Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124342166
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124342166.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci
žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52, Sučany, IČO: 50 387 189, právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036
01, Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom Štefanovičova 4, 816 23, Bratislava - Staré mesto, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie
384,97 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 20.
novembra 2024 č. k. 10C/93/2024-175, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a IV. p o t v r d z u j e .

II.
Vo výroku II. z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 329,97
Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 6.12.2023 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol (výrok II.).
O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 5/7-ín celkovo vzniknutých trov konania žalobcu (výrok III.) s tým, že o výške náhrady
trov konania žalobcu rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (výrok IV.).

2.
Súd prvej inštancie nároky žalobcu posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“).
Vychádzal z toho, že medzi stranami sporu neboli sporné otázky priebehu a príčin dopravnej nehody
zo dňa 20.9.2023, ani zodpovednosť poistenca žalovanej za škodu spôsobenú A. B. na motorovom
vozidle Opel Zafira, rok výroby 2012, ev. č. C.. Jedinou spornou otázkou bola otázka dĺžky potrebného

nájmu náhradného motorového vozidla, ktoré si prenajal poškodený u žalobcu po dobu opravy tohto
motorového vozidla. Pri riešení tejto otázky, ktorú sa žalovaná strana snažila, pokiaľ ide o svoju
argumentáciu, riešiť pomocou predloženého odborného vyjadrenia znalkyne D. E. F. č. 18/2024 (ďalej
aj len „odborné vyjadrenie“), vychádzal z dokumentov, ktoré pripojil ešte do spisu žalobca, a tozákazkového listu a faktúry, ktorú vystavila firma Vemax s.r.o., t.j. servis, v ktorom bolo opravované auto
poškodeného, ale aj zo záznamu o priebehu opravy vozidla, ktorý tvoril prílohu pôvodne podanej žaloby
v upomínacom konaní.

Zo zákazkového listu, ktorý vystavil servis Vemax s.r.o. dňa 30.10.2023, bolo zistené, že vozidlo bolo
na opravu pristavené 30.10.2023 a to na opravu zadného nárazníka, ktorý vyžadoval lakovanie. Podľa
faktúry vystavenej servisom Vemax s.r.o. č. 22370279 oprava bola ukončená 9.11.2023, keď bola
vystavená faktúra na celkovú sumu 344,46 Eur. Je zrejmé potom aj z korešpondencie, ktorú pripojila ako
elektronickú korešpondenciou medzi servisom a ňou žalovaná, že žalovaná ešte dňa 9.11.2023 poslala

poistné plnenie servisu a samotnému poškodenému B. listom z 9.11.2023 oznámila, že 9.11.2023
ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého mu v prílohe predkladá výpočet výšky poistného
plnenia.

Pokiaľ ide o dĺžku opravy vychádzal aj zo záznamu o priebehu opravy vozidla (č.l. 11), ktorý vystavil
servis a z ktorého vyplýva, že servis prijal vozidlo 30.10.2023, dňa 31.10.2023 bol nárazník zaslaný

do lakovne, z dôvodu sviatku (1.11.2023) začala lakovňa pracovať až 2.11.2023, avšak 6.11.2023
bolo zistené odlepovanie farby od podkladu, teda následne musel byť nárazník znova obrúsený a
opätovne lakovaný. Dňa 8.11.2023 nárazník skompletizovali a 9.11.2023 servis vystavil faktúru. Podľa
odbornéhovyjadreniapredloženéhožalovanousprihliadnutímkcelkovémuprocesuopravyvozidlaOpel
v autoopravovni je možné považovať z technického hľadiska za primeranú dĺžku opravy vozidla Opel v

rozsahu, ako bolo poškodené pri škodovej udalosti dňa 20.9.2023 v úrovni cca 5 pracovných dní. Zistil
však, že znalkyňa pri vyhotovovaní tohto úkonu nevychádzala zo záznamov servisu o priebehu opravy,
ktorý pripojil žalobca k žalobe. Odborné vyjadrenie bolo totiž spracované k 6.6.2024, teda ešte skôr, ako
žalobca podal žalobu na upomínací súd.
Medzi stranami sporu nebola sporná ani tá skutočnosť, že poškodený si dňa 30.10.2023 prenajal

