Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. apríl 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200116
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125200116.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 2 - 17Csp/1/2025

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX
a 2. C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja žalobcovia bytom D. E. XX, XXX XX F., obaja žalobcovia
právne zastúpení: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne
zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1200 EUR, takto

r o z h o d o l :

- 2 - 17Csp/1/2025

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 350 EUR v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovia v 1. a 2. rade m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu
vychádzajúc pri výpočte trov konania z prisúdenej istiny, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

- 8 - 17Csp/1/2025

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 07.01.2025 domáhali od žalovaného zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1200 EUR. Žalobu odôvodnili tým, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7Csp/19/2024 boli ako žalobcovia v postavení

spotrebiteľovúspešnívkonaníourčenie,žeúverjebezúročnýabezpoplatkov,ovydaniebezdôvodného
obohatenia a o určenie neprijateľnosti piatich zmluvných podmienok. Rozsudkom Okresného súdu
Prešov sp. zn. 7Csp/19/2024 zo dňa 03.06.2024 súd určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.09.2014 je bezúročný a bez poplatkov, zaviazal
žalovaného vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie vo výške 1 251,88 EUR s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 25.02.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a určil neprijateľnosť piatich zmluvných podmienok. Žalobca citoval odôvodnenie predmetného

rozsudku, a to body 18., 19., 22., 27. až 30. Vychádzajúc z § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.
si uplatňovali primerané finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľských práv, ktoré boli
nútení brániť v uvedenom súdnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú
a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy a zároveň má mať aj funkciu relutárnu,ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za to, že
spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol úspešný. Mali, za to, že výška PFZ nemôže mať len
symbolický význam, nakoľko PFZ v symbolickej výške nemôže byť primeraným ani spravodlivým. Za

objektívne kritérium pre určenie výšky PFZ vo veciach, kde bola predmetom konania finančná čiastka,
považovali sumu, o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil alebo chcel obohatiť. Dodali,
že na poplatku a nezákonných sankciách za omeškanie, ktoré sú obsiahnuté v troch podmienkach
určených za neprijateľné, sa žalovaný mienil na ich úkor bezdôvodne obohatiť. Uplatnenú výšku
primeraného finančného zadosťučinenia 1200 EUR odôvodnili tým, že vo vzťahu k určeniu bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru si uplatňujú sumu 100 EUR, vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu sumu 600
EUR, čo predstavuje cca polovicu zo sumy, o ktorú sa žalovaný na ich úkor obohatil a vo vzťahu k piatim
neprijateľným zmluvným podmienkam vo výške 100 EUR za každú zmluvnú podmienku. Podotkli, že
žalovaný v súdnych konaniach opakovane zotrváva na platnosti predmetných zmluvných podmienok.
Záverom poukázali žalobcovia na to, že otázka rozsahu porušenia spotrebiteľského práva je definovaná
rozsudkom v základnom konaní, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné

zadosťučinenie, pričom z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať ako záväznej.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.02.2025 navrhol, aby súd žalobu zamietol, pretože nárok
žalobcov považoval za nedôvodný. Mal za to, že neuviedl žiadne skutočnosti, ktoré by zodpovedali
právnej povahe uplatňovaného nároku a ktoré by zdôvodnili primeranosť žalovanej sumy. Uviedol, že

zadosťučinenie je forma náhrady ujmy v nemajetkovej oblasti a pri porovnaní, že v prípade bolestného
by žalobcami požadovaná suma dosahovala sumu bolestného za stredne ťažké úrazy či poškodenia
zdravia, dospel k záveru, že požiadavka žalobcov je zjavne neprimeraná. Tvrdenie žalobcov, že
v prípade vecí, ktorých predmetom konania bola finančná čiastka je objektívnym kritériom suma,
o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil alebo chcel obohatiť, považoval za v rozpore

