Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/98/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125010512
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125010512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov

JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného: A.
B., pre zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa
§ 173 ods. 1, ods. 3 písm. c), písm. e) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/8/2025 - 515 zo dňa 17.06.2025, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 07.10.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

obžalovanému A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX v E., toho času vo väzbe v ÚZVJS Leopoldov

u k l a d á :

Podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, a s poukazom na §
36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, za použitia § 39 ods. 5 Trestného
zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

V ostatnej časti zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/8/2025 - 515 zo dňa 17.06.2025 (ďalej
aj ,,napadnutý rozsudok“) bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu neoprávnená výroba a
obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. c), písm. e)
Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
,,minimálne od presne neustáleného dňa počas jari roku 2024 až do 2. septembra 2024, na
presne neustálených miestach, si od nezistených osôb presne neustáleným spôsobom neoprávnene
zabezpečoval omamné a psychotropné látky a to metamfetamín a sušené rastliny rodu Cannabis

(konope) - marihuanu, ako aj kokaín, za účelom ich ďalšej distribúcie a predaja v meste F. G. H. I.
J. XX a na ďalších nezistených miestach, ako aj za účelom ich užívania, pričom takto zabezpečený
metamfetamín a sušené rastliny rodu Cannabis (konope) bez oprávnenia následne predával a to
minimálne K. G. metamfetamín dvakrát za sumu 30,- eur za 0,3 gramu metamfetamínu a L. E.metamfetamín dvakrát za sumu 10-20,- eur za 0,1 až 0,3 gramu metamfetamínu, ako aj L. E. sušené
rastliny rodu Cannabis (konope) - marihuanu pätnásťkrát výmenou za protislužbu - odvoz motorovým
vozidlomzajednorazovúdávkumarihuany,pričom2.septembra2024včaseokolo19:54hod.vmesteF.

G. H. I. J. XX, v priestoroch tetovacieho štúdia, po predchádzajúcej výzve podľa § 104 ods. 1 Trestného
poriadku mu pri realizácii prehliadky iných priestorov a pozemkov a pri realizácii osobnej prehliadky na
základe príkazu na osobnú prehliadku podľa § 102 ods. 1 Trestného poriadku bolo príslušníkmi odboru
kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava zaistené:
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 7 738

mg, s priemernou koncentráciou účinnej látky 54,7 % hmotnostných metamfetamínu (vyjadrené ako
voľná báza), obsahujúce 4 249 mg absolútneho metamfetamínu,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 9 296
mg, s priemernou koncentráciou účinnej látky 68,8 % hmotnostných metamfetamínu (vyjadrené ako
voľná báza), obsahujúce 6 369 mg absolútneho metamfetamínu,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 6 265

mg, s priemernou koncentráciou účinnej látky 68,8 % hmotnostných metamfetamínu (vyjadrené ako
voľná báza), obsahujúce 4 310 mg absolútneho metamfetamínu,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 7 870
mg, s priemernou koncentráciou účinnej látky 73,9 % hmotnostných metamfetamínu (vyjadrené ako
voľná báza), obsahujúce 5 816 mg absolútneho metamfetamínu,

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 5 443
mg, s priemernou koncentráciou účinnej látky 46,6 % hmotnostných metamfetamínu (vyjadrené ako
voľná báza), obsahujúce 2 536 mg absolútneho metamfetamínu,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 7 209
mg, s priemernou koncentráciou účinnej látky 71,2 % hmotnostných metamfetamínu (vyjadrené ako

voľná báza), obsahujúce 5 205 mg absolútneho metamfetamínu,
- mikroténové vrecko s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 49 467 mg, s
priemernou koncentráciou účinnej látky 71,6 % hmotnostných metamfetamínu (vyjadrené ako voľná
báza), obsahujúce 35 418 mg absolútneho metamfetamínu,
-plastovévreckostlakovýmuzáveromsobsahombielehokryštalickéhomateriálushmotnosťou831mg,

