. N., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny
dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že

test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným
bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej

podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (K., L., A., J., I., M., N., L.,
B., N., O., L. J. P.. D. F. Q. § X - XXX. X. R.. P.. S.: T. C. I., XXXX, B. XXX).

44. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)

z 21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je
predmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou
spája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.

45. Majúc na zreteli vyššie uvedené východiská, ako aj nespornosť skutkových tvrdení vo vzťahu

k neprijateľnosti namietaných zmluvných podmienok súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvné
ustanovenia sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov:

46. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku I.Pokiaľ ide o poplatok za upomienku vo výške 25 eur, súd v prejednávanej veci dospel k záveru,
že zmluvná podmienka, o ktorú sa opiera uvedený poplatok je neprijateľná, keďže nezodpovedá
nákladom vynaloženým na tento druh úkonu a stáva sa tak v podstate sankciou za porušenie dohodnutej

povinnosti spočívajúcej v riadnom splácaní splátok úveru. Toto však zmyslom poplatku za upomienku
byť nemá. Okrem iného upozornenie spotrebiteľa na porušenie jeho zmluvných povinností nie je tak
technicky a administratívne náročným úkonom veriteľa, ktorý by si vyžadoval zaplatenie tak vysokého
poplatku. Uvedené vyplýva aj z právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29Csp
43/2024 zo dňa 18.11.2024, s ktorým sa súd v plnom rozsahu stotožňuje. Zároveň súd poukazuje,

že obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú aj právoplatnými rozhodnutiami
Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 5CoCsp/23/2020, 18CoCsp/36/2020, 22CoCsp/18/2021, ako
aj rozsudkom Okresného súdu Prešov 29Csp/19/2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove 17CoCsp/46/2022. Z odôvodnení uvedených rozhodnutí vyplýva, že poplatok za upomienku
je neprimeraný, predstavuje skrytú sankciu, spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa
a zrejme presahuje administratívne náklady banky spojené s jej vystavením. Poplatok v takejto výške

nemožno považovať za paušalizáciu nákladov spojených s vystavením upomienky podľa § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka, ale skôr za zmluvnú pokutu za omeškanie dlžníka.

47. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku II.
Vo vzťahu k uvedenej zmluvnej podmienke odkazuje súd taktiež na spomínaný právoplatný rozsudok

OkresnéhosúduPrešov,sp.zn.29Csp43/2024 zodňa18.11.2024,vktoromsúdpoukazujenarozsudok
Krajského súdu v Prešove 20CoCsp/7/2023, z ktorého vyplýva, že cit. „za situácie, keď ani nie je zrejmé,
či k nejakej zmene vzniknutého zmluvného vzťahu dôjde, t.j. z hypotetickej situácie, je nezrozumiteľné, z
akého dôvodu by sa povinnosť, ktorá je uvedená v čl. VI. zmluvy bodu 1 mala vyžadovať od spotrebiteľa.
Táto zmluvná podmienka je podľa názoru odvolacieho súdu nejasná a neurčitá, nakoľko je široký

záber do osobnej a ekonomickej oblasti spotrebiteľa jasne nedefinuje situácie, na ktoré sa povinnosť
spotrebiteľa vzťahuje. Nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, že uvedenú zmluvu podmienku
nemožno vyhlásiť za neprijateľnú. Odvolací súd totiž zastáva názor, že naznačená zmluvná podmienka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
nakoľko zaťažuje spotrebiteľa povinnosťou, ktorá by aj v prípade, ak by skúmanie bonity bolo namieste

bola bezvýznamná, keďže skúmanie bonity sa vzťahuje na situácie pred poskytnutím úveru alebo
pred jeho navýšením. Túto zmluvnú podmienku je potrebné považovať za neprijateľnú s odkazom na
generálnu klauzulu podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka“.

48. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku III.

V súvislosti s touto zmluvnou podmienkou poukazuje súd na § 48 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého
sa odstúpením od zmluvy zmluva od začiatku zrušuje, teda žiaden úverový vzťah medzi stranami
neexistuje. V takomto prípade sú strany povinné vrátiť to, čo si vzájomne plnili a preto nemožno
uvažovať o úrokoch z úveru. V kontexte uvedeného toto zmluvné dojednanie pôsobí mätúco a zjavne
nezrozumiteľne. V tomto smere je namieste poukaz na spomínaný rozsudok Okresného súdu Prešov

sp. zn. 29Csp 43/2024, v ktorom je konštatované, že cit. „je nepochybné, že z uvedeného rozhodnutia
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky(R5/2021)vyplýva,ževprípadevyhláseniapredčasnejsplatnosti
úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil
ako cenu peňazí. Úroky z úveru sú teda zahrnuté v zosplatnenej sume. Vo vzťahu k uvedenému
pôsobí nejasne zistenie, či spotrebiteľ má zaplatiť zosplatnený úver spolu s príslušenstvom, ktoré

