Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 3, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515010770
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7515010770.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka a sudcov JUDr.

Mareka Dudíka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. júla 2025, v trestnej
veci proti obžalovanému A. B., pre prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie
podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr.zák. účinného od 06.08.2024, o odvolaní obžalovaného
a odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 06.11.2024 sp.zn. K3-3T/170/2015
takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods.1 písm. f), ods. 3 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. súd poškodeného C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G., H. I. J.XX, D. K.
s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansky sporový proces.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

II. Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Košice – okolie

a obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd v bode 1/ rozsudku uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu
skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a)
Tr.zák. účinného od 06.08.2024, na tom skutkovom základe, že:

v dobe od 01.01.2009 až do 31.12.2012 opakovanými hotovostnými výbermi z účtu spoločnosti B. spol.
s.r.o., vedeného v L. C. M., číslo účtu: 2620711064 dotoval pokladnicu č. 1 tejto spoločnosti, sídliacej v N.
C. J. XXX, okr. N. - O., pričom časť týchto prostriedkov použil na bežné úhrady výdavkov vyplývajúcich

z činnosti spoločnosti a hotovostný zostatok v pokladnici č. 1, ktorý bol ku dňa 30.12.2009 vo výške
135.596,43 €, neoprávnene znížil o sumu 135.000 €, zníženie hotovostného zostatku deklaroval
výdajom hotovosti v tejto výške z pokladnice dňa 31.12.2009, ďalej hotovostný zostatok, ktorý bol
ku dňu 30.12.2011 vo výške 200.888,21 € neoprávnene znížil dňa 31.12.2011 o sumu 200.000 €,
zníženie hotovostného zostatku deklaroval výdajom hotovosti v tejto výške z pokladnice a hotovostný
zostatok v pokladnici, ktorý činil ku dňu 28.12.2012 sumu vo výške 135.878,06 €, neoprávnene znížil
dňa 31.12.2012 o sumu 134.000 €, aj v tom prípade zníženie hotovostného zostatku deklaroval

výdajom hotovosti v tejto výške z pokladnice, kde všetky tieto tri výbery hotovosti z pokladnice boli
následne zaúčtované v účtovníctve spoločnosti B. P.. s.r.o., ako vrátka časti osobného vkladu druhému
spoločníkovi spoločnosti B. P.. s.r.o, a to Q. K. E., nar. XX.XX.XXXX, a to bez jeho vedomia a súhlasu
napriek tomu, že tieto hotovostné výbery z pokladnice č. 1 „neboli druhému spoločníkovi nikdy vyplatené,čím takto uviedol nepravdivé údaje v účtovných dokladoch slúžiacich na kontrolu účtovníctva, čím takto
a druhému spoločníkovi spoločnosti Q. K. E., trvale bytom G. J. XX, K., D. K. takto spôsobil škodu v
celkovej výške spolu 469.000 €,

Za to obžalovanému mestský súd uložil podľa § 259 ods. 3 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 2
(dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák., § 50 ods.1 Tr.zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
G., H. I. J.XX, D. K. škodu v sume 469 000 eur. (slovom Štyristošesťdesiatdeväťtisíc eur).

V bode 2/ rozsudku mestský súd podľa § 285 písm. b) Tr.por. oslobodil obžalovaného spod skutku 1/

obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice-okolie sp.zn. 2Pv 363/15/8806 zo dňa 3.12.2015 pre
skutok právne kvalifikovaný ako zločin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242
ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c) Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 16.12.2013 podal prostredníctvom advokáta A. A. R., so sídlom P. J. X, N. na Okresný súd Košice I.

návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu za navrhovateľa spoločnosť B. spol. s.r.o., so sídlom N. C. XXX,
okr. N., kde v podanom návrhu súčasťou ktorého bol zoznam majetku a záväzkov dlžníka, deklaroval,
že spoločnosť B. spol. s.r.o. je v úpadku, nakoľko je platobne neschopná a ku dňu podania návrhu ako
dlžník nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému
veriteľovi s tým, že navrhovateľ má štyroch veriteľov a to G. S. N., a.s., D. s.r.o., N. D. a.s. a A. A.

R., advokáta, pričom deklaroval celkovú výšku záväzkov voči týmto veriteľom vo výške spolu 6.322,94
€ a to i napriek tomu, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu už neexistovali deklarované
záväzky spoločnosti B. spol. s.r.o. voči veriteľovi G. S. N. a.s. vyplývajúce z faktúry č. 201300646 zo dňa
21.10.2013 za dodávku drevnej hmoty v celkovej sume 2.775,14 €, keďže k úhrade faktúry došlo už dňa
04.11.2013 v lehote jej splatnosti a faktúry č. 201300669 zo dňa 25.10.2013 za dodávku drevnej hmoty v

celkovej sume 1.212,38 €, keďže k úhrade faktúry došlo už dňa 08.11.2013 v lehote jej splatnosti a teda
celková výška záväzkov ku dňu podania návrhu predstavovala sumu vo výške 2.335,42 € a zároveň v
podanom návrhu na vyhlásenie konkurzu deklaroval zostatok v pokladni spoločnosti vo výške 2.000 € i
napriek tomu, že z pokladničnej knihy spoločnosti B. spol. s.r.o. vyplýva, že ku dňa podania návrhu sa v
pokladni nachádzal hotovostný zostatok vo výške 61.596,86 €, pričom Okresný súd Košice I. uznesením

zo dňa 15.01.2014 pod sp.zn. 31K/75/2013 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka spoločnosti B. spol. s.r.o.
a ustanovil správcu podstaty L. T. N., so sídlom N., N. J. XX, čím takto A. B. ako konateľ spoločnosti
uviedol nepravdivé údaje v zozname majetku a záväzkov spoločnosti B. spol. s.r.o.,
nakoľko skutok, ktorý sa stal nie je trestným činom.