s priemernou koncentráciou účinnej látky 49,2 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), obsahujúce
409 mg absolútneho kokaínu,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom sušeného konope (marihuany) s hmotnosťou 2
715 mg, s priemernou koncentráciou účinnej látky 21,6 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza),
obsahujúce 586 mg delta-9-tetrahydrokanabinola (THC),

teda celkovo spolu v množstve 93,288 gramu metamfetamínu, 2,7 gramu rastliny rodu Cannabis
(konopa) - sušina, marihuana a 0,831 gramu kokaínu, všetko určené na ďalší predaj, ako aj finančná
hotovosť v celkovej výške 1 985,- eur pochádzajúca z predaja omamných a psychotropných látok,
pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov je mefamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok, rastliny

rodu Cannabis (konopa) sú zaradené do I. skupiny omamných látok a kokaín je zaradený do II. skupiny
omamnýchlátokauvedenéhokonaniasadopustilnapriektomu,žebolodsúdenýrozsudkomOkresného
súdu Trnava sp. zn. 7T/65/2014 z 5. marca 2019, právoplatným 21. marca 2019, za skutok právne
kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.

c) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019 s poukazom na § 138 písm. j) Trestného
zákona, spočívajúci v zadovažovaní, prechovávaní, výmene a predaji metamfetamínu a marihuany
viacerých osobám“.

Okresný súd Trnava (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom obžalovanému za tento

skutok uložil
- podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona, § 46 a § 49 ods. 2 Trestného zákona,
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov, na ktorého výkon
zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody so stredným stupňom stráženia.
- podľa § 60 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného zákona aj trest prepadnutia tam uvedených
hnuteľných vecí/peňažnej hotovosti.Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 515 až 520.

Proti napadnutému rozsudku, a to len čo do výroku o treste, zahlásil na hlavnom pojednávaní po

vyhlásení napadnutého rozsudku odvolanie (v neprospech) obžalovaného prokurátor (č. l. 514), ktoré
písomne odôvodnil na č. l. 523 až 524 (ďalej aj ,,odvolanie prokurátora“). Obžalovaný sa vzápätí po
vyhlásení napadnutého rozsudku vzdal práva podať odvolanie vo všetkých výrokoch napadnutého
rozsudku,atoajzaosobyoprávnenépodaťvjehoprospechopravnýprostriedok(§312ods.1Trestného
poriadku; č. l. 514).

Prokurátor v písomnom odôvodnení svojho odvolania podaného proti výroku o treste, ktoré odvolanie
bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 30.06.2025, namietal (zostručnené/zosumarizované), že
nesúhlasí s tým, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému aplikoval aj § 39 ods. 5
Trestného zákona (t. j. mimoriadne znížil trest), nakoľko k danému nebol žiaden zákonný dôvod, pričom
súd prvého stupňa takýto svoj postup ani náležite nezdôvodnil – takto uložený trest odňatia slobody

je podľa názoru prokurátora neprimerane mierny/nezákonný. Odôvodnenie napadnutým rozsudkom
uloženého trestu odňatia slobody a aplikácie § 39 ods. 5 Trestného zákona zo strany súdu prvého
stupňa tým, že obžalovaný nie je až natoľko kriminálne narušenou osobou, aby nemohlo byť v jeho
prípade pristúpené k mimoriadnemu zníženiu trestu, kedy z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie
je možné sa dozvedieť, akými úvahami sa pri tom súd prvého stupňa vôbec spravoval, považoval

prokurátorzanepresvedčivé/arbitrárne.Mimoriadnezníženietrestuniejezozákonavtomtoprípadesíce
vylúčené, no v tomto prípade podľa názoru prokurátora neodzrkadľuje vykonané dokazovanie (najmä
ohľadne obdobnej trestnej minulosti obžalovaného, jeho závislosti od drog, závažnosti tu stíhaného
skutku vzhľadom na množstvo zaistených drog) a súd jeho aplikáciu zdôvodnil v podstate jedine tým,
že obžalovaný, ako nie veľmi kriminálne narušená osoba, učinil vyhlásenie viny. Súdom prvého stupňa