zmluvou o prenájme vozidla č. 657/604 u žalobcu náhradné vozidlo Nissan Qashqai na dobu počas
opravy, pričom toto náhradné vozidlo vrátil 10.11.2023, keď si podľa záznamu na nájomnej zmluve
poškodený prevzal svoje opravené vozidlo zo servisu. Následne žalobca vyúčtoval poškodenému
nájomné faktúrou č. 230673, vyhotovenou 9.11.2023 na prenájom náhradného vozidla za 12 dní od
30.10.2023 do 10.11.2023. Suma prenájmu predstavovala 659,95 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky

uzavretou podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka poškodený konštatujúc peňažnú pohľadávku
voči žalovanej vo výške nákladov na prenájom náhradného vozidla v sume 659,95 Eur postúpil
túto pohľadávku za odplatu vo výške 659,95 Eur na žalobcu, pričom v tejto zmluve sa konštatovala
pohľadávka žalobcu titulom nájomného za náhradné motorové vozidlo v sume 659,95 Eur a postupca
(poškodený) a žalobca ako postupník si svoje vzájomné pohľadávky zmluvou z 10.11.2023 započítali

(postupcapohľadávkunaodplatuvovýške659,95Eurapostupníkpohľadávkunazaplatenienájomného
nanáhradnémotorovévozidlovsume659,95Eur).Skutočnosťpostúpeniaoznámilpoškodenýpoisťovni
listom z 10.11.2023 a poisťovňa informovala listom z 20.11.2023 už žalobcu ako postupníka, že
20.11.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorej poskytuje poistné plnenie - prepláca
náklady za prenájom náhradného motorového vozidla za 5 dní, čo považuje za primeranú dobu

na zapožičanie náhradného vozidla. Bolo teda zrejmé, že poisťovňa nenamietala aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu na uplatňovanie pohľadávky vzniknutej titulom nájomného za prenájom náhradného
motorového vozidla, avšak spochybňovala dĺžku potrebného prenájmu a to na základe spochybnenia
dĺžky doby potrebnej na vykonanie opravy motorového vozidla poškodeného.

Pri posudzovaní nároku žalobcu vychádzal zo zistenej dôkaznej situácie a dospel k presvedčeniu, že
poškodený dôvodne mal svoje poškodené motorové vozidlo v autoservise od 30.10.2023 do 9.11.2023,
keď oprava jeho poškodeného motorového vozidla bola ukončená. Bez ohľadu na to, ako sa vyjadril
k dĺžke opravy znalec žalovanej, dospel k záveru aj v súvislosti so zistením komplikácií, ktoré sa
vyskytli počas opravy a vyplývali zo záznamu o postupe opravy, ktorý vypracoval servis, že nejde o

neprimerane dlhú opravu v období, do ktorého spadali tri dni pracovného pokoja (1.11.2023 a víkend
4.11. až 5.11.2023). Naviac sa pri lakovaní vyskytli komplikácie, ktoré si vyžadovali znova vykonanie
niektorých prác pri oprave poškodeného nárazníka. Podľa presvedčenia súdu poškodený nemal šancu
dĺžku opravy ovplyvniť. Z dotazníka, ktorý vyplnil, vyplynulo, že auto pristavil po vzájomnej dohode so
servisom, teda snažil sa zabrániť prieťahom a zbytočnému ponechaniu motorového vozidla v servise.