V bode 3/ rozsudku mestský súd podľa § 285 písm. b) Tr.por. oslobodil obžalovaného spod skutku 3/
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice-okolie sp.zn. 2Pv 363/15/8806 zo dňa 3.12.2015 pre
skutok právne kvalifikovaný ako zločin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 243
ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

po tom, čo Okresný súd Košice I. uznesením sp.zn. 31K/75/2013 zo dňa 15.01.2014 vyhlásil konkurz na
majetok dlžníka spoločnosti B. spol. s.r.o. a ustanovil správcu konkurznej podstaty spoločnosť L. T. N., so
sídlomKošice,N.J.XX,vrozporesustanoveniamizákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciiv
zneníneskoršíchpredpisov,nevydaldodnešnéhodňavecpatriacudokonkurznejpodstaty,atopeňažný
zostatok Pokladnice č. 1, účet pokladnice 2Tl 001, ktorý činil ku dňu 27.12.2013 sumu 59.697,10 € a to

i napriek tomu, že bol k vydaniu zostatku riadne vyzvaný správcom podstaty písomnou výzvou zo dňa
27.02.2014, čím takto spôsobil škodu poškodenej spoločnosti B. spol. s.r.o., so sídlom N. C. XXX, okr.
N. v celkovej výške spolu 59.697,10 €,

nakoľko skutok, ktorý sa stal nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný voči výrokom ohľadomviny. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že je toho názoru, že
napadnutému rozsudku prvostupňového súdu predchádzali podstatné chyby konania, boli porušené
ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby (ustanovenie § 321 ods.

1 písm. a) Tr.por.), zároveň sú skutkové zistenia nejasné alebo neúplné a súd sa nevysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (ustanovenie § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por.) a sú tu
pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy
opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy (ustanovenie § 321 ods. 1 písm. c) Tr.por.).

Súd z hľadiska vyhodnotenia vykonaného dokazovania ustálil, že „Pri uznaní viny obžalovaného za
skutok 1/ rozsudku súd mal preukázané, že s bankovými účtami spoločnosti B. s.r.o. v L. C. M.
v období rokov 2005 až 2013 disponoval výlučne obžalovaný. Dňa 31.12.2009 bol zostatok v pokladnici
spoločnosti B. s.r.o. podľa pokladničnej knihy vo výške 135.596,43 eur, čo predstavovalo peňažné
prostriedky v hotovosti. V priebehu dňa bol tento stav znížený o sumu 135.000 eur. V účtovníctve je
pokladničný doklad V-0211 bez podpisu v sume 135.000 eur s dátumom 31.12.2010 ako nesprávnym

ako prijímateľ označený K. E., účel – vratka časti osobného vkladu, účtované na účte 413.001. Dňa
31.12.2011 mala spoločnosť ráno v pokladnici podľa pokladničnej knihy stav prostriedkov v hotovosti
v sume 200 882,21 eur. V priebehu dňa bol tento znížený o 200.196,60 eur a konečný zostatok na 681,70
eur. Suma 200.000 eur bola odúčtovaná v účtovníctve z účtu 413.001 – ostatné kapitálové fondy E..
K 31.12.2012 mala spoločnosť ráno v pokladnici podľa pokladničnej knihy stav prostriedkov v hotovosti

v sume 135 878,06 eur. V priebehu dňa sa tento stav znížil o sumu 134.000 eur. Suma bola odúčtovaná
v účtovníctve z účtu 413.001 – ostatné kapitálové fondy E..

Zo znaleckého dokazovania z odboru ekonómia a manažment, ako aj z výpovede svedkyne U. N.
vyplýva záver, že spoločnosť viedla účet 413 – ostatné kapitálové fondy, ktorý sa delil na dva podúčty

413.001 – ostatné kapitálové fondy E. a 413.002 – ostatné kapitálové fondy B.. K 31.12.2013 mala
spoločnosť podľa pokladničnej knihy v pokladnici hotovosť 59.697,10 eur a tento bol nemenný počas
dňa. K 31.12.2010 mala spoločnosť v pokladnici podľa pokladničnej knihy stav prostriedkov hotovosti
v sume 69.585,16 eur. V priebehu dňa bol stav znížený o 40.991,24 eur a konečný stav pokladnice
29.079,00 eur. Pokladničný doklad na sumu 40.991,24 eur v účtovníctve absentuje ale uvedená suma

bola odúčtovaná z účtu 413.002 – ostatné kapitálové fondy B. so zostatkom na konci roka 2010 vo výške
0 eur.

Účtovnými operáciami v dňoch 31.decembra v rokov 2009, 2011 a 2012, ktoré boli v rozpore s realitou
obžalovaný A. B. zapríčinil, že v pokladnici spoločnosti B. P. klesol účtovný zostatok hotovosti

spolu o sumu 469 000 eur, ktorá bola odúčtovaná z účtu 413.001 – ostatné kapitálové fondy E..
Peňažné prostriedky z účtov v banke do pokladnice preukázateľne vyberal iba obžalovaný. Výbery
peňazí z pokladnice sa uskutočnili na ťarchu účtu 413.001 bez riadne podpísaného, zdokladovaného
výdavkového dokladu je v rozpore s ust. § 10 Zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Reálne však
s celkovou sumou v uvedenej výške za roky 2009, 2011 a 2012 disponoval obžalovaný a účtovne bola

suma z účtu 413.001 k ultimu rokov 2009, 2011 a 2012 odpísaná avšak bez toho aby bolo zrejmé, kto
túto sumu prevzal. Jednalo sa o prostriedky (vlastné imanie) patriace spoločnosti B. s.r.o.

Obranu obžalovaného, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, akým spôsobom vznikol
zostatok na účte 413.001 – ostatné kapitálové fondy E., nakoľko neboli preukázané platby poškodeného

E. na dotáciu ostatných kapitálových fondov súd považuje za účelovú. Obžalovaný sa na jednej strane
bráni, že takéto zostatky na účte 413 neboli, na strane druhej obžalovaný zostatok na účet 413.001
účtovne použil na zníženie stavu pokladnice tým spôsobom, že tento bol z pokladnice vyplatený ako
výplata vkladu na účte 413, pričom svedkyni N. uviedol, že to s poškodeným vysporiada. Zároveň súd
poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný podpísal súvahu za roky 2009, 2010, 2011 aj za 2012. Reálne

tieto peňažné prostriedky, ktoré boli postupne ako sumy 135 000 eur v roku 2009. 200 000 eur v roku
2011 a 135 000 eur v roku 2012 odúčtované u účtu 413.001 spoločnosť B. mala na účte, nakoľko ich
obžalovaný z účtu reálne vybral a ako nepoužité na hotovostné výdavky spoločnosti B. s.r.o. tvorili
účtovný zostatok v pokladnici. Ako dôkaz bol zabezpečený pokladničný doklad V-0211 bez podpisu zo
dňa 31.12.2010 na sumu 135 000 eur z účtu 413.001 (čl. 567) kde je ako prijímateľ tejto sumy uvedený

poškodený Q. E. a účel vratka časti osobného vkladu a na čl. 566 spisu výdavkový pokladničný doklad
zo dňa 31.12.2012 na sumu 134 000 eur, na ktorom je ako prijímateľ platby Q. E. – vratka osobného
vkladu z účtu 413.001. Výpoveďou poškodeného E. mal súd za preukázané, že tieto prostriedky vedenéna účte 413.001 – ostatné kapitálové fondy zložil poškodený. V prospech tohto záveru svedčí aj fakt, že
účet 413.001 – ostatné kapitálové fondy bol označený menom E..

