Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/135/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119206612
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6119206612.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek

senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne: A. A. B. - Duraincy,
nar. XX.X.XXXX, bytom rue du puit val 194, 605 30 Ercuis, Francúzska republika, zastúpenej JUDr.
Milan Ficek, advokát, s.r.o., so sídlom Bratislava, Žilinská 14, proti žalovanému: C. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom D., E. XXX/XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou OROS & Partners, s.r.o., so sídlom
Košice, Kmeťova 24, o zaplatenie 4.650,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Košice č. k. K3-14C/26/2019-197 zo dňa 17. apríla 2024

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok.

II. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

SpisovaZnacka

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví

tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4 650,00 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
4 650,00 eur od 1.1.2018 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala nároku, ktorému v celom

rozsahu súd prvej inštancie vyhovel a to na základe tých skutočností, že so žalovaným uzavrela zmluvu
o pôžičke s poskytnutím sumy vo výške 6.000,- eur, čo potvrdzuje aj podpis žalovaného na uznaní
dlhu zo dňa 16.7.2017, ktorú mal vrátiť žalobkyni v splátkach, a to prvou splátkou 15.9.2017, druhou
dňa 15.10.2017, treťou dňa 15.11.2017, s celkovým splatením do konca decembra 2017, tak ako je
to uvedené aj v uznaní dlhu zo dňa 16.7.2017. Žalovaný ale len čiastočnými úhradami, poslednú z
jeho úhrad realizoval dňa 17.5.2018, splatil dlh, pričom lehota splatnosti celej pôžičky uplynula dňa
31.12.2017. Keďže žalobkyni požičanú sumu nevrátil v plnom rozsahu, dostal sa do omeškania s

plnením peňažného záväzku, v dôsledku čoho si žalobkyňa uplatnila aj vyčíslený úrok z omeškania.
Žalobkyňa predložila uznanie dlhu zo dňa 16.7.2017 s úradným prekladom a výpisy z bankového účtu
žalobkyne. Žalovaný podal proti vydanému platobnému rozkazu v zákonnom stanovenej lehote odpor,
v ktorom nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne v celom rozsahu. Mal za to, že žalobkyňa nepreukázalaposkytnutie pôžičky s tým, že nemá vedomosť o uznaní dlhu, aj keď uznanie je opatrené jeho podpisom,
pričom dával do pozornosti, že neovláda francúzsky jazyk v písomnom styku s tým, že podpisoval u
žalobkyni len listinu súvisiacu s vybavovaním bývania, s čím v podanom vyjadrení zase nesúhlasila

žalobkyňa.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení veci v zmysle
ust. § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 35 ods. 1 až 3 OZ, § 37 ods. 1 až 3 OZ, § 558
OZ, § 559 OZ, § 657 OZ, § 658 ods. 1, 2 OZ, konajúc v intenciách zrušujúceho uznesenia KS KE č.

k. 3Co/110/2021-129 zo dňa 7. apríla 2022, mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa si
uplatňovala voči žalovanému nárok vzniknutý z uzavretej zmluvy o pôžičke. Pri zákonnom posudzovaní
konkrétneho prípadu, súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol ústne medzi žalobkyňou
a žalovaným, je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na zmluvu o pôžičke
podľa ust. § 657 a nasl. OZ. Na znak uzavretia zmluvy strany písomne uzavreli Uznanie dlhu zo dňa
16.7.2017, čo žalovaný potvrdil svojim podpisom. Z Uznania dlhu je zrejmé, že dôvodnom vzniku dlhu

je pôžička vo výške 6.000,00 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v splátkach, a to prvou splátkou dňa
15.septembra 2017 v sume 250,00 eur, druhou splátkou 15.októbra v sume 250,00 eur, treťou splátkou
15.novembra 2017 v sume 250,00 eur a celkovým splatením dlžnej sumy koncom decembra 2017 v
sume 5.250 eur. Súd mal v konaní tiež preukázané z listinných dôkazov, že žalovaný uhradil časť pôžičky
jednotlivými splátkami, a to prvou splátkou dňa 18.9.2017 v sume 250,00 eur, druhou splátkou dňa

17.10.2017 v sume 250,00 eur, treťou splátkou dňa 17.11.2017, štvrtou splátkou dňa 18.12.2017 v sume
250,00 eur, piatou splátkou dňa 17.1.2018 v sume 250,00 eur a poslednou splátkou dňa 17.5.2018 v
sume100,00eur.Ako dôkazpovydanízrušujúcehouznesenia,žalobkyňapredložilasúduajvýpiszúčtu
o bezhotovostných prevodoch zo dňa 25.7.2017 a 26.7.2017 o poukázaní sumy vo výške 6.000 eur
žalovanému, dávajúc do pozornosti predtým učinený opis skutkového stavu žalobkyňou. Preto mal súd

za to, že k zmene žaloby v zmysle § 140 ods. 2 OZ nedošlo, čím ani nie je dôvodná vznesená námietka
premlčania zo strany žalovaného. Od začiatku sporu žalobkyňa tvrdila, že poskytla žalovanému pôžičku
vo výške 6.000 eur, pričom neobstojí ani námietka žalovaného o majiteľovi účtu a spornosti danosti
aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore. Súd uviedol, že žalovaný súdu nepreukázal žiadne nové
skutočnosti, ktorými by preukazoval pravdivosť svojich tvrdení, ako aj svoj podpis za rímskou číslicou