v napadnutom rozsudku uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov
považuje prokuratúra, ako je už naznačené vyššie, vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho trestnú
minulosť (kedy tu žalovaného závažného skutku, spočívajúceho aj v distribúcii drog za odplatu, sa
obžalovaný dopustil navyše v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobodysprobačnýmdohľadomazákazompožívaťnávykovélátky,ktorýtrestmuboluloženývminulosti

za obdobnú závažnú drogovú trestnú činnosť, kedy on je navyše aj aktuálne od drog závislý bez
kritického postoja k danému) a potrebu zabezpečenia nielen individuálnej, ale aj generálnej prevencie,
za trest nedôvodný/nezákonný. Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. d),
písm. e) Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a aplikujúc
§ 322 ods. 3 Trestného poriadku uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere

sedem rokov.

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora písomne vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu (podaním
doručeným odvolaciemu súdu dňa 07.10.2025; č. l. 540 až 541, č. l. 543; ďalej aj ,,vyjadrenie
obžalovaného“). Uviedol (zostručnené/zosumarizované), že súd prvého stupňa ukladal trest

v zákonných mantineloch, ktoré zakotvil do zákona zákonodarca, pričom správne bral súd prvého stupňa
do úvahy obžalovaným učinené vyhlásenie viny [§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku]. Dlhoročná
závislosť obžalovaného od drog nemá byť riešená prísnejším trestom odňatia slobody, nakoľko liečba
drogovej závislosti nie je zákonom predpokladaným účelom trestu, v danom prípade je riešením uloženie
ochrannéholiečenia,ktorétusíceznalecanineodporučil,notoniejeprekážkoujehouloženia.Odvolanie

prokurátora navrhol obžalovaný ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.
Konanie na odvolacom súde. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného
súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni;
o odvolaní proti rozsudku súdu podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, aleboc)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 07.10.2025 za prítomnosti prokurátorky,
obžalovaného a jeho obhajcu. Prokurátorka zotrvala na podanom odvolaní. Odvolací súd oboznámil
prítomnýchsnapadnutýmrozsudkom,odvolanímprokurátora,vyjadrenímobžalovanéhoaspodstatným
obsahom spisu (vrátane aktuálnych lustrácií ohľadne osoby obžalovaného – odpis registra trestov,
lustrácia z databázy súdov, Sociálnej poisťovne, Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov).
Procesné strany nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému obsahu spisového materiálu, ani

návrhy na doplnenie dokazovania. Prokurátorka konečným návrhom uviedla, že sa plne pridržiava
odvolania prokurátora, pričom v krátkosti zopakovala nosné body/argumentáciu daného odvolania (kedy
zároveň navrhla rozhodnúť aj o uložení trestu prepadnutia veci ako tomu bolo v napadnutom rozsudku).
Obhajca obžalovaného konečným návrhom uviedol, že odvolanie prokurátora navrhuje zamietnuť,
pričom sa pridržiava vyjadrenia obžalovaného. Obžalovaný konečným návrhom požiadal súd o uloženie

ochranného liečenia, pretože sa trestnej činnosti dopúšťal ako závislý. Pokiaľ ide o trest, ten považuje za
dostatočný, trestnou činnosťou sa neživil, pretože pracoval. Bolo to všetko len v dôsledku jeho závislosti.
Navrhol, aby mu bola ponechaná výška trestu a uložené ochranné liečenie.

