Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 2, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319010946
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2319010946.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci obžalovaných : 1) A. B. a 2) C. D.,
u obžalovaného 1) pre zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona, u obžalovanej 2) pre zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm.

d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.09.2025 v Trnave, prejednal
odvolanie Okresnej prokuratúry v Galante proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 29.11.2024
sp.zn. 27T/90/2019-608 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že ( ,,citácia“) :

Obžalovaní

1) A. E. F. G. H. I. B. J. B. K. L., F. B., nar. XX.XX.XXXX v M., hlásený trvalý pobyt B. XXX, okr.
Hlohovec Slovenská republika,

a

2) C. J. N. H. E. D. O. G. F. P. Q. R. L. K., F. D., nar. XX.XX.XXXX v M., hlásený trvalý pobyt B. XXX,
okr. Hlohovec Slovenská republika,

sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

oslobodzujú

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 1 Pv 297/18/2202 - 26 zo dňa 15.07.2019, doručenej
tunajšiemu súdu dňa 22.07.2019, u obžalovaného 1) pre zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 3

písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, u obžalovanej 2) pre zločin podvod podľa § 221 ods.
1, ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorých trestných činov sa mali obžalovaní dopustiť
na tom skutkovom základe, že

v Seredi dňa 06.07.2017 podpísali ako kupujúci zmluvu o prevode vlastníckeho práva (ďalej
len ,,zmluva“) s predávajúcim Q. S., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len ,,poškodený), starým otcom A. B.,pričom údaje o výmere predávaných pozemkov a spôsobe uhradenia kúpnej ceny, ktoré do zmluvy
uviedli, neboli údajmi, na ktorých sa ako kupujúci s poškodeným ako predávajúcim pred vyhotovením
a podpisom zmluvy dohodli, nakoľko sa s poškodeným dohodli na odkúpení 400m2 pozemku bez

bližšej špecifikácie a do textu zmluvy uviedli ako predmet kúpy pozemky: parcelné číslo 6278/1 -
záhrady o výmere 281m2, parcelné číslo 6278/2 - vinice o výmere 272m2, parcelné číslo 6278/3 -
vinice o výmere 269m2, parcelné číslo 6278/4 - záhrady o výmere 341m2, parcelné číslo 6278/5 -
záhrady o výmere 183m2, parcelné číslo 6278/6 - záhrady o výmere 91m2, teda v celkovej výmere
1437m2, všetky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie: D., pričom vo vzťahu k

dohodnutej kúpnej cene vo výške 40.000,- eur v článku IV tejto zmluvy uviedli, že kupujúci poškodenému
ako predávajúcemu už zaplatili prvú splátku vo výške 12.000,- eur, pričom táto suma poškodenému
pri podpise zmluvy a ani predtým vyplatená nebola, a vo vzťahu k druhej splátke kúpnej ceny vo
výške 28.000,- eur, ktorú podľa zmluvy zaplatia kupujúci predávajúcemu bezhotovostným prevodom
z finančných prostriedkov hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcim ich financujúcou bankou - R.
R., E., uviedli ako účet príjemcu účet č. R. XXXX XXXX XXXXXXXX XXXX, vedený vo Q. T. B., E.,

ktorého majiteľom a disponentom je sám kupujúci A. B., ktorý následne tieto finančné prostriedky po
ich vyplatení bankou použil pre vlastnú potrebu, čím takýmto pozmenením a upravením uvedených
údajov a textu jednotlivých ustanovení zmluvy v rozpore s predchádzajúcou dohodou s poškodeným
využili jeho nepozornosť, dôverčivosť a zníženú ostražitosť, spôsobenú okrem jeho vysokého veku a
zdravotného stavu tiež tou skutočnosťou, že jedna zo zmluvných strán je jeho vnukom, a následne dňa

07.07.2017podprísľubompodpísaniazaopatrovacejzmluvynanotárskomúradevSeredi,nauzatvorení
ktorej sa predtým ústne dohodli, vylákali poškodeného do pobočky R. R., E. v Seredi, kde mu dali
podpísať úplne inú zmluvu ako zaopatrovaciu zmluvu, a to záložnú zmluvu k predmetným prevádzaným
nehnuteľnostiam medzi bankou poskytujúcou úver - R. R., E., a poškodeným ako záložcom, na základe
ktorej získali čerpanie finančných prostriedkov na financovanie kúpy predmetných pozemkov, čím

takýmto konaním poškodeného Q. S. uviedli do omylu a spôsobili mu škodu vo výške 40.000,- eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l.608-631 spisu.

Po vyhlásení napadnutého rozsudku prokurátor podal ihneď odvolanie (č.l.606 spisu) v neprospech
obžalovaných. Obžalovaní A. B. a C. D. prítomní na hlavnom pojednávaní sa vzdali práva na podanie
odvolania (č.l.606 spisu).
Prokurátor okresnej prokuratúry písomným podaním zo dňa 28.01.2025, doru-čeným Okresnému súdu
Galanta dňa 29.01.2025 (č.l.634 - 636 spisu) odôvodnil podané odvolanie.

V písomnom odôvodnení odvolania prokurátor po úvodnej rekapitulácii záverov napadnutého uznesenia
uviedol (skrátene), že súd prvého stupňa nesprávne posúdil viaceré právne a skutkové okolnosti, pričom
v odôvodnení rozsudku uviedol argumenty, ktoré sú v rozpore s vykonanými dôkazmi.

V trestnom konaní proti obžalovaným A. B. a C. D. bolo preukázané, že poškodený Q. S. podpísal kúpnu

zmluvu na svoju nehnuteľnosť za podmienok, ktoré si nesprávne vyložil a o ktorých bol uvedený do
omylu.