V tej súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že účtovné operácie v pokladnici dňa 31.12.2010, kedy
mala spoločnosť v pokladnici podľa pokladničnej knihy stav prostriedkov hotovosti v sume 69.585,16
eur a v priebehu dňa bol stav znížený o 40.991,24 eur, ktorá bola odúčtovaná z účtu 413.002 –
ostatné kapitálové fondy B. ani obžaloba ani súd do skutku v bode 1/ rozsudku nezahrnul, nakoľko
túto sumu dal obžalovaný odpísať na ťarchu účtu 413.002 – ostatné kapitálové fondy B., teda vo svoj

prospech, ktorým úkonom tam vznikol nulový zostatok. Z konania obžalovaného tak súd ustálil, že
výplata peňažných prostriedkov z účtu 413.001 – ostatné kapitálové fondy E. patrí poškodenému Q. K.
E. a nárok na peňažné prostriedky z účtu 413.002 patril obžalovanému A. B.. Pokiaľ boli tieto prostriedky
na účte spoločnosti 413.001 boli jej majetkom. Obžalovaný účtovnými operáciami predstieral vyplatenie
peňažných prostriedkov z účtu 413.001 tak, aby v rozpore s realitou z účtovníctva vyplývalo ich použitie
na vyplatenie osobných vkladov poškodenému, pričom si reálne tieto prostriedky, ktoré z účtu vybral,

prisvojil obžalovaný, ku škode poškodeného Q. K. E.“.

Je toho názoru, že záver súdu o tom, že sa skutok stal a dopustil sa ho práve obžalovaný A. B. nie je
odôvodnený vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a rozsah dokazovania resp. procesne
použiteľné dôkazy neusvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku podľa bodu 1) obžaloby.

Na hlavnom pojednávaní prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov Q. K. E., A. G. R.,
A. V. K., O. B., U. N. a A. A., podľa ustanovenia § 263 ods. 1 Tr.por. súd za súhlasu procesných strán
prečítal zápisnice o výsluchu svedkov A. Q. a G. V.. Podľa ustanovenia § 268 ods. 1 Tr.por. súd vypočul
na hlavnom pojednávaní znalca a podľa ustanovenia § 269 Tr.por. vykonal ako dôkaz listinné dôkazy

(str. 9 a 10 napadnutého rozsudku).

Podľa ustanovenia § 259 ods. 1 Tr.zák. kto uvedie nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje alebo zatají
povinné údaje o závažných skutočnostiach vo výkaze, v hlásení, vo vstupných údajoch vkladaných do
počítača alebo v iných podkladoch slúžiacich na

a) štatistické zisťovanie v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody,
b) evidenciu zamestnancov v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody,
c) kontrolu účtovníctva,
d) kontrolu použitia dotácie, subvencie alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu
verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu štátneho fondu, z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z

rozpočtu obce,
e) určenie ceny majetku alebo kurzu cenného papiera pri jeho prevode alebo prechode na inú osobu,
f) riešenie hroziaceho úpadku verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo neverejnou preventívnou
reštrukturalizáciou, konkurz, vyrovnanie, reštrukturalizáciu alebo oddlženie, alebo
g)zápisdoobchodnéhoregistraalebokatastranehnuteľností,evidenciemotorovýchvozidielaleboiného

registra podľa osobitného predpisu,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa ustanovenia § 259 ods. 3 Tr.zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) závažnejším spôsobom konania, alebo
c) z osobitného motívu.

Objektom trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie je záujem na riadnom

vedení hospodárskej a obchodnej evidencie, pričom objektívna stránka skutkovej podstaty uvedeného
trestného činu spočíva alternatívne v uvedení nepravdivých alebo hrubo skresľujúcich údajov alebo
zatajení povinných údajov o závažných skutočnostiach vo výkaze, v hlásení, vo vstupných údajoch
vkladaných do počítača alebo v iných podkladoch.

V prvom rade však nemožno súhlasiť so záverom prvostupňového súdu o tom, že podpisom súvahy
za roky 2009, 2010, 2011, 2012 je vyvrátená obhajoba obžalovaného ohľadne tej skutkovej okolnosti,
že Q. K. E. finančné prostriedky (účtované ako ostatné kapitálové fondy E.) spoločnosti B., spol. s.r.o.
nikdy neposkytol.Uvedené predstavuje zásadnú skutkovú okolnosť, nakoľko v prípade, ak nie je možné preukázať, že
by spoločník poskytol spoločnosti finančné prostriedky, nemohlo dôjsť k reálnemu navýšeniu ostatných

kapitálových fondov a už vôbec nemohlo dôjsť ku škode na (fiktívne účtovanému) majetku spoločnosti.

Rovnako prvostupňový súd nesprávne posúdil otázku náhrady škody vo vzťahu k následku
spôsobenému naplnením obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu skresľovania údajov
hospodárskej a obchodnej evidencie. Súd totiž automaticky stotožnil škodu spôsobenú osobe, s ktorou

konal ako s poškodeným (Q. K. E.) so škodou, ktorá by (v prípade preukázania naplnenia všetkých
obligatórnych znakov skutkovej podstaty zločinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej
evidencie) vznikla obchodnej spoločnosti B., spol. s r.o.

Podľa ustanovenia § 124 ods. 1 Tr.zák. škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku
alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej

súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na
účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 Tr.por. poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na
zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom

chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa
vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na
vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich,
zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o
priznanívinyaprijatítrestu,vyjadriťsakvykonanýmdôkazom,máprávozáverečnejrečiaprávopodávať

opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v
priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný
v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné
kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol
byt' zmarený účel trestného konania.

Podľa ustanovenia § 46 ods. 3 Tr.por. poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byt'

zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Z vykonaného dokazovania v intenciách citovaných zákonných ustanovení však vyplýva, že aj v prípade,
kedy by ku škode došlo, takáto škoda nemohla byť v súlade s ustanovením § 124 ods. 1 Tr.zák.
spôsobená spoločníkovi spoločnosti B., spol. s.r.o. (v ponímanom kontexte Q. K. E.) ale výlučne len

spoločnosti B., spol. s.r.o.