s právnou povahou uplatneného nároku a mal za to, že nie je možné vychádzať z aspektov
materiálnej povahy. K vyčísleniu PFZ zo strany žalobcov uviedol, že primerané finančné zadosťučinenie
uplatňované vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a k bezdôvodnému obohateniu
predstavujú duplicitné uplatnenie na základe tej istej skutočnosti. I uplatnenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo vzťahu ku každej neprijateľnej zmluvnej podmienke považoval za duplicitné, nakoľko

zmluvné podmienky mohli byť i obsahom jedného výroku a všetky vyplývajú z jedného zmluvného
vzťahu. Dodal, že ale beztak nevyplýva zo žaloby odôvodnenie jednotlivých položiek 100 EUR či 600
EUR. Napokon mal za to, že nárok na PFZ vo vzťahu k výroku o poplatku za poskytnutie úveru je
nezákonným, pretože tento je podľa dlhodobej praxe najvyššieho súdu, Súdneho dvora EÚ i NBS
prípustným a povoleným. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

7Cdo/294/2019 zo dňa 28.02.2020, či rozhodnutie sp. zn. 4Cdo/292/2021. Záverom zastával názor, že
uplatnenie PFZ vo vzťahu k jednotlivým určovacím výrokom nezodpovedá akejkoľvek reálnej potrebe
alebo reálnemu dôvodu, pre ktorý žalobcovia podali žalobu o určenie neprijateľnosti. Jednotlivé zmluvné
ustanovenia sa voči žalobcom ani neuplatňovali, a tak sa postavenie žalobcov nijak nezmenilo. Za
absurdné, či nedôvodné považoval tvrdenia žalobcov, že sa chcel obohatiť na sankciách alebo poplatku

za poskytnutie úveru.

3. Žalobcovia v replike zo dňa 19.02.2025 uviedli, že argumentácia žalovaného je špekulatívna. Súdom
bolo právoplatne rozhodnuté a judikované porušenie spotrebiteľských noriem zo strany žalovaného.
Rozsudkom došlo k judikovaniu konkrétneho nároku spotrebiteľa. Inštitút primeraného finančného

zadosťučinenia má mať charakter sankcie, ktorá má postihovať toho, kto vo vzťahu k spotrebiteľovi
postupoval v rozpore so zákonom. Jeho výška nie je stanovená žiadnym vzorcom a vždy závisí od úvahy
súdu. Jediným kritériom je primeranosť. Žalobcovia pritom považujú vzhľadom na charakter a stupeň
porušenia práv a povinností daných spotrebiteľskými právnymi predpismi uplatnenú výšku za primeranú.
Žalobcovia mali za to, že sankcie vyplývajúce z opatrení dohľadných orgánov by boli neporovnateľne

prísnejšie. Primerané finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného i iných dodávateľov od
porušovania práv spotrebiteľov. Primeranosť sumy 1200 EUR je vzhľadom na postoj žalovaného,
množstvo a intenzitu porušení spotrebiteľských noriem evidentne daná. Poukázali tiež na permanentný
odmietavý postoj žalovaného voči svojim pochybeniam. Opätovne apelovali na to, aby výška PFZ nebola
iba v symbolickej výške, pretože takéto PFZ nemôže reálne plniť svoje funkcie. Poukázali na uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 a tiež na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 7Co/26/2013 zo dňa 23.05.2013, v ktorých sa konštatuje, že pre úspešné uplatnenie
primeraného finančného zadosťučinenia sa nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej
zmluvy a spotrebitelia nemusia preukazovať existenciu a výšku vzniknutej škody. Je bez významu,či ujma spotrebiteľovi vznikla, postačuje iba možnosť vzniku ujmy. Žalobcovia mali za to, že súd by
mal zohľadniť špeciálnu recidívu žalovaného, absenciu sebareflexie a jeho postup v rozpore s § 53a
OZ. Dodali, že zo strany žalovaného sa jedná o mimoriadne závažné porušenie spotrebiteľských práv

