Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7Csp/127/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318205310

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Lisyová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4318205310.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7Csp/127/2018
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX
7Csp/127/2018-493

IČS: XXXXXXXXXX

Image

file_0.wmf

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Alexandrou Lisyovou, v spore žalobcu: Československá obchodná

banka a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš &
Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
47 239 921, proti žalovanej: D. E., narodená X.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, G. H. - I., zast. Mgr. Renáta
Mészáros, advokátka so sídlom Nám. hrdinov 7-8, Levice, IČO: 37 967 452, o zaplatenie 20.044,81 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

7Csp/127/2018
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX
7Csp/127/2018-493
IČS: XXXXXXXXXX

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalobcovi v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :7Csp/127/2018
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX
7Csp/127/2018-493

IČS: XXXXXXXXXX
O d ô v o d n e n i e

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.12.2018 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej
sumy vo výške 20.044,81 eura s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovanou

a pánom J. K. zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 32045414/859044604.
Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanej mimoriadny medziúver vo výške 20.000,00 eura až to do
pridelenia celkovej sumy, a to za účelom uspokojenia bytových potrieb - modernizácia rodinného
domu a výstavba drobných stavieb. Účelom medziúveru je preklenutie obdobia od začatia sporenia do
nasporenia minimálnej čiastky potrebnej na pridelenie stavebného úveru. Uvedené je definované v čl.
I bod 2 Úverovej zmluvy, podľa ktorej po splnení podmienok bude žalovanej pridelený stavebný úver

vo výške 16.000,00 eura. Zmluvné strany dohodli, že v prípade, že ku dňu pridelenia cieľovej sumy
bude mimoriadny medziúver úplne vyčerpaný, čerpanie stavebného úveru sa uskutoční automaticky
ku dňu pridelenia cieľovej sumy. Úroková sadzba mimoriadneho medziúveru bola dohodnutá vo výške
10,50 % p.a., a úroková sadzba stavebného úveru vo výške 5,95 % p.a.. Žalovaná sa zaviazala
poukazovať mesačne vklady na účet stavebného sporenia vo výške 84,86 eura. Súčasne sa žalovaná

zaviazala po dobu trvania mimoriadneho medziúveru t. j. do pridelenia cieľovej sumy hradiť pravidelné
mesačné splátky 177,64 eura. V zmysle čl. IV bod 3 Úverovej zmluvy sa žalovaná zaviazala od mesiaca
nasledujúceho po pridelení cieľovej sumy splácať stavebný úver v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 262,50 eura. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu, v dôsledku čoho určil žalobca predčasnú
splatnosť úveru ku dňu 31.03.2017 a vyzval žalovanú na zaplatenie zostávajúcej dlžnej sumy do

30.04.2017. Ku dňu 31.03.2017 žalobca eviduje dlžnú sumu vo výške 21.382,82 eura, ktorú tvorí: istina
vo výške 20.000,00 eur, negatívny zostatok na mimoriadnom medziúvere vo výške 44,81 eura, úrok vo
výške 1.065,84 eura vyčíslený ku dňu 31.03.2017 a úrok z omeškania vo výške 272,17 eura vyčíslený
ku dňu 31.03.2017.

2. O podanom návrhu bolo rozhodnuté platobným rozkazom dňa 04.02.2019, č. k. 7Csp/127/2018-63,
proti ktorému žalovaná v zákonnej lehote doručila súdu odpor. Následne súd uznesením zo dňa
27.02.2019,č.k.7Csp/127/20218-74platobnýrozkazpodľa§267ods.3zákonač.160/2015Z.z.Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v celom rozsahu zrušil. Žalovaná v odpore okrem iného uviedla, že
v zime roku 2015 požiadal žalovanú jej vtedajší priateľ, aby mu išla ručiť na úver, ktorý si chce zobrať v

stavebnej sporiteľni, a ktorý chce použiť na rekonštrukciu domu v ktorom budú neskôr spolu bývať. Ona
nemala dôvod mu neveriť, a tak pristúpila na to, a išla ručiť pánovi E. L.. Tak sa totiž jej priateľ predstavil,
toto meno bolo uvedené aj na úverovej zmluve, ktorú ona podpisovala, je si tým istá, lebo kontrolovala
jeho údaje. Až neskôr keď jej bola z ČSOB Bratislava zaslaná výzva na úhradu tohto úveru, zistila, že
na zmluve je uvedené iné meno, a to človeka, ktorého ona vôbec nepozná, a ktorého v živote nevidela.

Oznámila žalobcovi, že ona nemá prostriedky na zaplatenie tohto úveru, že pána, ktorému bol úver
poskytnutý a kde figuruje ako ručiteľ nepozná a žiadala, aby sa žalobca obrátil na dlžníka, aby si tento
riadne plnil svoje povinnosti. S dlžníkom, podľa jej vedomostí pánom E. L., sa už rozišli. Žalovaná sa
vydala, avšak s pánom E. L., ak sa tak dotyčný pán volá, bola v telefonickom kontakte, a tento je prisľúbil,
že všetko uhradí, aby sa ona nebála. Telefónne číslo na tohto pána má dodnes, a vždy ju uisťuje, že

všetkovyrovná.Keďjejpotomprišielzosúduplatobnýrozkaz,rozhodlasavecriešiťradikálne,vyhľadala
právnu pomoc, a v danej veci podala aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

3. Žalobca dňa 06.03.2019 doručil súdu repliku - vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej v ktorom uvádza, že
žalovaná nepopiera nárok žalobcu čo do právneho titulu ani výšky. Žalobca predložil listinu Zmluva o

mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 32045414/859044604 zo dňa 16.02.2015. Jedným z
dlžníkov bol pán J. K., druhým dlžníkom bola žalovaná, ktorej podpis na predloženej listine bol notársky
overený. Žalobca nevylučuje, že Žalovaná poskytla ručenie osobe E. L., avšak uvedená skutočnosť
nie je predmetom tohto konania. Žalovaná sa vyjadrila, že komunikuje s dlžníkom, keď pán K. zomrel
XX.XX.XXXX. Zo strany žalovanej preto podľa názoru žalobcu ide o omyl v osobe druhého dlžníka vo

vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Žalovaná vo svojom podaní uvádza, že úverovú zmluvu podpísala
ako ručiteľ. Uvedené tvrdenie je potrebné označiť ako nesprávne, nakoľko žalovaná bola a do dnešného
dňajespoludlžníkom,nieručiteľomamávočiveriteľovirovnaképovinnostiajprávaakodlžník. Žalovaná
jespoluspánomK.dlžníkomspoločnýmanerozdielnym,t.j.solidárnym.Žalobcapretomôžepožadovaťsplatenie celého dlhu od ktoréhokoľvek spoludlžníka. Žalobca žiadal súd, aby žalobe vyhovel v celom
rozsahu.

4. Žalovaná dňa 10.04.2019 doručila súdu svoje vyjadrenie, v ktorom nepoprela skutočnosť, že
podpísala Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Avšak čo sa týka právneho nároku
žalobcu čo do právneho titulu či výšky nesúhlasí. Žalovaná od začiatku tvrdí, že uvedenú zmluvu
popisovala v prospech pána E. L., ktorý podľa jej vedomostí naposledy býval v Želiezovciach č. d.
59. Teda nie v prospech pána J. K., nar. XX.X.XXXX, ktorého v živote nevidela, a o jeho existencii

sa dozvedela až z podanej žaloby. Z vyjadrenia žalobcu sa dozvedela, že navyše predmetný pán K.
medzi časom zomrel. Žalovaná od začiatku tvrdí, že bola zjavne v danej veci bola uvedená do omylu.
Preto aj podala v tejto veci trestné oznámenie, ktoré trestné konanie stále prebieha. Žalovaná nikdy z
predmetnej úverovej zmluvy nečerpala žiadne finančné prostriedky, tieto v súlade s čl. II úverovej zmluvy
boli zrejme poskytnuté pánovi J. K., r.č. XXXXXXXXX, ktorý musel splniť účelovosť použitia Medziúveru
vo výške cieľovej sumy, až vtedy sa veriteľ, t.j. žalobca zaviazal poskytnúť čerpanie medziúveru vo výške

100% poskytnutého úveru. Podľa bodu 2.1 posledná veta čl. II. O pridelení cieľovej sumy a čerpaní
Stavebného úveru a jeho výške Veriteľ informuje Dlžníka písomne. Žiada, aby žalobca predložil doklady
preukazujúce, v koho prospech bol úver plnený, resp. kto peňažné prostriedky z daného úveru reálne
čerpal, či boli splnené podmienky z čl. II predmetnej úverovej zmluvy. Ak áno, kto ich plnenie dokladoval.
AtedakohoreálnežalobcaopridelenícieľovejsumyačerpaníStavebnéhoúveruajpísomneinformoval.

Z predloženej úverovej zmluvy je zrejme, že žalovaná je spoludlžníčkou, avšak aj to, že poskytnuté
finančnéprostriedkybolipoužiténaprospechvýlučnestavebnéhosporiteľa–dlžníka,apretojevrozpore
s dobrými mravmi, žiadať plnenie len a výlučne od žalovanej, ktorá v konečnom dôsledku z daného
úveru nemala žiadny prospech. Má zato, že plniť by mal v prvom rade ten, kto mal v danej veci reálny
a preukázateľný prospech, keďže ten medzi časom zomrel, mali by nastúpiť na jeho miesto jeho dediči.

V tomto konaní sú právne legitimovanými účastníkmi konania aj právny nástupcovia dlžníka pána J. K..
Zároveň netreba opomenúť, že v danej veci prebieha trestné konanie pre podozrenie z podvodu.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 24.04.2019 uviedol, že žalovaná je spolu s pánom K.
dlžníkom spoločným a nerozdielnym, t. j. solidárnym. Žalobca preto môže požadovať splatenie celého

dlhu od ktoréhokoľvek spoludlžníka. Vlastná dohoda spoludlžníkov o využití poskytnutých peňažných
prostriedkov nemá žiaden vplyv na zaviazanosť dlžníkov voči žalobcovi. Zákon nepredpisuje formu, v
akej má byť takáto dohoda uzatvorená, t. j. predpokladá sa, že takáto dohoda môže byť uzatvorená
aj ústne. Žalobca nemá povinnosť skúmať takúto (čo aj len ústnu) dohodu spoludlžníkov. Žalovanej v
prípade úhrady dlhu vznikne regresný nárok voči druhému dlžníkovi príp. voči jeho dedičom, preto nie

je žiadnym spôsobom krátená na svojich právach.