Je totiž nevyhnutné ponímať dva vzťahy a to jednak vzťah obžalovaný - spoločnosť B., spol. s.r.o. a
jednak vzťah spoločnosť B., spol. s.r.o. a (domnelý) poškodený Q. K. E.. Svedok Q. K. E. pri svojom
výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 18.04.2018 uviedol, že keď posielal ako fyzická osoba peniaze

spoločnosti B., spol. s.r.o. vykonal tieto platby prevodným príkazom, na účet banky B., spol. s.r.o. s
označením, že je to jeho kapitálový fond, čiže rezervný kapitál.

Svedok E. teda neuviedol žiadne iné finančné prostriedky, ktoré by mal poskytovať spoločnosti B., spol.
s.r.o. a ktoré by mali tvoriť ostatný kapitálový fond 413.001 E.. Ani výpisy z bežných účtov vedených

v L. C., M. č. 2620711064 a 2926710056 neposkytujú informáciu o tom, aby Q. K. E. previedol na účty
uvedených čísel finančné prostriedky, ktorých súhrn by predstavoval deklarovanú výšku kapitálového
fondu E.. Uvedené výpisy z bežných účtov poskytla orgánom činným v trestnom konaní L. C., a.s.
a to v prípade účtu č. 2620711064 od 04.01.2005 do 31.12.2012 a v prípade účtu č. 2926710056 od
14.02.2005 do 05.01.2009. Na žiadnom z uvedených bežných účtov v banke sa nenachádzajú prevody

Q. K. E., ktoré uvádzal vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 18.04.2018.

Ak by teda aj mal súd za preukázané, že poškodený Q. K. E. poskytol spoločnosti B., spol. s.r.o.
akékoľvekfinančnéprostriedkyakoostatnýkapitálovýfond413.001Flis,tietomomentomichposkytnutiatvoria majetok spoločnosti B., spol. s.r.o. a akákoľvek škoda na takomto majetku je škodou spoločnosti
B., spol. s.r.o., nie spoločníka spoločnosti.

Dokonca spoločník spoločnosti B., spol. s.r.o. nemá ani právny nárok na vrátenie týchto prostriedkov,
nejde o pôžičku spoločnosti, ale podľa vyjadrenia znalca T. G. S. sa od roku 2004 na účte 413 - ostatné
kapitálové fondy účtujú „len dary spoločníkov bez nároku na vrátenie ako dary”.

Z uvádzaných dôkazov (výsluch poškodeného Q. K. E. a znaleckého posudku a výsluchu znalca T. G.

S., výpisov z L. C., M.) vyplývajú teda nasledovné závery:
• neexistuje jediný na hlavnom pojednávaní vykonaný dôkaz, že spoločník Q. K. E. poskytol spoločnosti
B., spol. s.r.o. finančné prostriedky, ktoré by tvorili ostatný kapitálový fond 413.001 E.,
• výpisy z bankových účtov spoločnosti B., spol. s.r.o. vylučujú tvrdenie Q. K. E. o tom, že spoločník
Q. K. E. poskytol spoločnosti B., spol. s.r.o. finančné prostriedky, ktoré by tvorili ostatný kapitálový fond
413.001 E.,

• znalec T. S. konštatoval povahu účtu 413 - ostatné kapitálové fondy ako dar spoločníka bez nároku
na jeho vrátenie.

Záver, ktorý z uvádzaných skutkových zistení teda nepochybne vyplýva, je ten, že naplnenie objektívnej
stránky zločinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie spôsobom popísaným v

skutkovej vete napadnutého rozsudku v bode 1) nie je ani len teoreticky možný a v prípade, ak by aj
súd ustálil, že škoda spôsobená bola, mohla byť spôsobená výlučne spoločnosti B., spol. s.r.o., nie však
spoločníkovi spoločnosti.

Zjednodušene povedané, ak by aj preukázal spoločník spoločnosti Q. K. E., že spoločnosti B., spol. s.r.o.

poskytol finančné prostriedky ako ostatné kapitálové fondy, nielenže nemá nárok na ich vrátenie ale
(ako spoločník) nemá ani dosah na dispozíciu nimi (tú by mal výlučne v postavení konateľa) a už vôbec
titulom dispozície týmito prostriedkami nie je oprávnený nárokovať si náhradu škody ako fyzická osoba
Q. K. E., ale len ako konateľ spoločnosti B., spol. s.r.o. a teda konaním za poškodeného - spoločnosť
B., spol. s.r.o.

Oprávnenie spoločnosti B., spol. s.r.o. navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť túto škodu zaniklo skončením vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania.
Poškodený Q. K. E. si uplatnil náhradu škody ako fyzická osoba pri svojom výsluchu v prípravnom
konaní, nakoľko nebolo právo navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému

povinnosť nahradiť škodu zaniklo, nie je možné priznať voči obžalovanému nárok na náhradu škody v
rámci trestného konania.

Napadnutým rozsudkom si súd nekriticky osvojil tvrdenie Q. K. E. o poskytnutí finančných prostriedkov
spoločnosti B., spol. s.r.o. (str. 15 napadnutého rozsudku: Výpoveďou poškodeného E. mal súd za

preukázané, že tieto prostriedky vedené na účte 413.001 - ostatné kapitálové fondy zložil poškodený),
a to aj napriek objektívnemu rozporu medzi výpoveďou Q. K. E. a výpismi z bankového účtu spoločnosti
B., spol. s.r.o., ktoré pre potreby trestného konania dodala L. C., a.s. Súd teda argumentačne neodstránil
rozpor medzi výpoveďou svedka E. a objektívne realizovanými platbami v prospech účtu spoločnosti
B., spol. s.r.o., pričom už takýto zjavný rozpor sám o sebe spochybňuje skutok a jeho priebeh v zmysle

podanej obžaloby resp. výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Neexistencia poskytnutých finančných prostriedkov má napokon dosah aj na motiváciu vyhotovenia
pokladničných dokladov, nakoľko tieto sa netýkajú reálnych a existujúcich finančných prostriedkov, ktoré
by preukázateľne svedok E. poskytol spoločnosti B., spol. s.r.o. Podotýka, že v čase, kedy mali byt'

finančné prostriedky takto zaúčtované, viedli účtovníctvo spoločnosti obaja konatelia (A. B. a Q. K.
E.) a svedkyňa U. N. viedla pre spoločnosť B., spol. s.r.o. účtovníctvo až od obdobia roku 2011. Je
otázkou,komuavakomrozsahuvyhovovalozaúčtovaniefiktívnehoposkytnutiafinančnýchprostriedkov
na ostatný kapitálový fond 413.001 E..