zosplatnenie úveru už zahŕňa alebo je tomu potrebné rozumieť tak, že ide o zosplatnený a nesplatený
úver spolu s úrokmi a poplatkami, ale potom by šlo o duplicitné nároky. V tejto súvislosti považuje
odvolací súd za nevyhnutné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
vpochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,ktorýjeprespotrebiteľapriaznivejší.Keď
existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má teda výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Ak teda

dôjde pri výklade o obsahu spotrebiteľskej zmluvy k pochybnostiam vzhľadom na nejednoznačné alebo
nejasné vyjadrenie, je potrebné vždy výklad uskutočniť v prospech spotrebiteľa, ktorého treba v tomto
vzťahu považovať za slabšiu stranu zmluvného vzťahu. Aj keď sa zmluvné dojednania v čl. VIII. bod 2
úverovej zmluvy týkajú hlavného predmetu plnenia, tento nie je vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne čo
predstavuje jeho neprijateľnosť.“ Súd nevidí dôvod na odklon od uvedeného rozhodnutia ani v súvislosti

s touto podmienkou.

49. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku IV.Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy uvedenej v článku IX. bodu 1 zmluvy, žalobkyňa ako
spotrebiteľka nemala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytnutého úveru; predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárový typ zmluvy, ktorá v článku VIII. bod 1 zmluvy

o úvere vnútila žalobkyni uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a to spôsobom, že prejav žalobkyne
ako zmluvnej strany k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy ako ďalšej zmluvy sa nevyžadoval.
Právny predchodca žalovaného ako veriteľ teda formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobcov k
uzavretiu zmluvy o úvere o uzavretie, ktorej mali záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie
dohodyozrážkachzomzdy.Uvedenézmluvnédojednanietakvnucuježalobkyniakospotrebiteľkeurčité

správanie a konanie, pričom zvýhodňuje poskytovateľa služby (dodávateľa) ako príjemcu plnenia, čím je
spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nevyvážený záujem v neprospech
spotrebiteľa spočíva v tom, že bez samotného prejavu vôle k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy
mohol dodávateľ služby s úspechom dôvodiť prijatie návrhu na uzavretie ďalšej zmluvy, teda dohody
o zrážkach zo mzdy. Obdobná dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú
podmienku rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 43CoCsp/10/2020, rozsudkom Okresného

súdu Prešov 16Csp/55/2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 22CoCsp/14/2023 (vo
vzťahu k B. B. J.), Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. 51Csp/17/2021 v spojení s rozsudkom Krajského
súduvŽiline7CoCsp/12/2023arozsudkomOkresnéhosúduLevice7C/294/2016vspojenísrozsudkom
Krajského súdu v Nitre 9Co/4/2023.

50. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku V.
Vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v čl. X. bod 2 zmluvy je potrebné poukázať na
rozsudok Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 6CoCsp/19/2022 zo dňa 20.04.2023, z odôvodnenia
ktorého vyplýva, že predmetné jednostranné vyhlásenie žalobkyne v zmluve možno považovať za
netransparentnú inkorporačnú doložku. Samotné prehlásenie klienta zakomponované v texte zmluvy

ako štandardná zmluvná podmienka nepredstavuje dôkaz o tom, že si veriteľ splnil svoju povinnosť.
Bez ohľadu na túto klauzulu je veriteľ povinný dôveryhodne preukázať, že spotrebiteľa oboznámil so
všeobecnými obchodnými podmienkami. Odvolací súd rovnako poukazuje na to, že tieto všeobecné
obchodné podmienky neboli žalobkyňou osobitne podpísané, keďže žalovaný nepreukázal, že by
žalobkyni pri podpise úverovej zmluvy doručil aj všeobecné obchodné podmienky, preto sotva možno

uveriť tvrdeniu, že žalobkyňa mala možnosť sa s nimi oboznámiť. Ak žalovaná poukazovala na
rozhodnutie Najvyššieho súdu 4Cdo/9/2019 je pravdou, že dovolací súd konštatoval preferenciu
platnosti pred neplatnosťou právnych úkonov a tiež konštatoval, že ak podstatné náležitosti boli uvedené
v prílohe, nemôže to byť dôvodom neplatnosti úverovej zmluvy. V danej veci však nie je zrejmé,
aby žalovaná preukázala, že žalobcovia sa so všeobecnými obchodnými podmienkami skutočne pred

uzavretím zmluvy oboznámili, pričom argument žalovanej o tom, že ich bolo možné dohľadať na
webovom sídle banky je irelevantná. Rovnako tak je irelevantné, že všeobecné obchodné podmienky
boli pripojené k zmluve, pretože odvolaciemu súdu je z doterajšej rozhodovacej činnosti známe, že
priebeh kontraktačných procesov bánk so spotrebiteľmi je vo všeobecnosti poznačený rýchlosťou
a nedôslednosťou pri poučení spotrebiteľov. Z tohto pohľadu sa potom zmluvná podmienka, obsahom

ktorej je vyhlásenie spotrebiteľa, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil so zmluvnými podmienkami
a súhlasí s nimi javí ako neprijateľná podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, pretože
na spotrebiteľa sa prenáša dôkazné bremeno v otázke, či pred uzatvorením zmluvy s predloženými
zmluvnými podmienkami sa skutočne oboznámil.