Čo ale žalujúca strana nepreukázala, bola skutočnosť, prečo, ak poisťovňa poškodeného aj servis už
9.11.2023 informovala o poskytnutí poistného plnenia, teda preplatení faktúry servisu v plnom rozsahu,
poškodený prevzal svoje opravené motorové vozidlo zo servisu až deň neskôr, teda 10.11.2023 a v tento
deň aj vrátil prenajaté náhradné motorové vozidlo žalobcovi.Mal za to, že poškodený mal objektívnu možnosť užívať svoje opravené motorové vozidlo už od
9.11.2023, servisom mal byť o tom informovaný, keďže aj samotná poisťovňa komunikovala so servisom

už 9.11.2023 o tom, že jeho faktúru uhradí a toho istého dňa 9.11.2023 o poskytnutí poistného
plnenia informovala aj samotného poškodeného. Keďže žalujúca strana, na ktorú bola postúpená
pohľadávka poškodeného vo vzťahu k poisťovni, nepreukázala dôvodnosť používania náhradného
motorového vozidla do 10.11.2023 v príčinnej súvislosti s prevzatím opraveného motorového vozidla
poškodeného rovnako v deň 10.11.2023, teda až jeden deň po zavŕšení opravy zo servisu, považoval

prenájom náhradného motorového vozidla za deň 10.11.2023 za nedôvodný. Nájomné za tento deň ako
náklad, ktorý vznikol poškodenému, nebol preukázaný ako náklad v príčinnej súvislosti s poškodením
motorového vozidla poistencom žalovanej.

Preto považoval za náklady, ktoré poškodenému vznikli v príčinnej súvislosti s poškodením jeho
motorového vozidla na prenájom náhradného vozidla, za dôvodné len za dobu do 9.11.2023 a

nedôvodný považoval náklad, ktorý mu vznikol za jeden deň prenájmu, teda náklad vo výške 54,995
Eur. Na základe uvedeného ustálil, že poškodenému vznikla pohľadávka len v rozsahu 604,95 Eur a len
v takejto výške mohol svoj dôvodný nárok na náhradu škody zákonne postúpiť na žalobcu. Ak potom
poisťovňa žalobcovi plnila sumu 274,98 Eur, dlhuje mu ešte rozdiel v sume 329,97 Eur a k takejto sume
súd žalovanú zaviazal.

Náhradu trov poskytnutú prevažne úspešnému žalobcovi pomerne krátil v závislosti od úspechu
a neúspechu v konaní (žalobca bol neúspešný približne 1/7-iny nároku a úspešný v rozsahu 6/7 – čistý
úspech predstavuje 5/7.)
3.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie, čo do výrokov I. a III., v zákonom stanovenej lehote podala
odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu
zamietne v celom rozsahu a prizná jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% alternatívne, aby
rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Podanie odvolania odôvodnila dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

Namietala, že súd prvej inštancie dospel vo výroku I. rozsudku k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď
pri posudzovaní primeranej dĺžky opravy úplne opomenul predložené Odborné vyjadrenie č. 18/2024
a rozhodol len na podklade vyjadrenia autoservisu vykonávajúceho opravu. Konajúci súd rozhodol v
prospech žalobcu aj napriek skutočnosti, že autoservis vo svojom vyjadrení k dĺžke trvania opravy
jasne uviedol, že oprava vozidla sa predĺžila s ohľadom na nesprávne nanesenie farby zamestnancami

autoservisu a potrebu opätovného lakovania poškodených častí vozidla. Súd prvej inštancie úplne
opomenul ňou predložené Odborné vyjadrenie č. 18/2024 bez toho, aby uviedol konkrétne okolnosti,
ktoré ho viedli k takémuto postupu, a následnému rozhodnutiu uvedenému vo výrokovej časti rozsudku,
čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť.

Aj napriek skutočnosti, že náhrada škody sa má posudzovať z hľadiska účelnosti a primeranosti, súd
prvej inštancie úplne opomenul toto hľadisko a nesprávne právne posúdil okolnosti prípadu, a to bez
prihliadnutia na právne predpisy a ustálenú rozhodovaciu prax súdov.

Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s jej argumentáciou, v ktorej poukázala na

skutočnosť, že poškodený splnomocnil autoservis na všetky úkony vo vzťahu k oprave vozidla. Konajúci
súd poukázal len na to, že poškodený nemal šancu dĺžku trvania opravy ovplyvniť. Súd sa však
nevysporiadal so situáciou, že splnomocnením autoservisu na riešenie škody, poveril poškodený taký
subjekt, ktorý vedel priamo ovplyvniť dĺžku trvania opravy poškodeného vozidla. Je nesporné, že právne
posúdenie súdu nie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, keď nezohľadňuje prechod

práv a povinností na splnomocnený subjekt.
Podľanejneobstojízáver,žepoškodenémuprináležínáhradaprenájmuzanájomnáhradnéhovozidlaza
akokoľvek dlhú opravu vozidla, ktoré malo zanedbateľné poškodenia, keďže nájom náhradného vozidla
musí by vynaložený účelne a v nevyhnutnej miere.

V ďalšom uviedol, že Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 7Cdo/173/2020 zo dňa 31.1.2022 odmietol
dovolanie žalobcu, a to z dôvodu, že sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Prešove
prezentovanom v rozsudku sp. zn. 4Co/102/2018 zo dňa 11.4.2019, podľa ktorého „(Odvolací
súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, kedy) súd prvej inštancie poukázal na zákonnépredpoklady pre uplatnenie zodpovednosti za škodu s tým, že uviedol, že užívanie náhradného
vozidla musí byť objektívnou nevyhnutnosťou, pri rozsahu náhrady škody je základným kritériom aj
určenie rozsahu náhrady t.j. účelnosť a nevyhnutnosť vynaložených nákladov pri ktorom sa posudzuje

napríklad porovnateľnosť prenajatého náhradného vozidla s poškodeným vozidlom, cena a doba trvania
prenájmu.... V zmysle judikátu č. 7/1992 je z hľadiska náhrady škody potrebné zvažovať, či a v
akom rozsahu bolo vypožičanie vozidla za úplatu s ohľadom na okolnosti daného prípadu skutočne
nevyhnutným dôsledkom danej poistnej udalosti"
Mala za to, že nie je na mieste priznávať poškodeným subjektom nájom náhradného vozidla v akejkoľvek

dĺžke, keďže spoločnosti zaoberajúce sa prenájmom náhradných vozidiel zjavne parazitujú na systéme
povinného zmluvného poistenia. Neprimerane dlhým nájmom náhradného vozidla sa navyšujú náklady
do takej výšky, ktorá mnohokrát prevyšuje náklady za samotnú opravu poškodeného vozidla, ktoré má
mnohokrát len nepatrné poškodenia. Obchodná spoločnosť Setcar sk, a.s., ktorá je zároveň žalobcom
v tomto súdnom spore, láka svojich potenciálnych klientov na to, že náhradné vozidlo im poskytnú bez
akejkoľvek finančnej účasti klienta po dopravnej nehode. Už pri získavaní klienta sa teda spoločnosť

SetCar sk, a.s. uchyľuje ku klamlivým obchodným praktikám a zavádza poškodené subjekty poistných
udalostí.
Na túto skutočnosť poukázal aj Okresný súd Martin, ktorý v rozsudku sp. zn.: 10C/91/2024 zo dňa
6.11.2024, ktorým zamietol žalobu rovnakého žalobcu SetCar sk, a.s..
4.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej stotožniac sa s napadnutým rozhodnutím, poukázal na
to, že súd pri svojom rozhodovaní žalovanou predložené odborné vyjadrenie neopomenul (bod 31.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Správnosť konštatovania súdu prvej inštancie obsiahnutého
v bode 31. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva aj zo samotného odborného vyjadrenia,
v ktorom nie je ani len zmienka o zázname servisu z priebehu opravy. V prípade, kedy je v konaní

predložený konkrétny dôkaz ohľadom priebehu opravy a jej dĺžky, a to záznam servisu o priebehu
opravy, súd tento uprednostní pred všeobecným a hypotetickým odborným vyjadrením predloženým zo
strany žalovanej, v ktorom sa znalec priebehom konkrétnej opravy vôbec nezaoberal, a v ktorom znalec
vôbec neposudzoval „primeranosť“ dĺžky opravy s ohľadom na konkrétne skutočnosti, ktoré nastali pri
vykonávaní opravy.