VI. na uznaní dlhu, dávajúc do pozornosti aj výpisy z bankového účtu žalobkyne, ktoré preukazujú, že
za žalovaného pravidelne platila poskytnutú pôžičku. Čo sa týka znalostí francúzskeho jazyka, súd na
pojednávaní zisťoval vyspelosť francúzskeho jazyka u žalovaného a konštatoval, že čítať a písať po
francúzsky vie, čo potvrdila aj žalobkyňa predložením správy od žalovaného. Preto súd mal za to, že
jazyková vyspelosť žalovaného svedčila o jeho vedomosti, že podpisuje uznanie dlhu, čím žalovaný v

tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Vychádzajúc z uznania dlhu zo dňa 16.7.2017 a prevodu na
účet žalovaného sumy 6.000 eur v dňoch 25.7 a 26.7.2017 a úrovne vzťahov medzi stranami sporu,
mal súd za to, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v ústnej forme, ako aj
k poskytnutiu peňažných prostriedkov vo výške 6.000,- eur, s dojednaním ich vrátenia, a preto súd
prvej inštancie žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so

zaplatením dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti dlhu do zaplatenia, súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni žalovaný úrok, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (§
517 ods. 1, 2 OZ). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 OZ, § 255 ods.
1 OZ.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný. Podané odvolanie odôvodnil
citáciou zákonných ustanovení v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP, pričom následne uviedol
ich konkretizáciou v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/,d/,f/ a h/ CSP, t.j. že odvolanie možno odôvodniť
len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci odôvodňoval
záverom odvolacieho súdu vyjadrenom v intenciách zrušujúceho uznesenia a mal za to, že v konaní
nebolo preukázané prenechanie dlžníkovi hotovosti vo výške 6.000,- eur, z ktorého si žalobkyňa voči

žalovanému uplatňovala sumu vo výške 4.650,- eur titulom pôžičky, aj keď ako dôkaz žalobkyňa
preukázala poskytnutie pôžičky a spolu so žalobou predložila listinu zo dňa 16.7.2017 označenú ako
uznanie dlhu alebo pôžičky s tým, že na pojednávaní dňa 8.11.2023 aj predložila súdu úradný preklad
dokladu o zahraničnom prevode v eurách dňa 25.07.2017 vo výške 5.000,- eur v prospech účtu FR761360 6000 4246 3127 8138 713, BIC: F., výpis zo šekového účtu č. 44033400174, ktoré majú podľa
žalobkyne preukazovať poskytnutie pôžičky v sume 500,- eur dňa 25.07.2017 a v sume 500,- eur
dňa 26.07.2017, a doklad preukazujúci zriadenie trvalého príkazu vo výške 250,- eur s mesačnou

frekvenciou platby od 17.09.2017 do 17.10.2019. Žalovaný vo vzťahu k predloženým dôkazom namietal,
že zo strany žalobkyne došlo k zmene žaloby a vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí ale uviedol, „že k zmene žaloby zo strany žalobkyne nedošlo, pretože žalobkyňa
vprvoinštančnomkonaníriadnepopísalaskutkovýstavauviedlarozhodujúceskutočnostipreuplatnenie
nároku a v nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach len upresnila to, ako a kedy k

poskytnutiu pôžičky došlo, čo uviedol aj samotný žalovaný, že žalobkyňa sa vyjadrovala v tom zmysle,
že poskytla pôžičku žalovanému“. Podľa názoru žalovaného, súd prvej inštancie ale nesprávne právne
posúdil vec, ak dospel k záveru, že v priebehu konania nedošlo k zmene žaloby tak, ako to vyplýva z
uvádzaných skutočností. V spore nie je naplnený zákonný predpoklad v zmysle § 140 ods. 2 CSP, a
teda ide o zmenu žaloby, keďže v návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobcovi uviedla, že „strany
sporu uzatvorili zmluvu o pôžičke, pričom žalobkyňa žalovanému poskytla sumu vo výške 6.000 eur“,

čo preukazuje podpis žalovaného na uznaní dlhu zo dňa 16.7.2017 s tým, že na pojednávaní dňa
20.2.2020 právny zástupca žalobkyne uviedol, že „žalovaný vo svojom odpore popiera poskytnutie
pôžičky žalobkyňou, avšak nepopiera pravosť dokumentu ním podpísaným, t. j. uznanie dlhu zo dňa
16.7.2017, ako aj úhradu splátky poukázanú na účet žalobkyne dohodnutú v uznaní dlhu, čím dlh v
čase uznania trval“. Preto k poskytnutiu pôžičky malo dôjsť pred dňom 16.7.2017, vychádzajúc zo

skutočností konkretizovaných v bodov 12 až 21 vrátane, kde odvolateľ v podanom odvolaní v týchto
bodoch bližšie konkretizoval a apeloval na tom, že zo strany žalobkyne na pojednávaní dňa 8.11.2023
došlo k zmene žaloby v zmysle ust. § 140 CSP, o ktorej súd mal procesne rozhodnúť, keďže je
dôležité, či došlo alebo nedošlo k odovzdaniu peňazí a z výpisu z účtu vyplýva, že suma vo výške
6.000 eur bola prevedená na účet žalovaného prevodmi zo dňa 20.7. 2021 a dňa 26.7.2021, 25.7.2017

a dňa 26.7.2017. Ide o podstatné skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie vo veci, nakoľko ide o
rozhodujúce skutkové okolnosti majúce vplyv na zmenu žaloby. V súvislosti so zmenou žaloby, žalovaný
vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku, keďže hmotnoprávne účinky zmenenej
žaloby nastávajú až dňom doručenia zmeny žaloby súdu a až týmto dňom sa zastavuje beh/plynutie
premlčacích a prekluzívnych lehôt, t.j. v danej veci by sa tak stalo až 08.11.2023. Súd prvej inštancie

v bode 25 svojho rozhodnutia uviedol „uplatnená námietka premlčania teda nie je dôvodná, keďže
nedošlo k zmene žaloby“. Tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku zmeny žaloby
v konaní, zároveň nesprávne právne posúdil aj otázku premlčania. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie
vyplýva, že zmluva o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným mala byť uzatvorená ústne, kým právny
zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 08.11.2023 výslovne uviedol, že listinu „Uznanie dlhu alebo

pôžičky medzi jednotlivcami“ je potrebné považovať za zmluvu o pôžičke, ktorá bola uzatvorená dňa
16.07.2017 a 25.07.2017 a 26.07.2017 bolo poskytnuté plnenie. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva,
na základe akých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že a) zmluva o pôžičke bola medzi stranami
uzatvorenáústne,b)zakýchdôvodovanazákladeakýchvykonanýchdôkazovsanestotožnilstvrdením
žalobkyne, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená písomne dňa 16.07.2017 vo forme listiny „Uznanie