51.Neprijateľnosťuvedenejpodmienkyvovzťahukžalovanémukonieckoncovvyplývaajprávoplatného
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp 43/2024 zo dňa 18.11.2024.

52. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku VI.
Žalobkyňa sa ďalej domáhala neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodcovskej doložky uvedenej v

článku X. bod 8 zmluvy. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú
podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je
daný prípad (článok 3 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách),
takže aj v predmetnej veci v celom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
časti rozhodcovskej doložky opodstatnená. Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, ktorú nemožno meniť individuálnym dojednaním svedčí o tom, že žalobkyňa
ako spotrebiteľka nemala vôľu, ale ani možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Ak
má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľbymedzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že
nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzatvorenej zmluvy, teda
skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú, a teda
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. a
preto súd žalobe v uvedenej časti vyhovel. Rovnaká zmluvná podmienka bola vo vzťahu k žalovanému
určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku rozsudkom sp. zn. 29Csp/99/2023 zo dňa 29.11.2023.

53. Majúc na zreteli uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

56. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

57. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

58. V súvislosti s námietkami strán sporu vo vzťahu k uplatnenej náhrade trov konania zo strany
žalobkyne samostatne za každú súdom priznanú neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd uvádza, že
konanie o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok je jedným konaním s jedným nárokom, a teda
sa nenásobí počtom neprijateľných zmluvných podmienok. Predmet konania je len jeden a to čiastočná
neplatnosť zmluvy.

59. Súd nevidel dôvod na aplikáciu výnimočného 257 CSP požadovanú zo strany žalovaného a v
tomto smere poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. 7CoCsp 2/2015 z
26.2.2025 cit: „10. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je

výrazom skutočností, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné

okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. 11. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto
ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do
popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama
nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne

iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o
nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného
zreteľa. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže tiež dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania
alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto
konania alebo charakterom procesnej situácie. 12. V prejednávanej veci za dôvod hodný osobitného

zreteľa nemožno považovať skutočnosť, podľa ktorej zmluva bola uzatvorená v roku 2007 a k splateniu
úveru došlo v 10 -tich mesačných splátkach, pričom sporné zmluvné podmienky v súčasnosti už nie
sú používané a žalobkyni ich dojednaním nebola spôsobená žiadna ujma. Rovnako okolnosť, podľa
ktorej žalobkyni nič nebránilo, aby si jednou žalobou uplatnila tak nárok na určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok, ako aj nárok na priznanie finančného zadosťučinenia, nepredstavuje dôvod

hodný osobitného zreteľa umožňujúci aplikáciu ust. § 257 CSP. 13. Žaloba, ktorou sa spotrebiteľ domáha
určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. určenia ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti,
nie je určovacou žalobou v zmysle ust. § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Ide o osobitný druh žaloby
patriacej spotrebiteľom s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnýmipodmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby nie je preto
potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vychádza sa z predpokladu, že dodávateľ

porušuje svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ktorý je
založený na protiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto žalobe
sa priamo nedeklaruje existencia, resp. neexistencia práva, ale deklaruje sa existencia nečestnej
podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku (uzn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 30.01.2020 vydané vo veci 2Cdo 80/2019). 14. Rovnako je bez právneho významu tvrdenie,

podľa ktorého zmluva bola uzatvorená v roku 2007 a poskytnutý úver bol splatený v 10-tich mesačných
splátkach. 15. V prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej
legitimácienemáprávnyvýznamzánikzáväzkusplnenímdlhu.Žalobaourčenieneprijateľnostizmluvnej
podmienky vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne
obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa
nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z

právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o
nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku
splnením, prípadne aj zánik celého právneho vzťahu nemôže mať žiaden vplyv na uplatnený nárok
a teda na vecnú legitimáciu žalobkyne. Žalobkyňa preto aj v prípade, že nárok uplatnila žalobou po
zániku záväzkového právneho vzťahu, je nositeľnou hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní

ide a teda má v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal
odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2019 vydaný vo veci 6Cdo

127/2017). 16. Za dôvod hodný osobitného zreteľa umožňujúci nepriznanie náhrady trov konania v spore
úspešnej žalobkyni nemožno považovať ani skutočnosť, podľa ktorej si žalobkyňa v žalobe o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok neuplatnila aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Je
voľbou spotrebiteľa, či si nárok na ochranu spotrebiteľských práv a nárok na primerané finančné
zadosťučinenie uplatní v jednej žalobe alebo dvoma samostatnými žalobami. Za zvolenú voľbu tak

nemôže byť žalobkyňa ako spotrebiteľka sankcionovaná nepriznaním náhrady trov konania v spore o
určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, v ktorom mala plný úspech. Takto odmeniť žalovaného pri
rozhodovaní o trovách konania, ktorý do zmluvy zakomponoval 7 neprijateľných zmluvných podmienok,
nie je možné. 17. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 388 CSP zmenil výrok rozsudku o
trovách konania tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenierozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.