Súd nesprávne v odôvodnení rozsudku konštatoval, že medzi poškodeným Q. S. a obžalovanými
existovala „jasná dohoda" o spôsobe vyplatenia kúpnej ceny, a to tak, že suma 28.000,- Eur mala zostať

na účte obžalovaného B. a byt' použitá na výstavbu rodinného domu. Tento záver je v priamom rozpore
s výpo-veďami poškodeného, ktorý v prípravnom konaní opakovane uvádzal, že očakával vyplatenie
celej sumy, pričom bol uvedený do omylu ohľadom spôsobu platby. Z vyko-naného dokazovania, a to
najmä z výpovedí poškodeného jednoznačne vyplýva, že poškodený si nebol vedomý skutočnosti, že
kúpna cena nebude uhradená priamo jemu, ale bude ponechaná na účte obžalovaného. Poškodený bol

presvedčený, že suma bude vyplatená v hotovosti, čo potvrdzujú aj výpovede svedkov A. S. a P. C.,
ktoré súd nesprávne vyhodnotil ako nedôveryhodné. Svedkovia, najmä dcéra poškodeného, uviedli, že
ich otec mal v úmysle zabezpečiť si starostlivosť, a nie previesť nehnuteľnosť na obžalovaných.

Konštatovanie súdu, že existencia listinných dôkazov, ako je kúpna zmluva, automaticky vylučuje

trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaných nie je správny, pretože samotná existencia zmluvy
neznamená, že bola uzatvorená v súlade so zákonom a bez podvodného úmyslu.So záverom súdu, že skutok sa síce stal, ale nenapĺňa znaky trestného činu podvodu, keďže podľa
názoru súdu poškodený konal slobodne a dobrovoľne, pričom neskôr zmenil svoje rozhodnutie v
dôsledku svojho vysokého veku a zdravotného stavu, je v priamom rozpore s vykonanými dôkazmi,

najmä s výpoveďami svedkov, znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi, ktoré jednoznačne
preukázali, že poškodený bol uvedený do omylu ohľadom obsahu a následkov kúpnej zmluvy. Zo
znaleckých posudkov vyplýva, že poškodený už v čase podpisu zmluvy trpel kognitívnymi poruchami a
bol náchylný na ovplyvnenie, čo obžalovaní vedome využili vo svoj prospech.

Nesúhlasí ani s argumentáciou súdu, že neexistuje dôkaz o tom, že by obžalovaní konali s podvodným
úmyslom, pričom ich konanie považoval za výsledok rodinnej dohody, ktorá bola z ich strany naplnená
v dobrej viere, pretože vykonané dôkazy, najmä rozporuplné výpovede obžalovaných, preukazujú, že
už pri uzatváraní zmluvy si boli obžalovaní vedomí nesúladu medzi skutočným obsahom dohody a tým,
čo bolo dohodnuté ústne. Obžalovaní navyše v rôznych fázach konania poskytovali rozdielne verzie
udalostí - najmä pokiaľ ide o otázku vyplatenia prvej splátky vo výške 12.000,- Eur, ktorú podľa nich

poškodenému odovzdali v hotovosti, avšak tento fakt nebol preukázaný žiadnym relevantným dôkazom
a dokonca ani bankové výpisy neposkytujú informácie o takomto prevode. Obžalovaný B. pôvodne tvrdil,
že poškodený s týmto postupom súhlasil, no neskôr uviedol, že poškodený si peniaze vyžiadal, avšak
z výpisov z účtu vyplýva, že finančné prostriedky boli použité na iné účely, čo preukazuje podvodný
úmysel obžalovaných.

Tvrdenie súdu, že poškodenému nevznikla žiadna skutočná majetková škoda, keďže nehnuteľnosť bola
prevedená za dohodnutú cenu a čiastka 28.000,- Eur bola určená na výstavbu rodinného domu, z
ktorého by poškodený mohol mať prospech je v priamom rozpore s obsahom dôkazov, keďže bolo
preukázané, že poškodený tieto peniaze nikdy nemal k dispozícii a ich využitie bolo výlučne v réžii

obžalovaných. Znalecký posudok na hodnotu nehnuteľnosti navyše preukázal, že hodnota pozemkov
bola vyššia než suma uvedená v zmluve, čo poukazuje na ďalší znak podvodného konania – poškodený
bol presvedčený, že predáva menšiu časť svojho majetku, než akú reálne predal. Pri hodnotení výšky
škody súd nesprávne opomenul skutočnosť, že poškodený stratil vlastníctvo k nehnuteľnosti bez reálnej
protihodnoty.

K tvrdeniu súdu, že skutok nemožno posudzovať ako trestný čin podvodu z dôvodu nedostatku dôkazov
o úmysle obžalovaných uviesť poškodeného do omylu, uviedol, že úmysel v zmysle § 15 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona je možné vyvodiť nielen z priamych dôkazov, ale aj z nepriamych skutočností,
ktoré preukazujú systematické konanie obžalovaných v neprospech poškodeného. Výpovede svedkov,

priebeh transakcií a samotné rozporuplné vyjadrenia obžalovaných jednoznačne nasvedčujú tomu,
že konali so zámerom získať majetkový prospech na úkor poškodeného. Ich konanie nesie znaky
úmyselného a koordinovaného postupu s cieľom dosiahnuť prevod nehnuteľnosti za nevýhodných
podmienok pre poškodeného. Obžalovaní postupne získavali kontrolu nad financiami poškodeného
a vedome manipulovali podmienkami kúpy. Ich následné kroky, vrátane neoprávneného použitia

finančných prostriedkov, potvrdzujú existenciu podvodného úmyslu.