dlhu alebo pôžičky medzi jednotlivcami“, a ako sa vysporiadal so vzájomným rozporom jej tvrdení, keď
do doby rozhodnutia odvolacieho súdu spájal s predmetnou listinou účinky uznania dlhu podľa § 558
Občianskeho zákonníka a po rozhodnutí odvolacieho súdu spájala s tou istou listinou účinky zmluvy
o pôžičke. Z napadnutého rozhodnutia nie je taktiež zrejmé, kedy malo dôjsť k ústnemu uzatvoreniu
zmluvy o pôžičke a s akými obsahovými náležitosťami. Z napadnutého rozhodnutia taktiež nevyplýva,

akosasúdprvejinštancievysporiadalrozporuplnýmitvrdeniamižalobkyneohľadomdátumuuzatvorenia
zmluvyopôžičke,keďžežalobkyňado08.11.2023tvrdila,žekuzavretiuzmluvyopôžičkeakposkytnutiu
pôžičky došlo pred 16.07.2017, čo mala preukazovať listina - Uznanie dlhu, s ktorou žalobkyňa spájala
účinky uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, a od 08.11.2023 žalobkyňa tvrdila, že zmluva
o pôžičke bola uzatvorená dňa 16.07.2018 a túto predstavuje listina - Uznanie dlhu.

1)Vo vzťahu k námietke nedostatku vecnej aktívnej legitimácie, ktorá bola žalovaným vznesená s
poukazom na skutočnosť, že finančné prostriedky neboli zasielané z účtu žalobkyne ale z účtu
tretej osoby - Chartier Duraincy Yves, žalovaný nesúhlasil s konštatovaním súdu, že „námietka zo
strany žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v tomto spore taktiež neobstojí,
keďže účet, z ktorého peňažné prostriedky žalobkyňa žalovanému poskytla, predstavuje len spôsob

poskytnutia pôžičky, na ktorej sa žalobkyňa dohodla so žalovaným a nie majiteľa tohto účtu“, nakoľko z
napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých skutočností a dôkazov k tomuto záveru dospel. V
konaní nebola taktiež preukázaná žiadna dohoda, z ktorej by uvedený záver vyplýval a keďže žalovaný
od počiatku uzatvorenie akejkoľvek zmluvy o pôžičke so žalobkyňou popieral, bolo povinnosťou súdujasne a zrozumiteľne uviesť, na základe akých dôkazov dospel k záveru, že medzi stranami sporu
došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke s náležitosťami uvedenými v napadnutom rozhodnutí, vrátane
dohody o spôsobe poskytnutia pôžičky. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke patrí aj záväzok

dlžníka vrátiť dojednanú pôžičku. V súvislosti so záväzkom žalovaného vrátiť pôžičku boli predložené
dvadôkazy,atolistina-Uznaniedlhuadokladpreukazujúcizriadenietrvaléhopríkazuvovýške250,-eur
s mesačnou frekvenciou platby od 17.09.2017 do 17.10.2019. V súvislosti s týmito dôkazmi a tvrdením
žalobkyne, že sa žalovaný zaviazal splatiť jej pôžičku v splátkach, žalovaný (okrem toho, že popieral
uzatvorenie zmluvy o pôžičke so žalobkyňou ako aj samotné poskytnutie pôžičky) namietal rozpor medzi

predloženými dôkazmi, a to a) v samotnej výške istiny (sumy pôžičky). V Uznaní dlhu je uvedená suma
6.000,- eur, zo zriadeného trvalého príkazu vyplýva celková suma 6.500,- eur (26 splátok x 250,- eur),
b) spôsobe, v akom mala byť pôžička splácaná; z Uznania dlhu vyplýva, že žalovaný mal pôžičku splatiť
v 4 splátkach so splatnosťou 15.09.2017 (250,- eur), 15.10.2017 (250,- eur), 15.11.2017 (250,- eur) a
15.12.2017 (5.250,- eur), zo zriadeného trvalého príkazu vyplýva že žalovaný mal pôžičku splatiť v 26
splátkach s mesačnou splatnosťou od 17.09.2017 do 17.09.2019. S poukazom na uvádzané skutočnosti

mal tak žalovaný za to, že rozhodnutie nespĺňa zákonné predpoklady v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP a
rovnako je v rozpore s ust. § 191 CSP, čím súd učinil nesprávne právne posúdenie veci.
2) Žalovaný po vydaní zrušujúceho uznesenia Krajským súdom v Košiciach apeloval na koncentráciu
konania a na to, aby súd vykonanie ďalšieho dokazovania nepripustil, keďže žalobkyňa mala dostatok
času, aby predmetné dôkazy predložila alebo označila oveľa skôr ak ona poslednom pojednávaní,

ktoré sa konalo dňa 8.11.2023, keďže ich žalobkyňa mala k dispozícii už pred začatím konania (žaloba
bola podaná dňa 4.1.2019, a teda listiny spolu s ich úradným prekladom mohla predložiť súčasne so
žalobou s tým, že od podania žaloby až do predloženia predmetných listín uplynulo viac ako 4 roky a od
rozhodnutia odvolacieho súdu do predloženia predmetných listín uplynulo skoro 19 mesiacov a strany
sporusúpovinnépravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkovétvrdeniatýkajúcesasporu

s odkazom na ust. § 151 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie námietke koncentrácie konania nevyhovel s
tým, že rovnako mal za to, že súd prvej inštancie nekonal v zmysle intencií odvolacieho súdu v zmysle
§ 391 ods. 3 CSP, ako aj v znení požiadavky rovnosti zbraní vyplývajúcej z čl. 3 ods. 1 Dohovoru, ako
aj z čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, s poukazom na citované intencie uznesenia Krajského súdu v Košiciach v
bode 54 podaného odvolania, z ktorých má vyplývať, že odvolací súd dospel pri rozhodovaní o odvolaní

