Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324200873
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324200873.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci manželky: A. B., C. D.,
občan Slovenskej republiky, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. D. X, XXXXX A. F. G. G. - C., Nemecko,
zastúpená JUDr. Beátou Hruškovou, PhD., LL.M, MBA, advokátkou so sídlom Štefánikova 30, 949 01
Nitra, a manžela: H. B., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, trvale bytom E. D. X, XXXXX
A. F. G. G. - C., Nemecko, teraz bytom I. XXX, J., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf,
s.r.o., so sídlom Hlavná 949/53, 924 01 Galanta, o návrhu manželky na rozvod manželstva, na odvolanie
manžela proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 07.11.2024, č.k. 32P/31/2024-159, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 07.11.2024 č.k. 32P/31/2024-159 vo výroku I. rozviedol
manželstvo H. B., narodeného XX.XX.XXXX a A. B., C. D., narodenej XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa
24.11.2017 na Matričnom úrade Vilshofen an der Donau v Nemeckej spolkovej republike, zapísané v
knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Bratislava, vo zväzku
OM/117, ročník 2017, strana 58, poradové číslo 115. II. Žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na

náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 1, čl. 4, § 18, § 22, § 23 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon
o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“) a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh
je dôvodný. Poukázal na hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva, keď Zákon o rodine vyžaduje
určitý kvalifikovaný stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi. Kvalifikovanosť rozvratu manželstva je
daná nie len dĺžkou a intenzitou, ale i skutočnosťou, že v dôsledku tohto rozvratu manželia spolu nežijú.

Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale aj majetkového spoločenstva,
t.j. spoločné zdieľanie radostí, ale aj problémov, spoločné trávenie voľného času, osobná starostlivosť
o druhého manžela, ktorí si majú byť navzájom oporou, spoločná starostlivosť o deti, spoločné
nakladanie s finančnými prostriedkami a pod. Ak zákon predpokladá povolenie rozvodu v prípadoch,
kde nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia znamená to preukázať definitívne ukončenie
osobného spoločenstva manželov bez nádeje na zmierenie manželov. Uvedený stupeň narušenia
vzťahov medzi manželmi deklarovala navrhovateľka, a manžel tento rozvrat nijakým spôsobom

nerozporoval. Konštatoval, že manžel rovnako uviedol, že medzi manželmi pretrváva nezhoda a konflikt.
Rozdielnosťvargumentáciiodporcuspočívalavtom,žeposkytolsvojuholpohľadunadôvodyexistencie
nezhôd (najmä finančné dôvody a nezhody s rodinnými príslušníkmi manželov). Súd prvej inštancie
mal preukázané, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva,resp. rodiny založenej manželstvom. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené,
nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2023, nevedú intímny život a obnovenie manželského
spolužitia obaja úplne vylúčili. Z prejaveného postoja manželov na pojednávaní usúdil, že vylučujú

možnosť obnovenia manželského spolužitia z dôvodu výrazných dlhodobých konfliktov medzi nimi,
silnej nedôvery a ochladenia vzťahov. Manžel svojím postojom nenaznačoval možnosť nápravy alebo
obnovy manželského vzťahu. Konštatoval, že v konaní zistil, že na území Nemecka prebiehajú alebo
prebehli konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a vyporiadaní spoločného
majetku manželov. Tieto okolnosti jednoznačne naznačujú, že manželia už nemajú spoločné záujmy

a nevedia pokračovať v manželskom zväzku, ktorý je podmienený vzájomnou dôverou a spoločnými
cieľmi. Prihliadol aj na vyjadrenie manžela, ktorý uviedol, že má v úmysle podať návrh na rozvod aj v
Nemecku, čo preukázalo jeho záujem ukončiť manželstvo. Na základe vykonaného dokazovania, keď
nevidel možnosť obnovy manželského spolužitia, návrhu vyhovel.