Odvolací súd skôr, než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného poriadku, bol

povinný v zmysle § 316 Trestného poriadku skúmať, či odvolanie prokurátora bolo podané včas (§ 309
Trestného poriadku), či ho podala oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného poriadku) a či nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312, § 313 Trestného
poriadku), alebo či nebolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné [§ 307 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku]. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu prokurátora

nezistil v tomto ohľade žiadnu procesnú prekážku meritórneho prejednania odvolania prokurátora
a rozhodnutia o ňom.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku napadnutého rozsudku (o uloženom
treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu), v tomto smere v podstate žiadne odvolacie námietky

procesné strany nemali a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať,
že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku o treste odňatia
slobody (a spôsobe jeho výkonu) procesne správne; zjednodušene povedané, podľa názoru súdu cesta
súdu prvého stupňa k napadnutému rozsudku bola ,,procesne čistá“, aj čo do plného zachovania práv

procesných strán na konaní participovať a podľa vlastného uváženia realizovať svoje procesné práva.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o treste (odňatia slobody a spôsobe
jeho výkonu), odvolací súd konštatuje, že odvolanie prokurátora, namietajúce neprimeranú miernosťa tým nezákonnosť napadnutým rozsudkom uloženého trestu odňatia slobody, je dôvodné, pretože
súdom prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložený trest odňatia slobody (i keď v kombinácii
s uloženým trestnom prepadnutia hnuteľných vecí/peňažnej hotovosti) je aj podľa názoru odvolacieho

súdu neprimeraný, je totiž príliš mierny. Práve preto odvolací súd týmto rozsudkom zrušil napadnutý
rozsudok, pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody a spôsob jeho výkonu [§ 321 ods. 1 písm. e), ods.
2 Trestného poriadku] a vo veci sám rozhodol (§ 322 ods. 3 Trestného poriadku), a to na podklade
skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku náležite a správne zistený.

Pokiaľ ide o rozsah, v akom bol napadnutý rozsudok napadnutý odvolaním prokurátora, v tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje, že predmetom odvolacieho konania v predmetnej veci mohlo byť
len preskúmanie napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o treste odňatia slobody (a spôsobe jeho
výkonu), a to preto, že voči inému výroku napadnutého rozsudku odvolanie podané nebolo, a taktiež
obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
o tom, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu tu kládol za vinu, kedy súd prvého stupňa za

splnenia procesných podmienok vyhlásenie obžalovaného prijal (inštitút uznania viny svojou povahou
vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej
právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného, odvolací súd teda nemohol preskúmať tento
výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti; proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako
opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný, ako je už uvedené i vyššie; k tomu pozri

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.02.2012 sp. zn. 2To/5/2011). V konaní tak
bolo nepochybne preukázané [tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku], že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti, spáchania zločinu v zmysle výrokovej
časti napadnutého rozsudku, za ktorý je možné páchateľovi, pri aplikácii § 173 ods. 3 Trestného zákona
a tiež § 38 ods. 2 Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody v základnej trestnej sadzbe 7 rokov

až 15 rokov.

Pri posudzovaní správnosti/zákonnosti/primeranosti trestu odňatia slobody, ktorý uložil obžalovanému
súd prvého stupňa, odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení tak, ako ich správne ustálil súd
prvého stupňa. Berúc do úvahy zásady ukladania sankcií/trestov v trestnom konaní (§ 33a, § 34

Trestného zákona), odvolací súd dáva za pravdu odvolacej námietke prokurátora o potrebe prísnejšieho
postihu pre páchateľa tu stíhanej, a naozaj svojím dopadom na záujem chránený Trestným zákonom
(tu ochrana života/zdravia iných) závažnej trestnej činnosti, kedy obžalovaný sa dopustil tu stíhanej
úmyselnej trestnej činnosti napriek (i) predošlým odsúdeniam (kedy ani v minulosti opakovane ukladané
nepodmienečné tresty odňatia slobody dosiaľ k jeho úplnej náprave neviedli, viď odpis registra trestov

obžalovaného), (ii) predošlému trestnému postihu/odsúdeniu za obdobnú závažnú drogovú trestnú
činnosť (viď nateraz posledný záznam č. 9 v registri trestov obžalovaného), kedy navyše (iii) bol
v roku 2022 z nateraz posledného výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody za v predošlom
bode (ii) uvedenú obdobnú závažnú drogovú trestnú činnosť podmienečne prepustený s určením
skúšobnej doby 5 rokov a probačného dohľadu 3 roky (vrátane uloženia aj obmedzenia v podobe

zákazu požívania návykových látok), no dopustil sa v takom čase skúšobnej doby/probačného dohľadu/
uloženého zákazu požívania návykových látok tu žalovaného skutku, opätovne závažnej drogovej
trestnej činnosti spočívajúcej aj v odplatnej distribúcii drog.