voči prvému rozhodnutiu súdu prvej inštancie k záveru, že zo strany žalobkyne nedošlo k uneseniu
dôkazného bremena vo vzťahu k tvrdeniu o uzatvorení zmluvy o pôžičke so žalovaným a poskytnutí
pôžičky samotnej, keďže zo strany žalobkyne neboli preukázané základné náležitosti zmluvy o pôžičke,
ako aj to, aby žalobkyňa titulom ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke prenechala dlžníkovi hotovosť vo
výške 6.000 eur, ako aj ďalšie zákonné náležitosti v zmysle § 657 OZ a po vykonaní dokazovania, čiže

súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dôkazmi označenými (predloženými) stranami sporu s tým,
že na pojednávaní dňa 20.02.2020 obe strany sporu po poučení podľa § 182 CSP zhodne uviedli, že
ďalšie návrh na doplnenie dokazovania nemajú (str. 5 zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.02.2020).
Dokazovanie bolo následne uznesením súdu prvej inštancie vyhlásené za skončené.
3) K otázke jazykovej vyspelosti žalovaného a k uznaniu platnosti dlhu poukazoval na to, že neovláda

francúzskyjazyk,ataknepoznalobsahlistinyzodňa16.7.2017,čímjepredmetnýprávnyúkonabsolútne
neplatný.
4) Apeloval aj na to, že k poskytnutiu pôžičky došlo až následne, a to dňa 25.7.2017 a 26.7.2017, čo
súd žiadnym spôsobom nevysvetlil.
5) K neuneseniu dôkazného bremena zo strany žalovaného žalovaný uviedol, že práve dôkazné

bremeno ohľadom uzatvorenia zmluvy o pôžičke a poskytnutia pôžičky znáša žalobkyňa a jeho obrana
spočívala v jeho tvrdeniach o účelovosti procesného útoku zo strany žalobkyne.

5. Žalobkyňa v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazovala na to, že od počiatku tvrdila, že
a) medzi ňou a žalovaným bola ústne uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej mala žalovanému

poskytnúť pôžičku vo výške 6.000,- eur, b) zmluva o pôžičke bola uzatvorená a samotná pôžička bola
(mala byť) poskytnutá pred 16.07.2017, c) na znak v tom čase už existujúceho dlhu titulom pôžičky došlo
zo strany žalovaného k jeho uznaniu písomne dňa 16.07.2017. Uvedené úvahy žalovaného však nie
sú správne. V tomto smere odkazovala na vyjadrenie zo dňa 19.01.2024, s ktorým sa celkom správne
stotožnil aj súd prvej inštancie v bode 25 rozhodnutia zo dňa 17.04.2024, nakoľko zo strany žalobkyne

došlo len k bližšej špecifikácií skutkového stavu a v žiadnom prípade nie k zmene žaloby ako uvádza
žalovaný, ktorý nerozlišuje medzi právnym posúdením a skutkovým tvrdením. Preto žalobkyňa mala za
to, že odovzdanie peňazí preukázala žalovanému výpisom z účtu, z ktorého vyplýva úhrada vo výške
6.000,-eur,prevodmidňa25.7.2017adňa26.7.2017,čímnámietkapremlčanianiejedôvodná.Kzmenežaloby nedošlo, keďže zmenou žaloby nie je zmena právneho dôvodu bez zmeny skutkových tvrdení a
právne posúdenie je vecou súdu. Zmenou žaloby taktiež nie je, ak žalobca obmedzí svoj žalobný návrh
a bude požadovať menej, preto za zmenu žaloby nemožno považovať ani doplnenie alebo spresnenie

skutkového stavu, čo práve učinila žalobkyňa po doručení zrušujúceho uznesenia KS KE v danej
veci. Rovnako súd prvej inštancie konal v intenciách odvolacieho súdu a len po zrušení rozhodnutia,
poukázal na podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, ktoré boli v konaní preukázané, a to doložením
výpisu z bankového účtu, z ktorého vyplýva faktické odovzdanie peňazí dlžníkovi aj prenechanie veci, čo
žalobkyňa preukázala prostredníctvom výpisu z bankového účtu, z ktorého vyplýva faktické odovzdanie

peňazí dlžníkovi a aj prenechanie veci. Z dokumentu "Uznanie dlhu alebo pôžičky medzi jednotlivcami"
vyplýva, že ide o dočasné plnenie, nakoľko priamo v texte je lehota na vrátenie do konca decembra
2017, pričom lehota na vrátenie spolu s uvedením výšky dlhu alebo pôžičky znamená aj to, že dlžník má
povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, teda sú splnené všetky predpoklady, resp. podstatné náležitosti
zmluvy uvádzané vyššie.

6. Žalovaný uvádzal, že nevie na základe čoho súd prvej inštancie ustálil, že zmluva o pôžičke
bola uzatvorená ústne, poukazujúc na vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa
08.11.2023, ktorý tvrdil, že dokument "Uznanie dlhu alebo pôžičky medzi jednotlivcami" považuje za
písomnú zmluvu o pôžičke.

7. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie sporu poukazovala žalobkyňa na podané vyjadrenie zo
dňa 19.1.2024, na ktoré taktiež odkazovala. K inej vade konania týkajúcej sa koncentrácie konania
poukazovala na správny názor súdu prvej inštancie v podanom odvolaní, ako aj na podané vyjadrenie
zo dňa 19.1.2024. Čo sa týka jazykovej vyspelosti žalovaného a platnosti uznania dlhu, apelovala na
výsluch žalovaného, z ktorého vyplýva, že žalovaný po francúzsky rozpráva a vedel aký dokument

podpisuje s tým, že obe strany nemali právnické vzdelanie, čím je obrana žalovaného v týchto smeroch
zjavne účelová. Žalobkyňa navrhovala potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznať jej plný
nárok na náhradu trov konania.