6. Na pojednávaní dňa 19.09.2022 právny zástupca žalovanej uviedol, že sa pridržiavajú doterajších
písomnýchvyjadrení,ktorésúdudoručilistým,žepoukazujúnaprebiehajúcetrestnékonanie,kdeosoba
E. L. bola stotožnená s iným mužom, ktorý sa volá M. N., bytom O. XXX. Preto s poukazom na toto majú

za to, že žalovaná bola uvedená do omylu pána J. K., ktorému boli poskytnuté peniaze, nikdy ho nevidela
a ani nepodpisovala zmluvu. Jedná sa o neplatný právny úkon, nakoľko v zmluve ktorú podpisovala
a čítala pred notárom, bol uvedený dlžník E. L. a ona bola ako ručiteľ uvedená. Či došlo k výmene strán
zmluvy alebo akým spôsobom došlo k tomuto omylu uviesť nevedia. Žalovanej nikdy nebolo zaslané
žiadne plnenie zo strany žalobcu na jej účet, žiadnymi prostriedkami nedisponovala, nemá informácie,

kde boli tieto prostriedky zaslané a či bol naplnený aj účel úveru, či prostriedky žalobca dôvodne posielal
niekomu. Žalovaná si uvedomila, že na prvej strane úverovej zmluvy je uvedené meno J. K. a nie E. L.
až pri výsluchu na polícii s tým, že úverová zmluva jej bola doručená s platobným rozkazom. Žalovaná
úverovú zmluvu do času doručenia PR s prílohami nemala k dispozícii. Žalovaná k veci uviedla, že pri
podpise zmluvy u notárky čítala prvú stranu predmetnej zmluvy a tam bolo uvedené meno E. L.. Ukázali

jej len, kde to má podpísať a vtedy si nevšímala aké je to predtým meno. Na prvej strane bolo uvedené
meno E. L.. Pamätá si tak, že listiny zmluvy sa zviazali až potom, ako to podpísali. U notárky bol taktiež
prítomný E. L., ktorý túto zmluvu tam tiež podpísal.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.09.2022 uviedol, že na predloženej zmluve je riadne osvedčená

pravosť podpisu žalovanej, ktorá doteraz nijakým spôsobom nepoprela nárok žalobcu, čo do výšky a
dôvodu. Na predmetnej Zmluve vystupuje žalovaná v pozícii spoludlžníka, nie ručiteľa. Skutočnosť,
že žalovaná nikdy z predmetnej Zmluvy nečerpala žiadne finančnej prostriedky, je v tomto prípade
bez právnej relevancie. Poukázal na zmätočnosť vo vyjadreniach žalovanej, nakoľko počas celéhoprebiehajúceho konania uvádzala, že osobu E. L. pozná, s ním bola podpisovať Zmluvu na notárskom
úrade, s ním bola po celý čas v kontakte, no na druhej strane na pojednávaní uviedla, že tento E. L. bol
stotožnený ako M. N.. V konaní žalobca preukázal, že zmluvnými stranami Zmluvy bol nebohý pán K.

ako dlžník a žalovaná ako spoludlžník.

8. Na pojednávaní dňa 01.02.2023 právny zástupca žalobcu uviedol, že považuje žalobu v celom
rozsahu za dôvodnú a v celom rozsahu na nej trvá. Ku skutočnostiam, ktoré opakovane namieta
žalovaná uviedol, že procesná obrana žalovanej v jednotlivých podaniach spočíva v tom, že konala

v omyle, resp. že bola uvedená do omylu pri úvere, kde podľa jej slov vystupuje ako ručiteľka.
K uvedenému uviedol, že súdu predložili originál zmluvy o úvere, na ktorej figuruje osvedčený podpis
žalovanej a sama žalovaná počas celého konania nepoprela nárok žalobcu čo do výšky a dôvodu.
Na predmetnej zmluve žalovaná figuruje ako spoludlžník, nie ako ručiteľ a teda skutočnosť, ktorú tiež
opakovane žalovaná uvádza, že z predmetného úveru nečerpala žiadne finančné prostriedky, je v tomto
prípade bez právnej relevancie. Čo sa týka konania v omyle, poukázal na vyjadrenie zo dňa 28.09.2022,

kdeuviedol,ževtomtoprípadevtomtokonanínemôžeísťotzv.ospravedlniteľnýomyl.Žalovanázmluvu
podpisovala dobrovoľne, podpisovala ju spolu s osobou, ktorej prisľúbila poskytnúť spoludlžníctvo na
úver a to taktiež dobrovoľne, nikto ju k takémuto právnemu úkonu nenútil. Počas konania nepoprela,
že by osobu dlžníka ako takú bez ohľadu na jej meno nepoznala, teda že by išla poskytnúť spolu
dlžníctvo inej osobe. V prípade smrti dlžníka úveru, čo je v tomto prípade, ktorý mal spoludlžníka

na úvere, prechádza povinnosť splácať úver práve na neho a preto veriteľ v prvom rade kontaktuje
priamo spoludlžníka. Na základe vyššie uvedeného teda jasne preukázali uzatvorenie úverovej zmluvy,
dostatočným spôsobom preukázali spoludlžníctvo žalovanej na tejto predmetnej zmluve a na základe
tohto navrhuje súdu, aby po skutkovom a právnom posúdení žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanú
zaviazal k náhrade trov konania vo výške 100%. Žalobca mal za to, že boli splnené všetky podmienky

pre platné zosplatnenie úveru, nakoľko bola žalovaná v omeškaní viac ako 3 mesiace. Žalobca ju vyzval
na okamžité splatenie, a teda keďže túto svoju platobnú disciplínu porušila, žalobca vyhlásil predčasné
splatenie úveru. V prípade, ak by aj úver nebol predčasne resp. nebol zosplatnený platne, tak ako to
uvádza žalovaná, v tom prípade by zmluva trvala naďalej a žalovaná by bola taktiež zaviazaná plniť
povinnosti vo výške tak ako vyplývajú zo zmluvy.

9. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní k veci uviedol, že je nesporné, že zmluva o medziúvere
bola podpísaná 16.02.2015. Žalovaná bola uvedená do skutkového omylu, keď skutočne nemala
v záujme uzatvoriť zmluvu o medziúvere pre jej neznámeho človeka. Takisto nie je pravdou to, že
by predmetnú zmluvu podpisovali spoločne pred notárom, žalovaná túto zmluvu podpísala s pánom,

ktorý sa predstavil ako E. L., ktorý bol neskôr v rámci trestného konania aj stotožnený. Pokiaľ sa jedná
o zosplatnenie úveru, v tomto prípade poukazuje na to, že posledná splátka podľa priložených výpisov
bola vykonaná 01.09.2016. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ako lex generalis v nadväznosti na
§ 53 ods. 2 Občianskeho zák. ako lex specialis mal žalobca účinne spoplatniť predmetný medziúver
do 16.02.2017. Vychádzajúc z predložených listín má za to, že žalobca túto lehotu nedodržal a tak

považuje predmetné zosplatnenie za neúčinné. Poukázal na listiny, ktoré žalobca dodal do spisu, kde
dňom 06.04.2017 vyhlásenie okamžitej zosplatnosti úveru k 31.03.2017 oznámil žalovanej. V tomto
prípade takisto nebola dodržaná 15 dňová lehota. Ďalšou podmienkou zosplatnenia úveru je daná v § 7
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý hovorí, že odbornou spôsobilosťou musí byť posúdená
schopnosťspotrebiteľasplácaťúveratovnadväznostina§11ods.2citovanéhozákonačoznamená,že

nesplnením tejto podmienky nemožno spravodlivo žiadať zosplatnenie a teda nemožno od spotrebiteľa
žiadať jednorázové splatenie úveru navyše ak sa jedná o hrubé porušenie tejto povinnosti podľa § 7 ods.
1 citovaného zákona, čiže posudzovanie schopností splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov
o príjme, výdavku, rodinnom stave a podobne sa považuje úver aj za bezúročný a bez poplatkov.
Hrubé porušenie povinnosti veriteľa sú presne vymedzené aj v § 7 ods. 1 a ods. 19 až 42 citovaného

zákona. Aj z uvedeného dôvodu považuj zosplatnenie predmetného úveru za neúčinné. S poukazom
na doterajšie stanovisko má za to, že predmetný úver nebol účinne zosplatnený a predmetom žaloby
z hľadiska jej skutkového vymedzenia sú splátky, ktorých splatnosť nastala až v nasledujúcom období a
to po podaní žaloby, a preto vznáša aj námietku premlčania. Má za to, že predmetná žaloba je postavená
na zosplatnení úveru, ktoré je podľa právneho názoru právneho zástupcu žalovanej neúčinné, zároveň

nie je možné v tomto prípade pripustiť zmenu žaloby, keďže sa riadime zákonom o ochrane spotrebiteľa.
Z výzvy pred prihlásením okamžitej splatnosti vyplýva, že žalobca nedodržal lehotu troch mesiacov
na vyhlásenie predčasnej splatnosti, nakoľko zo sumy tam uvedenej vyplýva, že už 03.03. mala byť
žalovaná v omeškaní s piatimi splátkami, keď prirátame ďalšiu splátku do 16.03., tak je to 6 splátok.Akýkoľvek následný výpočet zo strany žalobcu ohľadom splátky, ktorou mala byť žalovaná v omeškaní
viac ako 3 mesiace bude buď účelový a táto splátka mala byť presne uvedená už vtedy v zosplatnení
alebo už v tej výzve. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 268/2020, kde je táto otázka podrobne

rozobratá.