a povinností, a to s poukazom na § 4 ods. 10 a § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Vzhľadom na osobitne závažné porušenie spotrebiteľského práva a nekalé obchodné praktiky na strane
žalovaného považovali sumu 1 200 EUR za primeranú a zabezpečujúcu jednotlivé funkcie a ciele
inštitútu PFZ. Za jediné objektívne kritérium považovali výšku škodlivého následku, ktorú dodávateľ
spôsobil alebo mienil spôsobiť porušením spotrebiteľského práva. Následne poukázali na jednotlivé

rozhodnutia odvolacieho súdu, či najvyššieho súdu ohľadom priznaných výšok primeraného finančného
zadosťučinenia, a to i v obdobných veciach. Niektoré súdy pritom priznali sumu 100 EUR za jednu
neprijateľnú zmluvnú podmienku, niektoré i 300 EUR za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku.

4. Žalovaný nevyužil možnosť dupliky.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 25.04.2025.

6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinným dôkazom predloženým žalobcom - na čl. 5
rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/19/2024 – 322 zo dňa 03.06.2024, oboznámil sa tvrdeniami
strán sporu, ako aj s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

7. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/19/2024 – 322 zo dňa 03.06.2024 súd výrokom I. určil,
že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.09.2014 je
bezúročný a bez poplatkov, výrokom II. zaviazal žalovaného vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie
vo výške 1 251,88 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1 251,88 EUR
odo dňa 25.02.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. až VII. určil za

neprijateľné zmluvné podmienky nasledovné zmluvné podmienky:
- zmluvná podmienka - Poplatok za poskytnutie úveru: 150 EUR, uvedená v bode 6 Zmluvy o
revolvingovom úvere, č. XXXXXXXXXX, z 25.9.2014, uzavretej medzi účastníkmi konania;
- zmluvná podmienka uvedená v čl. I., bod 7.1. Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX, z
25.9.2014 k Zmluve o revolvingovom úvere, č. XXXXXXXXXX, z 25.9.2014 uzatvorená medzi žalobcom

v 1. rade a žalovanou, v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne
Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za
poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, 15
ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi.“;

- zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere, č. XXXXXXXXXX z 25.9.2014 uvedená
v článku 8. Sankcie, v bode 8.1., 8.2. a 8.5., v znení: „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1,
Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní
služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú
pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu

omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace
stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka
(Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy o RÚ a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je
Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za
každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.).“

„Okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 8. ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník
2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku.
Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy

o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 8.3. tejto Zmluvy o RU.“
„Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek
zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu
škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto
Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. ;

- zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere, č. XXXXXXXXXX, z 25.9.2014, uvedená v
Zmluvných dojednaniach v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 v
bode 8.2., v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného
záväzku podľa Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že tentovariabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú
nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom, kedy dôjde k jej identifikácii Veriteľom.“;
- zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere, č. XXXXXXXXXX z 25.9.2014, uvedená v

Zmluvných dojednaniach v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode
8.3., v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 je povinný oznámiť Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu
negatívne ovplyvniť schopnosť plniť záväzky Dlžníka, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 z tejto Zmluvy o RÚ.“.
Posledným, VIII. výrokom, súd rozhodol, že žalobcoia majú vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2024.

Žalobcovia vystupovali v predmetnom konaní rovnako ako žalobcovia, iniciovali začatie predmetného
konania za účelom ochrany svojich práv ako spotrebitelia. Žalovaný bol tiež v postavení žalovaného.

8. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledujúcej právnej úpravy:

9.Vzhľadomnaprechodnéustanoveniazakotvenév§53zákonač.108/2024Z.z.oochranespotrebiteľa

je potrebné na danú vec aplikovať zákon č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2024.

10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 30.06.2024 každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom
do 30.06.2024 spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 30.06.2024 predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,

b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.1)

13. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

14. Zákonnými predpokladmi úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle

vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je:
- existencia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo
osobitnými predpismi slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o spotrebiteľskom úvere, zákon
o finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka),
- úspešné uplatnenie porušenia tohto práva alebo povinnosti spotrebiteľom na súde a

- pasívne vecne legitimovaný subjekt, ktorý za porušenie predmetného práva alebo povinnosti
zodpovedá.