Súd prvého stupňa u obžalovaného správne vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm.

l) Trestného zákona (obžalovaný tu svoju vinu doznal, trestnú činnosť oľutoval), a jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (trestná minulosť obžalovaného, kedy ani odvolací
súd nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súd na takú minulosť obžalovaného na účely ukladania trestu
tu prihliadať). Iné poľahčujúce/priťažujúce okolnosti v tejto trestnej veci nevzhliadol ani odvolací súd.
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že napriek opätovnému spáchaniu zločinu (viď záznam č. 9 odpisu

registra trestov obžalovaného) tu nebolo možné aplikovať § 38 ods. 3 Trestného zákona, nakoľko táto
skutočnosť (§ 38 ods. 1 Trestného zákona) bola zohľadnená už v právnej kvalifikácii tu žalovaného/
stíhaného skutku [§ 173 ods. 3 písm. c) Trestného zákona].

Z hľadiska účelu trestu uvedeného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, individuálna a generálna prevencia

tvoria jednotu a musia sa navzájom dopĺňať a podmieňovať. Jednotlivé parciálne ciele sa vo výroku
o druhu a výmere trestu musia prelínať a dopĺňať tak, aby sa generálna prevencia dosiahla aj
prostredníctvom individuálnej prevencie. Pôsobenie generálnej a individuálnej prevencie je potrebné
vidieť aj v ich časovom pôsobení, kým generálna prevencia sa popri ochrane spoločnosti a jednotlivcovpred zločinnosťou zameriava aj na predchádzanie recidívy, individuálna prevencia nastupuje až po
spáchaní trestného činu. Hľadiská uvedené v ustanovení o účele trestu tvoria jednotu, to znamená, že
sa musia vzájomne dopĺňať a podmieňovať. Preto záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť

vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a s výchovným pôsobením na ostatných členov
spoločnosti. Je zásadne vylúčené, aby súd otázku možnosti nápravy páchateľa riešil len z hľadiska jeho
osoby, alebo vôbec len z hľadiska niektorej skutočnosti, svedčiacej v jeho prospech, a ostatné hľadiská
uvedené v ustanovení o účele trestu nebral do úvahy, prípadne ich význam zámerne znižoval.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných
pre ukladanie sankcií uvedených v § 33a Trestného zákona a pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona, podľa ktorých (okrem iného) trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, kedy trest

zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je
právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada tzv.
proporcionálnosti trestu). Pritom otázku nápravy páchateľa nemožno riešiť iba s prihliadnutím na jeho
osobu a vždy je potrebné, aby sa brala do úvahy spoločenská situácia a ostatné hľadiská. V prípade,

ak by došlo k disproporcii medzi jednotlivými druhmi prevencie, viedlo by to najskôr k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu, kde by spravodlivosť trestu neuznával ani páchateľ, ani spoločnosť.
Preventívny účinok trestu netkvie len v jeho prísnosti (napr. zvolenej jeho výmery), nakoľko v treste je
obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne
ako aj etické. Vyslovením viny a uložením trestu spoločnosť vyjadruje zavrhnutiahodnosť trestného činu,

teda že páchateľ vykonal niečo protispoločenské a nemorálne.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu, zohľadnení okolností spáchania tu stíhaného skutku
a jeho závažnosti ako trestného činu (ide o závažnú drogovú trestnú činnosť, zločin, spočívajúci aj
v odplatnej distribúcii drog a dopadajúci na záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia), osoby

