Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100217
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100217.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov

senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcov:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Peter
Martiška, advokát, so sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, IČO: 54 547 938 a 2/ Okresná prokuratúra
Trenčín, so sídlom Bernolákova 2, 912 50 Trenčín, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, katastrálny
odbor, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti ďalších účastníčok konania: 1/ F. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. XX, XXX XX G. a 2/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom J. K. XXX/X,
XXX XX L., obe právne zastúpené: Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Zigo, s.r.o., so sídlom Rozkvet

2004/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 51 902 303, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného
– zápisu geometrického plánu č. 50391551-214-22 do katastra nehnuteľností číslo zmeny 77/23 zo dňa
19.05.2023 v konaní vedenom pod č. R-305/2023, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. F. A. bytom G. a H. I. bytom Trenčín ako podielové spoluvlastníčky parcely E KN 18 v k. ú. G. na LV

č. XXX požiadali Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor (ďalej len „žalovaný“) o zápis geometrického
plánu č. 50391551- 214/22 zo dňa 21.11.2022 tak, že pôvodný pozemok sa zapíše do registra C pod
parcelou č. 410/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 621 m2, parcela č. 412/5 o výmere 157 m2
a parcela č. 412/6 o výmere 1970 m2 na doterajších vlastníkov vedených na LV č. XXX k. ú. G.. Žalovaný
opatrením-číslozmeny77/23zodňa19.05.2023žiadostiozápisgeometrickéhoplánuvyhovelazapísal
v zmysle jeho obsahu údaje do katastra nehnuteľností. Žalobca už podaním z 18.11.2022 doručeným
žalovanému 22.11.2022, ako spoluvlastník pozemkov o veľkosti podielu 1/2 oznámil, že nikdy nesúhlasil

ani nebude súhlasiť, aby parcela E KN 18 bola vytýčená v teréne a aby vlastníctvo k predmetnému
pozemku bolo evidované v registri C KN.
Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body
2. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - zápisu
geometrického plánu č. 50391551-214/22 číslo zmeny 77/23 zo dňa 19.05.2023 v konaní vedenom
pod č. R-305/2023 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), kde namietal, že zápisom geometrického plánu
do katastra nehnuteľností napadnutým opatrením zo strany žalovaného došlo k zániku a rozdeleniu

pôvodného pozemku parcely registra „E“, parcely číslo 18 o výmere 2748 m2 na tri samostatné pozemky
parc. č. 412/6, 410/2, 412/5. Žalobca uviedol, že je spoluvlastníkom uvedených pozemkov vo výške
podielu 1/2, pričom ďalšie účastníčky konania sú vlastníkmi v ďalšej polovici (5/12, 1/12 k celku).
Rovnaké podiely boli aj vo vzťahu k pôvodnému pozemku. Namietal, že k zápisu nehnuteľnosti dokatastra nehnuteľností došlo bez súhlasu polovičného vlastníka, t. j. bez súhlasu žalobcu napriek tomu,
že vopred oznámil žalovanému, že nikdy nesúhlasil ani nebude súhlasiť s tým, aby parcela v E KN
18 bola vytýčená v teréne a aby vlastníctvo k predmetnému pozemku bolo evidované v registri C KN.

S poukazom na ustanovenia § 139 Občianskeho zákonníka uzavrel, že spoluvlastníci pri hospodárení
so spoločnou vecou sa spravujú režimom zohľadňujúcim výšku spoluvlastníckych podielov, ktorá sa
počíta podľa ich veľkosti s princípom takzvanej majority. Na procese rozhodovania musia mať možnosť
zúčastniť sa všetci spoluvlastníci aj tí, ktorí majú podiel menšinový. Žalobca má za to, že žalovaný
postupoval nezákonne keď vykonal napadnuté opatrenie zápisom geometrického plánu lebo z podanej

