Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivana Rudinská
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 6S/41/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100573
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100573.1
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: JUDr. et JUDr. PhDr. et PhDr. Ladislav Kupka,
PhD., LL.M, nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. 17. Novembra 3088/50, 022 01 Čadca, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01
Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. S-MSSR-008167/2023/RK zo dňa 11.04.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe zo dňa 14.04.2025, takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
14.04.2025 z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 14.04.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej
len „správny súd“) dňa 23.04.2025, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S-
MSSR-008167/2023/RK zo dňa 11.04.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný
zamietol rozklad žalobcu a potvrdil svoje rozhodnutie č. S-MSSR-008167/2023 zo dňa 28.10.2024
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým pozastavil žalobcovi výkon notárskeho úradu až do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod
sp. zn. 1T/63/2022 z dôvodu, že dňa 20.06.2022 na neho bola podaná obžaloba Okresnej prokuratúry
Čadca č. Pv 505/20/5502-33, EEČ: 2-37-374-2022 zo dňa 20.06.2022, pretože bol dôvodný záver, že
ako verejný činiteľ mal spáchať prečin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.
a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný
účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“), keďže napadnutým rozhodnutím došlo u žalobcu k prerušeniu výkonu
povolania notára, čo malo pre neho okamžité existenčné dôsledky, pretože bol na výkone tejto
činnosti závislý. O zdroj príjmu mali prísť aj obe zamestnankyne žalobcu, z ktorých jedna bola
samoživiteľkou maloletého dieťaťa. Pozastavením výkonu notárskeho úradu sa zároveň výrazne
poškodzovala profesionálna povesť a dôveryhodnosť žalobcu, čo mohlo mať dlhoročné následky aj
v prípade, že by bolo napadnuté rozhodnutie následne zrušené. Pozastavením výkonu notárskeho
úradu sa rušila kontinuita plnenia notárskych funkcií v regióne, čo malo dopad aj na návštevníkov
žalobcu. Pozastavenie výkonu notárskeho úradu mohlo vyvolať aj ďalšie civilné nároky, resp. mohlo
viesť k prieťahom v konaniach, ktoré by za žalobcu vykonával ustanovený zástupca. Pozastavením
výkonu notárskeho úradu by zostala notárskymi službami nepokrytá spádová oblasť s približne 16 000
obyvateľmi. Najbližší notársky úrad sa nachádzal v Čadci, teda 20 km od notárskeho úradu žalobcu,
pričom veľkú časť obyvateľov Turzovky a okolia tvorili seniori, pre ktorých bolo vycestovanie za notárom
nemožnéakozozdravotného,takizfinančnéhohľadiska.Priznanímodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe
by nedošlo k zásadnému narušeniu verejného záujmu, keďže výkon notárskej činnosti bolo možnépodrobiť dozoru aj bez potreby okamžitého pozastavenia výkonu notárskeho úradu. Správna žaloba
mala reálne opodstatnenie a nepredstavovala svojvoľné zneužitie práva, pretože napádala nielen vecnú
stránku rozhodnutia žalovaného, ale aj porušenie procesných práv žalobcu.
3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ďalej len
„návrh“ alebo „predmetný návrh“) vyjadril podaním zo dňa 25.08.2025, doručeným správnemu súdu
dňa 27.08.2025, konštatujúc, že nebola naplnená hypotéza § 185 písm. a) SSP. Žalobca doposiaľ
nepreukázal odpadnutie dôvodu na rozhodnutie podľa § 94 ods. 2 Notárskeho poriadku, a preto
ním deklarované údajné dôvody pre odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré navyše
nijakýmspôsobomnepreukazoval,nemalivdanomprípadežiadnurelevanciu.Žalovanýpretonesúhlasil
s návrhom žalobcu na odloženie vykonateľnosti napádaných rozhodnutí žalovaného. Tento návrh
považoval žalovaný za nedôvodný a neopodstatnený v celom rozsahu.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
5.Podľa§185písm.a)SSP,správnysúd,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,môženanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene
ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe
za podmienok stanovených zákonom, t. j. len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne
z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou
SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle.
Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie
žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie“) alebo opatrenia orgánu verejnej správy (ďalej len „opatrenie“)
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia mu hrozí závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť v rozpore s
verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak
sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia závažná ujma hrozí.
Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje
určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne
následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia
správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa pozastavujú do skončenia konania
pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto
rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí aleboopatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia
sú vylúčené.
11. Žalobca je povinný tvrdiť a osvedčiť prvotný predpoklad rozhodnutia správneho súdu o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe a síce, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok.
Vznik závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, či iným právnym následkom z neho vyplývajúcim.