Argumentácii súdu, že v prípade neexistencie zjavného fyzického nátlaku alebo priameho podvodu na
mieste podpisu zmluvy nemožno hovoriť o trestnej zodpovednosti obžalovaných, je chybná, pretože
trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona nevyžaduje fyzický nátlak - postačuje, ak obžalovaní

úmyselne uviedli poškodeného do omylu alebo využili jeho nevedomosť či zníženú schopnosť chápať
právne dôsledky konania. Skutočnosť, že poškodený si až neskôr uvedomil dôsledky svojho konania, je
dôsledkom tohto podvodného konania a nemala byť interpretovaná v prospech obžalovaných.

K vyhodnoteniu výpovedí dcér poškodeného, ktoré neskôr obžalovaným uverili a uviedli, že situácia

bola výsledkom nedorozumenia v rodine, a nie trestného činu, podľa názoru prokurátora neobstojí,
pretože dcéry poškodeného zmenili svoje stanovisko až po tlaku zo strany obžalovaných, pričom ich
pôvodné výpovede boli v súlade s tvrdeniami poškodeného o podvode. Ich neskoršie vyjadrenia nie sú
dostatočným dôvodom na spochybnenie pôvodných výpovedí a vykonaných dôkazov. Zo svedeckých
výpovedi a vykonaného dokazovania vyplýva, že zmena postoja dcér poškodeného voči obžalovaným

bola výsledkom dlhodobého psychologického a emocionálneho tlaku, ktorý na ne obžalovaní vyvíjali.
Tento tlak sa prejavil v rôznych formách manipulácie, pričom obžalovaní využili svoj blízky rodinný vzťah
k poškodenému a jeho dcéram, aby ich presvedčili o správnosti svojho konania a spochybnili pôvodné
tvrdenia poškodeného. Dcéram poškodeného bolo zo strany obžalovaných opakovane zdôrazňované,že finančné prostriedky boli ponechané na účte obžalovaného výlučne v prospech poškodeného a na
účely výstavby rodinného domu, čím sa snažili vyvolať dojem, že konali v jeho najlepšom záujme.
Obžalovaní tiež využili zdravotný stav poškodeného, ktorý sa v čase po podpise zmluvy zhoršoval,

a postupne ovplyvňovali dcéry tým, že poukazovali na jeho demenciu a zhoršenú schopnosť vnímať
realitu. Táto skutočnosť mohla viesť k tomu, že dcéry začali pochybovať o pravdivosti pôvodných
tvrdení svojho otca a postupne sa priklonili k verzii obžalovaných. Sociálny tlak v rámci rodiny a obavy
z narušenia vzťahov s obžalovanými zohrali významnú úlohu v tom, že dcéry postupne zmenili svoj
postoj. Je potrebné zdôrazniť, že v prípravnom konaní sa plne stotožňovali s tvrdeniami poškodeného a

podporovali jeho výpoveď o tom, že bol uvedený do omylu. Ich neskoršie vyjadrenia však už reflektovali
verziu obžalovaných, čo jasne naznačuje, že došlo k postupnému ovplyvňovaniu ich názoru. Tieto
skutočnostipreukazujú,žezmenapostojadcérpoškodenéhobolavýsledkomdlhodobéhotlakuzostrany
obžalovaných a nemožno ju považovať za spontánnu alebo objektívnu reakciu na nové skutočnosti. Súd
nesprávne pripísal vyššiu dôkaznú hodnotu ich neskorším vyjadreniam, pričom nezohľadnil okolnosti,
za akých došlo k ich zmene, a najmä nehodnotil pôvodné konzistentné tvrdenia, ktoré boli v súlade s

ostatnými dôkazmi v trestnom konaní.

V závere navrhol, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na § 321 odsek 1 písmeno b),
písmeno c) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku
vrátil vec súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaní A. B. a C. D. sa prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním zo dňa 21.02.2025
(č.l.369-641 spisu) vyjadrili k odvolaniu prokurátora, v ktorom uviedli, že sa plne stotožňujú s rozsudkom
Okresného súdu Galanta sp.zn. 27T/90/2019, a majú za to, že súd vyhodnotil a posúdil právne a
skutkové okolnosti správne a argumenty, ktorými súd odôvodnil rozsudok, sú správne.

Sú toho názoru, že výpoveď poškodeného v prípravnom konaní nemožno brať ako relevantnú výpoveď,
nakoľko poškodený tak, ako uviedli aj svedkyne P. C., a A. U., vždy hovoril to, čo dcéry, prípadne jedna
z dcér chcela počuť.

Rok 2018 bol zlomový, čo sa týkalo duševného zdravia a demencie a celkového zdravotného stavu neb.
poškodeného, o čom svedčí Znalecký posudok, č. 22/2022, vypracovaný ústavom pre znaleckú činnosť,
a to z roku 15.11.2021, ako i to, že si svedkyne uvedomili, (čo si obe sestry až do tohto obdobia roku
2021) nechceli pripustiť, že neb. poškodený otec v období od 2018 a do jeho smrti fabuloval a rozprával
tak, opakujú, ako ktorá dcéra chcela počuť, či už ony dve, alebo ich sestra S..