8. Žalovaný s uvádzanými skutočnosťami nesúhlasil a poukazoval na to, že po zrušení rozhodnutia
odvolacím súdom, došlo zo strany žalobkyne k zmene žaloby, o ktorej mal súd procesne konať v
zmysle § 140 ods. 2 CSP, keďže k poskytnutiu peňazí došlo na základe úplne inej zmluvy o pôžičke,
ktorá vychádzala len z uznania dlhu alebo pôžičky, ktorou sa nešpecifikovala. Na pojednávaní zo dňa
8.11.2023 žalobkyňa predložila súdu úradný preklad dokladu o zahraničnom prevode v eurách dňa

25.07.2017 vo výške 5.000,- eur v prospech účtu FR76 1360 6000 4246 3127 8138 713, BIC: F., výpisov
zo šekového účtu č. 44033400174, ktoré majú podľa žalobkyne preukazovať poskytnutie pôžičky v sume
500,- eur dňa 25.07.2017 a v sume 500,- eur dňa 26.07.2017. Uviedla, že medzi ňou a žalovaným bola
dňa16.07.2017uzatvorenápísomnázmluvaopôžičke(voformeUznaniadlhu)anajejzákladenásledne
dňa 25.07.2017 mala žalovanému poskytnúť pôžičku vo výške 5.500,- eur a dňa 26.07.2017 vo výške

500,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že doplnením skutočností došlo k zmene skutkového stavu (najmä
v otázke dátumu uzatvorenia zmluvy a poskytnutia peňazí žalovanému) a žalobkyňa si uplatňuje svoj
nárok na základe úplne iných skutočností než skutočností uvedených v žalobe. Zmätočné a rozporuplné
tvrdenia žalobkyne o tom: - kedy malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke (pred 16.07.2017 alebo dňa
16.07.2017 - podpis Uznania dlhu alebo až 25.07.2017 a 26.07.2027 odoslaním peňažných prostriedkov

v zmysle predložených dokladov o prevode finančných prostriedkov), - v akej forme mala byť zmluva
o pôžičke uzatvorená (ústne alebo písomne dňa 16.07.2017 podpisom Uznania dlhu) - kedy mali byť
peňažné prostriedky žalovanému poskytnuté (pred dňom 16.07.2017 alebo 25.07.2017 a 26.07.2017),
samé o sebe dostatočným spôsobom spochybňujú tvrdenie žalobkyne o tom, že medzi ňou a žalovaným
vznikol záväzkový vzťah založený zmluvou o pôžičke. Naviac, z dokladov predložených na pojednávaní

dňa 08.11.2023 vôbec nevyplýva, že sa jedná o poskytnutie pôžičky žalovanému. Rovnako zmätočne
vyznievajú vyjadrenia žalobkyne vo vzťahu k listine zo dňa 16.07.2017 (Uznanie dlhu), keďže od podania
žalobytátopredstavovalauznaniedlhu(t.j.uznanievtomčase„existujúceho“záväzku)žalovanýmpodľa
§ 558 Občianskeho zákonníka, a od 08.11.2023 táto predstavovala zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
ešte len vznikol záväzok žalobkyne poskytnúť žalovanému pôžičku. Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne,

že táto povinnosť žalovaného vyplýva z Uznania dlhu a zriadeného trvalého príkazu predloženého na
pojednávaní dňa 08.11.2023. V súvislosti s týmito dôkazmi žalovaný opätovne poukazuje na vzájomný
rozpor týchto dôkazov, keďže - v Uznaní dlhu je uvedená suma 6.000,- eur, ktorá mala byť splatená
v 4 splátkach so splatnosťou 15.09.2017 (250,- eur), 15.10.2017 (250,- eur), 15.11.2017 (250,- eur)a 15.12.2017 (5.250,- eur), - zo zriadeného trvalého príkazu vyplýva celková suma 6.500,- eur (26
splátok x 250,- eur), ktorá mala byť splatená v 26 splátkach s mesačnou splatnosťou od 17.09.2017 do
17.09.2019. Navrhoval žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako právne nedôvodnú.

9. Žalobkyňa v podanom vyjadrení sa opätovne konkrétne vyjadrovala k zmene žaloby, ako aj k
nepreukázaniu podstatných náležitosti zmluvy o pôžičke. Mala za to, že nedošlo k zmene žaloby, keďže
ide len o doplnenie žaloby v znení už skôr tvrdených skutočností, pričom z výpisu z účtu jednoznačne
bolo preukázané poskytnutie sumy 6.000 eur na účet žalovaného, ktorý aj žalovaný žalobkyni uznal a

potvrdil svojím podpisom, teda prenechanie vecí ako aj odovzdanie veci preukázala výpisom z účtu v
spojení s dôkazom "Uznanie dlhu alebo pôžičky medzi jednotlivcami". Povinnosť vrátiť vec rovnakého
druhu, čo vyplýva z dôkazu "Uznanie dlhu alebo pôžičky medzi jednotlivcami", kde je jasne stanovená
výška dlhu/pôžičky (priamo v texte), pričom v uvedenom dokumente tiež uvedená aj lehota na vrátenie
do konca decembra 2017. Z uvedeného teda jednoznačne možno dospieť k záveru, že sa jednalo o
pôžičku a jej dočasnosť prenechania - rovnako tak vyplýva z dôkazu "Uznanie dlhu alebo pôžičky medzi

jednotlivcami", v ktorom je uvedená lehota na vrátenie dlhu do konca decembra 2017, čím sú zákonné
predpoklady titulom pôžičky naplnené (§ 657 OZ).

10. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva vrátenie uznaného dlhu do konca decembra 2017, keďže z listiny
„Uznanie dlhu alebo pôžičky medzi jednotlivcami“, a to rukou žalobkyne dopísaného textu vyplýva, že

dlh/pôžička mal byť vrátený vo výške 6.000,- eur v 4 splátkach so splatnosťou 15.09.2017 (250,- eur),
15.10.2017 (250,- eur), 15.11.2017 (250,- eur) a 15.12.2017 (5.250,- eur). Žalobkyňa však opomenula
fakt, že v konaní predložila aj ďalší dôkaz, a to zriadený trvalý príkaz, z ktorého vyplýva, že bol zadaný
na zaplatenie 26 splátok vo výške 250,- eur s mesačnou splatnosťou od 17.09.2017 do 17.09.2019.
Celkovásuma,ktorámalabyťnazákladetaktozriadenéhotrvaléhopríkazuuhradená,predstavujesumu

6.500,- eur, čím nemohlo byť vo veci priznané príslušenstvo.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovaného ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1

CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania
žalovaného.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.8.2025 o 10,25 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 215//II poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 19.8.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou procesnou vadou konania danou
aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku
občianskoprávneho kolégia zo dňa 3.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR

a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

15. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové

zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1,2CSP,aleboakvýsledokhodnoteniadôkazovnezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný

skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

18. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Napadnuté rozhodnutie citované zákonné predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP nepostráda, a

preto s apelom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd len dopĺňa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
v tom znení, že odvolacie námietky uplatnené zo strany žalovaného sú totožné s jeho procesným
útokom, s ktorým sa súd prvej inštancie vecne správne vysporiadal v napadnutom rozsudku, čo sa týka
procesného postupu v zmysle § 185 a nasl. CSP, keďže v spore vykonal relevantné dokazovanie pre
náležité rozhodnutie v spore, ktoré vyhodnotil v zmysle § 191 a nasl. CSP, čím procesne nepochybil

a rovnako vec právne správne posúdil. Keďže odôvodnenie rozhodnutia spĺňa zákonné predpoklady v
zmysle § 220 ods. 2 CSP, svojim konaním neodňal súd prvej inštancie žalovanému právo na spravodlivý
proces.

20. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

21.Odvolacísúduvádza,žepodľa§185ods.1CSPsúdrozhodne,ktoréznavrhnutýchdôkazovvykoná.

22. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo
(1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (2)

23. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

24. Zmluva o pôžičke je zmluvou neformálneho charakteru (reálnou zmluvou), čo znamená, že
zmluvné strany môžu zmluvu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu
ich dojednania, pričom k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. Podstatnými

náležitosťami takejto zmluvy je dohoda o: - prenechaní druhovo určených vecí,
- vrátení vecí rovnakého druhu
- dočasnosť prenechania
- faktické odovzdanie veci dlžníkovi.Ako bolo vyššie uvedené, zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, čoho dôsledkom je, že k jej vzniku sa
nevyžadujeibaplneniedefinovanýchpodstatnýchnáležitostí,alejejvznikjedanýažokamihomreálneho
plnenia veriteľa (spravidla poskytnutím pôžičky). Zákon reálne, ako predpoklad vzniku záväzkového

vzťahu plnenie vyjadruje pod pojmom „prenechanie veci“. V uvedenom zmysle pod prenechaním je
treba rozumieť odovzdanie veci. Za prenechanie veci (odovzdanie), je treba považovať aj bezhotovostný
prevod peňažných prostriedkov s poukazom na rozhodnutie sp. zn. 28 Cdo 3790/2008 NS ČR, ktoré v
dôvodoch konštatoval, že „Ak konštantná judikatúra, v zhode s odbornou literatúrou nevyžaduje fyzické
odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, bolo by zbytočným a neodôvodneným obmedzením autonómie

vôle zmluvných strán nepripustiť určenie bankového účtu tretej osoby ako miesta, kam sa má predmet
pôžičky previesť, ak sa na tom strany zmluvy o pôžičke dohodnú. Uskutočnením prevodu potom je
splnená podmienka odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi podľa § 657 OZ.

25. Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,

len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

26. Z hľadiska obsahových náležitostí, pre platnosť prejavu uznania dlhu je rozhodujúce, či tento prejav
obsahuje:
- označenie oprávnenej osoby (veriteľa),

- označenie povinnej osoby (dlžníka),
- určenie dôvodu dlhu (spravidla jeho právne kvalifikovanie, napr. pôžička zo dňa),
- uvedenie výšky dlhu,
- skutočností, z ktorých vyplýva vedomosť (pripravenosť plniť) dlžníka o svojej povinnosti.
Nie je významné, či v prejave je správne kvalifikovaný právny dôvod. Stačí, ak je z prejavu dôvod

skutkovo zrejmý. Z hľadiska výkladu dôvodu dlhu za pomoci výkladu podľa § 35 Občianskeho zákonníka
dôvod dlhu z prejavu nepochybne musí vyplývať. Uvedenie dôvodu dlhu znamená označenie, akého
dlhu sa uznanie týka alebo v čom dlh (skutkovo) spočíva. Najvyšší súd napríklad v rozsudku z 24. marca
2004, sp. zn. 29 Odo 1126/2003, formuloval a odôvodnil záver, podľa ktorého je nutné záväzok, ktorého
sa uznanie týka, identifikovať takým spôsobom, aby nebol zameniteľný s iným (napr. uvedením jeho

dôvodu, odkazom na listinu, v ktorej je ďalej špecifikovaný, a podobne). Ak nemá dlžník voči veriteľovi v
čase uznania iný záväzok alebo iné záväzky zo zmluvy (zmlúv) o úvere (teda iné záväzky zameniteľné
s uznávaným záväzkom), potom platí, že záväzok je v uznaní dostatočne určite identifikovaný aj vtedy,
ak vymedzuje len údaj o osobe veriteľa, výšku plnenia a označenie, že ide o záväzok zo zmluvy o úvere
(bez toho, aby bolo nutné zmluvu o úvere bližšie špecifikovať napr. číslom alebo dátumom uzavretia).