Zároveň musí ísť o následok takej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“,
ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa
očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu
(iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a
súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. Koncepcia inštitútu odkladného
účinku teda predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne
osvedčená žalobcom. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako
nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či
sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to majúc na pamäti, že
žalobca návrh odôvodnil predovšetkým hrozbou existenčných dôsledkov tak pre neho ako aj pre
ďalšie osoby (ďalej len „hrozba existenčných dôsledkov“), hrozbou dôsledkov napadnutého rozhodnutia
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu len „rozhodnutie žalovaného“) vo vzťahu k jeho
profesijnej povesti a dôveryhodnosti a tiež dopadmi rozhodnutia žalovaného na výkon notárskych funkcií
v predmetnom regióne. Žalobca napokon návrh odôvodnil aj poukazom na nezákonnosť rozhodnutia
žalovaného.
13. Vo vzťahu k odôvodneniu návrhu hrozbou existenčných dôsledkov správny súd uvádza, že žalobca
k návrhu nepripojil žiadne prílohy za účelom preukázania tejto hrozby. Inými slovami, žalobca k návrhu
nepripojil prílohy, na základe ktorých by správny súd mohol overiť žalobcom tvrdené následky (dopady)
okamžitého výkonu rozhodnutia žalovaného, resp. utvoriť si úsudok o žalobcom tvrdených následkoch
(dopadoch) rozhodnutia žalovaného z hľadiska tvrdenej hrozby existenčných dôsledkov. Žalobca tak
v súvislosti s tvrdenou hrozbou existenčných dôsledkov týkajúcich sa jeho samotného nijako bližšie
neozrejmil svoju majetkovú situáciu a aj jeho vyjadrenia o existenčných dôsledkoch týkajúcich sa jeho
zamestnancov zostali len v hypotetickej rovine nepodloženej žiadnymi dôkazmi. V nadväznosti na
uvedené správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh
obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a)
alebo písm. b) SSP. Pri dôvode na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm.
a) SSP, relevantného v predmetnej právnej veci, je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj
konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Ak teda žalobca navrhne priznať správnej žalobe
odkladný účinok, má povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý
z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku
správnej žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, značnú hospodársku či finančnú škodu,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Dôkazné bremeno teda nesie výhradne žalobca a nie je
povinnosťou správneho súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Návrh nemôže byť abstraktný a nie je vecou
správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. Bolo výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu, značnú hospodársku
či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok správnemu súdu dostatočne osvedčil, a
to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami.
14. Pokiaľ ide o hrozbou dôsledkov rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k profesijnej povesti
a dôveryhodnosti žalobcu, správny súd v prvom rade pripomína, že prípadné priznanie odkladného
účinku správnej žalobe by sa nijako nedotklo právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Ak by aj správny
súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, nič by to nezmenilo na skutočnosti existencie rozhodnutia
žalovaného a jeho právoplatnosti. Je pritom zrejmé, že dopad na profesijnú povesť a dôveryhodnosť
žalobcu by eventuálne mohla mať samotná existencia právoplatného rozhodnutia žalovaného.
15. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené dopady rozhodnutia žalovaného na výkon notárskych funkcií
v predmetnom regióne, tieto zostali len v hypotetickej rovine nepodloženej žiadnymi dôkazmi. Žalobcasi zároveň v tomto smere v konečnom dôsledku čiastočne protirečí, keď na jednej strane konštatuje, že
pozastavením výkonu jeho notárskeho úradu zostane notárskymi službami nepokrytá spádová oblasť
s približne 16 000 obyvateľmi a na druhej strane uvádza, že notárske úkony bude vykonávať ustanovený
zástupca.
16. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
spochybňujúce v konečnom dôsledku zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý predchádzal
jeho vydaniu, tieto neboli pri rozhodovaní o predmetnom návrhu relevantné. Žalobcom eventuálne
tvrdené dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného a námietky týkajúce sa jeho postupu
v administratívnom konaní totiž nie sú zákonným predpokladom na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe podľa § 185 SSP. Správny súd si tak pri rozhodovaní o predmetnom návrhu neutvára
a ani nemôže utvárať predbežný úsudok o tom, či je napádané rozhodnutie skutočne nezákonné, resp.
či žalobné námietky nie sú zjavne neopodstatnené.
17. Keďže žalobca nepreukázal hrozbu značnej hospodárskej či finančnej škody ani hrozbu závažnej
ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, správny súd sa už ďalej podrobnejšie nezaoberal
preukázaním naplnenia ďalšieho predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a
to skutočnosti, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným
záujmom. Predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú totiž v § 185 písm. a) SSP
stanovené kumulatívne, a teda nepreukázanie splnenia ktoréhokoľvek predpokladu musí nevyhnutne
viesť k zamietnutiu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
18.Vzhľadomktomu,žežalobcaneosvedčilsplneniezákladnýchzákonomvyžadovanýchpredpokladov
definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.