Okolnosť, že určité finančné prostriedky sú v účtovníctve vedené nemôže automaticky znamenať,
že spoločnosť takéto prostriedky k dispozícii má (v poňatí úvahy súdu na bankovom účte - vid' str.
15 napadnutého rozsudku) a už vôbec nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, že tieto prostriedky
obžalovaný z účtu reálne vybral, ako to uvádza prvostupňový súd. V konečnom dôsledku bolovykonanýmdokazovanímpreukázané,žeúčtomspoločnostidisponovalnielenobžalovanýaleajkonateľ
Q. K. E., čo tento až do predloženia listinného dôkazu popieral (vid' predložené potvrdenie z banky o
tom, že svedok E., napriek tomu, že tvrdil, že nemal prístupové právo k účtu spoločnosti, podpísal ako

konateľ spoločnosti zmluvu o termínovanom vkladovom účte s číslom účtu 3029710042 a v rovnaký deň
previedol na účet č. 3023710041 základný vklad vo výške 300.000 Euro).

Pokiaľ ide o samotný vznik a dotáciu ostatných kapitálových fondov, zo súvah spoločnosti B., spol. s.r.o.
za roky 2005 až 2009 uložených v zbierke listín Obchodného registra Košice I vyplýva, že v rokoch

2005 a 2006 tvorený nebol, v roku 2007 bol dotovaný vo výške 8.341.000 Sk (276.870 Euro), v roku
2008 vzrástol na 31.555.000 Sk (1.047.434 Euro) a následne v roku 2009 klesol na sumu 434.749 Euro.
Z uvedeného vyplýva, že k 31.12.2009 predstavovali ostatné kapitálové fondy na riadku č. 75 sumu
434.749 Euro.

file_0.jpg

file_1.wmf

Čo je však podstatné, nemožno v roku 2007 a 2008 identifikovať taký nárast finančných prostriedkov
spoločnosti B., spol. s.r.o., ktorý by predstavoval možnosť dotácie ostatných kapitálových fondov v
takejto výške a dokonca v nadväznosti na výpoveď svedka Q. K. E. nemožno identifikovať prevody ako
to uviedol svedok E. „platby prevodným príkazom, na účet banky B., spol. s.r.o. s označením, že je to
jeho kapitálový fond, čiže rezervný kapitál”.

Na to, aby bol identifikovaný nárast osobitných kapitálových fondov teda je potrebné nájsť v roku 2007
vo výpisoch z L. C., M. sumu 276.870 Euro, ktorá bude prevodom z účtu Q. K. E. s označením že je to
jeho kapitálový fond, čiže rezervný kapitál. Rovnako v roku 2008 by sa rovnaký postup mal vzťahovať
na sumu 770.564 Euro, o ktorú v roku 2008 vzrástli osobitné kapitálové fondy.

Bez toho, aby mal prvostupňový súd ustálené základné skutkové okolnosti, nie je možné vyhodnocovať
dôkazy jednotlivo resp. v ich vzájomných súvislostiach a ani tieto právne posudzovať. Teoretické
konštrukcie a abstraktné úvahy spoločne s bezdôvodným favorizovaním tvrdenia niektorých svedkov na
úkorobjektívnevykonanýchdôkazovnemôžuzaložiťpresvedčivéazrozumiteľnéodôvodnenierozsudku

prvostupňového súdu.

V prípravnom konaní obhajoba viacnásobne navrhovala orgánom činným v trestnom konaní skúmanie
vzniku ostatných kapitálových fondov, čo by z hľadiska znaleckého dokazovania vyžadovalo skúmanie
aj pred dátumom 01.01.2009, čo však bolo zo strany orgánov činných v trestnom konaní opätovne

odmietané. V prípade, ak by takémuto návrhu bolo vyhovené, znalec by zistil, že ostatné kapitálové
fondy „vznikli” v roku 2007 a boli navýšené v roku 2008 ale nevedel by identifikovať z čoho tieto fondy
mali vôbec vzniknúť.

Takáto identifikácia v spojitosti výpisov z L. C., a.s. a vyjadrenia svedka Q. K. E. jednoducho nie je možná

a pre takýto záver nie je v zásade potrebné ani znalecké dokazovanie.

Na základe uvedeného preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Mestského súdu Košice
sp.zn. K3-3T/170/2015 zo dňa 06.11.2024 v intenciách § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr.por. v spojení
s ustanovením § 322 ods. 1 Tr.por. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie aj prokurátor. V písomných dôvodoch
odvolania uviedol, že citovaným rozsudkom súdu bol obž. A. B. uznaný vinným v skutku pod bodom 1/

z prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods.
3 písm. a) Tr.zák. účinného od 6.8.2024, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Zároveň mu bola uložená povinnosť
zaplatiť v skúšobnej dobe C. D. E. škodu vo výške 469.000,- €.Rozhodnutie súdu vo výroku, v ktorom bola uznaná vina v zmysle obžaloby, prokurátor považuje
za zákonné a dôvodné. Súd vo svojom rozhodnutí podrobne a výstižne so znalosťou veci uviedol,

na základe akých skutočností dospel k záveru o vine a akým spôsobom sa vyrovnal s obhajobou
obžalovaného. Zároveň dostatočným spôsobom vyhodnotil zabezpečené a vykonané dôkazy jednotlivo
i v ich súhrne v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr.por., pričom bez akýchkoľvek pochybností konštatoval
naplnenie znakov trestného činu nielen po stránke objektívnej, ale aj po subjektívnej.

Na druhej strane sa však nie je možné stotožniť s oslobodzujúcim výrokom súdu pod bodom 2/ a 3/.
V danej súvislosti prokurátor zopakuje dôvody, ktoré boli prezentované už v odvolaní prokurátora zo dňa
18.3.2024, keďže k žiadnej zmene skutkového stavu veci nedošlo:

Záver prvostupňového súdu, že obžalovaný nesťažil ani neznemožnil účel konkurzného konania
vyhodnotil súd jednostranne. V tomto však ide o tzv. prípad „vyrobených veriteľov“, ktorých splatnosť

pohľadávky bola otázna. Jedná sa o umelé vytvorenie úpadku spoločnosti samotným konateľom.