žiadosti nijako nevyplýva, že by vychádzala z vôle väčšiny, respektíve všetkých spoluvlastníkov
pôvodného pozemku, respektíve nového pozemku. Žalovaný nemal ani najmenší dôvod sa domnievať,
že došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o zápise geometrického plánu. Naopak, z podania žalobcu zo
22.11.2022 bolo možné vyvodiť nesúhlasné stanovisko žalobcu. Zdôraznil, že napadnutým opatrením
nedošlo len k prevodu pôvodného pozemku z registra EKN do registra CKN, ale došlo tiež k vytvoreniu
nových pozemkov, a teda k podstatnej zmene predmetu vlastníctva keď zaniklo spoločné vlastníctvo

jedného pozemku a vytvorilo sa spoločné vlastníctvo k trom novým pozemkom. Napadnutým opatrením
tak došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, keďže došlo k zmene predmetu jeho vlastníctva v
rozpore so zákonom. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 22Cdo 1470/2002, v zmysle ktorého
pri použití § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno nútiť podielového spoluvlastníka, aby súhlasil
s vytvorením ďalšej veci, ktorá by mala byť v ich spoluvlastníctve. Žalovaný v danom prípade ani len

nezisťoval súhlas či vôľu žalobcu ako podielového spoluvlastníka, teda aj zistenie skutkového stavu
orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Ustanovenie § 67 ods. 1 Zákona
číslo 162/1995 Z. z. Katastrálny zákon, podľa ktorého plynie, že pri takomto úkone by sa mal vyžadovať
súhlas všetkých spoluvlastníkov, nielen niektorých. Žiadosť vlastníka o zápis geometrického plánu,
ktorým sa rozdeľuje pozemok na viac pozemkov podľa neho má totiž nesporne povahu právneho úkonu

na uskutočnenie, ktorého je kvalifikovaný jedine vlastník pozemku. Žalovaný vec nesprávne právne
posúdil pretože neboli splnené podmienky ustanovenia § 67 ods. 1 katastrálneho zákona v spojení s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a judikatúrou pre vykonanie zápisu geometrického
plánu. V tomto kontexte poukázal aj na fakt, že na stránke Ministerstva vnútra SR sa nachádza vzorový
formulár pre Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor na žiadosť o zápis geometrického

plánu, pričom sú v ňom uvedené kolónky viacerých žiadateľov, z čoho možno vyvodiť, že pod takéto
žiadosti by mala byť podpísaná väčšina spoluvlastníkov. Svoj názor opiera aj o názory v katastrálnom
bulletine číslo 1/2019. Podľa názoru žalobcu žalovaný postupoval aj v rozpore s názorom ÚGKK SR.
Žalovaný záverom žiadal vydať rozsudok, ktorým sa napadnuté rozhodnutie zrušuje a vec sa vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného, ďalších účastníkov a žalobcu
3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe popísal priebeh postupu predchádzajúceho vydaniu
napadnutého opatrenia a poukázal na to, že geometrický plán slúžil na obnovu a prenesenie parcely
registra „E“ čísla 18, doteraz evidovanej na mape určeného operátu do katastrálnej mapy v tomto
prípade konkrétne do parcely registra „C“. Pôvodná E KN parcela číslo 18 sa uvedeným geometrickým

plánom rozdelila na tri C KN parcely, v ktorom jej graficky zodpovedali tieto parcely a v teréne ide
stále o totožný pozemok s totožným vlastníckym režimom, z čoho vyplýva, že zápisom uvedeného
geometrického plánu v žiadnom prípade nedošlo k negatívnemu zásahu do vlastníckeho práva vlastníka
dotknutej nehnuteľnosti. Došlo len k precizovaniu vlastníckeho práva, nakoľko po zápise uvedeného
geometrického plánu je konečne zrejmé, čo je v skutočnosti obsahom a rozsahom vlastníctva vlastníka

dotknutej nehnuteľnosti a to z hľadiska druhu pozemku a jeho výmery. Katastrálna mapa eviduje iba
parcely registra „C“, ktorých údaje o druhu pozemku a výmerách sú záväznými údajmi katastra na
rozdiel od údajov o druhu pozemku a výmere E KN parcely, ktoré záväznými údajmi nie sú. Pri E
KN parcele druh pozemku nemusí korešpondovať so skutočným druhom pozemku, keďže dnes sú
pozemky používané na iný účel ako v minulosti, pričom taktiež výmery E KN pozemkov boli určené

ešte za čias rakúsko-uhorskej monarchie iba pomocou rôznych nie veľmi presných grafických metód.
S poukazom na § 71 ods. 2 Katastrálneho zákona sú záväzné údaje o C KN parcelách pre orgány
verejnej moci nie údaje o E KN parcelách. Na odstránenie nežiadúceho dvojitého evidovania v E KN a C
KN parcelách a na odstránenie tohto pre verejnosť zmätočného stavu je dlhodobo stanovená priorita a
úloha rezortu na úseku katastra nehnuteľností zabezpečiť postupné eliminovanie a následné ukončenie