Napadnuté rozhodnutie dáva adresátom v uspokojivej kvalite odpoveď na otázku, prečo bolo rozhodnuté
tak ako bolo rozhodnuté, keďže z neho jednoznačne vyplýva myšlienkový postup súdu pri rozhodovaní
a to konkrétne z bodu 33. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
Súd prvej inštancie riadne a presvedčivo zdôvodnil, prečo na odborné vyjadrenie predložené žalovanou
neprihliadal. Rovnako tak ako súd riadne zdôvodnil prečo dospel k záveru, že nájom náhradného vozidla

od 30.10.2023 do 09.11.2023 bol dôvodný, nutný a účelný, zdôvodnil aj prečo nájom za deň 10.11.2023
za dôvodný, nutný a účelný nepovažoval.
Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/77/2019 zo dňa 24.10.2019, nutnosť a
účelnosť vynaložených nákladov v spojení so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu
opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovanej, bola

žalobcom preukázaná. Poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu z titulu poistnej udalosti nemohol
svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto náklady spojené so
zabezpečením tohto náhradného vozidla patria do oprávneného nároku poškodeného. Poškodený bol
nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu,
keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá

na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného
motorového vozidla.
Poškodený účelne využíval náhradné motorové vozidlo počas obdobia, kedy sa jeho vozidlo nachádzalo
v servise za účelom opravy v dôsledku škodovej udalosti, ktorú nezavinil on, ale klient žalovanej.
S poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/81/2021 zo dňa 30.11.2021 a

Krajského súdu v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 7Co/105/2024, ako i rozsudok Krajského súdu Žilina sp.
zn. 13Cob/121/2017 zo dňa 24.01.2018 uviedol, že poškodený nedokáže nijakým spôsobom ovplyvniť
dĺžku opravy motorového vozidla
Poškodený sa ako vlastník vozidla obrátil na autorizovaný servis vlastnej značky vozidla, čo samo
o sebe predpokladá záruku rýchleho a kvalitného vyhotovenia opravy odborným personálom za

zachovaniatechnologickýchpostupovdanejznačkyvozidla.Akbydanýservisnebolschopnýdodržiavať
prísne pravidlá stanovené dílerom predmetných vozidiel na území SR, nemohol by dostať označenie
autorizovaný servis. Z uvedeného teda vyplýva, že ak sa poškodený dohaduje o možnom termínezačiatku opravy s autorizovaným servisom, je zrejmé, že na danom mieste a v danom čase bude oprava
vykonaná čo možno najrýchlejšie, ale najmä kvalitne.
K argumentácii žalovanej, podľa ktorej poškodený splnomocnil autoservis na všetky úkony vo vzťahu

k oprave vozidla uviedol, že splnomocnenie, ktoré do konania preložila žalovaná podaním zo dňa
18.10.2024 nie je vypísané, teda na ňom absentujú všetky podstatné údaje. Tvrdenie žalovanej, že
by poškodený splnomocnil autoservis na vykonávanie všetkých úkonov vo vzťahu k oprave vozidla
a likvidácii poistnej udalosti, nie je pravdivé, nakoľko v uvedenom splnomocnení je uvedené, že je
udelenélennakomunikáciuspoisťovňou.Pokiaľžalovanáargumentovalatým,že„to,žeautoservis,ako

zástupca poškodeného, mal vedomosť o ukončení opravy ako o významnom momente pre likvidáciu
poistnej udalosti a neinformoval o tom poškodeného, nemôže byť na škodu žalovanej“, takto uvedená
argumentácia smerovala výlučne k preukázaniu neúčelnosti užívania náhradného vozidla aj v deň
10.11.2023, pričom v tejto časti súd žalobu zamietol a žalovaná bola v tejto časti úspešná. Žalovaná vo
svojej predchádzajúcej argumentácii vôbec neuvádzala tvrdenia, ktoré teraz uvádza v odvolaní a síce,
že splnomocnením autoservisu na riešenie škody, poveril poškodený taký subjekt, ktorý vedel priamo