Skutková podstata podľa § 242 ods. 1 písm. b) Tr.zák. postihuje klamanie úpadcu, ktorý úmyselne
(aktívne) upraví zoznam majetku tak, aby nezodpovedal jeho skutočným majetkovým pomerom. Jedná
sa najmä o konanie spočívajúce v tom, že do zoznamu neuvedie všetky svoje aktíva, čo bolo aj v tomto

prípade.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie dáva v úvahu možné prípadne posúdenie skutku ako trestný čin
porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Tr.zák., resp. podvodného úpadku
podľa § 227 Tr.zák., keďže obžalovaný A. B. mal motív po založení novej spoločnosti B., s.r.o. (dňa

27.9.2013) presunúť majetok zo spoločnosti B., s.r.o. do novovzniknutej a tým spôsobiť úpadok a zbaviť
sa pasív existujúcej právnickej osoby a následným využitím majetku na založenie inej právnickej osoby.

V súvislosti s bodom 3/ prokurátor poukazuje na skutočnosť, že reálnosť finančných prostriedkov,
ktoré obžalovaný nevydal správcovi konkurznej podstaty vyplýva z účtovnej evidencie, ktorá nebola

spochybnená. Naopak, bol to práve obžalovaný, ktorý nepreukázal ich použitie pre potreby spoločnosti.
Tieto prostriedky boli riadne evidované v pokladnici a práve naopak, ich reálna existencia nebola
vyvrátená žiadnym dôkazom. Napokon, ich existenciu potvrdil aj samotný obžalovaný schválením
a podpisom účtovnej závierky. Z uvedeného dôvodu je preto tvrdenie prvostupňového súdu nesprávne,
založené na negácii konania obžalovaného. Je zrejmá iba jedna verzia ich použitia a to, že obžalovaný

(keďže nevysvetlil iný spôsob) vybral hotovosť z pokladne a použil ju pre vlastnú potrebu. V rámci
účtovníctva nie je zaznamenaná žiadna hodnoverná účtovná položka, ktorá by svedčila o spôsobe
použitia v prospech a potreby spoločnosti.

Prokurátor podotýka, že nevydanie veci patriacej do konkurznej podstaty je konanie, ktorým páchateľ

odmieta vrátiť fyzicky vec patriacu do konkurznej podstaty alebo nástroje na prístup k veci. Páchateľ
s vecou nenakladá (neodstraňuje, nepoškodzuje, neničí), ale odmieta vec vydať. Pôjde pritom len
o samotný fakt odmietnutia odovzdať vec do konkurznej podstaty.

Je pritom bezpredmetné, akým spôsobom došlo k navýšeniu pokladnice (hoc aj dotovaním zo strany

obžalovaného). Podstatné je, že tieto finančné prostriedky nielen účtovne evidované ako dotácia, ale
preukázateľne aj fyzicky vybraté z bankového účtu spoločnosti, neboli nikdy v rámci konkurzného
konania odovzdané správcovi konkurznej podstaty. Pripustením názoru súdu by tak mohlo dôjsť fakticky
k legalizácii sprenevery. Obžalovaného nemožno v žiadnom prípade považovať za oprávneného držiteľa
pokladničného zostatku.

Taktiež sa nie je možné stotožniť ani s výrokom o treste u obžalovaného. V tejto súvislosti prokurátor
poukazuje na to, že výška trestu je neprimeraná s ohľadom na spôsobenú škodu a celkovo protiprávne
konanie obvineného. Je nutné tiež dodať, že obžalovaný sa k trestnej činnosti ani len nepriznal,
nevyhlásil vinu, ani nevykonal žiadne opatrenie na odstránenie škody, ktorú spôsobil, a to ani sčasti. To

svedčí o jeho prístupe k spáchanému skutku.

Za nesprávne považuje aj to, že súd pri výmere trestu prihliadol na celkovú dĺžku konania. Tá síce bola
sčasti ovplyvnená pandemickou situáciou, avšak iba krátkodobo. Toto obdobie nečinnosti súdu všakmožno vyhodnotiť ako objektívnu prekážku. Dôraz je však potrebné upriamiť na opakovanú neúčasť
obhajcu na pojednávaniach (9 krát), čo výrazne ovplyvnilo priebeh trestného konania. Určitý vplyv malo
aj dedičské konanie po nebohom poškodenom, to však bol objektívny dôvod pre zistenie právneho

nástupcu. Možno teda vyhodnotiť, že prieťahy boli z podstatnej časti práve na strane obžalovaného.
Pri skúmaní prieťahov je nutné skúmať tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,
o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Po následnom
individuálnom zohľadnení týchto hľadísk možno s určitosťou konštatovať, že nie je založený dôvod
na uloženie nízkeho trestu obžalovanému, a to aj s ohľadom na novelu Trestného zákona účinnú od

6.8.2024 a na to nadväzujúce výrazné zníženie trestnej sadzby skutkovej podstaty žalovaného trestného
činu. Táto skutočnosť by nemala automaticky meniť celkový pohľad na závažnosť skutku či následok
a nemala by ovplyvňovať súd aj v úvahách o jej primeranosti. Tu je nutné uviesť, že kvalifikovaná
skutková podstata v ods. 3 je charakterizovaná (odstupňovaná) značnou škodou, avšak obvineným
spôsobená je na jej hornej hranici, bližšie ku škode veľkého rozsahu.

Vo všeobecnosti Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana
spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem
trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo
najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd
jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest

má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti.
Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda
páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti,
ktoré správanie je nežiadúce, proti čomu je namierený Trestný zákon, a takýmto spôsobom možno
ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí tiež byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd
uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov
trestných činov. Za danej argumentácie sa javí byť jediným výchovným prostriedkom na nápravu
obžalovanému uloženie trestu v medziach trestnej sadzby žalovaných trestných činov.

Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok
Mestského súdu Košice sp.zn. K3-3T/170/2015 z 6.11.2024 vo výroku o oslobodení obžalovaného spod
skutku bodov 2/ a 3/ a o treste a vrátil prvostupňovému súdu vec na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. a zistil nasledovné:

Mestský súd rozhodol tak, že v bode 1/ rozsudku uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu
skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a)
Tr.zák. účinného od 06.08.2024, na tom skutkovom základe ako je to uvedené v napadnutom rozsudku
Mestského súdu Košice.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
G., H. I. J.XX, D. K. škodu v sume 469 000 eur. (slovom Štyristošesťdesiatdeväťtisíc eur).