Poškodený vždy obviňoval jednu z dcér, (neb. poškodený mal 3 dcéry) čo mu z domu pokradli napr.
podušky, paplóny a pod., a tak aj podanie trestného oznámenia neb. poškodeným spočívalo na fabulácií
a výmysloch poškodeného, kedy mu dcéry uverili. Tak, ako uviedli svedkyne pred súdom (obe boli vzaté
do prísahy podľa § 265 Trestného poriadku, vypovedali pravdu, okolnosti okolo vyplatenia finančných

prostriedkov od obžalovaných, neb. poškodený prezentoval pred svedkyňami vždy inak.

Kúpna zmluva uzatvorená 6.7.2017, ktorú uzavrel poškodený s obžalovanými, je dostatočne
preukazujúcim dôkazom, že poškodený chcel a aj uzavrel s obžalovanými kúpnu zmluvu dobrovoľne
bez nátlaku, poškodenému bola vyplatená suma podľa zmluvy 12.000,- Eur v hotovosti, práve od

obžalovaných, ale na túto skutočnosť neb. poškodený vzhľadom na svoj vek a zhoršujúci sa zdravotný
stav opomenul a dcéram povedal, že vnuk, teda obžalovaný mu žiadnu finančnú čiastku nedal.

Znalecký posudok č. 18/2018 vyhotovený MUDr. Miroslavom Čerňanom - z odboru zdravotníctvo a
farmácia: odvetvie psychiatrie v závere v bode 3, preukazuje, že v čase podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 6.

7.2017, poškodený správne reflektoval a uvedomoval si dôsledky svojho konania vo vzťahu k viazanosti
k právnym úkonom - zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území
D., obec D., okres Galanta. U poškodeného nešlo o poruchu úsudku a teda o poruchu schopnosti
vyjadriť svoju vôľu formou konania. Obžalovaní nemohli uviesť neb. poškodeného do omylu, nakoľko
vedel, akú zmluvu podpisuje, a za akú cenu predáva pozemky. Dokonca obžalovaný, pred odkúpením

pozemkov od neb. poškodeného, pozemky za svoje finančné prostriedky odkúpil od vlastníkov, ktorí mali
časti pozemkov v ich dvore, a zaplatil za ne 3.500,- Eur, inak by nedostali stavebné povolenie. Vnuk,
teda obžalovaný reálne začal stavať rodinný dom, a splácal úver, za nehnuteľnosť, finančné prostriedky
použil na ten účel, na čo mu ich banka poskytla. Zo strany obžalovaných sa preto nemohlo jednať opodvodné konanie voči neb. poškodenému, a to aj z dôvodu, že mu vyplatili 12.000.- Eur na základe
vzájomnej dohody. S argumentáciu súdu, že obžalovaní nemali v úmysle konať podvodným spôsobom,
nakoľko neb. poškodený im chcel sprvoti nehnuteľnosť darovať, súhlasia, boli to práve obžalovaní, ktorí

s touto formou scudzovanej zmluvy nesúhlasili, a dohodli sa s neb. poškodeným na kúpnej zmluve,
za odplatu, ktorú podľa dohody a to prvú časť kúpnej ceny poškodenému aj odovzdali v hotovosti, a
tento fakt, bol preukázaný a potvrdený práve svedkyňami P. C. a A. U., ktoré peniaze v hotovosti našli
práve v dome – v dielni svojho otca, pri upratovaní nehnuteľnosti. Nebolo povinnosťou obžalovaných
previesť finančné prostriedky za kúpu rodinného domu cez bankový účet, a ani takáto alternatíva nikdy

nebola dohodnutá medzi neb. poškodeným a obžalovanými, obhajoba nevie, prečo práve prokuratúra
poukazuje na bankové výpisy. Obžalovaný B. si v dobe uzatvorenia kúpnej zmluvy požičal finančné
prostriedky od svedka L. vo výške 10.000,- Eur a zvyšok mal nasporené. L., obžalovanému dal finančné
prostriedky v hotovosti, preto na účte takúto obžalovaný takúto nemal. Obžalovaný finančné prostriedky
vyplatil neb. poškodenému v hotovosti k rukám, tak ako boli predom dohodnutý. To, že poškodený, na
túto skutočnosť vyplatenia finančných prostriedkov, zabudol a to vzhľadom na svoj vek a demenciu,

nemôže zakladať trestno - právnu rovinu pre obžalovaných.

Obžalovaný B., vo svojich výpovediach v prípravnom konaní aj pred súdom, jednoznačne vždy tvrdil, že
druhú časť finančných prostriedkov obom obžalovaným neb. poškodený ponechal na stavbu rodinného
domu a na kúpu materiálu. Čo bolo potvrdené aj svedkyňami, keď stretli priateľa otca na cintoríne a

to na výročie smrti neb. Poškodeného, citujeme doslovne „ako sa má A., lebo ho dlho nevidel, prečo
nepokračuje v stavbe domu, lebo chodí okolo a dom je stále rovnako rozostavaný, (a dokonca je tam
vysoká burina) a prečo nepokračuje v stavbe? Vraj sa s našim otcom rozprávali, že A. bude bývať, vedľa
neho a už sa nebude cítiť tak sám, a že mu bude veselšie, a že chcel A. pomáhať v stavbe, ale už
nevládal, tak mu nechal peniaze, aby rýchlejšie postavil a skoršie sa do jeho záhrady presťahovali, teda

do domu v dedovej záhrade. Vraj sa náš otec veľmi na ten deň tešil, no škoda, že sa toho nedožil.“
Ak prokuratúra poukazuje na sumu za ktorú, neb. poškodený predal nehnuteľnosť obžalovaným,
poukazujeme na zmluvnú voľnosť, pri predaji predmetnej nehnuteľnosti, (znalecký posudok na hodnotu
nehnuteľnosti tak nemôže v tomto konaní obstáť), nakoľko bolo na zvážení predávajúceho, za akú
cenu obžalovaným rodinný dom predá, aj zo zreteľom na to, že kupujúci – obžalovaný bol vnukom

poškodeného, s ktorým mali dobré vzťahy.