ovplyvniť dĺžku trvania opravy poškodeného vozidla. Pokiaľ žalovaná namieta, že súd poukázal len na
to, že poškodený nemal šancu dĺžku trvania opravy ovplyvniť, žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal
a ani netvrdil opak, teda, že by poškodený mal nejakú možnosť ovplyvniť dĺžku opravy.
Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nikde neuviedol záver, že by poškodenému prináležala
náhrada prenájmu za nájom náhradného vozidla za akúkoľvek dlhú opravu vozidla, riadne však

zdôvodnil z akých dôvodov považoval dĺžku nájmu za primeranú.
K poukazu žalovanej na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/173/2020 dal do pozornosti,
že dôvodom odmietnutia dovolanie bola jeho neprípustnosť, pričom dovolací súd nikde v rozhodnutí
neuvádza, že by sa stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu.
Argumentáciu žalovanej ohľadom prenájmu vozidla bez finančnej účasti je nutné považovať za účelovú

obranu s cieľom vyhnúť sa povinnosti uhradiť poistné plnenie. Poškodený po dopravnej nehode má
nárok na nájom náhradného vozidla a rovnako tak má nárok na to, aby poisťovňa vinníka tieto náklady
preplatila, nakoľko poškodený sa do uvedenej situácie dostal nie z vlastnej viny, ale z viny klienta
poisťovne.

5.
Žalovaná v replike zotrvávajúc na odvolacích dôvodoch uviedla, že súd prvej inštancie zároveň
porušil jej právo na spravodlivý proces, keď sa nijakým spôsobom nevysporiadal s jej argumentáciou
a predloženými dôkazmi vo vzťahu k posúdeniu primeranosti dĺžky opravy, pojazdnosti vozidla a
plnomocenstvom autoservisu na konanie v mene poškodeného. V nadväznosti na uvedené poukázal na

uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.: 11Co/38/2024 zo dňa 20.11.2024 akcentujúcom nutnosť
(ne)spochybniť časové údaje uvedené v odbornom vyjadrení. Už v podaní zo dňa 06.02.2024, spolu
s ktorým predložila uvedené odborné vyjadrenie, namietla, že vozidlo bolo pojazdné, s čím sa však
súd nijakým spôsobom nevysporiadal. Namietala, že súd prvej inštancie nevyhodnotil všetky dôkazy
vo vzájomných súvislostiach, dôsledne sa nevysporiadal s jej relevantnou argumentáciou, a to najmä

otázkou nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla tak z hľadiska toho, že poškodené vozidlo
malo byť pojazdné, ako aj z hľadiska toho, že išlo o firemné vozidlo a náhradné vozidlo bolo prenajaté
aj počas sviatkov.
Vo vzťahu k námietke žalobcu, že plnomocenstvo zo dňa 16.10.2023 nie je vyplnené, uviedla, že do
konania bolo z jej strany predložené riadne vyplnené plnomocenstvo. Je možné, že v dôsledku tvorby

kópií súdom sa viditeľnosť zhoršila na vyhotovení doručenom žalobcovi. Čitateľnosť dôkazu alebo jeho
nevyplnenie, nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie zo strany žalobcu nijako spochybnené, ide
teda o novoty v odvolacom konaní. Plnomocenstvo má vplyv na celkový vzťah medzi autoservisom a
klientom, ktorý má následne dosah na jej vzťah so žalobcom.
6.