V bode 2/ rozsudku mestský súd podľa § 285 písm. b) Tr.por. oslobodil obžalovaného spod skutku 1/
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice-okolie sp.zn. 2Pv 363/15/8806 zo dňa 3.12.2015 pre

skutok právne kvalifikovaný ako zločin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242
ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c) Tr.zák.

V bode 3/ rozsudku mestský súd podľa § 285 písm. b) Tr.por. oslobodil obžalovaného spod skutku 3/
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice-okolie sp.zn. 2Pv 363/15/8806 zo dňa 3.12.2015 pre

skutok právne kvalifikovaný ako zločin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa zločin
marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 243 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr.zák.V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o odsúdení v bode 1 napadnutého rozsudku a o oslobodení obžalovaného v bodoch 2, 3

napadnutého rozsudku, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. a dospel tak
ku správnym skutkovým a právnym záverom s výnimkou vo výroku o náhrade škody.

V odôvodnení napadnutého rozsudku /s výnimkou vo výroku o náhrade škody / v súlade s ustanovením
§ 168 ods. 1 Tr.por. mestský súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,

o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal a zohľadnil všetky potrebné skutočnosti ako aj osobné pomery
obžalovaného.

Krajskýsúdsivcelomrozsahuosvojilsprávneazákonnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkuvovzťahu
ku všetkým napadnutým výrokom a keďže sa so závermi mestského súdu stotožňuje, tak na ne ako na

správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej
rozhodnutie prvostupňového súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor

a právny záver mestského súdu.

Bolo by nad rámec hodnotiť vykonané dôkazy pred mestským súdom, nakoľko mestský súd toto
hodnotenie v napadnutom rozsudku vykonal úplne vyčerpávajúco, avšak je potrebné zvýrazniť už
spomínané z tohto napadnutého rozsudku a síce, že zo záverov znaleckého dokazovania z odboru

ekonómia a manažment, ako aj z výpovede svedkyne U. N. vyplýva záver, že spoločnosť B. s.r.o.
viedla syntetický účet 413 - ostatné kapitálové fondy, ktorý sa delil na dva analytické účty 413.001-
ostatné kapitálové fondy E. a 413.002 -ostatné kapitálové fondy B.. Dňa 31.12.2009 bol zostatok v
pokladnici spoločnosti B. s.r.o. podľa pokladničnej knihy vo výške 135.596,43 eur, čo predstavovalo
peňažné prostriedky v hotovosti. V priebehu dňa 31.12.2009 bol tento stav znížený o sumu 135 000

eur. Súvahu podpísal obžalovaný. V účtovníctve je pokladničný doklad V-0211 bez podpisu v sume 135
000 eur s dátumom 31.12.2010 ako prijímateľ je označený K. E., účel- vratka časti osobného vkladu,
účtované na účte 413.001. K 31.12.2010 mala spoločnosť v pokladnici podľa pokladničnej knihy stav
prostriedky hotovosti v sume 69.585,16 eur. V priebehu dňa bol stav znížený o 40.991,24 eur a konečný
stav pokladnice 29.079,00 eur. Pokladničný doklad na sumu 40.991,24 eur v účtovníctve absentuje,

ale uvedená suma bola odúčtovaná z účtu 413.002 -ostatné kapitálové fondy B. so zostatkom na
konci roka 2010 vo výške 0 eur. Dňa 31.12.2011 mala spoločnosť B. s.r.o ráno v pokladnici podľa
pokladničnej knihy stav prostriedkov hotovosti v sume 200.882,21 eur. V priebehu dňa bol tento stav
znížený o 200 196,60 eur na konečný zostatok 681,7 eur. Suma 200 000 eur bola odúčtovaná
v účtovníctve z účtu 413.001- ostatné kapitálové fondy E.. Pokladničný doklad sa v účtovníctve

nenachádza.K31.12.2012malaspoločnosťránovpokladnicipodľapokladničnejknihystavprostriedkov
v hotovosti v sume 135 878,06 eur. V priebehu dňa sa tento stav znížil o sumu 134.000 eur. Suma bola
odúčtovaná v účtovníctve z účtu 413.001- ostatné kapitálové fondy E.. K 31.12.2013 mala spoločnosť
podľa pokladničnej knihy v pokladnici hotovosť 59.697,10 eur a tento bol nemenný počas dňa. V súvahe
zostavenej k 31.12.2013 bol vykázaný stav v pokladnici vo výške 68.660,00 eur, ktorý je správny nakoľko

zahŕňa aj zostatok v pokladnici 211.003. Zdrojom príjmov pokladnice spoločnosti za roky 2009 až 2013
boli výbery hotovostných peňažných prostriedkov z bankových účtov. Pokladnica spoločnosti mala byť v
roku 2009 vyššia o hotovosť 135 000 eur, v roku 2011 vyššia o hotovosť 200 000 eur a za rok 2012 vyššia
o hotovosť 134 000 eur. Zostatok pokladnice tvorila suma hotovostných výberov z účtu tejto spoločnosti.
Peňažné prostriedky z účtov vyberal výlučne obžalovaný. /skutok 1/.

Správne teda mestský súd konštatoval, že z výpovede svedkyne U. N. vyplýva, že spoločnosť B. s.r.o.
mala z predošlého obdobia rokov 2007 - 2008 vedené aj kapitálové fondy, a to na oboch spoločníkov. Na
konci roka 2009 upozornila obžalovaného na vysoké zostatky v pokladnici a navrhla obžalovanému, aby
ponížili zostatok na ostatnom kapitálovom fonde účte č.413 na meno poškodeného E., s čím obžalovaný

súhlasil a uviedol, že to potom vysporiada s poškodeným E.. Zostatok v pokladnici v sume 135 000
eur zaúčtovala ako výber kapitálového fondu pokladnice a vypísala výdavkový pokladničný doklad na
meno poškodeného a túto operáciu zaznamenala do súvahy. Takto postupovala aj v roku 2010 kedy
pokladničný zostatok 40 991,24 eur týmto spôsobom zaúčtovala ako výber z pokladne, ale v prospechobžalovaného. Taktiež dňa 31.12.2011 kedy zo zostatku pokladne bola suma 200 000 eur zúčtovaná
ako výber z pokladne a k 31.12.2021 zúčtovaná suma 134 000 eur ako výber hotovosti z pokladnice.
Tieto účtovné operácie navrhla obžalovanému z dôvodu, aby sa zostatok pokladnice nenabaľoval,

pričom sa obžalovaného pýtala, či tento zostatok je reálny, na čo jej povedal, že nie. Z jej výpovede tiež
vyplýva, že v roku 2013 v mesiaci október mala na žiadosť obžalovaného urobiť predbežnú účtovnú
závierku spoločnosti, pričom si pamätá, že tam boli neuhradené pohľadávky voči Mestským lesom
Košice, voči leasingovej spoločnosti ako aj záväzky voči zamestnancom titulom nevyplatených miezd
a tiež voči spoločnosti D. s.r.o.