Argumentáciaprokuratúry,ženeb.poškodenýstratilvlastníctvoknehnuteľnostibezreálnejprotihodnoty,
je priam zarážajúca, nakoľko cenu za nehnuteľnosť, si dohodli práve zmluvné strany. Ak poškodený
nehnuteľnosť predal, nemôže mať predsa vlastníctvo k predanej nehnuteľnosti, a to že bol urobený

znalecký posudok na cenu nehnuteľnosti, za ktorú by sa rodinný dom mohol predať, predsa
nemôže diktovať zmluvným stranám prokuratúra, je to na slobodnej vôli predávajúceho a rozhodnutie
predávajúceho je záväzné aj pre kupujúceho. Dokonca aj po podanom trestnom oznámení, bola to
práve matka obžalovaného, ktorá sa o poškodeného starala vo svojej domácnosti, keď sa mu rapídne
zhoršil zdravotný stav a trpel demenciou (od januára 2018). V rodinnom dome sa neb. poškodeným

stretával aj s obžalovanými, a jeho rodinou a v pokoji sedeli pri jednom stole (založené fotografie v
spise ), poškodený na základe dopadu jeho choroby nemal vedomosť, že by na vnuka obžalovaného
podal v roku 2018 trestné oznámenie. (dôkazom je Znalecký posudok, č. 22/202, vypracovaný ústavom
pre znaleckú činnosť, a to z roku 15.11.2021).

Argument prokuratúry že dcéry poškodeného pod tlakom či už fyzickým, alebo emočnom zo strany
obžalovaných a tak zmenili výpovede, nemôže obstáť, nakoľko prokuratúra nejako nepreukázala, že by
sestry boli pod tlakom a ani z ich výpovedi pred súdom to nikdy nevyplynulo. Práve zmena okolností,
kedy dcéry poškodeného peniaze našli, uverili v pravdivosť tvrdení obžalovaných.

To, že výpovede svedkýň sú odlišné, vyplýva aj z vyššie uvedenej skutočnosti, o ktorej nemali svedkyne
vedomosť až do doby, kedy stretli otcovho priateľa na cintoríne, ktorý ich presvedčil o tom, že a
poškodený im aj za týmto účelom vraj mal ponechať aj finančné prostriedky z predaja domu, aby
rýchlejšie dostavali dom a skôr sa k poškodenému presťahovali.

V závere navrhli, aby Krajský súd v Trnave, ako odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Galanta,
nakoľko majú za to, že skutkový a právny stav bol správne zistený už súdom prvého stupňa, keď súd
oslobodil obžalovaných spod obžaloby.Konanie na odvolacom súde:
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd,
v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni; o odvolaní proti rozsudku

súdu podľa § 16 ods. 2 rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného
trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 Trestné poriadku
(1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
(2) Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene len
preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu.
(3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 317 Trestného poriadku:
(1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.

3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
(2) Ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a
odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o

treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
(3) Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých osôb, o ktorých
bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku 1 len tú časť rozsudku a
predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.
Krajský súd ako odvolací súd skôr, než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného

poriadku, bol povinný skúmať, či odvolanie bolo podané včas (§ 309 Trestného poriadku), či ho podala
oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného poriadku) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie
odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312, § 313 Trestného poriadku), alebo či nebolo
podané proti výroku proti ktorému nie je prípustné (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, § 334
ods. 4 Trestného poriadku).

Krajský súd podané odvolanie preskúmal a dospel k záveru, že odvolanie podal prokurátor ako
oprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste, proti ktorým je tento opravný
prostriedok prípustný, nie je však dôvodné.
Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo :
· prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 22.07.2019 na tamojší súd obžalobu č. 1 Pv

297/18/2202 - 26 zo dňa 15.07.2019 (ďalej len ,,obžaloba“) na obžalovaných, a to u obžalovaného pre
zločinpodvodpodľa§221ods.1,ods.3písm.a),písm.d)Trestnéhozákonaspoukazomna§139ods.1
písm. c), písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, a u obžalovanej
pre zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona (všetko Trestného

zákona v znení účinnom v čase spáchania skutku),
· na termíne hlavného pojednávania dňa 27.11.2024 predseda senátu pre zabezpečenie právnej istoty
procesných strán procesným stranám uviedol, že s ohľadom na novelu Trestného zákona účinnú od
06.08.2025 skutok, pre ktorý sú obžalovaní v tejto trestnej veci trestne stíhaní, bolo potrebné právne
kvalifikovať (aj s ohľadom na žalovaným skutkom spôsobenú škodu) u obžalovaného B. ako zločin

podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c), písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, a u obžalovanej D.
ako zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, nakoľko je to pre
obžalovaných priaznivejšie s ohľadom na právnu kvalifikáciu žalovaného skutku,

· okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaných A. B. a C. D.,
ktorí vyhlásili svoju nevinu, následne prečítal zápisnice z prípravného konania o výsluchu svedka-
poškodeného Q. S., vypočul : svedkyňu S. B. (matku obžalovaného a dcéru nebohého poškodeného
Q. S.), svedkyňu A. U. (sestru matky obžalovaného a dcéru nebohého poškodeného Q. S.), svedkyňuP. C. (sestra matky obžalovaného, dcéra nebohého poškodeného Q. S.), svedka V. B. (sused nebohého
poškodeného Q. S.), svedka W. A. H., svedka D. L., prečítal zápisnice z prípravného konania o výsluchu
svedkyne C. C., oboznámil listinné dôkazy.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovaných A. B. a C. D., ich obhajkyne
ako i prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedol, že zotrváva na podanom
odvolaní s tým, že navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Obhajkyňa obžalovaných uviedla, že zotrváva na rozsudku Okresného súdu Galanta, ktorým
obžalovaných oslobodil spod obžaloby. Má za to, že okresný súd vykonal všetky dôkazy, ktoré vykonať
mal. Všetky dôkazy preukazovali nevinu klientov, preto žiada, aby krajský súd potvrdil rozsudok
okresného súdu.