10. Na pojednávaní dňa 05.04.2023 právny zástupca žalobcu záverom uviedol, že žalobu považuje
v plnom rozsahu za dôvodnú a v celom rozsahu na nej trvá. Pridržiava sa všetkých skutkových
tvrdení, ktoré uvádzali v jednotlivých písomných podaniach a ktoré boli prezentované na jednotlivých

pojednávaniach. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal a konkretizoval splátku, pre ktorú vyhlásil
mimoriadnu splatnosť. Taktiež poukázal na jednotlivé ustanovenia VOP, z ktorých vyplýva možnosť
vyhlásenie takejto splatnosti t.j. ak dlžník mešká s úverovou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace
a samozrejme po predchádzajúcom písomnom upozornení dlžníka. Žalobca si toto svoje právo uplatnil
v súlade nielen s Občianskym zákonníkom, ale aj v súlade s VOP. Na základe uvedeného žiada, aby
súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Právny zástupca žalovanej záverom uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu
a pridržiava sa všetkých písomných vyjadrení v danej veci. Má za to, že v danom prípade nešlo
o účinné zosplatnenie úveru. Poukázal na skutočnosť, že posledná splátka podľa priložených výpisov
bola vykonaná dňa 14.09.2016. Podľa § 565 Obč. zákonníka ako lex generalis v nadväznosti na §

53 ods. 9 Obč. zákonníka ako lex specialis mal žalobca účinne zosplatniť predmetný medziúver do
16.02.2017.Keďsaveriteľrozhodolprezosplatnenie,musíkonaťobozretne,musíuviesťpresnesplátku,
ku ktorej úver zosplatnil. V prípade ak sa tak nestane, tak zosplatnenie je neúčinné. Vychádzajúc
z predložených listín má za to, že žalobca túto lehotu nedodržal, preto žalovaná považuje predmetné
zosplatnenie za neúčinné. Takéto včasné nezosplatnenie a nedodržanie predmetnej zákonnej lehoty

je v podstatne sankciou pre veriteľa, ktorá má viesť veriteľa k tomu, aby nenechal dlžníka v dlhu
donekonečna. Takéto zosplatnenie preto nemôže byť na ľubovôli veriteľa a preto je potrebné, aby ho
urobil včas. Ďalšou podmienkou na zosplatnenie úveru je daná v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, ktorý hovorí, že odbornou spôsobilosťou musí byť posúdená schopnosť spotrebiteľa splácať
úver a to v nadväznosti na § 11 ods. 2 citovaného zákona, čo znamená, že nesplnením tejto podmienky

nemožno spravodlivo žiadať zosplatnenie, a preto nemožno od spotrebiteľa žiadať jednorazové splnenie
úveru, navyše ak sa jedná o hrubé porušenie tejto povinnosti podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, teda
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjme, výdavku, rodinnom
stave a pod. považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov. Do dnešného konania žalobca takéto
doklady o preskúmavaní bonity veriteľom nepredložil. Hrubé porušenie povinnosti veriteľa sú presne

vymedzené aj v § 7 ods. 1 a ods. 19 až ods. 42 citovaného zákona. Poukazuje na ustálenú súdnu
prax v tejto otázke, ktorá sa predmetnou problematikou zaoberá jednak sú to rozhodnutia NS SR sp.
zn. Cdo/268/2020 zo dňa 29.11.2022 ako aj 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022 a rozhodnutie sp. zn.
4Cdo/123/2021 zo dňa 15.12.2022, uznesenie KS v Trnave č. k. 23CoCsp/21/22 ako aj uznesenie KS
Trnava číslo 23CoCsp/25/22. S poukazom na všetky doterajšie stanoviská má za to, že predmetný

úver nebol účinne zosplatnený a predmetom žaloby z hľadiska jej skutkového vymedzenia sú splátky,
ktorých splatnosť nastala až v nasledujúcom období a to po podaní žaloby, a preto vznáša aj námietku
premlčania. Predmetná žaloba je postavená na zosplatnení úveru, ktoré je neúčinné a keďže nemožno
v tomto prípade pripustiť zmenu žaloby, ktorú však žalobca ani nepredložil, navrhuje predmetnú žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania vo výške 100%.

12. Prvoinštančný súd vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č. k. 7Csp/127/2018-350 zo dňa
05.04.2023, ktorým žalobu zamietol (I. výrok), žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% (II. výrok).

13. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote proti rozsudku odvolanie v celom rozsahu. Nestotožnila sa so
záverom súdu prvej inštancie o oneskorenom zospoplatnení úveru. Citovala z rozhodnutia Krajského
súdu Žiline pod spisovou značkou 10Co 217/2014 , 5Co 538/2013 . Uviedla, že žalovanej doručila
viacerélistinypretýmakoboladoručenážaloba.Bolazaslanáprváupomienkazodňa02.11.2006,druhá
upomienka zo dňa 30.11.2006, výzva pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru zo dňa 03.03.2017.

Poukázala na svoje vyjadrenie zo dňa 16.03.2023 a uviedla, že veriteľ môže uplatniť svoje právo vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splatením splátky (t.j. prvý
si mohla svoje právo uplatniť v januári 2017) a nie v lehote troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky. K ďalším dôvodom rozhodnutia uviedla, že počas konania a žalobe tvrdila, že žalovanánezaplatila žiadne peniaze. Dlžná istina predstavovala v čase podania žaloby 20 000 eur , t.j. sumu
vo výške poskytnutého medziúveru. Rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a konajúci súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam neberúc do úvahy judikatúrou súdov k otázke zosplatnenie úveru. Navrhla rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu .

14. Žalovaná podala vyjadrenie k odvolaniu žalobkynev ktorom uviedla, že ani v odvolaní nepreukázala

platné zosplatnenie úveru. Neuniesla svoje dôkazné bremeno tvrdenia a prostriedky útoku sú v danom
prípade neúčinné. Posledná splátka bola vykonaná 14.09.2016. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka
a nadväznosti na § 53 ods. 9 OZ mohla žalobkyňa zosplatniť predmetný medziúver do 16.02.2017, čo
neurobila. Žalobkyňa poukazovala na rozsudky Krajského súdu v Žiline z roku 2013, 2014. Ona pri svojej
obrane poukazovala na ustálenú súdnu prax judikatúru Najvyššieho súdu spisová značka Cdo/268/2020
zo dňa 29.11.2022, 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, 4Cdo/123/2020 zo dňa 15.12.2022. Súd

prvej inštancie vykonal dôsledné preskúmavanie prejednávanej veci, správne a presne aplikoval a
interpretoval právne normy . Vo veci správne rozhodol. Napadnutý rozsudok navrhla ako vecne správny
potvrdiť a zároveň žiadala priznanie náhrady trov odvolacieho konania.

15. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej citovala ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka,

z ktorého vyplýva, že ak veriteľ nevyužije svoje právo, prestane bežať trojročná premlčacia doba
pre celý zostávajúci dlh. Jednotlivé splátky sa tak opäť premlčujú samostatne v trojročnej premlčacej
dobe. A niektorá následná splátka nebola splatená, začne opäť bežať trojročná premlčacia doba
pre zostatok dlhu ako celku. Pri určovaní predčasnej splatnosti úveru bola limitovaná ustanovením
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka . Ďalej uviedla, že zákon žiadnym spôsobom nekonkretizuje

podmienky, ktoré musí splniť veriteľ, ktorý bol povinný vyčkať 3 mesiace s určením predčasnej splatnosti
v zmysle ustanovení na ochranu spotrebiteľa, nakoľko tento veriteľ nemôže zmysle prezentovanej
úvahy súdu splniť zákonné predpoklady nikdy. Za neprijateľné považovala určovanie konkrétneho
dátumu súdom, nakoľko sa jedná o kreovanie povinnosti, ktorú zákon nerozoznáva. Ustanovenie §
565 OZ žiadnym spôsobom neskracuje premlčaciu dobu, ktorá aj naďalej zostáva trojročná. V prípade

núteného zákonného čakania na určenie predčasnej splatnosti sa rovnako nemôže počítať premlčacia
doba odo dňa splatnosti prvej omeškanej splátky, čomu bráni aj samo ustanovenie § 565, ale odo
dňa splatnosti naposledy splatnej splátky za predpokladu , že veriteľ určí predčasnú splatnosť ihneď
po uplynutí troch mesiacov. V opačnom prípade by premlčacia doba nebola trojročná, ale 2 roky
9 mesiacov, čo by bolo v priamom rozpore s ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka. Ďalej

uviedla, že jej právo vyhlásiť predčasnú splatnosť nie je možné extenzívnym výkladom vykladať ako jej
povinnosť.Rovnakokonajúcisúdnemôžespätnevyhlásiťpredčasnúsplatnosťúveruskôr,akotourobila
ona. Prezentovaný záver potvrdilo rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí
spisová značka 4Cdo/75/2007, v ktorom NS konštatoval, že splatnosť celej pohľadávky (strata výhody
splátok )nenastáva priamo zo zákona, ale záleží od veriteľa, či toto právo uplatní a výzve dlžníka na

zaplatenie celého zvyšku pohľadávky. Právo veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky je časovo
obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ďalej
citovala z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre z uznesenia 9Co/167/2018 zo dňa 28.09.2018. Zároveň
dodala, že v obdobných prípadoch bol jej návrh vyhodnotený ako dôvodný. Očakávala , že obdobne
bude posúdený aj v predmetnom konaní . Rozsudok navrhla zrušiť a vec vráti súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.

16. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd na základe odvolania žalovaného uznesením č.
k. 25CoCsp/27/2023-441 zo dňa 14.02.2024 zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a vec vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že súd prvej

inštancie založil rozhodnutie na nedovolaní sa námietky premlčania žalovanej a neplatnosti právneho
úkon zospoplatnenia úveru stotožňujúc sa s názorom žalovanej, že poslednú splátku úveru zaplatila
dňa 14.09.2016. Splátkou, s ktorou bola žalovaná v omeškaní viac ako tri mesiace bola splatná ku dňu
16.10.2016, čo vyplýva z prvej upomienky. Lehota na spoplatnenie úveru uplynula ku dňu 16.02.2017.
K zospoplatneniu došlo ku dňu 06.04.2017. Ďalej uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa

zaslala žalovanej prvú upomienku zo dňa 02.11.2016, v ktorej ju upozornila na dlh ku dňu 31.10.2016
vo výške 188,03 eura . Druhou upomienkou zo dňa 01.12.2016 vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej
sumy 374,78 eura do 16.12.2016. Upozornila ju na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
Tretiu upomienku - označenú ako výzva pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo dňa 03.03.2017vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy ku dňu 03.03.2017 v sume 897,39 eura. Zároveň ju
vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy uhradiť mesačnú splátku 177,64 eura splatnú do 16.03.2017. Zároveň
ju upozornila na možnosť zosplatnenia úveru. Žalovaná výzvu prevzala 07.03.2017. Žalobkyňa dlh

zosplatnila ku 31.03.2017. Žalovaná mala plniť splátky k 16. dňu v mesiaci. Odvolací súd poukázal na
novšie dôvody rozhodnutí NS SR. V rozhodnutí 4 Cdo 221/2022 z 27. 02. 2023 uviedol, že „veriteľ
môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (citovaný § 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody

splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva,
že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo
splátok za podmienok, že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že
upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že
veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez

takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné (pozri Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre
prax, Eurounion, máj 2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Z hľadiska vzťahu medzi
„trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce spomína § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť súbežne alebo či uvedená minimálne 15-
dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej doby. Z § 565 veta druhá Občianskeho

zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť
najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Jednoznačným
je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace
a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka. Najvyšší súd zastáva názor,