evidencie vlastníckeho práva k pozemkom registra „E“ a pozemky so záväznými údajmi evidovať už iba
v registri „C“. Tento proces možno zabezpečiť napríklad pozemkovými úpravami, čo je finančne a časovo
náročné alebo vyhotovovaním geometrických plánov na majetkovoprávne vysporiadanie vlastníckych
vzťahov v rámci určenia vlastníckych vzťahov a obnove právneho stavu v rámci, ktorého je číselneurčená aj hranica pôvodnej parcely, pričom zápisom geometrického plánu sa pôvodná parcela prepíše
z pôvodného registra „E“ do registra „C“. Správa katastra nehnuteľností v budúcnosti predpokladá už
len jednu katastrálnu mapu s parcelami registra „C“. Trvanie na bezpodmienečnom súhlase všetkých

spoluvlastníkov podľa žalovaného by bolo iracionálne a brániace ďalšiemu budúcemu vývoju katastra
nehnuteľností s presnými údajmi o nehnuteľnostiach a v konečnom dôsledku by bolo v rozpore s § 19
Katastrálneho zákona. Zápisom predmetného geometrického plánu sa pôvodná parcela preniesla do
registra C, pričom nedošlo k žiadnemu neoprávnenému nakladaniu s vlastníctvom vlastníkov dotknutej
nehnuteľnosti. Vo vzťahu k skutočnostiam uvádzaným žalobcom s oporou v katastrálnom bulletine č.

1/2019 uviedol, že na túto na otázku bolo zodpovedané vo vzťahu k súhlasu všetkých vlastníkov pri
zápise geometrického plánu do katastra nehnuteľností v prípade, keď predmetom geometrického plánu
bolo rozdelenie už existujúcich pozemkov C KN a nie pozemkov registra E KN. To znamená bol tam
riešený diametrálne odlišný prípad geometrického plánu, ako bol v danom prípade. Navyše v odpovedi
k otázke číslo 12 katastrálneho bulletinu č. 2/2022 bolo záverom konštatované, že v prípade, ak je
predložený na zápis do katastra nehnuteľností geometrický plán, ktorý je vyhotovený na účely obnovy

právneho stavu, t. j. na obnovu pôvodnej parcely registra E KN a jej následného zápisu do registra
CKN, nie je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti pri zápise tohto druhu
geometrického plánu do katastra nehnuteľností. Uvedené bolo odôvodnené skutočnosťou, že v danom
prípade nejde o zmenu vlastníckych práv k pozemku, ale o obnovenie hraníc pôvodného pozemku do
registra C KN, zápis pozemku na list vlastníctva a jeho zákres do katastrálnej mapy. Žalobu navrhol

zamietnuť.
4. Žalobca v replike nesúhlasil s názormi žalovaného. Právny pojem „prenesenie parcely“ do katastrálnej
mapy, ktorým argumentuje žalovaný, nie je v katastrálnom zákone ani v inom právnom predpise
definovaný. Zápis nových údajov na základe geometrického plánu ustanovuje § 67 ods. 1 Katastrálneho
zákona, pričom toto zákonné ustanovenie neobsahuje žiadny zákonný postup na zápis GP do katastra

nehnuteľností na účely obnovy právneho stavu a prenesenie parcely. Jedná sa tu podľa jeho názoru
o zjavnú dezinterpretáciu § 67 ods. 1 Katastrálneho zákona zo strany žalovaného. Žalovaný sa podľa
neho nevyjadril ku kľúčovej otázke a to, na základe akého ustanovenia Katastrálneho zákona postupoval
pri prenesení parcely do registra „C“. Navyše pochybil s tým, že rozdelenie pozemku na základe
geometrického plánu je potrebné jednoznačne považovať za nakladanie so spoločnou vecou, pri

ktorom je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov s geometrickým plánom v zmysle právnej regulácie
podielového spoluvlastníctva. Je teda potrebné, aby žiadosť podali všetci podieloví spoluvlastníci
respektíve, aby bol doložený k tejto žiadosti ich súhlas. Podľa jeho názoru došlo k zmene vlastníctva
kvantitatívneho charakteru, nakoľko z jednej parcely na základe geometrického plánu boli zapísané do
katastra nehnuteľností tri parcely. Ďalej namietal, že údaje v rámci E KN sú rovnako záväzné ako v rámci