(viď uznesenie NS SR 33Cdo 447/2012)

27. Odvolací súd apeluje na odôvodnenie učinené v bode 25 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
v tom znení, že z predložených listinných dôkazov predložených žalobkyňou mal súd preukázané, že
žalobkyňa si uplatňovala voči žalovanému nárok vzniknutý z uzavretej zmluvy o pôžičke v zmysle ust. §

657OZ.Prizákonnomposudzovaníkonkrétnehoprípadusúddospelkzáveru,žezáväzkovývzťah,ktorý
vznikol ústne medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa
hľadí ako na zmluvu o pôžičke v zmysle ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v podanej
žalobe tvrdila, že na základe zmluvy o pôžičke prenechala žalovanému finančnú čiastku vo výške
6.000 eur a následne konajúc v intenciách uznesenia Krajského súdu v Košiciach v danom spore, ako

nespochybniteľný dôkaz žalobkyňa predložila súdu výpis z účtu o bezhotovostných prevodoch zo dňa
25.7.2017a26.7.2017,zktorýchvyplýva,ženaúčetžalovanéhobolapoukázanácelkovosumavovýške
6.000 eur, čo nadväzuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28 CdO 3790/2008 a možnosť odovzdania peňazí
aj uskutočnením bankového prevodu (§ 657 OZ) a aj keď v uznaní dlhu zo dňa 16.7.2017 žalovaný
uznal dlh vo výške 6.000 eur a dohodol sa na forme jeho splácania až od 15.9.2017, nakoľko žiadnu

splátku neuhradil od 17.5.2018 s tým, že lehota splatnosti celej pôžičky vo výške 6.000 eur uplynula dňa
31.12.2017, z učinených splátkach vo výške 250 Eur mesačne od (18.9.2017 do 17.5.2018 ) spolu vo
výške 1.350 eur a výšky dlhu 6.000 eur, je preukázaná dôvodnosť uplatneného nároku, keďže v zmysle
ust. § 558 OZ sa len predpokladá, že dlh v čase uznania už trval.

28. Čo sa týka námietky žalovaného ku koncentrácií konania, k tomu odvolací súd udáva, že v
celom rozsahu sa stotožňuje s vyjadrením žalobkyne, ktorá uviedla, že výpis z účtu dokumentujúci
prevod sumy vo výške 6.000 eur predložila súdu prvej inštancie až po zrušení rozhodnutia Okresného
súdu Košice-okolie, keďže odvolací súd vytkol prvoinštančnému súdu, že vykonané dokazovanienepostačovalo na vyhodnotenie skutkového stavu sporu a právne posúdenie veci, nakoľko nebolo
preukázané, že skutočne aj došlo k odovzdaniu sumy vo výške 6.000 eur, preto k zmene žaloby zo
strany žalobkyne nedošlo, pretože žalobkyňa v prvoinštančnom konaní riadne popísala skutkový stav

a uviedla rozhodujúce skutočnosti pre uplatnenie nároku a len v nadväznosti na rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach konala v intenciách odvolacieho súdu, ako a kedy k poskytnutiu pôžičky došlo, pričom
sporné nebolo poskytnutie pôžičky žalovanému.

Taktiež sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu, čo sa týka zmeny žaloby (§ 140 CSP), ako aj

vyjadrenie súdu k námietke premlčania uplatneného nároku, že žalobkyňa od začiatku sporu tvrdila, že
„išlo o poskytnutie pôžičky vo výške 6.000 eur a v tomto prípade bolo dôležité to, či došlo alebo nedošlo
k odovzdaniu peňazí, a to, že peniaze odovzdala žalovanému, preukázala žalobkyňa výpisom z účtu,
z ktorého vyplýva, že táto suma vo výške 6.000 eur bola prevedená na účet žalovaného prevodmi zo
dňa 25.7.2017 a dňa 26.7.2017, čím nie sú splnené zákonné predpoklady v zmysle § 140 ods. 2 CSP
zmeny žaloby.

29. Tvrdenia žalovaného, že bezhotovostné prevody neobsahujú slovo „pôžička“, sú taktiež právne
irelevantné, keďže v tomto prípade je dôležité, že uvedené bezhotovostné prevody preukazujú, že suma
vo výške 6.000 eur bola riadne žalovanému poskytnutá, prevodom na bankový účet žalovanej.

30. Ďalšia námietka zo strany žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v tomto
spore taktiež neobstojí, keďže účet, z ktorého peňažné prostriedky žalobkyňa žalovanému poskytla,
predstavuje len spôsob poskytnutia pôžičky, na ktorej sa žalobkyňa dohodla so žalovaným a nie
majiteľa tohto účtu a žalobkyňa sa zaviazala žalovanému poskytnúť pôžičku, ktorej poskytnutie do jeho
dispozičnej sféry bolo preukázané.

31. Odvolací súd tak vychádza zo skutočností, že predmetom konania bolo poskytnutie pôžičky
žalobkyne žalovanému vo výške 6.000 eur v zmysle ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, čoho
dôkazombolouzavretieuznaniadlhuzodňa16.7.2017,čožalovanýpotvrdilsvojimpodpisomstým,žez
uznania dlhu vyplýva, že dôvodom vzniku dlhu je pôžička vo výške 6.000 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal

vrátiť v splátkach, a to prvou splátkou dňa 15.9.2017 sumou 250 eur, druhou splátkou 15.10.2017 v
sume 250 eur, treťou splátkou 15.11.2017 v sume 250 eur s celkovým splatením dlžnej sumy koncom
decembra 2017 v sume 5.250 eur, pričom v konaní bolo preukázané, čo žalovaný ani nepopieral, že
uhradil časť pôžičky jednotlivými splátkami, a to prvou splátkou dňa 18.9.2017, druhou dňa 17.10.2017
až po učinenie piatej splátky, rovnako v sume 250 eur s poslednou splátkou dňa 17.5.2018 v sume

100 eur, t.j. spolu 1.350 eur), z čoho jednoznačne vyplýva, že neuhradením tejto poslednej splátky sa
žalovaný dostal do omeškania, čo rovnako žalovaný nepopieral, pričom z výpisu z bankového účtu
žalobkyne je zrejmé poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 6.000 eur , čo už konštatoval aj
odvolací súd v zrušujúcom uznesení v bode 14 danej veci pod č.k. 3Co/110/2021 zo dňa 7.4.2022.