že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť
zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto
práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok. „Rovnaký názor vyslovil v rozhodnutí
4 Cdo23/2022 z 26.01.2023, 5 Cdo 224/2021 z 30.11.2022. Súd prvej inštancie založil rozhodnutie na

poslednej zaplatenej splátke žalovanou dňa 16.10.2016. Od nej počítal 3 mesiace omeškania uplynulé
ku dňu 16.01.2017, preto veriteľ mohol zosplatniť úver len ku dňu splatnosti najbližšej splátky ku dňu
16.02.2017. Napriek tomu, že v bode 37 rozhodnutia citoval podmienky zosplatnenia úveru, citované
ustanovenia zákona nesprávne vyložil. Neuvedomil si, že veriteľ má právo, nie povinnosť dlh zosplatniť.
Nebolo povinnosťou veriteľa dlh zosplatniť pre nezaplatenie splátky splatnej 16.10.2016. Žalobkyňa

zaslala žalovanej 3 výzvy. Až v druhej výzve ju upozornila na možnosť zosplatenia úveru. K zosplatneniu
úveru pristúpila až po doručení tretej výzvy. Preto mal posudzovať platnosť zosplatnenia až na základe
tretej výzvy. Jeho konštatovanie o neplatnosti právneho úkonu zosplatenia úveru ním uvádzaných
dôvodov nie je správne. Odvolaciemu súdu nie je potom zrejmé, prečo žalobu ako nedôvodnú zamietol,
keď dospel k záveru platnosti úverovej zmluvy a uviedol, že žalobkyňa sa môže domáhať zaplatenia

jednotlivých splátok. Konštatoval, že žalovaná poslednú splátku zaplatila 14.09.2016. Vo veci rozhodol
05.04.2023. Podľa vyjadrenia žalobkyne žalovaná počas konania nezaplatila žiadnu splátku, od podania
žaloby sa výška požadovanej sumy nezmenila. Ak súd prvej inštancie vyhodnotil zosplatnenie za
neplatné,malžalobkynipriznaťplneniezozmluvy,pretožežalovanájevomeškanísosplácanímsplátok.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie . Jeho povinnosťou bude opätovne skúmať platnosť zosplatnenia
úveru v súlade s vyššie citovanými závermi NS SR.
17. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo uznesením odvolacieho súdu zrušené a vec bola
vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd bol podľa § 391 ods. 2 a ods. 3 CSP jednak viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu ako aj tým, ako má ďalej vo veci postupovať.

18. Následne súd z vlastnej činnosti zistil žalobca ČSOB stavebná sporiteľňa a.s. s účinnosťou od
01.12.2023 zanikla v dôsledku zlúčenia a dňa 01.12.2023 bola vymazaná z OR SR, a spoločnosť
Československá obchodná banka, a.s. sa k 01.12.2023 stala jej právnym nástupcom a prebrala všetky
jej práva a povinnosti, ktorá skutočnosť rovnako vyplýva z výpisu OR SR. Následne súd vydal uznesenie

č. k. 7Csp/127/2018-461 zo dňa 05. mája 2025 ktorým rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym
nástupcom žalobcu – Československou obchodnou bankou, a.s. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 12.05.2025.19. Žalobca na výzvu súdu podľa § 138 CSP zaslal vyjadrenie v ktorom uviedol, že s názorom
súdu nesúhlasí, poukázal na opakovane prezentovanú judikatúru podľa ktorej nie je možné aplikáciu
právnych noriem na ochranu spotrebiteľa uskutočnovať selektívne a spätne. Mal zato, že nie je

možné dospieť k záveru, že ochrana spotrebiteľa umožňuje aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia len
s odôvodnením, že je pre spotrebiteľa výhodnejšie. Odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 32 Cdo 3337/2010, sp. zn. 32Cdo 1592/2012, sp.zn. 33Cdo 1069/2014 a na to že vždy je potrebné
sledovať účel právnej normy. Uviedol, že v právnom poriadku Slovenskej republiky platí, že účastníci
sú oprávnení uzatvoriť akúkoľvek zmluvu, ktorá nie je v rozpore so zákonom. Ak bola žalobcom a

žalovaným uzatvorená zmluva o úvere, treba pri jej výklade a posudzovaní konať tak, aby sa vo veci
zohľadnili všetky významné skutočnosti, vrátane úmyslu zmluvných strán a zákonných ustanovení, ktoré
vymedzujú ich právne postavenie. Nemôže sa tak stať, že by bola ochrana spotrebiteľa použitá de
facto ako dôvod na úplné popretie základných zmluvných princípov či ignorovala zákonnú povinnosť
dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Žalobca si uplatňuje celú istinu poskytnutého úveru, ako
aj príslušenstvo tejto pohľadávky. Zmyslom tohto konania je získať uspokojenie pre pohľadávku, ktorá

doteraz nebola uhradená. Objasniť treba, že v súlade s ustanovením § 497 Obchodného zákonníka
má veriteľ (žalobca) právo domáhať sa vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, pokiaľ nastal
okamih ich splatnosti a tieto neboli dlžníkom (žalovaným) riadne a včas uhradené. Povinnosť vrátiť
istinu predstavuje podstatnú náležitosť zmluvy o úvere, pričom táto povinnosť je chránená všeobecne
záväzným právnym predpisom. Súd sa môže zaoberať napríklad platnosťou niektorých vedľajších

ustanovení, avšak samotná povinnosť vrátiť dlžnú istinu nemôže byť popretá. Ak by súd konštatoval
inak, poprel by základný princíp, že záväzky sa majú plniť, a vybočil by z rámca zákonnej ochrany
rovnocennosti zmluvných strán. Argumentácia súdu poukazujúca na dátum predčasnej splatnosti istiny
či jej časti je v konečnom dôsledku otázkou právneho posúdenia. Zároveň platí, že práve súd vykonáva
túto právnu kvalifikáciu; ak teda dôjde súd k názoru, že posúdenie nároku je možné aplikovať z iného

právneho hľadiska, nemôže to znamenať, že by sa žalobca dopustil tzv. zmeny žaloby. V prípade,
že medzičasom došlo k zosplatneniu celej sumy vzniká pre veriteľa nárok požadovať od dlžníka celý
zostatok. Súd je povinný rozhodnúť v súlade s príslušnými ustanoveniami o uplatnenom nároku na celú
istinu, a to bez ohľadu na to, či o jeho predčasnej splatnosti rozhodol sám žalobca alebo sa jedná o
uplynutie času. Žalobca zároveň poukázal na to, že súd v predbežnom posúdení – podľa náznakov –

úplne ignoruje skutočnosť, že predmetom tohto konania je celá istina úveru. Ak by teda súd mal prijať
záver, že došlo k nesprávnemu uplatneniu istiny, potom by musel podrobne odôvodniť, prečo a akým
spôsobom by mala byť istina predmetom iného konania alebo prečo by žalobcovi taký nárok vôbec
neprislúchal.TakétokonštatovaniebyvšakbolovrozporesúčelompríslušnýchustanoveníObchodného
zákonníka, ako aj s princípom, že záväzky treba plniť. Žalobca zdôraznil, že vo veci právneho posúdenia

je základná zásada, že súd rozhoduje podľa právneho stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozsudku
(§ 217 CSP). Tento princíp je obsiahnutý tak v hmotnoprávnych, ako aj v procesnoprávnych predpisoch.
Znamená to, že ak medzičasom došlo k situácii, ktorá spôsobila splatnosť celej istiny je súd povinný
k tejto okolnosti automaticky prihliadať. Súčasne sa jedná o zákonné ustanovenie, na ktoré nemá
žiaden vplyv ochrana spotrebiteľa a súd nemôže uvedené zákonné ustanovenie ignorovať len preto,

že Žalovaná je spotrebiteľom. Ochrana spotrebiteľa nesmie byť vnímaná ako univerzálny dôvod na
neaplikovanie všeobecných zásad zmluvného a záväzkového práva. Ustanovenie o splatnosti úveru
či možnosti zosplatniť úver je totiž bežne aplikovateľné v obchodných vzťahoch, a preto nemá žiaden
obmedzujúci vzťah s predpismi na ochranu spotrebiteľa, pokiaľ nejde o preukázateľne nekalé zmluvné
podmienky. Žalobca namietal tvrdenie súdu, že nemožno priznať žalobcovi jednotlivé splátky úveru. V

zmysle zásady „ne ultra petitum“ nesmie súd priznať žalobcovi viac, než čo je požadované v žalobe.
Cieľom tejto procesnej zásady je obmedziť rozhodovaciu právomoc súdu tak, aby nešlo nad rámec
konkrétneho uplatneného nároku. V danom prípade však žalobca uplatňuje celú istinu, teda súd svojím
rozhodnutím nemôže priznať viac, ako bolo žalobcom požadované. Je preto nesprávne, ak súd v
súčasnej fáze argumentuje, že rozhodnutím o celej istine by priznal viac, než o čo žalobca žiada. Ak by

súd vydal zamietavý rozsudok, rozhodoval by de facto o celom predmete konania, teda o celej istine.
Ide o meritórne rozhodnutie, ktoré by vyvolalo prekážku veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata). Nie
je zlučiteľné s princípmi spravodlivosti, aby v jednej a tej istej veci súd na jednej strane tvrdil, že žalobca
požaduje niečo, čo nebolo dostatočne uplatnené (alebo je to v rozpore so spotrebiteľskými predpismi),
a zároveň by týmto rozsudkom vytvoril prekážku, aby sa žalobca mohol domáhať svojho nároku v

novom konaní. V situácii, kde by súd zmietol oprávnený nárok na zaplatenie celej istiny argumentom, že
žalobca „žiadal niečo iné“ (napr. „iba splátky“ alebo čiastočne inak), by následne žalobca nemohol znovu
podať žalobu na tú istú istinu. Súd by tým nielen ohrozil princíp spravodlivého procesu, ale aj legitímne
očakávanie veriteľa, že sa mu dostane ochrany jeho pohľadávky. Právna istota musí ostať zachovaná.Žalobca je od počiatku konania konzistentný v podanej žalobe. Žalobca už od samého vzniku sporu
jasne formuluje svoje skutkové tvrdenia, a to tak, že ide o vrátenie celej čiastky požičaných finančných
prostriedkov (istiny) navýšených o zmluvné príslušenstvo. Zmluvný základ bol vždy definovaný ako

úverová zmluva uzavretá v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, pričom dôkazná
situácia dokladá oprávnenosť tohto nároku. Ak by súd napriek zrejmým dôkazom dospel k nesprávnemu
právnemu posúdeniu a neprihliadol na to, že žalobca sa legitímne domáha vrátenia celej dlžnej sumy,
došlo by k neodôvodnenému zásahu do majetkových práv žalobcu. Na základe uvedených argumentov,
ktoré vychádzajú z relevantných právnych princípov a z platnej právnej úpravy preto žalobca žiada aby

súd prehodnotil doterajšie právne závery, že uplatnenie nároku žalobcu je v rozpore s právnou úpravou
na ochranu spotrebiteľa, keďže žalobca neuplatňuje žiadne zjavne nekalé zmluvné podmienky, ktoré
by obmedzovali práva spotrebiteľa; prijal právne posúdenie, podľa ktorého sa v tejto veci vychádza z
objektívnych skutočností o zomknutí celej istiny do jedného právneho nároku, či už z dôvodu predčasnej
splatnosti alebo uplynutia lehôt vyplývajúcich zo zmluvy o úvere;iii. obmedzil aplikáciu zásady „ne ultra
petitum“ iba na rámec zákazu rozhodnúť nad rámec uplatnenej žaloby, nie však tak, že by popierala

samotnú pohľadávku žalobcu

20. Následne súd nariadil termín pojednávania na deň 24.09.2025, na ktorom vec prejednal za
prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.

Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že sa vyjadrí k rozhodnutiu odvolacieho súdu k bodu
č. 9, ktorým súd druhej inštancie odôvodňuje svoje rozhodnutie prečo rozhodol ako rozhodol. Uviedla, že
sa nemožno sa stotožniť zo záverom pretože sú tu porušené základné práva klientky, toto odôvodnenie
je v rozpore so zákonom a je rozporuplné keď na jednej strane odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie nedostatočne vyhodnotil svoje rozhodnutie ktoré opiera o skutočnosť že žalobu je potrebné

zamietnuť pričom podľa jej názoru súd prvej inštancie vychádzal z ust. OZ. a pokiaľ sa jedná o ďalšie
odporúčanie odvolacieho súdu kde uvádza, že ak by súd prvej inštancie vyhodnotil zosplatnenie za
neplatné mal by žalobkyni priznať plnenie zo zmluvy pretože žalovaná je v omeškaní so splácaní splátok.
Ani s týmto záverom sa nestotožňuje pretože žalobný návrh takto nebol uplatnený, nie je v kompetencií
súdu rozširovať žalobný návrh a preto ani nemohol rozhodnúť o takomto prípadnom nároku žalobcu.

V záverečnej reči uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých doterajších vyjadrení. Má za to, že
v tomto konkrétnom spore nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru nakoľko neboli dodržané zákonné
a procesné podmienky zo strany žalobcu. Z toho dôvodu aj žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Pokiaľ sa týka záverečnej reči uplatneného nároku plnenia zo zmluvy poukazuje na to, že tento nárok
nebol predmetom žaloby a preto súd ani nemôže rozhodnúť s poukazom na kontradiktórnosť konania

a preto žiada žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a žalovanej priznať náhradu trov
konania či už prvoinštančného a odvolacieho konania.

21. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že považuje žalobu za dôvodnú v plnom
rozsahu a na takto podanom návrhu trvá. Poukazuje, že všetky skutkové tvrdenia uvedené v písomných

podaniach a prednesené na pojednávaní. Žalobca preukázal konkrétnu splátku z dôvodu ktorej
bolo vyhlásené mimoriadne zosplatnenie a zároveň poukázal na príslušné ust. všeobecných obch.
podmienok z ktorých vyplýva oprávnenie veriteľa konať takto pri omeškaní dlžník presahujúcom 3
mesiace a po predchászajúcom písomnom upozornení. Postup žalobcu bol súlade s Obč. zák ako aj zo
VOP preto žiada, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému náhradu trov konania vo

výške 100%. Ako skonštatoval KS ak by súd dospel k záveru o neúčinnosti alebo neplatnosti právneho
úkonu zosplatnenia mal byť žalobcovi priznané tzv. zaplatenie všetkých nesplatených splátok. Dôvodom
je, že žalovaná je v omeškaní zo splácaním a samotné vyhlásenie zosplatnenia nemení povinnosť
žalovanej plniť podlžnosti. Právo žalobcu na vymáhanie nesplatených splátok týmto nezaniká. V tejto
súvislosti žiada, aby súd pri rozhodovaní zohľadnil aj túto okolnosť a v prípade neuznania účinnosti

zosplatnenia priznal žalobkyni nárok na plnenie podľa pôvodnej zmluvy.

22. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listín, a to najmä žaloba čl.
2-5, Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere čl. 7-10, osvedčenie o pravosti podpisu
J. K. č. l. 10 p. v., osvedčenie o pravosti podpisu žalovanej čl. 11, štandardné európske informácie

o spotrebiteľskom úvere čl. 12-13, výzva pred vyhlásením okamžitej splatnosti s doručenkou čl. 14, 14
p. v., vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru s doručenkami čl. 15-18, výpisy z účtu čl. 25-29, lustrácia
v reg. obyvateľov čl. 51, oprava žaloby v časti priezviska žalovanej čl. 54-58, platobný rozkaz čl. 63,
odpor žalovanej, trestné oznámenie čl. 67-70, uznesenie OS LV čl. 74, vyjadrenie žalobcu k odporučl. 80-88, vyjadrenie žalovanej čl. 100-101, vyjadrenie žalobcu čl. 110, návrh žalovanej na prerušenie
konania čl. 120-121, trestné oznámenie a postúpenie prokuratúrou čl. 127-129, uznesenie OR PZ OKP
Levice zo dňa 20.03.2019, sťažnosť žalovanej, uznesenie OP LV čl. 140-144, uznesenie OS LV čl. 157,

uznesenie OR PZ OKP LV zo dňa 06.05.2020 čl. 176-178, správa o stave konania z OR PZ LV čl.
204, zápisnica o pojednávaní zo dňa 19.09.2022, vyjadrenie PZ žalobcu zo dňa 28.09.2022 čl. 222-227,
zápisnica o pojednávaní zo dňa 01.02.2023, vyjadrenie PZ žalobcu zo dňa 16.02.2023 čl. 267-270,
výpisy z účtu medziúveru čl. 271-286, vyjadrenie PZ žalovanej zo dňa 27.02.2023 čl. 292, vyjadrenie PZ
žalobcu zo dňa 16.03.2023 čl. 313-315, VOP pre stavebné sporenie čl. 316-323, úverové podmienky pre

FO čl. 324-327, vyjadrenie PZ žalobcu čl. 333-335, prvá upomienka čl. 336, druhá upomienka čl. 337,
pripojený vyšetrovací spis OR PZ OKP Levice ČVS: ORP-152/2-VYS-LV-2019 z neho originál Zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere čl. 53-60, výpisom z Obchodného registra a oboznámil
sa s obsahom spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav veci:

23. Žalobca uzavrel dňa 16.02.2015 so žalovanou a J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX

(ďalej aj ako stavebný sporitelia - dlžníci), Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č.
32045414/859044604 na základe ktorej menovaným poskytol spotrebiteľský mimoriadny medziúver vo
výške 20.000 eur na preklenutie obdobia do dňa pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
č. 32045414, a to za účelom modernizácie a obnovy rodinného domu vrátane súvisiacich drobných
staviebaleboudržiavacieprácenaňom,resp.výstavbu,prístavbu,nadstavbu,vstavbu,stavebnéúpravy

rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb. Po splnení podmienok pre pridelenie cieľovej
sumy v zmysle VOP sa žalobca zaviazal poskytnúť dlžníkom formou spotrebiteľského stavebného
úveru finančné prostriedky v predpokladanej výške 16.000 eur. Dlžníci sa zaviazali vykonávať od
mesiacanasledujúcehopoprvomčerpanímedziúverudoprideleniacieľovejsumysplátkymimoriadneho
medziúveru a vo výške 177,64 eura vždy od 1. do 16. dňa príslušného mesiaca a to na účet stavebného

sporenia č. 859044604. Počet splátok medziúveru až do pridelenia cieľovej sumy bol 49. Od mesiaca
nasledujúceho po uzatvorení zmluvy do nasporenia 20% z cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
č. 859044604 sa dlžníci zaviazali pravidelne mesačne poukazovať vklady v minimálnej výške 84,86
eura vždy od 1. do 16. dňa príslušného mesiaca na účet stavebného sporenia. Počet vkladov na účet
stavebného sporenia až do pridelenia cieľovej sumy bol 49. Doba sporenia sa končila pridelením cieľovej

sumy. Maximálna doba sporenia bola do 31.03.2019. Od mesiaca nasledujúceho po pridelení cieľovej
sumy do úplného splatenia stavebného úveru vrátane príslušenstva sa dlžníci zaviazali splácať istinu,
úroky, poplatky stavebného úveru v pravidelných mesačných splátkach vo výške 262,50 eura vždy od 1.
do 16. dňa príslušného mesiaca na účet Stavebného úveru č. 859044604, počet úverových splátok až
do jeho úplného splatenia bol 71. Úroková sadzba medziúveru bola dojednaná vo výške 10,50 % ročne,

úrok z omeškania 5 % ročne, RPMN pre medziúver 11,72 % ročne a priemerná hodnota RPMN pri
medziúvere 11,79% ročne. Úroková sadzba stavebného úveru bola dojednaná vo výške 5,95 % ročne,
úrok z omeškania 3 % ročne, RPMN pre stavebný úver 5,99 % ročne a priemerná hodnota RPMN
pri stavebnom úveru 11,25 % ročne. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 28.02.2025. Podpis
dlžníkov na zmluve bol notársky overený.

24. Z výpisu z účtu medziúveru (č.l. 26, resp. XXX spisu) vyplýva, že poslednou uhradenou splátkou
bola splátka uhradená dňa 14.09.2016.

25. Listom zo dňa 03.03.2017 žalobca žalovanú vyzval na splatenie sumy 897,39 eura, ktorý označil

ako dlh po lehote splatnosti ku dňu 03.03.2017 a vyzval ju na jeho zaplatenie najneskôr do 31.03.2017.
Tiež ju upozornil, že vyrovnaním tohto záväzku jej nezaniká povinnosť v termíne do 16.03.2017 uhradiť
mesačnú splátku úveru 177,64 eura. Táto výzva bola žalovanej doručená dňa 07.03.2017. Zároveň v
tejto výzve žalobca upozornil žalovanú, že ak v danom termíne nebude jej záväzok vyrovnaný, bude
túto skutočnosť považovať za závažné porušenie zmluvných podmienok a zváži vyhlásenie okamžitej

splatnosti úveru.

26. Listom zo dňa 06.04.2017 žalobca oznámil žalovanej, že ku dňu 31.03.2017 pristúpil k vyhláseniu
okamžitej splatnosti celého zostatku úveru, ktorý vyčíslil v sume 21.382,82 eura a určil jej lehotu na
zaplatenie najneskôr do 30.04.2017 na určené číslo bankového účtu.