C KN registra, okrem druhu pozemku. Predmetom ďalších vyjadrení, či už žalobcu, ďalších účastníkov
a žalovaného sú vzájomné vyjadrenia ku svojim písomným úkonom nesúhlasného charakteru.
5. Voči napadnutému opatreniu podal žalobu aj žalobca v druhom rade - Okresná prokuratúra
Trenčín, ktorá vo svojej správnej žalobe namietala nezákonnosť napadnutého opatrenia. Podľa neho
je napadnuté opatrenie evidentne nezákonné v celom rozsahu a v prípade, ak v takýchto situáciách

existujú praktické problémy mali by sa orgány katastra nehnuteľností prioritne obrátiť na legislatívne
orgány štátu a nie uvedené bez právneho rámca riešiť vlastnou rozhodovacou činnosťou, ktorá nemá
oporu v žiadnom konkrétnom zákonnom ustanovení. Doplnil, že Najvyšší katastrálny orgán Slovenskej
republikyÚGKKSRvkonaníoprotesteprokurátoraodôvodnilsvojerozhodnutiemimorámcasúčasných
platných a účinných právnych predpisov na území SR.

6. Správny súd uznesením z 27.05.2025 spojil na spoločné konanie veci vedené na Správnom súde
v Banskej Bystrici pod sp. zn. 5S/10/2023 (konanie začaté na základe správnej žaloby žalobcu 1/)
a 5S/48/2024 (konanie začaté podaním správnej žaloby žalobcu 2/) s tým, že veci uvedené budú ďalej
vedené v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou značkou 5S/10/2023.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

7. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP
vec prejednal na bez nariadenia pojednávania, ktoré žiadny z účastníkov konania nenavrhol a nebol na
jeho nariadenia iný zákonný dôvod. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd

dospel k záveru, že správne žaloby neboli dôvodné. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
zverejnené dňa 30.06.2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.09.2025 (§ 137 ods. 3 SSP).8. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Podľa § 139 Občianskeho zákonníka
1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne
a nerozdielne.
(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti

podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene
rozhodol súd.
12. Podľa § 67 ods. 1 Katastrálneho zákona geometrický plán je technický podklad právnych úkonov,

verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje
o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj
bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. 19) Ak
ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným
spôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom.

13. Správny súd preskúmaním veci zistil, že žalovaný na žiadosť ďalších účastníkov (F. A., bytom G. a H.
I.,bytomL.,spoludisponujúcichnavlastníctveprávekpozemkuspoluvlastníckym podielomoveľkosti1)
napadnutým opatrením - záznamom do katastra nehnuteľností zapísal geometrický plán, ktorým obnovil
a zosúladil s faktickým stavom zápis práv, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností. Zmenil tým formu
tohto zápisu tak, že pozemok par. č. 18 pôvodne vedený v E KN registri katastra nehnuteľností bez

zmeny vonkajších hraníc a výmery pozemku zapísal do C KN registra nanovo, ako tri parcely, ktoré sa
líšia spôsobom využívania, resp. ktoré nemajú spoločné hranice.
14. Žalobca 1/ podal správnu žalobu, kde namietal, že žiadosť o zápis geometrického plánu (GP) je
hospodárením so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktoré je potrebný
súhlas väčšiny spoluvlastníkov počítanej podľa spoluvlastníckych podielov. Žalovaný podľa neho vec

nesprávne právne posúdil, pretože absentoval súhlas žalobcu ako spoluvlastníka so spoluvlastníckym
podielom 1. Podľa argumentácie žalobcu napadnutým opatrením nedošlo len k prevodu pôvodného
pozemku z registra E KN do registra C KN, ale došlo tiež k vytvoreniu nových pozemkov, a teda k
podstatnej zmene predmetu vlastníctva keď zaniklo spoločné vlastníctvo jedného pozemku a vytvorilo
sa spoločné vlastníctvo k trom novým pozemkom. Napadnutým opatrením tak došlo k zásahu do

vlastníckeho práva žalobcu, keďže došlo k zmene predmetu jeho vlastníctva v rozpore so zákonom.
Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 22Cdo 1470/2002, v zmysle ktorého pri použití § 139
ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno nútiť podielového spoluvlastníka, aby súhlasil s vytvorením
ďalšej veci, ktorá by mala byť v ich spoluvlastníctve. Žalobca 2/ tvrdil vo svojej správnej žalobe
rozpor napadnutého opatrenia s ustanovením § 67 ods. 1 Katastrálneho zákona a tiež namietal, že

neexistuje žiaden podzákonný všeobecný právny predpis, ktorý by riešil túto situáciu, preto žalovaný
by nemal vlastnou rozhodovacou činnosťou a výkladom zákona konať spôsobom zákonom výslovne
neupraveným a žalovaný a orgány katastra by sa mali obrátiť na legislatívne orgány štátu a nie uvedené
riešiť bez právneho rámca vlastnou rozhodovacou činnosťou, ktorá nemá oporu v žiadnom konkrétnom
zákonom ustanovení