3. Neprihliadol na námietku manžela k právomoci súdu rozhodovať vo veci rozvodu manželstva. Uviedol,

že v prípade, že má súd danú právomoc a bol podaný návrh, je povinný postupovať z úradnej povinnosti
na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
Súd postupuje pri námietke k právomoci súdu analogicky podľa § 42 Civilného sporového poriadku.
Danú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a ustálil, že má právomoc konať vo veci rozvodu manželstva.
Poukázal na ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého súd môže manželstvo na návrh niektorého z

manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa
čl. 3 písm. b) Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone
rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných
únosoch detí (prepracované znenie) vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú

právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia. Uviedol, že právne
záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej Únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky. Ustálil v zmysle uvedeného, že pri otázke právomoci sa postupuje podľa Nariadenia Rady
(EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach
a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie),

kedy platí, že vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského
štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia. Ak všeobecne záväzný právny predpis umožňuje
manželom podať návrh na rozvod v členskom štáte príslušníkmi ktorého sú, zastavenie tohto konania
z dôvodu nedostatku právomoci by bolo možné považovať za odňatie práva na spravodlivý súdny
proces, bez ohľadu na skutočnosť, či pôjde o bezdetný rozvod, resp. o rozvod manželstva, z ktorého

pochádzajú maloleté deti. K námietke manžela ohľadom právomoci súdu konať vo veci úpravy práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu konštatoval, že o tejto časti návrhu rozhodol uznesením č.k.
32P/31/2024-35 zo dňa 25.04.2024, ktorým konanie zastavil a vyhlásil, že nemá právomoc konať v časti
úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Danú námietku manžela preto
posúdil ako nedôvodnú. Navrhované dôkazy manželom na pojednávaní dňa 07.11.2024, konkrétne

správy zo sociálnych sietí zo strany manželky voči tretím osobám nevykonal z dôvodu, že v konaní
mal dostatočne preukázané výsluchom manželov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so
sobášnym listom, lustráciami, ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, že vzťahy
medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z hľadiska efektívnosti konania nevzhliadal

dôvod pre vykonanie ďalšieho dokazovania správami zo sociálnych sietí zo strany manželky voči tretím
osobám a uzavrel, že tieto k predmetu konania a rozhodovania nemajú relevanciu. O trovách konania
rozhodol v súlade s § 52 zák. č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu

v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhujúc napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1, písm. a), d) a h) z.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“). Namietal, že súd nemal dostatok
právomoci na rozhodnutie o rozvode manželstva. Uviedol, že podľa § 24 Zákona o rodine je súd povinný
v rozhodnutí o rozvode manželstva upraviť aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu. V tejto súvislosti poukázal na svoje vyjadrenie na pojednávaní konanom dňa 05.09.2024 a jeho
podanie zo dňa 28.08.2024, na ktoré odkazuje. Vyslovil názor, že manželstvo nebolo možné rozviesť
a návrh mal byť pre nedostatok právomoci postúpený do Spolkovej republiky Nemecko, čím by nedošlo
kodňatiuprávanasúdnuochranualebospravodlivýproces,naktorýodkazujesúdprvejinštancievbode29 odôvodnenia rozsudku. Namietal, že súd nemal oprávnenie na rozhodnutie o rozvode manželstva a
nemalmožnosť(oprávnenie)rozdeliťrozhodovanieorozvodeaorodičovskýchprávachapovinnostiach.
Mal za to, že súd rozhodnutím bez oboznámenia sa s obsahom spisového materiálu súdu Spolkovej

republiky Nemecko, z ktorého by pre neho vyplynulo ozrejmenie situácie a vzťahov medzi manželmi z
miesta ich pobytu, ktoré sú zásadné pre posúdenie vážnosti narušenia vzťahov (keď má za povinnosť
tieto zisťovať, avšak nie len z výpovedí účastníkov s ohľadom aj na maloleté dieťa pochádzajúce z
manželstva) si neobjasnil skutkový stav s náležitou starostlivosťou.

5. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhla
napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Mala za to, že súd prvej inštancie sa s dôvodmi uvedenými manželom
dostatočne vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia. Poukázala na bod 29 rozhodnutia, v ktorom súd
vyhodnotil námietku manžela ako nedôvodnú a ustálil, že má danú právomoc konať o návrhu na rozvod
manželstva, s čím sa plne stotožnila. Mala za to, že právomoc civilného súdu prejednať a rozhodovať
civilné spory sa prezumuje, teda právomoc je daná vo všetkých prípadoch súkromnoprávnych sporov

okrem tých, v ktorých právny predpis výslovne stanoví právomoc iného orgánu. Stotožnila sa s názorom
súdu prvej inštancie, že návrh na rozvod manželstva bol podaný samostatne a nie v spojení s návrhom
na úpravu rodičovských práv a povinností, ktoré sú už upravené. V tejto súvislosti poukázala na
predložené rozhodnutiesúduAmtsgerichtPassau,zn.5F38/24zodňa22.03.2024,ktorýmbolupravený
styku maloletej s manželom, teda otcom. Z uvedeného dôvodu úprava rodičovských práv a povinností

nie je predmetom konania a preto sa založenie miestnej príslušnosti súdu nemôže spravovať podľa
ustanovení týkajúcich sa posudzovania a založenia miestnej príslušnosti súdu tak, ako by v danej
veci figurovalo maloletého dieťaťa a potreba úpravy práv a povinností rodičov k nemu. Vo veci už
nie je potrebné vykonať šetrenie domácnosti a osobných a majetkových pomerov manželov, rodičov
maloletej, pretože v prípade rozvodu manželstva sa šetrenie nevykonáva. Poukázala na čl. 3 písm. b)

Nariadenia Rady EÚ 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a
vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (Brusel ii ter) vo veciach
rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi
príslušníkmi sú obaja manželia. Dala do pozornosti ust. § 92 CMP, podľa ktorého na konanie o rozvod
manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak

v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho
manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd
navrhovateľa. V čase podania návrhu na rozvod manželstva mal manžel vedený trvalý pobyt na adrese
K. L. XXX/X, XXX XX M., a teda všeobecný súd manžela, ktorý návrh nepodal, ktorý je miestne príslušný
na konanie, je Okresný súd v Galante. Vzhľadom na to, že súd aj po vznesení námietky miestnej

príslušnosti v konaní ďalej pokračoval, bola založená miestna príslušnosť daného súdu zmysle § 36 ods.
2 CSP. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do
skončenia konania. Podľa jej názoru, Okresný súd Galanta má právomoc a je príslušný na rozhodovanie
v danej veci. Manžel odvolanie dôvodil aj tým, že súd sa neoboznámil so spisovým materiálom súdu
Spolkovej republiky Nemecko, z ktorého by vyplynulo ozrejmenie situácie a vzťahov medzi manželmi

z miesta ich pobytu, čo považoval za závažné pre posúdenie vážnosti narušenia vzťahov. Počas
celého konania sa manžel nevyjadril tak, že nesúhlasil s podaným návrhom a nechce manželstvo
rozviesť a pri výsluchu uviedol ďalšie závažné dôvody pre rozvod manželstva. Manžel prejavil postoj k
rozpadu manželstva, vzhľadom na vážne narušené vzťahy manželov a súd mal dostatočne preukázané
narušenie vzťahov a nemožnosť ďalšieho fungovania manželského zväzku. Podľa jej mienky, súd

nemaldôvodoboznamovaťsasďalšímiskutočnosťamipodporujúcimijejtvrdenieorozpademanželstva.
Konštatovala, že starostlivosť o maloletú, ako aj majetkové pomery boli vyporiadané už v priebehu
konania, ešte pred samotným rozhodnutím, ktorým sa manželstvo rozviedlo. Celkové konanie manžela
považovala za účelové, nehospodárne a s úmyslom spôsobovať zbytočné prieťahy v konaní a vyvolávať
psychický tlak na jej osobu, nakoľko s podaným návrhom na rozvod manželstva súhlasil a svojimi

vyjadreniami rozvrat manželstva sám potvrdil.

6. V podaní zo dňa 15.01.2025 sa manžel nestotožnil s argumentáciou manželky, podané odvolanie
považoval za dôvodné a trval na odvolacom návrhu.

7. V podaní zo dňa 31.01.2025 manželka nesúhlasila s argumentáciou manžela a zotrvala na svojich
vyjadreniach.8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie manžela bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia
podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné.