Žalobca v duplike opakujúc svoju predchádzajúcu argumentáciu obsiahnutú vo vyjadrení k odvolaniu
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/34/2024 zo dňa 15.10.2024,
podľa ktorého „Odborné vyjadrenie č. 43/2023 znalca Automotive Solution4u, s.r.o., Bratislava, ktoré
vypracoval na objednávku žalovanej znalec vo veci posúdenia časového rozsahu opravy predmetného
motorového vozidla podľa názoru odvolacieho súdu nemôže zásadným spôsobom zvrátiť zistený

skutkový stav, a to trvanie opravy predmetného vozidla v servise Lion Car, s.r.o. za stavu, že v
konaní nebolo preukázané konanie, ktoré by malo za následok predlžovanie opravy predmetného
motorového vozidla, čo v konaní preukázané nebolo, pričom je potrebné uviesť, že odborné vyjadrenie
je s prihliadnutím na konkrétne skutkové zistenia v zásade do značnej miery hypotetické.“Nestotožnil sa ani s tvrdením žalovanej, že by sa súd nemal vysporiadať s predloženými dôkazmi vo
vzťahu k posúdeniu primeranosti dĺžky opravy, keďže súd prvej inštancie tak učinil v bodoch 33. a 34.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Preto mu nie je zrejmé, čím mal súd vo vzťahu k žalovanej

porušiť právo na spravodlivý súdny proces, ak sa „nevysporiadal“ s argumentáciou týkajúcou sa
plnomocenstva autoservisu, keď uvedeným plnomocenstvom sa žalovanej snažil preukázať neúčelnosť
nájmu za deň 10.11.2023, v čom dal súd žalovanej napokon za pravdu a stotožnil sa s jeho
argumentáciou.
7.

Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok v napadnutej
časti v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
8.
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností

zadokumentovaných v spise dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver
a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu viazanosti odvolacími

dôvodmi poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
9.
V súdenej veci bola podstata odvolacej argumentácie žalovanej strany založená na tvrdení, že súd prvej
inštancie neprihliadol na ňou predložené Odborné vyjadrenie č. 18/2024, čím mal súd prvej inštancie
k nesprávnym skutkovým zisteniam o okolnostiach vzniku nároku na náhradu škody vo forme náhrady

nájmu za náhradné vozidlo poškodenému subjektu.

10.
K takto formulovanému odvolaciemu argumentu odvolací súd uvádza, že je v rozpore s faktickým
stavom, keďže ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 31.), na čo poukázala i žalujúca

strana, súd prvej inštancie sa predmetným odborným vyjadrením zaoberal a vysvetlil, prečo pri svojom
rozhodovaní nevychádzal zo záverov odborného vyjadrenia predloženého žalovanou. Obdobný záver
platí aj vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke, podľa ktorej sa súd prvej inštancie nevysporiadal
kvalifikovane s námietkami vo vzťahu k zastúpeniu poškodeného.
11.

V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že nevidí dôvod pre zmenu (svojho) ustáleného právneho
záveru, ktorý korešponduje určujúcim úvahám Ústavného súdu SR vysloveným v jeho náleze sp. zn.
III. ÚS 602/2022 dňa 16. februára 2023, v zmysle ktorých „Účelom náhradného motorového vozidla
je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo“., resp. že

„účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu
opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry
poškodeného na ďalšie používanie.“
12.
Vo vzťahu k nosnej odvolacej námietke akcentujúcej vlastné odborné vyjadrenie žalovanej ohľadne

dĺžky opravy vozidla (hoci ide o predpoklad dĺžky opravy „z technického hľadiska“, s následným
odhadomvpodobevšeobecnéhostanoveniačasovejrezervyúvahou)upriamujeodvolacísúdpozornosť
žalovanej na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025 dňa 06.08.2025. V rámci neho Ústavný
súd SR vytkol príslušnému súdu nerešpektovanie/odklon od jeho skorších záverov (t.j. predovšetkým
od vyššie označeného nálezu III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023), keď všeobecný súd

(v obdobnej veci) za podstatnú dobu považoval nevyhnutnú dobu opravy na podklade žalovanou
stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu (t. j. taktiež v zmysle
žalovanou predloženého odborného vyjadrenia, ako je tomu i v súdenej veci).
13.
Ústavný súd SR vo vyššie označenom náleze okrem iného uviedol:

„34. Nosnou (ťažiskovou) otázkou v tu prejednávanej veci súvisiacou s predmetom súdnej ochrany je
otázka uplatnenia nároku z hľadiska podmienok podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“) upravujúceho
priamy nárok poškodeného (náhrada škody) v spojení s § 442 Občianskeho zákonníka (náhrada škody)
tak, ako je špecifikovaný v bode 28 tohto nálezu (náhrada za nájom náhradného motorového vozidla).