15. Primárne je potrebné uzavrieť, že konanie o zázname ako osobitný druh správneho (katastrálneho)
konania,jeosobitnýprocesnýpostup,vktoromžalovanýnazákladepredloženýchpísomnýchpodkladov
posudzuje, či sú splnené podmienky na vykonanie záznamu, pričom jeho výsledkom je vykonanie
záznamu alebo oznámenie dôvodov nevykonania záznamu. Oba tieto výsledky katastrálneho konania

predstavujú spôsobilý predmet prieskumu zákonnosti správnym súdom ako opatrenie. Záznam je v §
5 ods. 2 Katastrálneho zákona vymedzený ako úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré
nemajú vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam. Výnimočne môže mať záznam
(napríklad v prípade zápisu záložného práva ako zabezpečovacieho opatrenia zriadeného súdom dokatastranehnuteľností)ajkonštitutívneúčinky.Záznamvykonanýokresnýmúradomnepochybnenapĺňa
znakyopatreniaorgánuverejnejsprávy,atobezohľadunato,čimáevidenčnéúčinkyalebokonštitutívne
účinky, ako aj bez ohľadu na to, či sa ním vykonáva zápis vzniku, zmeny alebo zániku práva do katastra

nehnuteľností alebo sa ním pôvodne zapísané údaje len obnovujú/aktualizujú. Povahu záznamu ako
opatrenia orgánu verejnej správy akceptuje aj súdna prax.

16. Žalovaný napadnutým opatrením uplatnil postup plynúci z § 67 ods. 1 druhá veta Katastrálneho
zákona, podľa ktorého platí, že údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu,

sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka. V súlade s dikciou
citovaného ustanovenia takýto geometrický plán navrhne zapísať sám vlastník, alebo je k zápisu
potrebné doložiť jeho súhlas. Spornou otázkou je, či v prípade, ak pozemok vlastní viac spoluvlastníkov,
je potrebný súhlas všetkých alebo postačuje súhlas aj jedného zo spoluvlastníkov. V prípade, že orgány
katastra v takomto prípade vyžadujú súhlas všetkých spoluvlastníkov, vychádzajú z toho, že samotným
zápisom geometrického plánu dochádza k vzniku dvoch alebo viacerých samostatných predmetov

vlastníckeho práva, a preto takýto úkon nemožno považovať za úkon, ktorým by sa rozhodovalo o
užívaní pozemku, čiže v takomto prípade nepostačuje súhlas nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníkov.
V katastrálnej praxi však existuje zaužívaný postup aj pre prípady, keď listinou na zápis je len samotný
geometrický plán (práve v súlade s § 67 ods. 1 druhá veta Katastrálneho zákona), ktorý sa radí
medzi listiny registra R (aktualizácia údajov katastra), čiže listiny, ktorými nevzniká, nemení sa ani

nezaniká právo (§ 5 ods. 2 Katastrálneho zákona), ako je tomu aj v danom prípade. Z ust. § 139 ods.
3 Občianskeho zákonníka (ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci
žiadať, aby o zmene rozhodol súd.) vyplýva, že za hospodárenie sa dá považovať aj zmena veci, za
ktorú sa pri právnej zmene dá považovať jej právne rozdelenie alebo zlúčenie geometrickým plánom. Z
tohto pohľadu nejde o nakladanie s právami, ale s vecou samou, a preto sa možno prikloniť k názoru,