9.Odvolacísúdkonštatuje,ževpostupesúduprvejinštancienezistilžiadnevadytýkajúcesaprocesných

podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Podľa čl. 6 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone
rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných
únosochdetí,(ďalejlenNariadenie)svýhradouodseku2,akžiadnysúdčlenskéhoštátunemáprávomoc
podľa článku 3, 4 alebo 5, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa právneho poriadku tohto

štátu.

14. Podľa čl. 3 Nariadenia vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc
súdy členského štátu,
a) na ktorého území: i) majú manželia obvyklý pobyt; ii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ

tam jeden z manželov stále býva; iii) má odporca obvyklý pobyt; iv) v prípade spoločnej žiadosti má
niektorý z manželov obvyklý pobyt; v) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok
bezprostredne pred podaním návrhu, alebo vi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej
šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu,
alebo b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.

15. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou manžela týkajúcou sa právomoci súdu prvej
inštancie na konanie o rozvod manželstva, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ ide o právne
argumenty manžela uvedené v jeho odvolaní týkajúce sa obligatórnosti spojenia konania o rozvod
manželstva s konaním o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode v zmysle

vnútroštátneho ustanovenia § 100 CMP, odvolací súd má za to, že tieto boli pre posúdenie právomoci
v danej veci nedôvodné. Aj napriek ustanoveniu § 100 CMP, podľa ktorého konanie o rozvod manželstva
je spojené s konaním o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, v danej
prejednávanej veci bolo prioritne potrebné skúmať právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie
v zmysle sekundárneho prameňa práva EÚ, ktorých aplikácia jednotlivých článkov má v zmysle čl. 7

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred ustanoveniami vnútroštátnych právnych predpisov
členských štátov EÚ. Okrem uvedenej špeciálnej úpravy aplikácie sekundárneho úniového práva
obsiahnutej v čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, túto potvrdil aj Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre.
Súdny dvor EÚ priznal právu Únie priame účinky vo vnútroštátnych právnych poriadkoch a v prípade
jeho kolízie s vnútroštátnym právom mu priznal aplikačnú prednosť – direct application of european

law (Costa v. E.N.E.L.). Súdny dvor EÚ ustanovil, že status kolidujúceho vnútroštátneho práva nie je
pre prednostnú aplikáciu práva Únie podstatný. V zmysle uvedeného bolo potrebné pri posudzovaní
právomoci súdu na konanie vychádzať z Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 ako
sekundárneho prameňa EÚ, ktorý na rozdiel od tuzemskej úpravy nespája konanie o rozvod manželstva
skonanímoúpravepomerovmanželovkmaloletýmdeťomobligatórnedojednéhokonania,aleupravuje

osobitne súdnu právomoc na rozvod, rozluku a anulovanie manželstva v článkoch 3 až 6, a súdnu
právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletým deťom upravuje v článkoch 7 až 14.
Treba konštatovať, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.04.2024, č. k. 32P/31/2024 vyhlásil, že
nemá právomoc na konanie o návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťuna čas po rozvode, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2024. Predmetom sporu teda
zostalo rozhodovanie o návrhu na rozvod manželstva.

16.Odvolacísúd vcelomrozsahu prisvedčujeargumentáciísúduprvejinštancieuvedenejvodôvodnení
napadnutého rozsudku v bode 29 týkajúcej sa posúdenia jeho právomoci na konanie o rozvod
manželstva a na jeho závery poukazuje. V danej veci bolo nesporne preukázané, že obaja manželia sú
štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, preto pripadá do úvahy aplikácia čl. 3 písm. b) Nariadenia
Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019. Zároveň udáva, že v prípade podaného návrhu na súd, ktorý má

právomoc na konanie vo veci, je súd povinný postupovať z úradnej povinnosti na základe zákona a vec
prejednať a rozhodnúť tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná s poukazom na § 42 CSP. Súd prvej
inštancie správne postupoval, keď uzavrel, že má právomoc na konanie o návrhu manželky na rozvod
manželstva a na uplatnenú námietku manžela neprihliadal.