Obžalovaný A. B. uviedol, že sa stotožňuje s návrhom obhajkyne.

Obžalovaná C. D. uviedla, že sa stotožňuje s rozsudkom.
Odvolací súd po preskúmaní veci predovšetkým zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim
podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo
podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak na

objasnenie skutkového stavu veci a jednak na práva obžalovaných na obhajobu.
Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak, ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú aj podľa
názoru odvolacieho súdu správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní.
Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na správne podrobne rozvedené

dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje.
Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne v zmysle
§2ods.12Tr.por., pričomich hodnotilnazákladevnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivom
zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k správnym
skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je rovnako zrejmé, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov, keď obžalovaných spod obžaloby okresnej prokuratúry oslobodil.
Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku stručne a jasne vyložil, ako sa vyrovnal
s dôkazmi vykonanými v súlade s procesným právom a akými úvahami sa spravoval, keď

obžalovaných spod obžaloby oslobodil.
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkového stavu, ako bol tento zistený okresným súdom na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti
nemu nemá podstatné výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v značnej miere osvojuje
a v podrobnostiach na neho poukazuje.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvéhoadruhéhostupňatvoriajednotu,avprípade,aksaodvolacísúdstotožnísúvahamisúdunižšieho
stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí,
ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018
z 23. januára 2018).

Podľa § 285 písm. b ) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok
nie je trestným činom.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd sa dôsledne riadil citovaným
zákonným ustanovením.

Okresný súd odôvodnil oslobodzujúci výrok okrem iného nasledovnými právnymi úvahami:

,, žalovaný skutok sa stal (v rozsahu podpisu zmluvy o prevode nehnuteľností, zabezpečenia záväzku
záložným právom), no súd nezistil, že by obžalovaní uviedli akokoľvek poškodeného do omylu v

akejkoľvek otázke resp. že by mu odmietli zaplatiť kúpnu cenu (skôr je vysoko pravdepodobné, až
hraničiace s istotou, že zmluva o prevode nehnuteľností uzavretá medzi poškodeným ako predávajúcim
a obžalovanými ako kupujúcimi dňa 06.07.2017 odzrkadľuje realitu a ich skutočnú slobodnú vôľu; i
keď tá zrejme bola časom nekonzistentná u poškodeného, s ohľadom na jeho vysoký vek a psychickýstav, čo žiaľ z pohľadu obžalovaných viedlo k ich podľa názoru súdu nedôvodnému trestnému stíhaniu
v tejto veci). Súd preto siahol po oslobodzujúcom výroku rozsudku, t. j. že skutok sa stal, no nie je
trestným činom, nakoľko súd nezistil naplnenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu, teda

úmyslu obžalovaných akokoľvek uviesť poškodeného v čomkoľvek do omylu a obohatiť sa na jeho
úkor so spôsobením škody na jeho majetku (no ani naplnenie znakov žiadneho iného trestného činu v
žalovanom skutku). “

Odvolací súd v prvom rade poukazuje, že v zmysle § 2 ods. 18 Trestného poriadku je trestný

proces upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán - prokurátora (prípadne poškodeného)
na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu (prípadne zúčastnenej osoby) na druhej strane.
Vzhľadom na uvedené preto nie súd, ale strany trestného konania pred nezávislým a nestranným
súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obžalovaného buď usvedčujú alebo oslobodzujú. Úlohou
súdu, ako nestranného rozhodovacieho orgánu, je posúdenie týchto dôkazov a rozhodnúť spor medzi
prokurátorom, ktorý zastupuje štát (§ 2 ods. 5, veta prvá Trestného poriadku) a obžalovaným. Pri tomto

rozhodovaní musí súd zachovávať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej
strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2
ods. 14 Trestného poriadku) ale aj zásady spravodlivého procesu (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku).

Odvolací súd zároveň uvádza, že z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že vyššie uvedený

dôvod oslobodenia ( §285 písm. b) Tr.zákona), teda že skutok nie je trestným činom, sa uplatní vtedy, ak
súd z vykonaného dokazovania zistil, že skutok sa ako taký aspoň v podstatnej časti stal, ale nenapĺňa
všetky objektívne a subjektívne znaky žiadnej skutkovej podstaty trestného činu, resp. nie je trestným
činom pre existenciu okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu (§ 24 TZ, § 25, § 26 TZ, § 27 TZ, § 28 TZ,
§ 29 TZ, § 30 TZ). Pod tento dôvod oslobodenia treba zaradiť aj skutkový omyl, nedostatok závažnosti

(materiálny korektív) v prípade posudzovania prečinu podľa § 10 ods. 2 a § 95 ods. 1 TZ a zmenu právnej
úpravy, v dôsledku ktorej nebude už dané konanie trestné.