27. Z uznesenia (č. l. 176 spisu) OR PZ v Leviciach, OKP zo dňa 06.05.2020 pod ČVS: ORP-152/2-
VYS-LV-2019 vyplýva, že trestné stíhanie vedené vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona, ktorého sa dopustil doposiaľ neznámy páchateľ bolo prerušené. Z odôvodneniapredmetného uznesenia okrem iného vyplýva, že J. K., naposledy bytom O. XXX zomrel dňa
XX.XX.XXXX. osobu bývalého partnera D. E. vystupujúcu pod menom E. L. sa v priebehu vyšetrovania
stotožniť nepodarilo. Trestné stíhanie sa vedie na základe trestného oznámenia (č.l. 127 spisu)

podanéhožalovanouprepodozreniezospáchaniaprečinupodvodupodľa§221ods.1,ods.2Trestného
zákona.

28. Podľa § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) účinného

v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.

29. Podľa § 7 ods. 3, ods. 4 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov
zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov

ustanovenom osobitnými predpismi,
b) úrokovú sadzbu stavebného úveru,
c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru,
d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať
prevod práva povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od

zmluvy o stavebnom úvere. Zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať
aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom.

30.Podľa§497zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy(ďalej
len „ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech

peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

31. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

32. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

33. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej

len „OZ“), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady
spojené s jej uplatnením.

34. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným

spôsobom.

35.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

36. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

37. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahomalebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

38. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

39. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

40. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

41. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

42. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

43. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

44. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na

základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

45. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

46. Podľa § 49a OZ, Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

47. Podľa § 205 CSP, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny,
ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje
alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

48. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), listiny

a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej činnosti (ďalej len „notárska listina"),
ich osvedčené odpisy, potvrdenia a výpisy z notárskych centrálnych registrov a listiny vyhotovené pri
činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.

49. Po vrátení veci odvolacím súdom zostal predmetom sporu nárok žalobkyne na zaplatenia peňažnej

sumy vo výške 20.044,81 eura s príslušenstvom vyplývajúci zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere č. 32045414/859044604 zo dňa 16.02.2015.

50. Súd v súvislosti s prvotnou obranou žalovanej ohľadom podpisu zmluvy, resp. omylu v osobe
spoludlžníka opätovne uvádza, že ani trestné oznámenie a ani žiadne iné písomnosti predložené súdu

akodôkazyvtomtosporenijakýmspôsobomnespochybňujúskutočnosť,žežalovanápodpísalaúverovú
zmluvu ako spoludlžníka, pričom jej podpis je úradne notársky overený a bolo len na vôli žalobcu, či pri
neplnení dlhu z úverovej zmluvy bude žalovať všetkých dlžníkov z úverovej zmluvy, alebo len vybraných
spoludlžníkov, ktorý podpisom úverovej zmluvy vstúpili do zmluvného vzťahu so žalobcom, preto ajvýsledoktrestnéhokonania,resp.dedičskéhokonaniapospoludlžníkovijeprerozhodnutiesúduvmerite
tohto sporu irelevantným. Súd zároveň dodáva, že z originálu úverovej zmluvy (č. l. 53-57 pripojeného
vyšetrovacieho spisu) jednoznačne vyplýva, že priamo nad podpisom žalovanej je podpis dlžníka J. K.,

teda keby žalovaná postupovala pri podpise s obvyklou mierou opatrnosti, omylu by sa vyhla. Jedným
z predpokladov na to, aby omyl konajúcej osoby spôsoboval právne následky je ospravedlniteľnosť
omylu, teda aby nebol zavinený samotným účastníkom právneho úkonu, čo vzhľadom na uvedené
splnené nebolo. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval procesnú obranu žalovanej v tejto časti za
dôvodnú.

51. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom, žalovanou a J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O. XXX (ďalej aj ako stavebný sporitelia - dlžníci), bola dňa 16.02.2015 uzatvorená Zmluvu
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 32045414/859044604, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej a J. K. spotrebiteľský mimoriadny medziúver vo výške 20.000 eur na preklenutie
obdobia do dňa pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení č. 32045414, a to za účelom

modernizácie a obnovy rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb alebo udržiavacie práce
na ňom, resp. výstavbu, prístavbu, nadstavbu, vstavbu, stavebné úpravy rodinného domu vrátane
súvisiacich drobných stavieb. Po splnení podmienok pre pridelenie cieľovej sumy v zmysle VOP sa
žalobca zaviazal poskytnúť dlžníkom formou spotrebiteľského stavebného úveru finančné prostriedky v
predpokladanej výške 16.000 eur. Dlžníci sa zaviazali vykonávať od mesiaca nasledujúceho po prvom

čerpaní medziúveru do pridelenia cieľovej sumy splátky mimoriadneho medziúveru a vo výške 177,64
eura vždy od 1. do 16. dňa príslušného mesiaca a to na účet stavebného sporenia č. 859044604. Počet
splátok medziúveru až do pridelenia cieľovej sumy bol 49. Od mesiaca nasledujúceho po uzatvorení
zmluvy do nasporenia 20% z cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení č. 859044604 sa dlžníci
zaviazali pravidelne mesačne poukazovať vklady v minimálnej výške 84,86 eura vždy od 1. do 16.

dňa príslušného mesiaca na účet stavebného sporenia. Počet vkladov na účet stavebného sporenia
až do pridelenia cieľovej sumy bol 49. Doba sporenia sa končila pridelením cieľovej sumy. Maximálna
doba sporenia bola do 31.03.2019. Od mesiaca nasledujúceho po pridelení cieľovej sumy do úplného
splatenia stavebného úveru vrátane príslušenstva sa dlžníci zaviazali splácať istinu, úroky, poplatky
stavebného úveru v pravidelných mesačných splátkach vo výške 262,50 eura vždy od 1. do 16. dňa

príslušného mesiaca na účet Stavebného úveru č. 859044604, počet úverových splátok až do jeho
úplného splatenia bol 71. Úroková sadzba medziúveru bola dojednaná vo výške 10,50 % ročne,
úrok z omeškania 5 % ročne, RPMN pre medziúver 11,72 % ročne a priemerná hodnota RPMN pri
medziúvere 11,79% ročne. Úroková sadzba stavebného úveru bola dojednaná vo výške 5,95 % ročne,
úrok z omeškania 3 % ročne, RPMN pre stavebný úver 5,99 % ročne a priemerná hodnota RPMN

pri stavebnom úveru 11,25 % ročne. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 28.02.2025. Podpis
dlžníkov na zmluve bol notársky overený.

52. Uzavretú zmluvu o úvere súd posúdil ako zmluvu o úvere uzatvorenú v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a zároveň spotrebiteľskú zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver dlžníkom ako fyzickým osobám,
ktoré nekonali v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Žalovaná je spotrebiteľom, teda ide
o spotrebiteľský spor a prináleží jej zákonom priznaná zvýšená hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna
ochrana slabšej zmluvnej strany. Keďže účelom úveru bolo nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych
práv k nehnuteľnosti, nejedná sa v danom prípade o zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 1 ods. 3

zákona č. 129/2010 Z.z.). Vzhľadom na uvedené je nedôvodný poukaz žalovanej na nedostatočné
posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7, resp. § 11 ods. 2 zákona
ospotrebiteľskýchúveroch,keďžežalobcanemalpovinnosťaplikovaťtentopostup.Ideozmluvuoúvere
v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň o zmluvu o stavebnom úvere v zmysle § 7
ods.3, ods. 4 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

53. V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je
potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice, všetky písomné ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka

má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice, ak hlavný predmet zmluvy,
cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené
zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé.54. Súd konštatuje, že napriek skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere mala formulárový
charakter, bola vopred pripravená žalobcom a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah, táto obsahuje
všetky potrebné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, strany sporu sa

predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe splácania úveru a pri uzavretí
zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani ustanovenia smernice č. 93/13/
EHS. Zároveň obsah zmluvy nebol medzi stranami sporu sporný. Súd podrobil zmluvu o úvere aj ex offo
prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok a preskúmal zmluvu ako celok, pričom nezistil žiadne
zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, či neplatnosť zmluvy od jej počiatku. Súd poukazuje na ustanovenie §
41 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Ak by sa
teda v zmluve aj nachádzali nejaké neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by boli neplatné (existenciu
ktorých súd v konaní nezistil), nespôsobovalo by to neplatnosť celej zmluvy. Súd tak dospel k záveru,

že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by spôsobili jej
neplatnosť ako celku.

55. V konaní bolo sporné, či došlo k platnému zosplatneniu poskytnutého úveru. Súd následne ex offo
opätovneskúmalsplneniezákonnýchpredpokladovplatnéhozosplatneniabudúcichsplátokúverupodľa

§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka platných v čase zosplatnenia budúcich splátok
úveru a s tým spojenú platnosť úkonu - výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a výzvy k
splateniu celého úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Je v záujme ochrany žalovaného ako
spotrebiteľaskúmaťhmotnoprávnyzákladžalobouuplatnenéhonároku,pričomsúdjevspotrebiteľských
sporoch ex offo povinný skúmať okrem iného aj platnosť týchto právnych úkonov. Žalobcu v tomto konaní

zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 v spojení
s § 565 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo sporné, že došlo k čerpaniu úveru, avšak nedošlo
k jeho riadnemu a včasnému splácaniu, v dôsledku čoho žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
ku dňu 31.03.2017.

56. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, platného a
účinného v čase omeškania žalovaného s plnením splátok, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol veriteľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je

zrejmé, že toto ustanovenie dopĺňa ustanovenie § 565 OZ, takže otázku zosplatnenia úveru je potrebné
vykladať skrz text oboch uvedených ustanovení súčasne. Zákon prísne stanovuje kritériá, za akých
podmienok môže prísť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, pričom tieto podmienky musia byť
splnené kumulatívne.

57. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka uplatnenie práva na splatenie celej pohľadávky (tzv. strata
výhody splátok) je viazané na splnenie týchto podmienok: a) možnosť straty výhody splátok bola
výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, b) dlžník nesplní
niektorú zo splátok v deň jej splatnosti, c) veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Splatnosť celej pohľadávky tak nenastáva priamo zo zákona,

ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku dlhu,
prípadne či podá na súde žalobu na plnenie.

58. Účelom právnej úpravy v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť „zosplatňovaniu“
záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach z dôvodu

len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a súčasne dať spotrebiteľovi ešte
poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie
celého dlhu. Spotrebiteľ musí byť nepochybne informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí
uplatnenie práva veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka.

59. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvádza, že od vydania rozhodnutia odvolacieho
súdu došlo k zmene rozhodovacej činnosti a poukazuje na najnovšiu rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2023, sp.zn. 5Cdo/197/2022, sp.
zn. 5Cdo/2/2023, sp. zn. 6Cdo/15/2023 ako aj rozhodnutie I.ÚS/528/2024). Zároveň súd poukazuje ajna rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoZ/2/2023 z 31. októbra 2023 zverejnené v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/025 pod č. 3 v zmysle
ktorého „Precedenčná záväznosť rozhodnutia zverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a

rozhodnutí súdov Slovenskej republiky má prednosť pred kasačnou záväznosťou skoršieho rozhodnutia
dovolacieho súdu podľa § 455 Civilného sporového poriadku. Z vyššie uvedenej najnovšej rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
na to, aby ho bolo možné považovať za kvalifikované, musí obsahovať označenie konkrétnej splátky,
vo vzťahu ku ktorej veriteľ mieni dané právo uplatniť. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné

následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru a platnosť tohto úkonu. Jedná sa o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá
má umožniť spotrebiteľovi reálne sa "dozvedieť" o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru, a "spôsobe" ako tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky
je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie "iba"
výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto

vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť, resp. zakladá,
dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú, pre
ktorúplánujepredčasnezosplatniťspotrebiteľskýúver.Ztohodôvodumusídodávateľjednostrannýúkon
- výzvu na zaplatenie omeškanej splátky oznámiť spotrebiteľovi určitým spôsobom, aby tento konkrétne
mal vedomosť, ku ktorej pohľadávke mieni následne dodávateľ zosplatniť celý úver v prípade, že

uvedenú splátku spotrebiteľ v dodatočne stanovenej lehote neuhradí. Vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru musí predchádzať upozornenie pre spotrebiteľa, ktoré je konštruované ako jednostranný právny
úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým sa oznamuje, že na základe ich dohody uplatní svoje právo
podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pretože dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu
tohto úkonu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok - uplatnenia režimu § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka. Zo znenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka
konkrétnosti upozornenia, určenia omeškanej splátky, ku ktorej sa uplatňované právo veriteľa podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka týka, t.j., že dlžník nesplatil niektorú (teda nie niektoré) svoju splátku.
Určitosť, čo do identifikácie omeškanej splátky, je podstatná pre vyhodnotenie dodržania lehôt, ako tieto

vyplývajú z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s ohľadom na určenie, kedy sa stáva zročný celý dlh
naraz.

60. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 vyplýva, že v prípade,
ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565

Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo
strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia
premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu

úveru(porovnajrozhodnutienajvyššiehosúdusp.zn.2Cdo/149/2021).Jetopodstatnáinformácianajmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť
aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

61. Súd poukazuje zároveň aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa
13.02.2025, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2025 pod
č. 34 z ktorého vyplýva právna veta: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie
je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok

(uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024).
Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nesprávne uvedenie len priemernej hodnoty RPMN v zmluve o
spotrebiteľskom úvere (bez ohľadu na povahu odchýlky) a podobne tiež nesprávne uvedenie RPMN v
spotrebiteľov prospech samo osebe bezúročnosť úveru ani nemožnosť veriteľa žiadať v súvislosti s jeho

poskytnutím poplatky nespôsobuje.“

62. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho
zákonníka by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne aj ust. § 53ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť
dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva
sa iba formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Bez uvedenia splátky,

pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, nie je dostatočne určitým ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval
predčasné zosplatnenie úveru. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným
zmyslom ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka.

63. Súd posudzoval platnosť úkonu – vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a uvádza, že je v záujme

ochrany žalovanej ako spotrebiteľky skúmať hmotnoprávny základ žalobou uplatneného nároku. Súd
prvej inštancie s poukazom na obranu žalovanej, a jej písomné podania, ktoré spochybňovali žalobou
uplatnený nárok, ako aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu skúmal platnosť právneho
úkonu (zosplatnenie úveru), pričom má zato, že žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať
dodržanie zákonných podmienok

64. Súd po opätovnom preskúmaní platnosti zosplatnenia úveru z listinných dôkazov predložených
žalobcom zistil, že nedošlo k platnému zosplatneniu zostatku pohľadávky podľa § 53 ods. 9, v spojení s §
565 OZ. V predmetnom konaní bolo nesporné, že poslednou uhradenou splátkou bola splátka uhradená
dňa 14.09.2016. Splátkou s ktorou bol žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace a pre ktorú žalobca
pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bola splátka splatná ku dňu 16.10.2016. Uvedené vyplýva aj

z prvej upomienky zo dňa 02.11.2016 (č. l. 336 spisu ), ako aj zo samotného vyjadrenia žalobcu v tomto
konaní zo dňa 16.02.2023 (č.l. 269 spisu). Súd konštatuje, že ak sám žalobca uviedol, pre ktorú splátku
bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, teda tak ako tomu bolo v danom prípade, keď žalobca
vo vyjadrení zo dňa 16.02.2023 výslovne uviedol, že k zosplatneniu došlo pre splátku splatnú dňa
16.10.2016, tak nie je v právomoci súdu si prispôsobovať posudzovanie pre ktorú splátku mohol žalobca

úver zosplatniť, tak aby došlo k platnému zosplatneniu úveru v prospech žalobcu. Súd posudzoval či
došlo k platnému zosplatneniu predmetného úveru pre splátku označenú samotným žalobcom, a nie
pre splátku s ktorou bol prvý krát v omeškaní. Súd sa teda stotožňuje s právnym názorom vysloveným
v rozhodnutí odvolacieho súdu, z ktorého vyplýva, že je na žalobcovi (veriteľovi) či pristúpi k zosplateniu
úveru, a či nie, nakoľko je to jeho právom a nie povinnosťou.

65. Súd tak dospel k záveru, že výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 03.03.2017, ktorou mala byť
realizovaná výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, je neplatným právnym úkonom pre jej
rozpor s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti, nakoľko
z obsahu tejto výzvy nevyplýva označenie konkrétnej splátky úveru, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní,

vo vzťahu ku ktorej žalobca mienil uplatniť právo predčasne ukončiť výhodu v podobe splátok úveru
(predčasne zosplatniť celý úver) vyplývajúce mu z § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
Preto výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 03.03.2017 nemožno považovať za kvalifikovanú, teda
vyvolávajúcu právne účinky predpokladané zák. ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd dáva do
pozornosti, že tieto údaje absentujú aj v upomienke prvej zo dňa 02.11.2016, ako aj upomienke druhej

zo dňa 01.12.2016.

66.Súdpoznamenáva,žezosplatnenieceléhoúverupreporušeniepovinnostíspotrebiteľa(žalovaného)
je jednostranným úkonom veriteľa, pre účinnosť ktorého je potrebné jeho oznámenie (doručenie)
dlžníkovi. Dátum vyhlásenia úveru za splatný je jednostranným právnym úkonom veriteľa, ktorý tak

môže urobiť vtedy, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Vo vyhlásení o mimoriadnej splatnosti
úveru veriteľ konkretizuje, ktorým dňom považuje úver za zosplatnený a kedy nastávajú následky
porušenia povinností zo strany dlžníka. Rovnako ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru veriteľ vyčísli výšku
nesplateného úveru. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru veriteľ deklaruje, že boli splnené zákonné
podmienky na zosplatnenie úveru, čím sa celý dlh stal ku dňu uvedenému v tomto oznámení splatným.

67. Z písomnej výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 06.04.2017 vyplýva, že týmto úkonom žalobca
oznámil žalovanému, že v dôsledku jeho omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úveru ho
vyzýva k splateniu celého úveru čerpaného na základe tejto zmluvy, dlžnej čiastky vo výške 21.382,82
eur, obratom, najneskôr do 15 dní od spísania výzvy na platobné údaje uvedené vo výzve. Podľa

názoru súdu, aj z právneho úkonu veriteľa realizovaného podľa § 565 Občianskeho zákonníka, by
malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne podľa ustanovenia § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka (špecifikácia splátky úveru, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, vo
vzťahu ku ktorej žalobca mienil uplatniť právo predčasne ukončiť výhodu v podobe splátok úveru),nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia
a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba formálnym "upozornením"
nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Súd tak konštatuje, že aj výzva k splateniu celého úveru

zo dňa 06.04.2017 je neplatným právnym úkonom pre jej rozpor s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti, nakoľko neobsahuje (identifikáciu) splátky, s ktorou
je spotrebiteľ (v prejednávanom spore) žalovaný v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru, preto ju nemožno považovať za kvalifikovanú, teda vyvolávajúcu právne
účinky predpokladané zák. ust. § 565 Občianskeho zákonníka.

68. Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že žalobca nepostupoval pri
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka,
dôsledkom čoho súd posúdil právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru realizovaného
žalobcom výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 06.04.2017 ako neplatný právny úkon podľa § 39
Občianskeho zákonníka pre jeho rozpor so zákonom. Uvedené znamená, že žalovaný bol povinný

splácať splátky úveru i potom, ako žalobca neplatne zosplatnil celý úver, nakoľko neplatné zosplatnenie
nemalo žiadny vplyv na povinnosť žalovaného pokračovať v splácaní úveru v dohodnutých splátkach.

69.Kargumentáciižalobcuuvedenejvreakciinavýzvusúduvzmysle§138CSPsúduvádza,žežalobca
svoj nárok skutkovo vymedzil od tvrdenia o splatnosti úveru v celosti a s tým súvisiaceho nároku na

úhraduúrokovaúrokovzomeškaniazozosplatnenéhoúveru,tedaakoplneniezpredčasnezosplatného
úveru vrátane príslušenstva zosplatneného úveru. V danom prípade zo samotných listín predložených
do konania žalobcom vyplýva, že neboli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru
podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. že zo strany
žalobcu nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom pre jeho neurčitosť tohto právneho úkonu

(37 OZ) z dôvodu chýbajúcej identifikácie nezaplatenej splátky, pre ktorú sa žalobca rozhodol zosplatniť
predmetný úver zmluvne dojednaným spôsobom. Súd poukazuje na ustanovenie § 216 CSP, v zmysle
ktorého je súd viazaný žalobným návrhom. Súd nemôže prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany
domáhajú, resp. nesmie ísť nad rámec petitu. Uvedená zásada je označovaná ako tzv. zásada „ne ultra
petitum“. Viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216 CSP), t. j. nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť

viac, než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu sa vzťahuje k žalobnému návrhu
(petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké dôkazy je súd v konaní oprávnený
vykonať alebo nevykonať. Súd nepopiera povinnosť žalovaného platiť istinu, avšak má zato, že zákonný
postup veriteľa pri vymáhaní musí byť v súlade so zákonom.