32.V bodoch 20 a nasl., odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie vyhodnotenie skutkového stavu veci,
čo sa týka uzatvorenej zmluvy o pôžičke, ako aj uznania dlhu, na čo poukazoval aj žalovaný v podanom
odvolaní, keďže do doby vydania prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie bola sporná skutočnosť
odovzdania peňazí, pričom po zrušení veci odvolacím súdom je zjavné, že v znení intencií odvolacieho
súdu podľa § 391 ods. 2 CSP súd prvej inštancie dôvodne vyhodnotil aj dôkaz predloženia a preukázania

poskytnutia finančných prostriedkov vo výške 6.000 eur žalobkyne žalovanému výpisom z účtu.

Podľa odvolacieho súdu nedošlo v tomto smere k zmene skutkového stavu so zreteľom na podstatné
skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie vo veci, a preto procesne správne súd prvej inštancie v
spore nerozhodol o zmene žaloby v zmysle § 140 ods. 2 CSP, keďže zmenou žaloby je návrh, ktorým

sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena
alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon
žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 140 CSP).

V danom prípade nedošlo k rozšíreniu uplatneného práva, nakoľko po vydaný zrušujúceho uznesenia
odvolacím súdom a konaním súdu prvej inštancie, uplatnený nárok a jeho výška ostala nezmenená, a
to titulom ústnej pôžičky realizovanej prevodom z bankového účtu osvedčenej uznaním dlhu, ktorej aj
žalovaný splácal vo forme splátok a sčasti aj poskytnutý a uznaný dlh zaplatil, a keďže ho nezaplatilriadne a včas v dohodnutých splátkach, ktoré preukazuje žalobkyňa poskytnutými sumami zo strany
žalovaného na jej účet, čo žalovaný ani nepopieral, berúc do úvahy aj jeho výpoveď na pojednávaní, kde
uviedol, že „vedel čo podpisuje a splátky realizoval do stanovenej lehoty“, by podľa odvolacieho súdu

nebolo so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania, ako aj spravodlivého konania a rozhodovania
v spore, ak by súd prvej inštancie neprihliadol na preukázanie doposiaľ tvrdených skutočností v znení
ich len osvedčenia výpisom z bankového účtu na účet žalovaného prevodmi zo dňa 25.7.2017 a dňa
26.7.2017, v nadväznosti aj na vykonanie úkonu uznania dlhu zo dňa 16.7.2017, berúc do úvahy aj
realizáciu splátok zo strany žalovaného, a to prvou splátkou dňa 15.9.2017, 15.10.2017, 15.11.2017 a

so splatením dlžnej sumy koncom decembra 2017 v sume 5.250 eur, pričom v konaní bolo jednoznačne
preukázaná úhrada časti záväzku žalovaného v dňoch 18.9.2017, 17.10.2017, 17.11.2017, 17.1.2018
vo výškach 250 Eur a poslednou splátkou dňa 17.5.2018 v sume 100 Eur, čo jednoznačne preukazuje
aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v spore.

33. Poskytnutím sumy vo výške 6.000 eur žalobkyňou žalovanému, a jej neuhradením žalovaným riadne

a včas, sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením celého dlhu, a preto súd prvej inštancie vecne
správne rozhodol s tým, že sa taktiež správne vysporiadal s námietkou žalovaného, že „francúzsky jazyk
neovláda, keďže nevie čítať a písať po francúzsky“, čím by mal byť uzavretý právny úkon titulom pôžičky
absolútne neplatný, keďže to odporuje skutočnosti, ktorú uviedol žalovaný v rámci svojej výpovedi na
pojednávaní v znení aj predložených správ žalovaného žalobkyni.

34. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie konal v intenciách odvolacieho súdu v
zmysle § 391 ods. 2 CSP a preto v danom prípade nejde o porušenie práva na spravodlivý proces
zo strany žalovaného ,so zreteľom na koncentráciu konania v znení procesného pochybenia ak súd
nerozhodol o zmene žaloby v zmysle § 140 ods. 2 CSP, keďže formalizmus pri posudzovaní právnych

úkonov nie je namieste , keďže po predložení výpisu z účtu žalobkyne o prevedení na účet žalovaného
prevodmi zo dňa 25.7.2017 a dňa 26.7.2017, došlo jednoznačne k preukázaniu odovzdaniu peňazí zo
sféry žalobkyne žalovanému, čím je relevancia procesných prostriedkov v rámci učineného procesného
útoku zo strany žalobkyne s odkazom na vyhodnotenie skutkového stavu veci titulom poskytnutej zmluvy
o pôžičke v zmysle § 657 OZ jednoznačne naplnená, berúc do úvahy aj zákonne učinený právny úkon v

zmysle § 558 Občianskeho zákonníka titulom uznania dlhu vyplývajúceho z uzavretej zmluvy o pôžičke,
keďže je len pravdepodobné, že dlh aj v čase uznania trval, čo bolo následne v konaní jednoznačné
s poukazom na neučinenie ďalších dohodnutých splátok aj preukázané, a čo žalovaný ani v konaní
nepopieral, čím jednoznačne nemôže byť, vzhľadom k tejto skutočnosti dôvodne naplnená námietka
premlčania zo strany žalovaného( § 107 ods.1 OZ),nakoľko neuhradením splátok v lehote splatnosti

dlhu , do 1.1.2018 a podania žaloby dňa 22.3.2019 , neuplynula dvojročná subjektívna lehota.

35. Žalovaný, okrem svojich účelových tvrdení v konaní, žiadnymi dôkaznými prostriedkami nevyvrátil
neposkytnutie pôžičky vo výške 6.000 Eur, ktorú aj do určitej doby žalovaný riadne splácal a nakoniec
aj svoj dlh žalobkyni titulom uznania dlhu a potvrdil, pričom svoj podpis na uznaní dlhu nepopieral a vo

svojej výpovedi len potvrdil, že vedel čo podpisuje, čím vyvrátil svoje nasledujúce tvrdenie o tom, že
čítať a písať po francúzsky nevie.

36. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam sú tak odvolacie námietky žalovaného v celom rozsahu
právne nedôvodné, a preto odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1

CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.

37.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania proti plne neúspešnému žalovanému, pričom o výške priznaného

nároku rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).