Je potrebné zdôrazniť, že obrana obžalovaného že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané akým
spôsobom vznikol zostatok na účte s názvom ostatné kapitálové fondy E., nakoľko neboli preukázané
platby poškodeného sa na dotáciu ostatných kapitálových fondov, že takáto obrana obžalovaného sa
javí ako účelová, pretože práve obžalovaný zostatok na účte 413. 001 účtovne použil na zníženie
stavu pokladnice tým spôsobom, že tento bol z pokladnice vyplatený ako výplata vkladu na účte 413,

pričom svedkyni N., uviedol že sa s poškodeným vysporiada. Bolo preukázané, že peňažné prostriedky
vyplývajúc to aj zo súvahy za roky 2009, 2010, 2011 aj za rok 2012, pričom obžalovaný túto súvahu
podpísal tak tieto peňažné prostriedky spoločnosť B. mala na účte, nakoľko ich obžalovaný z účtu reálne
vybral ako nepoužité na hotovostné výdavky spoločnosti B. s.r.o. tvorili účtovný zostatok v pokladnici
dôkazom boli pokladničné doklady.

Na tieto skutočnosti mestský súd podrobne v rámci hodnotenia dôkazov na č.l. 1477 - 1478 poukazuje.

Správne mestský súd dospel teda k záveru v bode 1 rozsudku keď uznal obžalovaného vinným z prečinu
skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie a uložil mu primeraný trest aj vzhľadom na
skutočnosti, že 06.08.2024 bola novela Trestného zákona.

Krajský súd sa stotožňuje aj s odôvodnením mestského súdu v bode 2 napadnutého rozsudku,
pričom je potrebné uviesť, že objektom skutkovej podstaty trestného činu marenia konkurzného alebo
vyrovnacieho konania sa dopustí ten kto marí konkurzné konanie a vyrovnacie konanie atď., pričom
v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka teda spoločnosti B. s.r.o. boli už

pohľadávky voči G. S. N. uhradené. Na č.l. 1475 mestský súd odôvodňuje podrobne ako prebiehalo toto
konkurzné konanie a kedy boli pohľadávky dlžníkov vyrovnané, pričom je možné sa stotožniť so závermi
mestského súdu a to tým, že obžalovaný svojím konaním nesťažil ani neznemožnil účelu konkurzného
konania. Konkurz na spoločnosť B. bol zrušený, nakoľko existoval len 1 veriteľ a to P. N. a.s. Pohľadávky
veriteľov,ktoríboliuvedenívnávrhunavyhláseniekonkurzusvýnimkouG.S.N.a.s.uhradilpovyhlásení

konkurzu poškodený.

Tak isto bod 3 napadnutého rozsudku mestský súd náležite odôvodnil, že oslobodil obžalovaného,
pretože dospel k záveru, že skutok, ktorý sa stal nie je trestným činom. V skutočnosti nebol pred súdom
vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázal že obžalovaný

disponoval a reálne aj mal zostatok pokladnice teda peňažné prostriedky a že ich úmyselne nevydal
alebo či ich neminul, a tak reálne vydať peňažné prostriedky ani nemohol. Pričom motorové vozidlá v
rámci konkurzu boli vydané správcovi konkurznej podstaty.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s výrokom o treste, nakoľko mestský súd náležite odôvodnil, po novele

TZ, ako dospel k uloženiu tohto podmienečného trestu odňatia slobody.

Krajský súd výrok o náhrade škody zrušil a odkázal poškodeného /právneho nástupcu – syna
poškodeného/, s jeho nárokom na náhradu škody. Krajský súd dospel k tomuto rozhodnutiu na základe
toho, že v prípade trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie skrz alebo

z hľadiska jeho objektu nie je poškodeným samotná fyzická osoba teda náš poškodený ale spoločnosť
B. s.r.o. V prípade, že spoločník by mal mať nejaký odvodený nárok na náhradu škody tak dokazovanie
v trestnom konaní nepostačovalo na priznanie jeho nároku.

Je nutné sa prikloniť a súhlasiť s argumentáciou obhajoby v tom, že prvostupňový súd nesprávne posúdil

otázku náhrady škody vo vzťahu k následku spôsobenému naplnením obligatórnych znakov skutkovej
podstaty trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. Súd totiž automaticky
stotožnil škodu spôsobenú osobe, s ktorou konal ako s poškodeným (Q. K. E.) so škodou, ktorá by (vprípade preukázania naplnenia všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty zločinu skresľovania
údajov hospodárskej a obchodnej evidencie) vznikla obchodnej spoločnosti B., spol. s.r.o.

Podľa ustanovenia § 124 ods. 1 Tr.zák. škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku
alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na
účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 Tr.por. poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na
zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom
chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa
vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na
vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich,
zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o

priznanívinyaprijatítrestu,vyjadriťsakvykonanýmdôkazom,máprávozáverečnejrečiaprávopodávať
opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v
priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný
v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné
kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol

byt' zmarený účel trestného konania.

Podľa ustanovenia § 46 ods. 3 Tr.por. poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený

uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byt'
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Z vykonaného dokazovania v intenciách citovaných zákonných ustanovení však vyplýva, že aj v prípade,
kedy by ku škode došlo, takáto škoda nemohla byť v súlade s ustanovením § 124 ods. 1 Tr.zák.

spôsobená spoločníkovi spoločnosti B., spol. s.r.o. (v ponímanom kontexte Q. K. E.) ale výlučne len
spoločnosti B., spol. s.r.o.

Je totiž nevyhnutné ponímať dva vzťahy a to jednak vzťah obžalovaný - spoločnosť B., spol. s.r.o. a
jednak vzťah spoločnosť B., spol. s.r.o. a (domnelý) poškodený Q. K. E.. Svedok Q. K. E. pri svojom

výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 18.04.2018 uviedol, že keď posielal ako fyzická osoba peniaze
spoločnosti B., spol. s.r.o. vykonal tieto platby prevodným príkazom, na účet banky B., spol. s.r.o. s
označením, že je to jeho kapitálový fond, čiže rezervný kapitál.

To boli dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.