Súd mal v prvom rade preukázané, že obžalovaní dňa 06.07.2017 v Seredi podpísali ako
kupujúci ,,Zmluvu o prevode vlastníckeho práva“ (ďalej len ,,zmluva“) s predávajúcim Q. S., (ďalej

len ,,poškodený), starým otcom A. B., na základe ktorej poškodený predal obžalovaným nehnuteľnosti
zapísané v liste vlastníctva č.XXXX, L. a obžalovaní sa zaviazali mu zaplatiť kúpnu cenu vo výške
40.000,-Eur v dvoch splátkach, prvú splátku vo výške 12.000,-Eur pri prevode zmluvy a druhú splátku
vo výške 28.000,-Eur na účet IBAN R. XXXX XXXX XXXXXXXX XXXX. Zároveň dňa 07.07.2017 bola
podpísaná ,,Záložná zmluva“ medzi R. R. a Q. S. (poškodeným), na základe čoho boli nehnuteľnosti

označené na liste vlastníctva č.XXXX vedenom Okresným úradom Galanta ako záloh : parcela č.6278/1
vo výmere 281 m2-záhrada, parcela č.6278/2 vo výmere 272m2-vinice,parcela č.6278/3 vo výmere
269m2-vinice,parcelač.6278/4vivýmere341m2-záhrada,parcelač.6278/5vovýmere183m2–záhrada
a parcela č.6278/6 vo výmere 91m2 – záhrada, založené a na základe ktorej získali obžalovaní čerpanie
finančných prostriedkov na financovanie kúpy predmetných pozemkov.

Trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba
alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom
majetku malú škodu.

Podstatným znakom skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák. je nie len
spôsobenie škody, ale je nevyhnutné preukázať úmyselné konanie, ako formu zavinenia podľa § 15
písm. a),b) Trestného zákona.

Zavinenie páchateľa musí byť vždy preukázané výsledkami dokazovania. To znamená, že v uvedenom

prípade musí byť preukázaný podvodný úmysel zo strany obžalovaných už v čase podpísania ,,Zmluvy
o prevode vlastníckeho práva“ a podpísania ,,Záložnej zmluvy“. Takýto záver však na základe doposiaľ
vykonaných dôkazov nie je možné bez pochybností prijať. Obžalovaní od začiatku popierajú úmysel
uviesť poškodeného Q. S. do omylu ohľadom znenia jednotlivých ustanovení zmluvy o prevode
vlastníckehopráva,ktorúpoškodenýpodpísal,akoajpodstrčenienapodpiszmluvyozriadenízáložného

práva pod zámienkou podpisu zaopatrovateľskej zmluvy a spôsobiť mu škodu vo výške 40.000,-Eur.
Úmysel poškodeného, aby niekto na záhrade staval, vyplýval od začiatku z výpovedí : svedkyne S. B.
( matky obžalovaného a dcéry poškodeného), ktorá uviedla, že otec vždy vravel, aby tam niekto staval.
Nechceltambyťsám,noniktotonechcel,zvýpovedísvedkyneA.U.(dcérypoškodeného)ktoráuviedla,že jej otec ( poškodený) v lete 2017 hovoril, že obžalovanému dovolil postaviť si dom a ukázal jej, kde
to má v záhrade vymerané, z výpovede svedkyne P. C. ( tety obžalovaného a dcéry poškodeného),
ktorá uviedla, že bolo snom poškodeného, aby tam raz niektoré z detí stavalo. Svedok V. B. ( sused

poškodeného) uviedol, že sa mu poškodený chválil, že dal obžalovanému pozemok, aby tam s ním bol,
lebo z detí jemu nik nepomáha. Svedok zároveň potvrdil, že poškodený nemal pozemok vysporiadaný,
preto o to nik nemal záujem, až kým to obžalovaný celé nevyplatil a nevysporiadal. Toto mu hovoril sám
poškodený.
V prospech obžalovaných ( na rozdiel od prípravného konania, ako správne uviedol súd I.stupňa) sú

zmenené výpovede svedkov: A. U. a P. C., dcér poškodeného, ktoré začali veriť obžalovaným až vtedy,
keď cca 3 roky po smrti poškodeného našli pri upratovaní vo veľkom železnom šuplíku, v igelitovom
zažltnutom sáčiku, zbalené gumičkou do rolky peniaze a to 12.000,-Eur, t.j. sumu vo výške prvej
splátky kúpnej ceny v zmysle prevodnej zmluvy zo dňa 06.07.2017 uzavretej medzi obžalovanými
a poškodeným, čo je v súlade s výpoveďami obžalovaných, že túto sumu v hotovosti poškodenému
odovzdali pri podpise zmluvy a obžalovaným uverili tiež potom, ako ich v obci stretol priateľ ich už v tom

čase nebohého otca a vyrozprával im, ako sa poškodený tešil zo stavby a že nechal obžalovaným
tie peniaze, aby mohli rýchlejšie stavať. Uvedené výpovede sú v súlade s tvrdením obžalovaných, že
28.000,-Eur išlo na účet obžalovaného a nie na účet poškodeného, nakoľko im ich poškodený nechal,
aby mohli stavať, no ak by ich pýtal, dajú mu ich). Rovnako výpoveď svedka D. L. a zmluva o pôžičke
zo dňa 02.07.2017 potvrdzujú obhajobu obžalovaných o zaplatení sumy 12.000,-Eur poškodenému

( 10.000,-Eur z pôžičky a zvyšok vlastné prostriedky), nakoľko z výpovede svedka L. a zmluvy o pôžičke
vyplýva,žesvedokpožičalobžalovanémusumu10.000,-Eurvhotovostiatolenpárdnípredpodpísaním
zmluvy o prevode nehnuteľnosti.