35. Ústavný súd už v skutkovo a právne obdobných prípadoch, na ktoré v bodoch 11 a 23 tohto nálezu
poukazuje aj samotná sťažovateľka, konštatoval, koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že
účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody,
ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje

vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného
vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok
(III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024).

36. Vo veci sp. zn. III. ÚS 602/2022 sa ústavný súd vyjadril stotožňujúco s názorom vo veci konajúceho
odvolacieho súdu, podľa ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká

momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené
vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.

37. Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024) ústavný súd akcentoval

porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci
ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti
užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených
nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom
ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o

ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona
o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne
pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (m.
m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024).

38. Dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v
okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej
udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať
hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K

obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára
2021 (m. m. III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024).

39. Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku už vymedzené závery nerešpektoval a pri

rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla považoval za podstatnú
nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to na podklade žalovanou
stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so
žalovanou predloženým odborným vyjadrením. Odôvodnenie krajského súdu je tak v protirečení s
ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného motorového

vozidla (bod 35 tohto nálezu), ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla (bod 36 tohto
nálezu) a v neposlednom rade aj primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla,
ktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla (bod 37
tohto nálezu)....“
14.

Odvolací súd uzatvára, že stanovenie nevyhnutnej doby opravy poškodeného motorového vozidla nie
je kritériom pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla, ktorý
záver jednoznačne rezultuje z vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025
zo dňa 06.08.2025. Z uvedeného dôvodu odborným vyjadreniam týkajúcim sa (následného) posúdenia
časového rozsahu opravy poškodeného motorového vozidla predkladaným žalovanou vo viacerých

obdobných prípadoch, nemožno vo vzťahu k posúdeniu primeranosti a účelnosti užívania náhradného
vozidla priznať žiadnu relevanciu.
15.Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie obsahuje náležité vysvetlenie
dôvodov, na ktorých konajúci súd založil svoje rozhodnutie. V nadväznosti na uvedené odvolací súd
poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria

jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové
a právne závery súdu prvého stupňa.
16.
V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ústavného súdu platí, že sa síce
nevyžaduje, aby na každý argument strany, teda aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998); a na
tieto argumenty žalovaná dostala dostatočnú odpoveď zo strany napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie.Naviacodôvodneniesúdnehorozhodnutiavopravnomkonanítedanemáodpovedaťnakaždú

námietkualeboargumentuvedenývopravnomprostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznam
pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (napr. uznesenia sp.zn. II. ÚS 78/05, IV. ÚS
342/2010).

17.
Odvolací súd akcentuje, že len sama polemika s rozhodnutím súdu prvej inštancie alebo prosté
spochybňovanie správnosti rozhodnutia súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom
posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Do
práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným

súdom úspešná, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal
a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou
a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.
ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Porušením práva na spravodlivý proces nie je iné

hodnotenie vykonaných dôkazov súdom, než aké sú predstavy strany, resp. strán sporu.
18.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
I. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci
samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok III.), ktorý plne zodpovedá vzájomnému

procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným. Vo výroku II.
odvolaním nenapadnutom zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
19.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na

ich náhradu v plnom rozsahu (t.j. v rozsahu 100 %) proti žalovanej, ktorá vo veci podaného odvolania
úspech nemala. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

20.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Krajský súd v Žiline dňa 27. augusta 2025

Mgr. Mária Kašíková
predsedníčka senátu

Rozhodnutie nemohla podpísať pre neprítomnosť, z dôvodu čerpania dovolenky (§ 394 ods. 2 CSP)

Mgr. František Dulačka

člen senátu

JUDr. Zuzana Krivdová

členka senátu

(sudkyňa spravodajkyňa)