70. Nakoľko žalobca v spore nepreukázal svoje skutkové tvrdenia o platnom zosplatnení úveru, súd
nemohol žalobcovi v konaní priznať ani príslušenstvo uplatneného nároku v podobe úroku a úrokov
z omeškania z neplatne zosplatneného úveru, keďže by došlo k porušeniu spomínanej zásady “ne ultra
petitum“. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a musí rešpektovať predmet konania vymedzený
žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký

bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Z uvedených dôvodov súd žalobu výrokom I.
tohto rozsudku zamietol. Súd nad rámec poznamenáva, že zmena prípadných skutkových tvrdení zo
strany žalobcu, ktorá zmena ani nenastala, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských
sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Súd má zato, že zamietnutie žaloby
v danom prípade nevyvoláva prekážku rozhodnutej veci nakoľko pretože ak k zosplatneniu úveru

nedošlo na základe platného právneho úkonu pričom k zosplatneniu už medzičasom došlo uplynutím
času dojednaného v zmysle zmluvy tak ide o vymáhanie nároku na základe iných skutkových tvrdení.

71. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa
12. 02. 2024, podľa ktorého nemožno priznať veriteľovi právo na zaplatenie splátok úveru splatných

ku dňu rozhodnutia súdu, ak si v žalobe veriteľ uplatňoval zaplatenie celého predčasne zosplatneného
úveru a súd dospel k záveru, že predčasné zosplatnenie úveru je neplatné. Najvyšší súd SR uzavrel, že
síce by šlo o plnenie z rovnakej zmluvy, ale súd by neprípustne priznal plnenie z iného skutkového stavu,
než aký bol vymedzený v žalobe. V žalobe pritom žalobca jednoznačne tvrdil, že došlo k zosplatneniu
poskytnutého úveru k 31.03.2017 (a aj odôvodňoval, akým postupom sa tak stalo), ktoré súd posúdil

nakoniec ako neplatné a žalobca žiadal priznať práve a len takto zosplatnený úver. Najvyšší súd SR
pre takéto prípady uzavrel, že ak by súd priznal za takéhoto stavu nárok na zaplatenie jednotlivých
splatných splátok, porušil by tým zásadu „ne ultra petitum“, a teda prekročil by rámec vymedzeného
petitu, čo je neprípustné. Predmetné rozhodnutie prešlo aj kontrolou ústavnosti, keď Ústavný súdSR v rozhodnutí zo dňa 2. októbra 2024, sp.zn. I. ÚS 528/2024 ústavnú sťažnosť proti uzneseniu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021 z 12. februára 2024 odmietol, pričom
v odôvodnení odmietajúceho rozhodnutia tiež uviedol, že „...Všeobecný súd musí rešpektovať predmet

konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať z iného skutkového
základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu (uznesenie najvyššieho súdu
sp. zn. 4MCdo/15/2010 z 27. júla 2011, obdobne I. ÚS 122/2012)..... Rovnako nedôvodný je aj odkaz
sťažovateľky na skutočnosť, že zo samotných skutkových zistení vyplynulo, že pohľadávka z úverovej
zmluvy nie je splnená, keďže z dispozičného princípu, ktorý ovláda civilné sporové konanie, vyplýva, že

žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho
vymedzením je súd v zásade viazaný. Z uvedeného dôvodu má teda pre posúdenie dodržania zásady
viazanosti súdu petitom rozhodujúci význam skutkový základ tak, ako ho vymedzil žalobca v žalobe,
pričom tento je nosným pre skutkové zistenia, z ktorých súd následne pri právnom posúdení vychádza.“

72. Súd v súlade s uvedenou judikatúrou najvyššieho súdu poukazuje na tú skutočnosť, že podanie

adresované súdu musí byť formulované jasne, zrozumiteľne a určito, a najmä žaloba, ktorou sa
žalobca domáha vydania konkrétneho rozhodnutia musí v zmysle § 132 CSP obsahovať úplné opísanie
rozhodujúcichskutočností,označeniedôkazovnaichpreukázanieažalobnýnávrh,pretožeibaformálne
a obsahovo spôsobilá žaloba je predpokladom vecného prejednania veci. Súd v civilnom sporovom
konaní nie je povinný a ani nemôže nahrádzať úkony sporových strán, ktoré zaťažuje povinnosť tvrdenia

adôkaznápovinnosť(§150CSP;svýnimkouavzákonomrozsahuvprípadespotrebiteľskýchsporovpri
ochrane slabšej strany). Ak žalobca v spore tvrdil, že došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru, bol povinný toto svoje tvrdenie preukázať. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia
povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá

ich nesplnila, tak ako tomu bolo aj v predmetnom prípade.

73. Súd nad rámec, za účelom potvrdenia vecnej správnosti rozhodnutia k procesu zosplatnenia uvádza,
že v danej veci k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo pre splátku splatnú 16.10.2016 a preto
sa súd v konaní zaoberal tým, či bol dodržaný zákonný postup. Žalobkyňa zaslala žalovanej 3 výzvy.

Až v druhej výzve ju upozornila na možnosť zosplatenia úveru. K zosplatneniu úveru však pristúpila
až po doručení tretej výzvy (č.l. 14). Z písomnej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 03.03.2017
vyplýva, že týmto úkonom žalobca žalovanému oznámil, že dlžníci boli vyzvaní na úhradu dlhu po lehote
splatnosti vo výške 897,39 eura najneskôr do 31.03.2017 a súčasne upozornil žalovaného, že ak dlžnú
sumu žalovaný nezaplatí ani do 15 dní od doručenia tejto výzvy, bude žalobca požadovať okamžité

jednorazové vrátenie celého úveru, vrátane úrokov, nákladov a sankcií. Následne veriteľ úver zosplatnil
k 31.03.2017, o čom boli dlžníci informovaní listom zo dňa 06.04.2017 (č.l. 15). Pokiaľ teda žalovaná bola
v omeškaní s úhradou splátky splatnej dňa 16.10.2016, 3 mesiace omeškania od splatnosti tejto splátky
uplynuli ku dňu 16.01.2017, t.j. od 17.01.2017 veriteľ mohol uplatniť právo na predčasné zosplatnenie
úveru najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky t.j. ku dňu 16.02.2017. Žalobca v konaní predložil iba

vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru zo dňa 06.04.2017, a to ku dňu 31.03.2017, teda po 16.02.2017
ako najneskoršom termíne pre využitie práva na predčasné zosplatnenie úveru.

74. Súd dospel k záveru, že v prípade aj keby výzva podľa § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ
obsahovala identifikáciu konkrétnej splátky pre ktorú došlo k zosplatneniu celého úveru predčasne, tak

z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalobca síce vyzval žalovanú na úhradu
omeškanej dlžnej splátky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výzvou zo dňa 03.03.2017
(doručenou žalovanej dňa 07.03.2017) pričom k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru právnym
predchodcom žalobcu došlo ku dňu 31.03.2017 pre omeškanie splátky splatnej dňa 16.10.2016, s
ktorou bola síce žalovaná v omeškaní 3 mesiace, avšak toto svoje právo žalobca nevyužil do splatnosti

najbližšie nasledujúcej splátky. Najbližšie nasledujúca splátka bola splatná dňa 16.02.2017, pričom pri
rešpektovaní § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak žalobca v súvislosti s omeškaním splátky splatnej
dňa 16.10.2016 (ktorú sám žalobca označil za splátku pre ktorú došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti
úveru), mohol toto svoje právo uplatniť najskôr dňa 17.01.2017 a najneskôr dňa 16.02.2017 (najbližšia
ďalšia splátka s prihliadnutím na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bola splatná 16.02.2017). To

znamená, že ak veriteľ uplatnil právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v zmysle § 565 OZ
pre nezaplatenie splátky splatnej 16.10.2016 potom v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ musel
s predčasným vyhlásením úveru čakať 3 mesiace (november, december, január). Právo predčasne
zosplatniť úver však mohol veriteľ len do najbližšie splatnej splátky dňa 16.02.2017 (§ 565 OZ). Ak vdanom prípade právny predchodca žalobcu uplatnil toto právo (§ 565 OZ) až dňa 31.03.2017, ako to
vyplýva z dôkazu o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, potom veriteľ (právny predchodca žalobcu)
nepostupoval v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka. Uvedený postup právneho predchodcu žalobcu

nebol v súlade so zákonom, pretože veriteľ bol časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie
úveru najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky od splatnosti, ktorej uplynuli 3 mesiace za
predpokladu, že omeškanie s touto splátkou trvá. Teda súd má zato, že ak by aj v danom prípade výzva
podla § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako aj výzva zo dňa 06.07.2017 podľa § 565 Občianskeho
zákonníka ktorou došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti boli platnými právnymi úkonmi tak, predčasné

zosplatnenie úveru by v danom prípade bolo potrebné posúdiť ako neplatné pre rozpor so zákonom,
konkrétne s § 565 Občianskeho zákonníka, a to pre nedodržanie zákonného postupu v procese riadneho
zosplatnenia.

75. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

76. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, z ktorej vyplýva zodpovednosť strán
sporu za zistenie skutkového stavu, pričom povinnosťou žalobcu v žalobe je opísanie všetkých
rozhodujúcich skutočností, o ktoré opiera svoj nárok. V návrhovom konaní je povinnosťou a
zodpovednosťou žalobcu tvrdiť všetky také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno
tvrdenia), súd nie je povinný a ani oprávnený vyhľadávať za žalobcu rozhodujúce skutočnosti, ktoré by

jeho nárok odôvodňovali, tieto len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a
preto v prípade, že z tvrdených skutočností právo nevyplýva, nemožno mu priznať súdnu ochranu, a
nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť zamietnutý.

77. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

78. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

79. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

80. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

81. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s

§ 396 ods. 3 CSP, vzhľadom na to, že žalovaná bola v spore úspešná v celom rozsahu, a preto jej súd
priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

82. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením
v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

7Csp/127/2018
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX
7Csp/127/2018-493
IČS: XXXXXXXXXX

Poučenie:Protitomutorozhodnutiujemožnépodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenia
v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolaciedôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Leviciach, dňa 24. septembra 2025

Mgr. Alexandra Lisyová

s u d k y ň a

Za správnosť vyhotovenia:
Patrícia Marková