že v dôsledku ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „z právnych úkonov týkajúcich
sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne“, by pre bežný
zápis katastru mal postačovať návrh jedného zo spoluvlastníkov. Kataster môže v prípade pochybností
vyžadovať doloženie súhlasu nadpolovičnej väčšiny, prípadne spoločný návrh nadpolovičnej väčšiny.
17. V danom prípade však napadnutým opatrením nedošlo k zmene veci ani po právnej stránke,

pretože išlo o aktualizáciu/ obnovu zápisu, t.j. o spresnenie a zosúladenie zápisu nehnuteľnosti
v katastri s aktuálnym právnym a faktickým stavom. Nezmenilo sa vlastnícke právo k nehnuteľnosti
po kvantitatívnej ani kvalitatívnej stránke, došlo len transformácii spôsobu zápisu nehnuteľnosti
a vlastníckych práv k nej. GP bol vyhotovený za účelom obnovy a prenesenia parcely z registra E
KN do registra C KN, pričom pozemky evidované v katastrálnej mape v registri „C“ (par. C KN č.

410/2, 412/5, 412/6) majú spolu totožnú výmeru, vonkajšie hranice a totožný vlastnícky režim, ako
pozemok par. č. 18 pôvodne vedený v registri „E“. Samotný fakt, že došlo k inej forme zápisu, nemení
spôsob, akým sa žalobca môže zhostiť svojich práv, ktoré mu zákon ako spoluvlastníkovi, ktorý nemá
väčšinu umožňuje. Ochrany svojich práv sa žalobca môže domáhať v rovnakom rozsahu, ako mu to
bolo umožnené predtým. Napadnutým opatrením preto nedošlo k ujme na vlastníckom práve žalobcu.

18. Vyhotovením a požadovaním zápisu GP do katastra nehnuteľností nešlo zo strany ďalších
účastníkov (ako podielových spoluvlastníkov) o hospodárenie s vecou, ako to tvrdí žalobca, preto
nebol potrebný konsenzus majority spoluvlastníkov, v tomto prípade súhlas žalobcu. Hospodárenie
predstavuje užívanie a požívanie plodov a iných úžitkov veci. Zápis údajov o veci evidovanej v osobitnom
registri (nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností) za účelom zosúladenia zapísaného stavu so skutočným

stavom, resp. v súlade s požiadavkami kladenými právnym poriadkom, nie je možné považovať za
hospodárenie s vecou. Pod pojem „hospodárenie so spoločnou vecou“ totiž nie je možné zahrnúť právne
konanie, ktoré vyplýva zo zákona.
19. Správny súd teda posudzoval vec v zásadnej právnej otázke spočívajúcej v žalobnej námietke, že
nebol zachovaný zákonný postup tak, ako ho zákon predpokladá pri hospodárení so spoločnou vecou v

zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. pri zásadnej alebo závažnej zmene veci v podielovom
spoluvlastníctve. Žalobca sa konkrétne cítil byť ukrátený na svojich právach absentujúcim postupom
žalovaného, ktorý na zápis GP mal predpokladať návrh alebo súhlas spoluvlastníkov s nadpolovičnými
spoluvlastníckymi podielmi, t.zn. jeho súhlas so zápisom GP. Úkon, ktorým žiadateľ, na základe
predloženého geometrického plánu požiadal orgán katastra o zmenu stavu, ktorý bolo v tom čase

zapísaný v katastrálnom registri „E“, nebol právny úkon, ktorý mal bezprostredne za následok vznik,
zmenu alebo zánik právnych vzťahov. Zmena, ktorá sa prejavila zápisom GP do katastra nehnuteľností
totiž nastala z iných dôvodov, než bol samotný zápis, už pred jeho vykonaním, t.j. napadnuté opatrenie
nemalo konštitutívne účinky. Táto zmena bola dôsledkom úkonov predchádzajúcich napadnutémuopatreniu a to najmä postavením stavby, jej situáciou v území a jej následkami na možné usporiadanie
pozemku par. č. 18 pôvodne vedeného v E KN registri katastra nehnuteľností. Pokiaľ tieto okolnosti
v rámci údajov katastra nehnuteľností nenachádzali svoj odraz, bolo napadnuté opatrenie logickým

vyústením tejto disproporcie. Nie je pritom podstatné, či žalovaný urobil z vlastnej iniciatívy alebo na
podnet spoluvlastníkov. To znamená, že pokiaľ ďalší účastníci podali žiadosť o zmenu týchto údajov
zaznamenaných v geometrickom pláne, žalovaný správne posúdil relevanciu ich podania, ktorým došlo
k obnove zápisu práv zapísaných v katastri nehnuteľností v tom zmysle, že tieto právne vzťahy boli
napadnutým opatrením aktualizované a tým zosúladené s reálnym stavom. Napadnutým opatrením tak