15. Krajský súd v Prešove vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že pokiaľ bol spotrebiteľ
v predchádzajúcom spore úspešný pri uplatnení porušenia jeho práva ako spotrebiteľa, základ nároku

je daný (napr. uznesenie 9Co/50/2018 zo dňa 26.06.2018 alebo 17Co/17/2018 zo dňa 10.04.2018).
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 sa s týmto názorom
stotožnil a uviedol nasledovné: „Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má plniť jednak
funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov odprotiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity
spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich
práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného

práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie
zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Žiadnu inú podmienku, aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.“

16. V súlade s princípom právnej istoty upraveným v článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd
prvej inštancie preto rešpektuje uvedené právne závery vyšších súdnych autorít a plne na nich odkazuje.

17. V predmetnej veci bolo nesporné, že žalobcovia boli ako spotrebitelia úspešní v konaní proti
žalovanému v súdnom spore o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného

obohatenia a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok. Skutkový stav ako taký nebol medzi
stranami sporný. Sporným v tomto konaní bolo iba právne posúdenie splnenia zákonných predpokladov
pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a výška prípadného primeraného finančného
zadosťučinenia. Preto súd v prvom rade konštatuje, že právny vzťah medzi účastníkmi konania
je spotrebiteľského charakteru, žalobcovia vystupujú ako spotrebitelia a žalovaný ako dodávateľ

a na predmetný spotrebiteľský vzťah sa vzťahuje úprava zakotvená v zákone č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a aj osobitná úprava
spotrebiteľských zmlúv uvedená v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

18. Obrana žalovaného v tomto konaní sa zakladala na námietke neprimeranosti uplatnenej

výšky primeraného finančného zadosťučinenia, či poukaz na neodôvodnenosť požadovanej výšky
primeraného finančného zadosťučinenia, či jeho nezákonnosť v súvislosti s určením neprijateľnosti
zmluvnej podmienky týkajúcej sa poplatku za poskytnutie úveru.

19. Súd po vykonanom dokazovaní s poukazom na uvedené ustanovenia dospel k záveru, že dikcia § 3

ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024 bola naplnená, a preto žalobcovia
ako spotrebitelia, ktorí na súde úspešne uplatnili porušenie práv alebo povinností ustanovených
zákonom o spotrebiteľských úveroch, majú právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného,
ktorý za tieto porušenia práv spotrebiteľa, resp. povinností dodávateľa zodpovedá.

20. Súd má za to, že v danom prípade je z rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/19/2024 –
322 zo dňa 03.06.2024 zrejmé, že došlo k porušeniu práv žalobcov ako spotrebiteľov, resp. povinností
žalovaného ako dodávateľa – predovšetkým v dôsledku nesprávne koncipovanej zmluvy neobsahujúcej
obligatórne náležitosti (keď sa v zmluve neuvádza celková výška úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) zák.
č. 129/2010 Z.z. a RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa § 9 ods. 2 písm.

j) zák. č. 129/2010 Z.z.) dopadá na úver sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
pričom vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru došlo k tzv. preplateniu úveru, a teda vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcov vo výške 1 251,88 EUR. Ďalšie
porušenie práv spotrebiteľov predstavujee zakomponovanie neprijateľných zmluvných podmienok (§ 4
ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane spotrebiteľa). Súd mal tak za to, že vyššie uvedené porušenie práv

spotrebiteľa, resp. povinností dodávateľa boli v tomto konaní riadne preukázané. Súd navyše zastáva
názor, že porušenie práva alebo povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi nemusí byť konštatované vo
výroku rozsudku, pretože takáto podmienka nevyplýva zo znenia ustanovenia § 3 ods. 5 poslednej vety
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ako aj na právne
závery, ku ktorým súd použitím uvedených právnych noriem dospel, súd dospel k záveru, že žalobcovia
má nárok na primerané finančné zadosťučinenie voči žalovanému, avšak nestotožnil sa so žalobcami
uplatnenouvýškouprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia,aleurčiljuvsume350EUR.Vprevyšujúcej
časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, súd sa domnieva, že priznaná suma
reflektuje závažnosť konkrétnych porušení práv žalobcov ako spotrebiteľov, konkrétne skutkové
okolnosti v danom prípade a intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, respektívepotenciálnych dôsledkov, ktoré im ako spotrebiteľom hrozili, ako aj subjektívny prístup oboch strán
k protiprávnemu konaniu. Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd zohľadnil
všetky osobitosti tohto prípadu a dospel k záveru, že primerané finančné zadosťučinenie v úhrnnej výške