obžalovaného a jeho doterajšieho života (ide o v minulosti opakovane súdne trestanú osobu za
rôznorodú úmyselnú trestnú činnosť, vrátane tej drogovej, pričom k jej náprave v minulosti neviedli
ani ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody), vrátane výsledkov znaleckého skúmania jeho
osoby (kedy trpí dlhoročnou závislosťou od návykových látok, drog, s len formálne kritickým postojom
k nej bez znalecky zisteného záujmu o jej liečbu, pričom znalec u obžalovaného z daného dôvodu ani

neodporučil ukladať ochranné liečenie, nakoľko to by nebolo spôsobilé dosiahnuť u obžalovaného svoj
účel), no tiež jeho v konaní prezentovaného sebakritického postoja k ním spáchanej trestnej činnosti,
pri tom neopomínajúc ani zákonom predpokladané výchovné pôsobenie trestu odňatia slobody do
budúcna v spojení s tu už uloženým trestom prepadnutia hnuteľných vecí/peňažnej hotovosti, odvolací
súd dospel k záveru, že aplikácia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa § 39

ods. 5 Trestného zákona je v tomto prípade možná/dôvodná, správne tak po ňom súd prvého stupňa
siahol. Tu odvolací súd teda nezdieľa názor prokurátora uvedený v jeho odvolaní o nemožnosti aplikácie
inštitútu mimoriadneho zníženia trestu v tejto trestnej veci - na dosiahnutie účelu trestu (§ 34 Trestného
zákona) nie je nutné u obžalovaného siahať po treste odňatia slobody v zákonom ustanovenej, základnej
(pomerne prísnej) trestnej sadzbe v rozmedzí 7 rokov až 15 rokov, ale je možné uložiť a účel trestu

naplniť aj cestou trestu odňatia slobody kratšieho trvania (avšak jedine v kombinácii s v tomto konaní
uloženým trestom prepadnutia vecí/peňažnej hotovosti). Nie však v takom krátkom trvaní, ako zvolil
súd prvého stupňa, kedy tu odvolací súd dáva, naopak, za pravdu prokurátorovi, že pre spoločnosť
by bolo vzhľadom na jednoznačný sklon obžalovaného dopúšťať sa (aj) drogovej trestnej činnosti
nedôvodným rizikom vkladať nádeje o naplnení svojho účelu v zmysle § 34 Trestného zákona do súdom

prvého stupňa zvolenej, z pohľadu odvolacieho súdu príliš miernej výmery trestu odňatia slobody. Podľa
názoru odvolacieho súdu, závažnosť tu stíhanej trestnej činnosti a trestná minulosť obžalovaného resp.
charakteristika jeho osoby ako vyplynula z pred súdom vykonaného dokazovania (ako správne poukázal
prokurátor v ním podanom odvolaní), napriek sebakritickému postoju obžalovaného k vlastnej tu stíhanej
trestnej činnosti, kedy sa tu stíhaného trestného činu dopustil po opakovanom výkone nepodmienečných

trestovodňatiaslobodyčivčasepodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobodyuloženého
za obdobnú trestnú činnosť, nedovoľuje ukladať súdu v prípade obžalovaného trest odňatia slobody
mimoriadne znížený o viac než jeden rok pod spodnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.Síce totiž zmysle § 33a Trestného zákona v spojení s § 34 Trestného zákona platí aj zásada tzv.
personality trestu (ako je už naznačené vyššie), podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, no odvolací súd vzhľadom na

vyššie uvedené dospel k presvedčeniu, že tak v oblasti nie len individuálnej, ale najmä aj generálnej
prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu odňatia slobody dosiahnutý, a to za súčasného uloženia
aj trestu prepadnutia hnuteľných vecí/peňažnej hotovosti, uložením (nepodmienečného) trestu odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) rokov. Až takto uložený trest odňatia slobody, v kombinácii s už napadnutým
rozsudkom uloženým trestom prepadnutia hnuteľných vecí/peňažnej hotovosti, považuje odvolací súd

za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci
účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona (zohľadňujúc zásady ukladania trestov/sankcií v § 33a,
§ 34 Trestného zákona), a to tak z pohľadu generálnej prevencie (odradenie iných od páchania takej
trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý
sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude (kedy správnosť týchto záverov odvolacieho súdu
preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).