bezprostredne ani nemohlo dôjsť k hospodáreniu s vecou alebo j jej zásadnej zmene.
20. Žalovaný postupom ústiacim do napadnutého opatrenia postupoval v súlade s účelom Katastrálneho
zákona, ktorého zmyslom rozhodne nie je samoúčelná evidencia súboru neaktuálnych údajov. Naopak
z viacerých ustanovení katastrálneho zákona vyplýva že okresný úrad, katastrálny odbor je povinný
viesť a aktualizovať údaje tvoriace obsah katastra nehnuteľností. Oprávnenie žalovaného postupovať
uplatneným spôsobom plynulo z ust. § 67 ods. 1 druhá veta Katastrálneho zákona v nadväznosti najmä

na § 18 ods. 1 písm. c/ Katastrálneho zákona, podľa ktorého okresný úrad spravuje a aktualizuje
katastrálny operát v mene úradu v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom na základe
ohlásených zmien, zmien zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov
katastra a zmien zistených pri obnove katastrálneho operátu; katastrálny operát spravuje a aktualizuje
v súčinnosti s vlastníkmi, s inými oprávnenými osobami, obcami a so štátnymi orgánmi. Podľa § 22

ods. 1 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje
sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v
katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Žalovaný napadnutým opatrením na základe
ohlásených zmien spoluvlastníkmi pozemku (ďalšími účastníkmi) aktualizoval údaje tvoriace obsah
katastrálneho operátu.

21. Podľa § 22 ods. 1 Katastrálneho zákona potreba aktualizácie a obnovy údajov katastra nehnuteľností
plynie aj z ďalších ustanovení zákona, napríklad podľa § 67a ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad
podľa potreby reviduje zhodu údajov katastra s právnym stavom a so skutočným stavom. Revízia údajov
katastra sa vykonáva v súčinnosti štátnych orgánov a obcí a za účasti vlastníkov a iných oprávnených
osôb. Podľa § 67b, § 67c a § 67d Katastrálneho zákona je (mimo iného) cieľom obnovy katastrálneho

operátu vyhotovenie nového súboru geodetických informácií a nového súboru popisných informácií
katastrálneho operátu, ak sa katastrálny operát stane na ďalšie používanie nespôsobilým, pretože
geometrické určenie nehnuteľností a ich polohové určenie už nevyhovujú požiadavkám evidovania
nehnuteľností. Ak priama účasť vlastníka alebo inej oprávnenej osoby na zisťovaní priebehu hraníc
nie je nevyhnutná, môže vlastník alebo iná oprávnená osoba podať potrebné informácie písomne.

Bez ohľadu na to, či ide o inštitucionálnu obnovu katastrálneho operátu na to zriadenou komisiou,
alebo ide o dôsledok prešetrenia nesúladu obsahu katastrálneho operátu s faktickým alebo právnym
stavom menšieho rozsahu vykonaného ad hoc orgánom katastra nehnuteľností na základe podnetu
vlastníkov, možno uzavrieť, že účel, ktorým je dosiahnutie čo najaktuálnejšieho obsahu údajov katastra
nehnuteľností, bol napadnutým opatrením zachovaný. Súčasne možno uzavrieť, že uvedený účel bol

dosiahnutý bez toho, aby to malo negatívny dopad na práva žalobcu, ktorý dopad žalobca ani bližšie
nekonkretizoval.
22. Ďalší účastníci ako spoluvlastníci pozemku postupovali v súlade s § 19 písm. a/ Katastrálneho
zákona, podľa ktorého vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní dbať, aby všetky údaje katastra
týkajúce sa nehnuteľností alebo vlastníka nehnuteľností, ako aj zmeny týchto údajov mohli byť v katastri

riadne evidované, a ohlásiť každú zmenu okresnému úradu do 30 dní odo dňa vzniku, zmeny alebo
zániku rozhodujúcej skutočnosti a na vyzvanie okresného úradu predložiť v určenej lehote doklady na
zápis týchto údajov do katastra. Postup ďalších účastníkov konania ako aj postup žalovaného nebol
v rozpore so zákonom, takže nemohol vyústiť do nezákonného opatrenia.
23. Z uvedeného plynie, že neboli dôvodné námietky žalobcov 1/ a 2/, pretože zápisom GP do katastra