17. S odkazom na dôvody uvedené v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, odvolací súd rovnako

vyhodnotil ako nedôvodnú námietku manžela, ktorou namietal nedostatok právomoci slovenského súdu
na konanie o rozvod manželstva. Argumenty manžela o tom, že konanie o rozvod manželstva je spojené
s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode
a právomoc súdu na konanie sa odvíja od obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, v kontexte vyššie
uvedených dôvodov nebolo možné zohľadniť.

18. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie a vec správne právne posúdil a vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a poukazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

20. Podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť
svojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťujepríčiny,ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

21. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie manžela ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené

v odvolaní. V posudzovanej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
vykonaným dokazovaním boli preukázané vážne narušené a trvalo rozvrátené vzťahy medzi manželmi,
z dôvodu ktorého si manželstvo nemôže plniť svoj účel a nie je ani predpoklad pre obnovenie
manželského spolužitia a vytvorenia fungujúceho zväzku, keďže túto možnosť manželia úplne vylúčili.
Správne súd prvej inštancie prihliadal na jednoznačne preukázanú skutočnosť, že manželia nežijú v

spoločnej domácnosti od roku 2023, intímne sa nestýkajú, pretrváva medzi nimi výrazný dlhodobý
konflikt, silná nedôvera a ochladenie vzťahov, ktorý stav manžel nespochybnil. Odvolací súd poukazuje
na jednoznačné a nemenné stanovisko manželky, ktorá trvá na rozvode manželstva a nemá záujem
o obnovenie manželského spolužitia. Na svojom stanovisku zotrvala manželka v priebehu celého
konania a aj vo vyjadrení k odvolaniu manžela. Správne zohľadnil súd prvej inštancie vyjadrenia

a postoj manželov, z ktorých nemožno vyvodiť ich snahu o zachovanie manželstva a reparáciu ich
citových vzťahov. Nemožno opomenúť, že manžel na pojednávaní konanom dňa 07.11.2024 vyslovil
súhlas s rozvodom manželstva, avšak príčiny rozvratu manželstva vnímal z iného pohľadu ako
manželka. Rovnako je z vyjadrenia manžela nepochybný jeho úmysel požiadať o rozvod manželstva
v Spolkovej republike Nemecko, ktorá skutočnosť potvrdzuje existenciu konfliktov a výraznú mieru

narušenia a rozvratu vzťahov medzi manželmi. Dôkazom tohto sú i prebiehajúce konania na území
Spolkovej republiky Nemecka o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a vyporiadaní
spoločnéhomajetkumanželov.Sprihliadnutímnanemennéstanovisko manželky krozvodumanželstva
a poukazujúc na ust. § 23 Zákona o rodine, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
správne.Zároveň poukazujenato,žežiadnehozmanželovniejemožnéspravodlivonútiť,abyvrozpore

s jeho vôľou zotrval vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, je len formálny a neplní svoje funkcie, pretože
manželstvo je dobrovoľným zväzkom manželov.22. Odvolací súd neprihliadal na námietky manžela, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne
zistil skutočný stav veci, keď nevyhovel jeho návrhu a nezadovážil a nepripojil si spis vedený v Spolkovej
republike Nemecko týkajúci sa veci starostlivosti o maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva

účastníkov. Podľa názoru odvolacieho súdu, konajúci súd vykonal všetky dôkazy smerujúce k zisteniu
skutočného stavu veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu manželky na rozvod manželstva.
Skutočnosť,žesúdprvejinštancienevyhovelnávrhumanželanadoloženienavrhovanéhodôkazu,nieje
dôvodom pre zmenu napadnutého rozhodnutia alebo jeho zrušenie, keďže z vykonaného dokazovania
je jednoznačne zrejmé, že v konaní bolo preukázané splnenie podmienok pre rozvod manželstva podľa

§ 23 Zákona o rodine. Rovnako tak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je súladné s ust. § 220
ods. 2 CSP.

23. Záverom odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ust. §
378, § 219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie,
a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde

nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na
základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý
dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by
mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo
dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3
Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

24. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2
CSP ako vecne a právne správne potvrdil.

25. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 58 CMP, § 396 ods. 1 CSP.

26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).