Pokiaľ obžalovaný v odvolacom konaní uvádzal, že súdom prvého stupňa zvolenú výmeru
nepodmienečného trestu odňatia slobody možno ponechať ako primeranú, za súčasného uloženia
ochranného protitoxikomanického liečenia, ktoré odvolaciemu súdu navrhol, aby mu uložil, tak k danému
odvolací súd uvádza, že (i) obžalovaný napadnutý rozsudok nijak opravným prostriedkom nenapadol,

odvolania sa vzdal (§ 312 ods. 1 Trestného poriadku), a teda v tomto ohľade nie je obžalovaný aktuálne
procesne spôsobilou (vecne legitimovanou) procesnou stranou na procesne účinné navrhovanie revízie
napadnutého rozsudku v akomkoľvek ohľade (tieto vyjadrenia obžalovaného adresované odvolaciemu
súdu vzhľadom na ich obsah odvolací súd neposúdil ako odvolanie obžalovaného proti napadnutému
rozsudku, ale ako procesnú obranu pred odvolaním prokurátora), (ii) prokurátor svojím odvolaním

napadol len výrok o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu (a to len v otázke adekvátnej výmery
trestu odňatia slobody), t. j. predmetom odvolacieho prieskumu v tu prejednávanej veci nie je prípadná
absencia výroku o ochrannom opatrení v napadnutom rozsudku (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku), kedy
navyše (iii) z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že prípadné
uloženie ochranného liečenia obžalovanému nemá (napriek ním aktuálne deklarovanému záujmu o

také liečenie) znalecky zistený podklad (obžalovaného prejavovaná kritika vlastnej závislosti má byť len
formálneho charakteru, pričom z aktuálneho obsahu spisu či vyjadrenia obžalovaného nevidí odvolací
súd nič spôsobilé takým znaleckým záverom úspešne konkurovať). Tieto tvrdenia obžalovaného preto
neboli spôsobilé docieliť iné rozhodnutie odvolacieho súdu, než je zhmotnené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného a už v minulosti
ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré dosiaľ k jeho úplnej náprave evidentne neviedli,
tiež vzhľadom na spáchanie tu žalovaného skutku v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody (§ 49 ods. 3 Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona),

a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť zakotvenú v § 34 ods. 6 Trestného zákona (siahnuť po treste
odňatia slobody, nakoľko Trestný zákon ustanovuje za tu stíhanú trestnú činnosť hornú hranicu trestnej
sadzby trestu odňatia slobody prevyšujúcu osem rokov), musel súd siahnuť po nepodmienečnom trestne
odňatia slobody (nie inom druhu trestu), nakoľko iný druh trestu by vzhľadom na uvedené ani nebol
podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilý docieliť svoj účel predpokladaný Trestným zákonom.

Z dôvodu zrušenia výroku napadnutého rozsudku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody (išlo o výrok
neoddeliteľný od výroku o uložení trestu odňatia slobody, preto bol odvolacím súdom taktiež týmto
rozsudkom zrušený), odvolací súd obžalovaného zaradil (tak, ako správne učinil už súd prvého stupňa
v napadnutom rozsudku) na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože ako plynie
z pred súdom prvého stupňa oboznámeného odpisu registra trestov obžalovaného, ten bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním tu stíhaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin (viď záznam č. 9 odpisu registra trestov obžalovaného),
pričom odvolací súd nezistil zákonný dôvod na zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody s iným stupňom stráženia.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a následne rozhodolpodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozsudkom sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia. V ostatnej, tu nezrušenej časti, ostal napadnutý rozsudok nedotknutý.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.