nehnuteľností nedošlo k podstatnej zmene dotknutého pozemku vytvorením troch pozemkov ako nových
vecí z dôvodu, že napadnutým opatrením, ktoré nemalo konštitutívne účinky, došlo len zmene formy
evidencie pozemku par. č. 18 pôvodne vedeného v registri „E“ na pozemky par. C KN č. 410/2,
412/5, 412/6 evidované v registri „C“ katastra nehnuteľností. Opomínajúc zdôvodnenie opodstatnenosti
samotnej transformácie evidencie nehnuteľností evidovaných v registri „E“ do registra „C“, ktorá je

notorietou, bolo dôvodom rozdelenia pozemku č. 18 registra „E“ na tri samostatne vedené parcely
registra „C“ aj dôsledkom potreby viesť parcely v súlade so spôsobom ich využitia, ktoré sú rozdielne.
Totiž na časti bývalej par č. 18 (v súčasnosti vedenej pod par.č. 410/2) je umiestnená stavba, na
ktorej existenciu obsah katastra nereflektoval. Po aktualizácii zápisu je táto nová parcela už v katastrinehnuteľností vedená pod spôsobom využívania – „17“, t.j. ako pozemok, na ktorom je postavená
budova bez označenia súpisným číslom. Ďalšia časť bývalej parc. č. 18 je vedená ako parc. č. 412/5
a parc. č. 412/6, ktoré sú obe vedené spôsobom využívania - „18“, ako pozemok na ktorom je dvor. Tieto

časti bývalej parcely č. 18 sú rozdelené parcelou č. 410/2 tak, že nemajú spoločnú hranicu, preto museli
byť aj evidenčne rozdelené na dve samostatné parcely.
24.Žalovanývecposúdilsprávne,pretožeuplatnilpostupvsúlades§67ods.1druhávetaKatastrálneho
zákona, ktorého použitie zodpovedalo okolnostiam veci. Z toho plynie súčasne záver, že nemohla byť
dôvodná ani námietka nedostatočného zistenia skutkového stavu veci žalovaným, tým, že žalovaný

nezisťoval súhlas žalobcu ako podielového spoluvlastníka, pretože takéto skutkové zistenie nebolo
predpokladom použitého zákonného postupu. Na zákonnosť napadnutého opatrenia nemá vplyv ani
oznámenie žalobcu z 22.11.2022, ktorým oznámil žalovanému svoj nesúhlas s vytýčením parcely
z registra „E“ do registra „C“, pretože súhlas žalobcu ako spoluvlastníka so spoluvlastníckym podielom
1 nebol potrebný pri zápise GP vyhotoveného za účelom aktualizácie a obnovy (prenesenia parcely
registra „E“ evidovanej v mape určeného operátu do registra „C“ evidovaného v katastrálnej mape)

údajov katastrálneho operátu. Dôvodné neboli ani žalobné námietky žalobcu 2/, keďže žalobca uplatnil
zákonný postup plynúci z ust. § 67 ods. 1 druhá veta Katastrálneho zákona v nadväznosti na
ust. § 18 ods. 1 písm. c/ a § 19 písm. a/ Katastrálneho zákona, na čo nebolo potrebné použitie
ďalších neidentifikovaných „podzákonných noriem“. Ďalšie žalobné námietky boli popisného charakteru
a polemizovali s rôznymi otázkami, ktoré pre záver o zákonnosti napadnutého opatrenia nemali právny

význam, z ktorého dôvodu na ne správny súd neprihliadal.
25. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí z dôvodov uplatnených žalobcami v podaných
správnych žalobách, vzhľadom na predchádzajúce časti tohto rozsudku dospel záveru, že žaloby neboli
dôvodné. Z uvedených dôvodov žalobné námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého opatrenia a
preto správny súd správne žaloby žalobcu 1/ a žalobcu 2/ ako nedôvodné v celom rozsahu podľa § 190

SSP zamietol.
26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca 1/ nebol v konaní úspešný, preto mu súd právo na náhradu
trov konania nepriznal. Žalovaný, ako orgán štátnej správy (§ 168 veta druhá SSP), netvrdil výnimočné

dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané.
27. Podľa § 170 písm. c/ SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. Žalobcovi 2/ preto ani v prípade úspechu ex lege
nevzniká nárok na náhradu trov konania začatého ním podanou správnou žalobou.
28. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na
tunajšom správnom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podaniapred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.