350EURpovažujezaprimerané,spĺňajúcejednakfunkciusatisfakcieprežalobcovaminoritneajfunkciu
sankcie pre žalovaného zohľadňujúc podľa názoru súdu ako najvýznamnejšiu skutočnosť, že nesprávne
koncipovanou zmluvou došlo aj k majetkovému zásahu do práv žalobcov - bezdôvodným obohatením
na strane žalovaného, čo vyvolalo u žalobcov ako spotrebiteľov stav právnej neistoty, ktorý žalobcovia
mohli/museli riešiť podanou žalobou, pričom bolo preukázané, že zmluva neobsahovala obligatórne

náležitosti, obsahovala päť výrokom súdu judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok a
na strane žalobkyne bol preukázaný aj určitý zásah do jej majetkovej sféry, keď sa žalovaný
obohatil na úkor žalobkyne o sumu 1 251,88 EUR. Titulom absencie obligatórnych náležitostí, čoho
dôsledkom bolo určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a napokon i konštatovanie vzniku
bezdôvodnéhoobohatenianastranežalovanéhonaúkoržalobcovsúdpovažovalzaprimeranéfinančné
zadosťučinenie vo výške 150 EUR a titulom piatich neprijateľných zmluvných podmienok súhrnne sumu

200 EUR (v priemere teda 40 EUR za každú z neprijateľných zmluvných podmienok). Podľa názoru
súdu úhrnná výška primeraného finančného zadosťučinenia 350 EUR teda zohľadňuje všetky zásahy
do práv žalobcov. Odzrkadľuje tak samotný zásah do majetkových práv žalobcov, ako aj skutočnosť,
že bola určená bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, keďže tieto sú prepojené tým, že vychádzajú
z hlavného zásadného porušenia povinností žalovaného, a to porušenia povinnosti uloženej § 4 ods.

2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí zmluvy. Súdu
sa tiež javí, že priznaná suma reflektuje aj rozsah a trvanie zásahu do majetkových práv žalobcov,
pričom súčasne sa javí vo vzťahu k samotnému žalovanému jednoznačne ako nelikvidačná. Čo sa týka
výšky primeraného finančného zadosťučinenia za neprijateľné zmluvné podmienky, súd prihliadal aj
na závažnosť obsahu jednotlivých neprijateľných zmluvných podmienok a skutočnosť, či mali aj reálny

dopad na práva žalobcov, či ich povinnosti v rámci zmluvného vzťahu, pričom žalobcami neboli tvrdené
a z rozsudku v predchádzajúcom konaní nevyplývajú nejaké zvlášť zaťažujúce následky dotknutých
neprijateľných zmluvných podmienok na samotných žalobcov a ich práva a povinnosti, ani nejaké
zvlášť obťažujúce správanie dodávateľa. Je potrebné dodať, že súd zohľadňoval aj tú skutočnosť, že
v predchádzajúcom konaní bol žalobcom priznaný aj nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,

a teda v súvislosti s predchádzajúcim konaním im boli uhradené náklady, ktoré im vznikli v súvislosti
s bránením ich spotrebiteľských práv.