Na rozdiel od názoru prokurátorka sa odvolací súd stotožnil s názorom okresného súdu, že poškodený

konal slobodne a dobrovoľne, pričom neskôr zmenil svoje rozhodnutie v dôsledku svojho vysokého veku
a zdravotného stavu, nakoľko uvedené konštatovanie korešponduje s vykonaným dokazovaním, na
ktoré okresný súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia poukazuje a to s ohľadom na výpoveď svedka W.
A. H. ( str.14 rozsudku), ktorý ku stavu poškodeného uviedol, že už na ňom videl v tom čase, že chátral,
že ako starší človek chápal inak zložitejšie veci. Ako notár bol povinný skúmať a on aj skúmal a vždy aj

posúdil, že je spôsobilý urobiť ten či onen úkon. Totiž rozumel vysvetleniam a aj tomu, čo robí. K zmenám
v správaní a postojov sa rovnako vyjadrili dcéry poškodeného S. B., A. U., P. C., na ktoré odvolací súd
odkazuje, nakoľko ich súd prvého stupňa podrobným spôsobom uviedol vo svojom rozhodnutí. Rovnako
zhoršujúci sa zdravotný stav poškodeného odzrkadľujú listinné dôkazy a to lekárske správy a znalecké
posudky, zmeny závetov oboznámené na hlavnom pojednávaní a uvedené na str.16 až 20 rozsudku. Zo

znaleckého posudku č.18/2018 ( č.l.385-392 spisu a str.19 rozsudku) vyplýva, že v období rokov 2016
až 2017 mohol poškodený správne reflektovať, uvedomovať si dôsledky svojho konania, to aj pokiaľ ide
o prevod nehnuteľností, u poškodeného nešlo o poruchu úsudku, a teda o poruchu schopnosti vyjadriť
svoju vôľu formou právneho úkonu. S otázkou, či obžalovaní mohli vedieť, alebo tušiť, že u poškodeného
je prítomná duševná choroba, sa vysporiadal na str.22 rozsudku okresný súd a s jeho vysporiadaním

sa s uvedenou otázkou sa odvolací súd stotožňuje.

K odvolacej námietke prokurátorky k hodnote nehnuteľnosti, ktorá mala byť podľa znaleckého
posudku ,,vyššia než suma uvedená v zmluve, čo poukazuje na ďalší znak podvodného konania
– poškodený bol presvedčený, že predáva menšiu časť svojho majetku, než akú reálne predal a

pri hodnotení výšky škody súd nesprávne opomenul skutočnosť, že poškodený stratil vlastníctvo k
nehnuteľnosti bez reálnej protihodnoty,“ odvolací súd poukazuje v zhode s vyjadrením obžalovaných
na zmluvnú voľnosť, pri predaji predmetnej nehnuteľnosti, ako aj s poukazom na to, že kupujúci –
obžalovaný bol vnukom poškodeného, s ktorým mali v tej dobe dobré vzťahy.

K rozporom údajov o výmere predávaných pozemkov, ktoré mali byť uvedené v kúpnej zmluve
a dohodou medzi obžalovanými a poškodeným pred uzavretím kúpnej zmluvy je potrebné uviesť, že
predmetná výmera a špecifikácia pozemkov bola uvedená v zmluve o prevode vlastníckeho práva, ktorú
poškodený podpísal. Rovnako poškodený ako záložca obžalovaných - záložných dlžníkov podpísal a to
zaprítomnostipracovníkaR.,E.záložnúzmluvudatovanú07.07.2017,kdebolipozemkyrovnakopresne

špecifikované ako aj ich výmera, preto poškodený musel vedieť údaje o výmere predaných pozemkov,
ktoré obžalovaným predal.Odvolací súd sa nemôže stotožniť s vyjadrením prokurátorky k zmene postoja dcér poškodeného voči
obžalovaným, ktorá podľa jej vyjadrenia bola výsledkom dlhodobého psychologického a emocionálneho
tlaku, ktorý na ne obžalovaní vyvíjali. Tento tlak sa prejavil v rôznych formách manipulácie...., nakoľko

uvedené tvrdenie nebolo vykonaným dokazovaním preukázané a svedkyne vysvetlili zmenu svojho
postoja. Pokiaľ ide o zmeny vo výpovedi obžalovaných, je potrebné prihliadnuť na čas, ktorý uplynul
medzi jednotlivými ich výpoveďami a žalovaným skutkom.

Odvolací súd konštatuje, že v prípade odsudzujúceho rozsudku musí byť zistený skutkový stav bez

dôvodných pochybností. V zmysle ust. § 2 ods. 10 Trestného poriadku sa vyžaduje, aby súd oprel
svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o tie
pravdepodobné. Pokiaľ má súd čo i len najmenšiu pochybnosť o vine obvineného, povinnosťou súdu je
rozhodnúť v jeho prospech, a to v zmysle zásady in dubio pro reo, a to súlade so zásadou prezumpcie
neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Trestného poriadku.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým
obžalovaných A. B. a C. D. spod obžaloby okresnej prokuratúry podľa § 285 písm. b) Trestného
poriadku oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom, je správne a zákonné, pretože skutok uvedený
v obžalobe okresnej prokuratúry sa v rozsahu podpisu zmluvy o prevode nehnuteľností, zabezpečenia

záväzku záložnou zmluvou stal, ale ani odvolací súd nezistil, že by obžalovaní uviedli poškodeného do
omylu, či už v otázke predmetu kúpy, alebo by odmietli zaplatiť kúpnu cenu, preto odvolanie okresnej
prokurátorky podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného

poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.