23. Záverom súd zdôrazňuje aj fakt, že účelom primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení
práv spotrebiteľa síce nemá byť len odradenie dodávateľa od takýchto praktík do budúcna, je ním aj

určitá satisfakcia pre spotrebiteľa za to, že sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne
silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol potenciálny benefit aj pre ostatných spotrebiteľov,
avšak stále so zreteľom na to, že primerané finančné zadosťučinenie nemá byť nástrojom obohacovania
sa pre spotrebiteľa. Priznané primerané finančné zadosťučinenie pritom predstavuje 26 % z pôvodne
poskytnutej čiastky úveru (1 350 EUR) a podľa názoru súdu takúto výšku nemožno vyhodnotiť

ako neprimeranú pri zohľadnení všetkých porušení práv žalobcov ako spotrebiteľov, či povinností
žalovaného ako dodávateľa, ktoré v danom zmluvnom vzťahu nastali. Nemožno pritom opomenúť, že
žalobcami popísaný zásah do ich majetkovej sféry v podobe bezdôvodného obohatenia, by už mal byť
odstránený (zvrátený) tým, že žalovaný bol rozhodnutím súdu zaviazaný vydať bezdôvodné obohatenie,
pričom žalobcovia neuvádzali žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že by im bezdôvodné

obohatenie nebolo vydané.

24. V krátkosti sa žiada ešte reagovať i na námietku žalovaného, v rámci ktorej mal za to, že žalobcovia
nezákonne požadujú primerané finančné zadosťučinenie vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvnej
podmienky týkajúcej sa poplatku za poskytnutie úveru a tiež námietku, že určením neprijateľných

zmluvných podmienok nedošlo k zmene v postavení žalobcov a pre toto určenie nemali žiaden reálny
dôvod, či potrebu. Súd považoval tieto námietky žalovaného za nedôvodné a účelové. V danom prípade
boli naplnené všetky podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia (viď bod 14.
odôvodnenia tohto rozhodnutia) a to, aký mali tieto neprijateľné zmluvné podmienky následky na
postaveniežalobcov,ichprávačipovinnosti(ateda,ženemalizvlášťzaťažujúcidopad)saodrazilopráve

v určenej výške primeraného finančného zadosťučinenia. Účelovosť námietky ohľadom poplatku za
poskytnutie úveru súd tiež vidí v tom, že žalovaný nevyužil žiaden opravný prostriedok proti rozsudku vo
veci sp. zn. 7Csp/19/2024, hoci rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje, sú zo skoršieho
obdobia, dokonca ešte pred vyhlásením rozsudku vo veci samej.25. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak,

že žalobcom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Plný úspech
žalobcov v konaní, kde výška plnenia závisí od úvahy súdu, súd odvodzoval od úspechu v základe
nároku. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. K
tomu podporne súd poukazuje na literatúru, napr. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str.
926-927, cit. „Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od

úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho
totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu
alebo znaleckej činnosti“. Súd je toho názoru, že v prípadoch, keď rozhodnutie o výške plnenia závisí
len od úvahy súdu, pričom súčasne žalobca neuplatňuje výšku plnenia v zjavne nedôvodnej výške,

predstavujúcej šikanózny výkon práva, motivovanej len snahou o navýšenie trov konania a nie záujmom
na spravodlivom usporiadaní veci, nemožno od žiadneho žalobcu spravodlivo očakávať, aby sa presne
„trafil“ do úvahy súdu, pokiaľ ide o výšku plnenia. Preto je namieste priznať plnú náhradu trov konania,
ak boli žalobcovia v základe plne úspešní aj vtedy, ak čo do výšky boli úspešní len v časti. I keď
Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie totožné s niekdajším § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku,ktorébolopriamymzákonnýmpodkladomprepriznanieplnejnáhradytrovkonaniaajvprípade
čiastočného úspechu, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, vyššie uvedené závery
právnej teórie a praxe svedčia o tom, že ani v podmienkach novej procesnej úpravy nie je dôvod na
ustúpenie od takého záveru. Súd ďalej už len poznamenáva, že tak, ako tomu bolo aj v zmysle § 142
ods. 3 O.s.p., tak aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná

sadzba tarifnej odmeny advokáta v takom prípade vypočíta a určí len z výšky súdom priznaného plnenia.

Poučenie:

- 2 - 17Csp/1/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.